Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11P/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725203923
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725203923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Simona Marcinová,
s.r.o., so sídlom spoločnosti Nám. Slobody 13, Michalovce, IČO: 53 192 362, proti manželke, ktorá
návrh na rozvod nepodala: E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zast.: JUDr. Jana
Bajužíková, advokátka so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, za účasti maloletého dieťaťa: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce,
v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 12.06.2021 v D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce, vo zväzku 41, ročník
2021, na strane 84, pod poradovým číslom 46, r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje na čas po rozvode rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému G. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto znení:

Maloleté dieťa sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 380,- Eur
mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku.

Styk otca s maloletým sa neupravuje.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie súdu o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu
svojho manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi G. na čas po rozvode,
podľa ktorej mal byť maloletý rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne, pričom styk so synom otec nenavrhol upraviť.

2. Za účelom zistenia skutočného stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie o podanom návrhu, súd
vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci (obsah spisového materiálu tvorií cca 300 strán), pričom
na základe písomných a ústnych vyjadrení manželov (rodičov), predložených a vyžiadaných listinnýchdôkazov, lustrácií a vykonaného sociálneho šetrenia s cieľom zistenia, či v manželstve účastníkov
je prítomný trvalý rozvrat ich manželstva ako jediný hmotnoprávny dôvod, pre ktorý je možné ich
manželstvo rozviesť, ako aj s cieľom zistiť ich osobné, sociálne, majetkové, príjmové a výdavkové

pomery za účelom rozhodnutia o výkone ich rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi
na čas po rozvode ich manželstva súd ustálil, že medzi účastníkmi nie je sporná otázka ich rozvodu,
ani otázka následného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. Sporná nebola ani otázka
zastupovania a spravovania majetku maloletého. Čiastočne spornou medzi rodičmi bola otázka úpravy
styku otca s maloletým, kedy otec túto úpravu s ohľadom na povahu svojho zamestnania (príslušník

OSSR) nežiadal upraviť, matka naopak na úprave trvala. Aj v tejto otázke však v priebehu konania
nastala zhoda, kedy obaja rodičia navrhli styk otca s maloletým neupravovať. Spornou otázkou medzi
rodičmi ostala výška vyživovacej povinnosti, ktorou mal súd zaviazať otca, pričom tento pôvodne
navrhoval sumu 300,- Eur, ktorou de facto aj matke na výživu syna prispieval. Matka navrhovala určiť
vyživovaciu povinnosť sumou 400 – 450 Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 12.01.2026 rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu o úprave ich rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode ich

manželstva, ktorú navrhli, aby konajúci súd schválil. V súvislosti s týmto prejavom vôle rodičov súd
zistený skutočný stav aplikoval na svoje rozhodnutie o schválení tejto dohody rodičov, pričom dôvody
pre ktoré súd túto dohodu schválil sú uvedené nižšie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

3. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

4. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

5. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

6. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo
rozviesť.

10. Navrhovateľ za príčiny rozvratu ich manželstva v návrhu vo veci samej označil dlhodobé rozdielnosti
vnázorochnabežnéotázkyspolužitiapartnerovvmanželstve,ktoréprerástlidočorazčastejšíchnezhôd
a hádok, ktoré viedli k ochladnutiu vzťahu, citovému odcudzeniu, straty lásky a vzájomnej dôvery.
Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní tiež poukázal na neplnenie základných
spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletého syna, spoločné vedenie

domácnosti či vystupovanie ako rodina navonok v spoločnosti. Manželia v čase rozhodovania súdu už
žijú každý v inej domácnosti, spoločne nehospodária, vedenie spoločného intímenho života neuvádzali.

11. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľa k opusteniu spoločnej domácnosti a podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho

názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom
účelommanželstvajevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,ktorézabezpečíriadnuvýchovu
detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú.
Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie§ 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad
na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod
manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených

funkcii už v súčasnosti neplní.

13. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov už žiadnu z vyššie uvedených
funkcií neplní a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom je
možné považovať rozvrat tohto manželstva za trvalý.

14. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho
správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z
jeho strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný
účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom

nepochybne má byť. Manželka, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, pôvodne vo svojom
písomnom vyjadrení existenciu rozvratu manželstva v podstate spochybňovala, avšak v priebehu
konania súdu nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by súd manželstvo rozviesť nemal, sama takéto
rozhodnutie súdu napokon aj navrhla.

15. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný, súd preto
návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a výrokom I tohto rozsudku manželstvo účastníkov
rozviedol.

16. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním

o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode.

17.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žeskonanímorozvodmanželstvajezozákona
spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas

po rozvode.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 38,92 Eur na jedno

neplnoleté nezaopatrené dieťa.

31.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.35. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým.

36. Podľa § 118 ods. 1) CMP, súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.

37. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia..

38. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

39. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého uzatvorili dňa 12.01.2026 rodičovskú dohodu
o úprave práv a povinností vo vzťahu k ich maloletému synovi na čas po rozvode ich manželstva,
vykonal súd preskúmanie takto uzatvorenej dohody, a to za účelom zistenia, či táto dohoda bude
v záujme maloletého ako aj za účelom zistenia, či dohodnutá výška výživného bude pokrývať náklady

na zabezpečenie starostlivosti o neho.

40. V súvislosti so schválením uzavretej dohody vzal súd do úvahy skutočnosť, že maloletý je toho
času v osobnej starostlivosti matky, pričom táto sa v rámci svojich možností a schopností o syna
riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky.

Nakoľko maloletého nie je možné z objektívnych, pracovných dôvodov zveriť do starostlivosti otca, tento
sa v rámci výkonu svojej práce zúčastňuje na vojenských výcvikoch mimo miesta svojho bydliska, je
zverenie maloletého do starostlivosti jeho matky jednoznačne v jeho záujme. Zastupovanie maloletého
a správa jeho majetku bude aj na čas po rozvode patriť obom rodičom, táto otázka medzi nimi
nebola spornou, pričom niet dôvodu, pre ktorý by malo byť do tohto ich práva, resp. povinnosti

zasahované. V súvislosti s predloženou výškou nákladov, ktoré matka má na svojho maloletého syna,
však súd musí konštatovať, že tieto svedčia skôr o nadštandardnom míňaní peňažných prostriedkov
ako o racionálnom hospodárení, kedy vzniká situácia, pri ktorej sa maloletý nepodieľa na životnej
úrovni svojich rodičov, najmä otca ako rodiča povinného na úhradu výživného, ale žije nad touto ich
úrovňou. Súd síce do istej miery chápe snahu matky dopriať svojmu synovi v živote len to najlepšie,

avšak pokiaľ sú synovi nad rámec bežného (bývanie, strava, ošatenie, obuv, drogéria, lieky a pod.)
poskytované aj nadštandarné plnenia ako plávanie, cvičenie, nákup zvýšeného množstva hračiek
a edukatívnych pomôcok či návšteva fyzioterapeuta (pozn. potreba navštevovania fyzioterauta nebola
v konaní preukázaná), musí matka zvážiť existujúce finančné limity. Zvýšené náklady na maloletého
tiež predstavujú platby za opatrovateľku, ktorá má zabezpečovať starostlivosť o maloletého v čase,

kedy matka potrebuje pracovať, nakoľko pre svojho zamestnávateľa vykonáva prácu z domáceho
prostredia, na skrátený 6-hodinový úväzok. V tejto súvislosti súd však poukazuje na vek maloletého,
pri ktorom je bežná návšteva predškolského zariadenia, čo nepochybne znižuje náklady, ktoré matka
má a umožňuje rodičovi byť plne ekonomicky aktívny na trhu práce. Z tvrdenia matky na pojednávaní
dňa 24.11.2025 síce vyplývajú dôvody na strane maloletého, pre ktoré tento prestal predškolské

zariadenie navštevovať, avšak pokiaľ v čase rozhodovania súdu sa školský rok postupne dostáva
do svojho druhého polroka, súd musí konštatovať, že tieto dôvody u maloletého nielenže neboli
doposiaľ úspešne vyriešené, ale ani len riešené. Matka doposiaľ odborné poradenstvo s maloletým
neabsolvovala, maloletý sa tak nezúčastňuje vzdelávacieho procesu, nevyrastá v kolektíve svojich
rovesníkov, nevytvára si vzájomné kamarátske a sociálne väzby a pod., čo rozhodne nie je možné

