Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011376
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125011376.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX. XXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 18. novembra 2025 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX. XXXX XXXX v Štúrove, trvale bydliskom Dubnica nad Váhom, toho
času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

je vinný, že

1. 2. februára 2025 po 19:00 hod. pod vplyvom alkoholu v chatke bez popisného čísla na adrese C. D.,

E. F., G. H. F. E. XXX sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal poškodenej bývalej družke I. J. slovami
„zabijem ťa, zarežem ťa“, počas čoho v ruke držal kuchynský nôž šedo-bielej farby s celkovou dĺžkou
20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, čo u nej vyvolalo strach o jej život,

2. po tom, ako bol 8. mája 2025 v čase o 16:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a ods.
1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore na 14 dní (do 22. mája 2025 do 16:00 hod.) z chatky bez
popisného čísla na adrese C. D., E. F., G. H. F. E. XXX, pod vplyvom alkoholu 18. mája 2025 najneskôr

do 1:04 hod. do nej vstúpil napriek tomu, že 17. mája 2025 v čase o 19:00 hod. mu bola hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta za priestupok
proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu, že
porušil predmetné vykázanie a zároveň obvinený 17. mája 2025 v presne nezistenom čase večer pred
00:00 hod. v uvedenej chate najskôr jedenkrát udrel poškodenú I. J. rukou zovretou v päsť do oblasti
tváre, po čom obvinený v útoku pokračoval a opakovane udrel poškodenú do tváre a iných častí tela,
pričom jej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie v oblastí očníc hlavne vpravo s krvným výronom,
zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta pravej ruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo

so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu „Blow out, čím bola poškodená obmedzená na
bežnom spôsobe života 17 dní, z toho závažne 3 dni a menej závažne 14 dní,

teda

-vbode1.sainémuvyhrážalsmrťoutakýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavuačinspáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe a

-vbode2.marilvýkonrozhodnutiainéhoorgánuverejnejmocitým,žesadopustilopakovanéhokonania,
aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydaného podľa osobitného predpisu a inému úmyselne
ublížil na zdraví,

čím spáchal- v bode 1. prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a

- v bode 2. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
h), písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanému na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá aj trest prepadnutia veci – kuchynského
noža nezistenej značky, šedo – bielej farby s celkovou dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou
čepele 2 cm, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom veci stáva štát.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj
ochranný dohľad 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

25.08.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) postupom podľa § 234 ods. 1
Tr. por. na Okresnom súde Trenčín („súd“) obžalobu 1Pv 251/25/3309 z 22.08.2025 na obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania skutkov právne kvalifikovaných tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to na skutkovom základe, že

1. pod vplyvom alkoholu dňa 02.02.2025 v čase po 19:00 hod. v chatke bez popisného čísla na adrese
C. D., E. F., G. H. F. E. XXX sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal poškodenej bývalej družke I. J.
slovami „zabijem ťa, zarežem ťa“, počas čoho v ruke držal kuchynský nôž šedo-bielej farby s celkovou
dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, čo u nej vyvolalo strach o jej život,
2. pod vplyvom alkoholu po tom, ako bol dňa 08.05.2025 v čase o 16:00 hod. vykázaný zo spoločného

obydliapodľa§27aods.1zákonač.171/1993Zb.oPolicajnomzborena14dní(do22.05.2025do16:00
hod.) z chatky bez popisného čísla na adrese C. D., E. F., G. H. F. E. XXX, dňa 18.05.2025 najneskôr
do 1:04 hod. do nej vstúpil napriek tomu, že dňa 17.05.2025 v čase o 19:00 hod. mu bola hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta za priestupok
proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu,

že porušil predmetné vykázanie a zároveň obvinený 17.05.2025 v presne nezistenom čase večer pred
00:00 hod. v uvedenej chate jedenkrát udrel poškodenú I. J. rukou zovretou v päsť do oblasti nosa, po
čom obvinený pokračoval v útoku a opakovane ju päsťou udieral do presne nezistených miest, pričom
poškodenej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie v oblastí očníc hlavne vpravo s krvným výronom,
zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta pravej ruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo

so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu „Blow ouť, čím bola poškodená obmedzená na
bežnom spôsobe života 17 dní, z toho závažne 3 dni a menej závažne 14 dní.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp.
§ 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že k stíhaným skutkom môže urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Tr. por., že je nevinný. Priznáva len spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia,
ostatné skutky nespáchal.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na návrh procesných strán na hlavnom pojednávaní

vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej I. J., svedkov K. L., M. B., I. N., O. P., K. O.,O. K. H. a H. K., čítaním podľa § 263 ods. 1 Tr. por. zápisnice o výsluchu svedka I. C. (č. l. 52a a nasl.),
čítaním podľa § 268 ods. 2 Tr. por. znaleckého posudku na osobu obžalovaného (č. l. 59 a nasl.), čítaním
podľa § 269 Tr. por. listinných dôkazov, a to odborného vyjadrenia na č. l. 240 a nasl., lekárskej správy

na č. l. 37, prepisov na č. l. 98 a 153, rozsudku na č. l. 155, potvrdenia na č. l. 255, záznamu o prejednaní
priestupku na č. l. 259, zápisov o dychových skúškach na č. l. 171-173 a 260-261, z prílohovej obálky
na č. l. 328 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov a napokon oboznámením podľa
§ 270 ods. 1 Tr. por. zaisteného noža ako doličnej veci.

Obžalovanýspontánnevypovedalvzásadezhodnesjehovýpoveďouzprípravnéhokonania.Spáchanie
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v celom rozsahu priznal a oľutoval. Spáchanie
trestných činov nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví poprel.

Popísal, že po tom, ako vykonal trest odňatia slobody, ktorý súvisel tiež s trestnou činnosťou voči
poškodenej, išiel bývať do C. D., E. F. na chatku nachádzajúcu sa vedľa rodinného domu číslo XXX,

ktorú vlastní G. A. a nechala mu ju v užívaní, pretože pracoval u jej manžela. S poškodenou žil už pred
výkonom trestu odňatia slobody, a to mnoho rokov. Poškodená vtedy nemala kde bývať, bývala vlastne
na ulici, nemala nič a keďže mu jej bolo ľúto, pričom aj sestra poškodenej na neho naliehala, aby ju
zobral bývať k sebe, pretože poškodená nemá nikoho, nič a nemá kde bývať. Rozhodol sa teda, že jej
pomôže a zoberie ju bývať k sebe do chatky. Síce ju takto ubytoval u seba, ale intímne spolu nežili,

to on už nemôže. Pár netvorili už niekoľko rokov. Trestné činy nebezpečného vyhrážania a ublíženia
na zdraví nespáchal, je to výmysel opitej poškodenej. Tá pije pravidelne a okrem toho berie aj lieky na
srdce alebo na tlak. Vypila vždy všetok alkohol, čo na chatke mal a všetky veci, ktoré tam mal, napríklad
brúsky, televízor, krovinorez, pílu a podobne popredávala, asi aby mala peniaze na alkohol a drevo na
kúrenie, keďže nikde nerobila.

02.02.2025 prišiel večer domov z fušky. Je pravda, že obaja potom mali vypité, ale absolútne nič sa
neudialo, nehádali sa, nemali ani prečo. Poškodená v jednom momente zavolala policajtov, že sa jej
on nebezpečne vyhráža s nožom, čo ale nebola pravda. Po údajnom vyhrážaní totiž nikam neodišla,
zostala v chatke napriek tomu, že sa jej mal vyhrážať a policajti jej odporúčali odísť, čo dokazuje nielen

to, že nemala žiadnu obavu, ale aj to, že sa jej nijak nevyhrážal. Nepoužíva slová ako „zarežem ťa“
alebo „zabijem ťa“ a nožíky neznáša, všetko je to výmysel poškodenej. Keď sa vrátil z polície, čo bolo
asi na druhý deň, poškodená prišla naspäť do chatky, nemala kde bývať. Potom tam s ním bývala vo
februári, marci, apríli a aj v máji. Ale nie celé dni, hocikedy odišla, niekedy aj na pár dní a znovu sa
vrátila. Sem-tam aj varila, upratovala, robila sa, že sa zmenila. Nemali žiadne hádky ani konflikty.

Potom bol 08.05.2025 z chatky vykázaný, poškodená si vymyslela ďalšie nebezpečné vyhrážanie. Keď
sa zas vrátil z polície, chcel ísť ku kamarátovi H. K., ale keď tam vošiel, sedela tam poškodená. Hneď
teda odišiel, s poškodenou sa nebavil a išiel na chatku, z ktorej bol vykázaný. Poškodená bola zbalená
a chystala sa do Trenčína do azylového domu, kde vtedy s prestávkami bývala. Bol presvedčený, že

na chatku nepríde, tak tam išiel. V pondelok 12.05.2025 alebo utorok 13.05.2025 sa poškodená sama,
dobrovoľne vrátila do chatky. Prosila ho, či jej nepomôže, že nemá kde bývať. Prišla aj s kamarátom
– svedkom L., ktorý je chorý, chodí o barlách, pričom s ním vychádzal dobre. Obom dovolil bývať v
chatke. Sľúbili mu, že svedok dostane 20.05. dôchodok a obaja pôjdu. Takto fungovali do konca týždňa,
on chodieval na brigády, čiže tam cez deň nebýval a vracal sa poobede naspäť na chatu. Poškodená

a L. nikde nepracovali boli stále na chatke a len pili. On im na to dával peniaze. 17.05.2025 bol tiež
cez deň na brigáde, po práci okolo 13:00 hod. do chatky priniesol fľašu domácej pálenky a keďže mal
narodeniny, všetci traja začali spoločne popíjať. Neskôr asi okolo 14:45 hod. išiel dole do dediny do
pizzerie „u Jakuba“ kúpiť cigarety, lebo nemali čo fajčiť. Naspäť do chatky sa vrátil asi o 15:30 hod.,
pričom poškodená povedala, že si chce ešte vypiť, že jej má dať peniaze, že pôjde kúpiť alkohol. Dal

jej 20,- € a ona išla kúpiť domácu pílenku. Keď sa vrátila, správala sa čudne, bola nafučaná, tiež bola
viac opitá k čomu priznala, že u suseda vypila 3 alebo 4 poháriky. Nebola nijak zranená. Normálne
komunikovali, všetko bolo v poriadku. Ešte nalievala z fľaše, ktorú priniesla od suseda a potom išla na
záchod. Vtedy započul, že telefonuje, na čo povedal L., že za chvíľu určite prídu policajti, pričom keď sa
poškodená vrátila, spýtal sa jej, či volala políciu, čo poprela. O chvíľu ale prišla hliadka polície a on dostal

pokutu za nerešpektovanie vykázania. Po tomto odišiel z chatky, išiel aj s L. dole do dediny, „u Jakuba“
si kúpili cigarety a išli naspäť do chatky, pretože si myslel, že to poškodenú už prešlo a aj tak nemali kde
spať. Spoločne si vo vnútri chatky zapálili, pozerali televízor. L. sa ešte poškodenej pýtal, prečo volala
policajtov, na čo ona nič nepovedala. On to nijako neriešil, nič poškodenej nehovoril a ani jej nenadával.Keď dofajčil, išiel si ľahnúť do izby vedľa obývačky, pretože ráno mal ísť zase na brigádu. L. a poškodená
ešte zostali pozerať televízor v obývačke. Zobudil sa až na to, keď pre neho prišli policajti. Poškodenú
nezbil, ani jej nijako inak fyzicky neublížil ani jej nijako nevynadal. Nemal na to dôvod. V chatke zostal

preto, lebo chcel poškodenej pomáhať a nie ubližovať.

