Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/283/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425202268.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX bytom ako matka zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov – matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Špireková & Partners s.r.o. so sídlom Námestie Matice

slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X,
G. A. H., zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o. so
sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/146/2025-67 zo dňa 30. októbra 2025,
takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č.
k. 25P/146/2025-67 zo dňa 30.10.2025 rozhodol tak, že: I. Návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.09.2025 otec podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal uložiť matke povinnosť odovzdať maloletú v zmysle rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 11P/174/2024-122 zo dňa 04.03.2025 starým rodičom zo strany otca a to E. I. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. E. B., nar. XX.XX.XXXX za účelom realizácie styku otca s maloletým dieťaťom.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 141/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalej len zákona o rodine, článku 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa.
1.3 Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrením kolízneho
opatrovníka zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky súd konštatoval, že takémuto návrhu nie je
možné vyhovieť, nakoľko nemal osvedčené podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia

neodkladnéhoopatreniavdanejveci.Otecneodkladnúpotrebunariadenianavrhovanéhoneodkladného
opatrenia neosvedčil. Súd v úvode uviedol, že je neprípustné, aby k úprave styku otca s maloletým
dieťaťom došlo len na základe tej skutočnosti, že otec vzhľadom na svoje psychické zdravie nie je
spôsobilý vykonať prevzatie maloletého dieťaťa od matky a následné jeho odovzdanie, pričom nezistil
také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by matka otcovi akýmkoľvek spôsobom bránila
v styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti poukázal na schválenú rodičovskú dohodu Okresným

súdom Levice v konaní sp. zn. 11P/147/2024 /správne 11P/174/2024 – poznámka odvolacieho súdu/
(rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 11P/174/2024-122 zo dňa 04.03.2025 právoplatným dňa11.03.2025 bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a zaviazaní otca prispievať na výživu
maloletej sumou 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ako i súčasne upravený styk tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok v čase od 14.30 hod. do
18.30 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.30 hod.
a v nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.30 hod., - počnúc mesiacom september 2025, každý párny týždeň
v kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.30 hod., - počnúc mesiacom

december 2025 každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 14.30 hod. do nedele do
18.30 hod., - počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od
24.12.od11.00hod.do26.12.do18.30hod.akaždýpárnykalendárnyrokvčaseod30.12.od11.00hod.
do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v určenom
čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne a včas pripraviť), ktorá znamená, že obaja rodičia dobrovoľne vyslovili súhlas s takto určenou

dohodou o úprave rodičovských práv a povinností. Pokiaľ si účastníci rodičovskej dohody upravili styk
tak, že otec bude oprávnený si osobne prevziať maloleté dieťa v bydlisku, je uvedená skutočnosť
výlučnou zodpovednosťou účastníkov dohody, ktorú podľa názoru súdu nie je možné prenášať na
tretie osoby prostredníctvom starých rodičov maloletého dieťaťa, prípadne na štát formou neodkladného
opatrenia za vyššie uvedených skutočností spočívajúcich na strane otca. Podľa názoru súdu matka koná

vsúladesvykonateľnýmrozhodnutímsúdu,pričomjenavlastnejúvahematky,čimaloletédieťaodovzdá
na styk otcovi prostredníctvom tretích osôb alebo nie, nakoľko tak povinná urobiť nie je, a to ani v zmysle
udelenej plnej moci. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby si maloleté dieťa za účelom realizácie
styku prevzala iná osoba ako otec. Súd v konaní nemal osvedčené také skutočnosti, ktoré by otcovi
bránili osobne si prevziať maloleté dieťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka otcovi

umožňuje stretávanie sa s maloletou a má záujem na upevňovaní vzťahu otca s maloletou, avšak otec
tietostretnutianerealizuje.Otcovibolazároveňposkytnutámožnosťstretnutiarodičovzaúčelomdohody
spôsobu jeho stretávania sa s maloletou, pričom otec sa z tohto stretnutia ospravedlnil z dôvodu svojho
nepriaznivého psychického stavu. Zároveň súd zdôraznil podstatu neodkladného opatrenia a dodal,
že nie je akceptovateľné a prípustné, aby sa úprava styku s maloletými deťmi riešila v prevažnej

miere návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo popiera jeho účel (uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 15CoP/50/2021-52 zo dňa 29.09.2021). V súčinnosti s kolíznym opatrovníkom
nezistil také ohrozenie záujmu maloletého dieťaťa pre ktoré by bolo potrebné formou „neodkladného
opatrenia“ upravovať rodičovské práva a povinností k maloletej spojené s úpravou styku. V prípade
maloletých detí nepostačuje, aby nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vyplývala len z naliehavosti

