Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123217176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123217176.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu: ALFA PLAY s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5949/7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 889
900, právne zastúpeného: INSOLITUS Legal, s. r. o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 54 936 951, proti žalovanému: VIP GAMES s.r.o., so sídlom Zelená 1916/15, 974 04 Banská

Bystrica,IČO:47198338,právnezastúpenému:KOVAL&spol.,advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, o zaplatenie 36.530,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
67Cb/13/2023-267 zo dňa 29. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/13/2023-267 zo dňa 29. januára 2024 z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.651,43 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 1.651,43 Eur od 12.04.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, druhou
výrokovou vetou v zostávajúcej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,96 % s tým, že o výške bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 36.530,- Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr (odplaty) za činnosti
vykonávané v zmysle uzatvorených mandátnych zmlúv. Uviedol, že so žalovaným má uzatvorené
tri mandátne zmluvy zo dňa 16.12.2019. Jedná sa o zmluvy, na základe ktorých žalobca pre

žalovanéhoposkytovalodjanuára2020(svýnimkouobdobiaCOVID-19,kedyboliprevádzkyzatvorené)
organizačno-prevádzkovo-technickézabezpečenieprevádzkyherní.Prevádzkysúherňami,vktorýchsa
nachádzali videoterminály a ich podporné zariadenia. Na každú prevádzku bola uzatvorená samostatná
mandátna zmluva, pričom sa jednalo o prevádzky A. - B. - B., A. - C. D. - C. D. a VIP – Lučenec
- Lučenec. Odmena za vykonávanie činností bola dohodnutá percentuálne a počítala sa z mesačnej
odmeny žalovaného vypočítanej podľa zmluvného vzťahu so spoločnosťou D., spol. s r.o., IČO: XX

XXX XXX. Za obdobie mesiacov február až júl 2022 mal žalobca nárok na odmenu celkovo vo výške
47.633,37 Eur, pričom si odmenu fakturoval v nižšej výške, a to 36.530,- Eur. Žalovaný považoval
uplatnený nárok žalobcu za bezdôvodný pre neexistenciu mandátnych zmlúv, nakoľko od týchto zmlúv
odstúpil z dôvodu neplnenia dohodnutých zmluvných povinností zo strany žalobcu. Nepovažoval za
preukázané, že by v období, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok, tento vykonával nejaké činnosti pre
žalovaného. Žalobca nezasielal o plnení povinností z mandátnych zmlúv žalovanému správy a zároveň

nedochádzalo k vyplácaniu výhier v zmysle čl. 3 mandátnych zmlúv.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, obsahu celého spisového materiálu a
prednesov strán sporu zistil skutkový stav veci, kde v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval,
že strany sporu uzavreli dňa 16.12.2019 tri samostatné mandátne zmluvy, na základe ktorých sa

žalobca ako mandatár zaviazal vykonávať pre žalovaného ako mandanta všetky záležitosti súvisiace
s organizačno-prevádzkovo-technickým zabezpečením prevádzok v herniach nachádzajúcich sa v
Lučenci, Rimavskej Sobote a Poltári. Činnosti boli vykonávané od januára 2020. Odplata za vykonávanie
činností bola stanovená percentuálne (33 % v prípade prevádzky v Lučenci, 25 % v prípade prevádzky
v Rimavskej Sobote, 16,66 % v prípade prevádzky v Poltári) z odmeny žalovaného vypočítanej podľa

mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou D. spol. s r.o. Žalovaný v septembri
2021 zakázal vykonávať činnosť žalobcovi, zablokoval žalobcovi prístupy do programov a informoval o
tomto rozhodnutí osoby, ktoré pracovali v prevádzkach. Žalobca aj napriek zákazu kontroloval prevádzky
telefonicky a zisťoval tržby za účelom vypočítania odmeny. Túto činnosť vykonával len telefonicky
(s výnimkou obdobia od 24.11.2021 do 03.01.2022, kedy boli prevádzky kvôli pandémii zatvorené).
Rovnako postupoval aj počas obdobia mesiacov február až júl 2022, t. j. po doručení odstúpenia od

mandátnych zmlúv dňa 17.02.2022.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec
aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 266 ods. 1, § 344 ods. 1, § 349 ods. 1, § 566 ods. 1, § 567 ods.
1, 2 a § 568 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „ObZ“), ako aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), pričom za nespornú považoval skutočnosť, že predmetom
posúdenia boli vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, ktorý vznikol uzatvorením
pomenovaných zmlúv upravených v ustanovení § 566 a nasl. ObZ, a to troch mandátnych zmlúv zo dňa
16.12.2019. Nespornou bola tiež skutočnosť, že žalovaný chcel predmetné zmluvy ukončiť.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v konaní bolo hlavnou
spornou otázkou ukončenie mandátnych zmlúv, a to najmä spôsob ich ukončenia. Súd prvej inštancie
vychádzal z obsahu uzatvorených mandátnych zmlúv, kde konštatoval, že tieto bolo možné ukončiť
písomne - formou dohody zmluvných strán a odstúpením od zmluvy (bod 4.2 mandátnych zmlúv).

