Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32Pc/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216183
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124216183.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom C. D.. XX/XX, E. F. G., právne zastúpenej JUDr.
Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom a muža,
ktorého otcovstvo má byť určené H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XXXX/XX, H., o
určenie otcovstva k maloletému dieťaťu J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie otcovstva k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX sa zastavuje.

II. S c h v a ľ u j e s a rodičovská dohoda nasledovného znenia:
„Maloletý J. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého J. sumou 180,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 15.05.2024. 2 32Pc/42/2024

Dlh na výživnom pre mal. J. za obdobie od 15.05.2024 do 31.10.2025 vo výške 3158,77 Eur sa

otec maloletého zaväzuje splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 90,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do
úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania
s úhradou čo i len jednej splátky.“
III. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči H. I. vo výške 752,11 Eur
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré je K. I. povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným, prostredníctvom právneho zástupcu, tunajšiemu súdu dňa

13.11.2024domáhalaurčeniaotcovstvakmaloletémuJ.,úpravyprávapovinnostírodičovkmaloletému,
a to tak, že maloletý J. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať a spravovať
majetok maloletého budú mať obaja rodičia a otec dieťaťa bude povinný prispievať na výživu maloletého
sumou 350,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od
15.05.2024 a zameškané výživné za obdobie od 15.05.2024 do rozhodnutia súdu, bude otec dieťaťa
povinný zaplatiť matke dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka sa zároveň domáhala
priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%. Navrhovateľka uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo

k maloletému dieťaťu má byť určené sa pozná od novembra 2022. Zoznámili sa spolu na zábave.
Spočiatku bolo medzi nimi iba priateľstvo. Ako sa spolu stretávali častejšie, tak sa do seba zaľúbili
a začali spolu chodiť. Stretávali sa po práci a trávili spolu čas. Asi po 3 mesačnej známosti mu
navrhovateľka navrhla, že by mohol ísť ku nej bývať, nakoľko po rozchode s bývalou priateľkounemal kam ísť. Navrhovateľka žila sama v rodinnom dome a bola rada, keď s jej návrhom súhlasil. V
mesiaci marec 2023 ju požiadal o ruku, mali zásnuby a plánovali spoločnú svadbu. Keďže plánovali
spoločnú budúcnosť a obaja chceli rodinu, tak súhlasila s tým, aby sa pokúšali o otehotnenie ešte pred

uzatvorením manželstva. Viedli teda spolu nechránený intímny život. V mesiaci 8/2023 navrhovateľka
otehotnela. Z tejto správy boli obaja šťastní, nakoľko išlo o plánované tehotenstvo. V mesiaci október
2022 navrhovateľke zomrel otec. Jej matka bola vdova a zostala bývať sama v byte v E. F. G.. Volala ich,
aby sa ku nej presťahovali. Matka nechcela byť v byte sama a ponúkla im aj pomoc po narodení dieťaťa.
Tu sa začali ich problémy vo vzťahu. Navrhovateľke prekážalo, že otec dieťaťa nemal stálu prácu a

chodil iba na príležitostné brigády. Všetky výdaje musela hradiť iba navrhovateľka s jej mamou. Okrem
jeho nezáujmu o finančné zabezpečenie rodiny mali aj iné problémy. Otec dieťaťa si vypil a keď ho ráno
zobudila, tak bol agresívny. Hádali sa spolu pre jeho chovanie a hádka vyvrcholila tým, že ju rukami
odsotil. Tento incident narušil ich vzťah a navrhovateľka mu prestala dôverovať. Jeho chovanie ku nej,
naviac v čase tehotenstva, vnímala ako obrovské sklamanie. Netušila, že dokáže byť taký agresívny.
Potom spolu ešte bývali niekoľko mesiacov, ale už to bolo narušené. V deň pôrodu mu napísala, že je v

pôrodnici. Následne prišiel za ňou do pôrodnice. Po pôrode cisárskym rezom sa jej
3 32Pc/42/2024

dňa 15.05.2024 narodil syn H.. Otec si maloleté dieťa pofotil a išiel preč. Matrikárke povedala, že

