Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100161
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne:
A.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX/X, Y. nad G., právne zastúpená advokátskou kanceláriou
Legal s.r.o., so sídlom Vajanského č. 384/12, Lutila, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
číslo: 5950 - 2/2024 - BA zo dňa 24.01.2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Sas/1/2024-66 zo dňa 09.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1.SprávnysúdvBanskejBystricirozsudkomč.k.16Sas/1/2024-66zodňa09.04.2025(ďalej„napadnutý
rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredia číslo: 5950 - 2/2024 - BA zo dňa 24.01.2024 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“)
ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom číslo: 200 - 007317
- CA01/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodla, že žalobkyňa
podľa § 30 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) a § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na materské v
období od 05. septembra 2023 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. V odôvodnení uviedla, že
žalobkyňa nie je nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená
samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej „SZČO“), ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, a

ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná lehota. Naposledy
bola nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Základná škola s materskou školou,
Stará Kremnička a nemocenské poistenie zaniklo dňa 24.11.2021. Preto jej materské ako dávka
nemocenského poistenia nepatrí.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietla a
prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení podrobne rozobrala podmienky vzniku nároku na

materské ako dávky nemocenského poistenia pri jednotlivých subjektoch nemocenského poistenia, a
to pri zamestnancovi, pri SZČO, pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a z dôvodu uplynutia
ochrannej lehoty. Konštatovala, že nemocenskú dávku poskytovanú z nemocenského poistenia možno
priznať len za predpokladu, že žiadateľ o túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocenskypoistenýalebomuvtentodeňplynieochrannálehotapozánikunemocenskéhopoistenia.Bezohľaduna
to, z akého poistného vzťahu je nárok na nemocenskú dávku uplatnený, resp. posudzovaný, základným
predpokladom vzniku nároku na ňu (vrátane materského) je existencia nemocenského poistenia

alebo plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia. Žalobkyňa nebola nemocensky
poistená ako zamestnanec, pretože jej nemocenské poistenie zaniklo dňa 25. novembra 2021, čo
je deň prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky, keďže 31.08.2022 ukončila pracovný pomer, a nasledujúci deň povinné nemocenské
poistenie nebolo obnovené. Ku dňu 05. septembra 2023, teda v deň vzniku nároku na materské,

netrvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, ani k tomuto dňu neplynula ochranná lehota po
zániku tohto nemocenského poistenia, žalobkyňa nebola ani povinne nemocensky poistená ako SZČO
a ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Sociálna poisťovňa nezúžila pojem poistenec podľa
§ 6 ods. 1 citovaného zákona, ako sa mylne domnieva účastníčka, pretože materské sa poskytuje
práve z nemocenského poistenia. Z dôchodkového poistenia sa poskytujú iné dávky a to dôchodkové
dávky a tým, že bola povinne dôchodkovo poistená, nesplnila podmienku nemocenského poistenia

a preto je dávka nemocenského poistenia nepatrí. Text právnych noriem je jednoznačný a určitý a
zodpovedá aj zmyslu a účelu právneho predpisu. Pobočka nerozhodla na základe zvykového práva ako
to tvrdí účastníčka, ale na základe zákona, podľa ktorého nesplnila všeobecné podmienky nároku na
nemocenskú dávku.

III. Konanie na správnom súde
4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že ustanovenie zákona o sociálnom poistení, týkajúce
sa nemocenskej dávky materské (§ 48 ods. 1 cit. zák.), nemožno vnímať tak, že by malo prednosť pred
ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky (§ 30 až 32 cit.
zák.). K tvrdeniu žalobkyne, že postačuje, aby bola v čase podania žiadosti o materské dôchodkovo

poistená, a teda poistenkyňou zmysle § 6 ods. 1 zákona, uviedol, že táto argumentácia je vytrhnutá
z kontextu znenia zákona. § 6 ods. 1 definuje pojem poistenec, ktorým je fyzická osoba, ktorá je
nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Bolo preto nesprávne tvrdenie žalobkyne založené na tom, že je osobitným subjektom - poistenkyňou,
ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa s odkazom naplnenie definície poistenca z

dôvodu, že je dôchodkovo poistená. Zákon osobný rozsah dôchodkového poistenia definuje s ohľadom
na poskytovanie dôchodkových dávok za podmienok ustanovených zákonom a z dôchodkového
poistenia. Ani podmienka nemocenského poistenia v rozsahu najmenej 270 dní v posledných dvoch
rokoch pred pôrodom nebola splnená, pretože jej zaniklo 25.11.2021 a dieťa porodila 13.10.2023.
Materské ako nemocenská dávka sa poskytuje zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej SZČO

alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám zúčastneným na niektorej časti
systému nemocenského poistenia. Použitie pojmu poistenkyňa v § 48 ods. 1 nemožno vykladať tak,
že sa môže jednať o akéhokoľvek poistenca podľa § 6 ods. 1 bez ohľadu na charakter poistenia, teda
napríklad o osobu, ktorá je len dôchodkovo poistená.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala právne posúdenie veci
správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd nesprávne posúdil, že nesplnila
podmienku270dnínemocenskéhopoisteniavposlednýchdvochrokochpredpôrodom,keďnezohľadnil
§ 49a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že do rozhodujúceho obdobia sa započíta aj trvanie

rodičovskej dovolenky. Ďalej spochybnila záver správneho súdu, že nemocenské poistenie má svojich
adresátovstanovenýchv§30až32citovanéhozákona.Jepravda,žezákonposkytujedefiníciukaždého
z týchto subjektov a sťažovateľka nie je ani jedným z nich. Ak teda nie je takou osobou, povinnosť byť v
ochrannej lehote či povinnosť byť nemocensky poistená sa na ňu nevzťahuje. Je nezákonné požadovať
od nej splnenie podmienok, ktoré sú adresované určitým subjektom a ona nie je ani jedným z týchto

subjektov. Pritom § 48 ods. 1 zákona jej nárok na materské priznáva, pričom poukázala na minulý čas
použitý v tomto ustanovení pri slovnom spojení „bola nemocensky poistená“. Poukázala na § 6 ods.
1 citovaného zákona s tým, že tam uvedené subjekty sa všetky považujú za poistenca. Ak je teda v
paragrafe 48 ods. 1 uvedený pojem „poistenkyňa“, je ním fyzická osoba, ktorá je nemocensky alebo
dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Žalobkyňa je poistencom

podľa zákona ako celku. Z rozsudku nevyplýva, prečo súd zúžil výklad pojmu poistenkyňa len na osoby
nemocensky poistené, keďže zo znenia § 6 ods. 1 vyplýva iná definícia. Z textu dôvodovej správy k
§ 48 ods. 1, na ktorú poukázal správny súd nevyplýva, že musí byť nemocensky poistená aj v čase
uplatnenia nároku na materské. Napokon namietla diskrimináciu oproti ostatným poistenkyniam tým, žemala dojednaný pracovný pomer na dobu určitú a ten počas čerpania rodičovskej dovolenky zanikol.
Dostala sa tak oproti iným poistenkyniam do horšej ekonomickej situácie. Priznanie materského nemusí
byťanidiskriminačnévočiinýmpoistenkyniam,pretožebybolnaplnenýúčelsociálnehopoistenia,keďže

by sa jej poskytla náhrada príjmu v čase, kedy pre starostlivosť o dieťa nemohla vykonávať pracovný
pomer.

6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

V. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti,
ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové
rozhodnutie o nepriznaní materského žalobkyni z dôvodu, že v čase uplatnenia tejto dávky
nemocenského poistenia nebola nemocensky poistená. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že
postačuje, aby bola poistená podľa zákona o sociálnom poistení dôchodkovo poistená, keďže § 48 ods.
1 citovaného zákona uvádza len pojem „poistenkyňa, ktorá je tehotná“, pričom obe podmienky splnila.

9. Z administratívneho spisu vyplýva tento skutkový stav: Žalobkyni dňa 15.10.2018 vznikol pracovný
pomer so zamestnávateľom Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička a tým jej vzniklo
povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňom 25.11.2021 došlo k prerušeniu povinného
nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Následne dňa 31.08.2022 bol

ukončený pracovný pomer žalobkyne so svojím zamestnávateľom. Ku dňu 05.09.2023 si uplatnila
nárok na materské. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k tomuto dňu nebola povinne ani dobrovoľne
nemocensky poistená ani jej neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia, ale bola
povinne dôchodkovo poistená.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 24.01.2024 (vydanie
preskúmavaného rozhodnutia) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako
poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v
dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky
poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Podľa§13ods.1písm.e)citovanéhozákonaznemocenskéhopoisteniasazapodmienokustanovených
týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené
dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená
najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo
na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto

štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky
skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého
nemocenského poistenia.

