Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sak/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100969
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0725100969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): B. S., K. XX. P. XXXX,
ukrajinskej štátnej príslušnosti, číslo cestovného dokladu: E., toho času pobytom na neznámom
mieste, právne zastúpeného: Mgr. Marek Hanic, advokát, so sídlom Majoránová 14795/71, 821 07

Bratislava, IČO: 42 416 728, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,
so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. k. PPZ-
HCP-BA2-2025/036255-003 zo dňa 2. júna 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. 14SaZ/4/2025 - 70 zo dňa 28. augusta 2025 v spojení s opravným
uznesením č. k. 14SaZ/4/2025 - 94 zo dňa 21. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA9-100-005/2024-AV zo dňa 10.10.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o
vyhostení“) administratívne vyhostilo žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa §
82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) a zároveň mu uložilo zákaz vstupu
na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu päť rokov podľa § 82 ods. 3 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov.
2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, návrh na obnovu konania, ako aj
podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Svoj postup zdôvodnil
tým, že prvostupňové rozhodnutie podľa jeho názoru nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože
mu nebolo nikdy účinne doručené. Prvostupňové rozhodnutie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry

až dňa 30.01.2025, kedy sa žalobca o tomto rozhodnutí dozvedel od svojho predchádzajúceho
splnomocneného zástupcu.
3. Žalovaný oznámením č. k. PPZ-HCP-BA2-2025/036255-003 zo dňa 02.06.2025 (ďalej aj „opatrenie
žalovaného“ alebo „preskúmavané opatrenie“) oznámil žalobcovi, že odvolanie vyhodnotil ako podané
oneskorene a ako podané neoprávnenou osobou. Uviedol, že podľa § 120 ods. 6 zákona o pobyte
cudzincov môže mať cudzinec len jedného zvoleného zástupcu. Keďže žalobca splnomocnil na všetky

právne úkony dňa 31.07.2024 X., toto plnomocenstvo je platné a odvolanie podané zástupcom
Marekom Hanicom bolo podané neoprávnenou osobou. V preskúmavanom opatrení zároveň žalovanýskonštatoval, že nezistil dôvody na obnovu konania, ani na zmenu alebo zrušenie prvostupňového
rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
II. Konanie pred správnym súdom

4. Správnou žalobou podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Správny súd žalobcu vyzval, aby špecifikoval, či
trvá na súdnom prieskume prvostupňového rozhodnutia, ktorý je podľa ustanovenia § 7 písm. a/ SSP
neprípustný, alebo sa mienil domáhať súdneho prieskumu opatrenia žalovaného. Žalobca v reakcii na
výzvuuviedol,žesadomáhaprieskumuopatreniažalovaného.Vžalobenavrholajpriznanieodkladného

účinku správnej žalobe.
5. Žalobca primárne namietal hmotnoprávne a procesnoprávne vady prvostupňového rozhodnutia. Vo
vzťahu k preskúmavanému opatreniu uviedol ako dôvod jeho nezákonnosti skutočnosť, že prvostupňové
rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy doručené, a preto nikdy nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie
odvolania. Podľa názoru žalobcu, prvostupňové rozhodnutie nemalo byť nikdy vydané, nakoľko žalobca
vzal dňa 16.09.2024, teda ešte pred vydaním tohto rozhodnutia, svoju žiadosť o udelenie prechodného

pobytu späť a zároveň dňa 08.10.2024 oznámil skončenie pobytu na území Slovenskej republiky. Pokiaľ
už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané, nemalo byť podľa názoru žalobcu doručované žalobcovi
na adresu v Slovenskej republike, keďže žalobca, v zmysle jeho oznámenia zo dňa 08.10.2024, sa
už na území Slovenskej republiky nenachádzal. Žalobca ďalej namietal, že samotným späťvzatím
žiadosti o udelenie prechodného pobytu došlo zároveň aj k zániku plnomocenstva, ktoré žalobca udelil

splnomocnenému zástupcovi na zastupovanie v konaní o tejto žiadosti. Dodal, že v plnomocenstve
absentuje vôľa žalobcu byť zastúpený splnomocneným zástupcom v konaní o administratívnom
vyhostení.
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené
splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 24.10.2024, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu

