Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7216226301.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom
Tyršovo nábrežie 7, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. H. XX, D., právne zast. Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom

Kováčska53,Košice,IČO:36730564,ozaplatenie11.440Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-12C/447/2016-154 zo dňa 31.07.2024 v spojení
s opravným uznesením Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-12C/447/2016-186 zo dňa 9.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j uznesenie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku III. o trovách
konania.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením v spojení s opravným uznesením označeným v záhlaví rozhodol o pokračovaní v konaní
(výrok I.), konanie zastavil (výrok II.) a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok III.)

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 8.1.2016 voči žalovanému, ako jedinému dedičovi po nebohom I. F., zomrelom dňa 04.06.2016
domáhala zaplatenia sumy 11.440 Eur s príslušenstvom a trov konania, z titulu nevrátenia finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
uzatvorenej dňa 12.01.2005 medzi právnym predchodcom žalobkyne - spoločnosťou OTP Faktoring

Slovensko s.r.o. a právnym predchodcom žalovaného. Uznesením zo dňa 25.03.2019 súd konanie
prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.
12D/424/2017. Podaním doručeným súdu dňa 25.7.2024 žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní
z dôvodu odpadnutia prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo. Dedičské konanie bolo skončené
dňa 21.6.2024 uznesením sp. zn. K3-12D/424/2017-176, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa
vykonateľným dňa 25.6.2024. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že medzi ňou a pôvodným

dlžníkom (poručiteľom), bratom žalobkyne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s tým, že predmetná
pôžička bude poručiteľom vrátená po predaji rodinného domu nachádzajúceho sa v k. ú. J., zapísaného
na LV č. XXX, súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 93/20. Keďže poručiteľ zomrel dňa X.X.XXXX podala
žalobkyňa predmetnú žalobu z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nároku s ohľadom na skutočnosť,
že prihlásením pohľadávky v dedičskom konaní sa lehoty neprerušujú. V pôvodnom dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice – okolie, pod sp. zn. 10D/367/2016 ako jediný oprávnený dedič

prichádzal do úvahy syn poručiteľa – žalovaný. Súdny komisár JUDr. Pavlík dedičské konanie zastavil
uznesením sp. zn. 10D/367/2016, Dnot 65/2016 zo dňa 14.9.2016, keďže nezistil žiadny majetok. Nazáklade podnetu colného úradu začalo vyššie spomenuté dedičské konanie pod sp. zn. 12D/424/2017.
Z dôvodu, že v prvotnom dedičskom konaní došlo k odmietnutiu dedičstva žalovaným (ako jediný
zákonný a neopomenuteľný dedič vyhlásením zo dňa 24.2.2017), súdna komisárka konala so zákonnou

dedičkou K. F. – matkou poručiteľa (dedička druhej skupiny). Po tom, čo dňa 16.11.2020 došlo k úmrtiu
matky poručiteľa, vstúpili do dedičského konania pred súdnym komisárom JUDr. Gimerským, vedenom
pod sp. zn. K3-12D/718/2020, Dnot 139/20 žalobkyňa (ako dcéra) a žalovaný (ako vnuk), nakoľko syn
poručiteľky zomrel skôr (dedičské konanie 10D/367/2016). V tomto dedičskom konaní vedenom pred
súdnou komisárkou JUDr. Šmajdovou, žalovaný ako zákonný dedič v prvej skupine dedičstvo odmietol,

čím stratil procesnú subjektivitu na základe hmotného práva. Žalobkyňa z tohto dôvodu navrhla súdu
konanie zastaviť a zároveň si uplatnila trovy konania. Za dôvody pre uplatnenie trov konania považuje
skutočnosti, že žaloba bola dôvodná a žalovaný stratil procesnú subjektivitu na základe hmotného práva
tým, že odmietol dedičstvo.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, §