11. V prvom rade je potrebné zodpovedať na právnu otázku, ktorú nastolila žalobkyňa v správnej žalobe
aj v kasačnej sťažnosti, či pre vznik nároku na dávku nemocenského poistenia je potrebné, aby bol
žiadateľ o dávku nemocensky poistený alebo postačuje, aby bol poistený iným spôsobom podľa zákona
o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení v § 6 uvádza, že poistenec je fyzická osoba, ktorá

je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Tento paragraf uvádza definíciu poistenca tak, že fyzická osoba môže byť poistená viacerými druhmi
sociálneho poistenia: nemocenským, dôchodkovým a poistením v nezamestnanosti. Jedná sa o príklad
poistného vzťahu, keď pri vzniku určitej poistnej udalosti (v prostredí zákona o soc. poistení sociálnejudalosti) vzniká poistencovi právo na plnenie (dávku) z toho poistenia, ktoré túto poistnú (sociálnu)
udalosť odškodňuje. Uvedené vyplýva z § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit. zák., podľa ktorého z každého druhu
sociálneho poistenia má poistenec nárok na inú dávku.

12. V prípade nemocenského poistenia ide o zákonom (§ 13 ods. 1 cit. zák.) taxatívne vymenované
nemocenské dávky: nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a m a t e r s k é .
Poistnou (sociálnou) udalosťou v prípade dávky materského je podľa § 2 písm. a) cit. zákona strata
alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti alebo zabezpečenie príjmu v dôsledku materstva. To isté

ustanovenietiežuvádza,žetútodávkuposkytujenemocensképoistenie(akodruhsociálnehopoistenia).

13. Z gramatického aj logického výkladu týchto ustanovení potom vyplýva, že nemocenská dávka sa
poskytuje len z nemocenského poistenia (a nie z iného druhu sociálneho poistenia) a poskytuje sa len
tej osobe, ktorá je nemocensky poistená, resp. jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského
poistenia. Na účely poskytovania dávok nemocenského poistenia bude poistencom podľa § 6 ods. 1 zák.

o soc. poistení len takáto osoba, pretože inak by dávka nemohla byť poskytnutá práve z nemocenského
poistenia.

14. Ktoré osoby môžu alebo musia byť nemocensky poistené, stanovuje § 14 cit. zák. o osobnom
rozsahu nemocenského poistenia. Z neho vyplýva, že zákonodarca rozdelil tieto osoby na dve skupiny:

povinne nemocensky poistené osoby (zamestnanci a SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby.
Iná osoba ako uvedená v osobnom rozsahu nemocenského poistenia nie je nemocensky poistená. To
znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť poistné, avšak tiež to znamená, že nemá právo na
prípadné plnenia z toho druhu sociálneho poistenia, teda na dávky nemocenského poistenia.

15. Tá skutočnosť, že nemocenská dávka sa poskytuje z nemocenského poistenia, vyplýva aj z § 58 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne
z každého nemocenského poistenia. Zákonodarca tu výslovne uvádza, že pre nárok na nemocenskú
dávku je potrebné splniť podmienku nemocenského poistenia, a nie iného druhu sociálneho poistenia,
napríklad dôchodkového poistenia, ako tvrdí žalobkyňa. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil

s právnym názorom správneho súdu, že žalobkyni nevznikol nárok na dávku nemocenského poistenia,
pretože v čase uplatnenia tohto nároku nebola nemocensky poistená ani jej neplynula ochranná lehota
z tohto poistenia.

16. Sťažnostné námietky žalobkyne sú v plnom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ uvádzala, že správny súd

nesprávne posúdil podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch
pred pôrodom, toto posúdenie správneho súdu je nadbytočné vzhľadom na to, že nebola splnená
základná všeobecná podmienka pre vznik nároku a to trvanie nemocenského poistenia, resp. plynutie
ochrannej lehoty po jeho zániku, v čase uplatnenia nároku na materské. Hoci by aj bola splnená táto
osobitná podmienka, neskúma sa v prípade, ak všeobecná podmienka vzniku nároku splnená nie je.

17. S námietkou, že žalobkyňa má nárok na dávku nemocenského poistenia z jej povinného
dôchodkového poistenia, sa už kasačný súd vysporiadal v odôvodnení vyššie. Pokiaľ žalobkyňa v tejto
súvislosti uvádza, že § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza slovné spojenie „bola nemocensky
poistená“, t. j. minulý čas, uvedené neznamená, že adresátom tejto dávky môže byť osoba, ktorá bola

len v minulosti nemocensky poistená, ako sa to snaží žalobkyňa navodiť. Tento minulý čas sa totiž
vzťahuje na splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom, čo sa dá zistiť len
do minulosti. Pre splnenie podmienky trvajúceho nemocenského poistenia v čase žiadosti o materské
(alebo plynutia ochrannej lehoty po jeho zániku) je podstatné slovné spojenie „poistenkyňa, ktorá je
tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa“, ktorým sa toto ustanovenie začína, z čoho vyplýva, že sa

musí jednať o niektorú z poistenkýň spadajúcu pod osobný rozsah nemocenského poistenia stanovený
v § 14 citovaného zákona, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa.