bolo podané až dňa 24.02.2025, teda až po uplynutí lehoty na jeho podanie. Argumenty žalobcu
týkajúce sa zániku plnomocenstva nepovažoval za relevantné, nakoľko plnomocenstvo bolo udelené
splnomocnenému zástupcovi žalobcu na všetky právne úkony, a toto plnomocenstvo nebolo zo strany
žalobcu v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia odvolané, ani zo strany splnomocneného
zástupcu vypovedané. Späťvzatie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu zo dňa 16.09.2024

nemalo podľa žalovaného vplyv na konanie o vyhostení a uložení zákazu vstupu, nakoľko ide o
samostatné konanie, nezávislé od konania o udelenie prechodného pobytu.
7. Správny súd odkladný účinok správnej žalobe zamietol a následne rozsudkom č. k. 14SaZ/4/2025
- 70 zo dňa 28.08.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 14SaZ/4/2025 - 94 zo dňa 21.10.2025
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú aj žalobu a žalovanému právo na náhradu trov

konania nepriznal.
8. Správny súd identifikoval ako predmet sporu skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona pri doručovaní
prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, a teda, či odvolanie žalobcu bolo skutočne podané oneskorene,
tak ako je to uvedené v preskúmavanom opatrení.
9. Správny súd mal za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované splnomocnenému

zástupcovi žalobcu, na základe plnomocenstva predloženého žalovanému zo dňa 31.07.2024, na
základe ktorého bol splnomocnený zástupca, okrem iného, oprávnený preberať peňažné i nepeňažné
poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované žalobcovi, zásielky do vlastných rúk, ako aj
iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené
plnomocenstvo nebolo vo vzťahu k žalovanému ešte pred doručovaním prvostupňového rozhodnutia zo

strany žalobcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu vypovedané, žalovaný podľa správneho súdu
postupoval v súlade so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie doručoval práve splnomocnenému
zástupcovi žalobcu (pozn. kasačného súdu - správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na
viacerých miestach uvádza pojem žalovaný, no z kontextu veci vyplýva, že ide o prvostupňový orgán,
ktorý doručoval prvostupňové rozhodnutie žalobcovi).

10. Správny súd k uvedenému dodal, že zásielky adresované splnomocnenému zástupcovi žalobcu boli
z jeho strany opakovane preberané, preto nie je možné od žalovaného spravodlivo očakávať, že by
mal mať akúkoľvek pochybnosť o platnosti udeleného plnomocenstva, navyše v situácii, keď si samotný
žalobca uvádzal v písomnom styku so žalovaným rovnakú korešpondenčnú adresu, aká je uvedená
na udelenom plnomocenstve. Skutočnosť, že sa prvostupňové rozhodnutie dostalo do dispozičnej sféry

žalobcu až 30.01.2025, teda po viac ako 3 mesiacoch od jeho doručenia splnomocnenému zástupcovi
žalobcu zo dňa 24.10.2024, nemožno vyčítať žalovanému. Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil
odoslaním prvostupňového rozhodnutia osobe oprávnenej preberať písomnosti v mene žalobcu podľapredloženého plnomocenstva, pričom prvostupňové rozhodnutie sa po jeho prevzatí splnomocneným
zástupcom dňa 24.10.2024 nachádzalo v jeho dispozičnej sfére.
11. Správny súd konštatoval, že na zákonnosť postupu žalovaného pri jeho doručovaní známemu

splnomocnenému zástupcovi žalobcu nemá vplyv ani žalobcom uvedený argument o zániku udeleného
plnomocenstva v dôsledku späťvzatia žiadosti o udelenie prechodného pobytu, resp. oznámenia
žalobcu, že sa nezdržiava na území Slovenskej republiky. Z obsahu udeleného plnomocenstva totiž
podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o všeobecné plnomocenstvo, ktoré nie je
výlučne naviazané na konanie o udelenie prechodného pobytu žalobcovi a jeho účelom je (okrem iného)

preberanie akýchkoľvek písomností v mene žalobcu. Zastavenie konania o udelení prechodného pobytu
teda nemá na platnosť udeleného plnomocenstva žiadny vplyv. Rovnaká argumentácia platí aj vo vzťahu
k oznámeniu o tom, že žalobca sa nezdržiava na území Slovenskej republiky. Takéto oznámenie bez
ďalšieho nemá vplyv na platnosť predtým udeleného plnomocenstva na preberanie písomností v mene
žalobcu, skôr naopak, opustenie územia Slovenskej republiky zo strany žalobcu samotné udelenie
plnomocenstva na preberanie písomností v jeho mene odôvodňuje.

