Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 23, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205640
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1322205640.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, C. B., narodená XX.XX.XXXX a D. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, deti matky: E. F. G., narodená
XX.XX.XXXX, bytom H. X/XXXX, E. I. C., aktuálne bytom J. X, E. I. C., zastúpená splnomocnencom:

AK ZAHRADNIK & Spol. s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, a otca: E. K. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X, I., Česká republika, zastúpený splnomocnencom: FAKTOR Legal,
s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o návrhu na zníženie a zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/88/2023-1915 zo dňa
04.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. od 14.11.2023 zo sumy 140,-
eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktorá je splatná do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(výrok I.). Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej C. od 14.11.2023 zo sumy 180,- eur mesačne
nasumu300,-eurmesačne,ktorájesplatnádo15.dňavmesiacivopredkrukámmatky(výrokII.).Zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej D. od 14.11.2023 zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 300,-

eur mesačne, ktorá je splatná do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.). Zročné výživné
na maloletú A. za obdobie od 14.11.2023 do 31.03.2025 v sume 2 730,- eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky (výrok IV.). Zročné výživné na maloletú C. za obdobie od 14.11.2023 do 31.03.2025 v
sume 2 090,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky (výrok V.). Zročné výživné na maloletú D. za
obdobie od 14.11.2023 do 31.03.2025 v sume 2 090,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky (výrok
VI.). Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zamietol (výrok VII.). Zmenil

doterajšiu úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom upravenú rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č. k. 40P/99/2020-342 zo dňa 08.06.2022 (výrok VIII.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IX.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1 veta prvá a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „ZoR“), vecne tým, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom bol dôvodný a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nedôvodný, keďže došlo
k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 40P/99/2020-342
zo dňa 08.06.2022, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do
osobnejstarostlivostimatky,otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletejA.sumou140,-eurmesačne,
na výživu maloletej C. sumou 180,- eur a na výživu maloletej D. sumou 180,- eur so splatnosťou k

rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 08.06.2022, styk otca s maloletými deťmi
neupravil. Pôvodná dohoda rodičov o výške výživného na úrovni 140,- eur mesačne na maloletú A. bolazaložená na predpoklade, že otec bude finančne zabezpečovať jej jazdecké aktivity, čo zahŕňalo značné
nákladyspojenéstýmtošportom.A.savšakrozhodlaukončiťjazdeckúčinnosťk31.07.2023.Otecpodal
dňa 02.12.2022 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 50,- eur na každé z maloletých detí

z dôvodu zmeny pomerov spočívajúcej v zásadnom zhoršení jeho zdravotného stavu (cukrovka) a vo
výraznýchobmedzeniachvpodnikanívdôsledkutrestovsúvisiacichspodnikanímnazákladeodsúdenia
pre trestný čin daňového podvodu. Matka nesúhlasila s návrhom otca a dňom 14.11.2023 navrhla zvýšiť
jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 300,- eur na každé z detí v dôsledku uplynutia podstatného času
od posledného rozhodnutia, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi vôbec

nestretáva a nad rámec výživného im nijak neprispieva. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca na všetky deti. Šetrením pomerov bolo zistené, že maloleté dosahujú výborné študijné
výsledky, majú rôzne voľnočasové aktivity. Maloleté sa zhodli na tom, že otec sa o ne systematicky
nezaujíma, ruší stretnutia, nedodržuje sľuby a často ich konfrontuje nepravdivými tvrdeniami. Podľa ich
výpovedí otec disponuje novým autom, značkovými vecami a elektronickým vybavením, ktoré im však
nevysvetľuje alebo tvrdí, že ich „má na firmu“. Uviedli, že by si želali, aby sa otec zaujímal o ich život,

správalsaakorodičaobčassaozval.Vyslovilipotrebu,abyichmalrádaabybolprenevzorom.Zároveň
vyplynulo, že otec deťom neumožňuje prístup do svojho domu, nedal im kľúče a odmieta ich ubytovanie
u neho, čo zdôvodňuje obavami z prítomnosti ich matky. Bytové a výchovné pomery na strane matky
sú na veľmi dobrej úrovni a z pohľadu starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Na strane otca
sa prešetrovanie neuskutočnilo, pretože sa opakovane nedostavil na žiadny z ponúknutých termínov.

Ďalej zistil, že matka býva v 3-izbovom prenajatom byte s nájomným vo výške 600,- eur mesačne
spolu s maloletými deťmi a jej manželom I. G., s ktorým uzavrela manželstvo dňa 22.10.2022. Maloletá
A. navštevuje 2. ročník Gymnázia Antona Bernoláka v Senci. Jej výdavky zahŕňajú: strava 165,- eur,
cestovné výdavky 12,- eur, výdavky na školskú jedáleň 50,- eur, skupinové cvičenie Fit Gym 50,- eur,
oblečenie a obuv 70,- eur, drogéria, hygienické potreby a kozmetika 33,- eur, školské výdavky ako ZRPŠ,

učebnice a výlety 30,- eur, lieky, zubné ošetrenie a strojček 75,- eur, vreckové 15,- eur, mobil 10,- eur
a výdavky na bývanie 120,- eur, spolu 630,- eur. A. v šetrení uviedla, že ukončila jazdecké aktivity aj
pre psychický tlak, ktorý na ňu otec vyvíjal. Maloletá C. je žiačkou 8. ročníka ZŠ v E. I. C.. Jej výdavky
zahŕňajú: strava 165,- eur, výdavky na školskú jedáleň 10,- eur, volejbal 110,- eur, členský poplatok 5,-
eur, volejbalový kemp 33,- eur, výdavky na turnaje mimo Bratislavy 42,- eur, volejbalové tenisky 17,- eur,

výživové doplnky 57,- eur, lekárske vyšetrenia 8,- eur, cestovné výdavky na turnaje 30,- eur, električenka
12,- eur, oblečenie a obuv 70,- eur, školské výdavky (ZRPŠ, učebnice, výlety) 30,- eur, lieky, strojček,
zubné ošetrenia 75,- eur, vreckové 10,- eur, mobil 10,- eur a výdavky na bývanie 120,- eur, spolu 804,-
eur. Maloletá D. je žiačkou 8. ročníka ZŠ v E. I. C.. Jej výdavky zahŕňajú: strava 165,- eur, výdavky na
školskú jedáleň 10,- eur, krúžky (Základná umelecká škola a plávanie) 60,- eur, oblečenie a obuv 70,-

eur, drogéria a hygienické potreby 30,- eur, školské výdavky (ZRPŠ, výlety, učebnice) 30,- eur, lieky a
zubné ošetrenia 75,- eur, vreckové 10,- eur, mobil 10,- eur a výdavky na bývanie 120,- eur, spolu 580,-
eur. V októbri 2023 bol pre A. zakúpený notebook v hodnote 657,- eur, pričom otec na tento výdavok
prispel sumou 100,- eur, takže výsledný náklad znášaný matkou predstavuje 557,- eur. V novembri 2023
bola C. kúpená kolobežka za 199,- eur, pričom otec prispel sumou 100,- eur. V mesiacoch november

