Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010867
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324010867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 29.09.2025 pod sp. zn. 1T/50/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave
dňa 05.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
bytom: D., E. F. XXX/X,

u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len " Trestného zákona") s
poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods.
5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú vinnou zo spáchania zločinu krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len
„ Trestného zákona“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona , na tom skutkovom
základe, že

obvinená dňa 01.05.2024 v meste D., na G. E., na chodníku pred rodinným domom s popisným číslom
XXX/XX, po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii s poškodeným H. H., narodeným XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, D., využila jeho dôverčivosť a vyšší vek, neočakávajúc z jeho strany žiaden

odpor, a uviedla mu, že má zle zapnutú retiazku, ktorú mu pomôže riadne zapnúť, načo mu následne
zvesila z krku zlatú retiazku so zlatým príveskom v tvare kríža o veľkosti približne 3 cm s vyobrazením
Ježiša na čelnej strane z bieleho kovu celkovo v hodnote 400,00 Eur, s ktorou následne utiekla z miesta,smerom k železničnej stanici, čím spôsobila poškodenému H. H., XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/
XX, D., odcudzením veci škodu vo výške 400 Eur.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanej podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m),
§ 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ( ďalej len „ Trestného zákona“) na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanej uložil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia povinnosť zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 148-151 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Galanta, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, keď v písomnom zdôvodnení odvolania
po konštatácii výrokovej časti rozsudku vyjadrila názor, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste je
nezákonný a nespravodlivý. Má zato, že súd sa pri ukladaní trestu dostatočne neriadil ustanoveniami

§ 34 a nasl. Tr. zákona.

Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaná A. B. poškodenému H. H., narodený
XX.XX.XXXX, ktorý požíva status chránenej osoby vyššieho veku, odcudzila zlatú retiazku so zlatým
príveskom v tvare kríža tak, že využila jeho dôverčivosť a vyšší vek, neočakávajúc z jeho strany žiaden

odpor, a následne mu túto zvesila z krku a z miesta činu utiekla.

Nestotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa a vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na osobu
páchateľky zastáva názor, že vhodným druhom trestu je v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Trest navrhovaný prokurátorom - nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov
sa vzhľadom na okolnosti prípadu okradnutie osoby vyššieho veku neočakávajúc z jej strany žiaden
odpor, ako i na osobu páchateľky, ktorá už bola viackrát súdne trestaná (trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta z 18.01.2022, sp. zn. 2T 53/2021 i za majetkovú trestnú činnosť, konkrétne prečin krádeže

podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona), ako i postihnutá za priestupok (61-krát), nejaví
ako neprimeraný. Navrhovaný trest práve naopak považuje za primeraný, a to vzhľadom k všetkým
okolnostiam spáchaného trestného činu ako i k osobe páchateľky.

Pri ukladaní trestu je potrebné vziať do úvahy samotnú osobnosť obžalovanej a charakter páchanej

trestnej činnosti. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu, pričom je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest sa musí
rovnať spôsobenému bezpráviu. Účelom trestu je predovšetkým ochrana spoločnosti, individuálna ako
i generálna prevencia a zabránenie opakovaniu sa danej trestnej činnosti.

Pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody je potrebné skúmať, či účel trestu sa dosiahne
i bez jeho výkonu a trest bude pôsobiť výchovne i na ostatných členov spoločnosti. Takéto rozhodnutie
sa musí opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä
jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolností prípadu a nesmie byť s
týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Na prvom mieste zákon ako rozhodujúce hľadisko uvádza

osobu páchateľa. Toto hľadisko má význam vzhľadom na dosiahnutie cieľov individuálnej prevencie.
Ako druhé hľadisko uvádza okolnosti prípadu, ktoré sú zasa dôležité vzhľadom na dosiahnutie cieľov
generálnej prevencie. Obidve hľadiská musí súd zhodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Predchádzajúci život
páchateľa je potrebné skúmať v primeranej dobe pred spáchaním trestného činu, nielen v dobe, ktorá mu
bezprostredne predchádzala. Takisto treba skúmať správanie páchateľa v časovom úseku po spáchaní

