Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124360736
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124360736.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: 365.bank, a. s.,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou kanceláriou
SEDLAČKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária

JUDr. Peter Malcho, s. r. o., Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 4 918,25 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. januára 2025
č. k. 19Csp/125/2024 - 118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku
o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
4.918,25 eura, úrok 1.552,27 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.918,25 eura od
17. 05. 2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 6,60 eura, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III.). Rozhodnutie po právnej stránke

odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,
§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, ods. 17 písm. a/, b/, ods.
20 písm. a/ až d/, ods. 27, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného
a účinného k 05. 08. 2022, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že v rámci upomínacieho
konania sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.918,25 eura,

úroku 1.552,27 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.918,25 eura od 17. 05.
2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36 eur, ako i náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že ako subjekt podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a. s.
uzavrel so žalovaným dňa 05. 08. 2022 Zmluvu o úvere č. 22020100045291, na základe ktorej poskytol
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver výške 5.000 eur. Žalovaný načerpal úver 05. 08. 2022.
Žalobca tvrdil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy

si splnil všetky zákonné povinnosti. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto žalobca vyhlásil k 16. 05. 2023
úver za predčasne splatný a žalovaného požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný
do zosplatnenia uhradil žalobcovi na úver sumu 217,74 eura, z čoho pripadlo na istinu 81,75 eura, na
úroky 126,99 eura a na poplatky a poistné 9 eur. Istina pohľadávky tak predstavuje 4.918,25 eura (5.000
eur - 81,75 eura = 4.918,25 eura). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov v
sume 1.552,27 eura, keď celkové úroky, ktoré mal žalovaný zaplatiť, predstavovali sumu 1.679,26 eura

(1.679,26 eura - 126,99 = 1.552,27 eura). Žalobca sa ďalej domáhal neuhradených poplatkov v sume36 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru a zákonných úrokov z omeškania
vo výške 8,75% ročne z nesplatenej sumy istiny úveru, a to počnúc dňom 17. 05. 2023 do zaplatenia.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 05. 08. 2022,
uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, spadá pod úpravu zák. č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom k 05. 08. 2022 a Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporným, že žalobca na základe predmetnej zmluvy
o úvere žalovanému poskytol peňažné prostriedky v dojednanej výške (úver), ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný však uvedenú povinnosť nedodržal, splátky
riadne a včas neuhrádzal. Žalobca v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami úver zosplatnil.

1.3. Súd prvej inštancie skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný bol v omeškaní s plnením
splátok, uhradil len prvé tri splátky a ďalšie splátky neuhrádzal. Žalobca bol oprávnený úver zosplatniť,

a to s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť úver za predčasne splatný bolo expreessis verbis dojednané
aj v ustanovení čl. 4.4 zmluvy o úvere. Žalobca tak mohol úver zosplatniť v prípade, ak bol žalovaný v
omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace a zároveň žalovaného upozornil na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Tieto podmienky žalobca dodržal. Bolo preukázané, že žalobca v

upozornení zo dňa 20. 04. 2023 žalovaného upozornil, že ku dňu 19. 04. 2023 je v omeškaní s úhradou
splátky v sume 347,90 eura a poplatkov v sume 27 eur a žiadal od neho zaplatenie sumy spolu vo výške
374,90 eura. Žalovaný bol v predmetnom upozornení vyzvaný, aby uvedenú sumu uhradil v lehote do
15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Bol zároveň upozornený, že ak k úhrade uvedeného záväzku
nedôjde, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od žalovaného úhradu celej

