Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011376.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Miroslavy Šíbikovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX. XXXX XXXX v B., trvale bydliskom C. D. E., toho času vo výkone väzby v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, trestne stíhaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a
iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2026, prejednal odvolanie obžalovaného A. B.
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2025, sp. zn. 1T/76/2025
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátorky a obžalovaného
z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2025, sp. zn. 1T/76/2025, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným v bode 1. z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona a v bode 2.
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona., na tom
skutkovom základe, že

1. 2. februára 2025 po 19:00 hod. pod vplyvom alkoholu v chatke bez popisného čísla na adrese F. G.,
H. C., za rodinným domom č. XXX sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal poškodenej bývalej družke I.
J. slovami „zabijem ťa, zarežem ťa“, počas čoho v ruke držal kuchynský nôž šedo-bielej farby s celkovou

dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, čo u nej vyvolalo strach o jej život,

2. po tom, ako bol 8. mája 2025 v čase o 16:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a ods.
1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore na 14 dní
(do 22. mája 2025 do 16:00 hod.) z chatky bez popisného čísla na adrese F. G., H. C., za rodinným
domom č. XXX, pod vplyvom alkoholu 18. mája 2025 najneskôr

do 1:04 hod. do nej vstúpil napriek tomu, že 17. mája 2025 v čase o 19:00 hod. mu bola hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta za priestupok
proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu,
že porušil predmetné vykázanie a zároveň obvinený
17. mája 2025 v presne nezistenom čase večer pred 00:00 hod. v uvedenej chate najskôr jedenkrát udrel
poškodenú I. J. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, po čom obvinený v útoku pokračoval a opakovane

udrel poškodenú do tváre a iných častí tela, pričom jej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie v oblastí
očníc hlavne vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta pravejruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu „Blow
out, čím bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života 17 dní, z toho závažne 3 dni a menej
závažne 14 dní.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za
použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.. § 41 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bol okresným súdom uložený podľa § 60 odsek 1
písmeno a) Tr. zák. aj trest prepadnutia veci – kuchynského noža nezistenej značky,
šedo – bielej farby s celkovou dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, pričom podľa
§ 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom veci stáva štát.

Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Tr. zák., § 74

odsek 1 Tr. zák. aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 odsek 1 Tr. zák. a
§ 78 odsek 1 Tr. zák. ochranný dohľad na dobu 24 mesiacov.

Citovanýrozsudokokresnéhosúdunenadobudolprávoplatnosť,pretožeprokurátorčodovýrokuotreste
a obžalovaný čo do všetkých výrokov (výrokov o jeho vine ako aj o treste) podali proti nemu ihneď po

jeho vyhlásení odvolanie.

Prokurátor dodatočne zahlásené odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania prokurátor
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom uviedol nasledovné:

„Okresný súd Trenčín rozsudkom spisová značka 1T/76/2025, vyhlásenom na hlavnom pojednávaní dňa
18.11.2025, uznal obžalovaného A. B. vinným v bode 1/ obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom
základe, že dňa 02. februára 2025 po 19:00 hod. pod vplyvom alkoholu v chatke bez popisného čísla

na adrese F. G., H. C., za rodinným domom č. XXX sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal poškodenej
bývalej družke I. J. slovami „zabijem ťa, zarežem ťa", počas čoho v ruke držal kuchynský nôž šedo bielej
farby s celkovou dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, čo u nej vyvolalo strach o
jej život a v bode 2/ obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno h) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného

zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že po tom, ako bol 8. mája 2025 v čase o 16:00 hod.
vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore na 14
dní (do 22. mája 2025 do 16:00 hod.) z chatky bez popisného čísla na adrese F. G. H. C., za rodinným
domom č. XXX, pod vplyvom alkoholu 18. mája 2025 najneskôr
do 1:04 hod. do nej vstúpil napriek tomu, že 17. mája 2025 v čase o 19.00 hod. mu bola hliadkou

Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta za priestupok
proti verejnému poriadku podľa §47 ods. 1 písm. a) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu, že porušil predmetné vykázanie a zároveň obvinený 17.
mája 2025 v presne nezistenom čase večer pred 00:00 hod. v uvedenej chate najskôr jedenkrát udrel
poškodenú I. J. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, po čom obvinený v útoku pokračoval a opakovane

udrel škodenú do tváre a iných častí tela, pričom jej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie v oblasti
očníc hlavne vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta pravej
ruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu „Blow
out“, čím bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života 17 dní, z toho závažne 3 dni a menej
závažne 14 dní.