12. Správny súd teda uzavrel, že ak žalovaný prvostupňové rozhodnutie doručoval na známu adresu
splnomocneného zástupcu žalobcu, a ten prvostupňové rozhodnutie prevzal, k zmeškaniu lehoty na
podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu nedošlo v dôsledku nezákonného procesného postupu
žalovaného.
13. Správny súd mal za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi

žalobcu doručené dňa 24.10.2024, 15 dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť 25.10.2024
a v dôsledku jej márneho uplynutia sa prvostupňové rozhodnutie stalo právoplatným dňa 08.11.2024.
Žalobca podal svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu až 21.02.2025, teda až po uplynutí 15
dňovej lehoty na jeho podanie podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej aj „Správny poriadok“). Na základe uvedeného správny súd skonštatoval,

že preskúmavané opatrenie, podľa ktorého bolo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
podané oneskorene, bolo vydané v súlade so zákonom.
14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný v preskúmavanom opatrení nedostatočne
vysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a žalobcovi
len oznámil, že nezistil dôvody na obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania, správny súd poukázal na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp.
zn. 8Sžo/116/2015: „Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. podnet
na nariadenie obnovy konania, je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv.
dozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny
nárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet

smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto
negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi
konania oznámené vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve.“ Nakoľko
oznámenie o vybavení podnetov žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a na
nariadenie obnovy konania nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, správny súd sa uvedenou

argumentáciou žalobcu nezaoberal.
15. Správny súd sa rovnako nezaoberal ani argumentáciou žalobcu týkajúcou sa prvostupňového
rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2024, a preto je vylúčené zo
súdneho prieskumu podľa ustanovenia § 7 písm. a/ SSP.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a z dôvodu
nesprávneho procesného postupu správneho súdu vedúceho k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie. Domáhal sa aj priznania náhrady trov konania.
17. Naplnenie kasačného dôvodu nesprávneho procesného postupu odôvodnil sťažovateľ nasledovne:
- prvostupňové rozhodnutie mu do dnešného dňa nebolo riadne doručené. Žalovaný mu ani len
neposkytol možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, a tým mu odňal právo vyjadriť

sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia a k spôsobu ich obstarania pred jeho vydaním. Takýto
postup je v priamom rozpore nielen s ustanoveniami Správneho poriadku (§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2),
ale aj so základnými zásadami správneho konania, predovšetkým so zásadou súčinnosti a zásadourovnosti účastníkov konania. Ide o zásadné procesné pochybenie, ktoré má priamy vplyv na zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia;
- prvostupňové rozhodnutie nemalo byť nikdy vydané, keďže žalobca ešte pred jeho vydaním, konkrétne

dňa 16.09.2024, vzal svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu späť a dňa 08.10.2024 oznámil
skončenie pobytu na území Slovenskej republiky. V dôsledku späťvzatia žiadosti zanikol predmet
konania a žalovaný mal konanie zastaviť. Napriek tomu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, a
následne doručované na adresu žalobcu v Slovenskej republike, hoci žalovaný mal vedomosť, že
žalobca sa už na území Slovenskej republiky nenachádzal;

- zároveň späťvzatím žiadosti žalobcu došlo k zániku účinkov udeleného plnomocenstva na
zastupovanie v tomto konaní. Vôľa žalobcu vziať svoju žiadosť späť má za následok nielen zastavenie
konania, ale aj ukončenie zastúpenia, keďže jeho predmet sa stáva bezpredmetným. Ak žalovaný
pokračoval v doručovaní splnomocnenému zástupcovi, keď absentovala výslovná vôľa žalobcu, aby bol
týmto zástupcom zastupovaný aj v konaní o administratívnom vyhostení, a spájal s doručovaním právne
účinky, takýto postup je potrebné označiť za nezákonný a priamo porušujúci právo žalobcu na súdnu a

inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
- podľa rozhodovacej praxe odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory
(rozhodnutie sp. zn. III. ODS-25/2018:2260/2017 zo dňa 28.02.2019): „Konanie advokáta bez
konkrétneho pokynu klienta pri späťvzatí žaloby predstavuje zavinené porušenie právneho predpisu v

zmysle § 56 ods. 1 zákona o advokácii, keďže späťvzatie žaloby je úplnou negáciou pôvodne udelenej
plnej moci...“
- poverenie splnomocneného zástupcu žalobcu na základe vôle žalobcu nesporne zaniklo. Z tohto
dôvodu účinky spojené s domnelým doručením oznámenia o začatí tohto konania, ako aj s doručením
predvolania, nikdy nevznikli.

18. Naplnenie kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodnil sťažovateľ
nasledovne:
- odhliadnuc od neexistencie hmotnoprávneho predpokladu na vydanie prvostupňového rozhodnutia,
v danom prípade neexistujú ani hmotnoprávne dôvody, ktoré by odôvodňovali vyhostenie žalobcu,
respektíve takéto dôvody nemajú taký závažný charakter, aby žalovanému umožňovali aplikovať

fakultatívny postup podľa § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov;
- vyhostenie žalobcu predstavuje mimoriadne vysoké riziko pre život, zdravie a základné práva žalobcu,
keďže Ukrajina je zapojená do pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu, ktorého ukončenie nie je možné
predvídať. V krajine stále platí všeobecná mobilizácia, a tým by vzniklo bezprostredné ohrozenie
života a telesnej integrity žalobcu. Pokračujúce vojnové operácie vytvárajú trvalé riziko aj pre civilistov.

Vyhostenie do krajiny, kde pretrváva ozbrojený konflikt, by predstavovalo porušenie princípu non-
refoulement;
- žalobca má na území Slovenskej republiky svoju rodinu, manželku a dve maloleté deti. Ich oddelenie
by predstavovalo závažný zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je
garantované viacerými právnymi normami (čl. 8 Dohovoru, čl. 19 ods. 2 a 41 Ústavy SR). Okamžité

vyhostenie žalobcu by predstavovalo zásah do rodiny, ktorý nie je ani odôvodnený, ani primeraný,
keďže žalobca nevytvára individuálnu hrozbu voči Slovenskej republike. Umelé rozdelenie rodiny by
ohroziloprávadetínastabilnéabezpečnéprostredie.Uloženiepäťročnéhozákazuvstupujemimoriadne
závažným zásahom, ktorý prakticky znemožňuje akýkoľvek osobný kontakt žalobcu s jeho rodinou na
Slovensku;

19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Prejednávaná vec bola dňa 05.12.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola

jej pridelená spisová značka 1Sak/7/2025.
21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok (§ 438 ods. 2 SSP), s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej
sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1) a že ide o rozhodnutie, proti

ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred naúradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137
ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel

kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
23. Podľa § 77 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov: „Cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o
administratívnomvyhostení,môžesadaťzastupovaťadvokátomaleboinýmzástupcom,ktoréhosizvolí;
zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ak v odseku 9 nie je

ustanovené inak. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu.“
24. Podľa § 120 ods. 6 prvá veta zákona o pobyte cudzincov: „V konaní podľa tohto zákona môže mať
cudzinec súčasne len jedného zvoleného zástupcu.“
25. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov: „Ak nie je v tomto
zákone alebo osobitnom predpise13 ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecný predpis o správnom konaní .37“
26. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku: „Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je opatrenie žalovaného, ktorým

žalovaný oznámil sťažovateľovi, že ním podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (t. j.
rozhodnutiu o vyhostení) bolo podané (i) oneskorene a (ii) neoprávnenou osobou. Správny súd,
vyhodnotiac žalobu podanú sťažovateľom ako nedôvodnú, konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
bolo sťažovateľovi (jeho splnomocnenému zástupcovi) doručené v súlade so zákonom, a preto k
zmeškaniu lehoty na podanie odvolania nedošlo v dôsledku nesprávneho procesného postupu orgánu

verejnej správy.
28. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku brojil námietkami týkajúcimi sa porušenia práva na
spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g/ SSP).
29. Pokiaľ ide kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, jeho naplnenie je v zmysle zákona dané