Poukázal tiež na to, že policajti, ktorí po neho prišli, mu hneď baterkou kontrolovali ruky, či ich nemá od
krvi, čo sa ale nepotvrdilo. Keby poškodenú zbil do krvi, určite by nejakú jej krv mal na rukách. Poukázal
aj na to, že mu už pri najmenšej námahe puchnú ruky, pričom ak by poškodenú skutočne udrel rukou

zovretouvpäsť,malbyveľmiopuchnutéhánky,čosaaletiežnepotvrdilo.Napokonnaznačil,žemotívom
poškodenej obviniť ho z trestnej činnosti mohlo byť, keďže nemá kde bývať, aby mohla zostať na chatke,
pokiaľ on bude vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Poškodená spontánne vypovedala tiež v zásade zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania. Na
hlavnom pojednávaní si na niektoré skutočnosti pre odstup času a zrejme aj to, že v čase spáchania

stíhaných skutkov bola aj ona pod značným vplyvom alkoholu, presne nespomenula. Pokiaľ ale v tomto
smere boli aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov (analogicky napríklad uznesenie
KrajskéhosúduvTrenčíne23To/56/2024z28.11.2024,zktoréhovyplýva,žeajvyjadrenieobžalovaného
na hlavnom pojednávaní, že si z dôvodu odstupu času na niektoré skutočnosti nepamätá, je rozporom,
ktorý je možné a s poukazom na § 2 ods. 11 Tr. por. aj potrebné odstrániť postupom podľa § 258 ods. 4

Tr. por.) postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. čítané príslušné časti jej výpovedí z prípravného konania,
ich obsahu sa pridržala, pričom rozpory vysvetlila práve už uvedeným.

V prvom rade uviedla, že obžalovaný je jej bývalý druh. Ich vzťah ale v čase stíhaných skutkov už skončil,
kedy presne, to už nevie. Nechápe, prečo obžalovaný tvrdil, že spolu v minulosti netvorili pár. Každý vie,

že boli pár. Bývali spolu aj v Dubnici nad Váhom na adrese Q. R. XXX, a to asi 5 rokov. Po tom, ako
ho dala zavrieť za nebezpečné vyhrážanie, keďže robil somariny, pretože pil alkohol a bral aj tramal, sa
nejako v decembri 2024 vrátil z výkonu trestu. Dovtedy na chatke bola sama, lebo trest vykonával viac
ako rok a niekto sa musel starať o ich mačku. Počas výkonu trestu vyvolával jej a aj jej sestre, s ktorou
bol tiež kamarát, aby mu poslali peniaze. Ona mu peniaze neposlala, lebo sa na chatke musela starať o

dve zvieratá, nebolo tam ani drevo na kúrenie a musela sa starať aj o seba. Sestra mu peniaze poslala.
Od jeho návratu bývali v chatke spolu. Neodišla od neho, pretože počítala s tým, že sa po viac ako roku
vo výkone trestu zmení a piť nebude. Keď bol triezvy, bol iný človek, bol normálny. Vždy ju prehovoril,
aby na chatku prišla, aby sa k nemu vrátila. Aj po výkone trestu bol najskôr normálny, nepil. Hádky začali
vtedy, keď obžalovaný opäť začal piť a s ním začala piť aj ona. Hádky začínal obžalovaný výčitkami

týkajúcimi sa výkonu trestu, že ho ona dala zavrieť, to mu vadilo.

Ku skutku z 02.02.2025, kde práve postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. bola čítaná jej výpoveď
z prípravného konania, ktorej sa v celom rozsahu pridržala, uviedla, že sa opäť hádali ako následok
požitého alkoholu. Obžalovaný jej vytýkal, že ho dala dvakrát zavrieť. On sa jej vždy pri hádkach nejako

vyhrážal, vždy si na hádku našiel zámienku, hlavne keď bol pod vplyvom alkoholu. Vtedy mu preplo a
bol koniec. Detaily si moc nepamätá, počas vyhrážok ale držal v ruke nožík. Policajtov volala určite ona,
pretože sa bála. Vyhrážal sa jej totiž, že ju zabije, že si ju odsedí, že sa nebojí basy. Bála som ho preto,
že na ňu neraz siahol.

Ku skutku stíhanému v bode 2. obžaloby uviedla, že na chatke vtedy býval aj svedok L.. Cez deň
bola ona aj L. na chatke, požívali alkohol. Obžalovaný bol doobeda v práci. Poobede sa vrátil a keďže
mal narodeniny, všetci spoločne začali popíjať. Potom im došiel alkohol a tak išla kúpiť ďalší, na ktorý
jej dal peniaze obžalovaný. Keď už boli opití, vznikli medzi ňou a obžalovaným nezhody. Keďže sa
obžalovaného bála, zavolala policajtov. Policajti po príchode vec s obžalovaným riešili, pričom následne

obžalovaný aj s L. niekam odišli. Ona zostala na chatke. Po nejakom čase sa vrátili a všetci spoločne
pokračovali v popíjaní. Obžalovaný sa potom opäť začal rozčuľovať, že ho dala zavrieť a že stále volá
policajtov. Vtedy ona sedela pri kuchyni na rohovej lavici a obžalovaný s L. na gauči v obývačke. V návale
hnevuknejpotomobžalovanýprišielaudreljupäsťoudotváresoslovami,žeterazmôževolaťpolicajtov.
Na to sa akoby ukľudnil, sadol si späť na gauč, z ktorého sa ale po chvíli opäť postavil a pokračoval

v úderoch do jej tváre. Po chvíli sa opäť ukľudnil a opäť si sadol späť na gauč. L. po celý čas sedel na
gauči, nie je pravda, že by spal. Všetko zrejme videl, bol ale mimoriadne opitý. Ona bola tiež opitá, ale
bitku si pamätá. Určite nebola opitá až tak, že by si takúto vec nepamätala. K tomu vysvetlila, že keď
niekto niekoho trafí päsťou do oka, ten trafený hneď vytriezvie, a takto dostala hneď niekoľko rán. Potomani nevie ako a narýchlo odtiaľ odišla. Bola celá od krvi, tá jej stekala po tričku. Vyšla na ulicu a zháňala
pomoc. Odišla bez papúč a so zakrvaveným tričkom, bola celá krvavá. Po nejakej chvíli prišiel pán, ktorý
zavolal policajtov a tí zavolali záchranku. L. o pomoc nežiadala, pretože ten bol veľmi opitý.

Od uväznenia obžalovaného na chatke býva sama, pracuje, chodí upratovať byty a nepije pravidelne,
hlavne nie cez týždeň, lebo chodí do práce. L. bol v čase stíhaného skutku najviac opitý zo všetkých,
pričom je tiež možné, že svojou výpoveďou chce pomôcť obžalovanému, pretože ten mu umožnil na
chatke bývať a tiež mu vtedy zabezpečoval všetky potreby vrátane alkoholu. Ak by bol obžalovaný

prepustený na slobodu, po tomto sa k nemu už nikdy nevráti.

Aj svedok L. spontánne vypovedal v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania. Najskôr
popísal, že s poškodenou je kamarát, poznajú sa z ulice a nocľahárne, keďže obaja sú vlastne
bezdomovci. Obžalovaného v živote stretol dvakrát. Prvýkrát ho stretol po Brezinou, kde ich poškodená
vlastne aj zoznámila. Druhýkrát sa stretli, keď prišiel bývať na chatku k obžalovanému a poškodenej.

To všetko sa udialo v priebehu roku 2025.

Na chatku prišiel asi 14.05.2025 a do skutku stíhanému v bode 2. obžaloby tam býval asi 3 dni.
17.05.2025 doobeda obžalovaný na chatke nebol. Oni s poškodenou sedeli na chatke, šúľali cigarety
a pili. On vtedy pil veľa. Neskôr poobede prišiel aj obžalovaný a popíjať začali všetci spoločne. Postupne

im ale dochádzal alkohol a tak obžalovaný poslal poškodenú kúpiť ďalší alkohol. Po nejakom čase
sa poškodená vrátila do chatky s fľašou domácej pálenky, mala už dosť vypité. Následne pokračovali
všetci spoločne v popíjaní a rozprávali sa. Vtedy obžalovaný poškodenej povedal niečo v tom zmysle,
či ju svrbí piča, či chce už ísť do Trenčína. Na to sa poškodená postavila, odišla na latrínu a zavolala
policajtov. On nechápal prečo, ale je pravda, že už keď odchádzala na latrínu mu obžalovaný povedal,

že za chvíľu určite prídu policajti, že ich poškodená určite išla zavolať. Policajti následne skutočne prišli
a obžalovaného z chatky vykázali, pričom spoločne s ním išiel do dediny, kde obžalovaný bol kúpiť
víno od K. D., pričom on ho čakal na zastávke. Keď za ním na zastávku prišiel obžalovaný, rovno tam
otvorili jednu fľašu a dali si z nej. Začalo ale pršať, na čo obžalovaný povedal, že tak piča bude v suchu
a oni budú moknúť, na základe čoho rozhodol, že idú na chatku. Keď tam prišli, normálne všetci spolu

pokračovali v popíjaní vína. Potom má „okno“, nepamätá si, čo sa dialo, zobudil sa až na to, že tam prišli
policajti. Pokiaľ si pamätá, nebol svedkom žiadnych konfliktov obžalovaného a poškodenej, tí na seba
ani nekričali. Bola tam normálna atmosféra, všetci sa rozprávali, bavili, popíjali.