otec dieťaťa bude dodatočne zapísaný do rodného listu maloletého. V čase jej pobytu v pôrodnici ich
navštevoval a po prepustení z nemocnice ich odviezol domov. Zostal s nimi v byte ešte jednu noc.
Následne sa rozprávali a navrhovateľka mu povedala, že za takýchto okolností už s ním nechce byť vo
vzťahu. Potom ešte 2 týždne chodil za malým na návštevu, povedal jej, že sa chce o dieťa starať, ale iba
vtedy, keď budú spolu tvoriť pár. To však odmietla. Keď otcovi dieťaťa povedala, že treba ísť na matriku

po rodný list maloletého, tak sa tváril, že sa ho to netýka. Z jeho postoja mala za to, že nemal záujem o to,
abysajehootcovstvovočimaloletémudieťaťudoriešiloajpoprávnejstránke,abybolzapísanývrodnom
liste maloletého. Vtedy pochopila, že sa o dieťa bude musieť postarať sama. Od 6/2024 sa otec o dieťa
nezaujímal vôbec, neprišiel ho pozrieť, nič mu nekúpil a ani na jeho výživu neprispel nijakou sumou.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Zo záznamu z prešetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa 07.02.2025 vyplynulo, že
navrhovateľka trvala na svojom návrhu o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Uviedla, že v rozhodujúcom čase udržiavala intímny styk s otcom dieťaťa pánom I. a s otcom

dieťaťa netvoria pár už 8 mesiacov. Otec jej na maloletého neprispieval.

4. Zo záznamu z prešetrenia pomerov v domácnosti domnelého otca zo dňa 24.02.2025 vyplynulo, že
otec nesúhlasí s určením otcovstva voči maloletému J.. V prípade určenia jeho otcovstva bude súhlasiť
so zverením dieťaťa do starostlivosti matky a určením výživného maximálne 150,- Eur a úpravu styku

si premyslí do ďalšieho súdneho pojednávania. Uviedol, že keď ho navrhovateľka vyhadzovala z domu,
povedala mu že maloletý nie je jeho syn. S maloletým sa nestretáva a ani nestretával, nakoľko mu
matka dieťaťa zakázala kontaktovať ich. Dodal, že zo začiatku sa snažil na maloletého prispievať, ale
po oznámení, že nie je jeho, načo. V spoločnej domácnosti nežijú asi od júla alebo júna 2024.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.02.2025, ktoré bolo odročené za účelom dokazovania
znalcom z odboru genetiky. Ďalšie pojednávanie, na ktorom súd rozhodol vo veci samej, sa konalo dňa
04.11.2025.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä

odpoveďou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 10.02.2025 a 12.02.2025, odpoveďou od zamestnávateľa
otca zo dňa 14.01.2025, záznamami z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, odpoveďami z
ÚPSVaR Trenčín zo dňa 31.01.2025 a 05.02.2025, uznesením tunajšieho súdu o ustanovení znalca zo
dňa28.02.2025,opravnýmuznesenímzč.l.52,ZnaleckýmposudkomA.L.M.,K.,uznesenímtunajšieho
súdu o odmene znalca zo dňa 30.06.2025, odpoveď zamestnávateľa otca zo dňa 18.08.20255 a zo dňa

17.09.2025, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 26P/110/2023-44 a zistil nasledovný skutkový a skutočný
stav:7. Maloletý J. bude mať X B. J. X A.. Matkou maloletého je A. B., nar, XX.XX.XXXX, otec maloletého
nebol doposiaľ určený. Maloletý žije s matkou. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloleté
dieťa sa narodilo s menom H., avšak na žiadosť matky o zmenu mena maloletého bola rozhodnutím

Okresného úradu Trenčín č.s. OU-TN-OVVSI-2024/044519-002 zo dňa 30.10.2024 povolená zmena
mena maloletého na meno J..