Zmluvné strany si výslovne nevylúčili možnosť ukončenia zmluvy formou výpovede. O tom, že rátali
aj s možnosťou ukončenia zmlúv formou výpovede podľa súdu prvej inštancie svedčí aj bod 4.3.1
mandátnychzmlúv,vktoromsivýslovnedohodlipostupmandatára(žalobcuvtomtokonaní)poukončení
mandátnych zmlúv, pričom jednou z možností ukončenia mandátnych zmlúv bola aj výpoveď. Súd prvej
inštancie uviedol, že možnosť výpovede mandátnej zmluvy upravuje Obchodný zákonník. Jedná sa

o dispozitívne ustanovenia, preto sa strany mohli odchýliť od zákonného znenia výpovede mandátnej
zmluvy (upraviť si podmienky inak) alebo mohli vylúčiť túto formu ukončenia zmluvy. To však neurobili.
V zmysle bodu 6.1 mandátnych zmlúv vyplýva, že strany si dohodli len zmeny a doplnenia mandátnych
zmlúv vo forme písomných dodatkov. Zánik mandátnych zmlúv formou výpovede bolo teda možné urobiť
aj ústnou formou (§ 272 ods. 2 ObZ).

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané,
že v septembri 2021 žalovaný voči žalobcovi dal pokyny z titulu jeho postavenia ako mandanta v
zmysle uzatvorených mandátnych zmlúv. Tieto pokyny vyplynuli zo straty dôvery voči žalobcovi (v
dôsledku podozrenia zo sprenevery peňazí), pričom ich obsahom bol zákaz vstupu do prevádzok a

zamedzenie prístupu do databáz a zúčtovacích systémov. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že
formálne ukončenie mandátnych zmlúv však vykonal až o pár mesiacov neskôr, a to právnym úkonom
Výzvou na plnenie zmluvy zo dňa 20.01.2022, doručenou žalobcovi dňa 24.01.2022 a následne úkonom
označeným ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.02.2022, doručeným žalobcovi dňa 17.02.2022.
Súd prvej inštancie tieto právne úkony posudzoval podľa výkladových pravidiel § 35 ods. 2 OZ

a § 266 ObZ, pričom posúdením právneho úkonu Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.02.2022 z
gramatického (slovného) hľadiska mal súd preukázané, že žalovaný chcel ukončiť mandátne zmluvy
formou odstúpenia od nich, keď na viacerých miestach terminologicky používal pojem „odstúpenie od
zmluvy“. Podľa súdu prvej inštancie aj z logického hľadiska vyplýva, že žalovaný prejavil vôľu ukončiť
mandátne zmluvy formou odstúpenia od nich. Svedčí tomu jednak postupnosť krokov žalovaného

(výzva a následné odstúpenie od zmluvy), ale aj obsah samotného odstúpenia od zmluvy, v ktorom sú
identifikované porušenia zmlúv zo strany žalobcu, ktoré viedli žalovaného k odstúpeniu od uzatvorených
mandátnych zmlúv, ako aj odkazy na ustanovenia mandátnych zmlúv, ktoré upravujú podmienky, za
ktorých je možné od nich odstúpiť.7. Vzhľadom na námietku žalobcu o neplatnosti odstúpenia od mandátnych zmlúv súd prvej
inštancie posudzoval formálne a materiálne podmienky platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy.

Za preukázané považoval dodržanie písomnej formy odstúpenia od zmluvy, keďže sa jednalo o
jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý bol adresovaný žalobcovi. Odstúpenie od zmluvy bolo
zasielané žalobcovi prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla spoločnosti a žalovaný zásielku
prevzal dňa 17.02.2022. Súd prvej inštancie konštatoval, že odstúpeniu od mandátnych zmlúv
predchádzala výzva na plnenie, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 24.01.2022, na ktorú reagoval

žalobcapodanímzodňa01.02.2022.Čižežalovanýpredodstúpenímodzmluvydalžalobcovipriestorna
plnenie mandátnych zmlúv, pričom bolo nesporné, že už vo výzve na plnenie boli špecifikované činnosti,
ktoré žalovaný považoval za neplnené zo strany žalobcu.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že po materiálnej
stránke žalovaný od zmluvy odstúpil z dôvodov dohodnutých v mandátnych zmluvách pre opakované

neplnenie zmluvných povinností zo strany mandatára (bod 4.2 písm. b/ mandátnych zmlúv), ktorými
bolo nezabezpečovanie pravidelných zúčtovaní prevádzok, kontrolovanie odvodov (automatizované
spracovania údajov) a výplat výhier. Z dokazovania vykonaného v konaní vyplynulo, že žalovaný
v septembri 2021 dal žalobcovi pokyny na vykonávanie činností, ktoré zahŕňali zákaz vstupu žalobcu
do prevádzok herní. O tejto skutočnosti vedel technik ako aj ďalší partneri (podielnici), ktorí vykonávali

