Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118286409
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6118286409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava,
IČO 42 175 381 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičová 4, Bratislava, IČO 00 585 441 zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so

sídlom Palárikova 15, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 41 174 856, o zaplatenie 1.959,17 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/38/2018-266
zo dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

1.959,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.959,17 eur od 06.03.2018 do
zaplatenia,do3dníodprávoplatnostitohtorozsudku(výrokI.)ažalobcovipriznalvočižalovanémunárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia článku
15 ods. 2, § 209 ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), § 442 ods. 1, 3, § 443, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka

a § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.).

2. Súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť podanej žaloby pre preukázanie splnenia všetkých
predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody na jeho motorovom vozidle v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 23.10.2017.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody vo výške 1 959,17eur
s príslušenstvom, spôsobenej mu na motorovom vozidle Škoda Superb s EČV: D. motorovým VWGolf
s EČV: D., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Z oznámenia
škodovej udalosti poisteným, ako aj z uplatnenia nároku žalobcu u žalovaného mal súd prvej inštancie

za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poistený dňa 26.10.2017 oznámil žalovanému, že
dňa 23.10.2017 o 18:51 hod. došlo k dopravnej nehode v obci E. - križovatka, a to k stretu
motorového vozidla VWGolf poisteného F. A., ktorý bol v tom čase aj vodičom, s motorovým vozidlomŠkoda Superb, patriacim žalobcovi. Žalobca zhodne s poisteným tvrdili, že škodcom bol len poistený
žalovaného. V rámci oznámenia škodovej udalosti bol popísaný rozsah škody na motorovom
vozidle žalobcu s tým, že bol viditeľne poškodený zadný nárazník, kufor - zadné dvere a cúvacie senzory,

škodcazavinenieuznal,pričomoznámilpoistiteľovi, žespoluzavineniepoškodeného
nie je dané. Listom zo dňa 16.02.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetnú škodu prešetril, a to
bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že na základe obhliadky pracovníkmi F. má za to, že
na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná daná príčinná súvislosť s nehodou alebo
vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel

a z technického hľadiska pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody je rozsah zdokumentovaného
poškodenia neprijateľný. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal náhrady škody spočívajúcej vo
vyúčtovanej sume za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s
odôvodnením, že škodová udalosť nemohla byt' spôsobená motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy
po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť výškou a ani rozsahom. Následne s
poukazom na korekciu záveru znalca D. G. pripustil, že pri škodovej udalosti mohlo

dôjsť k poškodeniu cúvacieho senzora(ov) poškodeného vozidla.

4. Súd prvej inštancie v priebehu konania na návrh strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom znalca
D. G., ktorý zotrval na správnosti svojho znaleckého posudku a pripustil korekcie
svojich záverov, pokiaľ ide o škodu na cúvacích senzoroch a k vertikálnym stopám poškodenia vozidla

(škrabancom v smere vertikálnom). Za relevantné súd prvej inštancie považoval zistenie, že hoci obaja
znalci v rámci znaleckých posudkov skúmali a vyhodnocovali technickú
prijateľnosť priebehu škodovej udalosti zo dňa 23.10.2017, iba jeden zo znalcov D. E. vychádzal z
vyjadrení účastníkov škodovej udalosti o priebehu deja, pričom D. G. sám na str. 16 posudku uvádza,
že popis nehody vodičmi absentuje. D. E. pri vypracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX vychádzal z

údajov o mieste nehody, a to geografickej polohy miesta nehody, vykonal meranie pozdĺžneho sklonu
vozovky. Znalec D. G. nezohľadnil sklon vozovky, klesanie, resp. stúpanie vozovky, ohliadku miesta
nehody a meranie sklonu vozovky nevykonal a vychádzal z hypotetických údajov. Na
strane 3 znaleckého posudku znalec D. E. definoval tri podstatné faktory, prečo pri škodovej
udalosti vznikli vertikálne poškodenia vozidla žalobcu a nie horizontálne poškodenia (ktoré pri danej

