Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202108
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625202108.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne BADAS, s. r. o.,
so sídlom Dončova 9, Ružomberok, IČO: 31 626 963, zastúpenej JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom
so sídlom K. A. B. XXXX/X, C., proti žalovanej B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XX, zastúpenej B.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom

Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie E. F., obec
E. F., okres Liptovský Mikuláš, ako trvalý trávny porast o výmere 3 676 m2, parcela registra KN-E č.
810/1 a orná pôda o výmere 4 643 m2, parcela registra KN-E č. 960/1 z r u š u j e .

II. Súd nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie E. F., obec E. F., G. H. B., ako trvalý trávny porast o výmere
3 676 m2, parcela registra KN-E č. 810/1 a orná pôda o výmere 4 643 m2, parcela registra

KN-E č. 960/1 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Súd žalobkyni u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 1 448,91 eura,
a to troch odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 17. 06. 2025 žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie E. F., obec E. F., G. H. B., ako trvalý trávny porast o výmere
3 676 m2, parcela registra KN-E č. 810/1 a orná pôda o výmere 4 643 m2, parcela registra KN-E č.
960/1 a tieto prikázať do jej výlučného vlastníctva. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 23/24
a žalovanej 1/24. Predmetné pozemky sa nachádzajú areáli bývalého družstva, pričom všetky stavby
v ňom a podiely k viacerým pozemkom vlastní žalobkyňa. Pozemok parcely registra KN-E č. 810/1

sa čiastočne prekrýva s pozemkami, na ktorých sú stavby vo vlastníctve žalobcu zapísané na liste
vlastníctva č. XXX. Pozemok parcely registra KN-E č. 960/1 sa čiastočne prekrýva s pozemkom parcely
registra KN-C č. 960/3, na ktorom je postavený sklad zemiakov vo vlastníctve žalobu zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX. Reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné, hospodárne ani účelné, keďže
by došlo k vzniku pozemkov, ktorých hospodárska využiteľnosť by bola otázna. Za účelom určenia výšky
náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol vypracovaný znalecký posudok č.

54/2025, v ktorom I. B. J. stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 1,35 eura/m2. Žalobkyňa
tak navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu vo výške
467,78 eura.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila s tým, že pozemky nemieni predať, pripustila však zámenu
pozemkov. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v intraviláne obce Pavlova Ves, pričom do budúcna

sú využiteľné ako stavebné pozemky. Žalovaná zároveň namietala, že cena podľa znaleckého posudku
nezodpovedá skutočnej cene.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že ďalšie využitie pozemkov záleží od ich určenia v rámci územného
plánu obce, pričom obec Pavlova Ves nemá plán schválený. Samotná skutočnosť, že na pozemkoch

sa nachádzajú stavby, ešte neznamená neprimeranosť navrhovanej náhrady. Naviac, existenciu stavieb
zohľadňovala pri určení hodnoty pozemku aj znalkyňa.

4. Potom ako žalovaná v duplike uviedla, že nemieni pozemky predať za navrhovanú cenu, súd vo veci
nariadil pojednávanie. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu spochybnila súkromný znalecký
posudok č. 87/2025 zo dňa 08. 09. 2025, ktorý vypracoval I. K. K. a ktorý stanovil vzhľadom na polohu

so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie a rekreačné účely základnú východiskovú cenu
pozemkov vo výške 80 %, teda v maximálnej možnej miere. Zároveň právny zástupca poukázal na to, že
v prípade, ak obec nemá schválený územný plán, môže záväzné stanovisko k využitiu určitého územia
poskytnúť len samosprávny kraj, pričom podľa územného plánu samosprávneho kraja je táto lokalita
určená na poľnohospodársku výrobu. Znalecký posudok tak vychádza z územnoplánovacej informácie,

ktorú obec nebola oprávnená vydať. Okrem neprimerane vysokej východiskovej hodnoty znalec určil aj
výšku koeficientu funkčného využitia územia tak, ako keby malo ísť o plochy obytných a rekreačných
území. Znalec zároveň určil koeficient povyšujúceho faktoru v hodnote 2 napriek tomu, že už zvýšil
východiskovú hodnotu, čo je v rozpore s vyhláškou.

5. Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že medzi stranami nie je sporné to, že pozemky nie sú
deliteľné, spornou je otázka výšky primeranej náhrady. Znalecký posudok I. B. J. je prakticky totožný s jej
posudkom spred piatich rokov, nezmenila sa ani cena pozemkov. Žalovaná navrhla výšku primeranej
náhrady 20,- eur/m2 s tým, že má za to, že trhová hodnota predmetných pozemkov je vyššia.

6. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie E. F. mal súd preukázané, že v čase
vyhlásenia rozsudku sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, žalobkyňa
o veľkosti podielu 23/24 a žalovaná o veľkosti podielu 1/24.

