Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201783
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225201783.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. - F., proti osobe oprávnenej na výživné: E. G. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. – G. H., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti na plnoletú osobu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.

k. 26Pc/29/2025-24 zo dňa 05.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 05.06.2025 súd prvej inštancie konanie o návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti na plnoletú osobu zastavil (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 159, § 161 ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v rámci
skúmania procesných podmienok zistil, že na Mestskom súde Bratislava II sa vedú konania o návrhoch
na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej osobe (oprávnenej na výživné) pod sp. zn. 5Pc/23/2025
a 3Pc/25/2025, ktoré nie sú právoplatne skončené. Návrhy v týchto konaniach boli podané skôr ako
návrh v predmetnom konaní, pričom konania nie sú právoplatne skončené, čím vznikla prekážka
litispendencie, ktorá doposiaľ nebola odstránená (o skôr podaných návrhoch nebolo právoplatne

rozhodnuté). Preto bolo nevyhnutné neskôr začaté konanie zastaviť.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je predčasné, skutkovo i právne nesprávne a je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia prekážky litispendencie podľa § 159 CSP. Argumentoval, že na to, aby bola daná prekážka
začatej veci, musí byť splnená nielen totožnosť účastníkov a petitu, ale kumulatívne aj totožnosť
skutkového základu veci. Navrhovateľ zdôraznil, že skutkové a právne okolnosti v návrhu podanom
v predmetnom konaní sú odlišné, pretože návrh je výlučne odôvodnený ukončením vysokoškolského
štúdia oprávnenej dňa 04.06.2025 (získanie titulu Mgr.), čo predstavuje nový skutkový základ, ktorý

v čase podania skorších návrhov neexistoval. Poukázal na judikatúru (R 97/2003 a sp. zn. 3Cdo
290/2012), z ktorej podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že prekážka litispendencie nie je absolútna,ale môže byť odstránená právoplatným skončením skôr začatých konaní. Obe skôr vedené konania
môžu byť v dohľadnej dobe právoplatne zastavené, teda nepôjde o viacero prebiehajúcich konaní
o tom istom spore a ak budú tieto zastavené, prekážka litispendencie zaniká a procesné podmienky sú

splnené. Uviedol, že odmietnutie konať vo veci môže byť odopretím práva na prístup k súdu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2025 navrhovateľ doplnil dôvody svojho odvolania. Opätovne
poukázal na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne aplikoval ustanovenie § 159

CSP, pretože v prejednávanej veci nejde o ten istý spor, aj keď sa formálne jedná o rovnakých účastníkov
a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, avšak každé z paralelne vedených konaní vychádza
z odlišných časových období, ku ktorým má dôjsť k zániku vyživovacej povinnosti, z rozdielnych
skutkových základov (napr. ukončenie štúdia, zárobková činnosť oprávnenej, zmena pomerov)
a sleduje odlišný právny účel (zmena v dôsledku novej skutočnosti verzus retrospektívny zánik).
Namietal, že súd prvej inštancie nerozhodoval na základe riadne zisteného skutkového stavu, nevykonal

žiadne dokazovanie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo existenciu litispendencie vo vecnej rovine,
nedoručil rozhodnutie o zastavení konania oprávnenej, nedoručil jeho odvolanie protistrane, čím došlo
k zásadnému porušeniu procesných predpisov.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne sám
rozhodol, že konanie sa nezastavuje, keďže neexistuje prekážka litispendencie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť, či je správne a zákonné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorým zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na
plnoletú oprávnenú z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej prekážky skôr začatého konania
(litispendencie).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

11. Z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP vyplýva, že súd procesné podmienky skúma z úradnej povinnosti,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesná teória i súdna prax všeobecne rozlišujú ako osobitný
druh procesných podmienok tzv. negatívne procesné podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom, že

nesmú nastať, aby súd mohol o veci konať a meritórne rozhodnúť. K takýmto negatívnym procesným
podmienkam sa zaraďuje aj prekážka litispendencie, t. j. prekážka skôr začatého konania (§ 159 CSP).
Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie,
ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo. O totožnosť účastníkov ide aj vtedy, ak účastníci v súbežných konaniach vystupujú

v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z
úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka
vznikla. V takomto prípade konanie vždy zastaví.12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a lustráciou v informačnom systéme súdu zistil,
že na Krajskom súde v Trnave prebieha pod sp. zn. 11CoP/207/2025 (pôvodne vedené na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 23Pc/60/2024 na základe návrhu doručeného súdu prvej inštancie 20.11.2024)

odvolacie konanie vo veci samej, ktorého predmetom je návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletej oprávnenej a v ktorom súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku zo dňa 02.10.2025
zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej dňom 05.06.2025. Toto konanie bolo začaté
skôr ako konanie v prejednávanej veci (vedenej pod sp. zn. 26Pc/29/2025) a v čase rozhodovania
odvolacieho súdu nie je právoplatne skončené. V oboch konaniach vystupujú totožní účastníci a

predmetom je posúdenie tej istej hmotnoprávnej povinnosti (trvanie vyživovacej povinnosti).

13. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ je na odvolacom súde vedené iné, doposiaľ neskončené konanie,
iniciovanie nového, paralelného prvoinštančného konania počas trvania odvolacieho konania o tom
istom predmete by viedlo k neprípustnej duplicite, kedy by o tom istom nároku konali dva súdy súčasne,
čo by odporovalo princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Právo na súdnu ochranu

navrhovateľoviniejeodopreté,keďžesvojenámietkyanovéskutočnostimôžeamámožnosťuplatňovať
v prebiehajúcom odvolacom konaní vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. 11CoP/207/2025.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
vecne správne, keď existenciu prekážky litispendencie vyhodnotil ako neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania. Prekážka litispendencie navyše stále trvá, hoci je to z dôvodu iného doposiaľ
neskončeného konania.

15. K námietke odvolateľa, že došlo k porušeniu procesných predpisov tým, že súd prvej inštancie
nedoručil rozhodnutie o zastavení konania ani jeho odvolanie protistrane odvolací súd uvádza, že

táto stratila opodstatnenie, pretože na pokyn odvolacieho súdu súd prvej inštancie oprávnenej doručil
návrh navrhovateľa s prílohami, uznesenie o zastavení konania a odvolanie navrhovateľa vrátane jeho
doplnenia.

16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo ako vecne

správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).