škodovejudalostiočakávalznalecD.G.).Súdprvejinštanciekonštatoval,žetakžalovaný,akoaniznalec
D. G. nevylúčili možný stret motorových vozidiel VW Golf a Škoda Superb, avšak za účelom zistenia
pravdivosti tvrdení žalobcu a poisteného sa ani jeden z nich na miesto nehody nedostavili, nezohľadnili
preto špecifickosť klesajúcej vozovky. V konaní vypracovaný a súdu predložený súkromný znalecký
posudok a odborné vyjadrenie sú síce rozporné, súd však pri posúdení nároku žalobcu vychádzal zo

súkromného znaleckého posudku D. E., ktorý považoval, vzhľadom na výsluch znalca
D. G., za relevantnejší, dôveryhodný a presvedčivý, z dôvodu, že vychádzal z výpovedí
účastníkov škodovej udalosti, zohľadnenia reálnych parametrov vozovky, ako aj stúpania a klesania
vozidiel. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že vozidlo VW Golf naráža do
vozidla Škoda Superb pričom pri náraze je vozidlo VW Golf stláčané silou nadol a vozidlo Škoda Superb

nahor. Pri tomto pohybe na vozidle Škoda Superb vznikli vertikálne poškodenia. Ako možný a prijateľný
je na modelovom obrázku zaznamenaný výškový súlad s poškodením zadokumentovaným na vozidle
Škoda Superb. Lišta nárazníka vozidla VW Golf vytvára otlačok na nárazníku vozidla Škoda Superb,
pričom predná maska deformuje piate dvere a spodná časť predného nárazníka lištu s parkovacími
senzormi. Vzhľadom na malú nárazovú rýchlosť iba 10 km/h na vozidle VW Golf nevznikli viditeľné

poškodenia. Poškodenia vozidla Škoda Superb výškovo korešpondujú s vozidlom VW Golf, a
teda majú príčinnú súvislosť s nehodou. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že
znalec D. E. svoje tvrdenia a závery v znaleckom posudku relevantným spôsobom vysvetlil, a preto
tento znalecký posudok považoval súd prvej inštancie za objektívnejší, vecne správny a presvedčivý
vo vzťahu k jeho logickému odôvodneniu a súladu s ostatnými listinnými dôkazmi, najmä oznámením

škodovej udalosti poisteným a fotodokumentáciou vypracovanou pri obhliadke poškodených vozidiel,
z ktorej vychádzali obaja znalci a aj žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že síce nemôže hodnotiť
správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania
hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných
dôkazov. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov hodnotil aj proces utvárania znaleckých posudkov

vrátane zadováženia podkladov, vierohodnosť teoretických východísk, spoľahlivosť metód použitých
znalcami aspôsobvyvodzovaniazáverovznalcami.Ponechaťbezpovšimnutiavecnúsprávnosť
znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalcov by znamenalo vo svojich dôsledkoch popretie
zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znaleckýdôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca (porovnaj
napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR, III. ÚS 299/06).

5. Po vyhodnotení dokazovania, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. X/XXXX, súd prvej inštancie
posúdil výšku žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že dospel k záveru o splnení
podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody na jeho motorovom vozidle v
príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, považoval aj žalovanú sumu za dôvodnú. Žalovaný totiž
žalobcom predloženú faktúru, znejúcu na sumu 1.959,17 eur, nerozporoval. Súd mal za to, že použité

náhradné diely, mzda za prácu, materiál a vedľajšie náklady odzrkadľujú výšku spôsobenej škody
vozidlom VWGolf, a preto suma spojená s opravou a výmenou poškodených častí, uvedená vo faktúre,
zodpovedá rozsahu potrebnému na odstránenie poškodení. Žalobca sa tak nedomáha náhrady škody
vo väčšom ako skutočnom rozsahu. Za danej situácie bolo na mieste, aby žalovaný, ktorý mal
poistnú udalosť riadne a včas prešetriť, poskytol žalobcovi náhradu škody tak, ako žiadal, teda vo výške
žalovanej istiny, k čomu ho súd prvej inštancie zaviazal svojím rozhodnutím.