úverovej pohľadávky, resp. žalobca bude môcť postúpiť pohľadávku inej osobe. Nebolo sporným, že
žalovaný dlžné splátky ani napriek uvedenej výzve neuhradil. Žalobcovi neuhradil vôbec žiadnu sumu.
Žalobca dňa 16. 05. 2023 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čo žalovanému oznámil v liste zo dňa 17.
05. 2023. Žalobca preukázal aj tú skutočnosť, že tak upozornenie zo dňa 20. 04. 2023, ako aj výzvu
na úhradu dlžnej sumy obsahujúcu informáciu o zosplatnení úveru zo dňa 17. 05. 2023 žalovanému

odoslal, a to v oboch prípadoch ako doporučenú listovú zásielku. Súd nesúhlasil s tvrdením žalovaného
o neurčitosti uvedených právnych úkonov (upozornenia zo dňa 20. 04. 2023 a výzvy zo dňa 17. 05. 2023)
z dôvodu, že neobsahujú vymedzenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej bol úver zosplatnený.
Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo/123/2022 zo dňa 30.
01. 2024, z ktorého citoval nasledovné: "Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali

dovolatelia,žešpecifikáciasplátky,prektorúdochádzakzosplatneniu,bymalabyťpodmienkouplatnosti
predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon
veriteľovi neukladá...... Dovolací súd považuje za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním
nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,
ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho

zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase
zosplatnenia tri mesiace po splatnosti." Súd prvej inštancie tiež nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného
o tom, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neboli splnené podmienky pre vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru. Úver za bezúročný a bez poplatkov nepovažuje, k čomu sa súd vyjadrí v
tomto odôvodnení nižšie.

1.4. Súd prvej inštancie považoval za preukázané tiež splnenie povinnosti žalobcu pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 05. 08. 2022). Bol to práve žalovaný, ktorý
sa so žiadosťou o poskytnutie úveru na žalobcu obrátil. Žalovaný sám poskytol žalobcovi údaje na

posúdenie jeho bonity, keď uviedol rodinný stav - slobodný, počet vyživovaných detí - 0, druh bývania -
vlastné, dosiahnuté vzdelanie - stredoškolské bez maturity, stav zamestnania - zamestnaný v SR, čistý
mesačný príjem – 2.200 eur, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek - 0 eur, iné príjmy, dôchodok
- 0 eur, zrážky, výživné, iné výdavky - 0 eur. S poukazom na ust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom k 05. 08. 2022 bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi údaje, ktoré sú úplné,

presné a pravdivé. Nad rámec zákonných povinností si žalobca údaje poskytnuté žalobcom ešte
preveril prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Sociálnej poisťovne. Z
dokazovania vyplynulo, že finančná analýza, ktorú žalobca, vzhľadom na takto získané údaje vykonal,
bola pre poskytnutie úveru s požadovanými parametrami vyhovujúca. Za celkom nedôvodnú vyhodnotilsúd námietku žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal zisťovanie priemerných mesačných
výdavkov žalovaného ako SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod. Žalobca
totiž preukázal, že bonitu žalovaného overoval v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z., berúc do úvahy čistý príjem žalovaného, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
žalovanéhoaosôb,vočiktorýmmážalovanývyživovaciupovinnosť,splátkyinýchužexistujúcichúverov.
Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného vyhodnocoval s ohľadom na životné
minimum a príjem žalovaného, čo je postup súladný s ust. § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., ako
aj § 2 ods. 5 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v zmysle ktorého sa výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa. Žalobca dospel k vyčísleniu, že
žalovanému po splátke všetkých existujúcich úverov, vrátane úveru, ktorého nezaplatenie je predmetom
tohto konania, zostala suma vo výške 930,42 eura, čo je suma takmer štvornásobne prevyšujúca životné
minimum v rozhodnom období. Je až zarážajúce, že žalovaný, ktorý mal záujem na tom, aby mu zo

strany žalobcu bol úver poskytnutý, o úver požiadal, žalobcovi uviedol údaje, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že je schopný úver splácať, teraz argumentuje tým, že to tak nebolo a žalobca jeho schopnosť
úver splácať nedostatočne preveril.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnocoval, či zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísané

obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 05. 08. 2022). Nedostatky v
úverovej zmluve súd nezistil. Za správny považoval súd aj údaj o priemernej RPMN uvedenej v zmluve
v sadzbe 8,97%. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 05. 08. 2022 nestanovoval
tento údaj ako obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, nedostatok ktorej by spôsobil bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Toto pre prejednávaný spor znamená, že aj v prípade akceptovania