2023 a február 2024 prebehla u A. extrakcia osmičiek, pričom celkový výdavok na tento zákrok bol 680,-
eur. Na lyžiarsku výstroj, konkrétne jej požičanie pre D. a C. na celý rok 2024, bol vyčíslený výdavok
približne 360,- eur. V súvislosti so stužkovou slávnosťou, ktorá A. čaká v roku 2026, bol predbežne
vyčíslený výdavok vo výške približne 500,- eur. C. v júli 2024 dostala bicykel, ktorého cena je 520,- eur. A.
dostala na Vianoce 2024 bicykel, za cca 600,- eur. Otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške

606,40,- eur mesačne. Otec je podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky konateľom
v obchodnej spoločnosti G. G., v ktorej zároveň vlastní aj obchodný podiel. Okrem toho pôsobí ako
konateľ v spoločnosti M. N. G., pričom jediným spoločníkom tejto spoločnosti je zahraničný subjekt –
spoločnosť M. N. H., G. G. A. J. XXXX, B., O. C. XXXXX, P.. Spoločnosť G. G. podľa účtovej závierky za
rok 2023 nevykázala žiadny výsledok z hospodárskej činnosti a spoločnosť M. N. G. register účtovných

závierok (O.) neeviduje žiadny účtovný dokument. Otec pôsobí vo viacerých obchodných spoločnostiach
zapísaných v obchodnom registri Českej republiky. V spoločnosti K. Q. G., zapísanej dňa 11.09.2000
na Mestskom súde v Prahe, vykonáva funkciu konateľa a zároveň je aj jej spoločníkom. V spoločnosti
D. G. pôsobí ako člen štatutárneho orgánu (konateľ) od 18.02.2020, pričom spoločnosť je registrovaná
na Mestskom súde v Prahe. Ďalšiu konateľskú funkciu vykonáva v spoločnosti F. G., zapísanej dňa

07.12.2023 na Krajskom súde v Brne. Rovnako od 07.12.2023 pôsobí ako konateľ aj v spoločnosti J.
G., vedenou tým istým súdom. Na Mestskom súde v Prahe je od 07.12.2023 zapísaná spoločnosť R.
G., kde otec taktiež pôsobí ako konateľ. V spoločnosti K. G., zapísanej dňa 06.12.2023 na Mestskom
súde v Prahe, 9 5 P 88/2023 zastáva rovnakú funkciu. V spoločnosti B. G., zapísanej dňa 14.11.2024 naKrajskom súde v Brne, je otec nielen konateľom, ale aj spoločníkom. Konateľom je aj v spoločnosti A.
Q. G., zapísanej dňa 17.07.2024 na Krajskom súde v Ostrave. V ten istý deň bol zapísaný ako konateľ
aj v spoločnosti K. M. G., vedenou na Mestskom súde v Prahe. V spoločnosti K. G., registrovanej na

Krajskom súde v Brne, je konateľom od 17.07.2024. Dňa 08.08.2024 bol zapísaný ako konateľ v šiestich
ďalších spoločnostiach: S. G. a M. G. (vedené na Krajskom súde v Brne), T. G. a I. G. (vedené na
KrajskomsúdevOstrave),K.G.aQ.G.(vedenénaMestskomsúdevPrahe).Vtenistýdeňbolzapísaný
aj v spoločnosti J. G. ako konateľ, rovnako vedenou Mestským súdom v Prahe. Medzi ďalšie spoločnosti,
kde vykonáva funkciu konateľa, patrí aj U. G., zapísaná dňa 08.08.2024 na Krajskom súde v Brne. Dňa

21.12.2022 bol zapísaný ako konateľ v spoločnostiach R. G. (vedená na Krajskom súde v Brne), H. G.
(Mestský súd v Prahe) a F. G. (Krajský súd v Brne). Z daňového priznania za rok 2023 spoločnosti H.
G. vyplýva, že jej čistý obrat bol vo výške 5 390 619,- CZK, spoločnosť F. G. nemal obrat, avšak má
pohľadávky vo výške 5 879 000,- CZK, krátkodobé záväzky 5 928 000 CZK, spoločnosť R. G. mala čistý
obrat 5 491 175,- CZK, má peňažné prostriedky vo výške 402 000,- CZK, záväzky vo výške 338 000,-
CZK, spoločnosti J. G., R. G., K. G. nevykázala žiadnu činnosť. Z čestných vyhlásení plnoletých dcér

otca – E. A. B. a D. R. G. vyplýva, že tieto svojmu otcovi mesačne vypomáhajú sumou 800-1 000,- eur na
krytie jeho potrieb. Otec trpí ochorením diabetes melitus II. typu, lieči sa asi 22 rokov. Matka je stabilne
zamestnaná v spoločnosti E. E. G. M. G. ako účtovníčka. Za obdobie od 5/2022 do 2/2023 dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 950,68,- eur. Za obdobie od 3/2023 do 10/2023 dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2 073,53,- eur. Za obdobie od 11/2023 do 12/2023 vo výške

2 126,03,- eur. Za obdobie od 1/2024 do 12/2024 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške
2 260,05,- eur a v januári 2025 vo výške 1 784,01,- eur. Jej manžel je zamestnaný v spoločnosti D. M.
G. G., kde dosiahol v období od 8/2023 do 1/2024 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 684,07,-
eur a za rok 2024 vo výške 1 698,49,- eur. Matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti vo výške
180,- eur mesačne (60,- eur na dieťa). Obaja rodičia boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.

k. 8T/59/2017-1103 zo dňa 14.07.2022 odsúdení za zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom skrátenia dane a poistného podľa § 267
ods. 1 Trestného zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Otcovi bol
uloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3rokysoskúšobnoudobou5rokov,peňažnýtrest
2 500,- eur a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu,

člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky v podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu
v akejkoľvek obchodnej spoločnosti. Matke bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky so skúšobnou dobou 5 rokov a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena
štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky v podniku zahraničnej
osoby alebo prokuristu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti.

3. Dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene okolností na strane maloletých, ktoré
sú staršie, majú vyššie výdavky, na ktorých sa otec nepodieľa a zároveň otec sa nijakým spôsobom
nepodieľa ani na starostlivosti o maloleté deti. A. od augusta 2023 prestala aktívne vykonávať jazdeckú
činnosť. Pôvodná dohoda rodičov o výške výživného na maloletú A. bola založená na predpoklade, že

otec bude finančne zabezpečovať jej jazdecké aktivity, čo zahŕňalo značné náklady spojené s týmto
športom. Maloletá sa však rozhodla ukončiť jazdeckú činnosť k 31.07.2023 v dôsledku správania otca.
Od septembra 2023 nastúpila na strednú školu. Maloleté C. a D. navštevujú druhý stupeň základnej
školy. Poukázal na jednotlivé záujmy maloletých, v dôsledku ktorých sa zvýšili ich odôvodnené výdavky.
Od posledného rozsudku došlo k enormnému nárastu cien (v súvislosti s bývaním, stravou, atď.) a tým

pádom aj nákladov na maloleté deti, pričom tieto sa pohybujú v porovnateľnej výške v zásade pre všetky
maloleté deti aj s ohľadom na ich blízkosť veku. Súd preto mal za preukázané, že k zmene pomerov
na strane maloletých detí došlo, a to zvýšením výdavkov na ich výchovu a starostlivosť. Vzhľadom na
skutočnosť, že otec nepreukázal svoj príjem, pričom súd mal za to, že má príjmy iné ako zo závislej
činnosti (z podnikania), súd ustálil príjem podľa § 63 ods. 1 ZoR, s odkazom aj na R 65/2023. Za

obdobie od 14.11.2023 (odkedy matka žiadala zvýšiť výživné) do 31.05.2024 súd vychádzal zo sumy
20-násobku životného minima na plnoletú osobu, ktorá bola v období od 01.07.2023 do 30.06.2024 vo
výške 5 377,60,- eur a v období (bez konkretizácie) 5 479,80,- eur. Hoci bol otcovi uložený trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu,
vedúceho organizačnej zložky v podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v akejkoľvek obchodnej

spoločnosti, vykonáva v Českej republike podnikateľskú činnosť, pričom je angažovaný ako konateľ a/
alebo spoločník v českých obchodných spoločnostiach (špecifikovaných v odseku 16 rozsudku). Toto
rozsiahle pôsobenie poukazuje na aktívnu a systematickú podnikateľskú činnosť otca naprieč územím
Českej republiky. Čestné vyhlásenia jeho plnoletých dcér súd považoval za účelové, pričom žiadnyminým spôsobom nepreukázal, že by od dcér získaval každý mesiac finančnú pomoc. Cukrovkou trpel už
v čase pôvodného rozhodnutia a podľa lekárskej správy trpí ochorením diabetes melitus II. typu, na ktoré
sa lieči približne 22 rokov, teda nepriaznivý zdravotný stav spočívajúci v chronickom ochorení nemožno

považovaťzazmenupomerovnajehostrane,ktorábybolaspôsobiláprivodiťrozhodnutiesúduoznížení
vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k odsúdeniu otca pre trestný čin podvodu išlo o úmyselný trestný
čin a uvedená skutočnosť nemôže byť na úkor maloletých detí, navyše pri zohľadnení skutočnosti,
že jeho pracovná schopnosť týmto rozsudkom nebola obmedzená a otec, napriek zákazu, naďalej
podniká. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti. Hoci od posledného rozhodnutia nastala

u nej skutočnosť, že sa vydala, táto je v predmetnom konaní bezpredmetná, nakoľko so súčasným
manželom žila v spoločnej domácnosti už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Otec sa s maloletými
deťmi nestretáva a teda na ich výživu neprispieva ani osobnou starostlivosťou. K argumentom otca
ohľadne životnej úrovne matky a príjmom jej súčasného manžela konštatoval, že pri určenom výživnom
otca bude matka platiť výdavky na maloleté deti vo väčšom rozsahu ako otec, napriek tomu, že matka
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ je v schopnostiach otca zabezpečovať svoje

potreby alebo zakladať nové spoločnosti, s čím sú spojené náklady, je v možnostiach otca platiť takto
zvýšené výživné, nakoľko toto má prednosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že
je dôvod zvýšiť výživné otca na maloleté deti na 300,- eur na každú z maloletých, a to prihliadajúc na
odôvodnené potreby maloletých, primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky a poberaného prídavku na deti. Takto určené

výživné zodpovedá primerane aj Metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní
výživného, rešpektujúc vek detí a ich životnú etapu a počet vyživovacích povinností otca. V dôsledku
zvýšeného výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na za obdobie od 14.11.2023 do
31.03.2025, preto súd zaviazal otca k jeho úhrade. Vzhľadom na zvýšenie výživného, návrh otca na
zníženie výživného zamietol. Zároveň zmenil doterajšiu úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým

deťom určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 40P/99/2020-342 zo dňa 08.06.2022. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.

b), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda, že súd
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie je podľa otca nepreskúmateľné
a vykazuje znaky arbitrárnosti. Namietal porušenie práva na zastúpenie advokátom na poslednom
pojednávaní. Pôvodný advokát JUDr. Ľubomír Hnát mu v priebehu konania vypovedal plnomocenstvo.
Nového advokáta si otec zabezpečil bezprostredne pred pojednávaním s tým, že advokát sa pre

kolíziu pojednávaní nemohol predmetného pojednávania zúčastniť. Zo strany otca pri tom nešlo o
obštrukčné konanie, keďže išlo o jednu zmenu advokáta, navyše ním nezavinenú, ktorá v súdnej praxi
býva dôvodom na odročenie pojednávania, aby sa nový advokát mohol s vecou oboznámiť (navyše,
v tejto veci je zrejmé, že spis má viac ako 1 900 listov). Otec ani nemal možnosť sám sa v konaní k
veci vyjadriť. To, že sa k veci nemal vôľu vyjadrovať bez advokáta je jeho právom a súd toto právo

nerešpektoval. Ďalej vytkol súdu uplatnenie zákonnej domnienky príjmu podľa § 63 ods. 1 ZoR (naprieč
odvolaním nesprávne uvádzané ako § 36 ods. 1 ZoR). Namietal nesplnenie edičnej povinnosti, keď
otec preukázal príjem z titulu starobného dôchodku a príspevku dcér v hotovosti, preto tieto nevie
preukázať. Ako fyzická osoba nemal žiadne príjmy z podnikateľských aktivít v období rokov 2020-2025,
preto ani nepodal žiadne daňové priznanie. Otec negatívnu skutočnosť o neexistencií takých príjmov

