Rozsudok – Konkurz – Reštrukturalizácia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 58Cbi/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125205082
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matejovová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125205082.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Janou Matejovovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 85104, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937
874, proti žalovanému: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava 917 01, IČO: 53
151 135, správca úpadcu: BIS Slovensko s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 1, Štúrovo 943 03,
IČO: 00 679 500, zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava 917 01,
IČO: 47 253 428, v konaní o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka prihlásená v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Nitra pod
sp. zn. XXX/XX/XXXX na majetok úpadcu BIS Slovensko s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 1,

Štúrovo 943 03, IČO: 00 679 500 vzniknutá z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné
poistenie za obdobie od 01.06.2024 do 30.06.2024 popretej vo výške 2 807,35 eura je pohľadávkou
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov.

II. Súd určuje, že pohľadávka prihlásená v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Nitra pod
sp. zn. XXX/XX/XXXX na majetok úpadcu BIS Slovensko s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 1,

Štúrovo 943 03, IČO: 00 679 500 vzniknutá z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné
poistenie za obdobie od 01.07.2024 do 31.07.2024 popretej vo výške 11 090,78 eura je pohľadávkou
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že popreté pohľadávky prihlásené dňa 15.08.2024
vo výške 3 976,97 eura a dňa 23.09.2024 vo výške 11 934,22 eura prihlásené žalobcom ako pohľadávky
proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXX/XX/XXXX sú
pohľadávkami proti podstate v plnej prihlásenej výške.

1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 15.08.2024 si v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. XXX/XX/XXXX uplatnil prihláškou pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení

v celkovej výške 3 976,97 eura za obdobie jún 2024, splatnú 14.07.2024 a prihláškou proti podstate
dňa 23.09.2024 pohľadávku proti podstate v celkovej výške 11 9343,22 eura za obdobie júl 2024,
splatnú 14.08.2024, ako pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dňa 02.05.2025
žalovanýdoručilžalobcoviOznámeniekuplatneniupohľadávokprotipodstate,vktoromsprávcauviedol,že nepopiera ani pri jednej z prihlásených pohľadávok dôvod ich vzniku a taktiež uznáva poradie
pohľadávok. Správca však neuznal výšku popretých pohľadávok s poukazom na § 87 ods. 2 písm.
j) ZKR. Pohľadávku proti podstate prihlásenú dňa 15.08.2024 vo výške 3 976,97 eura uznal ako

pohľadávku proti podstate iba vo výške 1 169,62 eura a pohľadávku proti podstate prihlásenú dňa
23.09.2024 vo výške 11 934,22 eura uznal iba vo výške 843,44 eura.

1.2. Žalobca je toho názoru, že popretie správcom je nedôvodné, hoci zdravotné poistenie má do
istej miery akcesorickú povahu k zamestnaneckému pomeru, avšak nejde o pracovnoprávny nárok

a nepodlieha kráteniu podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Povinnosť platiť poistné či už na zdravotné alebo
sociálne poistenie predstavuje zákonnú povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu k príslušným inštitúciám
a sú upravené v osobitných zákonoch. ZKR odlišuje nároky z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov
od poistného na zdravotné poistenie tým, že sú upravené v § 87 ods. 2 ZKR pod odlišnými písmenami.
Pokiaľ by mal zákonodarca za to, že poistné na zdravotné poistenie môže byť uznané za pohľadávku
proti podstate iba do výšky štvornásobku minima mesačne, uviedol by to aj v priamo písm. i) ZKR.

1.3. Žalobca k žalobe pripojil uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 15.08.2024 (č. l. 5), zaslanie
prihlášky (č. l. 6), uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 23.09.2024 (č. l. 7), zaslanie prihlášky
(č. l. 8), oznámenie k uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 9 - 12).

2. Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom nevyjadril k žalobe, preto súd určil termín pojednávania na
24.09.2025. Žalovaný na pojednávaní súdu doručil vyjadrenie k žalobe, ktoré súd krátkou cestou na
pojednávaní doručil zástupcovi žalobcu.

