Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203470
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5320203470.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. D. E. XXX, zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so
sídlom 023 14 Skalité 1374, proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01
Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpená splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA –
Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, 2/
EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený

splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255
739, o neexistencii záložných práv, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 11C/68/2020-393 zo dňa 13.04.2022 a opravnému uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k.
11C/68/2020-440 zo dňa 04.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 28.10.2025 označené ako „Doplnenie odvolania“
o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol (výrok I.). O nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok II).

1.1 Nárok žalobcov 1/ a 2/ posudzoval podľa § 151a, § 151j ods. 2, § 151l ods. 1, 4, § 100 ods. 2, §
101 a § 112 Občianskeho zákonníka.

1.2 Podľa súdu prvej inštancie premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby,
pričom právny následok premlčania nastáva, ak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho, aby
oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde. Právna úprava premlčania má kogentnú povahu, to
znamená, že účastníci občianskoprávnych vzťahov nemôžu tieto ustanovenia zmluvou zmeniť. Právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa
určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na

súde, či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania
právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možností jeho úspešného
uplatnenia. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že premlčanie prebieha
vo fáze márneho uplynutia premlčacej doby a uplatnenia námietky premlčania dlžníkom na súde.Márnym uplynutím premlčacej doby je objektívna právna skutočnosť, ktorá má za následok premlčanie
práva, o ktoré ide, to znamená, že ide
o právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Súd prvej inštancie konštatoval, že

v súdenej veci začiatok plynutia premlčacej doby bol daný nasledujúcim dňom po oznámení vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky F. F., G. z úveru
č. 313001450 listom zo dňa 27.08.2015, čím 28.08.2015 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie
pohľadávky na súde. Vo vzťahu k druhému úveru založenému na základe Zmluvy o splátkovom úvere
č. 0313929873 F. F., G. listom zo dňa 27.08.2015 oznámila žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

pohľadávky z uvedeného úveru, požiadala o jej úhradu, teda nasledujúcim dňom 28.08.2015 začala
plynúťpremlčaciadobanauplatneniepohľadávkynasúde.Dovolaniesapremlčaniabolojednostranným
právnym úkonom dlžníka, z ktorého povahy vyplýva, že muselo ísť o výslovný právny úkon. V danom
prípade námietku premlčania pohľadávok a záložných práv vyplývajúcich z úverových zmlúv uplatnil
právny zástupca žalobcov vo vzťahu k žalovaným listom zo dňa 13.11.2020 majúc za to, že uplynula
premlčacia doba pohľadávok z úverov a záložných zmlúv dňom 28.08.2018. Výnimku z premlčania

majetkových práv predstavovalo vlastnícke právo. V ustanovení § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka sa riešil vplyv premlčania na zabezpečovacie prostriedky (vo vzťahu k záložnému právu).
Z textu ustanovenia § 100 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka a contrario vyplýva, že premlčaniu
podliehajú iné vecné práva, než vlastnícke právo, teda napríklad záložné právo alebo vecné bremená.
Premlčacia doba v prípade záložného práva začala plynúť dňom, kedy sa záložné právo mohlo vykonať

po prvýkrát a premlčacia doba je trojročná (§ 101 OZ). Z akcesorického vzťahu medzi zabezpečenou
pohľadávkou a záložným právom vyplýva, že záložné právo sa nepremlčuje skôr ako zabezpečená
pohľadávka. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého môže záložný veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku zabezpečenú záložným
právom zo zálohu aj v tom prípade, že zabezpečená pohľadávka je už premlčaná. Nestačí na premlčanie

záložného práva iba márne uplynutie doby určenej občianskym právom na uplatnenie nároku na
uspokojenie zo zálohu, pretože je potrebné, aby márne uplynula tiež premlčacia doba zabezpečenej
pohľadávky.
1.3 Ďalej súd prvej inštancie poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011-30
zo dňa 8.12.2011, podľa ktorého: „Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba

vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto
námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula
premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli,
záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca

záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné
právo je premlčané.“
1.4 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že z vykonaných listinných dôkazov, ako aj obsahu spisového
materiálu, mal ustálené, že podľa LV č. XXXX boli vlastníkmi dotknutých nehnuteľností žalobcovia
1/, 2/. Na príslušnom liste vlastníctva boli zapísané vklady záložných práv v prospech EOS KSI

Slovensko, s.r.o. podľa zmluvy V-656/2007 zo dňa 25.4.2007 a V-1787/2010 zo dňa 12.07.2010
a z poznámky na uvedenom liste vlastníctva vyplývali zápisy oznámenia o začatí výkonu záložného
práva záložným veriteľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. P-487/2017 (CKN 1720/1, CKN 1720/2, CKN
1721/2 a rodinný dom č. s. XXX na parc. CKN XXXX/X) – XXX/XX a oznámenie o začatí záložného
práva – doplnenie záložným veriteľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. P-33/2018 (CKN 1720/1, CKN 1720/2,