preukázať nevie, ale ak by táto skutočnosť bola spochybnená, súd, keďže nie je viazaný návrhmi na
vykonanie dokazovania, mohol požiadať príslušné daňové úrady o overenie týchto informácií. Nepoprel,
že v minulosti podnikal a rodina žila nad pomery, ale vzhľadom na svoj vek, zdravotné problémy
a zákaz činnosti sa rozhodol ukončiť tieto aktivity. Spoločnosti, na ktoré súd poukázal nevykazujú žiadne
zisky, niektoré dokonca ani žiadne podnikateľské aktivity, dokonca v niektorých otec už ani nefiguruje,

keďže sa svojho postavenia konštitutívnym úkonom vzdal, hoci táto skutočnosť bez jeho zavinenia
nebola registrovaná. Tržby spoločností nemožno chápať ako zárobok otca, keď od nich je potrebné
odpočítať náklady potrebné pre dosahovanie tržieb. Relevantné číslo je potom zisk, ktorý je v zásade
tvorený rozdielom medzi tržbou a nákladmi, a ktorý po zdanení daňou z príjmov právnickej osobytvorí čistý zisk spoločnosti, ktorý si môže spoločník vyplatiť ako podiel na zisku („dividendu“), ktorú
by následne ďalej musel ešte zdaniť, a ktorú si však môže vyplatiť len vtedy, ak neexistujú záväzky,
ktoré by spoločnosť mala (napr. v prípade, ak by síce tržby prevyšovali náklady, ale spoločnosti by

všetci jej odberatelia nezaplatili, spoločnosť by reálne nemala prostriedky na úhradu pohľadávok jej
veriteľov, ktorých pohľadávky majú prednosť pre vyplácaním spoločníkom, a teda by spoločníkom nič
vyplatiť nemohla). Potom je ešte potrebné rozoznávať tzv. „účtovný“ zisk a „daňový zisk“. Navyše,
konateľ na podiel na zisku („dividendu“) právo nemá a ak spoločnosť nič nezarobila, reálne nie je z čoho
zaplatiť ani konateľovi. Poukázal na cieľavedomé rozvracanie jeho vzťahu s deťmi matkou. Značnú časť

života matku a deti nadštandardne financoval, avšak aktuálne je potrebné výdavky detí prispôsobiť jeho
možnostiam, najmä zdravotným obmedzeniam. Mal za to, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
vo vzťahu k posúdeniu kvalifikovaných a odborných otázok z odboru účtovníctva a ekonomiky, keďže
je zrejmé, že súd relevantné pojmy neinterpretoval správne. Zároveň je potrebné odstrániť aj vadu v
podobe upretia práva otca byť vypočutý a vyjadriť sa. Otec sa pokúsi zabezpečiť aktuálne účtovné
doklady spoločností, ktoré objektívne bude schopný zabezpečiť za rok 2024, aby súd pri rozhodovaní

mohol vychádzať z aktuálnych a relevantných údajov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a žiadnemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Nie je pravdou, že advokát otcovi vypovedal

plnomocenstvo, ale išlo o rozhodnutie otca nebyť právne zastúpený. Vzhľadom na následné odročenie
pojednávaniamalotecviacakomesiacnanájdenienovéhoadvokáta.Novýsplnomocnenecotcaprevzal
zastúpenie s vedomím, že sa nebude môcť pojednávania zúčastniť z dôvodu kolízie pojednávaní, ktoré
sa v súdnej praxi nepovažuje za dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávanie odročí. Splnomocnenie
navyše nebolo súdu doručené riadne, iba jeho sken a tento stav bol zhojený až pri podaní odvolania.

Matka zároveň predložila splnomocnenie otca udelené tomuto splnomocnencovi už 07.11.2024, čím
poukázala na dlhodobú spoluprácu otca so splnomocnencom. Vzhľadom na päť pojednávaní mal otec
dostatočnú možnosť vyjadriť sa, a to aj prostredníctvom splnomocnenca. Konanie, otcom namietanou
vadou spočívajúcou v odopretí procesných práv, preto netrpí a námietka je podľa matky nedôvodná.
K námietke o nesprávnej aplikácii zákonnej domnienky príjmu uviedla, že otec dlhodobo uvádza,

že nemá žiaden príjem z podnikania, avšak zároveň navrhol predložiť listiny na zhodnotenie zisku
spoločností, resp. práva otca na zisku. Z dokazovania, vrátane výsluchu otca jednoznačne vyplynulo,
že je konateľom a spoločníkom spoločností v Českej republike, k čomu otec v rámci výsluchu uviedol,
že tieto zakladá pre kamarátov. Ničím nepreukázal, že by mu zdravotný stav bránil v dosahovaní príjmu.
Otec si nesplnil svoju edičnú povinnosť a až na pojednávaní dňa 20.01.2025 predložil len niektoré

daňové priznania. Napriek uplatneniu fikcie súd určil výživné len v matkou požadovanej výške, ktoré
zodpovedá menej ako polovici výdavkov maloletých detí. O životnej úrovni otca svedčia aj názory
maloletýchdetí,žeotecimhovorí,ostretnutiachsklientmi,mástálenovétopánky,novýtelefón,virtuálnu
realitu a tvrdí, že to má na firmu. Otec sa nepodieľa na starostlivosti o deti, neumožňuje im vstup
do jeho obydlia, požaduje vrátiť veci, ktoré im v minulosti daroval. Všeobecne poukázala na neetické

správanie otca voči jej osobe a maloletým deťom, ku ktorému sa bližšie, vzhľadom na predmet konania
nevyjadrovala.

6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne, keďže súd
prvej inštancie dostatočne preskúmal pomery na strane rodičov a preto ho navrhol potvrdiť.

7. Otec v následnom vyjadrení zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvádzaných. To, že je
niekto konateľom alebo spoločníkom spoločnosti nie je samo o sebe podnikaním. Nebolo preukázané,
že by otec mal aj iné príjmy než zo závislej činnosti, tak ako to predpokladá § 63 ods. 1 ZoR. Opakovane
namietal nesplnenie edičnej povinnosti, keď súd prvej inštancie ani nevysvetlil ako k takémuto záveru

dospel. Vzhľadom na dôchodkový vek a zhoršený zdravotný stav, ktorý preukázal, nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach platiť súdom prvej inštancie určené výživné a rozsudok je podľa otca pre
nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný.

