Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423202251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: U. Q. G. W. Ú.
M. , M. R. X.X.XXXX, A. Q. C., zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík,
s. r. o., IČO: 47 234 318, Bratislava, Záhradnícka č. 51, za ktorú koná JUDr. Jakub Mandelík, PhD.,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava,

Štefanovičova č. 4, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 29. októbra 2024, č.k. 52 C 3/2023-122, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. októbra 2024, č.k. 52 C
3/2023-122, vo výrokoch III. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.10.2024,č.k. 52 C 3/2023-122, I. konanie

v časti o zaplatenie sumy 8.000,50 € zastavil; II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.176,50 € od 28.9.2023 do 29.7.2024 a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku;
III. vo zvyšku žalobu zamietol; IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo žaloby
doručenej súdu dňa 13.6.2023, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia bolestného
vo výške 7.648,- €. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.7.2021 v čase okolo 9,00 hod. došlo v

Bratislave na Vajnorskej ulici pred križovatkou s Bajkalskou ulicou k dopravnej nehode tak, že on -
poškodený, jazdil s motocyklom zn. Malaguti, EČV: Q., po Vajnorskej
ulici smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, keďže pravý jazdný pruh bol uzavretý pre prácu na
vozovke. Po skončení uzatvorenia pravého jazdného pruhu sa začal preraďovať do pravého jazdného
pruhu, pri ktorom došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Auris, EČV: Q., vedeným
vodičom U. B., narodený dňa X.X.XXXX, bytom Bratislava, B. č. XX, jazdiacim pred ním tým istým
smerompôvodnevľavomjazdnompruhu,ktorésanáhlepreradilodopravéhopruhu.Vdôsledkunehody

utrpel ťažké zranenia, ktoré si vyžiadali zdĺhavú a bolestivú liečbu. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX,
zo dňa 13.6.2022, ktorý vypracoval Ing. L. C., znalec v odbore cestná doprava, vyplýva dostatočne
odôvodnený záver o zodpovednosti vodiča U. B. za vzniknutú dopravnú nehodu a
následné ublíženie na jeho zdraví. Technika jazdy vodiča U. B. bola nesprávna, keďže tento reagoval
až na náraz, nie na neho ako motocyklistu, nedal znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím
jazdného úkonu s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním, čím mu

vyvolal kolíznu situáciu. Podľa jeho názoru práve vodič B. porušením hneď niekoľkých pravidiel cestnej
premávky započal nehodový dej, v dôsledku čoho za dopravnú nehodu zodpovedá. Osoba škodcu je
tým podľa neho spoľahlivo preukázaná. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného poukázal naustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalej uviedol, že podľa správy zo Slovenskej kancelárie
poisťovateľov bolo vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: Q., poistené v čase dopravnej nehody (dňa 5.7.2021)
žalovaným (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/X). Dňa 11.1.2023 vypracoval MUDr. C. F., PhD. (jeho

ošetrujúci lekár) lekársky posudok o bolestnom a priznal mu v ňom bodové ohodnotenie bolestného vo
výške 337,5 bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v roku 2021, suma 2 % z
priemernej mesačnej mzdy za rok 2020 predstavovala sumu 22,66 € a tak si uplatnil nárok na bolestné
vo výške 7.648,- € (337,5 x 22,66 €).
1.2. Podaním zo dňa 23.8.2023 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy bolestného vo výške

3.824,- € z dôvodu, že žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.8.2023 pristúpil k
likvidácii poistnej udalosti a poskytol mu odškodnenie bolestného v uvedenej výške, čo zodpovedalo
bodovému ohodnoteniu bolestného vo výške 337,5 bodov, avšak s uplatnením spoluzodpovednosti
za dopravnú nehodu v rozsahu 50 %. Po čiastočnom peňažnom plnení žalovaného, zostalo medzi
stranami naďalej sporné odškodnenie bolestného vo výške 3.824,- €, nevyplatené pre žalovaným
tvrdenú spoluzodpovednosť. Žalobca ďalej navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby tak, aby mu žalovaný

zaplatil sumu 3.824,- € titulom bolestného s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy
od 4.8.2023 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 € (náklady
na vypracovanie znaleckého posudku Ing. L. C. č. X/XXXX). Prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby
uznesením zo dňa 21.9.2023, č.k. 52 C 3/2023-76.
1.3. Podaním zo dňa 23.4.2024 žalobca opätovne navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby, ktorou sa domáhal

od žalovaného zaplatenia bolestného vo výške 3.824,- € s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 3.824,- € od 4.8.2023 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 10.353,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
10.353,- € od 28.9.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60
€, pretože dňa 5.6.2023 vypracoval ošetrujúci lekár MUDr. C. F., PhD. podľa zákona č. 437/2004 Z.z.

lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom mu priznal základné
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 510 bodov. Vzhľadom k tomu, že k
vzniku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo v roku 2022, suma 2 % z priemernej
mesačnej mzdy za rok 2021 predstavovala sumu 24,22 €. Výzvou na plnenie zo dňa 12.6.2023 sa
domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.353,- € (510 bodov x 24,22 €), ale žalovaný pristúpil
iba k čiastočnej likvidácii poistnej udalosti a dňa 6.9.2023 mu poskytol preddavok vo výške 2.000,- €. Z
uvedeného dôvodu žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.353,- € (12.353,-
€ - 2.000,- €). Súd prvej inštancie pripustil v poradí druhú zmenu žaloby uznesením zo dňa 30.4.2024,
č.k. 52 C 3/2023-108.

1.4. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 žalobca doručil v poradí druhé čiastočné späťvzatie
žaloby v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 €, ktoré
odôvodnil tým, že žalovaný mu v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.7.2024 poskytol
doúhradu nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 €. Sporný zostal
nárok v rozsahu 50 %, t. j. vo výške 6.176,- €, v ktorom žalovaný neposkytol plnenie z dôvodu

spoluzodpovednosti žalobcu.

2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, videozáznamu dopravnej nehody a na základe vykonaného dokazovania
i nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav. Medzi

stranami bolo nesporné, že dňa 5.7.2021 v čase okolo 9,00 hod. došlo v Bratislave, na
Vajnorskej ulici pred križovatkou s Bajkalskou ulicou k dopravnej nehode, keď
poškodený (žalobca) jazdil s motocyklom zn. Malaguti, EČV: BT XXX DY, po Vajnorskej
ulici smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, pretože pravý jazdný pruh bol uzavretý pre prácu na
vozovke. Po skončení uzatvorenia pravého jazdného pruhu sa začal preraďovať do pravého jazdného

pruhu, pri ktorom došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Auris, EČV: Q., vedeným
vodičom U. B., narodený dňa X.X.XXXX, bytom Bratislava, B. č. XX, jazdiacim pred poškodeným tým
istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa následne preradilo do pravého pruhu. Priebeh
dopravnej nehody vyplýva aj z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody a znaleckého
posudku znalca Ing. L. C. č. X/XXXX, zo dňa 13.6.2022, ktorého súčasťou bol aj videozáznam dopravnej