činnosti v herni. Zároveň mu boli odobraté prístupy do databáz a zúčtovacích programov. Podľa súdu
prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca činnosť vykonával v období od septembra 2021 do januára
2022 naďalej „na diaľku“ - telefonicky dotazmi u D. v Bratislave (centrále) a dotazmi na prevádzkach.
Počas tohto obdobia nebolo preukázané, že by došlo k nedostatkom.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie ďalej posudzoval, či došlo
k porušovaniu zmluvných povinností, pre ktoré žalovaný od zmluvy odstúpil. Z vykonaných výsluchov
mal preukázané, že výplata výhier, kontrola odvodov (automatizované spracovanie údajov) a pravidelné
zúčtovanie prevádzok boli vykonávané zúčtovateľom. Zúčtovateľ je zamestnancom spoločnosti D., spol.
s r.o. Žalobca bol v zmysle bodu 3.5 mandátnych zmlúv oprávnený zabezpečovať činnosti osobne alebo

prostredníctvom ním poučených tretích osôb. Pričom za činnosť tretích osôb zodpovedal tak, akoby ich
vykonal osobne. Konateľa žalobcu osoby pracujúce v prevádzkach rešpektovali, nakoľko v minulosti,
keď pracoval pre spoločnosť D., spol. s r.o., vykonával pozíciu oblastného riaditeľa. Následne po
zmene zmluvných nastavení, a to keď činnosť vykonával žalobca na základe mandátnych zmlúv, osoby
pracujúce v prevádzkach konateľa žalobcu akceptovali ako osobu, ktorá vykonáva dohľad a kontrolu nad

činnosťou prevádzok. Reálne však so žalobcom nemali uzatvorený (zmluvný) vzťah. Súd prvej inštancie
dospel, k záveru, že v konaní nebolo preukázané poverenie žalobcu na vykonávanie činnosti treťou
osobou,ktorouvtomtoprípadebolizúčtovateliapracujúcivjednotlivýchprevádzkach.Uvedenýskutkový
záverpodľasúduprvejinštancievyplývaajzvýpovedežalovaného,ktorývovzťahukúdajnejsprenevere
peňazí uviedol, že žalobca vo vzťahu k chýbajúcim peniazom nikdy nebol zodpovedný, nakoľko celá

zodpovednosť za financie a zúčtovanie vždy smerovala k zúčtovateľom. Podporne sa k tomu vyjadroval
aj svedok p. E. F. (technik), ktorý opisoval vzťahy technika, zúčtovateľa ako zamestnanecké avšak nie
voči žalobcovi, ale voči spoločnosti D., spol. s r.o.

10. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ absentuje vzťah žalobcu so zúčtovateľom (osobou, ktorá

reálne vykonávala v odstúpení namietané činnosti) a z dôvodu, že bolo preukázané, že tieto činnosti
robili zúčtovatelia, z uvedeného vyplýva, že si žalobca neplnil povinnosti v zmysle bodu 3.1 mandátnych
zmlúv.Konštatoval,žebolopovinnosťoužalobcunastaviťvzťahynaprevádzkachvzmysleuzatvorených
mandátnych zmlúv. To, že k tomu nepristúpil, ale ponechal ich v pôvodných nastaveniach, nie je
ospravedlniteľným dôvodom, ktorý by zakladal neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie

mal za to, že vykonávanie dozoru nie je totožná činnosť ako reálne zabezpečovanie vykonávania
výplat výhier, kontroly odvodov a zúčtovanie prevádzky, na plnenie ktorých sa žalobca v mandátnych
zmluvách zaviazal. Rovnako pod tieto povinnosti nie je možné zahrnúť zisťovanie tržieb prevádzok a
overovanie nedostatkov. Na základe uvedeného záveru potom aj konštatovanie žalobcu v Odpovedi
na výzvu na plnenie zmluvy zo dňa 01.02.2022 považoval v časti o plnení povinností na prevádzke

príslušným zúčtovateľom a technikom za nepravdivé s tým, že týmto listinným dôkazom žalobcu nedošlo
k preukázaniu vykonávania v odstúpení namietaných činností.11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ žalobcu G. B. (ktorý je zároveň
spoločníkom žalovaného) pri výsluchu uviedol, že ako fyzická osoba uzatvoril so žalovaným Dohodu o
obmedzení práv konateľa, predmetom ktorej bolo obmedzenie žalovaného bez písomného súhlasu p.