Svedok B. bol jedným z policajtov, ktorí 02.02.2025 zasahovali v Hornej Súči, časti Dúbrava na chatke

nachádzajúcej sa vedľa rodinného domu číslo 444. Niekedy večer boli s kolegom vyslaní na dané miesto
s tým, že volala pani, ktorá bola neskôr identifikovaná ako poškodená, ktorá uviedla, že ju napáda muž,
ktorý bol neskôr identifikovaný ako obžalovaný. Cestou na chatku volal s poškodenou a povedal jej, aby
priestor, kde sa nachádzajú, opustila. Poškodená bola pod vplyvom alkoholu už na počutie v telefóne.
Keď prišli na miesto, bol obžalovaný vonku pred chatkou a poškodená bola vo vnútri chatky a popíjala.

Potom oboch vyťažovali. Poškodená popísala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím a aj to, že vzal
nôž a aj ten pri vyhrážkach použil. Toto poškodená zopakovala viackrát. Poškodená negovala, že by
ju obžalovaný fyzicky nenapadol, modriny, ktoré mala, pripísala pádu. Mala premenlivú náladu, chvíľu
plakala a vzápätí sa akoby smiala, bola žoviálna s tým, že toho veľa vypila. Obžalovaný nebol tak opitý,
ako poškodená. Počas zákroku riadne spolupracoval, nebol agresívny. Viac-menej sa smial situácii,

ktorá vznikla. Spomenul verbálny konflikt, resp. hádku s poškodenou a naznačil aj jeho dôvody (na ktoré
si ale už s odstupom času nespomenul), rezolútne ale poprel vyhrážanie sa a nôž. Záver o dôvodnosti
oznámenia poškodenou vyvodil z toho, že poškodená napriek jej stavu konzistentne opakovala, že sa
jej obžalovaný vyhrážal zabitím s nožom v ruke a z toho, že napriek tomu, že v chatke bol neskutočný
neporiadok, poškodená s pomedzi viacerých v kuchyni položených presne identifikovala konkrétny nôž,

ktorým sa jej obžalovaný vyhrozil.

Svedok N. bol druhým policajtom, ktorý 02.02.2025 zasahoval na chatke. Mali vtedy s kolegom
B. nočnú. Okolo 19:30 hod. až 20:00 hod. boli vyslaní preveriť oznámenie na chatku, pričom od
operačného dôstojníka mali informáciu, že by malo ísť o nebezpečné vyhrážanie. Chatku, keďže nejde

o štandardnú nehnuteľnosť, dlhšie hľadali. Cestou na miesto sa spojili s oznamovateľkou, ktorá bola
neskôr identifikovaná ako poškodená, že prichádzajú, aby ich čakala. Po príchode ku chatke stál
pred ňou muž, ktorý bol neskôr identifikovaný ako obžalovaný. Toho hneď začal on vyťažovať, pričom
kolega B. išiel dovnútra vyťažiť poškodenú. Potom si navzájom vymenili svoje zistenia. Keď vyťažovalobžalovaného, ten bol kľudný. Hovoril niečo v tom smere, že nevie, čo sa zas deje, že v minulosti bol
kvôli poškodenej vo výkone trestu, pričom nepotrebuje problémy. Potvrdil, že sa vtedy s poškodenou
pohádali. Pod vplyvom alkoholu boli obaja, poškodená ale na prvý pohľad viac. Fyzický útok zo strany

obžalovaného poškodená negovala, opakovane ale trvala na tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím
s nožom v ruke. Záver o dôvodnosti oznámenia poškodenou, rovnako ako svedok B., vyvodil okrem
konzistentnej výpovede poškodenej napriek jej stavu aj z toho, že napriek tomu, že v chatke bol veľký
neporiadok, poškodená s pomedzi asi desiatich v kuchyni položených presne identifikovala konkrétny
nôž, ktorým sa jej obžalovaný vyhrozil. Poškodená tiež opakovala, že z obžalovaného má strach

a spomenula aj to, že obžalovaný kvôli nej v minulosti bol vo výkone trestu. Bála sa, že keď odídu,
obžalovaný ju určite zareže.

Svedok P., jeden z policajtov, ktorí v noci zo 17.05.2025 na 18.05.2025 boli vyslaní preveriť oznámenie
do Hornej Súče, časti Dúbrava. Mala sa tam nachádzať zbitá žena. Vyslaní tam boli okolo polnoci, ale
nevie, kedy tam prišli, miesto sa im dlhšie nedarilo nájsť. Potom ale spozorovali ženu, ktorú neskôr

identifikovali ako poškodenú. Zastavili pri nej autom, pričom bola uplakaná, evidentne zbitá a okrem toho
bosá. Bola tiež značne pod vplyvom alkoholu. Pýtali sa jej na zranenia, ktoré utrpela, pričom mala zjavnú
podliatinu pod okom. Do pár minút prišla na miesto aj záchranka, pričom po jej príchode sa poškodenú
snažiliďalejvyťažiť.Popísalaim,žejuzbilkamarát,obžalovaný,pričomoznačilaajmiesto,kdesaskutok
mal stať, teda už viackrát spomenutú chatku. Na to sa k uvedenej unimobunke, chatke presunuli. Svietili

si baterkami, pričom zistili, že chatka je otvorená a tak do nej vstúpili. Nachádzali sa tam dve osoby,
ktoré ležali, pričom obžalovaný po vyzvaní ihneď predložil svoj občiansky preukazu. V rámci vyťažovania
uviedol, že skutok si poškodená vymyslela z dôvodu, že ho chce vyštvať z chatky. Druhý muž verziu
obžalovaného podporil. Potom obžalovaného obmedzili na osobnej slobode a dali mu fúkať. Obžalovaný
bol vyzlečený, pričom si nevšimli, že by mal zranenia na rukách, alebo bol od krvi. Inak by to uviedli do

záznamu. V chatke bol bežný neporiadok zodpovedajúci sociálnej situácii obžalovaného a poškodenej.
Ak by tam boli stopy krvi, tiež by to uviedli do záznamu.

Svedok O. bol druhým policajtom, ktorý v noci zo 17.05.2025 na 18.05.2025 preveroval oznámenie v
Hornej Súči. Mali vtedy s kolegom P. nočnú. Vyslaní tam boli okolo polnoci, ale nevie, kedy tam prišli,

miesto sa im dlhšie nedarilo nájsť. Potom stotožnili bosú ženu, ktorú neskôr identifikovali ako poškodenú.
Mala ublíženú, krvavú tvár, monokel a bola značne pod vplyvom alkoholu. Po príchode záchranky na
miesto poškodenú ďalej vyťažovali, pričom tá im uviedla, že ju napadol obžalovaný. Na to sa presunuli ku
už viackrát spomenutej chatke. Bola tma, takže si svietili baterkami. Po vstupe do chatky zistili, že sa tam
nachádzajú dvaja muži. Bola s nimi ťažšia komunikácia, pretože tiež boli pod vplyvom alkoholu. V rámci

šetrenia ďalej zistili, že obžalovaný pobytom na chatke porušil predchádzajúce vykázanie z nej a keďže
vzniklo podozrenie na spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, obmedzili ho
na osobnej slobode. Spomína si, že obžalovaný spal nahý, nespomína si, či mal zranenia na rukách.
V priebehu vyťažovania obžalovaný napadnutie poškodenej poprel, uviedol, že je to vymyslené, že už
v minulosti sa niečo podobné stalo. Druhý muž verziu obžalovaného potvrdil. V chatke bol „solídny“

neporiadok.

Svedok O. H. vo veci vypracoval odborné vyjadrenie č. 116/2025 (č. l. 240) a bol vypočutý aj na hlavnom
pojednávaní, a to v procesnom postavení svedka. O tomto súd rozhodol napriek tomu, že menovaný je
aj znalcom zapísaným v odbore a odvetví príslušnom na podanie znaleckého posudku. V prípravnom

konaní totiž bol pribratý len opatrením na vypracovanie odborného vyjadrenia a nie uznesením na
vypracovanie znaleckého posudku, čo jeho výsluch v procesnom postavení znalca vylučovalo.

V prvom rade sa pridržal toho, čo uviedol v odbornom vyjadrení a podrobne popísal, z akých podkladov
pri jeho vypracovaní vychádzal. Na doplňujúce otázky vylúčil, že by zranenia poškodenej boli spôsobené

jedným pádom. Vtedy by totiž neboli zranenia na oboch stranách hlavy, ale len na tej strane, na ktorú
by spadla. Navyše zranenia spôsobené pádom na tvár, ako predostrel obžalovaný, sú jednak spojené
so zranením nosa, ktorý z tváre vystupuje a pri páde na tvár je postihnutý ako prvý, čo ale u poškodenej
nebolo a jednak s pádom tváre na nerovný tvrdý povrch, čo tiež predostrel obžalovaný, je spojené
aj porušenie kožného krytu – odrenina alebo rana, čo ale tiež u poškodenej nebolo. Navyše v daný

deň malo byť mokro a tak keby k pádu poškodenej došlo vonku, okrem rán by bolo zrejmé aj ich
zašpinenie, ktoré nevyplývalo zo zdravotnej dokumentácie. On sám poškodenú vyšetril deň po stíhanom
skutku, pričom si nevšimol nič, čo by nekorešpondovalo so zdravotnou dokumentáciou. Poškodená
vtedy už nekrvácala a krvácanie nebolo popisované ani v zdravotnej dokumentácii. Nevyplynul ale z jehovyšetrenia útok na nos poškodenej, keďže na ňom neboli žiadne zranenia, a to ani podľa zdravotnej
dokumentácie. Pokiaľ sa ohľadne predmetu, ktorým sa útočilo, vyjadril tak, že išlo o tvrdý predmet
rovného, resp. hladkého povrchu, keďže nebola popísaná odrenina alebo rana s tým, že nositeľom

pôsobiacej sily „iba“ mohla byť ruka zovretá do päste, s absolútnou istotou tento predmet nedokázal
určiť, na mieste totiž nebol. Ide ale o typické poranenia tváre po útoku rukou zovretou v päsť, kde ani
nie je nevyhnutná veľmi vysoká intenzita úderu, pretože kosti, ktoré mala poškodená zlomené, patria
medzi najtenšie kosti v tele s hrúbkou do 1 mm. Úder potrebnej intenzity vôbec nemusel zanechať stopy
na ruke útočníka.