nehody. V uvedenom znaleckom posudku sa uvádza, že technickou príčinou dopravnej nehody sú iba tie
prvkynehodovéhodeja,ktorévzniklivrozporestechnickýmvýkladompravidielcestnejpremávkyaktoré
buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Na základe vypracovanej
analýzy priebehu dopravnej nehody medzi vozidlom Toyota Auris a motocyklom Malaguti je podľa znalcamožné skonštatovať, že pri tejto konkrétnej dopravnej nehode sú týmito prvkami: (i) z technického
hľadiska nesprávna technika jazdy motocyklistu Q. (nedodržanie takej vzdialenosti za vozidlom idúcim
pred ním, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho

pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví); (ii) z technického hľadiska nesprávna technika
jazdy vodiča B. (neskorá reakcia a nedanie znamenia o zmene smeru jazdy včas pred
začatím jazdného úkonu, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním;
motocyklistovi v danom prípade vyvolal kolíznu situáciu, ak by vodič B. dal znamenie o zmene smeru
jazdy, tak motocyklista Q. by pri správnej reakcii, maximálnom brzdení a správnom smerovom vedení

motocykla zastavil 5,1 m pred koridorom pohybu vozidla Toyota Auris a dopravnej nehode zabránil),
a teda z technického hľadiska technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie dostatočného
pozdĺžneho odstupu motocykla Malaguti od vozidla Toyota Auris (motocyklista Q.) a vyvolanie kolíznej
situácie vozidlom Toyota Auris (vodič B.). Podľa relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody
došlo k dopravnej nehode tak, že vodič Q. jazdil na motocykli EČ: Q. po Vajnorskej ulici smerom von z
mesta,pričomsadostatočnenevenovalriadeniuanarazildoprednímjazdiacehoosobnéhomotorového

vozidla EČ: Q. riadeného vodičom B.. Nesporným bolo v konaní, že v dôsledku predmetnej
dopravnejnehodyžalobcautrpelškodunazdravíspočívajúcuvutrpenejbolestiasťaženíspoločenského
uplatnenia. Dňa 11.1.2023 vypracoval ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. C. F., PhD. lekársky posudok o
bolestnom a žalobcovi v ňom priznal bodové ohodnotenie bolestného vo výške 337,5
bodov: (i) zlomenina oboch kostí predkolenia vpravo otvorená, trieštivá a liečená operáciou - 270 bodov

(180 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 90 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ zákona
č.437/2004Z.z.);(ii)pomliaždeniepravéhokolena-22,5bodov(15bodovzákladnébodovéohodnotenie
a zvýšenie o 7,5 bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z.); (iii) ťažké
pomliaždenie pravého členka - 22,5 bodov (15 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 7,5
bodov v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z.); (iv) tržná rana predkolenia vpravo liečená

chirurgicky - 22,5 bodov (15 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 7,5 bodov v zmysle §
9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z.). Dňa 5.6.2023 vypracoval ošetrujúci lekár žalobcu MUDr.
C. F., PhD. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia,vktorompriznalžalobcovizákladnébodovéohodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia
vo výške 510 bodov: (i) obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa

spôsobené pakĺbom ihlice - 225 bodov (150 bodov základné bodové ohodnotenie a zvýšenie o 75 bodov
v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.); (ii) obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu stredne
ťažkého stupňa spôsobené pakĺbom ihlice - 180 bodov (120 bodov základné bodové ohodnotenie a
zvýšenie o 60 bodov v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.); (iii) rozsiahle plošné jazvy po
poraneniach a po operačných zákrokoch o ploche 62 cm2 - 105 bodov (70 bodov základné bodové

ohodnotenie a zvýšenie o 35 bodov v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z.). Poškodenia zdravia žalobcu potvrdzujú aj ním predložené lekárske správy. V konaní
bolo taktiež nesporné, že osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: Q.
bolo v čase dopravnej nehody poistené žalovaným (poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX/X). Uvedené potvrdzuje taktiež žalobcom predložený výsledok hľadania poisťovateľa

podľa EČV v evidencii Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Rovnako bolo nesporné (žalobca skutkové
tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti nepoprel), že žalobca si výzvou zo dňa 12.6.2023 u žalovaného
uplatnil nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.823,60 €. Žalovaný
listom zo dňa 16.6.2023 vyzval žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti, a to správu polície
o dopravnej nehode, rozsudok súdu Slovenskej republiky s tým že v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/

zákona č. 381/2001 Z.z. k danému dňu nemôže žalobcovi poskytnúť
poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti, keďže nebol preukázaný nárok alebo rozsah poistného
plnenia na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Žalobca žalovanému
požadované dokumenty nepredložil (mimo rámca tohto súdneho konania). Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 3.8.2023 žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol žalobcovi odškodnenie

bolestného vo výške 3.824,- €, čo zodpovedalo bodovému ohodnoteniu bolestného vo výške 337,5
bodov podľa lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. C. F., PhD., avšak s uplatnením
spoluzodpovednosti žalobcu za dopravnú nehodu v rozsahu 50 %. V oznámení o poistnom
plnení zo dňa 6.9.2023 žalovaný uviedol, že poskytuje žalobcovi primeraný preddavok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.000,- € a že o nároku prebiehajú odborné konzultácie so

znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. O výsledku šetrenia
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie bude žalovaný žalobcu písomne
informovať. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.7.2024 žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej
udalosti a poskytol žalobcovi odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.176,50 €,čo zodpovedalo bodovému ohodnoteniu bolestného vo výške 510 bodov podľa lekárskeho posudku
ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. C. F., PhD., ale s uplatnením spoluzodpovednosti
žalobcu za dopravnú nehodu v rozsahu 50 %. Žalovaný uhradil nárok (doúhradu nároku) na základe

odbornéhovyjadreniaznaleckejorganizácieforensic.sk,Inštitútforenznýchmedicínskychexpertíz,s.r.o.
Žalovaný tak poskytol žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 6.176,50
€. Vyúčtovaním znaleckého úkonu č. X/XXXX, znalec Ing. L. C. vyúčtoval žalobcovi vypracovanie
znaleckého posudku č. X/XXXX, zo dňa 13.6.2022, spolu vo výške 993,12 €. Faktúrou č. XX/XXXX, zo
dňa 2.6.2022, znalec vyúčtoval žalobcovi preddavok na znalečné vo výške 700,- € a faktúrou č. XX/

XXXX, zo dňa 13.6.2022, vyúčtoval doplatok znalečného vo výške 293,12 €.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2,
§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.7.2024, §
121 ods. 3, § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 431, § 441, § 444, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 2 ods. 1, ods. 2, §
3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 8 ods. 4, § 9 ods. 1, ods. 3, ods. 5, §
10 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, poznámka odvolacieho súdu), § 1
opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14243-2021-OL a č. S1591-2022-OL,
dôvodiac tým, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody na zdraví je
dôvodný iba v časti príslušenstva pohľadávky, a to úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne

zo sumy 4.176,50 € od 28.9.2023 do 29.7.2024 a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
929,60 € (náklady na vypracovanie znaleckého posudku Ing. L. C. č. XX/XXXX). Uviedol, že žalobca si
podanou žalobou uplatnil (po čiastočných späťvzatiach žaloby) nárok na zaplatenie náhrady za bolesť
(bolestného) vo výške 3.824,- € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
6.176,- €, pričom vychádzal z lekárskych posudkov svojho ošetrujúceho lekára MUDr. C.