Okresný súd Trenčín uložil obžalovanému v zmysle § 360 odsek 2 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona
a za aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu

súduložilajtrestprepadnutiaveci-kuchynskéhonoža.Taktiežmusúduložilajochrannéprotialkoholické
liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad
24 mesiacov.Proti tomuto rozsudku bolo na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2025 zahlásené odvolanie do výroku o
treste v neprospech obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu Trenčín pri rozhodovaní o druhu a výmere prihliadol
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, dve priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, pričom poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu.

S prihliadnutím na uvedené súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie

druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj
na recidívu obžalovaného, ktorá poukazovala na tendenciu obžalovaného páchať opakovane trestnú
činnosť (nakoľko bol doposiaľ 11x súdne trestaný), ako aj na skutočnosť, že
u obžalovaného neviedlo k náprave ani vykonanie uložených predchádzajúcich nepodmienečných
trestov odňatia slobody. Zároveň súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov a teda mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia v trvaní 18 mesiacov so zaradením

na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia.

Výrok o treste, ktorým súd uložil obžalovanému A. B. trest vo výmere
18 mesiacov nepodmienečne, však dostatočne nezohľadňuje predovšetkým osobu páchateľa, ktorý bol
doposiaľ 11 -krát súdne trestaný a z toho dva krát pre násilnú trestnú činnosť a to

v oboch prípadoch voči poškodenej I. J.. Vo výkone trestu bol obžalobný celkovo osemkrát, pričom
posledný výkon trestu odňatia slobody si obžalovaný vykonal dňa 27.10.2024.

Obžalovaný A. B. je v súčasnosti vo výkone väzby a to rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn.
7Tp/32/2025 a to z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že vykonané tresty u obžalovaného sa celkom zjavne minuli
účinku a neviedli ani jeho náprave a to aj s poukazom na recidívu obžalovaného.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie §

34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa súd pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. dôsledne

neriadil.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ opakovane súdne trestaný za rôznorodú
trestnúčinnosť,pričomvminulostivykonalosemnepodmienečnýchtrestovodňatiaslobody,jezjavné,že
ani doposiaľ vykonané tresty neviedli u neho k náprave, a preto je zrejmé, že uloženie nepodmienečného

trestupristredetrestnejsadzbyvtrvaní18mesiacovjeuobžalovanéhoA.B.vúmerekjehoosobe,ktorá
má sklony k páchaniu trestnej činnosti neprimerane mierny a nezohľadňuje dostatočne individuálnu a
generálnu prevenciu trestu, a ani nesplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Funkciu a účel
trestu by mohol splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby § 360
odsek2Trestnéhozákonasozaradenímdoústavusostrednýmstupňomstráženia.Jedinetrestvtakejto

výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre určenie druhu
a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd v Trenčíne zrušil
predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 1T/76/2025 vyhlásený dňa 18.11.2025

v časti výroku o treste voči obžalovanému A. B. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3
Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý
trest,atotrestodňatiaslobodyvhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejv§360odsek2Trestnéhozákonaso
zaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženiaatrestprepadnutia
veci - kuchynského noža.“

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba
v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Po prednese obžaloby som podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že

som nevinný čo sa týka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1. odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Čo sa týka prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písmeno h) Trestného zákona ,
že k tomuto skutku som sa v plnom rozsahu priznal a skutok úprimne oľutoval.

Čo sa týka skutku zo dňa 02.02.2025 ( prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona) potom ako poškodená I. J. zavolala políciu bola upozornená,
aby z chatky odišla a vonku čakala na príchod polície. Podľa výpovede svedka E. B. a I. K., príslušníkov
polície, ktorí prišli na miesto činu ich vonku pred chatkou čakal obžalovaný a poškodená sedela
vo vnútri v chatke a požívala alkohol

Z výpovede oboch svedkov vyplýva, že bola značne pod vplyvom alkoholu .

Ak by poškodená mala z obžalovaného skutočne strach, mala by obavy o svoj život, opustila by na
základe výzvy polície chatku a nepokračovala by v kľude v popíjaní alkoholu. Ako vypovedal dňa

26.06.2025 svedok E. B..