2.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pohľadávky na zdravotné poistenie sa uspokojujú

v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR len v prípade, ak tieto pohľadávky súvisia s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu. Žalovaný však v oznámení o hromadnom prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 oznámil, že
prevádzka podniku v rámci konkurzu nebude ďalej pokračovať a túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že
žalovaný nezapísal majetok patriaci k podniku do súpisu jednou položkou ako to umožňuje § 88 ods.
4 ZKR. Podľa názoru žalovaného je potrebné pojem „prevádzkovanie podniku“ vykladať s ohľadom

na predmet činnosti daného podniku, a teda nemožno pod týmto pojmom rozumieť samotnú právnu
existenciu podniku (v konkurze) do jeho zrušenia a následného výmazu obchodnej spoločnosti. Tiež
poukázal na názor odbornej verejnosti formulovaný v publikácii ĎURICA, Milan, Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 725. Žalovaný zamestnancom neprideľoval
prácu súvisiacu s výkonom predmetu podnikateľskej činnosti úpadcu v konkurze, pretože podnik

v konkurze nebol prevádzkovaný, a preto pre uplatnenie výšky pohľadávky nemožno aplikovať § 87 ods.
2 písm. i) ZKR, pretože zamestnanci, ktorí vykonávali úkony po vyhlásení konkurzu, vykonávali tieto
úkony v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze, nie však v súvislosti s prevádzkou
podniku v konkurze. Na to, aby žalobca mohol v súlade s § 87 ods. 2 písm. i) ZKR uplatniť pohľadávku
na poistnom na zdravotné poistenie v plnej výške je nutné kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

a to (i) existencia pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie a zároveň (ii) táto pohľadávka
musí súvisieť s prevádzkou podniku počas konkurzu. Z dôvodu, že uplatnené pohľadávky žalobcu
nevznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, možno ich uplatniť najviac vo výške štvornásobku
životného minima mesačne. Tiež je potrebné zohľadniť, že povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné
na zdravotné poistenie je povinnosťou vyplývajúcou z výkonu práce a je neoddeliteľne spätá so mzdou,

ktorá je základným pracovnoprávnym nárokom. Z tohto dôvodu je pohľadávku na poistnom na zdravotné
poistenie nevyhnutné subsumovať pod pracovnoprávny nárok zamestnanca. Z dôvodu, že žalovaným
popreté pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie nevznikli v súvislosti s prevádzkovaním
podniku, avšak predstavujú pracovnoprávne nároky, možno tieto pohľadávky uplatniť len vo výške
v súlade s § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Podľa názoru žalovaného nie je spravodlivý taký postup,

ktorým pohľadávky zamestnancov vyplývajúcich z ich pracovnoprávnych nárokov sú uspokojované len
v rozsahu podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, zatiaľ čo pohľadávky iných veriteľov akým je aj žalobca,
by mali byť uspokojované v plnej výške, napriek tomu, že ide o nárok nerozlučne spojený so mzdou
zamestnanca, resp. jej náhradou, a teda o pracovnoprávny nárok.

2.2. Žalovaný k vyjadreniu pripojil oznámenie o hromadnom prepúšťaní (č. l. 52), OV č. 186/2024 zo dňa
25.09.2024 - súpis oddelenej podstaty (č. l. 53), doplnenie súpisu všeobecnej podstaty (č. l. 54), OV č.
160/2024 zo dňa 19.08.2024 – súpis majetku podstát (č. l. 56).2.3. Súd podľa § 181 ods. 4 CSP odročil pojednávanie s tým, že súd určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného.

3. Žalobca v žalobnej replike poukázal na § 32 ods. 1, 5 ZKR, z ktorých vypláva, že v prípade, ak dôjde
kpopretiuprihlásenejpohľadávky,tenktopohľadávkupopierajepovinnýajriadneuviesťdôvodpopretia.
Dňa 02.05.2025 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie k uplatneniu pohľadávok proti podstate podľa §
87 ods. 8 ZKR, v ktorom nebola žiadna zmienka o tom, že k popretiu dochádza z dôvodu, že podnik už
nie je v prevádzke. Správca ako dôvod popretia uviedol akcesorickú povahu poistného k mzde. Pokiaľ

dôvodom popretia bola skutočnosť, že podnik už nevykonával prevádzku, mal túto skutočnosť uviesť už
v oznámení o popretí pohľadávok z 30.04.2025. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS
SR sp. zn. 3Obdo/9/2017 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pod pojmom ak „súvisia
s prevádzkou podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v §
5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu
podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Z vyjadrenia