trestného činu až do rozhodnutia súdu. Významnou skutočnosťou je aj to, či ide o prvopáchateľa,
recidivistu alebo trestný čin spáchaný opätovneJepotrebnésiuvedomiť,žezadanýchokolnostípáchateľkaspáchalatrestnýčinzávažnejšímspôsobom
konania na chránenej osobe (osobe vyššieho veku), práve z dôvodu, že neočakávala zo strany
poškodeného žiaden odpor. Teda konanie páchateľky je natoľko závažné, že uloženie podmienečného

trestu odňatia slobody nemožno považovať za dostatočné.

Obžalovaná A. B. sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, teda ide o páchateľku, u ktorej sa nejedná
o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale je zrejmá jej náchylnosť k porušovaniu zákona. Minulosť
obžalovanej nasvedčuje záveru o problematickej možnosti jej nápravy. Trest odňatia slobody v jej

prípade tak bude plniť najmä represívnu funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej
činnosti počas jej pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaná bola zároveň priestupkovo
riešená 61-krát, pričom v 3 prípadoch išlo o priestupky proti majetku. Obžalovaná bola 9 krát súdne
trestaná, pričom 2 krát bola trestaná nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Osobu obžalovanej nie je možné v žiadnom prípade považovať za páchateľku, ktorá doterajším

spôsobom života preukázala, že na ochranu spoločnosti a jej nápravu nie je nevyhnutný výkon trestu
odňatia slobody. Súd podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody odôvodňuje výlučne jej
postojom k trestnému konaniu (oľutovala a priznala svoju vinu). Súd však vôbec nevzal do úvahy
priestupkovú minulosť obžalovanej, a to napriek tomu, že uvedené v odôvodnení rozsudku uviedol.
Rovnako tak opomenul skutočnosť, že obžalovaná bola 9 krát súdne trestaná a to naposledy v roku

dňa 04.03.2024, a taktiež, že už bola potrestaná za trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
g) Trestného zákona, za čo jej bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 08.03.2023, sp. zn.
1T/10/2023 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným
odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2 roky s probačným dohľadom.

Priznanie sa páchateľa a oľutovanie spáchania trestného činu je všeobecne poľahčujúcou okolnosťou,
ktorú súd správne vzal do úvahy, avšak pri skúmaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti toto
automaticky nezakladá dôvod na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade
je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti ako osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života a okolnosti
spáchania skutku.

Vzhľadom na uvedené či už osobu páchateľa alebo na okolnosti spáchaného trestného činu mám za
to, že obžalovanej A. B. je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní minimálne 2 roky a 6 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné
považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keďže ani tresty, ktoré boli obžalovanej uložené
skoršími rozhodnutiami, nemali na jej osobu prevýchovný účinok.

Súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v

rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom
na § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom.

Obžalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu okresnej prokurátorky sa i napriek výzvy prvostupňového
súdu do termínu verejného zasadnutia odvolacieho súdu bližšie písomne nevyjadrila.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava a za splnenia zákonných
podmienok ( § 293 ods.5 Tr. poriadku) v neprítomnosti obžalovanej, ktorá bola o termíne verejného
zasadnutia riadne upovedomená dňa 14.01.2026.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolaniu okresnej
prokurátorky vyhovieť, považujúc uložený trest za neprimerane mierny pričom odvolanie doplnil v tom
smere, že obžalovaná v základnom konaní podala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
pričom na hlavnom pojednávaní zmenila svoj postoj, ktorý však následne nezdôvodnila, a preto je tohonázoru, že obžalovanej nepatrí poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, hoci učinila
vyhlásenie o vine. Z uvedených dôvodov navrhol uložiť obžalovanej nepodmienečný treste odňatia
slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým podala odvolateľka odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa v odvolacom konaní zaoberal výlučne výrokom
o treste a spôsobom jeho výkonu, keďže v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady
na preskúmanie výroku o vine ani skutkových zistení súdu prvého stupňa. Obžalovaná na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení urobila vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa v súlade s § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal, v dôsledku čoho sa výrok o vine stal právoplatným a nebol predmetom

odvolacieho preskúmania.