považovať za v súlade s jeho najlepším záujmom. Súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že vo veci by
bolo potrebné dať vypracovať znalecký posudok a na podklade odborných záverov zistiť, prečo maloletý
predškolské zariadenie nenavštevuje a či sú tak tieto náklady, ktoré matka uvádza, opodstatnené, avšak
aj s ohľadom na uzatvorenú rodičovskú dohodu súd od takéhoto úmyslu upustil, nakoľko s ohľadom
na pomerne napäté vzťahy rodičov ohľadne výšky vyživovacej povinnosti súd považoval za prioritné

rozviesť manželstvo rodičov, konanie ďalej nepredlžovať a dať tak obom priestor usporiadať si svoje
životy a tiež vyporiadať spoločne nadobudnutý majetok v čase po rozvode ich manželstva. Súd tiež
v priebehu konania pozoroval snahu matky navyšovať náklady na svojho maloletého syna, pričom
pokiaľ z jej vyjadrenia k návrhu vo veci samej bolo možné tieto náklady určiť sumou cca 600,- Eur, zamesiac november 2025 už tieto náklady mali predstavovať sumu takmer 900,- Eur, v mesiaci december
2025 tieto náklady dokonca prevýšili sumu 1.000,- Eur. V snahe zmierneho vyriešenia veci súd na
pojednávaní dňa 12.01.2026 túto výšku aj s ohľadom na životný štandard otca ustálil na sumu cca

700,- Eur mesačne, čo je s poukázaním na vek maloletého nevyhnutné považovať za nadštandardné.
Náklady na strane rodičov súd považoval za primerané, spočívajúce najmä v úhradách za bývanie,
stravu, ošatenie, obuv, drogériu a pod., pričom na strane otca sú tieto náklady dočasne skreslené tým,
že tento po odchode zo spoločnej domácnosti aktuálne býva u svojej matky a toto dočasné riešenie
nájde svoj záver v majetkovoprávnom vyporiadaní rodičov po zániku ich manželstva. Otec tak dočasne

svoje náklady nezvyšoval prenájmom nehnuteľnosti, po rozvrate ich manželstva nezotrval v rodinnom
dome, ktorého sú manželia bezpodieloví spoluvlastníci, ale v tomto dome ostala bývať matka spolu
smaloletým.Nakoľkovšakcelkovénákladynavedeniedomácnostivrodinnomdome,ktoréhovlastníkmi
sú manželia (rodičia) podľa názoru súdu presahujú príjmové možnosti matky, súd na jej strane vidí
priestorprezníženietýchtonákladovvpodobepresťahovaniasadoskromnejšíchbytovýchpomerov.Na
strane matky si tiež súd nemohol nevšimnúť, že táto v mesiaci december 2025 len z dôvodu existencie

vianočnýchsviatkovhospodárilasdeficitommínus620,-Eur(celkovozatentomesiacminula2.313,-Eur
na uspokojenie jej potrieb a potrieb 3-ročného syna), pričom súdu predložila okrem iného aj potvrdenia
za viaceré úhrady v reštauráciách, kaviarňach, zo spoločenskej udalosti, či nákupu darčekov tretím
osobám, nákupu alkoholických nápojov, či pomerne drahého daru pre maloletého, čo len potvrdilo názor
súdu o míňaní peňažných prostriedkov nad rámec jej deklarovaných pomerov. Je preto priam absurdné,

ak právna zástupkyňa matky v záverečnom prednese uvádza, že matka nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby mohla pokračovať v súdnom spore, tak súhlasila so sumou určenia výživného
380,- Eur. Rodičmi napokon akceptovaná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 380,- Eur
mesačne je výsledkom predbežného právneho posúdenia súdu, ktorý pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti prihliadol na to, že otec je riadne zamestnaný, pričom na základe mzdového listu zo dňa