6. Žalobca sa domáhal aj úroku z omeškania z uplatneného nároku na náhradu škody vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.959,17 eur od 06.03.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
a tiež z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14.10.2021, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd skonštatoval,
že „pokiaľ by skutočne poistiteľ či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr
ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho
súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac
súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je však zlepšiť

postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný
nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad prijatý dovolacím súdom,
ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z
náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej
úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho

parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a
doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových
vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia

povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť
zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť
včas realizovať príslušné šetrenie a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie,
keďženereagovanienažiadosťpoškodenéhoonáhraduškodymábyťprimerane,účinneasystematicky
sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti

dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalovaný dostal do
omeškania s poskytnutím plnenia žalobcovi, potom žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd sa
stotožnil sožalobcompriurčeníokamihu,kedysažalovanýdostaldoomeškania,atodňom
06.03.2018, kedy vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už listom zo dňa 16.02.2018 oznámil žalobcovi,
že ukončil šetrenie, je možné vyvodiť záver, že žalovaný už v tom čase mal k dispozícii všetky dokumenty

a prostriedky na ukončenie šetrenia poistnej udalosti bez zbytočného odkladu podľa § 11 ods. 6 zákona
č.381/2001 Z. z. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že sa nemohol dostať ´ do omeškania, pretože k
úhrade faktúry došlo až dňa 22.05.2018, súd prvej inštancie sa s týmto nestotožnil, keďže žalovaný ako
poisťovňa/poisťovateľ má pristupovať k šetreniu poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou a rovnako
s odbornou starostlivosťou vyvodiť záver, či k ukončeniu šetrenia už môže dôjsť, alebo je

potrebné vykonať ďalšie šetrenie. V danom prípade je zjavné, že žalovaný šetril poistnú udalosť bez
náležitého zistenia skutkového stavu, a preto ukončil šetrenie už listom zo dňa 16.02.2018. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej
sumy už dňa 06.03.2018, pretože žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal

dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí pri škodovej udalosti neboli prítomní, navrhovaných žalobcom
a znalcom D. E., nakoľko vykonanie týchto dôkazov považoval vzhľadom na vyššie uvedené závery za
nadbytočné.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP a žalobcovi ako strane sporu s plným
úspechom proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, uplatňujúc
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že so závermi súdu prvej
inštancie nesúhlasí a jeho odôvodnenie v rozhodnutí považuje za nepresvedčivé. Súd prvej inštancie
akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami
žalovanéhoazároveňmalzato,žesúdnesprávneprávnevecposúdilanazákladevykonanýchdôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd
prvej inštancie logickým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo bolo v danom
prípade odôvodnené priznať žalobcovi celú ním nárokovanú sumu. Mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne interpretoval závery D. G.. Namietal, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
poškodeniami na vozidle žalobcu a priebehom nehodového deja. Konajúci súd túto skutočnosť vyvodil
výlučne z tej skutočnosti, že znalecký posudok č. XX/XXXX, pripravený D. E., operuje s

vyjadreniami účastníkov dopravnej nehody, ďalej však už nešpecifikuje konkrétne dôvody, pre ktoré boli
tieto vyjadrenia kľúčové. Súd prvej inštancie v spore nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pričom
súdom ustanovený znalec mal poskytnúť jednotiace hľadisko na odborné otázky týkajúce sa spornej
existencie príčinnej súvislosti. Predmetný kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX, vyhotovený znalcom
D. G., toto jednotiace hľadisko poskytuje. Súdny znalec mal v pláne vykonať rekonštrukciu nehodového

deja,nozdôvoduneposkytnutiasúčinnostižalobcomjejvykonanienebolomožné.SúdprvejinštancieD.
G. vypočul, pričom ten svoje závery korigoval iba minimálne – v časti poškodených cúvacích senzorov.
Žalovaný mal za to, že súd mohol na základe výsledkov dokazovania jedine moderovať výšku, v
ktorej je nárok žalobcu uplatnený dôvodne. Žalobca založil svoj nárok iba na akejsi nepravdepodobnosti
vzniku poškodení už pred dopravnou nehodou, hoci hodnotiac geometriu poškodení na oboch vozidlách,

táto bola podľa dvoch znaleckých posudkov (z celkových troch prítomných v
konaní) vylúčená. Podľa žalovaného konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,atoodňatiesúduprvejinštanciekonaťpredsúdom anedostatočné
a chybné odôvodnenie rozhodnutia, keď sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, nevyhodnotil správne vykonané znalecké dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil.

Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré
za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho je odôvodnenie nepreskúmateľné. Vada konania,
spočívajúcavnedostatočnomodôvodnenírozsudku,predstavujeporušeniezákladnéhoprávaúčastníka
na spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči

žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný označuje znalecký
posudok D. G. G. nesprávnym výrazom ako „kontrolné znalecké dokazovanie“, hoci uvedený znalecký
posudok bol v konaní prvým znaleckým posudkom a predchádzalo mu iba odborné vyjadrenie F.,

predložené žalovaným a odborné vyjadrenie predložené žalobcom. Tento znalecký
posudok bol vypracovaný pred prvým pojednávaním vo veci, bez vypočutia účastníkov
nehody, bez ohliadky miesta nehody a až následne súd prvej inštancie otvoril pojednávanie, doplnil
dokazovanie výsluchom účastníkov nehody a bol žalobcom zadaný a vypracovaný znalecký posudok
znalca D. E.. Tieto dva znalecké posudky znalcov D. G. a D. E. sa dostali

do rozporu a súd prvej inštancie oba posudky musel v rozsudku vyhodnotiť s tým, že posudok D. G.
bol posudkom skorším, teda nemohol byť vo vzťahu k posudku D. E. „kontrolným“. Žalobca v konaní
tvrdil, že jeho motorové vozidlo pred nehodou nebolo poškodené a žalovaný tvrdil, že poškodenia na
motorovom vozidle žalobcu nevznikli pri nehode, z ktorého tvrdenia žalovaného
vyplýva, že vozidlo žalobcu už pred nehodou poškodené bolo, alebo mohlo byť. Znalec D. G. vo svojej

výpovedi pripustil, že k nehode mohlo dôjsť tak, ako opisujú účastníci nehody. Je veľmi
málo pravdepodobné, že by vozidlo žalobcu malo byť poškodené práve na tom mieste, na
ktorom do neho zozadu narazil poistenec žalovaného. Považoval za logický a opodstatnený skutkový
záversúduprvejinštancie,žeškodanavozidležalobcubolaspôsobenápridopravnejnehodepoisteným
žalovaného v celom rozsahu uplatneného nároku tak, ako to po technickej stránke odborne vysvetlil

znalec D. E. v podanom znaleckom posudku. Poukázal na to, že vyjadrenie D. H. nie je znaleckým
posudkom a ani sa nejedná o vyjadrenie vypracované znalcom a súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí vyhodnocoval iba dva znalecké posudky vypracované D. G. a D. E.. Podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie postupoval v rozsudku v súlade so zákonom a aj v plnom súlade s ustálenousúdnu praxou, ktorá ustálila, že súd pri rozporných znaleckých posudkoch v odôvodnení rozhodnutia
odôvodní, prečo sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, bez ohľadu na to, či ide o
súkromný znalecký posudok alebo posudok zadaný zo strany súdu (viď judikát R 84/2023, publikovaný v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023). Odňatie možnosti konať pred
súdom prvej inštancie žalovaný nijak nešpecifikoval a neuviedol, v čom konkrétnom mu uprel súd prvej
inštancie procesné práva. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vytvoril obom stranám sporu dostatočný
a vyrovnaný priestor na uplatnenie svojich procesných práv, a ak žalovaný tieto svoje procesné práva
neuplatnil, bolo tomu nie preto, že by mu súd takú možnosť nevytvoril, ale preto, že