Zároveň odvolanie podala výlučne prokurátorka, a to len proti výroku o treste v neprospech obžalovanej.
Rozsah odvolania tak jednoznačne determinoval rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý bol viazaný obsahom a dôvodmi podaného odvolania. Keďže

prokurátorka namietala výlučne primeranosť uloženého trestu a rozhodnutie o jeho podmienečnom
odklade, odvolací súd nebol oprávnený preskúmavať iné výroky napadnutého rozsudku.

Za tejto procesnej situácie sa odvolací súd sústredil výhradne na posúdenie zákonnosti a spravodlivosti
uloženého trestu odňatia slobody, ako aj na posúdenie správnosti rozhodnutia o spôsobe jeho výkonu, a

to z hľadiska dodržania zásad ukladania trestu podľa §33a a § 34 a nasl. Trestného zákona, so zreteľom
na osobu obžalovanej, povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a účel trestu. V ostatnom
rozsahu považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny, keďže v týchto častiach nebol napadnutý
odvolaním a ani neboli zistené také vady, na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Po preskúmaní napadnutého výroku o treste dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený súdom
prvého stupňa obžalovanej A. B. je vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, ako
aj na osobu obžalovanej, neprimerane mierny a v rozpore so zásadami ukladania trestu vyplývajúcimi
z § 34 a nasl. Trestného zákona.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade postačuje
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaná sa dopustila zločinu krádeže spáchaného
závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe – osobe vyššieho veku, pričom tento status
poškodeného cielene zneužila tým, že konala s vedomím, že poškodený nebude klásť odpor. Takýto
spôsob konania významne zvyšuje stupeň spoločenskej škodlivosti činu a odôvodňuje prísnejší postih

zo strany trestného práva.

Pri hodnotení osoby obžalovanej odvolací súd považuje za rozhodujúce, že nejde o prvopáchateľku
ani o osobu, u ktorej by bolo možné hovoriť o ojedinelom vybočení z inak riadneho spôsobu života. Zo
spisu vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 9 x (deväťkrát) súdne trestaná, a to aj za majetkovú trestnú

činnosť, pričom dvakrát jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň bola priestupkovo
postihnutá až v 61 prípadoch, prevažne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému
poriadku, pričom opakovane išlo aj o priestupky proti majetku. Takto rozsiahla trestná a priestupková
minulosť svedčí o dlhodobej náchylnosti obžalovanej k porušovaniu právnych noriem a výrazne znižuje
prognózu jej nápravy miernejšími trestnými sankciami.

Účelom trestu je podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona nielen individuálna prevencia a náprava páchateľa,
ale aj ochrana spoločnosti a generálna prevencia. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že doteraz
uložené tresty, vrátane podmienečných odsúdení a iných miernejších sankcií, nemali na obžalovanú
dostatočný výchovný ani preventívny účinok. Za tejto situácie nemožno dôvodne očakávať, že ďalší

podmienečný trest by bol spôsobilý splniť účel trestu, keďže by fakticky popieral ochrannú a represívnu
funkciu trestného práva.Odvolací súd sa však čiastočne nestotožňuje s názorom zástupcu krajskej prokuratúry prezentovaným
na verejnom zasadnutí, podľa ktorého obžalovanej nemala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona z dôvodu, že k zmene jej postoja k trestnej činnosti došlo až na hlavnom