CKN 1720/3, CKN 1720/4, CKN 1720/5, CKN 1720/6, CKN 1720/7, CKN 1721/2 a rodinný dom č.s.
XXX na parc. CKN XXXX/X – XX/XXXX. Na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 313001450
zo dňa 26.03.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 2/ a žalobcami 1/ a 2/ bol
žalobcom 1/, 2/ poskytnutý hypotekárny úver vo výške 350.000,- Sk s konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.12.2022. Podľa súdu prvej inštancie na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0313929873

zo dňa 25.6.2010 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 2/ a žalobcami 1/, 2/ bol
žalobcom 1/, 2/ poskytnutý splátkový úver vo výške 20.000,- EUR s konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.04.2020. Predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvy zo dňa 26.03.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcov 1/, 2/
bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech

záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a udelenie poverení záložcom
ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom
záložného práva. Zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa bola pohľadávka, ktorá vznikla
z titulu Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0313001450 zo dňa 26.03.2007 v znení neskorších zmiena dodatkov. Predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy
zo dňa 25.06.2010 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 2/ a žalobcami 1/, 2/
bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech

záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a udelenie poverení záložcom
ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom
záložného práva. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zabezpečovanou pohľadávkou záložného
veriteľabolapohľadávka,ktorávzniklazoZmluvyosplátkovomúvereč.0313929873zodňa25.06.2010.
F. F., G. listom zo dňa 27.08.2015 k úveru č. 313001450 vyhlásila vo vzťahu k uvedenému úveru

mimoriadnu splatnosť ku dňu 27.08.2015. F. F., G. listom zo dňa 27.08.2015 k úveru č. 0313929873
vyhlásila vo vzťahu k úveru mimoriadnu splatnosť ku dňu 27.08.2015. F. F., G. listami zo dňa 30.06.2017
oznámila postúpenie pohľadávok z úveru č. 313001450 a z úveru č. 0313929873 žalobcovi 1/, a to na
žalovaného 2/. Žalobcovia listom zo dňa 13.11.2020 doručeným žalovaným 1/ a 2/ vzniesli námietky
premlčania vo vzťahu k pohľadávkam a jej príslušenstvam, ako aj záložným právam. Žalovaný 1/ listom
zo dňa 29.03.2021 vyzval žalobcov 1/ a 2/ na možnosť vykonať ohliadku dotknutých nehnuteľností pre

účely vyhotovenia znaleckého posudku. Zároveň žalovaný 1/ zverejnil na internetovej stránke predmet
dražby, a to nehnuteľnosti zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Uvedené skutočnosti po skutkovej
stránke súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil ako nesporné.
1.5 Sporným podľa súdu prvej inštancie v konaní bolo vyhodnotenie inštitútu premlčania vzhľadom
k tomu, že podľa žalobcov 1/ a 2/ pohľadávka s jej príslušenstvom z titulu Zmluvy o hypotekárnom

úvere č. 313001450 zo dňa 26.03.2007 a splátkovom úvere č. 0313929873 zo dňa 25.06.2019 bola
premlčaná a zároveň žalobcovia vzniesli aj námietku premlčania záložného práva z oboch zmlúv
o zriadení záložného práva. Súd prvej inštancie sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Ústavného
súdu SR v náleze II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011. Bolo nepochybné, že záložné právo bolo právom,
ktoré podliehalo premlčaniu, nakoľko nešlo o majetkové právo, ktoré by bolo z premlčania vylúčené.

Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu bolo upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom premlčaniu podliehalo záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začínala
plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Pre účely
úspešného vznesenia námietky premlčania záložcom bolo potrebné, aby uplynula premlčacia doba
zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Podľa názoru súdu prvej

inštancie námietka premlčania záložného práva mohla byť vznesená úspešne v prípade, ak premlčacia
doba uplynula a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania
vznesená. V súdenej veci súd prvej inštancie však vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalovaný 2/ ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva 16.01.2018 a to na základe oznámenia
o začatí výkonu záložného práva, ktoré bolo doručené záložcom, ako aj dlžníkom, ako aj Okresnému

úradu Čadca, katastrálny odbor. V konaní súd prvej inštancie mal ďalej nesporne preukázané, že
žalovaný 2/ začal s predajom zálohu, a to začatím výkonu záložného práva dňom uzatvorenia zmluvy
o vykonaní dražby s dražobníkom, teda žalovaným 1/, pričom termín prvej dražby bol určený na deň
27.06.2018. Práve výkonom záložného práva v rámci plynutia premlčacej doby došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie námietku premlčania výkonu

záložného práva tak vyhodnotil ako nedôvodnú. Úspešnosť vznesenia námietky premlčania zo strany
žalobcov by nastala v prípade, ak by došlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej doby, a to odo dňa
28.08.2015do28.08.2018.Nakoľkovrámciuvedenejlehotydošlokprerušeniuplynutiapremlčacejdoby
v dôsledku oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo strany žalovaného 2/ k premlčaniu, tak ako to
uviedli žalobcovia v žalobnom návrhu záložného práva, tak nedošlo a žalobný návrh súd vyhodnotil ako

nedôvodný na základe vykonaných dôkazov v čase rozhodnutia. Vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam
žalobcov1/,2/avovzťahukpredloženýmlistinámkNotárskejzápisniciN185/2017aoznámeniuozačatí
výkonu záložného práva zo dňa 20.10.2015 súd prvej inštancie dodal, že predmetné listiny preukázali
výkon záložného práva právnym predchodcom žalovaného 2/, pričom obsah týchto listín nepreukazoval
premlčanie výkonu záložného práva vzhľadom k tomu, že žalovaný s výkonom záložného práva začal