F., PhD. o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie považoval
základ nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví za daný, keď výška spôsobenej škody na zdraví v
konaní ani nebola sporná. Žalovanému (správne žalobcovi, poznámka odvolacieho súdu) vznikla škoda
na zdraví za utrpenú bolesť vo výške 7.648,- € (337,5 bodov x 22,66 €) a za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 12.353,- € (510 bodov x 24,22 €). Na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k tzv. stretu prevádzok medzi vodičom vozidla U. B. a
vodičom motocykla (t. j. žalobcom) s tým, že mieru účasti na spôsobení vzniknutej škody vyhodnotil
u oboch prevádzateľov ako rovnocennú. Keďže žalovaný ako poisťovateľ škodcu pristúpil v priebehu
konania k plneniu v rozsahu 50 % spôsobenej škody na zdraví a zaplatil žalobcovi
za utrpenú bolesť sumu 3.824,- € a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 6.176,50 € (2.000,-

€ preddavok + 4.176,50 € doúhradu), plnil v celom rozsahu svojho dielu zodpovednosti za vzniknutú
škodu (resp. škodcu ako jeho poistníka). V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že
dňa 5.7.2021 v čase okolo 9,00 hod. došlo v Bratislave, na Vajnorskej ulici pred križovatkou s Bajkalskou
ulicou k dopravnej nehode, keď žalobca jazdil s motocyklom zn. Malaguti, EČV: Q. po Vajnorskej ulici
smeromdomestavľavomjazdnompruhu,nakoľkopravýjazdnýpruhboluzavretýpreprácunavozovke.

Po skončení uzatvorenia pravého jazdného pruhu sa začal preraďovať do pravého jazdného pruhu, pri
ktorom došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Auris, EČV: Q., vedeným vodičom U.
B., jazdiacim pred poškodeným tým istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa následne
preradilo do pravého pruhu. Nesporným bolo v konaní aj to, že osobné motorové vozidlo zn. Toyota
Auris bolo v čase dopravnej nehody poistené žalovaným. Škoda na zdraví žalobcu bola teda spôsobená

pri strete prevádzok dvoch dopravných prostriedkov, osobného motorového vozidla zn. Toyota Auris,
EČV: Q. a motocykla zn. Malaguti, EČV: Q.. Zodpovednosť za škodu sa v takom
prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na predpoklady vzniku
tejto zodpovednosti s odkazom na komentár Občianskeho zákonníka (CIRÁK, Ján a kol., Iura Edition.
Wolters Kluwer s.r.o,. dostupné v Systéme ASPI). Ďalej dal do pozornosti pojem stret prevádzok podľa

§ 431 Občianskeho zákonníka, judikát R 3/1984 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 289.5.2003 (správne 29.5.2003, poznámka odvolacieho súdu), sp.zn. 25 Cdo 974/2002. Ďalej súd
prvej inštancie dôvodil, že sa pozorne oboznámil so znaleckým posudkom znalca Ing. L. C. č. X/XXXX,
kamerovým videozáznamom predmetnej dopravnej nehody a dospel k záveru orovnakej účasti prevádzok oboch dopravných prostriedkov na spôsobení vzniknutej škody. Nestotožnil
sa s názorom žalobcu, že primárnou príčinou dopravnej nehody bolo konanie vodiča vozidla B. (neskorá
reakcia na žalobcu a nedanie znamenia o zmene smeru jazdy pred začatím jazdného

úkonu). Za rovnocennú príčinu predmetnej dopravnej nehody považoval aj konanie samotného žalobcu,
ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním tak, aby mohol včas znížiť rýchlosť
jazdy či prípadne zastaviť motocykel. Aj v takom prípade by totiž k dopravnej nehode nedošlo. Naopak,
žalobca začal nebezpečne predbiehať vozidlo B. (obiehať ho z pravej strany) v čase, keď mu to ešte
situácia na ceste bezpečne nedovoľovala, nakoľko pravý jazdný pruh bol na tomto mieste ešte stále

neprejazdný a označený dočasným dopravným značením (tzv. smerovacími doskami). Žalobca sa tak
chcel nebezpečne „vopchať“ do úzkej medzery medzi týmto dopravným značením a vozidlom vodiča
B., čím sám vyvolal kolíznu situáciu. Žalobca ako motocyklista mal mať pritom skorší reakčný čas ako
vodič vozidla B., keďže žalobca pred zrážkou priamo pozoroval vozidlo jazdiace pred ním (strany 31
- 32 znaleckého posudku). V tejto súvislosti je významné tiež to, že žalobca nebrzdil plným brzdným
spomalením, ale dopravnej nehode chcel zabrániť vyhýbacím manévrom do pravej strany (strana 33

znaleckého posudku), teda napriek nebezpečnej (kolíznej) situácii chcel svoj jazdný úkon dokončiť.
Z videozáznamu dopravnej nehody vyplýva, že nielen vodič B., ale ani samotný žalobca v čase pred
dopravnounehodounedávalznamenieozmenesmerujazdy.Pokiaľbytakžalobcavčasurobil,jemožné
(v rozumnej miere pravdepodobné), že vodič vozidla B. by si ho v spätných zrkadlách svojho vozidla
všimol. Na druhej strane je pravdou, že ani vodič B. nedal znamenie o zmene smeru jazdy pred začatím

jazdného úkonu (pred preraďovaním sa do pravého jazdného pruhu) a pravdepodobne sa v spätných
zrkadlách nepresvedčil o tom, či môže tento jazdný úkon vykonať, v dôsledku čoho vôbec nereagoval na
žalobcu idúceho za ním (neskôr vedľa neho) na motocykli. Skutočnosť, že obe tieto nesprávne techniky
jazdy (žalobcu ako motocyklistu a vodiča vozidla B.) boli rovnocennými príčinami predmetnej dopravnej
nehody vyplýva taktiež zo samotného znaleckého posudku znalca Ing. L. C. č. X/XXXX, v ktorého závere

znalec uviedol ako príčiny vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bez toho,
aby niektorú z nich označil ako významnejšiu či menej významnú. K zavinenému porušeniu povinností
žalobcu a vodiča B. ako účastníkov cestnej premávky uviedol, že obaja sa dopustili porušenia základnej
povinnostisprávaťsadisciplinovaneaohľaduplnetak,abyneohrozilibezpečnosťaleboplynulosťcestnej
premávky a prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii

v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Vodič B. porušil svoju povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z.), keď
nereagoval na žalobcu jazdiaceho za ním a neskôr vedľa neho. Žalobca zasa porušil svoju povinnosť
dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne

zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví (§ 17 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z.). Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu v tejto súvislosti, že o
porušenie tejto povinnosti nešlo, pretože vodič B. neznižoval rýchlosť ani nezastavoval, ale menil jazdný
pruh. Je síce pravda, vodič B. vo svojom vozidle neznižoval rýchlosť, ani nezastavoval (išiel konštantnou
rýchlosťou),tovšakničnemenínapovinnostiúčastníkacestnejpremávkydodržiavaťzavozidlomidúcim

pred ním bezpečnú vzdialenosť. Žalobca ale išiel po celý čas vyššou rýchlosťou ako vodič B. a bezpečnú
vzdialenosť od neho nedodržal. K samotnému stretu prevádzok (k dopravnej nehode) pritom došlo ešte v
ľavom jazdnom pruhu (!), v ktorom išli žalobca a vodič B. po celý čas pred dopravnou nehodou. Pokiaľ by
žalobca rešpektoval pravidlá cestnej premávky, nenachádzal by sa v danom čase na mieste stretu oboch
vozidiel. Obaja účastníci cestnej premávky, žalobca i vodič B., porušili tiež svoju povinnosť dať znamenie

o zmene smeru jazdy pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu (§ 10 ods. 6
zákona č. 8/2009 Z.z.). Napokon nesúhlasil ani s ďalším tvrdením žalobcu, že vodič B. porušil povinnosť
jazdiť v jazdnom pruhu pri jeho pravom okraji (§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Táto povinnosť totiž
neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Z vykonaného dokazovania pritom
vyplynulo, že v pravom jazdnom pruhu boli vykonávané práce na ceste, pričom dočasné dopravné

značenia (smerové dosky) boli položené na čiare oddeľujúcej oba jazdné pruhy. Pokiaľ vodič B. jazdil
po ľavej strane jazdného pruhu, obchádzal prekážku cestnej premávky a prispôsobil svoju jazdu situácii
v cestnej premávke. Tak z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska išlo u oboch účastníkov cestnej
premávky, žalobcu ako motocyklistu a vodiča vozidla B., o rovnocenné porušenie povinností uložených
zákonom č. 8/2009 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania potom dospel prvoinštančný súd k záveru,

že škoda na zdraví žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou dvoch dopravných
prostriedkov, a to osobného motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: Q. a motocykla zn. Malaguti,
EČV: Q.. Vznik dopravnej nehody z technického hľadiska zapríčinila nesprávna technika jazdy žalobcu
ako vodiča motocykla a nesprávna technika jazdy U. B. ako vodiča vozidla Toyota Auris, pričommiera účasti na spôsobení škody bola u oboch rovnocenná. Nesprávnu techniku jazdy vodiča je pritom
potrebné považovať za zlyhanie (nedostatok) činnosti organizmu osoby použitej v prevádzke, ktoré je
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Za okolnosť majúcu

pôvod v prevádzke sa vždy považujú okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním
prevádzky a ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou (napríklad stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 3.6.2014, sp.zn. Cpj 5/2014, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 135/2014). Vodič motorového vozidla Toyota Auris U.
B. tak zodpovedá za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu podľa miery svojej účasti na vzniknutej škode,

a to v rozsahu 50 %. Žalobca ako poškodený si pritom svoj nárok na náhradu škody na zdraví mohol
uplatniť priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z., preto bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá skutočnosť v
konaní ani nebola sporná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na
zaplatenienáhradyzabolesťvovýške3.824,-€anáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia6.176,-
€, pričom vychádzal pritom z lekárskych posudkov svojho ošetrujúceho lekára MUDr. C. F., PhD., v

ktorých bola utrpená bolesť ohodnotená na 337,5 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo ohodnotené na 510 bodov. V predložených lekárskych posudkoch nevzhliadol žiadne
pochybenie alebo odklon od zákonnej úpravy, ktoré spĺňali všetky obsahové a formálne náležitosti
lekárskeho posudku stanovené v § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. Bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v nich bolo stanovené v rámci sadzieb uvedených v prílohe č. 1 k citovanému

zákonu.Žalovanýpredloženélekárskeposudkynerozporoval,naopaksasnimistotožnilanaichzáklade
poskytol žalobcovi poistné plnenie (krátené o spoluzodpovednosť žalobcu v
rozsahu 50 %). Prvoinštančný súd tak vychádzal pri svojom rozhodovaní z týchto lekárskych posudkov
a bodového ohodnotenia utrpenej bolesti v rozsahu 337,5 bodov a bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 510 bodov, ako aj z nesporných skutočností; výška utrpenej škody

na zdraví nebola medzi stranami sporná. K dopravnej nehode (aj k utrpenej bolesti) došlo v roku 2021,
preto pre účely stanovenia výšky náhrady za bolesť vychádzal z hodnoty bodu za rok 2021, ktorá
bola vo výške 22,66 €. Výška náhrady za bolesť predstavuje po zaokrúhlení na najbližšie celé euro
smerom nahor sumu 7.648,- € (337,5 bodov x 22,66 €). Vzhľadom k tomu, že žalovaný zodpovedá
za vzniknutú škodu v rozsahu 50 %, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na zaplatenie bolestného vo

výške 3.824,- € a ak žalovaný poskytol v priebehu konania žalobcovi bolestné vo výške 3.824,- €,
uspokojil jeho nárok na zaplatenie bolestného v celom rozsahu, z dôvodu ktorého žalobu v časti o
zaplatenie bolestného vo výške 3.824,- € s príslušným úrokom z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
Pre účely bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z toho, že zdravotný
stav poškodeného možno považovať za ustálený spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia

na zdraví. Preto pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty
jedného bodu za rok 2021, ktorá bola vo výške 24,22 €. Výška náhrady za bolesť predstavuje po
zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor sumu 12.353,- € (510 bodov x 24,22 €)
a keďže žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu 50 %, žalobcovi vznikol voči nemu nárok
na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,50 €. Žalovaný poskytol v

priebehu konania žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.176,50 €, takže
uspokojil jeho nárok na zaplatenie tejto náhrady v celom rozsahu, preto žalobu v časti o zaplatenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v uvedenej výške ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si
podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný bol povinný do troch
mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť žalobcovi výšku poistného plnenia. Následne bol
povinnýposkytnúťžalobcovipoistnéplneniedo15dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenie
rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Nezaplatením náhrady škody (poistného plnenia)
v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a tak bol povinný

zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z.z. nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak je
poisťovateľ vomeškanísosplnenímpeňažnéhodlhu.Zákonč.381/2001Z.z.jelexspecialis
vovzťahu kObčianskemuzákonníkuakolexgeneralis.Ustanovenie§11ods.6aods.8zákona
č. 381/2001 Z.z. postihuje inú nečinnosť a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to nečinnosť spočívajúcu v
nepeňažnomplnení,t.j.sankcionujúneskoréprešetrenieavybaveniepoistnejudalosti,avšaknezbavujú
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka i v prípade, že poisťovateľ svoje povinnosti uvedené v § 11ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil včas. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudky Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29.9.2020, sp.zn. 2 Cob 200/2019; zo dňa 21.5.2020, sp.zn. 1 Cob 100/2019
a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp.zn. III. ÚS 309/2020; zo dňa