situácie, ale tiež jej potrebná existencia skutočného záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave
pomerov s poukazom na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 24 ods. 2 charty základných práv
Európskej únie. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa

a pod. Súd mal za to, že záujem maloletej nie je z pohľadu vyššie uvedených skutočností ohrozený,
vyžadujúci si neodkladný zásah súdu. Na základe uvedeného preto vyhodnotil návrh otca na vydanie
neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
1.4 Zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny z účastníkov

nežiadal trovy konania priznať.
1.5 Záverom súd dodal, že neprihliadol na vyjadrenie matky, ktoré bolo súdu doručené dňa
24.10.2025. Mal za to, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie
počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana až po preukázanie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.
Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo
skutočností, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných
účastníkovsnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaeštepredjehonariadenímbymohlozmariť

jeho účel a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
zo dňa 11.11.2025. Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s dôkazmi, ktorými on preukazoval dôvodnosťpodaného návrhu a odignoroval aj správu dopytovaného pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Levice, resp. túto v príkrom rozpore so záujmami maloletej ustanovený kolízny opatrovník
zjavne zatajil a súdu svojvoľne nepredložil. Uznesenie vychádza okrem iného aj z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Otec tiež uviedol, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodňoval a preukazoval tým, že matka dlhodobo odmieta odovzdať dieťa jeho rodičom, ktorých
splnomocnil na prevzatie dieťaťa, a to vyslovene z objektívnych dôvodov opísaných v návrhu pričom
opodstatnenosť odovzdania dieťaťa starým rodičom potvrdil aj klinický psychológ, ktorý sa vyjadril
jasne, že: „odporúča realizovať odovzdávanie maloletej prostredníctvom rodičov otca bez priameho

kontaktu rodičov maloletej „a to všetko“ za účelom eliminácie stresujúcich situácii, negatívne pôsobiacich
na psychiku dieťaťa. Súd však týmto dôkazom vôbec nevenoval pozornosť, nevysporiadal sa s nimi
žiadnym spôsobom a pri rozhodovaní o jeho návrhu ich úplne odignoroval. Napádané uznesenie preto
považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Ďalej otec uviedol, že z jemu neznámych dôvodov sa
súd odvoláva len na správu kolízneho opatrovníka spísanú na základe subjektívne opísaného obsahu
telefonátu a jednostranných nepravdivých nepreukázaných tvrdení matky, pričom jeho kontaktoval

kolíznym opatrovníkom dopytovaný pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Levice
pani H., ktorá vykonala u neho šetrenie o ktorom podala správu kolíznemu opatrovníkovi. Kolízny
opatrovník sa však o tejto správe vôbec nezmienil a túto súdu zatajil. Vzhľadom k uvedenému preto otec
žiadal, aby súd doplnil dokazovanie a uložil kolíznemu opatrovníkovi predložiť správu zo šetrenia u neho
dňa 29.10.2025. Konanie kolízneho opatrovníka, ktorý má chrániť záujmy maloletého považoval otec

preto za hrubé porušenie jeho povinností a úmyselné zatajenie podstatných skutočností majúcich vplyv
hlavne na maloleté dieťa. Otec mal tiež za to, že súd neskúmal podstatu podaného návrhu. Podmienky
pobytu maloletej u otca či matky podaným návrhom neboli spochybnené. Odovzdávanie maloletého
dieťaťa starým rodičom napr. pri nosení do škôlky alebo stráženie dieťaťa pri zaneprázdnenosti rodičov
je súčasťou bežného života kultivovanej spoločnosti čo matka zo strany jej rodičov v plnej miere využíva.

Matke maloletej boli jasne vysvetlené dôvody neúčasti otca. Návrh bol otec nútený podať pre nemožnú
dohodu s matkou a jej bezdôvodné odmietane odovzdať maloletú rodičom otca, a to len za účelom
privezenia maloletej k otcovi. Ďalej otec uviedol, že cieľom jeho návrhu nie je zasahovať do rodičovských
práv matky, ale umožniť dieťaťu pravidelný styk a budovanie vzťahu s otcom, ktorému matka bráni,
keď odmieta akceptovať odovzdanie – prevzatie dieťaťa jeho starými rodičmi, napriek tomu, že sú dané