v čase, kedy neboli premlčané pohľadávky z úverových zmlúv, ani samotný výkon záložného práva.
Povinnosťou žalovaného nebolo pokračovať vo výkone záložného práva jeho právneho predchodcu.
Súd prvej inštancie uvedené listiny vyhodnotil ako právne irelevantné.
1.6 Vo vzťahu k námietkam bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov súd prvej inštancie mal za to,
že úver poskytnutý zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 26.03.2007 a na základe Zmluvy

o splátkovom úvere zo dňa 25.06.2010 neboli spotrebiteľskými úvermi a prejudiciálne skúmanie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov nebolo v súdenej veci vzhľadom na požiadavku žalobcov
na vyslovenie ich neexistencie bezpredmetné. Súd prvej inštancie nezistil žiaden právny súvis
medzi argumentáciou právneho zástupcu žalobcu o skúmaní spotrebiteľského charakteru jednotlivýchzmlúv, ktorá argumentácia v konečnom vyústení dôvodnosti žalobného návrhu nemala žiadnu právnu
relevanciu, nakoľko ani jeden z úverov čo do základu istiny nebol vyplatený. Nebol zo strany žalobcov
vyplatený, to znamená, že žalobcovia nesplatili ani istinu poskytnutých úverov.

1.7 Súd prvej inštancie o žalobnom nároku žalobcov rozhodol aj v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalovaný pristúpil k registrácii oznámenia o začatí výkonu záložného práva príslušnému
okresnému úradu, čím založil právne účinky prerušenia premlčacej doby, čo jednoznačne vyplývalo aj
z uvedených zákonných ustanovení. V danom smere súd poukázal na uzatvorenie Zmluvy o vykonaní
dražby s dražobníkom – žalovaný 1/ dňa 27.12.2017 smerujúci k predaju nehnuteľností na dražbe.

V dôsledku podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov 1/, 2/ žalovaný
v rade 2/ záložné právo nemohol vykonať. V danom smere neobstálo ani tvrdenie žalobcov o tom,
že dražba vo vzťahu k zálohu bola niekoľkokrát bezúspešne opakovaná, pretože záložný veriteľ
mal právo na uspokojenie pohľadávky vo vzťahu k žalobcom až do momentu jej zániku. Včasné
uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu (katastrálny úrad) malo za následok
zastavenie plynutia premlčacej doby, pretože odo dňa uplatnenia práva premlčacia doba neplynula. Bolo

pritom ľahostajné, či sa konanie raz alebo viackrát prerušilo. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie analogicky vyhodnotil moment zosplatnenia oboch úverov žalobcov ako začiatok
plynutia trojročnej premlčacej doby, v rámci ktorej došlo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
k jej spočívaniu v dôsledku doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva Okresnému
úradu Čadca 24.01.2018, čo znamenalo v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Žalovaný 2/ tak

v súlade s § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka písomne oznámil záložcovi dlžníkom začatie výkonu
záložného práva a tak isto jeho zaregistrovanie v príslušnom registri katastra nehnuteľností. Námietku
premlčania vznesenú žalobcami vo vzťahu k výkonu záložného práva súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodnú, pretože žalovaný 2/ s výkonom záložného práva začal v rámci plynutia premlčacej doby.
Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštanciesazameralnavyhodnotenieinštitútupremlčaniavovzťahu

k pohľadávkam vyplývajúcim žalobcom z hypotekárneho a splátkového úveru, pretože vyhodnotenie
uvedenej otázky pre posúdenie dôvodnosti žaloby sa súdu prvej inštancie javilo ako právne dôvodné.
1.8Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancietak,žeichnáhradupriznalžalovaným,
keďže v konaní proti žalobcom boli úspešní v plnom rozsahu.
2. Opravným uznesením 11Co/68/2020-440 zo dňa 04. novembra 2022 opravil súd prvej inštancie

záhlavia rozhodnutí Okresného súdu Čadca, a to uznesenie č. k. 11C/68/2020-67 zo dňa 23.11.2020,
uznesenie č. k. 11C/68/2020-83 zo dňa 07.12.2020, uznesenie č. k. 11C/68/2020-132 zo dňa
04.01.2021, uznesenie č. k. 11C/68/2020-152 zo dňa 10.03.2021, uznesenie č. k. 11C/68/2020-156
zo dňa 06.04.2021, uznesenie č. k. 11C/68/2020-211 zo dňa 03.05.2021, uznesenie č. k.
11C/68/2020-212 zo dňa 11.05.2021, uznesenie č. k. 11C/68/2020-232 zo dňa 25.05.2021, rozsudok č.