7.9.2022, sp.zn. II. ÚS 263/2022. V konaní bolo nesporné, že žalobca uplatnil svoj nárok na bolestné
voči žalovanému výzvou zo dňa 12.6.2023. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie dňa 3.8.2023,
teda v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. a tak nebol v omeškaní so zaplatením bolestného, z dôvodu ktorého žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy bolestného ako nedôvodnú zamietol. V konaní bolo ďalej nesporné, že

žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia voči žalovanému takisto
výzvou zo dňa 12.6.2023. Lehota troch mesiacov a 15 dní žalovanému uplynula dňa 27.9.2023 a
od 28.9.2023 sa dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu. Z tohto dôvodu zaviazal
žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (o päť percentuálnych bodov vyššej
ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo
sumy 4.176,50 € od 28.9.2023 do 29.7.2024, ktorý dňa 6.9.2023 poskytol žalobcovi preddavok vo výške

2.000,- € a dňa 29.7.2024 mu zaplatil zvyšok nároku vo výške 4.176,50 €; vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania zo sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalobca si ešte uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 993,12 € spočívajúcich v nákladoch na vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX
znalcom Ing. L. C.. V konaní bolo nesporné, že vyúčtovaním znaleckého úkonu č. X/XXXX, znalec Ing.

L. C. vyúčtoval žalobcovi vypracovanie uvedeného znaleckého posudku spolu v sume
993,12 €. Faktúrami č. XX/XXXX, zo dňa 2.6.2022 znalec vyúčtoval žalobcovi preddavok na znalečné vo
výške 700,- € a č. 13/2022, zo dňa 13.6.2022 doplatok znalečného vo výške 293,12 €. Žalovaný v konaní
nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že vynaložil na znalecké dokazovanie náklady vo výške 993,12 € a
žalobca vynaloženie týchto nákladov preukázal. Vyhodnotil žalobcom vynaložené náklady ako účelne

vynaložené, keďže pri priznaní nárokov žalobcovi vychádzal práve z tohto znaleckého posudku, ktorého
vypracovanie bolo potrebné na uplatnenie pohľadávky. Keďže boli splnené všetky zákonom stanovené
podmienky, žalobe v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 929,60 € vyhovel v celom rozsahu.
3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie po právnej stránke podľa ustanovení

§ 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že v časti o zaplatenie bolestného v sume 3.824,- €, v ktorej bolo konanie zastavené,
zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko vzal žalobu v tejto časti späť z dôvodu, že mu žalovaný
poskytol plnenie v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný v čase podania žaloby ešte nebol v omeškaní

so splnením svojej povinnosti a tak žalobca v tejto časti podal žalobu predčasne, takže zavinenie na
zastavení konania potrebné pričítať žalobcovi. V časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 4.176,50 €, v ktorej bolo konanie takisto zastavené, zavinil zastavenie konania
žalovaný tým, že plnil až po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej citovanými zákonnými ustanoveniami
zákona č. 381/2001 Z.z. Žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne, späťvzatie žaloby v tejto časti

bolo zapríčinené oneskoreným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný bol v konaní úspešný tiež v
zamietnutej časti o zaplatenie bolestného vo výške 3.824,- € a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 6.176,- €, takže mal v konaní väčší úspech ako žalobca. Keďže žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), ich náhradu mu nepriznal. Súd prvej
inštancie dodal, že posudzoval mieru spoluzodpovednosti žalobcu na strete prevádzok v zmysle §

431 Občianskeho zákonníka. Posúdenie miery spoluzodpovednosti pritom nie je úvahou súdu o výške
plnenia, preto ho bolo potrebné zohľadniť pri vyhodnocovaní miery úspechu v spore. Rozhodovanie
súdu o miere spoluzodpovednosti smeruje k posúdeniu existencie príčinnej súvislosti medzi škodou
a okolnosťami pričítateľnými účastníkom stretu prevádzok. Ide tak o posúdenie
jednéhozozákladnýchpredpokladovzodpovednostizaškodu,tedaoprávneposúdeniezákladunároku,

nielen jeho výšky. Z toho potom vyplýva, že o rozsahu spoluzodpovednosti bolo potrebné rozhodnúť
už v rámci medzitýmneho rozsudku. V prípade posudzovania miery spoluzodpovednosti nejde o úvahu
súdu o výške plnenia v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.3.2015, sp.zn. 25 Cdo 37/2015). Žalobca bol pritom
ešte pred podaním žaloby upozornený v znaleckom posudku znalca Ing. L. C. č. X/XXXX na svoju

spoluzodpovednosť. Pokiaľ sa žalobca napriek tomu rozhodol uplatniť si žalobou nárok na náhradu
škody na zdraví v plnom rozsahu (bez zohľadnenia vlastnej zodpovednosti na strete prevádzok), musí
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania znášať procesný neúspech v zamietnutej časti.
Záverom uviedol, že vo veci nevydal rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 172 ods. 2 C.s.p. napriektomu, že žalovaný sa bez ospravedlnia nedostavil na predbežné prejednanie sporu dňa 30.4.2024,
na ktorom žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. V prejednávanom prípade boli splnené
podmienky na zamietnutie žaloby prinajmenšom v určitej časti z dôvodu

uplatnenia spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode, pričom nevedel určiť mieru účasti žalobcu
na spôsobení vzniknutej škody bez vykonania dokazovania. Z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy ani
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v určitej časti. Navyše, žalovaný bol v konaní po
celý čas aktívny a jeho neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu bola jednorazovým pochybením
(o čom svedčí aj jeho neskoršia prítomnosť na predbežnom prejednaní sporu, resp. pojednávaní) a tak

by nemal byť sankcionovaný vydaním rozsudku pre zmeškanie v spore, v ktorom bol inak aktívny, išlo
by o prílišnú tvrdosť zákona, resp. formalistický výklad zákona, ktorý by v konečnom dôsledku
mohol znamenať porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