objektívne dôvody na to, aby dieťa vyzdvihovali starí rodičia. Kolízny opatrovník si však zaujato osvojil
len tvrdenia matky, vôbec sa nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami otca uvedenými v návrhu nehovoriac
o tom, že zatajil správu zo šetrenia vykonaného u otca čím došlo okrem iného aj k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, ale predovšetkým k zásahu do práv dieťaťa na styk s otcom.
2.1 Vzhľadom k uvedenému považoval otec preto napádané uznesenie za nezákonné a žiadal odvolací

súd, aby uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 25.11.2025 uviedol, že na základe doručeného návrhu otca
na vydanie neodkladného opatrenia úrad pre urýchlenie procesu prešetrenia pomerov domácnosti otca,
telefonicky kontaktoval príslušný ÚPSVaR Levice. Žiadosť o prešetrenie pomerov bola úradom odoslaná

cez systém DMS a súčasne aj mailom dňa 27.10.2025. Súčasťou žiadosti o prešetrenie bol návrh otca
a výzva okresného súdu. Správa z prešetrenia pomerov v domácnosti otca bola úradu doručená dňa
04.11.2025 a následne bola úradom obratom zaslaná súdu v plnom znení ako príloha. Na základe
uvedených skutočností namieta vyjadrenie otca, že úrad ako kolízny opatrovník maloletej hrubo porušil
svoje povinnosti a úmyselne zatajil podstatné skutočnosti majúce vplyv hlavne na dieťa, resp. v príkrom

rozpore so záujmami maloletej zjavne zatajil a súdu svojvoľne nepredložil správu dopytovaného
pracovníka. Úrad zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a stotožňuje sa s uznesením okresného
súdu. V prílohe predložil mailovú komunikáciu ÚPSVaR Levice, správu z prešetrenia pomerov, správu
o odoslaní správy z prešetrenia pomerov na okresný súd.

4. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 20.12.2025 k odvolaniu otca
sa stotožnila s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a to odkazujúc aj na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. Podľa nej
súd sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí so všetkými dôkazmi a navyše otcova námietka
(súd sa nevysporiadal s potvrdením psychológa a ignoroval správu ÚPVSaR Levice) pramení

z nepochopenia procesných špecifík konania o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom
opatrení sa aplikuje inštitút osvedčovania. Neodkladné opatrenie nie je nástrojom na hľadanie „lepšieho“
alebo „pohodlnejšieho“ riešenia pre otca, ale na odvrátenie hroziacej ujmy, pričom táto otcovi nehrozí,
ak si príde pre dieťa osobne, ako mu ukladá rozsudok. Matka mala za to, že otcove námietky smerujúkzmeneskutkovéhostavuaprávnehoposúdenia,ktorépatriadokonaniavovecisamej(ozmeneúpravy
výkonu rodičovských práv) a neodkladné opatrenie nesmie nahrádzať toto konanie. Otec ďalej opomína,
že rodičovské práva a povinnosti sú viazané na osobu rodiča. Ďalej matka uviedla, že otec argumentuje,

že mu v osobnom prevzatí bránia pracovné povinnosti a psychický stav (panické ataky z matky).
Podľa nej rodičovské povinnosti majú prioritu pred pracovnými. Tvrdenie o psychických problémoch je
dvojsečnou zbraňou, nakoľko na jednej strane otec tvrdí, že nemôže prevziať dieťa pre panické ataky, na
druhej strane tvrdí, že je schopný sa o dieťa riadne postarať počas celého víkendu. Ak je psychický stav
natoľko vážny, že nezvládne krátky kontakt s matkou a pri odovzdávaní, vzniká dôvodná pochybnosť

o jeho schopnosti zabezpečiť bezpečnosť a psychickú pohodu dieťaťa v prípade krízovej situácie počas
styku. Súd by v takom prípade mal zvažovať skôr obmedzenie styku alebo asistovaný styk, nie jeho
uľahčovanie cez tretie osoby bez prítomnosti odborníka. Navyše otec nepredložil relevantné lekárske
správy, ktoré by explicitne potvrdzovali, že jeho stav vylučuje osobný kontakt s matkou, ale umožňuje
plnohodnotnú starostlivosť o dieťa. Navyše aktuálna prax z novembra a decembra 2025 tvrdenia otca
jednoznačne vyvracia (dňa 15.11., 29.11.2025 si dieťa osobne prevzal, aj 13.12.2025, dňa 08.12.2025

otectvrdil,žemalautonehodu,dňa12.12.2025uviedolakodôvodneprítomnostito,žeje„odcestovaný“).
Ďalej matka uviedla, že otcom navrhovaný spôsob preberania/odovzdávania v zmysle jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom starých rodičov nie je v najlepšom záujme
dieťaťa a vedie k traumatizácii maloletej. Pre dieťa v útlom veku ako je maloletá je kľúčová stabilita
a predvídateľnosť prostredia. Nahradenie rodiča starými rodičmi, najmä ak sa to deje nepravidelne alebo