Svedok K., kamarát obžalovaného a poškodenej, popísal, že vie o situácii u neho doma pri štadióne,
kedy poškodená zavolala políciu kvôli údajnému konfliktu medzi ním a obžalovaným. Keď na miesto
prišli policajti, útok obžalovaného voči nemu poprel, pretože žiaden útok nebol. Pochytili sa vtedy len
obžalovaný a poškodená. Vtedy tiež všetci spoločne popíjali.

Svedok C. vypovedal, že v máji 2025 to bol on, kto volal na tiesňovú linku. Bolo to okolo polnoci a došlo
k tomu tak, že sa už chystal spať, ale manželka mu povedala, že počula, že niečo strašné sa stalo,
pretože z hlavnej ulice, ako je dúbrava, sa šíril krik o pomoc, v zmysle „pomóc, pomôžte mi ľudia,
nevidím“. Na to otvoril okno a overil si to. Bosý potom išiel na terasu a počul, že skutočne tam niekto
volá o pomoc. Dohodol sa s manželkou, že sa tam pôjde pozrieť. Zobral si baterku, obliekol sa a išiel na

miesto, odkiaľ sa ozývalo volanie o pomoc. Na ulici si baterkou zasvietil do diaľky a vo vzdialenosti asi
100 metrov nad nimi videl nejakú osoba, o ktorej podľa hlasu usúdil, že je to žena. Prišiel teda za ňou
a pýtal sa jej, čo sa stalo. Videl, že je bosá, uplakaná, krvavá. Mala krvavé ruky na predlaktí a aj krvavé
stopy na tvári. Keď na ňu zasvietil tiež videl, že má riadne navreté oko. Reflexívne ale otočila hlavu od
svetla z baterky, a tak zranenia detailnejšie nevidel. Začala ho hneď prosiť, aby zavolal záchranku alebo

policajtov s tým, že ju niekto zbil, presné slová si nepamätá, ale mala to byť osoba z prostredia, kde
býva. Zavolal teda policajtov. Keď tam čakali tak často hovorila, že ju to veľmi bolí, resp. páli, štípe, to
oko. Poškodená určite bola pod vplyvom alkoholu.

Zo znaleckého posudku na č. 62/2025 osobu obžalovaného znalca O. O. vyplynulo, že u obžalovaného

v čase stíhaného konania boli vylúčené vtedy prítomné, či predtým prekonané duševné ochorenia
psychotického charakteru (schizofrénna psychóza, intoxikačné psychózy), afektívna poruchu, či
organické poškodenie mozgu. Bol vylúčený taktiež mentálny a kognitívny deficit, ktorý by mal forenzne
signifikantný vplyv na kritičnosť a úsudok obžalovaného. Obžalovaný sa v čase oboch stíhaných
skutkov nachádzal podľa subjektívne udaného množstva skonzumovaného alkoholu ako aj výsledku

dychovej skúšky v jednoduchej alkoholovej opitosti stredného stupňa. Nešlo o duševnú poruchu v užšom
zmysle ale o obžalovaným svojvoľne navodený stav, kde sa uplatňoval iba prirodzený a očakávateľný
účinok alkoholu na konanie – znižovanie zábran a kontrolných mechanizmov s následným eskalovaním
emočnej instability, iritability a agresivity. Obžalovaný ale s konzumáciou alkoholu mal primerané životné
skúsenosti a bol dostatočne spôsobilý pre posúdenie jeho vplyvu na konanie. V čase oboch skutkov

neboli rozpoznávacie schopnosti obžalovaného nijako ovplyvnené a ovládacie schopnosti boli znížené
vo forenzne nevýznamnej miere prirodzeným a očakávateľným účinkom alkoholu. Obžalovaný teda
vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a vedel svoje konanie
vo forenzne nevýznamne zníženej miere ovládať. U obžalovaného boli preukázané atribúty závislosti
od alkoholu v zmysle platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb – syndróm závislosti, ide o diagnózu

celoživotnú. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný,
nakoľko skutok nebol determinovaný duševnou poruchou. Potenciálne riziko u obžalovaného spočíva
v recidíve požívania alkoholu v nechránených podmienkach. Obžalovaný už absolvoval ambulantnú
protialkoholickú liečbu, pričom abstinenciu porušil opakovane po jej ukončení. Preto znalec záverom
navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré poslúži ako

vonkajšia kontrola pri zlyhaní kontroly vnútornej. Prognóza obžalovaného do budúcnosti je otvorená a
závislí od jeho schopnosti abstinovať od alkoholu v nechránených podmienkach (na slobode).

Na podklade odborného vyjadrenia č. 116/2025 svedka O. H. bolo ustálené, že poškodená pri fyzickom
napadnutí od 17.05.2025 najneskôr do 00:04 hod. 18.05.2025 utrpela zmliaždenie tváre, zmliaždenie v

oblasti očníc hlavne vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta
pravej ruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu
„Blow out“. Tieto zranenia vznikli priamym mechanizmom, tj. priamym pôsobením sily, kde jej nositeľom
bol tvrdý predmet rovného, resp. hladkého povrchu, a to z dôvodu, že nebolo popísané porušeniekožného krytu – odrenina alebo rana. Nositeľom pôsobiacej sily mohla byť ruka zovretá do päste.
Zranenia poškodenej si vyžiadali nutnosť hospitalizácie a liečenia. Poškodená bude celkovo obmedzená
na bežnom spôsobe života 17 dní , z toho 3 dni závažne a 14 dní menej závažne. Podľa rozsahu a

charakteru zranení poškodenej ide z medicínskeho hľadiska ide o zranenia ľahké. Zranenie poškodenej
nepredstavujú ťažkú ujmu na zdraví. Ak by sa útočila rovnakou silou ale tvrdším predmetom, zranenia
poškodenej by boli vážnejšie. Rovnaký záver platí aj o útoku väčšou silou ale rovnakým predmetom.

Z lekárskej prepúšťacej správy Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín –z 20.05.2025

týkajúcej sa poškodenej bolo čítané, že tá tam bola prvýkrát hospitalizovaná 18.05.2025 o 2:05 hod.,
pričom bola privezená RZP s tým, že mala údajne byť napadnutá známou osobou, mala byť udieraná
do hlavy. V bezvedomí nebola, nezvracala, po úraze údajne epistaxa. na mieste PZSR – dychová
skúška na etanol: 2,5 promile.. V danom čase pacientka GCS15, ebrieta, HKK i DKK aktívne pohybuje,
udáva algie hlavy a pr. ruky. Iné poranenia neguje. Vzhľadom na CT nález príjem na oddelenie. Po
prvotných vyšetreniach 18.05.2025 vrátane CT je záver intrakraniálne bez hemorágie, blow-out fraktúra

spodiny pravej orbity s herniáciou tuku do dutiny a tesným naliehaním m. rectus inferior na kostné
fragmenty, retrobulbárny hematóm vpravo, bulbus bez evid. traumatických zmien, viaceré fraktúry pravej
miaxilárnej dutiny s hemosínom a zatečením do nosovej dutiny. 18.05.2025 o 8:29 hod. poškodená
absolvovala ORL vyšetrenie, kde udala, že bola napadnutá známou osobou, udieraná do hlavy. Na
úraz si pamätá, z nosa krvácala, zuby jej chýbali už pred úrazom, počuje dobre, dýcha sa jej dobre. V

bezvedomí nebola, nezvracala, po úraze údajne epistaxa, na mieste PZSR – dychová skúška na etanol:
2,5promile.Napokonjezaznamenanýajpriebehliečby,podľaktorého51-ročnápacientkabolaprijatána
tamojšie oddelenie s vyššie uvedenou anamnézou. CT bola verifikovaná fraktúra spodiny pravej orbity,
retrobulbárny hematóm vpravo, fraktúry pravej maxilárnej dutiny s hemosínom. Neurologický bol nález
v norme. Pre syndróm závislosti od alkoholu jej bolo doplnené psychiatrické vyšetrenie (a odporúčané

protialkoholické liečenie ústavnou formou). Počas hospitalizácie bola afebrilná, cirkulačne stabilizovaná.
Kontrolný neurologický nález bol v norme. Prepustená z oddelenia do ambulantnej starostlivosti.