- „Keď som k nej pristúpil, tak bola najprv celkom v pohode, až neskôr sa rozplakala. Jej nálady sa
striedali“

To, že poškodená I. J. volávala na obžalovaného A. B. políciu bez dôvodu potvrdil vo svojej výpovedi
aj službu konajúci policajt I. K., ktorý
vo svojej výpovedi dňa 19.06.2025 uviedol, že asi mesiac po tom ako sa mal obžalovaný poškodenej
vyhrážať bol privolaný na preverenie oznámenia do obce F. G.
k futbalovému ihrisku, kde bol pán B. a pani J. spolu u ich spoločného známeho, kde popíjali všetci

traja alkoholické nápoje. Pani J. volala na 158 s tým, že pán B. sa mal správať agresívne a mal
fyzicky napadnúť v obývacej izbe ich spoločného kamaráta, majiteľa domu, ktorého meno si už policajt
nepamätal. Toto oznámenie
p. J. sa po vyťažení majiteľa domu nepotvrdilo. Majiteľ domu uviedol potom ako bol oboznámený
s prvotným oznámením, že je to blbosť, že nič také sa nestalo.

To, že k žiadnemu incidentu nedošlo, poškodená I. J. si celý incident vymyslela, potvrdil na hlavnom
pojednávaní aj svedok L. M..

Ku skutku zo dňa 02.02.2025, bola čítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania , ktorej sa v celom

rozsahu pridržala, uviedla, že sa opäť hádali ako následok požitia alkoholu. Obžalovaný jej vytýkal, že
ho dala dvakrát zavrieť. On sa jej vždy pri hádkach nejako vyhrážal, vždy si na hádku našiel zámienku,
hlavne keď bol pod vplyvom alkoholu. Vtedy mu preplo a bol koniec. Detaily si moc nepamätá, počas
vyhrážok ale držal v ruke nožík. Policajtov volala určite ona, pretože sa bála. Vyhrážal sa jej totiž, že ju
zabije, že si ju odsedí, že sa nebojí basy. Bála sa ho preto, že na ňu neraz siahol.

Z výpovede svedka E. B. v prípravnom konaní však vyplýva, že obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať
zato, že spávala s druhými mužmi.

Taktiež vypovedal, že poškodená rozprávala nesúvisle, k danému oznámeniu nevedela nič konkrétne

uviesť, nakoľko bola značne pod vplyvom alkoholu.

Znovu zdôrazňujem, že ak by sa jej obžalovaný vyhrážal smrťou a poškodená by sa ho bála, opustila
by miesto činu a čakala by na políciu tak ako jej bolo doporučené.Čo sa týka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, spáchanie tohto skutku
obžalovaný taktiež popiera. Potom ako bol dňa 08.05.2025 z chatky vykázaný sa do tejto vrátil potom

ako poškodená odišla do Trenčína do azylového domu
a obžalovaný bol presvedčený, že sa už nevráti. 12.05.2025 alebo 13.05.2025 sa poškodená sama
dobrovoľne vrátila do chatky a priviedla zo sebou aj svedka M. N.. Sľúbili mu, že až svedok N. dostane
20.05. dôchodok, tak obaja pôjdu preč. Obžalovaný každý deň chodil do práce a poškodená a svedok
N. boli celé dne v chatke a požívali alkohol. Nakoľko obaja nemali žiadne finančné prostriedky, všetko

im financoval obžalovaný. Dňa 17.05.2025 bol obžalovaný tiež na brigáde. Okolo 13,00 hod sa vrátil do
chatky, priniesol fľašu domácej pálenky, keďže mal narodeniny začali všetci traja spolu popíjať. Okolo
14,45 hod šiel kúpiť cigarety a vrátil sa späť cca o 15,30 hod, pričom si poškodená od neho vypýtala
peniaze, že pôjde kúpiť domácu pálenku. Keď sa poškodená vrátila bola už značne pod vplyvom
alkoholu. Išla na záchod a obžalovaný a svedok N. počuli ako telefonuje.
Za chvíľu prišla hliadka polície a obžalovaný dostal pokutu za nerešpektovanie vykázania.

Po tomto obžalovaný aj so svedkom N. odišli do dediny. V presne neurčený čas sa vrátili do chatky,
kde ešte fajčili a popíjali a podľa výpovede svedka N. v prípravnom konaní dňa 18.07.2025 išli pred
polnocou spať.