8. Domnelý otec má vyživovaciu povinnosť k maloletej A. I., nar, XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 26P/110/2023-44 zo dňa 27.10.2023,

4 32Pc/42/2024

právoplatným dňa 06.11.2023 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,- Eur s
účinnosťou do 01.08.2023.

9. Zo znaleckého posudku č. 13/2025 zo dňa 04.06.2025 predloženého znalkyňou A. L. M., K. vyplynulo,
že otcovstvo H. I., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za
prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999955 %.

10. Podľa § 104 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako CMP) ak sa

narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani
súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na
konanievoveciachurčeniarodičovstva,matkuatoho,kohomatkaoznačízaotca,čiuznáva,žejeotcom.

11. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

12. Podľa § 109 CMP ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

13. Podľa čl. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej ako Zákon o rodine) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so

zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoňjeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o
5 32Pc/42/2024

úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. H. I., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 04.11.2025, uviedol, že uznáva svoje otcovstvo k
maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX.

19. Nakoľko na pojednávaní konanom dňa 04.11.2025 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov súd konanie o určenie otcovstva v zmysle § 109 CMP zastavil.

20.Napojednávanídňa04.11.2025rodičadospelikrodičovskejdohodeohľadnezvereniamaloletéhoJ.,
vyživovacej povinnosti k maloletému, ako aj dlhu na výživnom pre maloletého. Súd rodičovskú dohodu
posúdil ako súladnú s potrebami a záujmami maloletého, preto ju v zmysle 36 ods.1 Zákona o rodine

schválil. Na základe rodičovskej dohody bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého J. sumou 180,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, s účinnosťou od 15.05.2024. Dlh na výživnom pre maloletého J. za obdobie od 15.05.2024 do
31.10.2025 vo výške 3158,77 Eur sa otec maloletého zaviazal splácať popri bežnom výživnom k rukám

matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 90,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca
po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok,
ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.

21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

23. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6 32Pc/42/2024

24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.25. Podľa §263 ods.1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

26. Navrhovateľka v petite návrhu žiadala priznať jej trovy konania vo výške 100 %. Na pojednávaní
konanom dňa 04.11.2025 došlo k uznaniu otcovstva mužom, ktorého otcovstvo má byť určené a k
uzatvoreniu rodičovskej dohody ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému J.. Právna zástupkyňa
v záverečnej reči okrem iného navrhla, aby súd priznal matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo

veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V predmetnom
konaní navrhovateľka, ktorá žiadala určiť otcovstvo voči maloletému dieťaťu, bola vo veci plne úspešná,
nakoľko otec uznal otcovstvo voči maloletému dieťaťu. Otec uznal otcovstvo až po vykonaní znaleckého
dokazovania z odboru genetiky a súd má za to, že v danom prípade od neho možno spravodlivo
požadovať úhradu trov konania, ktoré vznikli matke. Otec nepopieral, že v čase otehotnenia matky sa

s ňou intímne stýkal a svoje otcovstvo spochybňoval len tým, že mu mala matka povedať, že nie je
otcom maloletého. Súd mal za to, že v danej veci boli splnené podmienky v zmysle § 53 CMP, kedy
ide o konanie vo veciach určenia rodičovstva – určenie otcovstva, navrhovateľka bola v konaní úspešná
a možno spravodlivo požadovať, aby trovy konania navrhovateľky platila neúspešná strana konania.
Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania voči H. I. vo výške 752,11 Eur

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. Súd určil
lehotu na úhradu trov konania dva mesiace od právoplatnosti rozsudku, pričom prihliadol na ich výšku,
výšku vyživovacích povinností otca, ako aj na aktuálny príjem otca. Vzhľadom na to, že v konaní bola
navrhovateľka zastúpená advokátom, súd v zmysle § 263 ods. 1 CSP ako prijímateľa náhrady trov
konania určil jej právnu zástupkyňu.

27. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 04.11.2025 predložila súdu krátkou cestou
vyúčtovanie odmeny a výdavkov za advokátske úkony.

28. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby
tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu

úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná
sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
7 32Pc/42/2024

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

32. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí právnemu
zástupcovi za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s

klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie
na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva ako súčasť
nároku na náhradu trov konania,, e) účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho
spisu na súde, alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu
na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na

seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
f) vypracovanie právneho rozboru veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémutorozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

33. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol (tzv. režijný paušál).

34. V danej veci základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb predstavuje pre rok 2024 sumu
105,62 eur a pre rok 2025 sumu 114,15 eur.

35. Súd po preštudovaní doručeného vyúčtovania a obsahu spisu priznal navrhovateľke náhradu
preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia spočívajúcu v

nasledovných úkonoch právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.10.2024 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl.) vo výške 105,62 eur +
režijný paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024);
- písomné podanie na súd – návrh na začatie konania zo dňa 12.11.2024 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl.)

vo výške 105,62 eur + režijný paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024);
- porada s klientom dňa 24.02.2025 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhl.) vo výške 114,15 eur + režijný paušál
vo výške 14,84 eur (rok 2025);
- účasť na konaní pred súdom dňa 27.02.2025 (§ 13a ods. 1 písm. e) vyhl.) vo výške 114,15 eur + režijný
paušál vo výške 14,84 eur (rok 2025);

- účasť na konaní pred súdom dňa 04.11.2025 (§ 13a ods. 1 písm. e) vyhl.) vo výške 114,15 eur + režijný
paušál vo výške 14,84 eur (rok 2025);
spolu v sume 625,67 Eur.
36. Súd Podľa § 15 písm. a), b) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,

najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17).

37. Podľa § 16 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

8 32Pc/42/2024

38. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), ak sa zamestnanec písomne dohodne so

zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len
"základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné
motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

39. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta zákona o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

40. Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, náhrada za spotrebované pohonné látky patrí

zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

41. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec

dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad
o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenupohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

42.Podľa§17vyhláškypriúkonochprávnejslužbyvykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomadvokáta,
za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

43. Právna zástupkyňa navrhovateľky (matky) uskutočnila za účelom účasti na pojednávaní na

Okresnom súde Trenčín dňa 27.02.2025 a dňa 04.11.2025 služobnú cestu z Dubnice nad Váhom
do Trenčína a späť, pričom za 1 obojsmernú cestu najazdila 40 km. K vyčísleniu trov doložila kópiu
osvedčenia o evidencii – časť II (technický preukaz) k automobilu K., ev. č. I., ktoré bolo použité
na služobné cesty. Ako vyplýva z priloženého technického preukazu, spotreba paliva predstavuje 5,3
l/100km. Vzhľadom na uvedené súd priznal náhradu cestovného nasledovne:

1. cestovné na pojednávanie 27.02.2025 na trase Dubnica n/V – Trenčín a späť = 40 km
- náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (v zmysle zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
73/2024 Z.z.) vo výške 0,265 Eur za 1 km jazdy, t.j. 40 km x 0, 265 Eur/km = 10,60 Eur
- náhrada pohonných hmôt: 5,3 l/100 km (spotreba) x 1,551 Eur/l (priemerná cena nafty) x 40 km (počet

kilometrov) = 3,29 Eur

2. cestovné na pojednávanie 24.10.2024 na trase Dubnica n/V – Trenčín a späť = 40 km
- náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (v zmysle zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

73/2024 Z.z.) vo výške 0,265 Eur za 1 km jazdy, t.j. 40 km x 0, 265 Eur/km = 10,60 Eur
- náhrada pohonných hmôt: 5,3 l/100 km (spotreba) x 1,428 Eur/l (priemerná cena nafty) x 40 km (počet
kilometrov) = 3,03 Eur
9 32Pc/42/2024

spolu náhrada cestovného predstavuje sumu 27,52 Eur.
44. V súvislosti so služobnými cestami súd priznal právnej zástupkyni matky náhradu za stratu času v
zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,
za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, a to za 2 x 2 začaté polhodiny á 24,73 Eur v roku 2025,

t.j. vo výške 98,92 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov

(§ 122 CMP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP). 10
32Pc/42/2024

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.