B. ukončiť uzatvorené zmluvné vzťahy alebo nové zmluvné vzťahy. Súd prvej inštancie neakceptoval
v konaní predloženú Dohodu o obmedzení práv konateľa zo dňa 07.01.2020, ktorú posudzoval podľa
§ 133 ods. 3 ObZ s tým, že táto dohoda nespĺňa zákonné náležitosti pre obmedzenie konateľského
oprávnenia, pretože konateľské oprávnenie môže byť obmedzené jedine spoločenskou zmluvou alebo
valným zhromaždením.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie od zmluvy
nadobudlo právne účinky jeho doručením druhej zmluvnej strane, t. j. dňa 17.02.2022, teda zmluva
zanikla na základe právneho úkonu žalovaného označeného ako odstúpenie od zmluvy ku dňu 17. 02.
2022.Dotohtodátumužalobcoviakomandatárovivznikolnároknazmluvnúodplatu.Jednásaoobdobie

od 01.02.2022 do 17.02.2022. Z faktúry č. 920220014 vystavenej dňa 27.03.2022 vyplýva odmena za
mesiac február vo výške 2.720,- Eur. Súd prvej inštancie pri výpočte odmeny za obdobie platnosti
mandátnych zmlúv (od 01.-17.02.2022) vychádzal z fakturovanej sumy, pričom konštatoval, že výška
odmeny žalobcu je za 17 dní vo výške 1.651,43 Eur (2.720,- Eur / 97,14 Eur - výška odmeny za jeden
deň pri 28-dňovom mesiaci február 2022) a v tejto časti žalobe vyhovel.

13. Súd prvej inštancie v zostávajúcej časti, t. j. za obdobie od 18.02.2022 do júla 2022, žalobu zamietol,
nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na odmenu zo zaniknutých mandátnych zmlúv a z vykonaného
dokazovania nevyplynula existencia iného záväzkového vzťahu, príp. iného nároku. Súd prvej inštancie
konštatoval, že skutkovo bolo nesporné, že žalobca síce telefonicky zisťoval stavy na prevádzkach po

17.02.2022 (po doručení odstúpenia od zmluvy), kedy poznal vôľu žalovaného o tom, že chcel ukončiť
zmluvné vzťahy. Robil to však s využitím dlhoročných priateľsko/pracovných vzťahov s osobami, ktoré sa
starali o prevádzky, ktorí mu informácie poskytovali aj naďalej. Jednalo sa však o poskytovanie informácií
na báze nadštandardných vzťahov, ktoré nemožno definovať ako činnosť v intenciách mandátnych
zmlúv.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu v konaní v zmysle § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“). Konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 4,52 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 95,48%.
Žalovanému, ktorý bol úspešnou stranou v spore, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu

90,96 % (95,48 – 4,52).

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči všetkým jeho výrokom podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej
inštanciepostavilsvojeprávnezáverynanesprávnychskutkovýchzisteniach,keďnesprávnevyhodnotil,

že žalobca porušoval svoje záväzky z mandátnych zmlúv, od ktorých mal žalovaný platne odstúpiť.
Uviedol, že súd prvej inštancie sa zameral hlavne na činnosti, ktoré boli demonštratívne vymedzené
v čl. 3 bode 3.1 mandátnych zmlúv, a to hlavne na pravidelné zabezpečovanie zúčtovania prevádzky
v termínoch stanovených mandantom, kontrolu odvodov a výplatu výhier, kde konštatoval, že nakoľko
tieto činnosti sú vykonávané tretími osobami (prostredníctvom ktorých zabezpečuje plnenie svojich

povinnosti podľa bodu 3.5 mandátnych zmlúv), s ktorými nemá ako mandatár uzatvorený zmluvný vzťah,
tak tieto povinnosti si podľa mandátnych zmlúv neplnil. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že činnosti
podľa mandátnych zmlúv vykonával. Zdôraznil, že rozsah plnenia podľa mandátnych zmlúv bol daný
jednak činnosťami podľa čl. 1 bodu 1.2, vymedzenými ako všetky záležitosti súvisiace s organizačno-
prevádzkovo-technickým zabezpečením prevádzok herní a tiež demonštratívnym výpočtom činností

uvedených v bode čl. 3 bode 3.1 mandátnych zmlúv, medzi ktorými činnosťami boli okrem už uvedených
aj nasledovné činnosti: (i) oboznámenie mandanta so všetkými zistenými nedostatkami po vykonaní
kontrolyainšpekcienaprevádzke,(ii)vykonanievšetkýchpotrebnýchúkonovsmerujúcichkokamžitému
odstráneniu akýchkoľvek nedostatkov zistených pri kontrolnej a inšpekčnej činnosti a (iii) ďalšie zverené
úlohy súvisiace s činnosťou žalobcu ako mandatára, a to podľa pokynov mandanta. Žalobca v tejto