k. 11C/68/2020-393 zo dňa 13.04.2022, uznesenie č. k. 11C/68/2020-418 zo dňa 07.07.2022, v časti
označenia žalobkyne v 2/ rade z nesprávne uvedeného: 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. D. E. XXX,...na správne uvedené: 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX,...
Uvedené opravné uznesenie odôvodnil tým, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov mohli
byť predmetom opravy pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení

rozhodnutia, ktoré sa prejavili pisárskou chybou, alebo boli následkom chyby v počítaní, resp. v prípade
zrejmej nesprávnosti išlo o chybu podobnej povahy, ktorá bola ihneď viditeľná a úplne zjavná. V
danom prípade mal súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností porovnaním žalobného návrhu
a príloh k žalobe pripojených preukázané, že zo strany právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ došlo pri
spisovaní žaloby, konkrétne pri uvedení dátumu narodenia žalobkyne 2/ k zrejmej nesprávnosti, keď síce

identifikoval žalobkyňu 2/ dátumom narodenia, avšak pri uvedení roku narodenia uviedol namiesto 1977
rok 1979. Zvyšné údaje boli uvedené správne. Uvedenú zrejmú nesprávnosť v kontexte celej žaloby, t.
j. aj vrátane príloh súd prvej inštancie zistil, že až v priebehu konania pri vykonaní lustrácie žalobkyne
2/ v Registri obyvateľov SR, a následným porovnaním so žalobou a prílohami. V danom prípade súd
prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď od začiatku súdneho konania chybne uviedli rok narodenia

žalobkyne 2/ samotní žalobcovia, a takýto údaj prevzal súd prvej inštancie do svojich rozhodnutí,
išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorú mohol súd podľa § 224 CSP opraviť. Súd prvej inštancie taktiež
poznamenal, že neboli žiadne pochybnosti o tom, kto bol v konaní žalobcom 2/. Bolo jednoznačné,
že žalobcovia vo svojej žalobe uviedli okrem nesprávneho roku narodenia žalobkyne 2/ ostatné údaje
správne, súdne konanie bolo vedené priamo s uvedenou žalobkyňou a aktívnu legitimáciu ani nikto

nespochybňoval. Preto súd prvej inštancie s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia opravil predmetný nedostatok (zrejmú nesprávnosť) vydaním opravného uznesenia tak,
ako bolo uvedené vo výroku tohto uznesenia.3. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktoré odôvodnili tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcov 1/ a 2/ súd prvej inštancie uviedol, že záložný veriteľ
začal s výkonom záložného práva dňa 16.01.2018, pričom uvedené skutkové zistenie bolo v rozpore
listinami (oznámeniami F. F. G. o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.10.2015). Súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil nielen uvedené oznámenie, ale aj Notársku zápisnicu N185/2017. Ďalej dôvodili,

že pre skutkový základ žalobného nároku a jeho právne posúdenie mala význam skutočnosť, kedy
záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva a ako prebiehal. Súd prvej inštancie tak vôbec
nevyhodnotil ani skutočnosť, že podľa uvedenej notárskej zápisnice záložný veriteľ F. F. G. pri výkone
záložného práva dvakrát vykonala dobrovoľnú dražbu bez vydraženia nehnuteľností žalobcov. Súd
prvej inštancie ani tieto skutočnosti nevyhodnotil. V dôsledku uvedeného urobil nesprávne skutkové
zistenie, že žalovaný 2/ začal výkonom záložného práva dňa 16.01.2018 na základe oznámenia o začatí

výkonu záložného práva, pričom argument súdu, že notársku zápisnicu a oznámenie o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 20.10.2015 vyhodnotil ako právne irelevantné, bolo jeho právne posúdenie a
nie skutkové zistenie. V dôsledku uvedeného potupu absentuje skutkový záver súdu prvej inštancie ku
skutočnostiam, ktoré z uvedených dôkazov žalobcovia tvrdili, či žalobcami tvrdené skutočnosti mal za
preukázané a zistené, alebo nie. V dôsledku absencie, resp. nepreskúmateľnosti skutkového zistenia

súdu prvej inštancie k uvedeným skutočnostiam tvrdeným žalobcami bol aj nepreskúmateľný právny
názor súdu, že uvedené listiny považuje za právne irelevantné. Súd prvej inštancie sa, pravdepodobne
v dôsledku uvedeného postupu, nevyjadril k námietke žalobcov, že F. F. G. po vykonaní dvoch dražieb už
nepokračovala vo výkone záložného práva. Uvedené skutočnosti mali význam, ak súd aplikoval právnu
normu v ust. § 112 OZ, ktorá upravuje povinnosť veriteľa riadne pokračovať v začatom konaní.

3.1
Žalobcovia 1/ a 2/ namietali neprávnu aplikáciu právnej normy v ust. § 112 OZ a nepreskúmateľnosť
rozsudku pri jej aplikácii. Podľa žalobcov 1/ a 2 súd prvej inštancie neodpovedal, ani neuviedol žiaden
právny argument, či právny názor na námietku žalobcov 1/ a 2/, že oznámením o začatí výkonu
záložného práva, ani jeho doručením katastrálnemu úradu sa nezačínali konania, ako predpokladala

právna norma v ust. § 112 OZ, ani sa v ňom nepokračovalo, ani v ňom katastrálny úrad o ničom
nerozhodoval. Katastrálny úrad preto nebol ani v právnej norme predpokladaný iný príslušný orgán.
Rozsudok v dôsledku uvedeného vyhodnotil ako nepreskúmateľný v tom, ako a prečo súd prvej
inštancie aplikoval právnu normu v ust. § 112 OZ. Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne
posúdil otázku spotrebiteľského vzťahu, pretože pre postavenie dodávateľa bola určujúca možnosť

