Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208277
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124208277.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., obaja
právne zastúpení: JUDr. Martina Stankovičová, advokátka, so sídlom Protifašistických bojovníkov 3, 080
01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,

IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., , so sídlom
Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017 o určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
18C/23/2024-78 zo dňa 02.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(I. výrok) a žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (II. výrok).

Súd prvej inštancie v predmetnej veci žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
na žalovanej strane, keďže stranou sporu nebol záložný dlžník.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému
priznal voči neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti II. výroku tohto rozsudku podali odvolania žalobcovia, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. d), f) a h) CSP. Poukázali na to, že vzniknutú situáciu si neprivodili sami, ale boli zo strany zaťa
adcéryuvedenídoomylu.Uviedli,žeobajadovŕšili79rokovaichjedinýmpríjmomjestarobnýdôchodok.
Poukázali taktiež na teoretické východiská uplatnenia § 257 CSP a vyslovili názor, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci priznania náhrady
trov konania, pretože ak by súd prvej inštancie vyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa, nepriznal
by žalovanému náhradu trov konania. V dôsledku nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie

následne vec nesprávne právne posúdil, keď nesubsumoval žalobcami uvedené skutočnosti pod dôvody
hodné osobitného zreteľa.
Taktiež poukázali na to, že súd prvej inštancie mal sám rozhodnúť o pristúpení ďalšieho žalovaného
do konania a ak by tak rozhodol, žaloba by nebola zamietnutá pre procesné dôvody a súd by
vdôsledkutohtopostupu(vadykonania)nerozhodoloichpovinnostinahradiťžalovanémutrovykonania.
Uvedené sa má podľa názoru žalobcu považovať za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie o veci v zmysle § 365 písm. d) CSP. Z uvedených dôvodov preto žalobcovia navrhli, aby
odvolací súd buď sám zmenil výrok II. predmetného rozsudku, a to tak, že žalovanému náhradu trovkonania voči žalobcom neprizná, resp. aby výrok II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
rozhodnutia.

3. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené,

a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) ako vecne správny potvrdil.

4. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd najskôr
zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania sporovej strany (zásada úspechu,
zásada procesného zavinenia) a následne zistí, či sú alebo nie sú dané výnimočné moderačné dôvody.
Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná (úplne alebo

čiastočne). Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení konštatuje, že nezistil existenciu výnimočných
dôvodov moderácie v zmysle § 257 CSP, a preto z tohto dôvodu zotrváva na pôvodne deklarovanom
závere o náhrade trov konania. Súd je zároveň v prípade použitia ust. § 257 CSP povinný vytvoriť
procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto
ustanovenia.

5. Odvolací súd svojim rozhodnutím zo dňa 28.10.2025 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa
§ 373 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže tento žalovanému nedoručil odvolanie v predmetnej
veci. Súd prvej inštancie následne podaním zo dňa 13.11.2025 predmetné odvolanie doručil na vedomie
právnemu zástupcovi žalovaného. Odvolanie mu bolo doručené dňa 29.11.2025 a žalovaný sa doposiaľ

k tomuto odvolaniu nevyjadril.

6. Žalobcovia v odvolaní proti výroku o trovách konania poukázali na to, že v predmetnej veci je namieste
aplikovať ust. § 257 CSP a procesne úspešnému žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobcovia majú za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa

vyplývajú zo skutočnosti, že obaja v roku 2025 dovŕšili 79 rokov a ich jediným príjmom je ich starobný
dôchodok (žalobcovia nepredložili doklady preukazujúce výšku ich dôchodku).
Ďalším dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP majú byť skutočnosti, že žalobcovia sa do situácie, na
základe ktorej bol založený ich majetok, dostali tak, že zo strany svojho zaťa a dcéry boli uvedení do
omylu. Tieto skutočnosti žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli.

7. Ako dovolací súd uviedol vyššie, súd pri rozhodovaní o trovách konania prvotne rozhoduje o trovách
konania na základe zásady úspechu v konaní, resp. procesného zavinenia. V predmetnej veci je
nesporné, že žalobcovia na strane žalovaných neuviedli úplný okruh pasívne legitimovaných subjektov
a z dôvodu tohto nedostatku vecnej pasívnej legitimácie súd prvej inštancie žalobu zamietol. Je teda

nesporné, že žalobcovia v predmetnom konaní neboli úspešní a úspešným bol žalovaný.

8. Okolnosti, ktoré uviedli žalobcovia v odvolaní, teda že boli uvedení do omylu zo strany zaťa a dcéry,
nemôžu predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd v konaní úspešnému
žalovanému nemal priznať nárok na náhradu trov konania, a to ani v prípade, pokiaľ by bolo exaktne

preukázané, že zať a dcéra žalobcov ich skutočne uviedli do omylu.

9. Žalobcovia ako ďalší dôvod aplikácie § 257 CSP v podstate iba stroho uviedli, že majú vyšší vek,
a že ich jediným príjmom je starobný dôchodok. Ako prílohu odvolania napr. ani nepredložili výmery
o svojich dôchodkoch, resp. z obsahu odvolania nie sú zrejmé ani ich komplexné majetkové pomery,

preto nemožno, bez ďalšieho konštatovať, že priznaním nároku na náhradu trov konania by došlo k ich
existenčnému ohrozeniu, resp. že výška ich dôchodkov je natoľko nízka, že im skutočne neumožňuje
nahradiť trovy konania, bez ich existenčného ohrozenia.

10. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň opätovne zdôrazňuje princíp zodpovednosti za výsledok

konania, pričom pokiaľ žalobcovia (zastúpení právnou zástupkyňou) podali túto žalobu, museli si byť
vedomí, že v prípade neúspechu v konaní, budú samozrejme povinní nahradiť protistrane trovy konania.
Za týchto okolností by iné rozhodnutie o trovách konania nezodpovedalo ani princípu spravodlivostia právnej istoty, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, podľa obsahu spisu
žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd, s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP,
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).