8. K vyjadreniu otca matka uviedla, že opätovne nezodpovedal relevantne na otázky týkajúce sa

podnikateľských aktivít v Českej republike, pritom v roku 2024 tam založil 12 spoločností. Predložila sms
správu adresovanú maloletej C. s informáciou, že musí pracovať na projekte. Pasivita otca ohľadom
preukazovania jeho príjmov nemôže byť na ťarchu maloletých detí.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, vyhovel návrhu matky na
zvýšenie výživného na sumu 300,- eur na každé z maloletých detí od podania návrhu, t. j. od 14.11.2023
a uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné od 14.11.2023 do 31.03.2025 k rukám matky.

11. Z obsahu odvolania otca vyplýva námietka nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal

a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

14. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017)

15. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosťpred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 1 a 2 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U

rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

18. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 35 CMP (aj článok 6) súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

22. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti
starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle vyššie citovaných ustanovení (§ 78 ZoR v spojení
s ustanovením 121 CMP) predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí

sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov
musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, súd musí preto podrobne skúmať pomery na

strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.
Je nutné pritom prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania
v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo
orientovať na to, či vôbec, a ak áno, v čom konkrétne došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo

zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie
výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov
je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Aby súd mohol dospieť k záveru
buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, povinnosťou
súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného teda predovšetkým bude podrobne porovnať

jednak odôvodnené potreby dieťaťa ako aj pomery na strane povinných osôb, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie súdu, s odôvodnenými potrebami dieťaťa a pomermi na strane povinných
v súčasnosti.25. O výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti rozhodol naposledy Okresný súd Bratislava III
rozsudkom č. k. 40P/99/2020-342 zo dňa 08.06.2022. Otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 02.12.2022 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu zákazu výkonu povolania, zhoršenia

zdravotného stavu a skutočnosti, že jeho jediný príjem predstavoval starobný dôchodok. Matka sa
v konaní domáhala zvýšenia výživného na všetky tri maloleté deti návrhom zo dňa 14.11.2023 z dôvodu
plynutia času, kedy sa ich odôvodnené výdavky zvýšili, rovnako tak z dôvodu všeobecného zvýšenia
nákladov na život v porovnaní s časom posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti.
Zisťovaniesúduprvejinštancieanáslednéhodnoteniesapretomalozameriavaťnaporovnaniepomerov

účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich pomermi v čase podania návrhu a priebežne až
do vyhlásenia rozsudku dňa 04.03.2025, čo však neurobil.

26. Z obsahu rozhodnutia nevyplývajú zistenia ohľadne pomerov účastníkov v čase posledného
rozhodovania, v dôsledku čoho nebolo možné pristúpiť k porovnaniu pomerov v čase od podania návrhu
v predmetnej veci. V odseku 14 rozsudku súd hodnotí čiastkové zistenia, ktoré podľa súdu odôvodnili

zvýšenie vyživovacej povinnosti na všetky tri maloleté deti, spočívajúce v rozšírení záujmových aktivít
maloletých detí, v prípade maloletej A. v nástupe na strednú školu a v enormnom náraste cien, ktorú
skutočnosť ale nijak neodôvodnil tak, aby aj v tejto časti bol záver preskúmateľný, najmä vzhľadom
k tomu, že od rozhodnutia v júni 2022 do zvýšenia vyživovacej povinnosti uplynul len zhruba rok a
pol. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť od 14.11.2023, pritom obsahom odôvodnenia sú

zistenia, ktoré sa vzťahujú zrejme k obdobiu vyhlásenia rozsudku v marci 2025 i keď ani táto skutočnosť
z rozsudku explicitne nevyplýva, ale je možné k takejto domnienke dospieť, keď súd ustálil, že maloleté
C. a D. navštevovali 8. ročník základnej školy a maloletá A. 2. ročník gymnázia, keď napríklad A. v čase
začatia konania len začala navštevovať gymnázium.

27. Z obsahu rozhodnutia nie je možné zistiť z akých dôkazov súd vychádzal, keď ustálil výdavky
maloletých detí v ním uvádzanej výške, v prípade maloletej A. v sume 630,- eur, u maloletej C.
v sume 804,- eur a u maloletej D. v sume 580,- eur. Pritom matka vyčíslovala tieto výdavky v priebehu
konania rôzne, v čase podania vzájomného návrhu dňa 14.11.2023 v prípade maloletej A. v sume 590,-
eur, u maloletej C. v sume 680,- eur a u maloletej D. v sume 650,- eur. Dňa 12.03.2024, v prípade

maloletej A. v sume 640,- eur, u maloletej C. v sume 663,- eur a u maloletej D. v sume 643,- eur. Dňa
02.12.2024, v prípade maloletej A. v sume 630,- eur, u maloletej C. v sume 833,- eur a u maloletej
D. v sume 580,- eur. Z rozpisu výdavkov vyplýva, že súd zrejme vychádzal z vyčíslenia výdavkov zo
šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 07.12.2024, ktoré sú totožné
s výdavkami vyčíslenými matkou dňa 02.12.2024 bez položky na hygienu a drogériu u maloletej C.,

keď všetky výdavky na maloleté deti prevzal z tvrdenia matky, bez hodnotenia a v prípade maloletej C.
bez odôvodnenia neuznal výdavok 30,- eur (matkou vyčíslený 02.12.2024) na drogériu a hygienu. Súd
prvej inštancie mal zistiť výdavky maloletých detí v čase podania návrhu otca, hodnotiť ich a skúmať,
či v priebehu konania došlo k podstatnej zmene vo vyčíslení týchto výdavkov. Zároveň, v odseku 14
rozsudku súd odôvodnil zmenu v pomeroch v prípade maloletej A. aj výdavkom na skupinové cvičenia

s poplatkom 30,- eur mesačne, ktorý je v jej ustálených výdavkoch vyčíslený v sume 50,- eur mesačne.
Ďalej za zmenu v pomeroch u maloletej C. považoval poplatok za jazdecké aktivity v sume 25,- eur za
hodinu, pričom v ustálení jej výdavkov položka na jazdecké aktivity úplne absentuje. Výdavok na volejbal
v sume 30,- eur, tak ako ho súd konštatuje v odseku 14 nie je v súlade s ustálením výdavkov na volejbal
v odseku 15 v sume celkovo v sume 302,- eur mesačne. U maloletej D. považoval za zmenu v pomeroch

poplatok za karate v sume 60,- eur za hodinu, pričom v ustálení jej výdavkov položka opätovne úplne
absentuje. Vzhľadom na uvedené sú zistenia súdu o výdavkoch detí od začatia konania do vyhlásenia
rozhodnutia zmätočné, absentuje ich hodnotenie súdom, a to aj s ohľadom na životnú úroveň rodičov,
preto je rozhodnutie aj v tejto časti nepreskúmateľné.