poskytovania úverov za účelom dosahovania zisku, nie právna úprava postavenia poskytovateľa úverov.
Otázka spotrebiteľského vzťahu mala význam pri ústavnokonformnej aplikácii účelu právneho inštitútu
premlčania a premlčacej doby a v okolnostiach danej veci pri ochrane právnej istoty, do kedy mal byť
spotrebiteľ v právnej neistote o tom, kedy skončila právna neistota pri výkone záložného práva, o to viac,
ak išlo o nehnuteľnosť, rodinný dom, v ktorom mal trvalý pobyt a bol chránený právom na obydlie. Ďalej

namietali, že v danom prípade žalovaný 2/ netvrdil, ani nepreukázal, že uvedené podmienky obsiahnuté
v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách splnil. Nepreukázanie splnenia uvedených zákonných podmienok
odôvodňovalo vyhovenie žalobe žalobcov na základe právneho stavu
o nepreukázaní existencie hmotného práva žalovaného 2/ voči žalobcom, t. j. existencie vlastníctva
pohľadávok voči žalobcom, ktoré by žalovaného v 2/ rade oprávňovalo na výkon záložného práva. Na

základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca 1/, podľa ktorého dôvody a argumenty súdu
prvej inštancie boli zrozumiteľné v tom, že súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že išlo o zrejmú nesprávnosť a že ju opravil na základe zákonného oprávnenia v ust.

§ 224 CSP. Podľa žalobcu 1/ o aktívnej legitimácii rozhoduje žalobca, keď v žalobe označí aktívne
legitimovanú osobu. Ak mal súd prvej inštancie za to, že označenie žalobcu malo vadu, tak mal vyzvať
žalobcu na odstránenie vady postupom podľa § 129 CSP. Uvedené pravidlo tak predpokladá, že o
odstránení vady v označení aktívne legitimovanej osoby, resp. o zmene v jej označení môže rozhodnúť
iba žalobca, nie súd. Preto súd prvej inštancie nemohol bez rozhodnutia žalobcu zmeniť označenie

aktívne legitimovanej osoby. Keď súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žaloba má vadu, pre ktorú
vydal rozhodnutie o oprave vo výroku uznesenia uvedených uzneseniach a rozsudku, potom neopravil
vadu žaloby, ibav uvedených rozhodnutiach zmenil údaj o žalobkyni. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov
svojím postupom rozhodol o zmene označenia žalobkyne bez zákonného oprávnenia a v rozpore s
právom žalobcu na označenie aktívne legitimovanej osoby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie

nesprávnymprocesnýmpostupomanesprávnouprávnouaplikáciuust.§224CSPporušilprávožalobcu
na riadny súdny proces, keď vydal odvolaním napadnuté uznesenie. Preto navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie zrušil.
5. K podanému odvolaniu vo veci samej sa vyjadril žalovaný 1/ tak, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal s námietkami žalobcov, pričom presvedčivo odôvodnil výrok svojho rozhodnutia s tým, že

nebolo jeho povinnosťou odpovedať žalobcom na všetky namietané skutočnosti. Osvojenie si výkladu
žalobcov 1/ a 2/ ohľadom začatia výkonu záložného práva a s tým súvisiaceho ust. § 112 Občianskeho
zákonníka by bolo v rozpore s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v
Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 250/2011 zo dňa 08. decembra 2011, a to, že pre
stratu možnosti domáhať sa záložným veriteľom uspokojenia zo zálohu bola nutná absencia začatia s
predajom zálohu záložným veriteľom, preto navrhol rozsudok súdu prvej intštancie potvrdiť.

6. K podanému odvolaniu vo veci samej sa vyjadril žalovaný 2/ tak, že ako záložný veriteľ začal s
výkonom záložného práva dňa 16.01.2018, a to podaním označeným ako „Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva - doplnenie“, ktoré dopĺňalo „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa
08.11.2017 (ďalej aj ako „Oznámenie“), ktoré bolo zaslané žalobcom ako aj Okresnému úradu Čadca,
katastrálny odbor. Z obsahu oznámenia preukázateľne vyplynulo, že žalovaný 2/ nepokračoval vo

výkone záložného práva, ktoré začal ešte jeho právny predchodca, ale začal so samostatným výkonom
záložného práva od počiatku. Na základe oznámenia Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor zapísal
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX nasledovnú poznámku: „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, P-487/2017 (CKN