vtedy, keď správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa obsahu kasačnej sťažnosti však sťažovateľ
nenamietal nesprávny procesný postup správneho súdu, ale nesprávny procesný postup správnych
orgánov, ktorý správny súd podľa jeho názoru „len“ nemal zohľadniť (ako explicitne uvádza na str. 2

kasačnej sťažnosti). Materiálne tak sťažovateľ vo svojej podstate namietal nesprávne právne posúdenie
veci správnym súdom spočívajúce v nesprávnom posúdení (nezohľadnení) namietaných procesných
pochybení správnych orgánov, ku ktorému sa kasačný súd vyjadrí nižšie. Keďže sťažovateľ neoznačil
nijaký nesprávny procesný postup správneho súdu, kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP je
nedôvodný.

30. Pokiaľ ide o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, jeho naplnenie spájal sťažovateľ
v kasačnej sťažnosti s nezákonnosťou prvostupňového rozhodnutia (t. j. rozhodnutia o vyhostení)
argumentujúc tým, že vydaním tohto rozhodnutia došlo k porušeniu zásady non-refoulement i k
porušeniu základných práv sťažovateľa na život, telesnú integritu či jeho rodinný a súkromný život.
Na tomto mieste však kasačný súd uvádza, že rozhodnutie o vyhostení nebolo predmetom súdneho

prieskumuvtuprejednávanejveci,keďžebolozosúdnehoprieskumuvylúčenézdôvodupodľa§7písm.
a/ SSP. Správny súd pritom sťažovateľovi ozrejmil, že argumentáciou týkajúcou sa prvostupňového
rozhodnutia sa nemohol zaoberať z dôvodu podľa § 7 písm. a/ SSP (bod 30 napadnutého rozsudku),
pričom s týmto posúdením sa kasačný súd stotožňuje. Proti tomuto záveru správneho súdu sťažovateľ
ani nebrojil nijakou adresnou argumentáciou, ktorou by sa mal kasačný súd zaoberať. Naopak,

sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len zopakoval svoju odvolaciu a žalobnú argumentáciu týkajúcu sa
nezákonnosti samotného rozhodnutia o vyhostení.
31. Ako však vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, sťažovateľ namietal nesprávny procesný postup pri
doručovaní prvostupňového rozhodnutia, ktorý síce nesprávne formálne podriadil pod § 440 ods. 1 písm.
f/ SSP, avšak preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, kasačný súd túto námietku preskúmal,

nakoľko dôvodnosť tejto námietky by mohla naplniť iný kasačný dôvod uplatnený sťažovateľom, a to §
440 ods. 1 písm. g/ SSP (t. j. možné nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pokiaľ ide o
zákonnosť opatrenia žalovaného, ktoré na rozdiel od rozhodnutia o vyhostení bolo predmetom súdnehoprieskumu v prejednávanej veci). Ako však vyplýva z nižšie uvedeného, kasačný súd nezistil dôvodnosť
ani tejto námietky.
32. Jadro argumentácie sťažovateľa (ktorá by na rozdiel od vyššie uvedených námietok smerujúcich

proti rozhodnutiu o vyhostení mohla mať potenciál spochybniť zákonnosť tu preskúmavaného opatrenia
žalovaného), spočíva v tvrdení, že prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi (splnomocnencovi)
doručované nesprávne z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia splnomocnenia, ktoré sťažovateľ
splnomocnencovi udelil.
33. Kasačný súd sa v tomto smere dôkladne oboznámil s obsahom splnomocnenia založeného v

administratívnom spise, ktoré sťažovateľ dňa 31.07.2024 udelil pani Jaroslave Rücker a ktoré bolo
pripojené k úradnému záznamu prvostupňového orgánu zo dňa 05.09.2024. Splnomocnenie v úvodnej
časti znelo tak, že sťažovateľ ako splnomocniteľ splnomocňuje X. ako splnomocnenca „na všetky
právne úkony“ (koniec vety). V ďalšej časti splnomocnenia bolo uvedené: „Splnomocnenec je oprávnený
v mojom mene... zastupovať ma vo vzťahu k... orgánom štátnej správy a samosprávy... Slovenskej
republiky...Splnomocnenecjeoprávnenýzastupovaťmapredšpecializovanýmiorgánmištátnejsprávya