4.ProtitomutorozsudkuvovýrokochIII.aIV.podalvčasodvolaniežalobca,dôvodiacustanovením§365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie
nesprávne závery z vykonaných dôkazov, keď bolo v konaní pred súdom
prvého stupňa (správne súdom prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) vykonané dokazovanie

znaleckým posudkom č. X/XXXX, Ing. C.. Prvoinštančný súd si zodpovedal
viaceré technické otázky samostatne a zároveň odchylne od záverov technického znalca, čím prekročil
prípustnú mieru voľného hodnotenia dôkazu odborného charakteru. Dal v tejto súvislosti do pozornosti
ustálenú judikatúru R 1/1981. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vyvolal kolíznu situáciu,
pretože stanovenie technickej príčiny (alebo príčin) dopravnej nehody, vrátane zistenia kto kolíznu

situáciu v prvom rade vyvolal, prináleží technickému znalcovi z príslušného odvetvia a súd tak nemá
možnosťtentozávernahradiťvlastnouúvahousodkazomnakapitolu3.3.1.(strana20až24)citovaného
znaleckého posudku. Prvoinštančný súd riešil otázku vyvolania kolíznej situácie samostatne, odlišne od
záverov technického znalca, čím prekročil svoje možnosti inak voľného hodnotenia dôkazov odborného
charakteru. Okrem toho nie je zrejmé, aký význam má v tomto prípade úvaha súdu prvej inštancie o jeho

kratšomreakčnomčase (0,5sekundy,strana31a32znaleckéhoposudku)vporovnanísvodičom
B. (1 sekunda, napríklad strana 22 znaleckého posudku), keď rozdiel je len 0,5 sekundy
a jeho reakcia bola správna a včasná. Prvoinštančný súd kladie za vinu a z hľadiska zodpovednosti
považuje za významné, že si údajne zvolil nesprávnu alternatívu riešenia vzniknutej situácie. Poukázal
na stranu 33 znaleckého posudku s tým, že alternatívne riešenie situácie plným brzdným spomalením,

ktoré súd prvej inštancie prezentuje ako správne, by za nezmenených podmienok nezabránilo zrážke.
To zreteľne vyplýva zo znaleckého posudku na strane 26 až 28 (rubriky o priestorovom a časovom
zabránení zrážke zo strany žalobcu). Pre obe alternatívy platí, že aj v prípade plného brzdného
spomalenia by musel ísť nižšou ako skutočnou rýchlosťou, a to o 9,0 km/h pri priestorovom zabránení
nehode a o 8,6 km/h pri časovom zabránení nehode. Prvoinštančný súd mu potom nesprávne kladie

za vinu a považuje za významné, že si nezvolil alternatívu, ktorej výsledkom by rovnako bola dopravná
nehoda, čo vyplýva jednoznačne zo znaleckého posudku. Taktiež mu prvoinštančný súd kladie za vinu,
že nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Úvaha súdu prvej inštancie je v tomto ohľade protichodná
v neudržateľnej miere, keď na jednej strane mal za preukázané, že vodič B. sa nepozrel do spätného
zrkadla, na druhej strane považoval za možné, dokonca v rozumnej miere pravdepodobné, že by si

ho v prípade použitia smerovky všimol. V odôvodnení nenašiel odpoveď (preto sa legitímne pýta), ako
si ho mal vodič B. vďaka smerovke všimnúť, ak sa do spätného zrkadla v prvom rade ani nepozrel.
Neurobil tak napriek tomu, že minimálne tri sekundy pred zrážkou ho vidieť mohol. Dodal, že výhľadovým
pomerom vodiča B. sa znalec osobitne venoval. Považuje za zásadné konštatovanie znalca týkajúce
sa dávania znamenia o zmene smeru jazdy (obr. č. 22, 23, strana 29), o ktorom sa prvoinštančný súd

nikde nezmienil. Súd prvej inštancie tak na jednej strane považoval za významné nedanie smerovky
z jeho strany, ktoré nemá ani teoretickú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, nakoľko vodič B. sa
nepozrel do spätného zrkadla, na strane druhej nezobral na zreteľ zásadnú skutočnosť, že vodičovi
B. stačilo dať včas znamenie o zmene smeru jazdy, ktoré by aj malo skutočný dopad na priebeh
nehodového deja. Nesprávnosť techniky jeho jazdy by sa totiž vôbec neprejavila, keďže by mal možnosť

reagovať skôr (na smerovku) a zrážke by zabránil. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že zo znaleckého
posudku vyvodil, že príčiny dopravnej nehody sú rovnocenné, keď zo znaleckého posudku takýto záver
jednoduchonevyplýva.Niejeaniúlohouznalcaviacerétechnicképríčinyzoradiťpodľavýznamu.Úlohou
znalca je (okrem iného) vykonať analýzu nehodového deja a určiť jednotlivé príčiny dopravnej nehody.Ich významnosť z hľadiska právnej zodpovednosti (prípadne jej pomerného rozloženia) nie je vecou
technického znalca, ale súdu. Súd preto nemôže vyvodiť záver o rovnocennosti
príčin dopravnej nehody preto, že znalec tieto príčiny neoznačil za viac a menej významné. Pre takýto

postup súdu prvej inštancie je o to menší priestor, ak znalec formuluje u neho jedinú chybu v
technike jazdy, ktorou si znemožnil zabrániť zrážke po vyvolaní kolíznej situácie iným účastníkom, ktorý
porušil hneď niekoľko ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. On znemožnil zabrániť nehode až v nadväznosti
na kumulatívne porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. vodičom B., čím je jeho
zodpovednosť kvalitatívne i kvantitatívne druhotná. Namietal nesprávne ustálenie skutkového stavu,

ktoré nevyhnutne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedy
síce súd prvej inštancie aplikoval § 431 Občianskeho zákonníka, ale pomer jeho účasti a vodiča B. na
spôsobení vzniknutej škody určil nesprávne. Rovnako nesprávne posúdil prvoinštančný súd i zákon o
cestnej premávke (č. 8/2009 Z.z.), nakoľko mu aplikáciou ustanovenia § 17 ods. 1 uvedeného zákona
pričíta zodpovednosť v okolnostiach, v ktorých chýba príčinný vzťah medzi porušením tejto povinnosti a
dopravnou nehodou, čím aplikoval právnu normu napriek tomu, že to skutkové okolnosti neumožňujú.

K povinnosti jazdiť pri pravom okraji, resp. zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju
uviedol, že prvoinštančný súd odmietol vodičovi B. pričítať zodpovednosť za to, že nejazdil pri pravom
okraji vozovky tak, ako mu to ukladá § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., pričom namiesto aplikovania
ustanovenia o obchádzaní prekážky (§ 9 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou) mal zohľadniť povinnosť
uvedeného vodiča pri odbočovaní vpravo, ktorú nedodržal. Tým aplikoval nesprávnu právnu normu

s vplyvom na posúdenie pomeru zodpovednosti. Vodič B. popri ostatných porušeniach (nepreverenie
situácie za sebou, nedanie smerovky) zákona o cestnej premávke totiž ani smerovým vedením vozidla
nenaznačoval svoj úmysel odbočiť vpravo. Porušenie tejto povinnosti tak má súvis s dopravnou
nehodou. Ďalej žalobca namietal nesprávny právny záver o počiatku omeškania žalovaného, keď má
byť úspešný aj v časti nároku, ktorý žalovaný plnil po podaní žaloby pred uplynutím troch mesiacov a

