Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/235/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4325203348.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa rodičov - matka: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXXX/XX, E., t.č. bytom B. D. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Danica

Sitárová, so sídlom Nám. Hrdinov 13, Levice, IČO: 42 206 570, a otec: F. A. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Levice, č. k. 6P/160/2025-93 zo dňa 13. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

1. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

2. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 52, § 360 ods. 1,

§ 361 a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“) a § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 a § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že medzi účastníkmi súbežne
prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu pod sp. zn. 6P/130/2025, v rámci ktorého bolo na pojednávaní z výpovedí oboch rodičov,
aj kolízneho opatrovníka zistené, že matka sa so synom pravidelne stretáva na základe vzájomnej

dohody. Samotná matka potvrdila, že otec jej v stretávaní s maloletým, ani v návštevách v jej novej
domácnosti, žiadnym spôsobom nebráni. Z vykonaného pohovoru s maloletým vyplynulo, že dieťa si
situáciu uvedomuje, má s matkou dobrý vzťah, často si telefonujú a do budúcna si želá zachovať
súčasný stav, teda bývať doma a s matkou sa stretávať voľne na základe dohody bez striktne určených
termínov, s čím otec súhlasí. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko maloletý sa fakticky zdržiava v domácnosti

otca, ktorú považuje za svoj domov, a kde je o neho riadne postarané bez zistených nedostatkov. Keďže
styk matky s dieťaťom funguje bez prekážok a matka neosvedčila, že by dieťaťu bezprostredne hrozilo
nebezpečenstvo ohrozujúce jeho život, zdravie či výchovu, súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie,ktorým na čas do rozvodu manželstva zverí maloleté dieťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti a
otcovi upraví styk s maloletým na každý párny víkend od piatka 18.00 hod. do soboty 19.00 hod.,
pričom otec je povinný prevziať si syna na adrese C. D. XXXX/XX, E. a na rovnakom mieste ho po

skončení stretnutia matke riadne odovzdať. Súčasne navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou určenou rozhodnutím súdu, minimálne vo výške minimálneho výživného, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Alternatívne, pre prípad nevyhovenia primárnemu návrhu,
navrhla zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch
so striedaním vždy v nedeľu o 17.00 hod., s tým, že rodič, ktorému končí týždeň starostlivosti, je

povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi v mieste jeho bydliska. Súd prvej inštancie úplne ignoroval
vážne nedostatky v starostlivosti zo strany otca, ktorý necháva maloletého syna počas víkendov doma
samého bez dozoru aj niekoľko dní, nakoľko sa zúčastňuje poľovačiek, o čom sa matka dozvedá len
sprostredkovane. Konkretizovala situácie, kedy v chladničke našla pokazené jedlo a syn jej zúfalý písal
SMS, že nemajú čo jesť, prípadne jej písal: „otec je preč niekde v lese na brigáde, príď hneď pre
mňa“, na čo musela okamžite reagovať. Hoci tieto skutočnosti oznámila pri šetrení pomerov pracovníčke

kurately (ktorá to bez spísania záznamu bagatelizovala), súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vôbec
nezaoberal tým, či je takéto zanedbávanie dohľadu v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Súd prvej
inštancie nezohľadnil zásadnú zmenu pomerov po vznesení obvinenia otcovi (30.10.2025) za prečin
ublíženia na zdraví spáchaný voči nej, čo otec zneužíva na manipuláciu dieťaťa. Otec doma synovi
prezentuje situáciu zo svojho uhla pohľadu, že matka napadla jeho, a tým stavia syna do pozície sudcu

a vyvoláva v ňom odpor voči nej. Dôsledkom tejto manipulácie je, že syn jej oznámil, že je pre neho
odpísaná a odmieta sa s ňou stretnúť, pričom matka predložila aj potvrdenie od psychoterapeutky
G. H. I. o dopade stresu na jej zdravie. Tvrdenie súdu o nebránení v styku je v príkrom rozpore s
realitou, nakoľko otec jej styk marí sofistikovaným spôsobom. Drží ju v neistote, na žiadosti o stretnutie
odpovedá nejasne, termíny neustále mení a necháva ju čakať v nevedomosti. Uviedla konkrétny príklad