samosprávy aj v súdnych sporoch a činiť v mojom mene akékoľvek podania... Splnomocnenec je taktiež
oprávnený preberať peňažné i nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované
splnomocniteľovi, zásielky do vlastných rúk...“ Nasledujúca časť splnomocnenia znela: „Splnomocnenec
je tiež [t. j. okrem úkonov vymedzených v predchádzajúcom texte - pozn. kasačného súdu] výslovne
splnomocnený na zastupovanie splnomocniteľa pred príslušným oddelením cudzineckej polície, a to

vo všetkých veciach súvisiacich s pobytom splnomocniteľa na území Slovenskej republiky...“ Na záver
splnomocnenia je tiež uvedené, že „Ako splnomocnenec som si vedomá, že v zmysle obsahu tejto
generálnej plnej moci je splnomocnenec oprávnený vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý nie je v
rozpore s právnym poriadkom.“ a „Táto generálna plná moc platí až do odvolania.“
34. Kasačný súd tak dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a síce že išlo o splnomocnenie

všeobecné, ktoré v rozsahu oprávnenia splnomocnenca prijímať písomnosti (vrátane písomností do
vlastných rúk) v mene sťažovateľa a zastupovať sťažovateľa v konaní pred štátnymi orgánmi nebolo
nijakočasovoaanivecneobmedzené.Splnomocnenietedaneboloobmedzenélennakonanieoudelení
prechodného pobytu sťažovateľa, ako sa snaží podsunúť sťažovateľ (dokonca aj vo výslovnom výpočte
je uvedené zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich s pobytom splnomocniteľa, za ktoré možno

považovať aj konanie o vyhostení, a nielen v konaní o udelenie pobytu). Pokiaľ sťažovateľ namieta, že v
znení splnomocnenia absentovala jeho výslovná vôľa, aby bol splnomocnencom zastúpený aj v konaní
o administratívnom vyhostení, kasačný súd uvádza, že takáto vôľa sťažovateľa jednoznačne vyplývala
z obsahu splnomocnenia. Kasačný súd konštatuje, že zo znenia splnomocnenia celkom jednoznačne
vyplýva existencia oprávnenia splnomocnenca prevziať rozhodnutie o vyhostení v mene sťažovateľa.

35. Pokiaľ sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje právnym názorom senátu odvolacieho
disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory (rozhodnutie sp. zn. III. ODS-25/2018:2260/2017
zo dňa 28.02.2019, podľa ktorého konanie advokáta bez konkrétneho pokynu klienta pri späťvzatí
žaloby predstavuje zavinené porušenie právneho predpisu v zmysle § 56 ods. 1 zákona o advokácii),
kasačný súd vyhodnotil tento poukaz ako celkom irelevantný. Jednak právny názor vyslovený orgánom

Slovenskejadvokátskejkomorykasačnýsúdnijakonezaväzujeajednakcitovanérozhodnutieriešiúplne
inú situáciu - vyhodnotenie späťvzatia žaloby bez pokynu klienta ako protiprávne konanie advokáta
negujúce udelené splnomocnenie, a to na účely rozhodovania o disciplinárnej zodpovednosti advokáta.
V uvedenej veci išlo o posúdenie oprávnenia splnomocnenca na prevzatie písomnosti v správnom
konaní (nie späťvzatie návrhu), ktoré zo splnomocnenia jasne vyplývalo.

36. Hoci už vyššie uvedené posúdenie splnomocnenia postačuje pre záver o správnosti postupu
prvostupňového orgánu pri doručovaní rozhodnutia o vyhostení, ani pozornosti kasačného súdu neušlo,
že sám sťažovateľ oznámil správnym orgánom adresu splnomocnenca ako svoju korešpondenčnú
adresu a inú adresu neuviedol.
37. Nakoľko oprávnenie splnomocnenca konať v mene sťažovateľa vo vzťahu k žalovanému a