v atmosfére konfliktu, túto stabilitu narúša. Matka vo svojom vyjadrení a kolízny opatrovník v správe
popisujú, že prítomnosť starých rodičov pri odovzdávaní bola spúšťačom konfliktov (krik, hádzanie
autosedačky, natáčanie na mobil, verbálne útoky). Pri týchto incidentoch bolo prítomné dieťa a reagovalo
plačom. Delegované preberanie nie je v súlade s vôľou a pohodou dieťaťa. Súd nemôže ignorovať
tieto prejavy a rozhodnúť autoritatívne proti nim len na základe „práva otca“. Zapojenie starých rodičov

do procesu odovzdávania vytvára kritickú informačnú asymetriu, ktorá ohrozuje zdravie dieťaťa (po
víkende 15.11.2025 dieťa bolo vyčerpané a unavené). Dieťa sa po stykoch realizovaných cez starých
rodičov vracia hladné, uplakané a vykazuje známky úzkosti. Odvolanie otca je preto podľa matky právne
nedôvodné a skutkovo nepodložené. Otec neuniesol dôkazné bremeno v rovine osvedčenia naliehavosti
a jeho návrh je v priamom rozpore so záujmom maloletej.

4.1 Matka navrhla uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

5. Otec ani kolízny opatrovník na vyjadrenie matky písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom konania, v ktorého neprospech
rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez
viazanostirozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP)postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne

správne potvrdil (§ 387 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne
keď zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom zmeny
spôsobu prevzatia a odovzdania dieťaťa za účelom realizácie styku s ním. Dôvodom zamietnutia návrhu

otca zo strany okresného súdu bolo, že nemal osvedčené podstatné skutočnosti (skutočnosti, ktoré by
otcovi bránili osobne si prevziať maloleté dieťa), ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia v danej veci. Zdôraznil aj podstatu neodkladného opatrenia. Mal za to, že záujem maloletej
nie je ohrozený.

8. Prostriedkom na ochranu záujmu maloletého dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku
je okrem iného aj inštitút neodkladného opatrenia. V zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý je
potrebné subsidiárne použiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je základnou podmienkou
na nariadenie neodkladného opatrenia, aby účastník konania osvedčil jednak uplatňovaný nárok a aj
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti

situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide o predbežnú
úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným
nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. To všakneznamená,ženeodkladnéopatreniemôžesúdvydaťlenzákladetvrdenínavrhovateľa,bezosvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnú predbežná ochrana. Pre súd sú preto podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom

ako aj samotný návrh, z ktorého súdu vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôže vyvolávať
pochybnostiobezodkladnejpotrebyvyužitiaprocesnéhoinštitútuneodkladnéhoopatrenia,pretožetento
sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

9. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie osvedčeného
nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte
sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania otca ako i celého obsahu spisu sa
so záverom okresného súdu stotožnil.

11. Aj odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje účel a zmysel neodkladného opatrenia a dodáva, že

nie je akceptovateľné a prípustné, aby sa riešenie zmeny spôsobu prevzatia a odovzdania dieťaťa pri
styku otca s maloletou riešilo v prevažnej miere návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo
popiera jeho účel. Je síce pravda, že neodkladné opatrenie za určitých okolností môže byť konečným
rozhodnutím,čovšakvdanejvecijeskôrvýnimkou.Neodkladnéopatrenietotižslúžinarýchleadočasné
riešenie situácií kedy je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov maloletého dieťa, najmä ak je

ohrozený jeho najlepší záujem.

12. Otcom boli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzané ako dôvody zmeny spôsobu
prevzatia a odovzdania dieťaťa pri jeho styku s ním „pracovné a iné objektívne prekážky“ konkretizované
problémami s matkou a jej rodičmi, ktorí ho začali osočovať, oplzlo mu nadávali, provokovali ho

a následne podávali na neho rôzne nezmyselné podania a to za prítomnosti dieťaťa čo sa dialo za
situácie keď bol sám. Keď boli s otcom prítomní aj jeho rodičia, matka ani jej rodičia sa neodvážili
situáciu hrotiť a prevzatie a odovzdanie dieťaťa prebehlo bez vykrikovania invektív na otca s výnimkou
posledného stretnutia. Okrem toho na otca veľmi ťažko dopadá stres vytváraný matkou a jej rodičmi
pri preberaní dieťaťa. Matka od júna 2025 až doposiaľ svojmu dieťaťu styk s otcom zámerne

neumožnila. K návrhu otec pripojil rozsudok okresného súdu týkajúci sa aj úpravy styku otca s maloletou,
plnomocenstvo dané otcom jeho rodičom z 06.06.2025, vyjadrenie klinickej psychologičky J. K. E. K.,
K. a fotodokumentáciu zobrazujúcu otca, starých rodičov a maloletej.