pojednávaní. Zákon nevyžaduje, aby sa páchateľ priznal už v prípravnom konaní, a rozhodujúce je,
že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal,
a prejavila ľútosť nad spáchaným skutkom. Táto skutočnosť však v kontexte výrazne negatívnych
osobných pomerov obžalovanej a jej predchádzajúcej delikventnej minulosti nemôže mať rozhodujúcu
váhu pri úvahe o druhu a výmere trestu.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa preceňoval význam priznania obžalovanej
a naopak nedostatočne zohľadnil jej trestnú a priestupkovú minulosť, ako aj zlyhanie predchádzajúcich
sankcií. Uložený podmienečný trest odňatia slobody je tak v rozpore so zásadou primeranosti trestu a
so zásadou individualizácie trestu.

Na druhej strane však odvolací súd nepovažuje za nevyhnutné uložiť trest v rozsahu navrhovanom
prokuratúrou, teda nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov.

S prihliadnutím na priznanie obžalovanej, vrátenie odcudzenej veci bez poškodenia a absenciu použitia
násilia považuje odvolací súd za primerané uplatniť postup podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona a uložiť

obžalovanej mimoriadne znížený trest odňatia slobody.

Za zákonný, spravodlivý a účelu trestu plne zodpovedajúci považuje odvolací súd uloženie trestu odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý bol obžalovanej uložený ako trest nepodmienečný, so zaradením
na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto určená výmera trestu predstavuje

primeranú reakciu trestného práva na zistenú mieru spoločenskej škodlivosti konania obžalovanej a
zároveň zodpovedá zásade primeranosti trestu ako základnej zásade jeho ukladania.

Odvolací súd pri určovaní výmery trestu vychádzal z toho, že obžalovaná sa dopustila zločinu krádeže
spáchaného závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe, pričom cielene zneužila vyšší vek

poškodeného a jeho dôverčivosť, a to v situácii, keď neočakávala z jeho strany žiaden odpor. Ide
o konanie, ktoré sa vyznačuje zvýšeným stupňom bezohľadnosti a sociálnej nebezpečnosti, keďže
smeruje proti osobám, ktoré majú byť trestným právom požívané zvýšenej ochrany. Uložený trest v
trvaní 18 mesiacov tak primerane reflektuje závažnosť skutku, jeho spôsob vykonania a okolnosti, za
ktorých bol spáchaný, pričom zároveň zohľadňuje aj skutočnosť, že k použitiu fyzického násilia nedošlo

a odcudzená vec bola poškodenému vrátená bez poškodenia.

Pri posudzovaní osoby obžalovanej odvolací súd prihliadol na jej doterajší spôsob života, ktorý je
charakterizovaný opakovaným porušovaním právnych noriem, a to nielen v rovine trestnoprávnej, ale aj
priestupkovej. Dlhodobá trestná a priestupková minulosť obžalovanej, vrátane viacnásobných odsúdení

a opakovaného postihu za majetkovú trestnú činnosť, odôvodňuje záver, že ide o osobu so zníženou
schopnosťou rešpektovať právny poriadok a s negatívnou prognózou nápravy miernejšími sankciami.
Za tejto situácie je nepodmienečný trest odňatia slobody nevyhnutný najmä z hľadiska individuálnej
prevencie a ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti.

Zaradenie obžalovanej na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia odvolací súd považuje
za plne odôvodnené aj z hľadiska zákonných kritérií ustanovených v § 48 Trestného zákona. Zo
spisového materiálu totiž vyplýva, že obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť vylučuje jej zaradenie do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň poukazuje na to, že ide o páchateľku, ktorá už v

minulosti výkon trestu odňatia slobody absolvovala, avšak tento na ňu nemal dostatočný prevýchovný
účinok. Zaradenie do stredného stupňa stráženia tak zodpovedá nielen zákonným podmienkam, ale aj
potrebe zabezpečiť primeranú mieru kontroly a režimu výkonu trestu s ohľadom na osobu obžalovanej
a jej predchádzajúce skúsenosti s výkonom trestu.