Bol čítaný aj prepisov hovoru poškodenej („P“) na linku 158 z 02.02.2025 o 19:42 hod. s tým, že
poškodená komunikovala s operátorom („O“), ktorý hovor prebehol doslovne takto: P: Dobrý, tu je J.

zasa, O: Horná Súča koľko? Číslo domu pani J., P: No tam, kde je tá chatka (ďalej nie je rozumieť), O:
Horná Súča kde pani J.?, P: Pri dome, oné, 43 alebo ja neviem koľko ešte, O: Ale pri čom? ... A. J., čo
potrebujete, čo sa vám stalo? ... A. J., P: No prosím vás, môžete sem poslať hliadku?, O: Pošleme, len
mi povedzte, čo sa stalo a kde ju mám poslať. Horná Súča..., P: Zle vás počujem, zle vás počujem, O:
Horná Súča koľko?, P: Pri oném, pri onem, šak R. to vedia, O: Pri chatke?, P: Áno, nie, pri dome 344,

onú to oné pri, to je chatka pri dome 44 alebo 344, neviem, O: 444, či 344?, P: No to je jedno oné, ale je
to chatka, tuná, už ste boli vyše krát tu no, O: Chatka nejaká, hej?, P: Áno, je tam tá veľká še... (plače),
O: A čo sa vám stalo, prečo plačete?, P: Lebo ma chcel udrbať za to, ja už som zbitá, O: A kto vás zbil?
(počuť plač) Kto vás zbil pani J.?, P: Prosím vás prídite, O: Ale dobre prídeme, len mi povedzte kto vás
zbil, P: B. B., Q. S.?, L.: Q.?, A.: B., L.: B.?, P: Ešte sa... áno, ešte sa vyhráža, že príde oné... a ja stojím

venku, O: A máte nejaké zranenie?, P: Nie ešte, no ja už mám predtým zranenia, O: A teraz máte nejaké
zranenie?, P: Ne, lebo som stihla ujduť, O: Takže stihla ujsť, P: No prídite niekto, lebo sa mi vyhráža, že
(nie je rozumieť) tam byť, O: Vyhrážal sa vám, že vás čo?, P: Ako?, O: Sa vám vyhrážal, že čo?, P: No
tak to je normálne u neho, O: Ale čím sa vám vyhráža?, P:
Že ma zabije, O: Že vás zabije... Dobre, tak počkajte, počkajte kdesi vonku mimo neho na hliadku,

P: Dobre, O: Dobre, dobre, majte sa, dopočutia, P: Koľko to bude asi tak?, O: Neviem, pôjdu, pôjdu
kolegovci hneď za vami hore... Hej? C. D. P. XXX, P: To nestíhate, nestíhate to, O: Dobre, dobre...
Čakajte vonku niekde v bezpečí na hliadku, hej? V blízkosti, dobre?, P: No dobre, O: No, majte sa.

Tiež bol čítaný prepisov hovoru svedka C. („H“) na operačné stredisko z 18.05.2025 o 00:00:41 hod.

s tým, že bola komunikácia svedka, policajta („PZ“) a záchranára („Z“), do ktorej sa zapojila aj poškodená
(„P“), ktorý hovor prebehol doslovne takto: Z: Dobrý deň, tiesňová linka záchrannej zdravotnej služby,
PZ: Ahoj kolega, máme hlásené z F., A. E. F. XXX nejakú zbitú ženu, Z: Dúbrava, to je Súča?, PZ:
Je to Súča, áno. My tam ako polícia ideme, Z: Jasné, jasné v poriadku, díky, Z: Dobrý deň, tiesňová
linka záchrannej zdravotnej služby, čo sa deje?, H: Dobrý deň, asi vám to teraz kolegyňa povedala, Z:

Nie. Povedala mi, len že je tam zbitá žena, H: Počkajte, počkajte, nehúkajte, ja nepočujem, keď teraz
telefonujem, Z: Dobre, dobre, ako sa volá tam tá žena?, H: Vy sa voláte ako?, P: Baránková, H: J. I.,
Z: A koľko má rokov asi? Nemusíte presne, H: Koľko máte rokov?, P: 51, H: 51, Z: Dobre, dobre a bola
napadnutá kým? Čo sa stalo?, H: Nejaký B. alebo niečo také, Z: Dobre, je pri vedomí, počujem, že plače.Je nejako zranená?, H: Áno, áno, má celú tvár dobitú, Z: Krvavú. Dobre, H: No, má má aj oko opuchnuté,
Z: V bezvedomí nebola, hej?, H: To neviem, teraz kráča bosá po ulici, Z: A asi je aj pod vplyvom nejakých
omamných látok?, H: Alkohol určite, Z: Dobre. Aj rukami hýbe, nemá zlomené nič?, H: Áno, je v krátkom

tričku a bosá, Z: Posádka tam ide, snažte sa ju len nejako zastaviť, aby neutekala, H: Však ja som tu
pri ceste, počkám. Koľko vám to bude asi trvať?, Z: Polícia tam už je. My tam ideme tiež. My sme z
Trenčína, tak to bude chvíľočku trvať. Keby sa niečo menilo, horšilo, volajte priamo na 155-ku, dobre?
Keby odpadla alebo odišla odtiaľ. Dýcha normálne, iné problémy nemá? Že by vyslovene zvracala, tak
to nie?, H: Nie, nie, Z: Dobre, dobre. Tak sanitka tam ide. Dopočutia, H: Vďaka, majte sa.

Podľa rozsudku súdu 3T/46/2022 z 14.06.2022, právoplatného 14.06.2022, bola schválená dohoda
o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom a obžalovaným, podľa ktorej obžalovaný priznal
spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil voči poškodenej tým, že 18.02.2022 približne
o 2:30 hod. v už viackrát spomenutej chatke pod vplyvom alkoholu zaútočil na poškodenú tak, že jej dal

viacero úderov do tváre, čo súviselo s tým, že poškodenej 15.02.2022 pod vplyvom alkoholu telefonicky
hrozil slovami, či jej má pichnúť nožík do chrbta a že ju obleje benzínom a zapáli, čo u nej vyvolalo
strach o život. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 12 mesiacov za súčasného uloženia zákazu
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou

formou.

Podľa potvrdenia o vykázaní zo spoločnej domácnosti z 08.05.2025 bol obžalovaný v daný deň o 16:00
hod. podľa § 27a zák. č. 171/1993 Z. z. príslušníkmi OO PZ Nemšová vykázaný z už viackrát spomenutej
chatky a okolia 50 metrov od nej na 14 dní (do 22.05.2025 16:00 hod.), počas ktorého vykázania mu

bolo zakázané priblížiť sa k poškodenej na menej ako 50 metrov.

PodľazáznamuoprejednanípriestupkuOOPZDubnicanadVáhom17.05.2025o20:00hod.prejednalo
priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Z. z., ktorého sa dopustil obžalovaný tým, že
17.05.2025 prišiel asi o 19:00 hod. do už viackrát spomenutej chatky, kde sa nachádzala poškodená,

čím porušil vykázanie zo spoločného obydlia z 08.05.2025. Obžalovanému bola uložená bloková pokuta
30,- €.

02.02.2025 o 21:05 hod. bol obžalovaný podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu
prístrojom Dräger Alcotest 7510 č. ARMF 0624, pričom mu bola nameraná hodnota 1,03 mg/L alkoholu

v dychu. O 21:06 hod. bola aj poškodená podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu
prístrojom Dräger Alcotest 7510 č. ARMF 0624, pričom jej bola nameraná hodnota 1,25 mg/L alkoholu
v dychu.

18.05.2025 o 00:34 hod. bola poškodená podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu

prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409179, pričom jej bola nameraná hodnota 1,09 mg/L alkoholu
v dychu. O 01:04 hod. bol aj obžalovaný podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu
prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409179, pričom mu bola nameraná hodnota 0,88 mg/L alkoholu
v dychu.

Obžalovaný bol podľa registra trestov doposiaľ celkom 11-krát riešený v trestnom konaní, a to pre
rôznorodú trestnú činnosť. Prvý nepodmienečný trest odňatia slobody 20 mesiacov so zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny mu bol uložený už v roku 1989, a to za spáchanie trestného činu
dezercie podľa § 282 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.. 01.01.1990 mu ale bola udelená amnestia
a toto odsúdenie má zahladené rozhodnutím súdu z roku 2005. Následne hneď v roku 1990 mu za

spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bol uložený
trest odňatia slobody 4 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky,
kde ale 07.09.1992 bol nariadený výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny a obžalovaný bol
z jeho výkonu podmienečne prepustený 16.03.1993. Aj toto odsúdenie má zahladené rozhodnutím
súdu z roku 2005. Potom v roku 1992 mu za spáchanie trestných činov krádeže podľa § 247 ods.

1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. bol uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej
skupiny a obžalovaný bol z jeho výkonu podmienečne prepustený 16.03.1993. Aj toto odsúdenie má
zahladené rozhodnutím súdu z roku 2005. V období rokov 1994 až 20136 má evidované štyri odsúdeniaza rôznorodú trestnú činnosť (v roku 1994 trestný čin krádeže a poškodzovania cudzej veci, v roku
1997 trestný čin podvodu, v roku 2000 trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a v roku 2016
trestnýčinkrádeže),kdemubolvždyuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvrôznychvýmerách.

Všetky odsúdenia má zahladené rozhodnutím súdu z roku 2005. V relatívne blízkej dobe bol odsúdený
súdom pod 3T/46/2022 s právoplatnosťou 14.06.2022 za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 roky, kde ale 05.09.2023 bol nariadený výkon
trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý obžalovaný vykonal 07.01.2024.

Ďalej bol odsúdený súdom pod 0T/191/2022 s právoplatnosťou 29.11.2022 za trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest 1.000,- € a trest
prepadnutia veci. Napokon bol odsúdený súdom pod 6T/1/2024 s právoplatnosťou 19.06.2024 za trestný
čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý obžalovaný vykonal 27.10.2024.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie celkom štyroch priestupkov, a to
jedného na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jedného proti verejnému poriadku, jedného
zo 17.05.2025 (už spomenuté porušenie vykázania zo spoločného obydlia) a tiež jedného priestupku
protiobčianskemuspolunažívaniu,ktoréhosadopustil14.03.2021,kedyvužviackrátspomenutejchatke

nadával poškodenej slovami „kurva, piča vyjebaná, suka“.

Napokon bol oboznámený aj zaistený nôž, kde sa jedná o nôž kuchynský nezistenej značky, šedo –
bielej farby s celkovou dĺžkou 20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady
trestného konania podľa Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru,

že stíhané skutky sa stali tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu (pričom skutková veta trestného činu
ublíženia na zdraví bola za zachovania tzv. totožnosti skutku súdom upravená tak, aby zodpovedala
výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, čo súd ešte rozvedie), tieto skutočne
vykazujú všetky zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1. obžaloby stíhaného prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.

zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2. obžaloby stíhaného prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a spáchal ich obžalovaný.