žalovaného nie je zrejmé aké úkony v súvislosti s ukončením prevádzky podniku správca vykonal avšak
samotné oznámenie o hromadnom prepúšťaní nie je dostačujúce, aby bolo možné konštatovať, že
prihlásené pohľadávky už nesúvisia s prevádzkou podniku. Rovnako nemá vplyv na to ani skutočnosť,
že v podniku došlo k hromadnému prepúšťaniu, teda zamestnancom plynú výpovedné doby. Z ust. § 87
ods. 2 písm. i) a k) ZKR vyplýva, že ZKR upravuje nie len prípady, keď vzniknú pohľadávky na daniach,

clách, poistnom atď. po vyhlásení konkurzu v prípade, ak súvisia s prevádzkou podniku, ale taktiež keď
už podnik nevykonáva prevádzku a dochádza k správe a k speňažovaniu majetku. V prípade, ak by aj
nastal prípad, že podnik už nie je v prevádzke a dochádza k správe a speňažovaniu majetku, nie je
dôvod pre ktorý by mal správca na pohľadávky na zdravotnom poistení aplikovať § 87 ods. 2 písm, j)
ZKR, ktoré sa týka pracovnoprávnych nárokov. Správca sám vo svojom oznámení zo dňa 30.04.2025

uviedol, že za nesporný považuje dôvod vzniku pohľadávok a taktiež uznáva poradie pohľadávok proti
postate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, je preto nelogické, aby pohľadávky zaradil podľa § 87 ods.
2 písm. i) ZKR, kde sú uvedené pohľadávky vrátane poistného, ktoré vznikne po vyhlásení konkurzu
a súvisí s prevádzkovaním podniku a následne namieta výšku pohľadávky s tým, že nejde o pohľadávku,
ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku.

4.Pojednávanievovecisamejsauskutočnilodňa10.12.2025.Žalobcanapojednávanízotrvalnasvojich
vyjadreniach a uviedol, že požaduje dôkazy od žalovaného, že došlo k ukončeniu pracovnoprávnych
pomerov a k ukončeniu prevádzky. Žalovaný zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 185 ods. 1 v spojení s § 204 CSP odkazom na
listiny uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 15.08.2024 (č. l. 5), zaslanie prihlášky (č. l. 6),
uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 23.09.2024 (č. l. 7), zaslanie prihlášky (č. l. 8), oznámenie
k uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 9 - 12), vyjadrenie žalovaného k žalobe (č. l. 48 - 51),
oznámenie o hromadnom prepúšťaní (č. l. 52), OV č. 186/2024 zo dňa 25.09.2024 - súpis oddelenej

podstaty (č. l. 53), doplnenie súpisu všeobecnej podstaty (č. l. 54), OV č. 160/2024 zo dňa 19.08.2024 –
súpis majetku podstát (č. l. 56), vyjadrenie žalobcu k dôvodom popretia pohľadávky zo dňa 23.09.2025
(č. l. 64 - 66).

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6.1. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.06.2024, sp. zn. XXX/XX/XXXX bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka: BIS Slovensko, s.r.o., sídlo Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 00 679 500 a do
funkcie správcu bol ustanovený UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie Rybáreň 6837/4, 934 01 Levice,
IČO: 53151135, značka správcu S 2009.

6.2. Žalobca si v konkurze dlžníka podaním zo dňa 15.08.2024 uplatnil svoje pohľadávky proti podstate
v celkovej výške 3 976,97 eura z titulu neodvedenia preddavkov na poistné a na zdravotné poistenie za
obdobie od 01.06.2024 do 30.06.2024 podľa § 87 ZKR.

6.3. Žalobca si v konkurze dlžníka podaním zo dňa 23.09.2024 uplatnil svoje pohľadávky proti podstate
v celkovej výške 11 934,22 eura z titulu neodvedenia preddavkov na poistné a na zdravotné poistenie
za obdobie od 01.07.2024 do 31.07.2024 podľa § 87 ZKR.6.4. Správca v oznámení k uplatneniu pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 8 ZKR zo dňa
30.04.2025 uviedol, že považuje za nesporný dôvod vzniku pohľadávky uplatnenej podaním zo dňa
15.08.2024 vo výške 3 976,97 eura titulom neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie

za obdobie od 01.06.2024 do 30.06.2024 a tiež uznal poradie pohľadávok proti podstate podľa § 87
ods. 2 písm. i) ZKR. Správca uznal uplatnenú pohľadávku do výšky 1 169,62 eura. Zvyšnú časť vo
výške 2 807,35 eura neuznal z dôvodu akcesorickej povahy zdravotného poistenia k zamestnaneckému
pomeru, a preto na predmetnú vec aplikoval § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a pohľadávku uznal len do časti,
ktorá zodpovedá výške mzdy uznanej ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.