súvislosti doplnil, že s ohľadom na bežnú obchodnú prax zavedenú medzi stranami sporu ako zmluvnými
stranami podľa mandátnych zmlúv boli tieto činnosti, ktorých neplnenie žalovaný vytýkal žalobcovi,
vykonávané tretími osobami dlhodobo a žalovaný to žalobcovi predtým nevytýkal, z čoho vyplýva, že
žalobca vykonával činnosti podľa mandátnych zmlúv v tzv. „vyššej“ forme kontroly v rámci činnostíorganizačno-prevádzkovo-technického zabezpečenia prevádzky herní v jednotlivých mestách, ako to
žalobca uviedol aj vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2023. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že súd
prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku považoval za relevantné tvrdenie konateľa

žalovaného o sprenevere peňazí konateľom žalobcu, pričom konateľ žalovaného na priamu otázku
právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 odpovedal tak, že trestné
oznámenie v uvedenej veci nepodal, pretože to nevedel dokázať. Namietal, že tvrdená sprenevera bola
dôvodom, prečo konateľovi žalobcu bol zamedzený prístup do prevádzok podľa mandátnych zmlúv, a
teda žalovaný bez preukázaného dôvodu sťažoval žalobcovi vykonávanie niektorých z dojednaných

zmluvnýchčinnostíprežalovanéhoakomandatára.Natakomtonepodloženomaneosvedčenomtvrdení
pofidérneho charakteru potom súd prvej inštancie nemohol založiť svoj skutkový záver o tom, že
žalobca ako mandatár si svoje povinnosti prostredníctvom tretích osôb neplnil, a to aj s ohľadom na
to, že išlo o dlhodobú a zavedenú prax pri plnení zmluvného vzťahu zo strany žalobcu ako mandatára
vyplývajúceho z mandátnych zmlúv. Žalobca zároveň vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne
posúdenie veci v otázke platnosti odstúpenia žalovaného od mandátnych zmlúv. Zopakoval, že žalobca

neporušil svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému z mandátnych zmlúv, pretože tieto boli vykonávané
prostredníctvom tretích osôb, a teda ich plnenie bolo zabezpečené a od žalobcu ako mandanta dlhodobo
nevyžadované. Zároveň nesúhlasil s právnym posúdením Dohody o obmedzení práv konateľa zo dňa
07.01.2020, ktorá mala byť pre konateľa žalobcu (a zároveň spoločníka žalovaného) akousi garanciou,
že konateľ žalovaného nebude bez jeho vedomia v spoločnosti žalovaného rozhodovať o zmluvných

veciach obchodného charakteru, ktoré môžu mať vplyv na majetkovú hodnotu portfóĺia spoločností alebo
zmluvných vzťahov vo sfére vlastníctva p. B.. Poukazujúc na výkladové pravidlá upravené v § 266 ods.
1 až 3 ObZ a obsah dohody uviedol, že táto dohoda by mala byť posúdená ako inominátny kontrakt
podľa § 269 ods. 2 ObZ tak, ako to zmluvné strany uviedli aj v jej úvode, a teda mala byť vyhodnotená
ako platný právny úkon s následkami, aké zmluvné strany zamýšľali.

16. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu písomným podaním zo dňa 26.03.2024, v ktorom navrhol
odvolanie proti prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku odmietnuť s použitím ustanovenia § 386
písm. b) CSP v spojení s ustanovením § 359 CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko
týmto výrokom bolo v časti vyhovené jeho žalobe a nemohla mu ním vzniknúť žiadna ujma. K ostatným

dôvodom odvolania podaného žalobcom uviedol, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu
dostatočne výstižne a určito vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a v tejto súvislosti aj dostatočne zistil
skutkový stav, ktorý správne skutkovo a právne vyhodnotil.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote odvolanie aj žalovaný, a to voči

prvej a tretej výrokovej vete rozhodnutia z dôvodu podľa § 365 písm. f) CSP. V odvolaní žalovaný uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nezákonné a zároveň zmätočné. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie na jednej strane zistil, že žalovaný od mandátnych zmlúv odstúpil, pričom odstúpenie
nadobudlo účinky dňa 17.02.2022, kde podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca má nárok na zmluvnú

odmenu len za obdobie od 01.02.2022 do 17.02.2022. Na druhej strane v napadnutom rozhodnutí na
viacerých miestach konštatoval, že žalobca svoju činnosť v zmysle mandátnych zmlúv nevykonával, a to
ani do odstúpenia od mandátnych zmlúv. Uvedené vyplynulo jednak z predložených listinných dôkazov,
ako aj z vykonaných svedeckých výpovedí. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie
ustálil, že žalobca osobne alebo prostredníctvom ním poverených osôb neplnil dohodnuté povinnosti