z jesenných prázdnin (29.10. – 02.11.2025), kedy otec klamal o údajnom výlete, ktorý sa neuskutočnil,
a namiesto toho nechal syna strážiť dcérou. Otec využíva dieťa ako nástroj vydierania, čo potvrdilo
stretnutie dňa 08.12.2025, kde jej naznačil, že styk so synom bude možný len vtedy, ak stiahne trestné
oznámenie alebo sa vzdá časti majetkov. Upozornila na účelové majetkové prevody otca (prevod podielu
v E. C. na dcéru) a skutočnosť, že sa účelovo tvári ako nezamestnaný a nepreberá výživné zasielané

poštou. Opísala tiež situáciu z Mikuláša (06.12.2025), kedy otec na jej žiadosti nereagoval, bol na
poľovačke a dieťa strážila stará mama, pričom matka napriek prekážkam synovi doručila darčeky a
stromček. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ignoruje
potrebu odbornej pomoci dieťaťu, ktoré sa stalo rukojemníkom v spore rodičov a hrozí u neho syndróm
zavrhnutého rodiča. Na preukázanie neprítomnosti otca dieťaťa navrhla, aby súd zabezpečil a vykonal

dôkaz dožiadaním Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o výpis z databázy J., prípadne
dožiadaním poľovných hospodárov. Táto databáza objektívne preukazuje frekvenciu aj konkrétne časy,
kedy sa otec nachádza na poľovačkách a nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Napadnuté
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd vôbec nereagoval na jej zistenia o tom, že
dieťa býva doma samé bez zabezpečenia stravy, a nezohľadnil stav, ktorý nastal až po rozvodovom

pojednávaní. Vytkla súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nebral do úvahy
prebiehajúce trestné konanie voči otcovi a uspokojil sa len s jedným pohovorom s maloletým, hoci je
zrejmé, že dieťa nedokáže prijať zmenu a len opakuje názory otca. Dieťa sa stalo rukojemníkom v spore
rodičov, pričom otec ho manipuluje a stavia do pozície, že si musí vyberať medzi lepším rodičom –
obeťou (otcom) a horším rodičom – vinníkom (matkou), čo má na maloletého nepriaznivý vplyv. Ak by

syn zostal vo výlučnej starostlivosti otca, hrozí stupňovanie tejto manipulácie a úplné odmietnutie matky.

4. Otec a opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Matka v doplnení odvolania na základe na základe rozhodnutia syna A. byť v jej starostlivosti,

nevrátiť sa do bytu k otcovi, navrhla, aby mal. syn A. bol na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov,
dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti. Sťažnosť otca proti vzneseniu obvinenia bola uznesením
Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 08.12.2025 zamietnutá ako nedôvodná. Od tejto udalosti sa výrazne
zhoršili vzťahy rodičov v otázkach týkajúcich sa maloletého, pričom otec synovi prezentoval skutok
tak, že ho napadla matka, čím na dieťa negatívne pôsobil. Opakovane žiadala otca o dohodu na

konkrétnych termínoch stretnutí so synom, avšak otec buď nereagoval, odpovedal neurčito, odkazoval
ju na komunikáciu priamo s maloletým alebo jej neumožnil stretnutie ani počas prázdnin na prelome
novembra a decembra 2025, hoci deklaroval výlety, ktoré sa nerealizovali. Počas svojej neprítomnosti
zveril starostlivosť o maloletého dospelej dcére, avšak jej samotnej stretnutie so synom neumožnil.Matka tiež uviedla, že absolvovala psychoterapiu z dôvodu akútnej stresovej reakcie a depresívnej
symptomatiky vyplývajúcej zo zmien v rodinnom prostredí. Maloletý jej opakovane oznamoval, že sa s
ňou nechce stretávať, a že je pre neho „odpísaná“, čo dáva do súvisu s komunikáciou otca o trestnom