žalovaný sám svojou pasivitou možnosť vytvorenú zo strany súdu nevyužil, keď sa na pojednávanie
nedostavil. Žalovaný tiež nešpecifikoval, aký jeho konkrétny relevantný argument zostal zo strany súdu
prvej inštancie opomenutý a spochybňoval, že by žalovaný v konaní prednášal také argumenty, ktoré
mali v sebe potenciál privodiť iné rozhodnutie vo veci a pritom by ich súd prvej inštancie
nezohľadnil, opomenul. Ide preto iba o všeobecné nešpecifikované odvolacie tvrdenie bez
skutočného obsahu, ktoré vyvracia samotný obsah spisu a aj obsah odôvodnenia rozsudku. Žalovaný

v podanom odvolaní zároveň neoznačil akúkoľvek právnu normu, ktorú súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav nesprávne použil, či interpretoval. Otázka preukázania príčinnej súvislosti pri škode je
otázkou skutkovou, a nie právnou, preto ani odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nie
je daný. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a presvedčivo odôvodnený,
a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej replike) zotrval na argumentoch uvedených
v podanom odvolaní a uviedol, že znalec D. G. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, pri ktorého
vypracovaní mu žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť a vychádzal pri spracovaní podkladov

ajzOdbornéhovyjadreniač.X/XXXXznalcaD.E.azodbornéhovyjadreniaD.H..Vtomtosmerejepreto
podľažalovanéhomožnépovažovaťznaleckýposudokč.XX/XXXXzatzv.kontrolný,nakoľkonazáklade
poverenia súdom porovnáva aj tieto vyjadrenia iniciované žalobcom a žalovaným. Podľa žalovaného
sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou, prečo považoval neskoršie vyjadrenia
účastníkov škodovej udalosti, ako aj neskoršie vyjadrenia znalca Ing. Pospíšila za relevantnejšie a

dôveryhodnejšie ako znalecký posudok č. XX/XXXX.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v podanej duplike) uviedol, že žiadne skoršie a
neskoršie vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti, ktoré by súd prvej inštancie mal porovnávať, či
zohľadňovať, neexistujú, nakoľko žalobca a poistenec žalovaného ako škodca boli prvýkrát a jediný

krát vypočutí na pojednávaní dňa 04.04.2024. Žiadna skoršia, či neskoršia výpoveď účastníkov
nehody neexistuje, nehodu vyšetrila polícia iba v blokovom konaní, teda nezaznamenávala akékoľvek
vyjadrenia, ktoré by mal súd vyhodnocovať. Tvrdenie, že ku škode malo dôjsť pri akomsi vyhýbacom
manévri, je tvrdením, ktoré prvýkrát použil žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, pričom nie je
v tomto smere dokumentovaná akákoľvek výpoveď škodcu, či poškodeného. Ide o účelové tvrdenia

žalovaného a naviac tieto tvrdenia idú aj nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov. Podľa žalobcu
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí prehľadne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje úvahy, z ktorých
vychádzal pri hodnotení oboch znaleckých posudkov. Ak takéto hodnotenie dôkazov a odôvodnenie
rozsudku nevyhovuje žalovanému, to ešte neznamená, že je nesprávne, či nedostatočné. Žalovaný
ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie mali byť nesprávne. Za

procesnú vadu nemožno považovať, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa, prípadne dovolateľa. Žalovaný rozdiely v znaleckých posudkoch a vo vyjadrení
zvýrazňujenajmäzdôvodučasovéhoodstupuodškodovejudalostiaúdajnéhoneštandardnéhokonania
žalobcu, ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť súdom poverenému znalcovi. V konaní však nebolo tvrdené
a ani zistené, že by časový odstup od nehody mal akýkoľvek vplyv na dokazovanie a skutkové zistenia

a znalec D. G. v posudku konštatoval, že zo strany účastníkov konania (tak žalobcu aj žalovaného) vo
vzťahu k prevedeniu rekonštrukcie škodovej udalosti „nebol záujem (súčinnosť)“. Tieto tvrdenia znalca
rozporoval s tým, že so znalcom komunikoval prostredníctvom právneho zástupcu, poslal mu všetky
požadované doklady, v počte viac ako 100 príloh. Na požiadavku rekonštrukcie nehody žalobca reagoval
kladne s tým, že upozornil, že miesto nehody bolo v tom čase rozkopané a nanovo sa asfaltovalo