Takisto vo svojej výpovedi dňa 18.07.2025 potvrdil svedok M. N., že predtým ako poškodená J. volala

dňa 17.05.2025 políciu, medzi ňou a obvineným
ku žiadnemu konfliktu nedošlo.

Čo sa týka zranení poškodenej v prípade že by ich spôsobil obvinený musel by mať poranené ruky,
na oblečení stopy krvi a v chatke by sa museli nachádzať stopy zápasu. Nič takého sa však nenašlo.

Obvinený nemal na svojich rukách žiadne stopy násilia, žiadne stopy krvi na oblečení a v chatke nebol
žiadny neporiadok. Poškodená mohla prísť ku svojim zraneniam kdekoľvek mimo chatky a neskôr tvrdiť,
že zranenia jej spôsobil obvinený.

Súd v Rozsudku uvádza, že dôveryhodnosť výpovede poškodenej významne zvyšuje aj fakt, že

neprichádza do úvahy iná osoba mimo obžalovaného, ktorá reálne mohla poškodenú fyzicky napadnúť.
Na mieste totiž bol mimo obžalovaného a poškodenej bol už len N., ktorého za útočníka neoznačila
poškodená, sám menovaný a ani obžalovaný. Miesto napadnutia však nebolo nikde identifikované a nie
je uvedené kde k napadnutiu došlo.

Polícia v prípravnom konaní nezisťovala kde došlo k napadnutiu poškodenej, neurobila žiadnu obhliadku
v chatke či sa v nej nenachádza krv a pod.

Tvrdenie poškodenej, že svedok N. svojou výpoveďou chce pomôcť obžalovanému sa nezakladá na
pravde. Taktiež sa nezakladá na pravde, že svedok N. bol z nich troch najviac opitý. Svedok N. prešiel

s dvoma barlami peši vyše jedného km keď sa vracali späť do chatky čo by sa mu ako najviac opitému
iste nepodarilo.

Žiadam odvolací súd, aby prihliadol na všetky rozhodné skutočnosti, po prejednaní odvolania podľa §
321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil výrok o treste odňatia slobody a podľa § 322 odsek

3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol nasledovné:

„V uvedenej trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bolo na tunajšiu prokuratúru

doručenédňa16.12.2025odôvodnenieodvolaniaobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčín
spisová značka 1T/76/2025, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 1/ obžaloby pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a v
bode 2/ obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h)

Trestného zákona
v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil aj trest prepadnutiaveci - kuchynského noža, taktiež ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou
a ochranný dohľ'ad 24 mesiacov.

Rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 1T/76/2025 zo dňa 18.11.2025 čo do výroku o
vine považujem za zákonný a dôvodný. Trest uložený obžalovanému A. B. považujem za neprimerane
mierny, a preto bolo v tejto časti podané odvolanie voči uvedenému rozsudku.

Argumentácia odvolateľa spočíva v tvrdení, že poškodená čo do skutku pod bodom 1/ obžaloby

nemohla mať strach ani obavu o život, nakoľko zotrvala v chatke a neopustila miesto činu. Ďalej
odvolateľ argumentuje tým, že poškodená bola značne pod vplyvom alkoholu a celý skutok si vymyslela.
S uvedenou argumentáciou odvolateľa sa nestotožňujem, pričom plne odkazujem na odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorý sa
s uvedenou argumentáciou plne vysporiadal. Ďalej čo sa týka skutku pod bodom 2/ obžaloby odvolateľ
namieta, že obžalovaný nemal poranené ruky, ani stopy od krvi na oblečení, pričom má za to, že

poškodená prišla ku svojim zraneniam mimo chatky a neskôr tvrdila, že jej ich spôsobil obvinený.

K uvedenej argumentácii uvádzam, že na hlavnom pojednávaní bol vypočutý
v procesnom postavení svedka O. M. L., ktorý vyvrátil, že zranenia poškodenej by mohli byt' spôsobené
inak ako fyzickým napadnutím. Rovnako tak svedok vylúčil, že by si mohla zadokumentované zranenia

spôsobiť sama poškodená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie v zmysle §
319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol
nasledovné:

„Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 18.11.2025, sp. zn. 1T/76/2025, som bol uznaný za
vinného

- v bode 1. z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, odsek 2 písm. a), písmeno b)
Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona a
- v bode 2. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Za tieto trestné činy mi bol uložený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno h], písmeno m) Trestného zákona
a za aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody 18 ( slovom: osemnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ma súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mi súd uložil aj trest prepadnutia veci - kuchynského

noža nezistenej značky, šedo - bielej farby s celkovou dĺžkou 20 cm dĺžka čepele 10 cm a šírkou čepele
2 cm, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom veci stáva štát.