13. Otec v odvolaní vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s jeho dôkazmi a kolízny opatrovník podľa neho

zatajil správu od ÚPSVaR Levice, ktorá sa týka prešetrenia pomerov u otca, čím došlo okrem iného aj
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ale predovšetkým k zásahu do práva dieťaťa na styk
s otcom.

14. Otcom k návrhu predložené dôkazy ani podľa odvolacieho súdu neosvedčujú tvrdenia otca

o dôvodoch podania jeho návrhu. Pracovné povinnosti tak neosvedčuje napr. potvrdenie od jeho
zamestnávateľa o pracovnej dobe otca. Tvrdenia o konfliktoch s matkou a jej rodičmi boli založené
len na vyjadreniach otca a k návrhu tak nie sú predložené napr. svedecké výpovede, správy z polície.
Psychický stav otca nevyplýva z lekárskej správy o jeho zdravotnom stave, ktorý by mal súvis so
správaním sa matky a jej rodičov pri prevzatí a odovzdaní dieťaťa pri styku. Otec tiež v návrhu neopísal

konkrétne ako súčasný stav ohrozuje fyzický, psychický alebo emocionálny vývoj dieťaťa nakoľko
vyjadrenie psychologičky z 21.08.2025 vychádza len zo situácie opisovanej otcom vo vzťahu k dieťaťu,
bez vyšetrenia dieťaťa a preto len možnosti nepriaznivo ovplyvniť jeho sociálny a emocionálny vývoj.
K výtke otca, že kolízny opatrovník podľa neho zatajil správu od ÚPSVaR Levice zo dňa 04.11.2025,
ktorá sa týka prešetrenia pomerov u neho je potrebné poukázať na to, že správa kolízneho opatrovníka

zo dňa 04.11.2025, ktorej súčasťou je aj vyjadrenie ÚPSVaR Levice bola súdu doručená dňa 05.11.2025.
Nakoľko súd rozhodol dňa 30.10.2025 neoboznámil sa s ňou. Odvolacím súdom bolo zistené, že zo
správy vyplývajú jednak pomery (bytové a zárobkové) na strane otca a tiež to, že otec sa s maloletým
dieťaťomstretáva,chodídojehodomácnosti,maloletédieťapreberajúodjehomatkyjehorodičiaavrátiaju späť do domácnosti pričom otec si maloleté dieťa nechce od matky preberať z dôvodu, že keď si
pre maloleté dieťa príde, tak matka a jej rodiča vždy vyvolávajú konfliktné situácie, čo veľmi zlé vplýva
na maloleté dieťa a jeho psychický stav. Uvedená správa v podstate tiež len reprodukuje vyjadrenia

otca, nezachytáva prípadnú účasť kolízneho opatrovníka pri odovzdávaní. Napokon ani predložené
plnomocenstvo dané otcom svojim rodičom by nebolo v danej veci postačujúce nakoľko osvedčujúce
by mohli byť len ich výslovné písomné súhlasy s ich účasťou. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca však
prítomnosť starých rodičov označuje ako spúšťač konfliktov a tvrdí, že delegované preberanie nie je
v súlade s vôľou a pohodou dieťaťa. Preto tvrdenia otca o nehrotení situácie pri prevzatí/odovzdávaní

dieťaťa v prítomnosti jeho rodičov tiež nie sú ním osvedčené.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec v konaní neosvedčil, že došlo k takej zmene
pomerov že je nevyhnutný okamžitý zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Konštatujúc preto
nedôvodnosť odvolacích námietok otca odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Pokiaľišlootrovykonania,odvolacísúdrozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradu
trov odvolacieho konania. Matka sa nedomáhala náhrady trov konania, pričom súd nezistil žiadne
osobitnédôvodypodľa§55CMP,ktorébyumožňovalispravodlivopriznaťtútonáhradu,keďževcivilnom
mimosporovom konaní v zásade o trovách konania sa vychádza zo zásady, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Preto súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 52
CMP žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy vprípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).