7. Zo znaleckého posudku č. 54/2025 zo dňa 21. 04. 2025, ktorý vypracovala znalkyňa I. B. J., vyplýva,

že znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie. Predmetné pozemky sa nachádzajú v obci E. F.,
ktorá je podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku klasifikovaná ako ostatné obce do 5 000 obyvateľov, preto východisková hodnota
predstavuje 3,32 eura/m2. Znalkyňa koeficient všeobecnej situácie (poľnohospodárska oblasť) určila na
spodnej hranici rozsahu podľa vyhlášky v hodnote 0,80 (rozsah od 0,80 do 0,90) koeficient intenzity

využitia (hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov) na hornej hranici v hodnote 0,70 (rozsah
od 0,50 do 0,70), koeficient dopravných vzťahov (15 minút osobným motorovým vozidlom do centra
mesta) v hodnote 0,90, koeficient funkčného využitia územia na spodnej hranici (výrobné územie
s prevahou plôch pre poľnohospodársku výroku, osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva)
v hodnote 0,80 (rozsah od 0,80 do 1,00), koeficient technickej infraštruktúry (možnosť napojenia najviac

na dva druhy verejných sietí) na spodnej hranici v hodnote 1,00 (rozsah od 1,00 do 1,20) koeficient
povyšujúcich faktorov (pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené
v zvýšenej východiskovej hodnote) na spodnej hranici v hodnote 1,01 (rozsah od 1,01 do 3,00). Pri
východiskovej hodnote 3,32 eura/m2 a koeficiente 0,4072 tak znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
nehnuteľností vo výške 1,35 eura/m2.

8. Znalec I. K. K. v znaleckom posudku č. 87/2025 zo dňa 08. 09. 2025 vzhľadom na polohu
sídla so zvýšeným záujmom o kúpnu nehnuteľností na bývanie a rekreačné účely stanovil základnú
východiskovú hodnotu od ceny v meste Liptovský Mikuláš vo výške 80 %, t. j. 13,28 eura. Koeficient
všeobecnej situácie (poľnohospodárska oblasť) znalec určil na hornej hranici rozsahu podľa vyhlášky v

hodnote 0,90, koeficient intenzity využitia (hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov) na hornej
hranici v hodnote 0,70, koeficient dopravných vzťahov (15 minút osobným motorovým vozidlom do
centra mesta) v hodnote 0,90, koeficient funkčného využitia územia (plochy obytných a rekreačných
území) na hornej hranici v hodnote 1,30 (rozsah od 1,00 do 1,30), koeficient technickej infraštruktúry(možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí) na hornej hranici v hodnote 1,20 (rozsah od
1,00 do 1,20), koeficient povyšujúcich faktorov (pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak
to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote) v hodnote 2,00 (rozsah od 1,01 do 3,00).

Pri východiskovej hodnote 13,28 eura/m2 a koeficiente 1,7690 tak znalec stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností vo výške 23,49 eura/m2.

9. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že východiskovú hodnotu 3,32 eura nenavyšovala z dôvodu, že ide
o areál poľnohospodárskeho družstva, ktorá situácia sa za posledných päť rokov nezmenila. Všeobecná

hodnota nehnuteľností sa oproti poslednému jej znaleckému posudku spred piatich rokov nezmenila
z dôvodu, že koeficient cenovej úrovne sa síce časom mení, avšak to má vplyv len na stavby a nie na
pozemky. Za predpokladu, že by išlo o stavby, v takom prípade by samozrejme povyšovala východiskovú
hodnotu 3,32 eura, avšak za tejto situácie, keďže ide o pozemky, na to podľa jej názoru nebol dôvod.
Podľa znalkyne nie je na mieste samom zvýšený záujem o kúpu a to predovšetkým z dôvodu, že
nehnuteľnosti v areáli bývalého družstva sú v podielovom spoluvlastníctve a jeho vyporiadanie je na

niekoľko rokov.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovaným ustanovením zrušil podielové

spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne,
nakoľko takýto spôsob vyporiadania nebol medzi stranami sporný. Pokiaľ ide o reálnu deľbu,
táto nie je možná, nakoľko vzhľadom na umiestnenie pozemkov by prípadnou reálnou deľbou
žalovaná nemala reálnu možnosť novovzniknuté pozemky užívať. Predpokladom reálnej deľby
pozemku po zrušení podielového spoluvlastníctva nie je len to, že ide o z technického hľadiska