prvostupňovému orgánu a preberať písomnosti v jeho mene nebolo viazané len na konanie o
povolení prechodného pobytu, mylné je tvrdenie sťažovateľa, že späťvzatím jeho žiadosti o udelenie
prechodného pobytu dňa 16.09.2024 splnomocnenie (resp. predmetné oprávnenie splnomocnenca)
zaniklo. Oznámenie sťažovateľa zo dňa 08.10.2024 o skončení pobytu na území Slovenskej republiky je
tiež bez akéhokoľvek vplyvu na existenciu splnomocnenia a z neho vyplývajúceho oprávnenia zástupcu

preberať zásielky v mene sťažovateľa.
38. Sťažovateľ zároveň netvrdil, že splnomocnenie zaniklo odvolaním, výpoveďou alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom a že takýto zánik bol správnym orgánom oznámený. Vzhľadom na túto
skutočnosť a vzhľadom na jednoznačný rozsah splnomocnenia tak, ako bol uvedený vyššie, správneorgány nemohli mať pri doručovaní rozhodnutia o vyhostení sťažovateľovi nijaké pochybnosti o tom,
že sťažovateľ je riadne zastúpený splnomocnencom a že splnomocnenec je oprávnený prijať zásielku
obsahujúcu rozhodnutie o vyhostení v mene sťažovateľa. Postup prvostupňového orgánu pri doručovaní

rozhodnutia o vyhostení bol preto zákonný a prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi účinne
doručené momentom jeho prevzatia splnomocnencom dňa 24.10.2024. Toto doručenie preto vyvolalo
právne účinky spočívajúce v začatí plynutia 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá však márne
uplynula dňa 08.11.2024. Odvolanie podané sťažovateľom až dňa 21.02.2025 bolo zjavne podané
oneskorene.

39. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie § 120 ods. 6 prvá veta zákona o pobyte
cudzincov, podľa ktorého „V konaní podľa tohto zákona môže mať cudzinec súčasne len jedného
zvoleného zástupcu.“ Teda, keď splnomocnenie pre p. X. bolo platné, ako kasačný súd uviedol vyššie,
potom odvolanie podané právnym zástupcom sťažovateľa ako iným zvoleným zástupcom bolo podané
neoprávnenou osobou. Podanie neoprávnenou osobou bolo popri oneskorenom podaní odvolania
ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalovaný podaným odvolaním nemohol vecne zaoberať.

40. Pokiaľ sťažovateľ v rámci kasačného dôvodu nesprávneho procesného postupu namietal aj
porušenie zásady súčinnosti a práva na obhajobu, ku ktorým malo dôjsť v konaní predchádzajúcom
vydaniu rozhodnutia o vyhostení, kasačný súd podotýka, že opäť ide o námietky potencionálne
spochybňujúce zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, no nie preskúmavaného opatrenia (v tomto
smere viď bod 30 vyššie). Uvedené rovnako platí aj o námietke sťažovateľa, že rozhodnutie o vyhostení

nemalo byť vydané z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie prechodného pobytu sťažovateľom. Týmito
námietkami by sa bol zaoberal žalovaný, ak by bol sťažovateľ podal odvolanie včas a oprávnenou
osobou,anáslednebyichmoholnapodkladesprávnejžalobypreskúmaťajsprávnysúd.Vtomtokonaní
však tieto a iné námietky proti rozhodnutiu o vyhostení správny súd posudzovať nemohol a nemôže tak
urobiť ani kasačný súd, pretože na to nemá právomoc (§ 7 písm. a/ SSP).

41. Kasačný súd teda v zhode so správnym súdom konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručované v súlade so zákonom a sťažovateľ nezmeškal lehotu na podanie odvolania
proti tomuto rozhodnutiu v dôsledku procesného pochybenia prvostupňového orgánu, ale v dôsledku
vlastnej procesnej pasivity (ak aj je táto pasivita sťažovateľa vo vzťahu k správnym orgánom
dôsledkom pasivity splnomocnenca oprávneného konať v jeho mene, ide už o otázku týkajúcu sa

súkromnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a jeho splnomocnencom, nie o otázku zákonnosti
opatreniažalovaného).Pretožalovanýpostupovalvsúladesozákonom,keďvpreskúmavanomopatrení
odvolanie sťažovateľa vyhodnotil ako podané oneskorene a ako podané neoprávnenou osobou.
VII. Záver
42. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správny súd rozhodol správne,

keď správnu žalobu sťažovateľa zamietol. Kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná, a preto ju
kasačný súd podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
43. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.