tvrdení žalovaného o nesprávnosti údaja o priemernej RPMN v zmluve o úvere by táto nesprávnosť
neznamenala, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo sporné, že súčasťou zmluvy bola
ajinformáciaoRPMNprekonkrétnyúver,ktorýbolžalovanémuposkytnutý,pričomsajednáoinformáciu
obsiahnutú na samostatnej listine zahŕňajúcej predpoklady použité na jej výpočet. Z vyjadrenia žalobcu
je zrejmé, že do výpočtu RPMN daného úveru započítal okrem odplaty za poskytnutie úveru aj poplatky

za poistenie, výsledkom čoho je pochopiteľne rozdielna suma v porovnaní s údajom o odplate za
poskytnutie úveru. RPMN v zmluve o úvere je uvedená v správnej výške a táto je aj v súlade s limitmi
pre najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. (§ 1a ods. 1).

1.6. S ohľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie považoval za preukázané, že medzi žalobcom

a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorú zmluvu považoval za riadne uzavretý a platný
právny úkon. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000
eur, ktorú sumu mu žalovaný v celom rozsahu nesplatil. Bolo tiež preukázané, že žalobca po splnení
zákonných podmienok úver zosplatnil, čím mu vzniklo voči žalovanému oprávnenie žiadať zaplatenie
celej sumy nesplateného úveru. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej

časti istiny v sume 4.918,25 eura predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške
5.000 eur a sumou 81,75 eura, ktorú žalovaný na predmetný úver zaplatil. Tento nárok súd považoval
za dôvodný, žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť peňažné prostriedky, ktoré mu žalobca poskytol. Za
dôvodný súd považuje i nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.552,27 eura titulom nezaplatených
úrokov, keď v zmysle stranami sporu uzavretej zmluvy o úver mal žalovaný zaplatiť úroky vo výške

1.679,26 eura, z ktorej sumy žalovaný uhradil 126,99 eura. Nárok žalobcu na zostávajúcu časť úrokov
vo výške 1.552,27 eura je tiež dôvodný (1.679,26 eura - 126,99 eura = 1.552,27 eura). Súd priznal
žalobcovi aj právo na zákonný úrok z omeškania vyčíslený žalobcom v súlade s ustanovením § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy nesplatenej istiny úveru
vo výške 4.918,25 eura od 17. 05. 2023, teda dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru. Vyhlásením okamžitej splatnosti úveru vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi celú sumu
poskytnutého úveru, a pokiaľ tak žalovaný neučinil, dostal sa s plnením svojej platobnej povinnosti do
omeškania a je povinný žalobcovi zaplatiť aj úroky z omeškania. Podanou žalobou sa žalobca domáhal i
priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36 eur. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky predstavujú trovy (výdavky), ktoré žalobcovi v súvislosti s uplatnením jeho práva vznikli.

Žalobca preukázal, že žalovaného v súvislosti s úverom, ktorý mu poskytol, upozornil na porušenie
zmluvy a opakovane ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy úveru, tiež žalovanému oznámil zosplatnenie
úveru. Z obsahu spisu vyplynulo, že so zaslaním výziev vznikli žalobcovi náklady spočívajúce v
zaplatenom poštovnom vo výške spolu 6,60 eura (poštovné dňa 20. 04. 2023 vo výške 2,40 eura +poštovnédňa17.05.2023vovýške2,40eura+poštovnédňa25.06.2024vovýške1,80eura).Uvedenú
sumu súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti jeho nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky zamietol ako nepreukázaný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie

podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že podľa súdnej praxe, aby čiastočný úspech založil
nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech. Aj neúspech v
pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, a to aj napriek čiastočnému neúspechu v nepatrnej časti. Pomerne nepatrná časť
sa môže týkať nároku na príslušenstvo pohľadávky alebo časti uplatneného nároku, ktorá neprevýši 10%

z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. V súdenej veci bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie
celej sumy žalovanej istiny, úrokov, úrokov z omeškania a časti nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalovaný bol úspešný len v časti konania o zaplatenie nepatrnej časti príslušenstva, keďže
súd žalobcovi nepriznal nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celom požadovanom
rozsahu. Uvedené zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu
(100 %).