o deliteľnú vec, ale aj to, aby prípadné rozdelenie veci bolo funkčne opodstatnené, čo znamená,
že vzniknuté samostatné veci budú ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a poslaniu a budú mať k nim zabezpečený prístup. Medzi stranami zároveň nebolo sporné to,
že predmetné pozemky sú súčasťou bývalého areálu družstva, pričom žalovaná nespochybnila ani
tvrdenie žalobkyne, že pozemky sú čiastočne zastavané poľnohospodárskymi stavbami vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne, ktorá skutočnosť nakoniec vyplýva aj zo snímky katastrálnej mapy. Zjavným
cieľom žalobkyne, ako majoritného podielového spoluvlastníka predmetných pozemkov, je vyporiadať
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria areál bývalého družstva a tvoria tak ucelený celok. Z dôvodu,
že nie je možné vyporiadavané nehnuteľnosti účelne rozdeliť, súd ich prikázal do vlastníctva žalobkyne.

12. Medzi stranami bola sporná výška primeranej náhrady. Obidve strany produkovali súkromné
znalecké posudky, ktoré sa značne rozchádzali v stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností
vrozsahuod1,35eura/m2do23,49eura/m2.Prihodnoteníznaleckéhoposudkusúdpreskúmavanielen
to, či posudok obsahuje všetky náležitosti, ale aj či je zrozumiteľný a preskúmateľný. Súd, ktorý jediný
vyhodnocuje dôkazy, totiž musí vedieť preveriť postup znalca, pričom závery posudku musia byť logické

a odôvodnené a musí byť z nich zrejmé, že znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam
pre podanie posudku. Ak znalecký posudok nie je preskúmateľný, resp. je neúplný, nejde o relevantný
dôkaz a súd z neho nemôže v plnom rozsahu vychádzať. Súkromné znalecké posudky predložené
stranami sporu nie sú pre súd použiteľné v plnom rozsahu. Znalkyňa I. B. J. v posudku žiadnym
spôsobom nevysvetlila, na základe akých úvah dospela k určenej hodnote jednotlivých koeficientov,

prakticky sa len obmedzila na špecifikovanie toho ktorého koeficientu podľa vyhlášky a určenia hodnoty.
Pre účely rozhodnutia o výške primeranej náhrady nebol úplne použiteľný ani posudok I. K. K., ktorý
zohľadnil aj územnoplánovaciu informáciu obce Pavlova Ves zo dňa 30. 06. 2025, č. ObÚ 25/052, podľa
ktorej sa pozemky nachádzajú v budúcej plánovacej individuálnej bytovej výstavbe. Medzi stranami
nebolo sporné, že obec Pavlova Ves nemá schválený územný plán, preto je v súlade s ustanovením

§ 24 ods. 5 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní jediným príslušným orgánom územného
plánovania na vydanie stanoviska samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obec nachádza.
Nakoľko takéto stanovisko predložené nebolo, je potrebné vychádzať z toho, že pozemky sa nachádzajú
v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré je stále charakterizované ako plocha určenána zariadenie poľnohospodárskej výroby. I. B. J. pri určení východiskovej hodnoty 3,32 eura/m2
nezohľadnila celkom zjavnú skutočnosť, že obec Pavlova Ves sa nachádza v blízkosti okresného mesta
Liptovský Mikuláš, v ktorom je nepochybne a dlhodobo zvýšený záujem o kúpnu nehnuteľností, a to

nielen na bývanie a rekreáciu, keďže región Liptova je vzhľadom na možnosti, ktoré ponúka, nie len
najnavštevovanejších turistickým centrom Slovenska, ale sústreďuje sa tu aj značná poľnohospodárska
činnosť. Vyhláška pritom predpokladá, že v prípade záujmu o pozemky v hospodárskych dvoroch
poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej
hodnoty mesta, z ktorej vyplýva zvýšený záujem, čo by v danom prípade predstavovalo východiskovú

hodnotu 8,30 eura (50 % z východiskovej hodnoty mesta Liptovský Mikuláš 16,60 eura). Z dôvodu
nezohľadnenia turistickej atraktivity Liptova tak znalkyňa neučila správne ani koeficient všeobecnej
situácie, keď podľa vyhlášky v prípade oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického
ruchu sa určuje koeficient v rozpätí od 1,00 do 1,30. Obidvaja znalci sa zhodli v hodnote koeficientu
intenzity využitia 0,70 ako aj v hodnote koeficientu dopravných vzťahov 0,90. Vzhľadom na aktuálny
stav, keď ide o pozemky v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva, teda o územie s prevahou

plôch pre poľnohospodársku výrobu ale aj o osídlenie marginalizovaných skupín obyvateľstva, ktorá
skutočnosť bola medzi stranami nesporná, znalkyňa určila správny koeficient funkčného využitia územia
oproti zjavne nesprávnemu koeficientu, z ktorého vychádzal znalec I. K. K., keď pozemky považoval
za plochy obytných a rekreačných území. Znalci sa nezhodli ani v hodnote koeficientu technickej
infraštruktúry, keď za strednú vybavenosť určili hodnoty na dolnej a hornej hranici podľa vyhlášky. Pokiaľ