(budovala sa kanalizácia), takže v tom čase nebolo prístupné. Žalobca znalca upozornil, že nemôže
zabezpečiť účasť škodcu na rekonštrukcii, nakoľko sú vzájomne cudzie osoby, na čo sa znalec odmlčal
a predložil súdu neúplný a predčasný znalecký posudok. Takýto posudok teda musel byť revidovaný,
a to práve posudkom znalca D. E., ktorý mal všetky potrebné podklady (výpovede účastníkov nehody),aj vykonal miestne zisťovanie na mieste nehody (vykonal meranie sklonu vozovky), a teda jeho závery
sú podložené a odôvodnené.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným v odvolaní

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré
tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného, uvedené v podanom odvolaní,

sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku, ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený
skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach

na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odkazuje (v zmysle § 387
ods. 2 CSP).
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v podanom odvolaní
žiadne nové námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol, považoval za

potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

15. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. d), f), h) CSP.

16. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného

ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným
ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

18. Žalovaný opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie
nesprávne interpretoval závery znalca D. G., nesprávne a nedôvodne sa priklonil k záverom znalca D.
E., pričom podľa žalovaného v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodeniami na
vozidle žalobcu a priebehom nehodového deja.

19. Pre zistenie priebehu nehodového deja a posúdení toho, či poškodenie vozidla žalobcu zodpovedá
tomuto nehodovému deju, mal súd prvej inštancie okrem listinných dôkazov aj dva znalecké posudky od
znalcov D. G. a D. E., ktorých viaceré závery boli odlišné. Súd prvej inštancie v priebehu konania sporovéstrany s týmito znaleckými posudkami oboznámil a na pojednávaní vypočul aj znalca D. G.. Vo svojom
rozhodnutí súd prvej inštancie oba znalecké posudky a výpoveď vypočutého znalca podrobne popísal.
Pri svojom rozhodnutí sa priklonil k záverom znalca D. E. a dostatočne vysvetlil, prečo ním vypracovaný

znalecký posudok posudzoval za presvedčivejší ako posudok znalca D. G. a poukázal na
menej presvedčivé závery znalca D. G. ktoré nevychádzali z tak obsiahlych a relevantných podkladov,
ako vychádzal posudok D. E..

20. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v čl. 15 Základných princípov, ako aj v § 191 CSP a

spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Významným kritériom
je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, preto súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

21. Aj znalecký posudok ako listinný dôkaz musí súd hodnotiť voľne v súvislosti s
ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími
otázkami určenými znalcovi a v prípade pochybnosti nariadiť sám znalecké dokazovanie iným znalcom.
Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky

znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré
nevyplynuli z iných dôkazov.

22. S ohľadom na rozpory v znaleckých posudkoch D. E. a D. G. súd prvej inštancie nariadil výsluch
znalca D. E. o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, ktoré boli namietané. Takýto procesný

postup súdu prvej inštancie je nesporne účelný a dáva odpovede na námietky vznesené stranami sporu,
ktorým je k sporným otázkam súdom umožnené kladenie otázok za účelom odstránenia nejasných,
resp. nepresvedčivých záverov znalca v posudku. Súd bez vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania
alebo iného zrejmého dôkazu sám nemôže robiť odborné závery.

23. Súd prvej inštancie vyhodnotil znalecký posudok znalca D. E. za presvedčivejší s poukazom na
podklady, z ktorých tento znalec, na rozdiel od znalca D. G. vychádzal. Znalec D. E., na rozdiel od
znalca D. G., v znaleckom posudku pri zisťovaní priebehu nehodového deja vychádzal
z rozhodujúcich podkladov, ktorými sú výpovede žalobcu ako poškodeného a škodcu, z údajov o mieste
nehody, a to geografickej polohy miesta nehody, vykonal meranie pozdĺžneho sklonu vozovky. Znalec