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho

právneho posúdenia, spoeívajú pod3a názoru žalovaného v tom, že konajúci súd vyhodnotil, že
boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9
a § 565 Obeianskeho zákonníka, a teda pod3a názoru súdu nejde o prekroeenie ustanovenia §
216 ods. 1 CSP, ak súd priznal žalobcovi nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu. Pod3a názoru
žalovaného, keiže Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej easti úveru, ako aj Výzva na úhradu dlžnej

sumy“ (zosplatnenie úveru) neobsahujú uvedenie konkrétnej mesaenej splátky, pre ktorú bola vyhlásená
mimoriadna splatnos? úveru, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, a keiže v spotrebite3ských sporoch sa zmena žaloby nepripúš?a a žalobca si uplatnil nárok na
základe zosplatnenia úveru, ktoré je však neplatné, je potrebné zamietnu? žalobu v celom rozsahu.
Právne úkony verite3a pod3a ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Obeianskeho zákonníka, t. j. list oznaeený

ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej easti úveru“ zo doa 20. 01. 2023 a „Výzva na úhradu
dlžnej sumy“ (zosplatnenie úveru) zo doa 17. 05. 2023 nemožno považova? z dôvodu ich neureitosti a
nezrozumite3nosti za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 Obeianskeho zákonníka), ktoré mohli vies? k
úeinkom zosplatnenia dotknutého spotrebite3ského úveru. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021.

Zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné, ide o neplatný právny úkon nemajúci žiadne právne úeinky
(k zosplatneniu celej poh3adávky v skutoenosti teda nedošlo), a pokia3 bol v zmluve dohodnutý termín
koneenej splatnosti úveru až doa 15. 08. 2030, žalobca tak nie je oprávnený požadova? splatenie celého
dlhu jednorazovo. Naialej mu preto zostalo zachované právo spláca? poskytnutý úver v dojednaných
mesaených splátkach, keiže splatnos? úveru pod3a dojednaní zmluvy o spotrebite3skom úvere -

Digitálna pôžieka zo doa 05. 08. 2022 ešte nenastala. Žalobcom uplatnený nárok tak bol predeasne
podaný. Preto bolo potrebné žalobu zamietnu? v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP, a to tak, že zamietne
žalobný návrh a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že s napadnutým rozsudkom sa
stotožouje a považuje ho za vecne správny. K údajnej povinnosti verite3a konkretizova? splátku, pre
ktorú vyhlasuje predeasnú splatnos? úveru, zaujal prvoinštanený súd rozsiahle stanovisko, prieom
vychádzal z aktuálneho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo doa 30. 01. 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022,
v ktorom sa dovolací súd nestotožnil s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,

pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala by? podmienkou platnosti predeasného zosplatnenia
dlhu. Žiadnu takúto povinnos? (uvies? v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon verite3ovi neukladá.
Znenie ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Obeianskeho zákonníka je dostatoene zrozumite3né, aby ho
bolo možné vyklada? doslovne a sémanticky. Je zrejmé, že povinnos? uvádza? splátku, pre ktorú
pristupuje verite3 k predeasnému vyhláseniu splatnosti úveru, normatívna úprava neupravuje. Poukázal

tiež na to, že právny záver súdu prvej inštancie je v súlade s rozhodovacou praxou odvolacích
súdov, vrátane Krajského súdu v Nitre, a to v jeho rozhodnutiach sp. zn. 12CoCsp/25/2021, sp. zn.
8CoCsp/5/2023. Rovnako poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Treneíne. Neobstojí ani názor žalovaného, že ak by súd vyhodnotil túto otázku zosplatnenia úveru vprospech neplatnosti, musel by žalobu zamietnu? v celom rozsahu. Argumentácia žalovaného vychádza
z mylného predpokladu, že inak by súd porušil zásadu ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods.
2 CSP. Uložením povinnosti zaplati? splatné splátky úveru by súd nepriznal žalobcovi odlišné plnenie,