1720/1,CKN1720/2,CKN1721/2arodinnýdomč.s.XXXnaparceleCKN1720/2)-623/17.“Registrácia
oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavovala samotné začatie výkonu záložného práva
a išlo zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Uvedeným okamihom záložný veriteľ zahájil
výkon záložného práva, pričom v prípade nehnuteľnosti išlo o výkon záložného práva jej predajom na
dobrovoľnej dražbe. Žalovaný 2/ opätovne uviedol, vo vzťahu k predloženým listinám - a to Notárskej

zápisnici N 185/2017 a Oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.10.2015, že predmetné
listiny preukazovali výkon záložného práva právnym predchodcom žalovaného 2/ (rovnako zhodne
to uviedol aj konajúci súd v odôvodení rozsudku) a v žiadnom smere sa nebolo možné stotožniť s
názorom žalobcov, že obsah uvedených listín preukazuje premlčanie výkonu záložného práva, nakoľko
sám žalovaný 2/ začal s výkonom záložného práva ešte v čase, kedy neboli premlčané pohľadávky

z úverových zmlúv ani samotný výkon záložného práva. Z uvedeného teda vyplynulo, že bez ohľadu
na vykonané úkony právneho predchodcu žalovaného 2/ vo vzťahu k výkonu záložného práva nebolo
možné mať za preukázané premlčanie výkonu záložného práva. Žalovaný 2/ totiž nebol povinný
pokračovať vo výkone záložného práva, ktoré začal jeho právny predchodca, ale mohol začať so
samostatným výkonom záložného práva v premlčacej lehote, a teda podľa názoru žalovaného 2/ boli

predložené listiny vo vzťahu k premlčaniu záložného práva bez právneho významu, rovnako ako ich za
irelevantné v konaní označil okresný súd. Podľa žalovaného 2/ registrácia oznámenia o začatí výkonu
záložného práva predstavovala samotné začatie výkonu záložného práva a išlo zároveň o uplatnenie
práva na príslušnom orgáne. Uvedeným okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva,
pričom v prípade nehnuteľnosti išlo o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe.

Opačný výklad by neprimerane zaťažoval nielen veriteľa, ktorý by pri zabezpečených pohľadávkach,
ktoré neboli v nepatrnej hodnote, musel vynakladať neprimerané finančné prostriedky nielen na
samotný výkon záložného práva, ale aj náklady na vedenie súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej
pohľadávky, ale navyšoval by aj samotný dlh úverových dlžníkov. Na základe vyššie uvedeného bolo
zrejmé, že k začatiu výkonu záložného práva došlo pred uplynutím premlčacej doby, a to momentom

doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva pôvodným veriteľom príslušnému okresnému
úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačil v katastri nehnuteľností. Žalovaný 2/ zdôraznil, že
začal s predajom zálohu, a to začatím výkonu záložného práva doručením oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, pričom bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že už prvá dražba bola určená na
termín 27.06.2018, t. j. v čase, kedy ešte nebolo možné uvažovať o premlčaní pohľadávky. Nakoľko však

žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie súdu č. k. 4C/40/2018-58
zo dňa 7.6.2018), znemožnili tak žalovanému 2/ záložné právo úspešne vykonať. Žalovaný 2/ zastával
názor, že námietku premlčania vznesenú žalobcami vo vzťahu k výkonu záložného práva bolo nutné
považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže výkon záložného práva pozdržali právežalobcovia účelovo iniciovanými konaniami. Pokiaľ žalovaný 2/ ako záložný veriteľ nemohol počas
platnosti neodkladného opatrenia riadne vykonávať záložné právo, teda práve
v dôsledku konania žalobcov, nebolo možné následne ani prihliadnuť na námietku premlčania výkonu

záložného práva vznesenú žalobcami. Žalovaný 2/ však opätovne zdôraznil, že vyššie uvedené uviedol
len pre úplnosť a z opatrnosti, nakoľko mal predovšetkým za to, že
s výkonom záložného práva začal v rámci plynutia premlčacej doby, čím došlo k prerušeniu plynutia
premlčacej doby výkonu záložného práva, v ktorom žalovaný 2/ pokračoval, a námietka premlčania
výkonu záložného práva bola nedôvodná. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko sa s ním žalovaný 2/ v plnom rozsahu
stotožnil.
7. Žalobcovia podali doplnenie odvolania vo veci samej, kde uviedli, že pre vec je podstatná predbežná
právna otázka, či ide o spotrebiteľský vzťah, keďže pohľadávky, ktorých uspokojenia sa domáhali
žalovaní dobrovoľnou dražbou, pochádzali zo spotrebiteľského vzťahu vytvoreného zmluvami o úvere
so F. F. G.. Uvedený právny vzťah pokladá judikatúra za spotrebiteľský, pretože ide o súkromonprávny

vzťah, v ktorom vystupuje banka ako dodávateľ. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/93/2024 zo dňa 23.07.2025, podľa ktorého pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov odo meškania so splnením splátky,
pre nesplnenie, ktorej sa stal splatným celý dlh. Aplikácia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ má právny význam

aj pre danú vec. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Uvedené ustanovenie, v znení platnom ku dňu 27.08.2015, kedy F. F. G.
oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverov, zakazuje uplatnenie práva podľa § 565, ak neboli

splnené podmienky uvedenej právnej normy, t. j. že tak mohla urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornila spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Žalobcovia 1/ a 2/ predložili upomienky F. F., G. zo dňa 06.10.2014 k
obom úverom, na základe ktorých si žalovabný v rade 2/ uplatnil záložné právo. Upomienky nespĺňali
zákonnú podmienku v ust. § 53 ods. 9 OZ, aby si F. F., G. mohla uplatniť právo podľa § 565 OZ,

pretože neobsahovali upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie uvedeného
práva. Okrem toho ust. § 565 OZ obsahuje pravidlo, podľa ktorého by uvedené právo mohla použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a ani táto skutočnosť z upomienok nevyplývala.
Podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ je v kompetencii odvolacieho súdu, či vykoná dokazovanie uvedenými
upomienkami, ale aj bez vykonania dokazovania nebola v súdnom konaní preukázaná skutočnosť, že

F. F., G. vykonala upozornenie, ktoré vyžaduje právna norma v ust. § 53 ods. 9 OZ. Ďalej žalobcovia
1/ a 2/ uviedli, že s uvedenými námietkami súvisí otázka ich uplatnenia v konaní, najmä vzhľadom na
pravidla dokazovania, povinnosti tvrdenia, dôkazného bremena a koncentrácie konania. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020 podľa žalobcov 1/
a 2/ uviedol, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.

Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažovalo veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Podľa žalobcov 1/ a 2/ z právneho postavenia spotrebiteľa v
súdnom konaní je dôvodné, aby súd zobral do úvahy všetky argumety spotrebiteľa, ktorá majú význam
pre rozhodnutie vo veci a aby z úradnej povinnosti skúmal splnenie podmienok, ktoré sú upravené

v právnych normách na ochranu spotrebiteľa. Na základe toho žiadal, aby súd zobral do úvahy aj
uvedené argumenty. Vychádzajúc z uvedeného mali žalobcovia 1/ a 2/ zato, že v žalobe navrhnutý
výrok o neexistencii záložných práv sa týka obrany proti výkonu záložného práva žalovanými, a keď
s postúpením pohľadávky bol spojený aj prechod záložných práv, na základe uvedených právnych
argumentov, vychádzajúc z toho, že žalovaný 2/ platne nenadobudol pohľadávky, nenadobudol ani

záložné práva, ktoré by ho oprávňovali na výkon záložného práva. Tento právny stav znamená, že vo
vzťahu k žalovanému 2/ záložné práva neexistujú. Keď je účelom práva a súdneho konania poskytnúť
reálnu ochranu práv pri ich uplatňovaní alebo ich bránení požadujú, aby odvolací súd podľa § 390 CSP
rozhodol vo veci a na základe prvostupňovým súdom zisteného skutkového stavu tak, že žalobe vyhovie
a na základe toho rozhodol aj o práve na náhradu trov konania.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe odvolania žalobcov 1/
a 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 219 ods.
3 CSP potvrdil v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Podanie žalobcov 1/ a 2/ označenéako „Doplnenie odvolania zo dňa 28.10.2025“ odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. a) CSP ako
oneskorene podané.
9. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že dôvody odvolania spočívajú v tom, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
10.1
Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,

keď súd prvej inštancie nevyhodnotil skutočnosť, že podľa uvedenej notárskej zápisnice záložný veriteľ
F. F., G. pri výkone záložného práva dvakrát vykonala dobrovoľnú dražbu bez vydraženia nehnuteľností
žalobcov 1/ a 2/. Rovnako v dôsledku absencie, resp. nepreskúmateľnosti skutkového zistenia súdu
k uvedeným skutočnostiam tvrdeným žalobcami 1/ a 2/, žalobcovia 1/ a 2/ považujú za nepreskúmateľný
aj právny názor súdu prvej inštancie, že uvedené listiny považuje súd prvej inštancie za irelevantné.

Okrem toho sa súd prvej inštancie podľa žalobcov 1/ a 2/ nevyjadril ani k námietke, že F. F., G. po
vykonaní dvoch dražieb už nepokračovala vo výkone záložného práva, ktoré skutočnosti mali význam
pri aplikácii ust. § 112 OZ, ktoré upravuje povinnosť veriteľa riadne pokračovať v začatom konaní.
10.2
Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo poukazuje

na to, že právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v siedmom oddiele
v Druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ustáleným východiskom pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov verejnej moci SR príslušných na poskytovanie jeho ochrany a tým aj
ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 odsek
1 Ústavy SR, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 Ústavy SR len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú (porovnaj napríklad I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné
právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 odsek 1 Ústavy SR zaručuje každému právo na prístup
k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia pred nezávislým a nestranným súdom, t.j. právo na

spravodlivý proces (napríklad IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti
opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako
právo na to, aby bol účastník konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom
konanínemožnoautomatickypovažovaťzaporušeniezákladnéhopráva.Základnéprávonaspravodlivý

proces tvorí jeden z významných princípov právneho štátu. Toto právo je subjektívnym verejným právom
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánov), ktorého podstata spočíva
v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.
10.3
Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a – ako to potvrdzuje

aj judikatúra Ústavného súdu SR – patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý
a nestranný súd) alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné
právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným pravidlom pre všetky procesné

poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať
a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako je to vyjadrené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

10.4
Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali,
aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci
vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ a aké prostriedky procesnej obrany použili. Súd jasne a výstižne vysvetlí,ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, a aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-
A, strana 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
10.5
Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze
III. ÚS 119/03-13. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
10.6
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je

povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220
CSP, je nepreskúmateľné.
10.7
Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, treba
preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo
ak v ňom absentuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2019 sp. zn.