Pri svojom rozhodnutí súd v súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Nadväzujúc na uvedené konštatuje, že na hlavnom pojednávaní boli prebraté skutočnosti a vykonané
dôkazy viacerých skupín, pričom tieto možno rozdeliť aj vo vzťahu ku stíhaným trestným činom.

Totiž pokiaľ ide o v bode 2. obžaloby stíhaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (popri prečine

ublíženia na zdraví), boli prebraté skutočnosti a vykonané dôkazy len jednej skupiny, a to tie, ktoré
obžalovaného zo spáchania tohto trestného činu bez akýchkoľvek pochybností usvedčili.

Nielenže sa obžalovaný ku spáchaniu tohto trestného činu v celom rozsahu priznal a aj ho oľutoval, jeho
priznanie podporujú aj ďalšie vykonané dôkazy, predovšetkým priame svedectvá poškodenej, L., P. I. O.,

nepriame svedectvo C. a napokon listinné dôkazy reprezentované predovšetkým potvrdením o vykázaní
zo spoločného obydlia, záznamom o prejednaní priestupku a ďalšími doplňujúcimi listinnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o konkrétne skutkové zistenia, súd len stručne sumarizuje, že na podklade vyššie vykonaného
dokazovania bolo nepochybne dokázané, že obžalovaný bol najskôr 08.05.2025 o 16:00 hod. hliadkou

OO PZ Nemšová podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Zb. na 14 dní (do 22.05.2025 16:00 hod.) vykázaný
zo spoločného obydlia – chatky bez popisného čísla na adrese C. D., E. F., G. H. F. E. XXX (potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia). Následne toto vykázanie 17.05.2025 asi o 19:00 hod. porušil a do
chatky prišiel, za čo mu hliadkou OO PZ Dubnica nad Váhom bola uložená bloková pokuta za priestupokproti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. (záznam o prejednaní
priestupku). Napriek tomu všetkému do chatky pod vplyvom alkoholu (záznam o dychovej skúške)
prišiel aj neskôr a zotrval v nej najneskôr do 18.05.2025 1:04 hod. (priame svedectvá poškodenej, L.,

P. a O., ktorí všetci obžalovaného v chatke v predmetnom čase videli, nepriame svedectvo C., ktorý
od poškodenej mal informáciu, že obžalovaný bol v predmetnom čase v chatke a záznam o dychovej
skúške, z ktorého vyplýva čas, kedy obžalovaný na danom mieste bol naposledy).

Týmto konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty v bode 2. obžaloby stíhaného

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák. (popri prečine
ublíženia na zdraví). Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu totiž maril
výkon rozhodnutia OO PZ Nemšová ako iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil opakovaného
(bezprostredne predtým bol OO PZ Dubnica nad Váhom postihnutý za priestupok na prakticky totožnom
skutkovom a právnom základe) konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydaného podľa
osobitného predpisu. Pri obžalovanom sa pritom jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania stíhaného

skutku bol trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti (tzv. subjekt skutkovej podstaty daného
trestného činu). Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom úmysle
(tzv. subjektívna stránka skutkovej podstaty daného trestného činu), teda vedel o vykázaní a záujem
chránený Trestným zákonom porušiť chcel, čo jednak vyplýva z jeho konania a jednak aj sám potvrdil.

Inásituáciabolaprivbode1.obžalobystíhanomprečinenebezpečnéhovyhrážaniaavbode2.obžaloby
(popri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia) stíhanom prečine ublíženia na zdraví, kde boli
prebraté skutočnosti a vykonané dôkazy dvoch skupín.

Na jednej strane sú to tie, ktorými sa obžalovaný snažil zo spáchania oboch vyššie uvedených trestných

činov „vyviniť“, kam treba v prvom rade zaradiť výpoveď jeho samotného a jeho obhajobnú argumentáciu
(vo vzťahu k obom stíhaným trestným činom), ale čiastočne aj svedectvo L. (vo vzťahu ku v bode
2. obžaloby stíhanému prečinu ublíženia na zdraví), ktoré ale ohľadne skutkových záverov nebolo
možné významne zohľadniť, čo súd ešte rozvedie. Na druhej strane sú to tie, ktoré obžalovaného
zo spáchania oboch vyššie uvedených trestných činov bez akýchkoľvek pochybností usvedčili. Pri

v bode 1. obžaloby stíhanom prečine nebezpečného vyhrážania ide predovšetkým o priame svedectvo
poškodenej, nepriame svedectvá B. a N., listinný dôkaz – prepis telefonátu, ako aj ďalšie doplňujúce
listinné dôkazy. Pri v bode 2. obžaloby (popri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia) stíhanom
prečine ublíženia na zdraví ide predovšetkým opäť o priame svedectvo poškodenej, nepriame svedectvá
P., O., O. H. a C. a listinné dôkazy – prepis telefonátu, odborné vyjadrenie a rozsudok súdu v inej trestnej

veci, ako aj ďalšie doplňujúce listinné dôkazy. Všetky v rámci druhej skupiny spomenuté dôkazy totiž po
ich vyhodnotení v súlade s kritériami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por. predstavujú ničím nenarušenú
reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania daných trestných činov bez
akýchkoľvek skutkových, rozumových a logických pochybností usvedčujúcu.

Čo sa týka skutkových zistení súvisiacich s v bode 1. obžaloby stíhaným prečinom nebezpečného
vyhrážania, na podklade vykonaného dokazovania bolo nepochybne dokázané, že obžalovaný
02.02.2025 po 19:00 hod. (prepis telefonátu a svedectvá B. a N., z ktorých vyplýva čas oznámenia tejto
udalosti) pod vplyvom alkoholu (záznam o dychovej skúške) v chatke sa po predchádzajúcej hádke
(ktorú mimochodom okrem priameho svedectva poškodenej potvrdzuje aj nepriame svedectvá B. a

N., ktorým sám obžalovaný túto hádku potvrdil) vyhrážal poškodenej ako jeho bývalej družke slovami
„zabijem ťa, zarežem ťa“, počas čoho v ruke držal kuchynský nôž šedo-bielej farby s celkovou dĺžkou
20 cm, dĺžkou čepele 10 cm a šírkou čepele 2 cm, čo u nej vyvolalo strach o jej život (priame svedectvá
poškodenej, nepriame svedectvá B. a N. a prepis telefonátu).

Ako je zrejmé, súd pri vyššie uvedenom závere vychádzal predovšetkým z priameho svedectva
poškodenej, ktoré hodnotil jednotlivo ale aj v súhrne s nepriamymi svedectvami svedkov B. a N.
a prepisom telefonátu, pričom prihliadol aj na viaceré logické súvislosti, a to napriek tomu, že obžalovaný
spáchanie tohto trestného činu poprel s tým, že nič také sa nestalo, poškodená bola opitá, celé si to
vymyslela, aby ho dostala z chatky, pričom z neho žiadnu obavu nemala, keďže v chatke zostala aj

potom, ako volala na políciu.

Obhajobnú argumentáciu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, ktorá bola učinená v snahe vyhnúť
sa trestnoprávnemu postihu. Nejde tu len o to, že obžalovaný môže na svoju obranu uvádzať čokoľvek,dokonca môže aj klamať, pričom poškodená je viazaná prísahou a tak by automaticky mala vypovedať
pravdivo a nič nezamlčiavať, inak by sa mohla dopustiť trestného činu. Výpoveď poškodenej ale bola
tak bezprostredne po spáchaní stíhaného trestného činu, ako a aj v priebehu celého konania nielen vo

všetkých zásadných skutočnostiach konzistentná, ale okrem toho aj potvrdzovaná ostatným vykonaným
dokazovaním. Treba tu upriamiť pozornosť, že konkrétne vyhrážky obžalovaného voči nej vrátane
použitia noža pri ich vyslovení prezentovala úplne zhodne v prvotnom telefonáte, ako je zrejmé z jeho
prepisu, neskôr aj B., ako ten vypovedal a napokon aj v jej viacerých výpovediach v priebehu konania.
Dôveryhodnosť výpovede poškodenej významne zvyšuje aj fakt, o ktorom vypovedali N. a B., že

poškodená napriek tomu, že bola pod vplyvom alkoholu a v chatke bol veľký neporiadok, na kuchynskej
linke spomedzi viacerých nožov označila konkrétny nôž, ktorým sa jej obžalovaný vyhrozil.

Ak obžalovaný poukazoval na opitosť poškodenej, ktorá aj vyplynula zo záznamu o dychovej skúške,
paradoxne aj to, že si v takom stave nielenže pamätala konkrétne vyhrážky, ale ešte aj vedela
označiť spomedzi viacerých nožov nachádzajúcich sa na totožnom mieste konkrétny nôž, ktorým sa jej

obžalovaný vyhrozil, len podporuje verziu poškodenej. Netreba tiež opomínať, že aj sám obžalovaný bol
podľa záznamu o dychovej skúške pod vplyvom alkoholu, a tak si tiež na celé svoje konanie nemusí
detailne spomínať. Verbálna alebo dokonca aj fyzická agresia obžalovaného pod vplyvom alkoholu
nepochybne tiež z vykonaného dokazovania vyplýva.

Ak sa obžalovaný ďalej bránil tým, že poškodená si to celé vymyslela, aby ho dostala z chatky, žiada
sa v prvom rade pripomenúť, že minimálne existenciu hádky medzi ním a poškodenou netvrdila len
poškodená, ale aj sám obžalovaný, ktorý to potvrdil B. a N., ktorí obaja o tom zhodne vypovedali. Nedáva
podľa názoru súdu žiadnu logiku obrana obžalovaného, že poškodená ho chcela dostať z chatky, keďže
sámobžalovanýzároveňvypovedal,žepoškodenejchcelpomôcť,tánepracovalaatakonzabezpečoval

celý chod domácnosti vrátane potrieb poškodenej, napríklad alkoholu. Skutočnosť, že by osoba, ktorá
je výživou a zaopatrením odkázaná na inú osobu, tejto osobe bezdôvodne chcela ublížiť, uväzniť ju, čím
by sa pripravila o zdroj výživy a zaopatrenia, podľa názoru súdu celkom oprávnene vyznieva ako logický
nezmysel. Naopak je celkom zrejmé, že ak obžalovaný chcel poškodenej pomôcť, zabezpečil jej výživu
a zaopatrenie, nepáčilo sa mu, že po vzájomných hádkach, kedy on bol ten verbálne a fyzicky agresívny,

ho poškodená opakovane nahlasovala polícii, čo bolo vždy predpolím jeho ďalšej verbálnej a fyzickej
agresie pod vplyvom alkoholu tak, ako vypovedala poškodená. Toto podľa názoru súdu aj celkom zjavne
predstavuje motív tohto trestného činu.