mandatára v zmysle uzatvorených mandátnych zmlúv. Konkrétne v bod 39. napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie uviedol, že „žalobca neplnil povinnosti v zmysle bodu 3.1 mandátnych zmlúv“. V
súvislosti s tým zároveň súd prvej inštancie v bode 40. napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že
„konštatovanie žalobcu v Odpovedi na výzvu na plnenie zmluvy zo dňa 01.02.2022 (čl. 113) je v časti o
plnení povinností na prevádzke príslušným zúčtovateľom a technikom nepravdivé“, a tiež, že „nedošlo k

preukázaniu vykonávania v odstúpení namietaných činností“. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 571
ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu,
keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že na to,
aby žalobcovi vznikol nárok na odmenu, musí dôjsť k reálnemu plneniu v zmysle dohodnutej zmluvy,
pričom žalobca reálne plnenie týchto služieb žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko ich v spornom

období žalovanému ani neposkytoval. Podľa žalovaného žalobcovi nevznikol v spornom období žiaden
nárok na základe predložených mandátnych zmlúv, a to ani za obdobie od 01.02.2022 do 17.02.2022,
keď aj sám súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoju činnosť v zmysle mandátnych zmlúv
nevykonával, a to ani za obdobie od 01.02.2022 do 17.02.2022. Žalovaný navrhol, aby odvolací súdunapadnuté rozhodnutia v prvej a tretej výrokovej vete zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo aby odvolací súdu napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného písomným podaním zo dňa 13.05.2024, v ktorom
argumentoval rovnakými skutočnosťami, ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní.

19. Súd prvej inštancie doručil každej strane sporu písomné vyjadrenia protistrany. Žalobca ani žalovaný

v odvolacom konaní ďalšie písomné vyjadrenia nepodali.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu aj odvolanie
žalovaného je dôvodné.

21. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým súd
prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.651,43 Eur s príslušenstvom

vyhovel, druhou výrokovou vetou v zostávajúcej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 90,96 %.

22. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 16.12.2019

tri samostatné mandátne zmluvy, na základe ktorých sa žalobca ako mandatár zaviazal za dohodnutú
odplatu vykonávať pre žalovaného ako mandanta všetky záležitosti súvisiace s organizačno-
prevádzkovo-technickým zabezpečením prevádzok v konkrétnych herniach, pričom činnosti dohodnuté
v zmluve vykonával od januára 2020. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v septembri 2021 zakázal
vstup do herní, zablokoval žalobcovi prístupy do programov a informoval o tomto rozhodnutí osoby, ktoré

pracovalivprevádzkach.Žalobcatvrdil,žeajnapriekzákazukontrolovalprevádzkytelefonickyazisťoval
tržby za účelom vypočítania odmeny. Túto činnosť vykonával len telefonicky (s výnimkou obdobia od
24.11.2021 do 03.01.2022, kedy boli prevádzky kvôli pandémii zatvorené). Podľa zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie mal rovnako postupovať aj počas obdobia mesiacov február až júl 2022, t.
j. po doručení odstúpenia od mandátnych zmlúv dňa 17.02.2022, pričom predmetom sporu bola otázka

trvania zmluvného vzťahu po doručení Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.02.2022 a vznik nároku žalobcu
na dohodnutú odplatu práve za obdobie mesiacov február až júl 2022.

23. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne z
dôvodov uvedených tak žalobcom, ako aj žalovaným v podaných odvolaniach.

24. Podstatou odvolacích dôvodov žalovaného boli námietky spočívajúce v tvrdení, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu rozhodujúceho
pre posúdenie otázky vzniku nároku žalobcu na dohodnutú odplatu za vykonanie činností, na ktoré
bol v zmysle zmluvy tento povinný, keď rozhodnutie obsahuje zmätočné závery o vzniku nároku

žalobcu na odplatu za činnosti vykonávané žalobcom v zmysle mandátnych zmlúv v období od
01.02.2022 do 17.02.2022, t. j. do okamihu, kedy nastali účinky platného odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovaného. Hoci súd prvej inštancie na strane jednej konštatoval splnenie materiálnych podmienok pre
platné odstúpenie od zmluvy, spočívajúcich v neplnení v odstúpení namietaných zmluvných povinností
žalobcom s tým, že v konaní nedošlo k preukázaniu ich vykonávania zo strany žalobcu, na strane druhej

za vykonávanie týchto činností v období od 01.02.2022 do 17.02.2022 v prvej výrokovej vete nárok na
odplatu žalobcovi prisúdil. Žalovaný v rámci odvolacích námietok zotrvával na svojej procesnej obrane
spočívajúcej v tvrdení, že žalobca si v spornom období svoje zmluvné povinnosti neplnil, vykonávanie
činností pre žalovaného a vznik nároku na dohodnutú odplatu nepreukázal.