08.12.2025 súd zistil, že za obdobie 01/2025 – 11/2025 bola otcovi na jeho účet v banke zo strany
zamestnávateľa vyplatená suma 25.245,35 Eur. Priemerná mesačná mzda otca tak predstavuje sumu
2.295,03 Eur. Súd sa však zaoberal aj tvrdením otca spočívajúcim v tom, že táto jeho mzda je závislá od
výplaty odmien a odmien za absolvované vojenské cvičenia, čo predstavuje pohyblivú zložku jeho mzdy.
Súd pri svojom procesnom postupe na základe oznámenia zamestnávateľa otca zistil, že k vyplácaniu

odmien nie je možné zaujať objektívne vyjadrenie, nakoľko tieto sú udeľované v závislosti na účasti
na vojenských cvičeniach (odmeny za kat. I), ostatné odmeny nie sú udeľované na pravidelnej báze
a nedá sa predpokladať ich výška. Okrem bežných zložiek mzdy však otcovi v roku 2026 bude aj
naďalej vyplácaný stabilizačný príspevok v sume 539,50 Eur. Prihliadajúc na túto skutočnosť súd určil,
že odmeny tvoria približne 15 % z hrubej mzdy otca a preto súd ustálil, že mesačná mzda otca (na

základe údajov z roku 2025) sa pohybuje v rozmedzí od 1.950,70 Eur bez odmien do 2.295,03 Eur
s odmenami. Aplikujúc Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, tak
vyživovacia povinnosť otca predstavovala rozmedzie od 350,- Eur do 410,- Eur. Matka podľa zistenia
súdu aktuálne pri skrátenom úväzku dosahuje príjem vo výške 1.215,21 Eur, je poberateľom daňového
bonusu a prídavku na maloleté dieťa. V snahe vyriešiť vec zmierlivo, suma 380,- Eur predstavuje

aritmetický priemer uvedeného rozmedzia možnej výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca, pričom
pokiaľ súd vychádzal zo záveru, že náklady na 3-ročného maloletého syna rodičov môžu dosahovať
z pohľadu súdu priam nadštandardnú sumu 700,- Eur, po odrátaní daňového bonusu vo výške 100,-
Eur a prídavku na dieťa vo výške 60,- Eur, ktoré matka poberá, a ktoré sú štátom určené k spotrebe
na maloletého, suma 380,- Eur tak predstavuje 70,4 % zo sumy 540,- Eur, ktorá predstavuje náklady,

na ktorých sa majú obaja rodičia finančne podieľať na uspokojenie potrieb svojho syna. Argument
otca k vyplácaným odmenám tak bol takouto metódou určenia výživného zohľadnený len čiastočne,
nakoľko ich vyplácanie nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Súd ďalej uvádza, že je to otec, ktorý bude
nepochybne znášať nepomerne väčšiu časť nákladov na svojho syna, avšak je tomu tak zohľadňujúc
osobnú starostlivosť zo strany matky a vecné plnenia, ktoré svojmu synovi poskytuje. V časti úpravy

styku otca s maloletým vzal súd do úvahy skutočnosť, že napokon ani jeden z rodičov nenavrhol styk
upraviť. Súd v tejto časti oceňuje snahu matky o zachovanie vzájomných citových väzieb a vzťahu medzi
maloletým synom a jeho otcom, pričom súd dôrazne apeluje na otca, aby sa tento riadne ujal výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, tieto nezanedbával a realizoval ich v záujme svojho maloletého
syna, poskytoval mu svoju výchovu a starostlivosť a bol mu nepochybne mužským vzorom, ktorý jeho

maloletý syn vo svojom živote nesporne potrebuje.41. S poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä na v súdnom konaní zistené osobné,
sociálne a majetkové pomery rodičov ako aj ich maloletého syna má súd za to, že rodičmi uzatvorená
dohoda je v záujme maloletého a preto ju súd výrokom II tohto rozsudku schválil.

42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

43. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

44. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd rozhodol výrokom III tohto rozsudku podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní, možnosti exekúcie a výkonu
rozhodnutia, sa obaja manželia (rodičia) ako aj ich právne zastúpenie účinne vzdali práva podať
odvolanie. Kolízny opatrovník nebol pri vyhlásení rozsudku prítomný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže kolízny opatrovník podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Michalovce písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Proti výroku I a III tohto rozsudku odvolanie manželov (rodičov) nie je prípustné, nakoľko sa ho obaja
účinne vzdali.

Proti výroku II tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného

mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé
priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.