262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Dôvodil, že podanie žalobkyne doručené súdu dňa 25.7.2024 posúdil podľa obsahu ako späťvzatie
žaloby. Uviedol, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť pred prvým
pojednávaním konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný, keď sa nejednalo o prípady
uvedené v § 146 ods. 1 a 2 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania bral do úvahy okolnosti, ktoré viedli

k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadal aj na postoj strán sporu v konaní. Mal za to, že žalobkyňa
vzala žalobu späť v reakcii na správanie žalovaného po podaní žaloby, keď žalovaný až dňa 24.2.2017
v súlade s ust. § 463 a násl. OZ písomným vyhlásením odmietol dedičstvo po poručiteľovi I. F., zomrelom
dňa 04.06.2016, teda po podaní žaloby, z čoho vyplýva, že v čase podania žaloby spadal do okruhu
dedičov a teda žalobkyňa žalobu v tomto smere podala dôvodne. Uzatvoril, že žalovaný procesne zavinil

zastaveniekonania.Vzhľadomnavyššieuvedenépretootrováchkonaniarozhodolpodľaust.§256ods.
1 CSP tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania, pričom pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné
uplatniť ust. § 257 CSP

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku III. o trovách konania podal žalovaný v zákonom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní
uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, nepreskúmateľné, zmätočné, arbitrárne
avdanomrozsahuajnezákonnéavrozporesozákladnýmiprincípmispravodlivosti.Dôvodil,ževprvom
rade neboli splnené procesné podmienky pre vydanie tohto rozhodnutia. K zastaveniu konania pre

späťvzatie žaloby došlo na základe podania žalobkyne označeného ako „zastavenie konania“ a nie
„späťvzatie žaloby“. Uvedené podanie súd vopred nezaslal žalovanému na vyjadrenie (nie na súhlas
so späťvzatím žaloby), čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace práva, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Do pozornosti dal skutočnosť, že žalovaný
tak nemohol poukázať a uplatniť si a práva v zmysle ust. § 257 CSP, pretože mu znemožnil vyjadriť

sa k aplikácii § 257 CSP a uviesť dôvody pre jeho prípadnú aplikáciu. V prípade, ak by súd umožnil
žalovanému vyjadriť sa v prvostupňovom konaní k podaniu označenému ako „zastavenie konania“,
mal by žalovaný možnosť prísť tomuto odvolaciemu konaniu a ušetriť tak čas a finančné náklady
s tým spojené. Namietal zmätočnosť prvého bodu odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd považuje
žalovaného za právneho nástupcu I. F. a opomenutie skutočnosti, že žalovaný riadne a včas odmietol

dedičstvo, čím sa nikdy nestal právnym nástupcom I. F.. Zdôraznil, že v čase od podania žaloby, t.j. dňa
8.11.2016 žalovaný nemal pasívnu vecnú legitimáciu, nebol spôsobilým účastníkom konania a súd pri
svojej rozhodovacej činnosti neprihliadal na túto nesplnenú základnú procesnú podmienku. Poukázal
na to, že od svojho prvého podania na tieto skutočnosti upozorňoval a opätovne ich odvolaciemu súdu
v stručnosti uviedol. Akcentoval, že už v čase podania žaloby bolo pôvodné dedičské konanie zastavené

z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, nedošlo teda k určeniu okruhu dedičov. Ak nebol
určený okruh dedičov ani v dedičskom konaní, žalobkyňa nemala rozumný dôvod považovať žalovaného
včasepodaniažalobyzadediča.Samateda–užvčaseporozhodnutínotáradňa14.09.2016zažalovala
osobu,ktorejnesvedčalodedičsképrávo.Čosatýkastratyprocesnejspôsobilosti,naktorúpoukázalsúd
v bode 4. uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba nestratil procesnú subjektivitu odmietnutím dedičstva.

Žalovaný ako fyzická osoba stratí procesnú subjektivitu až smrťou. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie
o tom, že žalovaný mal v dedičskom konaní pred JUDr. Šmajdovou opätovne odmietnuť dedičstvo.
Nesúhlasí s právnym posúdením súdu, že to bol on, kto procesne zavinil zastavenie konania. Na
podporu svojho tvrdenia citoval definíciu zavinenia. K ďalšiemu dôvodu absencie zavinenia zastaveniakonania dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018 zo dňa 15.04.2020.
Žalovanému nie je zrejmé, ako dokázal súd prvej inštancie nájsť v jeho konaní protiprávne konanie,
ak on realizoval svoje právo odmietnuť dedičstvo. V ďalšom poukázal na lehotu na uplatnenie práva