D. G. nezohľadnil sklon vozovky, klesanie, resp. stúpanie vozovky, nevykonal ohliadku miesta nehody
a meranie sklonu vozovky a vychádzal z hypotetických údajov. Práve z dôvodu, že na
vozidle žalobcu boli horizontálne stopy a na vozidle poškodeného boli stopy vertikálne, znalec D. E. po
zohľadnení sklonu vozovky, po vykonaní merania a po vypočutí sporových strán a vodiča, presvedčivo
ozrejmil skutkový dej a proces vzniku škody. Žalovaný poukazoval len na rozpory v uvedených

znaleckých posudkoch, avšak relevantným spôsobom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by boli závery
znalca D. E. nedôveryhodné a obmedzil sa len na svoje tvrdenie o správnosti odborných
záverov D. G., ďalšie znalecké dokazovanie, resp. kontrolné znalecké dokazovanie, ani žiadne iné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne
preukázané, že dňa 23.10.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorovéhovozidlažalobcu,škodcamalpovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uzavreté so žalovaným.

25. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o presvedčivosti znaleckého posudku D. E.
za správny. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu spočíva výlučne na jeho presvedčivosti.
Hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že v Civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v
podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzipovinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť
na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v Civilnom sporovom konaní spočíva

v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,

ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale i pretože táto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

27. Právny vzťah v danej veci medzi stranami sporu vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z
ktorého vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. Žalobca v konaní preukázal, že škodovú udalosť zapríčinil poistenec

žalovaného tým, že nedobrzdil svoje osobné motorové vozidlo a narazil svojou prednou časťou
dozadnejčastivozidlažalobcu,čímdošlokuškodovej(poistnej)udalosti.Žalobcazaopravumotorového
vozidla zaplatil spoločnosti I. E. F., ktorá motorové vozidlo opravovala, sumu 1.959,17 eur, na základe
faktúry č. XXXXXXX, ktorej jednotlivé fakturované položky za opravu motorového vozidla
žalobcu žalovaný nerozporoval. Žalobca tak preukázal výšku škody (predložením uvedenej faktúry

a znaleckého posudku D. E.) a preukázal, že medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom
škody existuje príčinná súvislosť. Žalobca tak preukázal vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu
tým, že preukázal jednak porušenie právnej povinnosti, vznik škodovej udalosti, škodu, ako i príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom, t. j. vzniknutou škodou. Uniesol dôkazné bremeno
a preukázal existenciu svojho nároku proti žalovanému ako poisťovateľovi.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a
riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§
150 ods. 2 CSP), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť
a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také

dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť
skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany na predloženie, alebo označenie takých
dôkazov, aby im zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné
bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany, čo je
i prípad v danej veci.

29. Z týchto dôvodov odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP daný nebol.

30. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje svoje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvej inštancie v danej veci zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovenia článku 15 ods. 2,
§ 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 442 ods. 1, 3, §
443, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm.

b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.),
s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že žalovaný vo
svojom odvolaní dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci, teda tvrdenie o použití nesprávnehoprávneho predpisu, resp. o nesprávnom výklade právneho predpisu, neuviedol. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.

33. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého odvolanie možno
odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že by mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej
realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní
(napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného
v čl. 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami, alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore

s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

35. Žalovaný síce uvedený odvolací dôvod uviedol v podanom odvolaní, žiadne dôvody pre aplikáciu
tohto odvolacieho dôvodu však neuviedol. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať, že uvedený
odvolací dôvod je daný. K námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je presvedčivý,

pretože sa súd nedokázal vysporiadať s jej všetkými námietkami voči znaleckému posudku, odvolací
súd udáva, že žalovaný nijak nešpecifikoval svoje námietky, s ktorými sa nemal súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí vysporiadať a jeho tvrdenia boli len všeobecné a úplne nekonkrétne. Tvrdenie
žalovaného, že súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s jeho námietkami
voči znaleckému posudku, tak nie sú dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že súd sa nemusí v odôvodnení

svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými tvrdeniami a námietkami strán sporu, ale je potrebné, aby sa
vysporiadal s tými, ktoré sú podstatné (rozhodujúce). To súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku urobil, zrozumiteľne vysvetlil, aké dôkazy vykonal, k akým skutkovým záverom dospel a ako
vec právne posúdil, preto uvedená (nešpecifikovaná) námietka dôvodná nebola.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý žalovaným vecne spochybnený nebol.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).