Obžalovaný tiež argumentoval, že poškodená z neho žiadnu obavu nemala, keďže v chatke zostala aj

potom, ako volala na políciu. V tomto smere sa žiada predovšetkým pripomenúť, že pri trestnom čine
nebezpečného vyhrážania v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov postačuje, ak verbálne
alebo inak prejavená vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je spôsobilá
dôvodnú obavu u poškodenej osoby vyvolať, nemusí sa k nej vôbec dostať. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie však v tomto konkrétnom prípade platí nielen to, že priamo pred poškodenou boli vyslovené

vyhrážky napĺňajúce zákonnú dikciu, súčasne je ale zrejmá aj obava poškodenej z toho, že obžalovaný
jeho vyhrážky naplní. O tejto obave svedčí viacero faktov. V prvom rade ide o to, že logicky práve
v dôsledku obavy poškodená telefonicky požadovala pomoc. Tiež je zrejmé, že poškodená počas
telefonátu plakala, čo jej obavu tiež dokazuje. Napokon túto obavu poškodená verbalizovala tak
počas telefonátu, ako aj v jej konzistentných výpovediach v priebehu konania. Poškodená ďalej podľa

oboznámeného rozsudku súdu v inej trestnej veci, kde išlo o fyzické násilie obžalovaného voči nej, ale
aj oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov, kde jeden priestupok spočíval vo verbálnom násilí
obžalovaného voči nej, oprávnene mala dôvod obávať sa, že by obžalovaný mohol svoje vyhrážky
naplniť,obzvlášťaknaichumocnenietentokrátdorukyvzalnôž.Keďževminulostiužverbálneajfyzicky
agresívny bol, obdobné ako stíhané konanie mu rozhodne nebolo cudzie.

Konaním, ktoré mal súd vzhľadom na všetko skôr uvedené bez akýchkoľvek skutkových, rozumových
alebo logických pochybností dokázané, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty v bode 1.
obžaloby stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.. Z hľadiska objektívnej

stránky skutkovej podstaty daného trestného činu sa totiž vyhrážal poškodenej smrťou takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu (tzv. základná skutková podstata) a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – so zbraňou, ktorú predstavoval do konania zaistený nožík a na chránenej osobe –
blízkej osobe, ktorou bola poškodená ako jeho bývalá družka (tzv. kvalifikovaná skutková podstata). Ajtu platia skoršie závery súdu o tom, že pri obžalovanom sa jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania
stíhaného skutku bol trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti (tzv. subjekt skutkovej podstaty
daného trestného činu) a že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom

úmysle (tzv. subjektívna stránka skutkovej podstaty daného trestného činu), teda vedel o trestných
následkoch jeho konania, keď predtým bol za obdobné konanie už odsúdený a záujem chránený
Trestným zákonom porušiť chcel, keďže vyhrážky smrťou adresoval priamo poškodenej.

Čo sa týka skutkových zistení súvisiacich s v bode 2. obžaloby (popri prečine marenia výkonu

úradného rozhodnutia) stíhaným prečinom ublíženia na zdraví, na podklade vykonaného dokazovania
bolo nepochybne dokázané, že obžalovaný 17.05.2025 v presne nezistenom čase pred 00:00 hod.
(prepis telefonátu, z ktorého vyplýva, že skutok sa stal pred samotným telefonátom) v chatke najskôr
jedenkrát udrel poškodenú rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, po čom obvinený v útoku pokračoval
a opakovane udrel poškodenú do tváre a iných častí tela (priame svedectvá poškodenej, nepriame
svedectvá P., O., C. a O. H. a odborné vyjadrenie), pričom jej spôsobil zmliaždenie tváre, zmliaždenie v

oblastí očníc hlavne vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v čelovej oblasti vľavo, zmliaždenie chrbta
pravej ruky, zlomeninu čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním a zlomeninu spodiny pravej očnice typu
„Blow out, čím bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života 17 dní, z toho závažne 3 dni a
menej závažne 14 dní (nepriame svedectvo O. H., odborné vyjadrenie a lekárska správa).

Súd aj pri vyššie uvedenom závere vychádzal predovšetkým z priameho svedectva poškodenej, ktoré
hodnotil jednotlivo ale aj v súhrne s nepriamymi svedectvami P., O., C. a O. H. a tiež odborným
vyjadrením a lekárskou správu, pričom prihliadol aj na viaceré logické súvislosti, a to napriek tomu,
že obžalovaný spáchanie tohto trestného činu poprel s tým, že nič také sa nestalo, poškodená bola
opitá, celé si to vymyslela, aby ho dostala z chatky, zranenia si mohla spôsobiť sama, on má problémy

s opúchaním, ak by poškodenú udrel hánkami tak, že by jej zlomil kosti, hánky by mal opuchnuté, pričom
policajti mu ruky prezreli a hánky opuchnuté nemal. Taktiež ak poškodená bola od krvi, nie je zrejmé,
prečo žiadna krv nebola na chatke, v jej okolí, na jeho rukách alebo oblečení.

Ani v tomto prípade súd obhajobnej argumentácii obžalovaného neuveril, vyhodnotil ju ako účelovú,

učinenú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu. Opäť tu ale nejde len o to, že obžalovaný môže
na svoju obranu uvádzať čokoľvek, dokonca môže aj klamať, pričom poškodená je viazaná prísahou
a tak by automaticky mala vypovedať pravdivo a nič nezamlčiavať, inak by sa mohla dopustiť trestného
činu. Výpoveď poškodenej bola tak bezprostredne po spáchaní stíhaného trestného činu, ako a aj
v priebehu celého konania nielen vo všetkých zásadných skutočnostiach konzistentná, ale okrem toho

aj potvrdzovaná ostatným vykonaným dokazovaním. Má zásadný význam, že fyzické napadnutie zo
strany obžalovaného poškodená konzistentne prezentovala najskôr C., ako ten vypovedal a je to zrejmé
aj z prepisu telefonátu, ale neskôr aj P. a O., ako tí zhodne vypovedali. Vždy pritom za agresora označila
práve obžalovaného, nie inú osobu.

Dôveryhodnosť výpovede poškodenej významne zvyšuje aj fakt, že neprichádza do úvahy iná osoba
mimo obžalovaného, ktorá reálne mohla poškodenú fyzicky napadnúť. Na mieste totiž bol okrem
obžalovaného a poškodenej bol už len L., ktorého za útočníka neoznačila poškodená, sám menovaný
a ani obžalovaný.

Pritom to, že išlo o napadnutie inou osobou, vyplýva tak z charakteru zranení popísaných v odbornom
vyjadrení a tiež výpovede O. H., ktorý jednoznačne vylúčil, že by zranenia poškodenej boli spôsobené
jedným pádom. Vtedy by totiž poškodená nemala zranenia na oboch stranách hlavy, ale len na tej strane,
na ktorú by spadla. Navyše zranenia spôsobené pádom na tvár, ako predostrel obžalovaný, sú jednak
spojené so zranením nosa, ktorý z tváre vystupuje a pri páde na tvár je postihnutý ako prvý, čo ale

u poškodenej nebolo a jednak s pádom na tvár na nerovný tvrdý povrch, čo tiež predostrel obžalovaný,
je spojené aj porušenie kožného krytu – odrenina alebo rana, čo ale tiež u poškodenej nebolo. Bolo
jednoznačne záverované, že pokiaľ ide o predmet, ktorým sa útočilo, išlo o tvrdý predmet rovného,
resp. hladkého povrchu, keďže nebola popísaná odrenina alebo rana s tým, že nositeľom pôsobiacej
sily mohla byť ruka zovretá do päste. Išlo totiž o typické poranenia tváre po útoku rukou zovretou v päsť.

Úderov tiež muselo byť viac, keďže poškodená mala zranenú tvár na oboch stranách a aj zranenú
ruku. Práve tento záver v spojení s tým, že poškodená o takomto útoku obžalovaného vypovedala
konzistentne v priebehu celého konania, ale dokonca aj mimo konania, ako vyplýva z lekárskej správy,
s absolútnou istotou znamená, že útočené bolo rukou zovretou v päsť a úderov bolo viac. Aj obranaobžalovaného s týmto súvisiaca, že on má problémy s opúchaním, ak by poškodenú udrel hánkami
tak, že by jej zlomil kosti, hánky by mal opuchnuté, pričom policajti mu ruky prezreli a hánky opuchnuté
nemal, bola ostatným vykonaným dokazovaním vyvrátená. V prvom rade O. H. na konkrétnu otázku

vypovedal, že nebola nevyhnutná veľmi vysoká intenzita úderu, pretože kosti, ktoré mala poškodená
zlomené, patria medzi najtenšie kosti v tele s hrúbkou do 1 mm a úder potrebnej intenzity vôbec nemusel
zanechať stopy na ruke útočníka. Tiež ale nie je bez významu, že útok rukou zovretou v päsť nemusí
nevyhnutne znamenať len útok hánkami, ale môže znamenať aj útok prednou stranou päste, ako práve
„nemotorne“ často udierajú osoby pod vplyvom alkoholu, pod ktorého vplyvom bol aj obžalovaný, ako je

zrejmé zo záznamu o dychovej skúške. Pri takto vedenom útoku by rozhodne žiadne stopy na hánkach
nevznikli.

Skutková veta tohto trestného činu však musela za zachovania tzv. totožnosti skutku byť súdom
upravená tak, aby zodpovedala výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. O. H.
totižupoškodenejvylúčilútoknanos,keďženaňomsámnezaznamenalaanivzdravotnejdokumentácii

neboli zaznamenané žiadne zranenia, pričom tiež poškodená vypovedala o tom, že obžalovaný ju
najskôr jedenkrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, po čom na nejaký čas s útokom prestal,
ale po chvíli v ňom pokračoval a poškodenú opakovane udrel do tváre a iných častí tela, čo je súladné
s výpoveďou O. H. a odborným vyjadrením.