odmietnuť dedičstvo. Ako uvádza súd prvej inštancie v bode 21 rozhodnutia, žalovaný podľa názoru
súdu až dňa 24.2.2017 odmietol dedičstvo, pričom súd absolútne neskúmal, kedy bol o tomto práve
súdom upovedomený, kedy mu začala plynúť lehota, či bola táto lehota predlžená a pod. Uviedol, že
súd mal pritom vedomosť o tom, že dedičské konanie bolo pôvodne zastavené dňa 14.09.2016, a teda
žalovaný v danom čase nemohol dedičstvo odmietnuť najmä preto, že nebol súdom o tomto práve

upovedomený. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie favorizuje žalobkyňu, podľa ktorej táto
mohla svoje práva chrániť podaním žaloby voči neexistujúcim dedičom, no nekladie si otázku, či táto
svoje práva nemala – z opatrnosti a z dôvodu obavy o prípadné premlčanie pohľadávky chrániť už
v čase, keď dlžník žil. Pre úplnosť žalovaný poznamenáva, že spočívanie premlčacej lehoty sa týka len
žalobou uplatneného subjektívneho práva za podmienky, že jeho rušiteľ je správne žalobcom označený
ako pasívne vecne legitimovaný procesný subjekt. Ak žalobca v žalobe neoznačí ako žalovaného

skutočného rušiteľa, k spočívaniu premlčacej lehoty nedôjde. Akcentuje, že nie je pravdivé tvrdenie, že
žalobkyňa vzala žalobu späť v reakcii na správanie sa žalovaného po podaní žaloby. V predmetnom
konaní sa žalovaný okrem písomných podaní nijak nesprával. Uviedol, že žalovaný sa vzdal dedičstva
v roku 2017 v inom konaní a žalobkyňa vzala žalobu späť v roku 2024, teda s odstupom 7 rokov, keď
právoplatne nadobudla dedením majetok v istej hodnote prevyšujúcej 110.000 Eur. Túto skutočnosť súd

prvej inštancie absolútne odignoroval. Pre žalovaného je nepochopiteľné, že v situácii, keď žalobkyňa
akodomnelýveriteľprechodomprávnadobudnepodlžníkovi10xviacmajetkuakomudlžníkdlhoval,nie
je to dostatočným dôvodom pre postup podľa § 257 CSP, o to viac, že žalovaný nebol a nie je ani pasívne
vecne legitimovaný. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal
iba z tvrdení žalobkyne, pričom odignoroval akékoľvek tvrdenia prezentované žalovaným v jeho

písomných podaniach. Namieta, že v poslednom podaní žalobkyňa podáva úplne iný opis rozhodujúcich
skutočnosti, ktoré súd bez overenia prevzal. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobcovi proti žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu eventuálne, aby
uvedený výrok zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že na základe výsledkov
dedičského konania vedeného pred súdnou komisárkou JUDr. Šmajdovou navrhla podaním zo dňa
25.7.2024, aby súd toto konanie zastavil po rozhodnutí o pokračovaní v konaní a priznal jej náhradu trov
konania. Zdôraznila, že ani v jednej vete tohto podania neuviedla, že berie žalobu späť, ako to nesprávne

prezentuje žalovaná strana. Je pre ňu nepochopiteľné, ako k takémuto záveru žalovaná strana
dospela. Žalobkyňa svoje podanie o zastavení konania odôvodnila tým, že žalovaný na pojednávaní
dňa 21.6.2024 pred súdnou komisárkou JUDr. Šmajdovou odmietol dedičstvo, čím stratil procesnú
subjektivitu na základe hmotného práva. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že súdne
konanie bolo prerušené uznesením sp. zn. 12C/447/2016-117 zo dňa 25.03.2019, a to na základe

návrhu žalobkyne zo dňa 28.03.2017. Konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia dedičského
konaniavedenéhopodsp.zn.12D/424/2017.Nakoľkototodedičskékonanieboloprávoplatneskončené
dňa 25.06.2024 žalobkyňa navrhla konajúcemu súdu, aby pokračoval v konaní, a to podaním zo dňa
25.07.2024. Konajúci súd rozhodol dňa 31.07.2024. Na ozrejmenie uviedla, že žalovaný, ako jediný
dedič v prvej skupine odmietol dedičstvo po svojom otcovi dňa 24.02.2017, a to v dedičskom konaní

vedenom pod sp. zn. 12D/424/2017. Na základe tejto zásadnej právnej skutočnosti do dedičského
konania vstúpila matka poručiteľa K. F. (stará matka žalovaného), ako jediná zákonná dedička v druhej
skupine, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po K. F. bol ustálený okruh dedičov zo
zákona (dedičské konanie bolo vedené pred súdnym komisárom JUDr. Jozefom Gimerským, pod sp. zn.
K3-12D/718/2020-65, Dnot 139/20) tak, že ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy žalobkyňa a opäť