6Cdo/98/2017).
10.8
Odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ o nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti ako aj
arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevyhodnotil, že podľa
notárskej zápisnice záložný veriteľ F. F., G. pri výkone záložného práva dvakrát vykonala dobrovoľnú

dražbu bez vydraženia nehnuteľností žalobcov 1/ a 2/, odvolací súd vyhodnotil v kontexte vyššie
uvedených premís ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa k predmetným skutočnostiam tvrdeným
žalobcami 1/ a 2/ vo vzťahu k predloženým listinám notárskej zápisnici N 185/2017 a Oznámeniu o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 20.10.2015 jednoznačne vyjadril v bode 37. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, že predmetné listiny preukazujú výkon záložného práva právnym predchodcom

žalovaného 2/, pričom obsah uvedených listín nepreukazuje premlčanie výkonu záložného práva
vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ s výkonom záložného práva začal v čase, kedy neboli premlčané
pohľadávky z úverových zmlúv ale aj samotný výkon záložného práva. Žalovaný 2/ aj podľa odvolacieho
súdu nebol povinný pokračovať vo výkone záložného práva, ktoré začal jeho právny predchodca, ale
mohol začať so samostatným výkonom záložného práva v premlčacej dobe, a teda predložené listiny

sú vo vzťahu k premlčaniu bez právneho významu, rovnako ako ich označil aj súd prvej inštancie.
Okrem toho sa súd prvej inštancie dostatočne vyjadril k námietke o nepreskúmateľnosti záverov súdu
prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii ust. § 112 CSP, a to v bode 39. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie. Aj túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd má tedazato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho
odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,

aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko
súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery,
z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in
globopovažovaťzarozpornéspožiadavkouvyplývajúcouzprávanaspravodlivýproces,keďžejezneho

zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o z akých
ustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním
interpretované. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Krajský súd dodáva, že pre účely úspešnosti vznesenia námietky premlčania záložcom počíta zákon
s dvoma podmienkami, a to že uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ

nezačal s predajom zálohu. Námietka premlčania záložného práva môže byť úspešne vznesená len
v prípade, ak premlčacia doba uplynula a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola
námietka premlčania vznesená.

11.1

Podľa odvolacieho súdu v danej veci treba konštatovať, že žalovaný 2/ začal s výkonom záložného
práva v rámci plynutia premlčacej doby, čím došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby k výkonu
záložného práva, v ktorom žalovaný 2/ pokračuje a námietka premlčania výkonu záložného práva preto
dôvodnánieje.Ďalejodvolacísúdkonštatuje,žeregistráciaoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva
predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom

orgáne. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade predmetných
nehnuteľností ide o výkon záložného práva ich predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti
odkazuje odvolací súd na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/64/2020 zo
dňa 30.11.2022, podľa ktorých „právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať,
a to vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101

OZ), teda po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však
modifikované druhou vetou ust. § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Občiansky zákonník § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť
a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej

doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho
práva domáha na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje
žiadne podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán,
ktorý je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe. Za iný príslušný orgán

súdna prax v zhode s odbornou spisbou považuje rozhodcovský súd priestupkový orgán v rámci
priestupkového konania a za takýto orgán nepovažuje subjekt tzv. notifikačnej pôsobnosti
(§ 102 OZ). V danom prípade ide o posúdenie, či za takýto iný orgán možno považovať dražobníka
dobrovoľnej dražby. Dražobníkom je osoba zabezpečujúca organizáciu a vykonanie dražby. Dražobník
je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon

záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno považovať za
iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené potom začatie
dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie“.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa nevyhodnotenia splnenia podmienok upravených

v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávok voči žalobcom 1/ a 2/ F. F., G. na
žalovaného v rade 2/, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. I v prípade, že by odvolací
súd akceptoval uvedenú argumentáciu žalobcov 1/ a 2/, nemalo by to za následok zmenu rozhodnutia
vo veci samej, keďže ani jeden z úverov poskytnutých žalobcom 1/ a 2/ nebol v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, t. j. žalobcovia 1/ a 2/ nesplatili ani istinu poskytnutých úverov a v konečnom dôsledku

neboli predmetné úvery ani premlčané.
13. Krajský súd podanie žalobcov 1/ a 2/ označené ako „Doplnenie odvolania zo dňa 28.10.2025“
vyhodnotil ako oneskorene podané, keďže bolo podané zjavne po 15-dňovej lehote na podanie
odvolania. Odvolanie, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, bolo zo dňa 26. júna 2022.Z uvedených dôvodov potom podanie označené ako „Doplnenie odvolania“ odvolací súd odmietol
v zmysle § 386 písm. a) Civilného sporového poriadku.
14. Odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP aj opravné uznesenie Okresného

súdu Čadca č. k. 11Co/68/2020-440 zo dňa 04.08.2022, čo do záhlavia (týkajúce sa označenia
žalobkyne 1/). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v bodoch 6. a 7.
riadne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vysporiadal s dôvodmi odôvodňujúcimi vydanie
predmetného opravného uznesenia.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalovaní 1/ a 2/ proti žalobcom 1/ a 2/ boli v konaní úspešní,
priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline dňa 11. novembra 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu
(zdôvodučerpaniadovolenkyJUDr.EvaMalíkovánemohlapísomnévyhotovenierozhodnutiapodpísať/
§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Vladimír Topoľančíkčlen senátu