18. Nie je dôvodná ani námietka, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou
žalobkyne, že v prípade pojmu poistenkyňa sa môže jednať o akéhokoľvek poistenca podľa § 6 ods. 1

zákona o sociálnom poistení. Hoci žalobkyňa namietala nedostatok dôvodov rozsudku správneho súdu,
napriek tomu bola schopná voči jeho právnym záverom vzniesť konkrétne sťažnostné námietky a už
táto skutočnosť svedčí o tom, že jeho odôvodnenie bolo dostatočne jasné a zrozumiteľné.19. Nesprávny právny názor zaujala žalobkyňa aj keď tvrdila, že pokiaľ §§ 30 až 32 zákona o sociálnom
poistení uvádzajú len určitých presne určených adresátov a ona takým adresátom nie je, nemusí splniť
tam uvedené podmienky a napriek tomu jej patrí dávka nemocenského poistenia. Paragrafy 30 až

32 zákona stanovujú takzvané všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre jednotlivé
skupiny poistencov vymedzené v osobnom rozsahu nemocenského poistenia (§ 14 cit. zák.). Ako už
bolo uvedené v bode 14. tohto rozsudku, iné osoby, ako uvedené v týchto ustanoveniach, nie sú poistené
v tomto druhu sociálneho poistenia a preto ak žalobkyňa nepatrí ani do jednej tejto skupiny, nemôže
jej nárok na poistné plnenie z toho druhu poistenia vzniknúť (nesplnila všeobecné podmienky vzniku

nároku). Je možné dať jej za pravdu len v tom, že nemožno od nej vyžadovať splnenie týchto podmienok,
avšak s tým výsledkom, že ako osobe nezaradenej do žiadnej zákonom predpokladanej skupiny jej
dávka nemôže patriť.

20. Napokon k tvrdeniu žalobkyne, že je oproti ostatným poistenkyniam diskriminovaná preto, že hoci
bola potrebný počet dní nemocenského poistenia poistená, nárok na materské nemá, kasačný súd

konštatuje, že podstatou diskriminácie je rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii, pričom
rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje
diskrimináciu od toho, že je v horšej ekonomickej situácii len preto, že mala dojednaný pracovný pomer
na dobu určitú, ktorý jej pred dňom uplatnenia nároku zanikol, porovnáva svoju situáciu s poistenkyňami,
ktorým takto pracovný pomer nebol ukončený, čo zjavne nie je rovnaká situácia, v akej sa ocitla práve

ona. Okrem toho neuvádza, že by sa v prípade rovnakom ako jej prípad inej fyzickej osobe priznalo
materské.

21. Kasačný súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že by bol naplnený účel sociálneho poistenia, keby
jej bola poskytnutá náhrada príjmu v čase, kedy pre starostlivosť o dieťa nemôže vykonávať pracovný

pomer, aj táto námietka je nedôvodná. Sama žalobkyňa poukazuje na účel sociálneho p o i s t e n i a,
ktoré je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti alebo na zabezpečenie
príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti (§ 2 zákona o sociálnom poistení). Ak však žalobkyňa nie
je poistená konkrétnym druhom sociálneho poistenia, z ktorého sa žiadaná dávka poskytuje, v tom
prípade je zníženie príjmu v dôsledku materstva iba životnou udalosťou nepokrytou poistením, a nie

sociálnou udalosťou v zmysle zák. o soc. poistení. Argumentácia účelom poistenia u osoby nepoistenej
na konkrétnu sociálnu udalosť je právne irelevantná.

VI. Záver
22. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom

správneho súdu, že žalovaná rozhodla zákonne, keď žalobkyni nepriznala nárok na materské, pretože
v čase uplatnenia nároku na materské nebola nemocensky poistená. Z tohto dôvodu kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého
rozsudku.

VII. Trovy kasačného konania
23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a
contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že jej náhrada nebola priznaná, pretože neboli splnené
podmienky výnimočnosti situácie. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá
právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP), preto o náhrade

trov nebolo rozhodované.

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.