25. Naproti tomu odvolacie námietky žalobcu, rovnako spočívajúce v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie
otázky vzniku nároku žalobcu na dohodnutú odplatu za vykonanie činností, obsahovali okrem iného
aj argumentáciu, že žalobca pre žalovaného činnosti dohodnuté v zmluve vykonával podľa zaužívanejobchodnej praxe aj prostredníctvom tretích osôb, a takto plnené povinnosti žalovaný v minulosti
žalobcovi nevytýkal. Žalobca zdôrazňoval, že v čl. 3 bodu 3.1 zmluvy bol demonštratívnym spôsobom
vymedzený výpočet činností dohodnutých zmluvnými stranami, ktoré sa žalobca zaviazal podľa

uzavretých mandátnych zmlúv zabezpečovať pre žalovaného, pričom rozsah plnenia bol daný aj
činnosťami podľa čl. 1 bodu 1.2 zmluvy.

26. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo

uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

27. Podľa § 568 ods. 1, prvá veta ObZ, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje
zmluva.

28. Podľa § 571 ods. 2, prvá veta ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na

odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či prinesie očakávaný
výsledok alebo nie.

29. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu možno
konštatovať, že závery prezentované súdom prvej inštancie, čo sa týka posudzovania vzniku nároku

žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v spornom období sú nedostatočné a v jednotlivých častiach
odôvodnenia si vzájomne odporujú.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobcom uplatnený
nárok posudzoval podľa § 566 a nasl. ObZ. Odvolací súd sa stotožňuje sa argumentáciou žalovaného

prezentovanou v jeho odvolaní, že v zmysle ustanovenia § 571 ods. 2 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva
niečoiné,vzniknemandatárovinároknaodplatu,keďriadnevykonáčinnosť,naktorúbolpovinný.Vtejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca uplatňujúci si nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty
v zmysle uzavretých mandátnych zmlúv, je v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena smerujúceho
k preukázaniu svojho tvrdenia, že dohodnuté činnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal, v spornom období

pre žalovaného aj riadne vykonal.

31. Súd prvej inštancie v odseku 38. svojho rozhodnutia hodnotil ako preukázané, že „žalovaný
v 09/2021 dal žalobcovi pokyny na vykonávanie činností, ktoré zahŕňali zákaz vstupu žalobcu do
prevádzok herní. O tejto skutočnosti vedel technik ako aj ďalší partneri (podielnici), ktorí vykonávali

činnosti v herni. Zároveň mu boli odobraté prístupy do databáz a zúčtovacích programov. Bolo
preukázané, že žalobca činnosť vykonával v období od 09/2021 do 01/2022 naďalej „na diaľku“ -
telefonicky dotazmi u D. v Bratislave (centrále) a dotazmi na prevádzkach. Počas tohto obdobia nebolo
preukázané, že by došlo k nedostatkom.“ Odvolací súd v kontexte uvedeného konštatuje, že súd
prvej inštancie po zhodnotení, že v období do januára 2022 neboli v činnosti žalobcu preukázané

nedostatky, v ďalšom období, za ktoré si žalobca nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty v konaní
uplatňoval, vykonávanie v odstúpení namietaných činností už za preukázané nepovažoval (odsek 39. a
40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), pričom sa však nezaoberal otázkou, či sa spôsob žalobcom
tvrdeného vykonávania zmluvných povinností v spornom období oproti predchádzajúcemu obdobiu v
niečom líšil. Súd prvej inštancie sa v súvislosti so zabezpečovaním činností pre žalovaného v zmysle

mandátnych zmlúv žalobcom prostredníctvom tretích osôb, otázkou predchádzajúcej obchodnej praxe,
zavedenou medzi stranami sporu, nezaoberal. Následne v odseku 41. svojho rozhodnutia konštatoval,
že „žalovaný od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie od zmluvy nadobudlo právne účinky jeho doručením
druhej zmluvnej strane, t. j. dňa 17.02.2022. Do tohto dátumu má žalobca (ako mandatár) nárok na
zmluvnú odplatu. Jedná sa o obdobie 1. až 17.02.2022.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však

absentuje vysvetlenie na základe čoho, resp. za vykonanie ktorých činností, žalobcovi vznikol nárok
na zmluvnú odplatu, keď v predchádzajúcom odseku súd prvej inštancie vykonávanie v odstúpení
namietaných činností za preukázané nepovažoval.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie pre vnútorný rozpor v argumentácii súdu