oznámení. V predvianočnom období jej bolo znemožnené participovať na starostlivosti o syna, a to
aj v situáciách, keď bol maloletý doma bez priamej starostlivosti otca, pričom sa o tom dozvedela až
dodatočne. Dňa 08.12.2025 sa s otcom maloletého stretla na verejnom mieste, mala snahu dohodnúť sa
na otázkach starostlivosti o maloletého a predložila písomný návrh rodičovskej dohody. Otec podmienil
jej účasť na starostlivosti o dieťa späťvzatím trestného oznámenia a návratom do spoločnej domácnosti,

prípadne požadoval majetkové ústupky spočívajúce v prevode časti spoločného majetku na deti,
čo považuje za neprijateľné a za zneužívanie dieťaťa na dosiahnutie majetkových výhod. Otec jej
dlhodobo obmedzoval stretávanie s maloletým manipulatívnymi spôsobmi, a to približne dva mesiace
od 27.10.2025, pričom toto správanie spája s jej odmietnutím vziať späť trestné oznámenie. Počas
predvianočných a vianočných sviatkov sa so synom stretávala len obmedzene, často za stresujúcich a
pre ňu ponižujúcich podmienok, keď sa obávala návratu do spoločného bytu z dôvodu možného konfliktu

s otcom. Dňa 18.12.2025 jej maloletý telefonoval s tým, že chce prísť k nej do jej súčasného bydliska,
pretože je mu doma zle, poukazoval na konflikty so starším bratom a nezáujem otca riešiť situáciu. Syn
potom u nej opakovane prespával, trávil s ňou vianočné sviatky a zimné prázdniny, počas ktorých sa u
nej cítil pokojnejší, bez napätia a zdravotných ťažkostí, ktoré u neho predtým evidovala. Dňa 05.01.2026
sa maloletý rozhodol presťahovať k nej natrvalo, odniesol si osobné a školské veci. Ako dôvod uviedol

konfliktné prostredie u otca, časté ponechávanie bez dozoru a absencii starostlivosti. Maloletý písomne
vyjadril svoje rozhodnutie zotrvať v jej starostlivosti a súhlasil s jeho použitím pre účely konania pred
súdom a orgánmi sociálnoprávnej ochrany. Matka zdôraznila, že o rozhodnutí maloletého presťahovať
sa k nej vopred nevedela a nijako ho k nemu nemotivovala, od presťahovania maloletý zotrváva u nej
a odmieta návrat do domácnosti otca. Dočasné zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti by len

potvrdilo existujúci faktický stav vyplývajúci z vlastného rozhodnutia maloletého dieťaťa.

6. Odvolací súd zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.01.2026 v konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 6P/130/2025 (predloženej matkou) zistil, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok,
ktorým bolo manželstvo B. A., K. L., nar. XX.XX.XXXX, a F. A. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa

11.09.1999 v Leviciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Levice, vo zväzku 27., ročník
1999, na strane 133, pod por. č. 142 rozvedené a schválená rodičovská dohoda v tomto znení: Mal. A.
A., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia sú
oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu
mal. A. sumou 230,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom

právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s §
357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľka - matka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a

dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané matkou v odvolaní a jeho doplnení nie sú spôsobilé
vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku), keďže odvolací súd nezistil ani iné vady konania alebo napadnutého
rozhodnutia,ktorébyodôvodňovalijehozrušeniealebozmenu,akuktorýmbybolodvolacísúdvprípade
ich zistenia povinný prihliadať aj bez návrhu.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do skončenia konania o rozvodmanželstva rodičov (zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, úprava styku otca s maloletým,
resp. zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch). Jadrom
odvolacej argumentácie matky je tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil absenciu potreby

bezodkladnej úpravy pomerov, keď vychádzal z jej vyjadrení pred súdom a zo stanoviska opatrovníka,
avšak opomenul tvrdenia o následnom zhoršení pomerov. Matka tiež namietala, že jej je zo strany otca
fakticky znemožňovaný výkon rodičovských práv a styk s maloletým, spochybnila záver o neexistencii
ohrozenia dieťaťa s poukazom na prebiehajúce trestné konanie voči otcovi a na jeho negatívny vplyv
na maloletého, a vytkla súdu prvej inštancie, že sa s týmito tvrdeniami náležite nevysporiadal a nezistil

skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahuadôvodovuvedenýchmatkou)anezistilžiadendôvod,prektorýbynemalsúhlasiťsnapadnutým
uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného

postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti týchto
dôvodov odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito
dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s jej tzv. odvolacími námietkami a následným
doplnením odvolania, pre úplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za

potrebné doplniť nasledovné:

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

17. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,

efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariadení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,
pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z

tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával
dokazovanie ( § 329 ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých
saodvodzujeopodstatnenosťnávrhu,aspoňosvedčené.Posúdenie,čiakedyjedanánaliehavápotreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivoskúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu
potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného

opatrenia je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo
ak maloletým deťom hrozí závažná ujma. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti
je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov.

18. Z obsahu spisu preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia spolu s maloletým žili v spoločnej domácnosti

do leta r. 2025, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Maloletý zostal v starostlivosti otca.
Dňa 30.10.2025 bolo otcovi maloletého vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví voči matke,
pričom sťažnosť otca proti vzneseniu obvinenia bola uznesením Okresnej prokuratúry Levice zo dňa
08.12.2025 zamietnutá ako nedôvodná. Maloletý sa v priebehu decembra 2025 opakovane zdržiaval
u matky v jej aktuálnom bydlisku, tiež počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, pričom u nej
aj opakovane prenocoval a dochádzal do školy z jej bydliska. Dňa 05.01.2026 sa maloletý rozhodol

presťahovať do domácnosti matky, v ktorej sa doposiaľ zdržiava. Vo veci samej prebieha konanie
o rozvod manželstva rodičov maloletého a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému.
Dňa 21.01.2026 bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle
ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 230,- eur mesačne. Konanie nie je právoplatne skončené.

19. Na základe vyššie uvedených osvedčených skutkových okolností po preskúmaní napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu súdneho spisu, vrátane odvolania matky a
doplnenia odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, zákonné a preskúmateľné, a preto je dôvodné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku potvrdiť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia postupoval v súlade s procesným režimom Civilného mimosporového poriadku a správne
vychádzal z toho, že účelom neodkladného opatrenia je len dočasná a bezodkladná úprava pomerov,
ktorá prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak sú osvedčené také skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva
naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu. V tomto type konania sa nevyžaduje úplné zistenie

skutočného stavu veci, avšak ani osvedčenie rozhodujúcich skutočností nemôže byť založené len na
subjektívnom hodnotení jednej zo strán, ale musí mať oporu v konkrétnych, navzájom súladných a
časovo relevantných okolnostiach. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že z vykonaných procesných
úkonov a z vyjadrení účastníkov nevyplývala existencia bezprostrednej potreby neodkladnej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, keďže matka sama uviedla, že sa so synom stretáva, a

že jej otec s maloletým v kontakte nebráni. Tento záver súd prvej inštancie oprel aj o stanovisko
opatrovníka zisteného v prebiehajúcom rozvodovom konaní, ktoré nevykazovalo znaky urgentného
ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa.

20. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v

čase rozhodovania neboli osvedčené také skutkové okolnosti, ktoré by zakladali potrebu bezodkladnej
ingerencie súdu formou neodkladného opatrenia. Samotná existencia konfliktných vzťahov medzi
rodičmi, ani prebiehajúce rozvodové konanie, bez ďalšieho nepostačujú na záver o naliehavosti zásahu,
pokiaľ nie je osvedčené, že by bez takéhoto zásahu hrozila maloletému bezprostredná ujma.

21. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, odvolací súd ich preskúmal a dospel k záveru, že nie sú
dôvodné.

