Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/448/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125235198
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125235198.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX
XX C.. hrdinov, zast. zák. zástupcom: D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C.. hrdinov, zast.:
JUDr. Annamária Vozárik, so sídlom Rázusova 3764/49, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 534 026, proti povinnému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX C. H., zast.: AK
Slebodnik s.r.o., so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 56 703 490, vedenej súdnym exekútorom:

JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, o
vymoženie zameškaného výživného, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 04.09.2025, sp. zn. 1Ek/448/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Priznáva oprávnenému proti povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so

sťažnosťou povinného vo výške 158,41 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku (výrok I.) a určil, že povinný nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie (výrok II.).

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia
zameškaného výživného 12.141,31 eur, a to na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 21P/71/2016 zo dňa 02.03.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.11.2023
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/98/2024 zo dňa 24.09.2024. Povinný
podal návrh na zastavenie exekúcie v 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
pričom uviedol, že nesúhlasí s exekúciou, pretože neboli splnené podmienky na začatie exekúcie a

zároveň je predpoklad, že exekučný titul bude zrušený v ním iniciovanom dovolacom konaní. Ďalej
v návrhu povinný uvádzal svoje výhrady k exekučnému titulu a pripojil ním podané dovolanie.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 444 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

ako „CSP“) a uviedol, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku
neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu; exekúcia a aj exekučné konanie sa
teda začali dôvodne a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s § 45 ods. 1 a § 48
Exekučného poriadku. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie je
konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia,
nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca

opravným. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia
súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôžeslúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Podanie dovolania nespôsobuje
nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného
titulu, a teda takéto podanie nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie. Podanie dovolania nemá

suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Ide o zachovanie princípu právnej
istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia v ich veci. Ohľadom tvrdenej nemajetnosti povinného
súdny úradník uviedol, že spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania
majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania

exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného.

4. Keďže súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia by s poukazom na § 255 CSP v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol
oprávnenému, ktorý si však náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

riadne a včas neuplatnil.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zrušenie, alternatívne
zmenu tak, že sa exekúcia zastaví. Povinný priznal, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
8CdoR/7/2025 jeho dovolanie odmietol, avšak namietal, že v upovedomení o začatí exekúcie sú

zahrnuté aj položky (napr. trovy právneho zastúpenia), ktoré nemajú oporu v exekučnom titule. Ďalej
namietal porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, keď mu nebolo doručené vyjadrenie
oprávneného zo dňa 09.04.2025 pred rozhodnutím súdneho úradníka, ale až spolu s týmto uznesením.

6. Oprávnený k sťažnosti uviedol, že podľa § 199a a nasl. Exekučného poriadku sú výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie trovami
oprávneného v exekučnom konaní. Zahrnutie trov exekučného konania priamo do exekučného titulu
je právne nemožné. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia
v exekučnom konaní za dva úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a
podanie návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane režijného paušálu tak, ako to umožňuje ustanovenie

§ 199e Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný namieta procesný postup (ne)doručovania vyjadrenia
oprávněného, oprávnený poukázal na §61k ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý bol dodržaný, keď
Exekučný poriadok neukladá exekútorovi ani súdu povinnosť doručovať vyjadrenie oprávneného k
návrhu na zastavenie exekúcie povinnému na zaujatie stanoviska. Princíp kontradiktórnosti je naplnený
tým, že oprávnený v exekučnom konaní má možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu na zastavenie

exekúcie. Napokon oprávnený navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 %.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Prioritne je potrebné uviesť, že dôvody návrhu povinného na zastavenie exekúcie a sťažnosti
povinného sú len čiastočne totožné. Základom návrhu na zastavenie exekúcie je tvrdenie
o prebiehajúcom dovolacom konaní a jeho (možnom) vplyve na exekučný titul a základom sťažnosti
je tvrdenie o nezhode povinnosti z exekučného titulu a zmenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd
k tomuto uvádza, že sťažnosť by nemala slúžiť na uvádzanie nových námietok, ale na uvedenie, v čom

sťažovateľ považuje postup alebo uznesenie súdneho úradníka za nesprávny (§ 243 CSP).