žalovaný. Teda žalovaný bol opätovne účastníkom dedičského konania po svojom otcovi, dlžníkovi
žalobkyne, a to pred súdnou komisárkou JUDr. Šmajdovou a až v tomto dedičskom konaní definitívne
žalovaný odmietol dedičstvo. Uviedla, že súdna komisárka poučila žalovaného o možnosti odmietnuť
dedičstvo, ktorý uviedol, že dedičstvo odmieta, lebo je zaťažené dlhmi. Preto vyjadrenie žalovanej
strany v ods. 7 považuje za zavádzajúce a nepravdivé a odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a)

CSP za nedôvodný. Uviedla, že na základe vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol
pasívne vecne legitimovaný do dňa 25.06.2024. Zastáva názor, že konajúci súd nepochybil a postupoval
správne, keď vyjadrenie žalobkyne doručil žalovanej strane spolu s uznesením, ktorým konanie zastavil,
keďže rozhodnutie o trovách konania sa nezasiela na vyjadrenie. Má za to, že ak žalovaná stranauvádza, že prvotné dedičské konanie po poručiteľovi pred súdnym komisárom JUDr. Pavlíkom, sp. zn.
10D/367/2016 bolo zastavené, tak potom je potrebné uviesť, že toto konanie bolo zastavené nezákonne.
Uvedený súdny komisár pri výkone svojej činnosti nepostupoval s patričnou odbornou starostlivosťou

a nesplnil si jednu zo základných úloh, keď nezistil, že po poručiteľovi existuje majetok, ktorý bol vedený
vo verejnom registri katastra nehnuteľností ako rodinný dom s pozemkom zapísaný na LV č. XXX,
k.ú. J.. O existencii tejto nehnuteľnosti žalovaný vedel, pričom túto v dedičskom konaní neoznačil. Za
nepravdivé považuje tvrdenia žalovanej strany, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby vo svojej
samotnej podstate a teda, že vôbec existuje dlh po poručiteľovi, za ktorý by mal v prípade prijatia

dedičstva zodpovedať žalovaný. Žalobkyňa v konaní predložila do súdneho spisu zmluvu o postúpení
pohľadávky od peňažného ústavu, ako aj súpis zrealizovaných platieb za poručiteľa – brata. Preto
nerozumie ako žalovaná strana dospela k záveru, že dlh po poručiteľovi nepreukázala. Poznamenala,
že žalovaná strana v podanom odvolaní poukazuje iba na všeobecné odvolacie dôvody s odkazom
na rôzne vyjadrenia žalobkyne. Takto koncipované odvolanie považuje za nepreskúmateľné, a teda
nespôsobilé súdneho prieskumu. Poukázala na to, že žalovaná strana v ods. 4 tvrdí, že žaloba je

predčasne podaná a súčasne v tom istom odseku tvrdí, že pohľadávka je premlčaná. Takáto právna
situácia nemôže podľa jej názoru nastať, pretože pohľadávka je buď premlčaná alebo žaloba predčasne
podaná. K tomuto sa už žalobkyňa v žalobe vyjadrila, keď v časti III. uviedla, že s bratom/poručiteľom
sa dohodla tak, že požičané peniaze poručiteľ vráti žalobkyni po predaji rodinného domu zapísaného
na LV č. XXX. Nesúhlasí ani s vyjadreniami žalovanej strany v ods. 9 a 10. Opakovane uviedla, že