22. Matka v odvolaní a jeho doplnení predovšetkým poukazovala na nové skutočnosti spočívajúce
v ďalšom zhoršení vzťahov medzi rodičmi, na manipuláciu maloletého zo strany otca, na obmedzovanie

jej kontaktu so synom. Odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia, hoci sú rozsiahle a detailne opísané,
neboli v rozhodnom čase spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o
trestné konanie, vedené voči otcovi maloletého, odvolací súd poukazuje na to, že samotné vznesenie
obvinenia a jeho potvrdenie v rámci prípravného konania neznamená automaticky existenciu takého
ohrozenia maloletého dieťaťa, ktoré by bez ďalšieho zakladalo potrebu neodkladného opatrenia v

predmetnom konaní. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by skutok, pre ktorý je trestné konanie
vedené, smeroval voči maloletému, alebo že by bol maloletý jeho priamym účastníkom. Súd prvej
inštancie preto nepochybil, ak túto skutočnosť nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie naliehavosti
neodkladnej úpravy pomerov.23. K tvrdeniam o manipulácii maloletého zo strany otca a o bránení v styku odvolací súd uvádza, že
z predložených listinných dôkazov, ani z komunikácie rodičov nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver,

že by otec systematicky a dlhodobo znemožňoval kontakt matky s maloletým v takej intenzite, ktorá
by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Ide skôr o prejavy konfliktnej rodičovskej komunikácie, ktorých
riešenie patrí do rámca meritórneho konania, nie do režimu neodkladného opatrenia.

24. Matka poukázala tiež na skutočnosť (ako na novú), že maloletý sa v priebehu zimných prázdnin

rozhodol zotrvať v jej domácnosti a vyjadril vôľu byť v jej starostlivosti, k čomu odvolací súd uvádza, že
v konaniach vedených podľa Civilného mimosporového poriadku vychádza zo skutočného stavu veci
zisteného ku dňu svojho rozhodovania. Odvolací súd preto prihliadol aj na túto novú skutkovú okolnosť,
ako aj na skutočnosť, že v rozvodovom konaní už bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda zverujúca maloletého do osobnej starostlivosti matky, hoci toto rozhodnutie doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť. Samotná existencia rozhodnutia vo veci samej, ktoré nie je právoplatné,

ani aktuálne faktické zotrvanie maloletého v domácnosti matky však ešte neznamenajú, že sú
splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd súčasne dopĺňa,
že skutočnosť, že maloletý sa zdržiava v domácnosti matky bez zásahu zo strany otca, resp. bez
toho, aby otec tento faktický stav spochybňoval, narúšal alebo jej v ňom bránil, významne vplýva na
hľadisko posúdenia zákonných predpokladov neodkladného opatrenia tak, že výslovne neosvedčuje

existenciu aktuálneho konfliktu, ohrozenia alebo prekážky, ktorá by si vyžadovala okamžitý autoritatívny
zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Za týchto okolností preto odvolací súd dospel k záveru,
že nevyhnutnosť bezodkladného zásahu formou neodkladného opatrenia nie je daná o to viac, ak
už v meritórnom konaní došlo k schváleniu rodičovskej dohody, ktorou bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky, hoci toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o

zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak obstojí aj pri zohľadnení týchto následných
skutočností.

25. Odvolací súd sa osobitne zaoberal aj námietkami matky týkajúcimi sa jej psychického stavu
a predloženého psychologického vyšetrenia. Ani tieto skutočnosti však samy osebe neosvedčujú

existenciu bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa. Ide o okolnosti relevantné pre komplexné
posúdenie rodinnej situácie v konaní vo veci samej, nie však o dôvody, ktoré by v danom štádiu konania
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Pri riadení sa všetkými vyššie opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne
potvrdil.

27. Odvolací súd v časti náhrady trov konania uzatvára, že v prejednávanej veci nebol zistený žiadny
skutkový, ani právny dôvod, ktorý by umožňoval odchýliť sa od zásadného pravidla vyjadreného súdom

prvej inštancie v § 52 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd preto ako vecne správny
potvrdil aj výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti
spôsobilé odôvodniť odklon od uvedenej zásady. Z rovnakých dôvodov odvolací súd rozhodol aj o
trovách odvolacieho konania tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).