Takto uložený trest plní represívnu funkciu tým, že obžalovanej reálne odníma osobnú slobodu ako
reakciu na spáchaný zločin, zároveň však napĺňa aj ochrannú funkciu trestu, keď počas jeho výkonu
zabraňuje obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súčasne vytvára priestor na jej resocializáciu vpodmienkach výkonu trestu zodpovedajúcich jej osobnostným charakteristikám a doterajšiemu spôsobu
života.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že takto uložený trest rešpektuje zásadu spravodlivosti a
individualizácie trestu a je spôsobilý naplniť účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona.

Odvolací súd pri hodnotení možnosti uloženia miernejšej sankcie dôsledne zvažoval (tak, ako to správne
učinil v zmysle novely Trestného zákona i súd prvého stupňa) aplikáciu ustanovenia § 33a Trestného

zákona, avšak dospel k opačnému záveru ako okresný súd, že jeho použitie v danom prípade nie je
možné.

Hoci Trestný zákon výslovne zakazuje uloženie krutých a neprimeraných sankcií a vyžaduje, aby
výkonom sankcie nebola znížená ľudská dôstojnosť páchateľa, tieto zásady nemožno vykladať
izolovane, ale vždy v kontexte povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a osoby páchateľa.

Odvolacím súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov zjavne nepredstavuje krutú ani
neprimeranú sankciu, keďže ide o trest pohybujúci sa pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby,
mimoriadne zníženej postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, a jeho výkonom nedochádza k
zásahu do ľudskej dôstojnosti obžalovanej nad rámec nevyhnutný na naplnenie účelu trestu.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sa sankcie ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery.

V danom prípade odvolací súd prihliadol nielen na spôsob spáchania trestného činu, ktorý sa vyznačoval

zvýšenou mierou bezohľadnosti voči chránenej osobe vyššieho veku, ale aj na osobu obžalovanej, ktorej
doterajší spôsob života je charakterizovaný opakovaným a dlhodobým porušovaním právnych noriem.
Práve tieto okolnosti vylučujú záver, že by bolo možné dosiahnuť účel sankcie uložením miernejšieho
postihu bez ujmy na osobnej slobode páchateľky.

Odvolací súd sa osobitne zaoberal aj zásadou vyjadrenou v § 33a ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorej
tam, kde postačuje uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť uložená sankcia
postihujúca ho citeľnejšie, najmä sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode.

V prejednávanej veci však dospel k záveru, že uloženie sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode

by nebolo spôsobilé naplniť účel trestu. Doterajšia trestná a priestupková minulosť obžalovanej, ako
aj skutočnosť, že už v minulosti bola vo výkone trestu odňatia slobody a opakovane jej boli ukladané
miernejšie sankcie, ktoré na ňu nemali prevýchovný účinok, jednoznačne svedčia o tom, že ďalší
miernejší postih by bol neúčinný a viedol by k oslabeniu ochrany spoločnosti.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol aj na práva a oprávnené záujmy poškodeného v zmysle § 33a
ods. 4 Trestného zákona. Poškodeným bol v danom prípade starší muž, ktorý sa stal obeťou majetkovej
trestnejčinnostiprávezdôvodusvojejvyššejzraniteľnosti.Ochranatakýchtoosôbpatrímedzivýznamné
ciele trestného práva a vyžaduje, aby reakcia štátu na porušenie ich práv bola dostatočne účinná a
presvedčivá aj z hľadiska generálnej prevencie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky
na aplikáciu § 33a Trestného zákona v prospech uloženia miernejšej sankcie bez ujmy na osobnej
slobode obžalovanej.

Takto uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so
stredným stupňom stráženia rešpektuje zásadu spravodlivosti a individualizácie trestu a je spôsobilý
naplniť účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil celý výrok o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/, ods.2 Trestného poriadku a sám
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.