15 dní od doručenia výzvy. Nesúhlasil ani so záverom prvoinštančného súdu o pomere zodpovednosti,
ktorá závisí od úvahy súdu, ktorý poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
24.3.2015, sp.zn. 25 Cdo 37/2015, keď toto rozhodnutie nie je z pohľadu slovenského právneho
poriadku judikatúrou, i keď zahraničné rozhodnutia môžu byť argumentačne presvedčivé. On poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.8.2011, sp.zn. 25 Cdo 2561/2009, ktorý

dospel k opačnému záveru ako je uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej
republiky. Prvoinštančný súd nezohľadnil účel (teleologický výklad) rozlišovania špeciálneho režimu
rozhodovania o trovách v prípadoch závisiacich od úvahy súdu, ktorým je vyváženie
nepredvídateľnosti výsledku sporu a namiesto toho argumentoval prísnym rozlišovaním základu a výšky
nároku,ktorésazhľadiskapraktickýchdopadovjavíakosamoúčelné.Natomničnemeníaniskutočnosť,

že on mal k dispozícii už pred podaním žaloby znalecký posudok, ktorý síce slúži ako podklad pre
posúdenie miery zodpovednosti, samotné posúdenie je však otázkou právnou a závisiacou od úvahy
súdu. Okrem toho, znalecký posudok obsahuje posúdenie jazdy s ohľadom na
technický výklad pravidiel cestnej premávky, na čo je následne nevyhnutné nadviazať právnou úvahou,
ku ktorej technický znalec nie je povolaný. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;
žiadal náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne právne vec
posúdil, uplatnil na prejednávaný prípad tomu zodpovedajúce zákonné ustanovenia a po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, predostretom v odôvodnení rozsudku, keď mieru oboch účastníkov
predmetnej dopravnej nehody posúdil v pomere 50 : 50. Ide o objektívne posúdenie miery zodpovednosti
účastníkov nehody súdom v súlade s § 431 Občianskeho zákonníka. Právna argumentácia žalobcu v
odvolaní je orientovaná výhradne na preukázanie, že za vzniknutú kolíziu môže výlučne vodič vozidla zn.
Toyota Auris, s čím sa nestotožňuje. Prvoinštančný súd pri koncipovaní záverov a miery zodpovednosti

oboch účastníkov vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý z podnetu žalobcu vypracoval
súdny znalec v odbore Doprava cestná, Ing. L. C., ktorý v časti III. Záver vyhodnotil techniku jazdy oboch
účastníkov v čase kolízie ako nesprávnu. Pri takto koncipovaných záveroch znaleckého dokazovania
(keď znalec na viacerých miestach uviedol, že príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy oboch
účastníkov, pričom mal k dispozícii kamerový záznam z križovatky, kde došlo ku vzájomnému stretu) je

z jeho pohľadu úplne legitímny záver konajúceho súdu, že podiel účasti oboch účastníkov na dopravnej
nehode bol 50 : 50. K priznaniu trov konania v závislosti od úspechu v spore
dal do pozornosti bod 58. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie
s požiadavkou žalobcu ohľadne úroku z omeškania vysporiadal. Žalobca žiadal plniť bolestné dňa12.6.2023, on plnil dňa 3.8.2023, teda ešte pred uplynutím troch mesiacov a 15 dní potrebných na
prešetrovanie a poukázanie plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. Nesúhlasí so skutočnosťou, že by sa v otázke bolestného dostal do omeškania a

žalobcovi by prislúchal úrok z omeškania v tejto časti. Žalobca žiadal plniť SSÚ dňa 12.6.2023, v
tomto prípade neplnil v zákonnej lehote, preto odo dňa 28.9.2023 sa dostal do omeškania; uvedené
korešponduje so zmenou žaloby, ktorú prvoinštančný súd pripustil uznesením zo dňa 30.4.2024. Dátum
omeškaniaod28.9.2023priplneníSSÚakceptoval,výrokII.rozsudkuuhradilžalobcovispolusnákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 €, o čom žalovaného informoval. Má za to,

že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s priznaním trov konania a vzhľadom na výsledok sporu
ich žalobcovi nepriznal. Sporové konanie je založené na zodpovednosti za výsledok sporu. Súd prvej
inštancie sa s uvedeným náležíte vysporiadal v závere bodu 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
pretože aj napriek výsledkom znaleckého dokazovania Ing. L. C. v znaleckom posudku č. X/XXXX,
žalobcanijakýmspôsobomnezohľadnilsvojpodielzodpovednostinavzniknutejkolíznejsituáciiažalobu
podal tak, ako by za dopravnú nehodu bol zodpovedný výlučne vodič motorového vozidla zn. Toyota

Auris. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že skutkové a právne
okolnosti dopravnej nehody podrobne analyzoval v odvolaní a dodal, že zo znaleckého posudku Ing. C.
nepochybne vyplynulo, že vodič B. vyvolal kolíznu situáciu, ktorú navyše ešte mohol sám odvrátiť tým,

že by dal znamenie o zmene smeru jazdy. Porušil teda (na rozdiel od neho) hneď niekoľko povinností,
ktoré majú priamy vplyv na vznik kolíznej situácie a nemožnosť zabránenia zrážke. Zotrval na odvolacej
námietke týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania od dátumu kedy ich požadoval a trov konania. V
ostatnom zotrval na argumentácii prezentovanej v odvolaní i odvolacom návrhu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zotrval na
tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere
venoval posúdeniu účasti oboch účastníkov dopravnej nehody. Dodal, že právny zástupca žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 29.10.2024, keď z jeho strany došlo k plneniu v rozsahu
50 % z dôvodu uplatnenia spoluviny na základe znaleckého posudku č. 17/2022

vypravovaného Ing. A. B., súdnym znalcom v odbore doprava cestná v čase riešenia dopravnej nehody
orgánmi činnými v trestnom konaní, nežiadal doplnenie dokazovania, o kontrolný znalecký posudok a
podobne. Dokladá právoplatné rozhodnutie o priestupku č. ČVS: ORPZ-BAIII-ODI1-111/2022-P-V, zo
dňa 19.6.2023, ktorým bolo konanie voči vodičovi motocykla - žalobcovi zastavené, na jeho 5 strane je
odvolávka na znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý posudzoval techniku jazdy oboch účastníkov, ako aj

uznesenie KR PZ v Bratislave, ČVS: KRP-87/ODN3-BA-2021, ktorým bolo konanie voči vodičovi vozidla
zn. Toyota Auris zastavené; predmetné uznesenie vychádza zo záverov znaleckého posudku č. XX/
XXXX. Má zo to, že sa nejedná o žiadne novoty v súdnom konaní, danými dôkazmi disponoval aj právny
zástupca žalobcu. Uvedené dokumenty ozrejmujú úvahu súdu prvej inštancie o priznaní spoluviny 50 :
50 i keď v konaní neboli stranami predložené. V ostatnom sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k

odvolaniu žalobcu.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. decembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV.
potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v týchto
výrokoch ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

10.Prirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení. Rozhodujúcimpreposúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jehorozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na

ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

12. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného právneho názoru v
odôvodnení napadnutého rozsudku, že v prejednávanom prípade došlo k tzv. stretu prevádzok medzi
vodičommotorovéhovozidlazn.ToyotaAuris,EČV: Q.,ktorýmbolU.B.avodičommotocyklazn.
Malaguti, EČV: Q., ktorým bol žalobca s tým, že mieru účasti na spôsobení vzniknutej škody vyhodnotil

u oboch prevádzkovateľov ako rovnocennú, ktorý záver aj náležite odôvodnil. V konaní nebolo sporné,
že dňa 5.7.2021 v čase cca 9,00 hod. došlo k dopravnej nehode v Bratislave na Vajnorskej ulici tak, že
žalobca jazdil so svojim motocyklom po uvedenej ulici v ľavom jazdnom pruhu, keďže pravý jazdný pruh
bol uzavretý pre prácu na vozovke. Po skončení uzavretia pravého jazdného pruhu sa žalobca začal
preraďovať do pravého jazdného pruhu, pri ktorom došlo k stretu s uvedeným motorovým vozidlom zn.