Obranu obžalovaného, že ak bola obžalovaná od krvi, nie je zrejmé, prečo žiadna krv nebola na chatke,
v jej okolí, na jeho rukách alebo oblečení, súd vyhodnotil ako irelevantnú. To, že poškodená bola
znečistená krvou, vyplýva okrem jej vlastného svedectva aj zo svedectiev P., O. a C. a preto nie je dôvod
o tom pochybovať. Pokiaľ sa krv nedostala do chatky alebo jej okolia, možno sa len domnievať, čo
bolo toho dôvodom. Poškodená mohla krvácanie usmerniť tak, aby krv nekvapkala na zem. Tiež mohla

z chatky a pozemku odísť ešte skôr, ako sa jej krvácanie spustilo, v ktorom smere sama naznačila, že
ani nevie ako a hneď z chatky ušla zháňať pomoc, pričom vybehla bosá a len v základnom oblečení.
Znečistenie krvou v chatke a na pozemku mohlo byť aj vyčistené, keďže medzi útokom a príchodom
hliadky na chatku prešiel čas približne hodiny. Toto znečistenie krvou na pozemku mohol ďalej napríklad
zmyť dážď, keďže vtedy nesporne pršalo. Napokon tiež nemožno vylúčiť, že takéto stopy nemuseli byť

zadokumentované. Toto všetko sú však špekulácie, ktoré z hľadiska skutkového a právneho posúdenia
nemajúpodstatnývýznam,pretožeznečisteniekrvoupopísalapoškodenáaviacsvedkovaajvlekárskej
správe a odbornom vyjadrení bolo jasne popísané zakrvácanie niektorých zranení. Rovnako nie je
rozhodné, že ani na rukách a oblečení obžalovaného krv nebola. Keďže podľa svedectiev P. I. O.
obžalovanýspalnahý,nemožnovylúčiť,žesapredtýmzakrvavenéhooblečeniazbavilastopynasvojom

tele umyl.

Ak obžalovaný ďalej opäť poukazoval na opitosť poškodenej, ktorá aj vyplynula zo záznamu o dychovej
skúške, svedectiev P., O. a C., ako aj lekárskej správy, paradoxne aj to, že si v takom stave nielenže
pamätala útok, ale aj opakovane konzistentne za útočníka označovala obžalovaného a uvedomovala si,

že jej bolo značne ublížené na zdraví, z ktorého dôvodu urýchlene (bosá a len v základnom oblečení)
z chatky ušla zháňať pomoc, len podporuje verziu poškodenej. Ani tu netreba opomínať, že aj sám
obžalovaný bol podľa záznamu o dychovej skúške pod vplyvom alkoholu, a tak si tiež na celé svoje
konanie nemusí detailne spomínať. Navyše verbálna alebo dokonca aj fyzická agresia obžalovaného
pod vplyvom alkoholu nepochybne tiež z vykonaného dokazovania vyplýva.

Čo sa týka L., ktorý vypovedal, že nebol svedkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, ako
súd už naznačil vyššie, jeho výpoveď ohľadne skutkových záverov nebolo možné významne zohľadniť.
Jednak poškodená uviedla, že u L. sa pomoci nemohla dovolať, pretože bol mimoriadne opitý. Aj sám
L. priznal mimoriadnu opitosť, pričom sa navyše vyjadril, že žiaden konflikt obžalovaného a poškodenej

nevidelamalzaspaťakoprvý.Vyjadreniaobžalovaného,žeL.malísťspaťažpoňomasúčasnetvrdenie
L., že nebol svedkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, považoval súd tiež okrem toho za
pochybné, nedôveryhodné. Podľa vyjadrenia poškodenej, o ktorej vierohodnosti nemá súd vzhľadom na
všetko už skôr spomenuté dôvod pochybovať, L. v čase skutku ešte nespal, spoločne s obžalovaným
sedel na gauči. Súčasne bol ale najviac opitý zo všetkých, a tak si na nič ani nemusí spomínať. Takéto

„okno“ potvrdil aj sám L. v jeho výpovedi. Ako tiež naznačila poškodená, nie je možné vylúčiť snahu L.
pomôcť obžalovanému, ktorý mu nielenže umožnil bývať na chatke, ale súčasne mu vtedy zabezpečoval
všetky potreby vrátane alkoholu.Opakuje súd aj to, že nedáva podľa jeho názoru žiadnu logiku obrana obžalovaného, že poškodená si
to celé vymyslela, aby ho dostala z chatky, keďže sám obžalovaný zároveň vypovedal, že poškodenej
chcel pomôcť, tá nepracovala a tak on zabezpečoval celý chod domácnosti vrátane potrieb poškodenej,

napríklad alkoholu. Skutočnosť, že by osoba, ktorá je výživou a zaopatrením odkázaná na inú osobu,
tejto osobe bezdôvodne chcela ublížiť, uväzniť ju, čím by sa pripravila o zdroj výživy a zaopatrenia,
podľa názoru súdu celkom oprávnene vyznieva ako logický nezmysel. Naopak je celkom zrejmé, že
ak obžalovaný chcel poškodenej pomôcť, zabezpečil jej výživu a zaopatrenie, nepáčilo sa mu, že
po vzájomných hádkach, kedy on bol ten verbálne a fyzicky agresívny, ho poškodená opakovane

nahlasovala polícii, čo bolo vždy predpolím jeho ďalšej verbálnej a fyzickej agresie pod vplyvom alkoholu
tak, ako vypovedala poškodená. Existenciu reálneho hnevu obžalovaného na poškodenú vo vzťahu
k tomuto skutku ešte viac umocňuje, čo vypovedal L., že po vykázaní obžalovaného z chatky, keď obaja
boli v dedine a na zastávke pili víno, obžalovaný rozhodol, že pôjdu späť na chatku so slovami, že piča
bude v suchu a oni budú moknúť. Toto podľa názoru súdu tiež dokazuje motív tohto trestného činu.

Opakovane treba pripomenúť, že z oboznámeného rozsudku súdu v inej trestnej veci, kde išlo o fyzické
násilie obžalovaného voči poškodenej, je zrejmé, že obžalovaný v minulosti už verbálne aj fyzicky
agresívny voči poškodenej bol, obdobné ako toto stíhané konanie mu teda rozhodne nebolo cudzie.

Konaním, ktoré mal súd vzhľadom na všetko skôr uvedené bez akýchkoľvek skutkových, rozumových

alebo logických pochybností dokázané, obžalovaný naplnil aj všetky znaky skutkovej podstaty v bode 2.
obžaloby (popri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutioa) stíhaného prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu
totiž poškodenej úmyselne ublížil na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). Napokon aj tu platia skoršie závery
súdu o tom, že pri obžalovanom sa jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania stíhaného skutku bol

trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti (tzv. subjekt skutkovej podstaty daného trestného činu)
a že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom úmysle (tzv. subjektívna
stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu), teda vedel o tom, že poškodenej môže útokom
na hlavu ublížiť na zdraví a záujem chránený Trestným zákonom porušiť chcel, pretože jeho konanie
sa vyznačovalo opakovaním.

Okrem všeobecných zásad ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák. súd pri určovaní druhu a výmery
trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na pôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu.

Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. h) Tr. zák., keď skutkami uvedenými v bodoch 1. a 2. spáchal viac trestný činov (konkrétne tri)
a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keď pred spáchaním stíhaných skutkov už bol za trestný čin odsúdený
(a toto odsúdenie nie je zahladené). Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. súd u neho nezistil žiadnu.

Ďalej je tiež zrejmé, že súd odsudzoval obžalovaného za spáchanie viacerých trestných činov. Musel
mu teda v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zák. byť ukladaný tzv. úhrnný trest, nie však zvýšený podľa § 41
ods. 2 Tr, zák., keďže žiaden zo stíhaných trestných činov nebol zločinom. Najprísnejšie trestným zo
stíhaných trestných činov bol prečin nebezpečného vyhrážania s trestnou sadzbou od 6 mesiacov do
36 mesiacov. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním v tomto

konaní stíhaných trestných činov viackrát odsúdený za úmyselný trestný čin, a to majetkového ako aj
násilného charakteru. Boli mu ukladané tak alternatívne a podmienečné tresty odňatia slobody, ako aj
tresty najprísnejšie, tj. nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré všetky sa ale evidentne minuli účelu
trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný napriek ich vykonaniu spáchal ďalšie
úmyselné trestné činy. Preto súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné opäť uložiť trest odňatia

slobody nepodmienečný. Aplikujúc všetky ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd
riadiac sa prezentovanými úvahami o druhu a výmere trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody
pri strede trestnej sadzby 18 mesiacov, ktorý považoval za spravodlivý, primeraný a dostatočný na
dosiahnutiejehoúčelupodľa§34ods.1Tr.zák..Trestynasamotnejdolnejhranicialebopridolnejhranici
trestnej zákonom stanovenej trestnej sadzby mu totiž boli uložené viackrát a neviedli k jeho náprave. Na

výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže počas 10 rokov predchádzajúcich
spáchaniu v tomto konaní stíhaného trestného činu obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia noža, ktorý bol
použitý na spáchanie skutku uvedeného v bode 1. s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa jeho vlastníkom

stáva štát.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v súlade s odporúčaním znalca podľa znaleckého posudku
obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické a liečenie, avšak nie v znalcom navrhovanej
ambulantnej forme, ale vo forme ústavnej. V tomto smere súd poukazuje na dikciu aktuálne účinného

znenia § 74 ods. 1 Tr. zák. a skutočnosť, že ochranné liečenie (liečenia) súd obžalovanému ukladal
práve popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.

Za splnenia podmienok podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému pre posilnenie účelu uloženého
trestu a zavŕšenie nápravy uložil aj ochranný dohľad, a to na 24 mesiacov.

Len okrajovo súd ešte poukazuje, že s týmto konaním nebolo spojené tzv. adhézne konanie, keďže
poškodená sa na hlavnom pojednávaní výslovne vyjadrila, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.