28. V rozhodnutí úplne absentuje vyčíslenie výdavkov rodičov, okrem výdavku matky na nájomné
konštatované v odseku 5 rozsudku v sume 600,- eur mesačne. V konaní je obzvlášť kľúčové ustáliť
výdavky otca, ktorý žiada znížiť vyživovaciu povinnosť práve z dôvodu jeho údajnej nízkej životnej
úrovne v porovnaní s časom posledného rozhodovania. Práve skúmaním pravidelných a mimoriadnych
výdavkov a či bol a naďalej je schopný tieto výdavky uhrádzať z ním tvrdeného príjmu je možné hodnotiť,

či sú tvrdenia otca hodnoverné. V záujme hospodárnosti je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, že čestným vyhláseniam dcér otca o finančnej pomoci poskytovanej otcovi, bez preukázania
ich reálneho poskytnutia ani odvolací súd neuveril. Pokiaľ však otec potreboval údajnú finančnú pomoc
od dcér, jeho príjem (starobný dôchodok) nepokrýval všetky jeho výdavky, pričom finančnú pomocúdajne poskytnutú dcérami nepreukázal. Otec za týmto účelom neumožnil ani šetrenie pomerov v jeho
domácnosti, pritom maloleté prezentovali názory, z ktorých bolo možné vyvodiť, že životná úroveň otca
nezodpovedá jeho tvrdeniam. Nič však nebránilo súdu zisťovať tieto výdavky výsluchom otca a poňať

ich do odôvodnenia rozhodnutia.

29. Odvolací súd musel napokon súhlasiť aj s námietkou otca o uplatnení zákonnej domnienky príjmu
podľa § 63 ods. 1 ZoR. Je pravdou, že z dokazovania vyplynulo, že otec so súdom nespolupracoval,
nesplnil riadne výzvu súdu zo dňa 14.11.2023 predložiť daňové priznania za posledné zdaňovacie

obdobie, pritom v odvolaní tvrdil, že je v jeho možnostiach predložiť ďalšie dôkazy za účelom ich
hodnotenia, t. j. v ich predložení mu nebránila objektívna prekážka. Súd napokon správne z úradnej
činnosti obstarával dôkazy, týkajúce sa pôsobenia otca ako konateľa, či účasti otca ako spoločníka
v spoločnostiach na území Slovenskej a Českej republiky. Matka poukazovala na zoznam spoločností
s účasťou otca v Českej republike. Otec predložil niektoré listiny v súvislosti s takýmto jeho pôsobením,
vrátane prehľadu spoločností, ktoré ale nezodpovedá realite, napríklad v spoločnosti G., G. otec

uvádza, že prestal byť spoločníkom v roku 2010, ale z dokazovania vyplynulo, že ním bol aj v čase
rozhodovania súdom prvej inštancie. Je bez právneho významu, ak zánik výkonu funkcie konateľa, či
prevodobchodnéhopodielunebolizapísanédoobchodnéhoregistra,keďtakátoskutočnosťzožiadneho
dôkazu nevyplynula.

30. Vzhľadom na rozsiahle aktivity otca súvisiace s výkonom funkcie konateľa a vlastníctvom
obchodných podielov v rámci Slovenska i Českej republiky (a to aj napriek zákazu na základe odsúdenia
v trestnej veci) je potrebné predovšetkým zistiť účel týchto aktivít, keď podnikanie podnikateľských
subjektov, v ktorých mal otec pôsobiť ako konateľ, či spoločník, smeruje k dosahovaniu zisku (§ 2
ods. 2 Obchodného zákonníka). Neobstojí námietka otca, že činnosť aktivít nesúvisí s jeho osobnou

činnosťou. Podľa § 63 ods. 1 ZoR súd zisťuje „príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu“, ktoré môžu plynúť z odmeny konateľa, či z podielu na zisku. Preberanie zodpovednosti z titulu
funkcie konateľa, či účasť spoločníka v spoločnostiach dosahujúcich obrat, bez akejkoľvek protihodnoty
jevskutkunedôveryhodné.Tvrdeniaozhoršenomzdravotnomstavesúnepodstatné,pokiaľsúddospeje
k aplikácii zákonnej domnienky príjmu, keďže podstatným je záver o dosahovaní príjmu vo výške

zodpovedajúcej fikcii, t. j., že prípadný zhoršený zdravotný stav rodiča mu nebráni v jeho dosahovaní.

31. Aj podľa odvolacieho súdu prístup otca smeroval k zváženiu naplnenia zákonných kritérií
fikcie príjmu, keď v konaní riadne nespolupracoval, ale z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva aké
konkrétne podklady na zhodnotenie majetkových pomerov otca, aké údaje chránené podľa osobitného

predpisu a aké ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie opomenul súdu predložiť, či sprístupniť.
Konštatovanie, že otec nepreukázal svoj príjem, pričom súd mal za to, že mal iné príjmy ako zo závislej
činnosti je pre záver o povinnosti aplikácie zákonnej domnienky nedostačujúce. V uvedenej úvahe súdu
absentuje aké iné zrejmé príjmy zistil, napríklad porovnaním jeho výdavkov a starobného dôchodku.
V prípade, že by výdavky otca prevyšovali jeho starobný dôchodok, bolo by možné dospieť k záveru, že

má aj iné príjmy, ktoré napriek výzve súdu nepreukázal.

32. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v súlade s právami dieťaťa ZoR vytvoril mechanizmy, ktoré
majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodiča. V ustanovení § 63 ods. 1 ZoR sa argumentuje snaha zabezpečiť dieťaťu jeho práva a viaže

použitie právnej domnienky len na prípady, kedy rodič so špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní.
Nie je tým však dotknuté oprávnenie súdu vyžiadať si podklady od daňového úradu aj z vlastného
podnetu, keďže konanie starostlivosti o maloletých je ovládané vyhľadávacou zásadou.