žalobkyňa neurobila žiadny úkon, ktorý by smeroval k späťvzatiu žaloby. Ak súd konanie zastavil, urobil
tak z dôvodu neodstrániteľnej procesnej prekážky na strane žalovaného, ktorú však spôsobil samotný
žalovaný odmietnutím dedičstva. Preto považuje uznesenie súdu za správne a zákonné a odvolacie
dôvody žalovanej strany podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP za nedôvodné. Za nedôvodný odvolací
bod považuje aj argumentáciu žalovanej strany podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Odvolanie je pre

žalobkyňu nepreskúmateľné a nevie, pod ktorý odsek odvolania má priradiť uvedený odvolací bod. Ako
zmätočné a vnútorne rozporné považuje vyjadrenie žalovanej strany, keď žalovaná strana na jednej
strane tvrdí, že žalobkyňa svoje podanie podala 25.07.2024, ale poukazuje na rýchlosť konania, keď
konajúci súd rozhodol v nasledujúci deň po dni, v ktorom malo byť podanie žalobkyne súdu doručené.
V každom prípade žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala podanie osobne do

podateľne dňa 25.07.2024 a následne konajúci súd rozhodol dňa 31.07.2024. Záverom uviedla, že je pre
ňu nepochopiteľné tvrdenie žalovanej strany, že po dlžníkovi – poručiteľovi nadobudne desaťnásobok
hodnoty, ako je hodnota samotného dlhu. Poznamenala, že ak by dedičstvo neodmietol, mohol polovicu
dedičstva nadobudnúť. Na druhej strane považuje za potrebné uviesť, ako dospela žalovaná strana
k takejto výške hodnoty dedičstva, a to s ohľadom na dlhy poručiteľa voči tretím osobám. Navrhla, aby

odvolací súd napadnutý výrok potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. nebolo odvolaním napadnuté; v tejto časti uznesenie
nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), a preto nebolo ani predmetom prieskumu odvolacím

súdom.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.11. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je

prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za

zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

12. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok
na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto
nároku je to, že strany, ktoré viedli spor konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za

výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má
aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za

zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

14. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne.

15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý
sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP) a k zastaveniu konania (to legislatívna prax nevylučuje,
najmä v iných ako sporových konaniach) môže dôjsť z dôvodu zákona (teda zastavenie zo zákona bez
potreby rozhodovať súdnym rozhodnutím). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného.

16.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Uznesenie nie je ani nepreskúmateľné a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkovéhostavu vyvodil aj správny právny záver, pričom uznesenie aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd
uznesenie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť uznesenia a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

19. Odvolací súd preto konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľné, neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie uznesenia zodpovedá
základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia
a jeho obsahová (materiálna) náplň zakladá súhrne jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie
konzistentné, logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú
prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré

by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 8.11.2016 bola súdu doručená žaloba
žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 11.440 Eur s príslušenstvom a trov konania proti
žalovanému ako jedinému dedičovi po nebohom I. F., ktorý ako jediný oprávnený dedič v pôvodnom

dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 10D/367/2016. Predmetné dedičské konanie bolo zastavené
uznesením sp. zn. 10D/367/2016 Dnot 65/2016 zo dňa 14.9.2016, keďže nezistil žiaden majetok.
Vyhlásením zo dňa 24.2.2017 žalovaný odmietol dedičstvo, čo malo za následok konanie so zákonnou
dedičkou K. F. – matkou poručiteľa, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu žalovaný
opätovne vstúpil do konania vedenom pod sp. zn. K3-12D/718/2020 ako dedič spolu so žalobkyňou.

V tomto dedičskom konaní vedenom pod súdnom komisárkou JUDr. Šmajdovou žalovaný odmietol
dedičstvo. Odvolací súd uvádza, že bolo preukázané, že v čase podania žaloby žalovaný bol pasívne
legitimovaný, lebo prichádzal do úvahy ako jediný zákonný dedič po nebohom poručiteľovi. Preto
vo vzťahu k zastaveniu konania z dôvodu straty pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v zmysle
konštantnej judikatúry vyplýva, že jeho konanie je považované za zavinené zastavenie konania.

Zavineniezastaveniakonaniasaposudzujezprocesnéhohľadiska,niezhmotnoprávneho.Povinnosťou
súdu je nie možnosť, ale povinnosť priznať trovy. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalovaný zavinil
odmietnutím dedičstva zastavenie konania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, je správny a zákonný.

21. V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).