ide o povyšujúce faktory, tieto možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo
v predchádzajúcich koeficientoch. V súlade s touto úpravou znalkyňa určila hodnotu tohto koeficientu
na spodnej hranici 1,01, keď ide o pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Znalec napriek
tomu, že východiskovú hodnotu určil v nadväznosti na zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností na bývanie
a rekreačné účely, v rozpore s vyhláškou určil aj koeficient povyšujúcich faktorov v hodnote 2,00, nakoľko

ide pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností je
v komplexe nepochybne odborná otázka, pričom platí, že súd nemôže pri vyhodnocovaní znaleckého
posudku ľubovoľne nahradiť odborný záver znalca vlastným – laickým záverom. Pokiaľ ide o jednotkovú
východiskovú hodnotu pozemku, táto je určená podľa tabuľky klasifikácie obcí v prílohe č. 3 vyhlášky,
čiže jej stanovenie nie je možné považovať za odbornú otázku v pravom zmysle slova. Znalec I.

K. K. podľa názoru súdu celkom správne vychádzal z toho, že nakoľko sa obec E. F. nachádza na
Liptove, v blízkosti mesta Liptovský Mikuláš, ide o lokalitu v okolí mesta so zvýšeným záujmom o kúpu,
avšak v danom prípade vzhľadom na charakter pozemkov a ich umiestnenie, mal správne vychádzať
z jednotnej východiskovej ceny do 50 % týkajúcej sa hospodárskych dvorov poľnohospodárskych
pozemkov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a nie do 80 %, čo sa

podľa vyhlášky týka zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu. Vychádzajúc
z uvedeného tak jednotková východisková hodnota predstavuje 50 % z východiskovej hodnoty mesta
Liptovský Mikuláš, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, t. j. podľa vyhlášky z hodnoty 16,60 eura/m2,
čiže suma 8,30 eura/m2. Nakoľko strany sporu produkovali z časti nesprávne, resp. nepreskúmateľné
znalecké posudky a iné dôkazy navrhnuté neboli, súd zohľadnil hodnotu koeficientov, na ktorých sa

znalci zhodli a pri ostatných koeficientoch mu nezostávalo nič iné, len vychádzať zo spodných hraníc
určených vyhláškou. Pri koeficiente všeobecnej situácie pri oblastiach rekreačných stavieb v dôležitých
centrách turistického ruchu vyhláška určuje spodnú hranicu hodnoty 1, znalci sa zhodli v hodnote
koeficientu intenzity využitia 0,70 ako aj v hodnote koeficientu dopravných vzťahov 0,90, spodnú hranicu
hodnoty koeficientu funkčného využitia územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu 0,8,

spodnú hranicu hodnoty koeficientu technickej infraštruktúry pozemku pri strednej vybavenosti 1, pričom
nakoľko sa povyšujúce faktúry nevyskytujú, vyhláška určuje hodnotu koeficientu 1. Obidvaja znalci
použili metódu polohovej diferenciácie, nakoľko na porovnávaciu metódu nie je dostatok podkladov
a použitie kombinovanej metódy nie je možné, pretože v súčasnosti porovnateľné nehnuteľnosti v okolí
nie sú prenajaté formou komerčného prenájmu. Koeficient polohovej diferenciácie tak predstavuje

hodnotu 0,504 (1 x 0,7 x 0,9 x 0,8 x 1 x 1). Pri jednotkovej východiskovej hodnote 8,30 eura/m2
tak predstavuje jednotková všeobecná hodnota pozemkov 4,18 eura/m2. Vyporiadavané nehnuteľnosti
majúvýmeru8319m2,zčohonareálnypodielžalovanejpredstavujepodľajejspoluvlastníckehopodielu
1/24 výmeru 346,63 m2. Pri súdom ustálenej všeobecnej hodnote pozemkov tak predstavuje primeraná
náhrada sumu 1 448,91 eura, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej v lehote do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ani jednu zo strán nemožno považovať za úspešnú, resp.
neúspešnú. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva majú obidve stranypostavenie žalobcu aj žalovaného, pretože ak nedôjde k mimosúdnej dohode, každý zo spoluvlastníkov
sa môže so žalobou obrátiť na súd. V prejednávanej veci medzi stranami nebol spor ohľadne zrušenia
ako ani navrhovaného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Spornou bola „len“ výška

primeranej náhrady, v ktorej časti konania nemožno hovoriť o úspechu ani jednej zo strán. Preto súd
považuje za spravodlivé, aby si každá zo strán znášala svoje trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.