33. Ak rodič, majúci príjmy z inej než závislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania
jeho príjmov a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, a teda postačujúce, súd nemôže bez oznámenia
tejto skutočnosti a umožnenia rodičovi doložiť potrebné doklady dospieť k záveru, že rodič si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 1 ZoR a priemerný mesačný zárobok určiť za pomoci
fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. Ustanovenie § 63 ods. 1 ZoR totiž neuvádza,

aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti a ktoré z nich
treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú spravidla za základný
dôkaznapreukázanietýchtopríjmovdaňovépriznaniezapríslušnékalendárneobdobie,prípadneďalšieúčtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (tu
pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.06.2016, sp. zn. 6 Cdo 138/2015)

34. Ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, nastupuje domnienka, resp. fikcia príjmu povinného
obligatórneasúdužniejeoprávnenýuvažovaťojejpoužití,aniniejepovinnýupozorňovaťpovinnéhona
hmotno-právne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle
§ 160 CSP sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Cdo/107/2022, v zmysle ktorého vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku
podľa § 63 ods. 1 veta druhá ZoR o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď
rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce
formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale
nepreukáže celý svoj skutočný príjem.

36. Zo zistení súdu obsiahnutých v odseku 5 rozsudku nie je možné vyvodiť ani hospodárske výsledky
všetkých spoločností, v ktorých otec figuroval ako spoločník, jeho podiel na zisku (či bol jediným
spoločníkom, resp. jedným zo spoločníkov), či poberal odmenu z titulu výkonu funkcie konateľa. Pokiaľ
tieto informácie nevyplývali z listín, ktoré mal súd k dispozícii, súd mal otca vyzvať k predloženiu listín,

či poskytnutiu potrebných informácií. Až v prípade, že by otec tieto listiny a informácie neposkytol,
mohol súd pristúpiť k aplikácii zákonnej domnienky. Tomuto malo zodpovedať aj náležité zdôvodnenie
rozsudku. Pokiaľ by ich otec sprístupnil, súd mal zvážiť postup, v rámci ktorého by zisťoval životnú
úroveň otca, napríklad porovnaním jeho výdavkov a starobného dôchodku alebo z bankových účtov
otca za obdobie spred podania návrhu (spravidla rok pred podaním návrhu), t. j. od januára 2022

do rozhodnutia. Rovnako tak ako v prípade výdavkov maloletých detí absentuje hodnotenie týchto
(hoc doposiaľ čiastočných a nedostatočných) zistení za účelom prijatia záveru súdu o použití zákonnej
domnienky.

37. Ako odvolací súd načrtol vyššie, súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že všetky skutočnosti

potrebné k zisteniu životnej úrovne otca nezisťoval výsluchom otca, najmä z dôvodu, že u otca sa
opakovane nepodarilo prešetriť jeho pomery, t. j. aký bol a je účel jeho pôsobenia v spoločnostiach, aký
mal a má z toho príjem, aké má vzdelanie, aká bola jeho pracovná činnosť od ukončenia vzdelania, aký
príjem z tejto činnosti dosahoval, aké má osobné výdavky, z čoho ich hradí, aký vlastní majetok, aký
majetok užíva, na aké dovolenky chodí a pod. Pokiaľ súd tieto skutočnosti nezisťoval v čase schválenia

rodičovskej dohody pri poslednom rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti, táto skutočnosť nezbavuje
súd povinnosti tieto skutočnosti zistiť v tomto konaní. Ďalej musí zistiť, či tieto skutočnosti boli zistené
v čase posledného rozhodovania a či došlo k zmene pomerov, resp. tieto skutočnosti zistené neboli a ide
o nové skutočnosti odôvodňujúce konštatovanie zmeny pomerov.

38. Navyše, súd prvej inštancie zistil, že otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 606,40,-
eur mesačne, keď tento sa v priebehu konania menil, napríklad v čase podania návrhu bol vo výške
463,50,- eur mesačne. Teda opätovne aj v tomto prípade z odôvodnenia nie je zrejmé v akom období
otec poberal starobný dôchodok v súdom uvádzanej výške.

39. Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd v odôvodnení absentuje úvaha, na
základe ktorej súd dospel k určeniu výšky vyživovacej povinnosti. Všeobecný súd je povinný jasným a
preskúmateľným spôsobom vymedziť rámec, v ktorom sa pohybuje jeho voľná úvaha, na základe ktorej
dospel k záveru o určení výšky výživného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS ČR
2492/2024) Nie sú zrejmé tiež dôvody, pre ktoré zvýšil výživné na rovnakú sumu 300,- eur mesačne,

keď výdavky ustálil odlišne vo vzťahu ku každej z maloletých.

40. Výpočet zročného výživného je taktiež nepreskúmateľné, pretože súd neuviedol ako dospel
k uvedenému výpočtu. Do zročného výživného naviac poňal aj výživné za mesiac marec 2025, ktoré
nebolo splatným, keďže splatnosť je do 15-teho dňa v mesiaci vopred a rozsudok bol vyhlásený

04.03.2025.41. Pre nepreskúmateľnosť rozsudku je tak vylúčené, aby odvolací súd posudzoval správnosť záverov
súdu prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému obdobiu a takéto závery je potrebné bez ďalšieho
považovať za predčasné.

42. Vzhľadom na doterajší priebeh konania, zohľadňujúc predovšetkým záujem maloletých detí na
určení vyživovacej povinnosti vo výške zodpovedajúcej zákonným kritériám, a to bezodkladne, berúc do
úvahy začatie konania 02.12.2022, odvolací súd považuje za dôležité vyjadriť sa k procesnej námietke
otca o údajnom odňatí možnosti konať pred súdom, a to s cieľom jeho poučenia, aby k ďalšiemu

pojednávaniu, či výzvam súdu pristupoval zodpovedne a dôsledne. Napriek súhlasu odvolacieho súdu
s tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, otec sťažoval postup súdu aj tým, že opakovane žiadal
o odročenie pojednávaní, nespolupracoval a nové dôkazy navrhol vykonať až v rámci odvolania, ktoré
ale ani nepredložil.

43. Otec namietal, že súd nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania, na ktorom sa nemohol

zúčastniť jeho splnomocnenec, čím mu odoprel možnosť vyjadriť sa k veci v prítomnosti svojho
splnomocnenca.

44. K predmetnej námietke odvolací súd zistil z obsahu spisu nasledovný stav. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 20.01.2025 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavil otec, ktorý ospravedlnil

neprítomnosť JUDr. Ľubomíra Hnáta pre kolíziu pojednávaní. Súd odročil pojednávanie na 03.02.2025
a vyzval splnomocnenca, aby do troch dní preukázal kolíziu pojednávaní. JUDr. Hnát následne
podaním z 21.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť tvrdiac, že sa to už viac nestane, kolíziu pojednávaní
nepreukázal. Podaním z 24.01.2025 otec požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 03.02.2025
z dôvodu plánovanej hospitalizácie od 27.01.2025 s predpokladanou dĺžkou trvania 2-5 týždňov.