prvej inštancie zmätočné. Hoci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal vykonanie žalovaným namietaných činností v Odstúpení od zmluvy, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 17.02.2022, resp. vo Výzve na plnenie povinností doručenej žalobcovi dňa
24.01.2022, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia zároveň uviedol, že žalobcovi do zániku zmluvnéhovzťahu, t. j. za obdobie od 01.02.2022 do 17.02.2022 nárok na dohodnutú odplatu vznikol. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia pri hodnotení splnenia materiálnych podmienok vykonaného odstúpenia od
zmluvy pre opakované neplnenie zmluvných povinností zo strany mandatára absentujú úvahy, kedy

malo zistené neplnenie povinností nastať. Súd prvej inštancie konštatoval, že v období od 09/2021 do
01/2022 žalobca naďalej činnosti vykonával telefonicky a počas tohto obdobia nebolo preukázané, že by
došlo k nedostatkom. V odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že žalobca
kontroloval prevádzky telefonicky a zisťoval tržby za účelom vypočítania odmeny a rovnako postupoval
aj počas obdobia februára až júla 2022, t. j. po doručení odstúpenia od mandátnych zmlúv. Z uvedeného

teda nie je zrejmé, aká zmena a v ktorom období pri plnení zmluvných povinností žalobcu nastala, keď
na jednej strane súd prvej inštancie vyhodnotil, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu
od zmluvy pre neplnenie povinností žalobcom a na strane druhej za mesiac február (do nadobudnutia
účinkov odstúpenia od zmluvy), žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú odplatu.

33. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stotožnil s názorom žalovaného, že

dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú zmätočné a v kontexte uvedeného odvolací súd pre
neurčito ustálený skutkový stav považoval za dôvodné aj odvolanie žalobcu. Na jednej strane súd
prvej inštancie konštatuje naplnenie dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy v dôsledku porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu a na strane druhej konštatuje, že žalobcovi nárok na dohodnutú
odplatu za vykonanie zmluvných povinností vznikol. V dôsledku uvedeného je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné, pretože v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú dostatočne presvedčivé a logické
vysvetlenia a myšlienkové postupy súdu, na základe ktorých súd dospel k záveru, že v konaní bol
v priznanej časti preukázaný žalobou uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy
a naopak len vo zvyšnej časti tento nárok preukázaný nebol.

34. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia
súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé,

neodôvodnené a nepreskúmateľné.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky, z ktorej vyplýva, že: „...arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov
jenajčastejšiedanározporomsúvislostiichprávnychargumentovaskutkovýchokolnostíprerokúvaných

prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu.“ (III. H. XXX/XXXX, III. H. XX/XXXX).

36. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z

hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces, nemôže z dôvodu existujúcich
vnútorných rozporov v kontexte celého súdneho konania obstáť.

37. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

38. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený žalobcom a v odôvodnení
nového rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tak, že jeho
myšlienkový postup bude v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to najmä s poukazom na výsledky

vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Zameria sa predovšetkým na
otázku preukázania riadneho splnenia zmluvných povinností zo strany žalobcu v rozhodnom období,pričom plnenie týchto povinností vyhodnotí v kontexte s obsahom uzavretých mandátnych zmlúv,
vykonaného dokazovania, ako aj v kontexte žalobcom prezentovaného tvrdenia o akceptovaní spôsobu
zabezpečovania činností žalobcu prostredníctvom tretích osôb v predchádzajúcej obchodnej praxi

zmluvných strán.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie musí v novom
rozhodnutí dbať predovšetkým na to, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť

rozhodnutia, pretože odôvodnenie je súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutia v konaní, teda odôvodnenie musí byť preskúmateľné. Súd prvej inštancie
dostatočne jasným, určitým a presvedčivým spôsobom odôvodní svoj záver ako aj úvahy, ktoré ho viedli
k vyhodnoteniu dôkazov vykonaných v tomto konaní s prihliadnutím na jednotlivé dôkazy, ako aj na ich
celok vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru, že nárok uplatnený
žalobcomniejepreukázanývcelomrozsahuapodanážalobaniejevcelomrozsahudôvodná,podrobne

uvedie, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

40. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu, ktorý okrem nesprávneho zistenia skutkového
stavu namietal i nesprávne právne posúdenie Dohody o obmedzení práv konateľa zo dňa 07.01.2020,
odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v tejto časti považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

Odvolací súd sa plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a právnym posúdením
predmetnej dohody, keď konštatoval, že predložená dohoda nespĺňa zákonné náležitosti pre
obmedzenie konateľského oprávnenia upravené v ustanovení § 133 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého
konateľské oprávnenie môže byť obmedzené jedine spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného
zhromaždenia, pričom uzavretá dohoda uvedenú zákonnú požiadavku nespĺňa.

41. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

42. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci.

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)