Zároveň mi bolo podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona , § 74 odsek 1 Trestného zákona
uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona mi súd uložil aj ochranný dohľad
24 ( slovom: dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto Rozsudku som po jeho vyhlásení dňa 18.11.2025 podal odvolanie, ktoré po obdržaní

písomného vyhotovenia rozsudku dňa 10.12.2025 odôvodnil.

Tohto odôvodnenia môjho odvolania sa v plnom rozsahu pridŕžamNavrhujempreto,abyodvolacísúd,prihliadolnavšetkyrozhodnéskutočnostiuvedenévmojomodvolaní
a po prejednaní odvolania podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil výrok o treste
odňatia slobody a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.
por.“) ako nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla
odvolaniu obžalovaného A. B. vyhovieť, pričom navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z
odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch
svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu
pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k
záveru o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku

okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2
ods. 12 Tr. por. okresným súdom
pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný bol názoru, že na
základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa poškodenej nebezpečne vyhrážal a ani
to, že by jej ublížil na zdraví tak, ako je mu kladené za vinu

zo strany prokuratúry.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti

a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí

podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na
základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným
do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému

rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav
veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne
dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd
upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu

zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny
o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy

preukázali vinu obžalovaného A. B.. V súvislosti s tvrdením obžalovaného A. B. v dôvodoch odvolania,
podľa ktorého nebolo preukázané, že by mal úmysel sa poškodenej nebezpečne vyhrážať zabitím, nemá
podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne
vyslovil to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým samotnej výpovede
poškodenej, ako aj zasahujúcich príslušníkov PZ mal vinu obžalovaného A. B. za preukázanú. Rovnako

je tomu tak aj v prípade skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví, kde odvolací
súd v zhode s okresným súdom mal za dostatočne preukázané, akým spôsobom obžalovaný úmyselne
fyzicky napadol poškodenú, zároveň k akým zraneniam na strane poškodenej došlo.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,
že obžalovaný sa poškodenej nebezpečne vyhrážal zabitím, pričom u nej vzbudil aj dôvodnú obavu

o svoj život a zdravie, rovnako tak aj fyzické napadnutie poškodenej.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe

preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
A. B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri

hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom
treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa

§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému,
je neprimerane mierny.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo

vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe
preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia
odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný „bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný“, ktorá

okolnosť s poukazom na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. odôvodňuje záver o neprimeranej
miernosti obžalovanému uloženého nepodmienečného trestu odňatia. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom
na fikciu zahladenia niektorých (ôsmych) predchádzajúcich odsúdení, pri rozhodovaní o vine a následne
o treste nie je možné vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený spáchal predmetné trestné činy ako 11 krát

súdne trestaný recidivista. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť sklony
obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
zohľadnil v uložení najprísnejšieho druhu trestu a to nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o závažnosť trestných činov obžalovaného na základe zistených skutočností jeho prípadu,

významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje
na to, že samotná závažnosť najprísnejšie posudzovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 2 písmeno a), písmeno b) Tr. zák. je vyjadrená trestnou sadzbou, zakotvenou
v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe okresným súdom správne zistených skutočností,
významných pre posúdenie závažnosti trestných činov, spáchaných obžalovaným v prejednávanom

prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o zvýšenej
závažnosti trestných činov nad rámec skutkovou podstatou uvedeného činu predpokladanej základnej
závažnosti činu.Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako v dolnej polovici
zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval

za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovaným
napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného

a jeho sklonmi k páchaniu totožnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný
spáchal trestné činy, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody
v dolnej polovici trestnej sadzby skutkovej podstaty najzávažnejšieho trestného činu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §

321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudkom okresného súdu uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou ako aj
ochranný dohľad je v súlade so zákonom.

Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej
časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou

v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.