Emailovou správou z 30.01.2025 súd oznámil otcovi, že jeho žiadosti nevyhovuje, keďže otec už
bol v konaní vypočutý a je v konaní zastúpený splnomocnencom. Emailovou správou z 30.01.2025
otec oznámil súdu, že odvoláva splnomocnenie JUDr. Hnátovi ku dňu 31.01.2025. V inom emaile
z 30.01.2025 požiadal o prehodnotenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Z oznámenia JUDr.
Hnáta z 31.01.2025 vyplýva, že otec mu odobral splnomocnenie dňom 30.01.2025. Súd následne

odročil pojednávanie z dôvodu hospitalizácie otca a z dôvodu vypovedania plnej moci advokátovi na
04.03.2025,ktorúskutočnosťoznámilotcoviemailomz31.01.2025.Obsahomoznámeniajeajpoučenie,
že kolízia pojednávaní sama o sebe nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Emailovou
správou z 27.02.2025 advokát JUDr. Dávid Faktor oznámil prevzatie zastúpenia otca spoločnosťou
FAKTORLegal,s.r.o.apriložilplnomocenstvoz27.02.2025nazastupovanieotcavpredmetnomkonaní.

Zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní a potreby naštudovania
spisu. Emailovou správou z 28.02.2025 bolo splnomocnencovi oznámené, že žiadosti nebude vyhovené
z dôvodu prevzatia zastúpenia tesne pred termínom pojednávania. Emailovou správou z 28.02.2025
JUDr. Faktor poďakoval za spätnú väzbu. Zo zápisnice o pojednávaní z 04.03.2025 bolo zistené, že
na pojednávanie sa dostavil otec, ktorý uviedol, že oslovil JUDr. Faktora, ktorý ho zastupuje v inej

veci. Súd uznesením nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci záverečnej reči otec okrem
iného uviedol, že k vyjadreniu potrebuje právneho zástupcu. Z plnej moci predloženej matkou v rámci
vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že otec splnomocnil spoločnosť FAKTOR Legal, s.r.o. dňa 07.11.2024
na zastupovanie otca (okrem iného) v súdnych konaniach.

45. Podľa článku 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

46. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

47. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3 a 4 veta prvá CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla

dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla.

48. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval žiadosť o ďalšie odročenie pojednávania

za dôvodnú, keďže dôvody uvádzané splnomocnencom, či otcom nemožno považovať za dôležité
v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Otec bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Hnátom. JUDr. Hnát a otec,
každý samostatne, oznámili súdu, že otec advokátovi vypovedal plnomocenstvo, preto tvrdenie otca
v odvolaní o vypovedaní plnomocenstva advokátom nezodpovedá obsahu spisu. Za podstatnú okolnosť
je potrebné považovať skutočnosť, že dve predchádzajúce pojednávania boli zmarené z dôvodov
výlučne na strane otca. Splnomocnenec otca napriek výzve súdu nepreukázal kolíziu pojednávaní

dňa 03.02.2025 a otec sám vypovedal plnomocenstvo advokátovi, čo oznámil súdu dňa 30.01.2025.
Otec mal aj podľa odvolacieho súdu dostatok času na nájdenie nového splnomocnenca, pritom
s advokátskou kanceláriou FAKTOR Legal, s.r.o. už preukázateľne spolupracoval v roku 2024. Tak
ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali
krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,

odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Otec síce tvrdil, že trval na právnom zastúpení, ale neuviedol žiadne dôvody, na
základe ktorých by trval na zastúpení výlučne spoločnosťou FAKTOR Legal, s.r.o. Splnomocnenec
zároveň nepreukázal nemožnosť zastúpenia iným advokátom. Odôvodnenie žiadosti nedostatkom času
na naštudovanie spisu je zmätočné, keď splnomocnenec zároveň požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní, pre ktorý dôvod sa na pojednávanie nemohol, ako tvrdil, dostaviť.
Teda otec, ktorý dobrovoľne vypovedal plnomocenstvo, mal od 20.01.2025 dostatok času k nájdeniu
nového splnomocnenca na pojednávanie konané dňa 04.03.2025, ktorý by mal kapacitu dostaviť sa na
pojednávanie, ako aj dostatok času na naštudovanie spisu.

49. Zhrňujúc, pokiaľ otec namietal odopretie práva byť právne zastúpený, tak túto si odňal sám tým,
že vypovedal plnomocenstvo advokátovi po tom, čo bolo pojednávanie odročené pojednávanie z
20.01.2025 na 03.02.2025. Po oznámení z 31.01.2025 o vyhovení žiadosti o odročenie pojednávania
z03.02.2025na04.03.2025,aždňa27.02.2025otecsplnomocniladvokátskukanceláriuFAKTORLegal,
s.r.o., s ktorou už preukázateľne spolupracoval. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že

splnomocnenec otca, či otec nepreukázali, a to ani v rámci odvolania dôležitý dôvod, pre ktorý mal súd
prvej inštancie vyhovieť žiadosti o odročenie pojednávania.

50. Postupom súdu prvej inštancie preto nebolo odopreté právo vyjadriť sa, resp. vyjadriť sa
v prítomnosti splnomocnenca tak ako namietol otec a uvedeným postupom nedošlo k porušeniu práv

otca na spravodlivý proces tak ako namietal, preto je táto námietka nedôvodná. Odvolací súd preto dáva
dopozornostiotca,žesúdbudenaďalejdbať,abypojednávanianebolimarenénedôvodnýmižiadosťami
o odročenie pojednávania. Otec a splnomocnenec otca sú povinní pristupovať k veci zodpovedne
a nesťažovať postup súdu nedostavovaním sa na pojednávanie, či riadnym neplnením výziev súdu.

51. Zhrňujúc všetky vyššie uvádzané skutočnosti, mimosporové konanie je typické dominanciou princípu
oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v
rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ teda súd

prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a maloletých detí počas celého rozhodného obdobia,
skutočný stav nebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky
pre posúdenia návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletých a určenie jeho konkrétnej výšky.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný,

keď súd prvej inštancie vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné
dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vec znova prejedná
a doplní dokazovanie, najmä zistí pomery účastníkov v čase podania návrhu a ďalej priebežne dovyhlásenia nového rozhodnutia, posúdi zmenu pomerov oproti času posledného rozhodovania o výške
vyživovacej povinnosti, resp. zmenu pomerov v priebehu konania, a to s ohľadom na námietky otca,
pokyny odvolacieho súdu a predbežné posúdenie vyššie (odseky 26 až 40). Po doplnení dokazovania

potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).