Toyota Auris, ktorý jazdil pred žalobcom tým istým smerom pôvodne v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa
následne preradilo do pravého pruhu.

13. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že prvoinštančný súd zodpovedal viaceré
technické otázky samostatne, odchylne od záverov znalca Ing. C. uvedeného v znaleckom posudku

č. X/XXXX, ktorý si dal sám vypracovať, čím prekročil prípustnú mieru voľného hodnotenia dôkazu
odborného charakteru, pretože súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne pri určení miery
zavinenia na predmetnej dopravnej nehode vychádzal z uvedeného znaleckého posudku, v ktorom bolo
(okrem iného) konštatované, že z technického hľadiska bola technika a spôsob jazdy žalobcu i vodiča
motorového vozidla B. nesprávna (č.l. 12 spisu). Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd sa pri

hodnotení dôkazov nedopustil žiadneho pochybenia, nakoľko vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
dokazovania vyplynuli. V uvedenom znaleckom posudku znalec konštatoval, technika a spôsob jazdy
žalobcu a vodiča motorového vozidla B. bola nesprávna. Ak žalobca tvrdil, že predmetnú dopravnú
nehodu zavinil iba vodič motorového vozidla zn. Toyota Auris U. B., mal na preukázanie tohto tvrdenia
povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil.

Odvolacísúdkonštatuje,žeteóriaprocesnéhoprávapodmieňujeúspechstranyvsporeunesenímdvoch
bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní
a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky

postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj
nositeľadôkaznéhobremena.Zprávnejteórievyplýva,žeskutočnostinavodzujúcežalovanéprávomusí

tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto
záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. ÚstavaSlovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony,
spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, teda právomoc konať

oveci,ktorejsanávrhtýka,vsebeobsahujeprávomocposúdiťto,čiaakédôkazynazistenieskutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS
52/03). V predmetnom konaní žalobca predložil vyššie uvedený znalecký posudok, v ktorom ale znalec
nekonštatoval, že by príčinou dopravnej nehody bolo iba konanie vodiča B., ale že sa na nej podieľal
aj žalobca.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, že prvoinštančný súd riešil otázku
vyvolania kolíznej situácie samostatne, odlišne od záverov znalca i ohľadom zmeny smeru jazdy,
nakoľko súd prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku náležite vysvetlil, ako došlo
ku kolíznej situácii, t. j k dopravnej nehode, ako sa žalobca a jej druhý účastník podieľali na jej vzniku
s odkazom na znalecký posudok č. X/XXXX, predložený samotným žalobcom, s ktorým vysvetlením

odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné. Podľa bodu 4. záveru znaleckého posudku z technického
hľadiska technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie dostatočného pozdĺžneho odstupu
motocykla žalobcu od vozidla Toyota Auris a vyvolanie kolíznej situácie vozidlom Toyota Auris (vodič
B.). Uvedená skutočnosť ale ešte neznamená, že za vzniknutú dopravnú nehodu zodpovedá iba vodič
vozidla B., ako tvrdil žalobca, pretože ako je uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto rozsudku, znalec

skonštatoval nesprávnu techniku a spôsob jazdy aj u žalobcu, ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť za
vozidlom idúcim pred ním tak, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy alebo motocykel zastaviť. Rovnako
ani to, že vodič motorového vozidla nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Odvolací súd poukazuje
na to, že pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo
viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov (napríklad zrážka dvoch alebo viacerých dopravných

prostriedkov); v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv.
nepriamy stret, pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov,
ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného
prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Pojmom stret prevádzok treba rozumieť aj náraz
dopravného prostriedku do dopravného zariadenia iného druhu dopravného prostriedku. Aj pri strete

prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Pri strete
prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov, ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi,
zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z povahy prevádzky dopravných prostriedkov
vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ aj v týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú nezavinil.
Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa

ustanovení § 427 a § 429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu
spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z
prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na
spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie
jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

15. Súd prvej inštancie sa v bode 53. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa odvolacieho súdu aj
správne vysporiadal s tým, že žalobca i vodič B. porušili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona
o cestnej premávke, pričom vychádzal aj zo znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom znalec uvádzal,
aké povinnosti musí vodič dodržať v zmysle zákona o cestnej premávke (č. 8/2009 Z.z.). Z uvedeného

dôvodu odvolací súd argumentáciu žalobcu v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil i zákon o cestnej premávke (§ 17 ods. 1 tohto zákona), považoval za nedôvodnú.

16. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu o tom, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o počiatku omeškania žalovaného. Súd prvej inštancie v bode 58.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne a jasne odôvodnil, kedy sa žalovaný dostal pri
jednotlivých nárokoch, ktoré si žalobca u neho uplatňoval, do omeškania, s ktorým odôvodnením
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s tým, že aj správne pri omeškaní žalovaného vychádzal
prvoinštančný súd z ustanovení § 11 ods. 6 písm. a/, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Tvrdenia žalobcu v odvolaní týkajúce sa výroku o náhrade trov konania považuje odvolací súd
za nesprávne. Súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco
odôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, s ktorým odôvodnením sa odvolacísúd v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva nasledovné. V danej veci sa nejedná o prípad, kedy by výška
plnenia závisela od úvahy súdu (ako je tomu napríklad pri náhrade nemajetkovej umy), z dôvodu ktorého
súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 255 ods.

2 C.s.p., keďže mal žalobca v danej veci iba čiastočný úspech (bol mu priznaný iba úrok z omeškania
zo sumy 4.176,50 € predstavujúcej ním požadovanú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 929,60 €) a pri odôvodnení rozhodnutia o náhrade
trov konania si iba pomohol rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky.

18. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia
§ 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného
hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného

v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivéavyhovujúcenajmäzákladnejpožiadavkepreskúmateľnosti.Vposudzovanejvecisúdprvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový

nález súdu o čiastočnom vyhovení žaloby. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by
nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu o čiastočnom
vyhovení žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného, odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich
právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne.

20. Ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko v odvolaní
zotrval na všetkých argumentoch, ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé
privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a
nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani
oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba
preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej
inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka,
zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, zákonom č. 437/2004 Z.z. a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba
je čiastočne dôvodná.21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).