9. Napriek uvedenému súd opätovne preskúmal exekučný titul a vydané upovedomenie o začatí
exekúcie, pričom v nich rozpor nezistil. Za trovy oprávneného v exekučnom konaní zákon považuje
trovy právneho zastúpenia (v stanovených prípadoch), súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie

exekúcie a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Otázka práva na náhradu
trov oprávneného je predmetom posudzovania exekučného súdu už v konaní o návrhu na vykonanie
exekúcie. Ak exekučný súd vyhodnotí podaný návrh ako prípustný a vydá poverenie na vykonanie
exekúcie, posúdi aj opodstatnenosť doložených doterajších nákladov oprávneného a v oprávnenej častiich uvedie v poverení na vykonanie exekúcie. Náhrada trov oprávneného sa v rozsahu uvedenom
v poverení stáva predmetom vymáhania od povinného v exekučnom konaní (ŠTEVČEK, M. a kol.
Exekučnýporiadok.3.vydanie.Praha:C.H.Beck,2018,s.835–836.).Užvpovereníbolopretouvedené,

že sa vymáhajú (okrem povinností vyplývajúcich z exekučného titulu) aj trovy oprávneného v exekučnom
konaní. Upovedomenie o začatí exekúcie tak bolo súdnym exekútorom vydané správne a nie je rozporné
s exekučným titulom.

10. Pokiaľ ide o dodržanie zásady kontradiktórnosti či rovností zbraní pri rozhodovaní o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý pri rovnakej
procesnej situácii, keď sťažovateľky okresnému súdu vyčítali, že im pred rozhodnutím vyššieho súdneho
úradníka nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k ich návrhu na zastavenie exekúcie, pričom
predmetné vyjadrenie oprávneného im bolo doručené až spolu s rozhodnutím vyššieho súdneho
úradníka o ich návrhu na zastavenie exekúcie, Ústavný súd uviedol, že s obsahom tohto vyjadrenia
oprávneného sa teda sťažovateľky mohli oboznámiť ešte pred podaním sťažnosti proti rozhodnutiu

vydanému vyšším súdnym úradníkom, polemizovať s ním a exekučný súd bol povinný sa s ich
relevantnými námietkami zaoberať a vysporiadať v rozhodnutí vydanom sudkyňou. Uvedený nedostatok
bol vo veci sťažovateliek reformovaný v sťažnostnom konaní (z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa
13.11.2025,IV.ÚS624/2025).Súdktomutouvádza,žemantinelyprocesnéhopostupupopodanínávrhu
povinného na zastavenie exekúcie stanovuje § 61k ods. 5, § 61l Exekučného poriadku. V rámci toho

nie je ex lege stanovená povinnosť zasielať prípadné vyjadrenie oprávneného povinnému za účelom
zaujatia stanoviska. Na druhej strane zákon uvádza, že o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú
odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. Súd teda vždy posudzuje procesnú situáciu, vzhľadom
na obsah vyjadrenia oprávneného, osobitne, pričom má na zreteli rýchlosť a hospodárnosť konania.
Zvolený postup súdneho úradníka v danom prípade teda zohľadňoval tieto hľadiská a vyššie citovanú

judikatúru Ústavného súdu SR, pričom súd v tomto postupe nevzhliada porušenie procesních práv
povinného. Uvedené obdobne platí aj o (ne)doručovaní vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného
(viď rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 07.11.2024, II. ÚS 535/2024).

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje súd uznesenie súdneho úradníka za vecne správne

a sťažnosť povinného za nedôvodnú. Preto ju súd, podľa § 250 ods. 1 CSP, zamietol.

12. Pokiaľ ide o návrh oprávneného, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd v danom štádiu konania (rozhodovanie
o sťažnosti povinného) už môže rozhodnúť len o trovách v súvislosti so sťažnosťou povinného. O týchto

trovách oprávneného rozhodol súd podľa § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného
poriadku, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
pričom oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k sťažnosti povinného trovy
právneho zastúpenia za 1 x polovičný úkon vo výške 143,57 eur + režijný paušál za rok 2025 vo výške

14,84 eur. Tieto budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po
právoplatnosti tohto uznesenia.

13. Pokiaľ ide o trovy oprávneného za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, tieto bolo
potrebné uplatniť si včas, k čom, ako správne uviedol súdny úradník, nedošlo. Napokon súd uvádza, že

závery uznesenia Ústavného súdu SR z 18.12.2024, PLz. ÚS 2/2024-8, nie sú uplatniteľné, nakoľko sa
nejednalo o sťažnostné konanie proti uzneseniu podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).