než sa uplatouje v žalobe. Išlo by stále o ten istý nárok, vyplývajúci zo skutoenosti, že žalovaný nevrátil
žalobcovi úver, tak ako sa zaviazal. Priznanie plnenia jednorazovo alebo v splátkach závisí výluene od
právneho posúdenia súdu. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že súdna prax a právny výklad
ustanovenia § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka oh3adom presnej identifikácie mesaenej splátky, pre
ktorú verite3 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sa vyvíja. Rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo doa 26. 06. 2024 bola vyriešená otázka, ei vo výzve verite3a
dlžníkovi pred zosplatnením pod3a § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka je verite3 povinný uvádza?
aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany verite3a nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebite3a v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predeasne môže zosplatni? celý dlh. Najvyšší súd uviedol,
že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého doa plynutia premleacej doby, ale i pre
potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná

informácia najmä v situáciách, pokia3 predtým došlo k eiastoenému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvori? aj dlhšie, prieom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol by? úver zosplatnený
celý.Akverite3oznámiibadlžnúsumusupozornenímnamožnos?zosplatneniaceléhoúveru,môžeby?
spotrebite3 pomýlený a v dôsledku informaenej asymetrie môže by? poškodený. S uvedeným záverom
sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo doa 25. 09. 2024, kei uviedol,

že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú verite3 realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky
v zmysle § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka, malo za následok neplatnos? zosplatnenia úveru v
zmysle § 565 Obeianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnos? zmluvy o postúpení poh3adávky z
dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej poh3adávky zo spotrebite3ského úveru
na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, v dôsledku eoho odvolací súd

správneskonštatovalnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobkynevspore.Spoukazomnauvedené
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9
Obeianskeho zákonníka) musí by? uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní, a teda
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo doa 30. 01. 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 bolo prekonané neskoršími
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Tiež poukázal na to, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.

4Cdo/85/2021 zo doa 12. 02. 2024 uviedol, že ak si žalobca uplatnil nárok na základe zosplatnenej
poh3adávky, ale v konaní bolo preukázané, že zosplatnenie je neplatný právny úkon, súd nemôže
prizna? nárok uplatnený ako zosplatnený v žalobnom návrhu, keiže by išlo o prekroeenie žalobného
návrhu s poukazom na vymedzenie žalobného návrhu v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 216 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom
výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zruši? a vec vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.918,25 eura, úroku
1.552,27 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.918,25 eura od 17. 05. 2023 do
zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36 eur ako i náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že ako subjekt podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a. s. uzavrel so

žalovanýmdňa05.08.2022Zmluvuoúvereč.22020100045291,nazákladektorejposkytolžalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver výške 5.000 eur. Žalovaný načerpal úver 05. 08. 2022. Žalobca tvrdil,
že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy si splnil všetky
zákonné povinnosti. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto žalobca vyhlásil k 16. 05. 2023 úver za
predčasne splatný a žalovaného požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný do

zosplatnenia uhradil žalobcovi na úver sumu 217,74 eura, z čoho pripadlo na istinu 81,75 eura, na úroky
126,99 eura a na poplatky a poistné 9 eur. Istina pohľadávky tak predstavuje 4.918,25 eura (5.000
eur - 81,75 eura = 4.918,25 eura). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov v
sume 1.552,27 eura, keď celkové úroky, ktoré mal žalovaný zaplatiť, predstavovali sumu 1.679,26 eura(1.679,26 eura - 126,99 = 1.552,27 eura). Žalobca sa ďalej domáhal neuhradených poplatkov v sume
36 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru a zákonných úrokov z omeškania
vo výške 8,75% ročne z nesplatenej sumy istiny úveru, a to počnúc dňom 17. 05. 2023 do zaplatenia.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že pokiaľ žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru súdom prvej inštancie, s takouto odvolacou argumentáciou
žalovaného sa odvolací súd stotožňuje a ním podané odvolanie považuje za dôvodné.

9. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentoval, že v prejednávanej veci zo strany veriteľa neboli

splnené zákonné podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že výzva
na splatenie dlžnej časti úveru, ako aj výzva na úhradu dlžnej sumy- zosplatnenie úveru neobsahovali
uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, takejto
jeho argumentácii je potrebné prisvedčiť. V tomto ohľade poukazuje odvolací súd predovšetkým
na prijaté rozhodnutia NS SR. V rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 NS SR

konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to
v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne zosplatnil celý dlh.

10. V rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024 NS SR, dávajúc do pozornosti iné
svoje rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. 06. 2024, uzavrel, že ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkonzosplatneniajezostranyveriteľanevyhnutné,abyužvtejtovýzve(upozorneníspotrebiteľavlehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže

jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.

11. V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025 (publikovanom pod R 34/2025) NS

SR uviedol, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

12. V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024 NS SR konštatoval, že
neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky

v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu

osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne
skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.

13. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023
pre platnosť úkonu zosplatnenia pohľadávky veriteľa požaduje špecifikáciu konkrétnej splátky,

pre ktorú k predčasnému zosplatneniu došlo v samotnom úkone tohto zosplatnenia, pričom
rozhodnutia pod sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn.
6Cdo/152/2022 túto požiadavku špecifikácie splátky považujú za nevyhnutnú už vo výzve pred
zosplatnením (upozornení spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva). Ani jedna z týchto podmienokv procese zosplatnenia dlhu veriteľom v tomto prípade splnená nebola, keď tak v Upozornení - výzve
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20. 04. 2023, ako ani v úkone zosplatnenia pohľadávky (výzve
na úhradu dlžnej sumy) zo dňa 17. 05. 2023 nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre nezaplatenie

ktorej mieni veriteľ zosplatniť celý dlh. Uvedenie celej dlžnej sumy, ktorú je dlžník veriteľovi dlžný tejto
špecifikácii nezodpovedá.

14. V kontexte vyššie uvedeného, pokiaľ potom súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné právne
úkony nie sú úkonmi neurčitými, i keď neobsahujú vymedzenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie

ktorej bol úver zosplatnený, prijal nesprávne právne závery.

15. Na doplnenie odvolací súd udáva, že i keď ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

Práveuvedeniekonkrétnejsplátkyjetourozhodujúcouskutočnosťou,ktorámusíbyťspotrebiteľoviurčito
vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie

dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne
zosplatnenie úveru. Pokiaľ žalobca poukázal vo vyjadrení k odvolaniu na rozhodnutie KS v Nitre pod
sp. zn. 12CoCsp/25/2021, toto rozhodnutie bolo rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zrušené
a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom rozhodnutie NS SR pod sp. zn.
5Cdo/197/2022 je jedným z rozhodnutí, na ktoré odvolací súd z hľadiska potreby konkretizácie splátky

už upriamil pozornosť a v ktorom NS SR vyslovil, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie, ako i žalobca poukázali v konaní na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Cdo/123/2022, je potrebné uviesť, že následnou jednotnou rozhodovacou činnosťou NS SR
boli závery prijaté v tomto rozhodnutí prekonané. I v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/102/2024 je
konštatované, že judikátom R 34/2025 (6Cdo/152/2022) sa v rozhodnej právnej otázke nastolil stav

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako jednej z najvyšších súdnych autorít v SR, a teda
možno legitímne očakávať, že spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít.

17. Keďže súd prvej inštancie v súvislosti s potrebou špecifikácie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie
ktorej bol úver zosplatnený, prijal nesprávne právne závery, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne, vychádzajúc

zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, aplikáciou príslušných právnych noriem, posúdiť
dôvodnosť podanej žaloby žalobcu. K uvedenému odvolací súd na záver ešte udáva, že žalovaný
v podanom odvolaní správne poukázal na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021, ktoré
rovnako vyplývajú i z rozhodnutia NS SR 8Cdo/49/2025 a z ktorých plynie záver, že ak si veriteľ žalobou
uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného

zosplatnenia (skutkový základ), a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť
úveru platne, nemôže v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou
slabšej strany, takémuto veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa - žalobcu) priznať nárok na
jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal plnenie
z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu, a teda by rozhodol v rozpore

so zásadou „ne ultra petitum“.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).