Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208502
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8814208502.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu
JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D. D.
E. XXX/X, XXX XX A., F.: XX XXX XXX, proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, E. I. XX, XXX XX E.
I., o vymoženie 1 079,27 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 9Er/926/2014-19 z 09.10.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní na strane oprávneného so spoločnosťou A. B., C., E. XXX/X, XXX XX A., F.:
XX XXX XXX, C. H. J. D. H. B. D., E. XXX/X, XXX XX A., F.: XX XXX XXX.

II. P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“), uznesením č. k. 9Er/926/2014-19

z 09.10.2014 rozhodol tak, že:

„SúdžiadosťsúdnehoexekútoraG.K.E.oudeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa09.09.2014
doručenú tunajšiemu súdu dňa 26.9.2014 zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov,
§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 prvá
veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), čl. 2
písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

3. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2013-2604
vydaný Stálym rozhodcovským súdom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2014 a vykonateľnosť
dňa 02.05.2014. Rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok, ktoré predstavujú
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o vydaní všadeplatíkartu. Predmetnú zmluvu spolu s obchodnými

podmienkami posúdil ako formulárovú, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Vo vzťahu
k rozhodcovskej doložke uviedol, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z ustanovení
Zákona o bankách týkajúcich sa rozhodcovskej zmluvy vyplýva pre banku povinnosť ponúknuť
svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie Obchodných podmienok
poskytnutia pre všadeplatíkartu týkajúcich sa rozhodcovskej doložky neobsahuje návrh banky na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú doložku - zmluvu, bez možnosti jej ovplyvnenia
spotrebiteľom – klientom. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskúdoložku ako neprimeranú s tým, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný, keďže je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami OZ ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.

4. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný

súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konania nemôže
jednoznačne predpokladať, ktoré normy bude súd v jeho veci aplikovať a ktoré dôkazy bude vykonávať.
Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí
lehotynaplnenievykonateľný,t.j.spôsobilýbyťpodkladompreexekúciu.Exekučnýsúdniejeoprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu,
na základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny nástupca H. A., C. bol povinný postupovať

v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách
ukladalo povinnosť bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený
ako právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Oprávnený
namietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie skutkového
stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom

konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom. Navrhol zmeniť
napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Dňa 29.12.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného označené „Návrh na

zastavenie exekúcie, Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“, v ktorom žiadal zastaviť exekúciu a vrátiť
exekučný titul.

7. Dňa 20.04.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného označené ako „Vyjadrenie
k výzve“. V predmetnom podaní uviedol, že netrvá na podaní označenom ako „Návrh na zastavenie

exekúcie, Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“ a trvá na podanom odvolaní voči uzneseniu, ktorým
exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v
súlade s § 374 ods. 4 OSP predložil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že kým súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval

podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov
účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd už musel vzhľadom na znenie § 470 ods. 1 CSP vo veci
postupovať a posudzovať ju podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z.
– Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, s tým, že v zmysle označeného
ustanovenia účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470

ods. 2 CSP).

12. Pri prejednaní podaného odvolania odvolací súd z obsahu obchodného registra zistil, že v prípade
pôvodného oprávneného - D. H. B. D. došlo ku dňu 09.08.2017 k jej dobrovoľnému výmazu v dôsledkuzániku zlúčením s tým, že jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť A. B., C., E. XXX/X, A. - G. L. J.
G.XXXXX,IČO:XXXXXXXX.Vzhľadomnatotozistenieodvolacísúdaplikujúc§37ods.3Exekučného
poriadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017prvýmvýrokomtohtouzneseniarozhodolopokračovanívkonaní

so spoločnosťou A. B., C. na strane oprávneného.

13. Následne odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl

v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

14. Odvolací súd konštatuje, že vo veci bol zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 378 ods. 1 a 2
CSP) a na zvýraznenie jeho vecnej správnosti uvádza.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy (t.j. k 23.07.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva,
že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať

za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie na posúdenie právneho vzťahu správne aplikoval
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinný ako spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom jej obsah ovplyvniť. Rozhodcovská
doložka bola v danom prípade súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného (č. l. 17).

17. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne
riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 z 1.11.2011.

18. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecnýchobchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

19. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť

individuálnym dojednaním svedčí o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

20. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že v danom prípade išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o bankách“). Podľa jeho § 93b, banky

a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy

tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

21. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj čo

do informovanosti oproti dodávateľovi v nevýhodnom postavení (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

22. Akojezrejmé,uvedenánormavyžadujeindividuálnerozhodnutie spotrebiteľaotom,žesivymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo

k naplneniu zákona, a že by príslušný zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou najskôr poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.Naviackvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnúpodmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže

aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (por. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

23. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver,
že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j.
skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú
doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

24. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu
silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedenéhopredovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto

preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice
hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel
(uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

25. Je treba tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme

vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo
Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

26. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je
pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená
platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v

určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným
rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom pre exekučné konanie.

27. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať aj za zhojenie prípadného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013

z 24.10.2013).

28. V zmysle stabilnej judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý
argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok M. proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok N. a

ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
pri ustálení záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).