6.5. Pohľadávku uplatnenú veriteľom podaním zo dňa 23.09.2024 v celkovej výške 11 934,22 eura
titulom neodvedených preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 01.07.2024 do
31.07.2024 uznal čo do právneho dôvodu jej vzniku, tiež uznal poradie pohľadávky podľa § 87 ods.
2 písm. i) ZKR a uznal pohľadávku do výšky 843,44 eura. Zvyšnú časť vo výške 11 090,78 eura
neuznal z dôvodu akcesorickej povahy zdravotného poistenia k zamestnaneckému pomeru, a preto na

predmetnú vec aplikoval § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a pohľadávku uznal len do časti, ktorá zodpovedá
výške mzdy uznanej ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.

7. Oznámenie správcu bolo žalobcovi doručené dňa 02.05.2025. Žaloba bola súdu doručená 15.05.2025
(č. l. 14).

8. Podľa § 87 ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

9. Podľa § 87 ods. 2 ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej

podstaty v tomto poradí: .... i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné
poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch
na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu
a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného

minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa
písmen g) a h); k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom
na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové

dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním
majetku,

10. Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

11. Podľa § 87 ods. 8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti

podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

12. Podľa § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002

Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ZP“) na účely tohto
zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,

d) štát,
e)platiteľ dividend.

13. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o ZP povinnosť platiť poistné vznikáa) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4),
b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3,
c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4,

d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za
samostatne zárobkovo činnú osobu,
e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v
§ 11 ods. 7.

14. Podľa § 15 ods. 4 Zákona o ZP poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v
ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

15. Podľa § 16 Zákona o ZP platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na
poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné
sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

16. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) Zákona o ZP preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať,
ak tento zákon neustanovuje inak,
c) zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého
zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorý nie je znížený

o odpočítateľnú položku podľa odseku 16,

17. Podľa § 17 Zákona o ZP preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a)] a
zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov
za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary

zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov
zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na
poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné. Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na
poistnériadneavčas,príslušnázdravotnápoisťovňasimôžeuplatniťnároknatentopreddavokvýkazom

nedoplatkov podľa § 17a.

18. Podľa § 17a Zákona o ZP zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného
zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len „pohľadávka“).

19. Podľa § 20 Zákona o ZP zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni
preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov,
za ktorých odvádza poistné a za zamestnávateľa (ďalej len „mesačný výkaz“). V mesačnom výkaze
je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi

nárok,výškupríjmunauplatnenieodpočítateľnejpoložky,výškuuplatnenejodpočítateľnejpoložky,sumu
vyplateného peňažného plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu,50a)
vymeriavací základ podľa § 13 a preddavok na poistné podľa § 16. Zamestnávateľ je povinný zasielať
mesačný výkaz zdravotnej poisťovni elektronicky.

20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Zákona o ZP platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom,
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný a)
vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať
poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za
poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného

predpisu,53bb)

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, pretože správca mu
v súlade so zákonom oznámil, že jeho pohľadávku proti podstate neuznáva dňa 02.05.2025 a žalobu
podľa § 87 ods. 8 ZKR podal dňa 15.05.2025, teda v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súd dospel

k záveru, že žaloba bola podaná včas, bola podaná proti správcovi, ktorý je v konaní pasívne vecne
legitimovaný a žalobca sa ňou domáha určenia pohľadávok proti podstate, ktoré mu správca poprel.
Preukazovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie žaloby nie je potrebné od žalobcu
požadovať, pretože možnosť podania žaloby žalobcovi vyplýva priamo zo ZKR.22. Medzi stranami nebolo sporné, že správca nepoprel veriteľovu pohľadávku čo do právneho dôvodu
vzniku a poradia veriteľom uplatnenej pohľadávky. Medzi sporovými stranami sú sporné skutkové

tvrdenia, ohľadne výšky pohľadávky, pretože správca čiastočne poprel výšku veriteľovej pohľadávky s
poukazom na § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, pretože podľa názoru správcu výška preddavkov na poistné na
zdravotné poistenie je závislá od plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi, teda z dôvodu
akcesorickej povahy poistného k mzde je potrebné aplikovať § 87 ods. 2 písm. j) ZKR aj na poistné na
zdravotné poistenie.

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp.
zn. 3Obdo/70/2016 z 30.01.2017, publikované ako judikát R63/2017) v incidenčnom konaní o určenie
popretej pohľadávky sa súd zaoberá pri preskúmavaní pohľadávky len tými dôvodmi, pre ktoré bola
pohľadávka popretá.

24. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 11.09.2014 sp. zn. III.US/409/2013 je predovšetkým úlohou
správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich
zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť
na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie
uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate

len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny
vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne

určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze
budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že rozhodnutie správcu o tom, že
pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže
proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiadne prostriedok nápravy.

25. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa
obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu alebo veriteľa
prihlásenej pohľadávky zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je v tomto spore relevantný len
obsah prihlášky veriteľa (žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu správcu alebo veriteľa prihlásenej

pohľadávky (žalovaného).

26. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.09.2025 týkajúce sa skutočnosti, že uplatnené pohľadávky nesúvisia
s prevádzkovaním podniku neboli obsiahnuté v popieracom prejave správcu, a preto na ne súd
neprihliadal. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či bolo čiastočné popretie pohľadávok veriteľa čo do

výšky s poukazom na § 87 ods. 2 písm. j) ZKR dôvodné.
27. Predmetom sporu sú pohľadávky žalobcu proti podstate, ktoré si žalobca uplatnil u správcu a to
z titulu neodvedenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 01.06.2024 do
30.06.2024 vo výške 3 976,97 eura a za obdobie od 01.07.2024 do 31.07.2024 vo výške 11 934,22
eura, pretože podľa názoru správcu zdravotné poistenie má akcesorickú povahu k zamestnaneckému

pomeru, a preto je potrebné § 87 ods. 2 písm. j) ZKR aplikovať primerane aj na poistné na zdravotné
poistenie, teda v časti presahujúcej výšku štvornásobku životného minima pohľadávky neuznal.

28. V prvom rade súd zdôrazňuje, že správca pohľadávky žalobcu uznal čo do dôvodu a poradia
pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Pohľadávkami proti podstate sú také

pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu
(§ 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR). Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že
ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku
alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Aby išlo o pohľadávku proti podstate, oba

znaky musia byť splnené kumulatívne. Podľa názoru súdu tým, že správca uznal právny dôvod a poradie
žalobcom uplatnených pohľadávok proti podstate, správca uznal časovú (že pohľadávky vznikli po
vyhlásení konkurzu) a vecnú súvislosť s konkurzom (teda, že vzniknutý nárok súvisí s prevádzkovaním
podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu). S ohľadom na uvedené, potomsúd nepovažuje za logické následné vyjadrenie správcu k žalobe zo dňa 23.09.2025, kedy popieral, že
uplatnenépohľadávkysúviselisprevádzkovanímpodnikupočaskonkurzuaakoužbolovyššieuvedené,
súd ani tieto nové dôvody neuznania pohľadávok neprihliadal.

29. Pracovnoprávny vzťah vzniká medzi zamestnancom a úpadcom na základe pracovnej zmluvy.
Na rozdiel od tohto právneho vzťahu, existuje medzi úpadcom ako zamestnávateľom a Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou samostatný verejnoprávny vzťah, ktorý vyplýva z ust. § 11 ods. 1, § 16
ods. 1, 2, § 20 ods. 1 a § 24 Zákona o ZP. Podľa § 17a ods. 1 Zákona o ZP vyplýva priamo

zdravotnej poisťovni právo uplatniť si voči zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného na základe výkazu
nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom. Vzhľadom na to, že sa jedná o dva samostatné
právne vzťahy, z ktorých jeden je súkromnoprávny a druhý verejnoprávny, vznikla v tomto prípade
pohľadávka proti podstate inému subjektu ako je zamestnanec úpadcu a z tohto dôvodu súd nepovažuje
pohľadávky vo výške 2 807,35 eura a vo výške 11 090,78 eura z titulu neoddvedených preddavkov
na poistné na zdravotné poistenie za pracovnoprávne nároky zamestnancov, ale ide pohľadávky proti

podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, ktorých výšku zákon nelimituje.

30. Pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR nie sú súkromnoprávnymi nárokmi zamestnancov tak
ako to predpokladá § 87 ods. j) ZKR a teda nie je v danom prípade daný zákonný dôvod, aby správca
krátil pohľadávku žalobcu na preddavku na poistnom do výšky štvornásobku životného minima mesačne

za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu. Z uvedených
dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že popreté pohľadávky prihlásené vo výške 3 976,97
eura a vo výške 11 934,222 eura sú pohľadávky proti podstate v plnej prihlásenej výške. Správca

prihlásené pohľadávky uznal v časti 1 169,62 eura a vo výške 843,44 eura. Z uvedených skutočností
teda vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal aj určenia pohľadávky vo výške, ktorá správcom
nebola popretá, a preto súd považuje žalobu v tejto časti za nedôvodnú, a preto ju v tej časti, ktorá
správcom popretá nebola zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP

tak, že žalobca, ktorý bol v tomto konaní úspešný má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Aj keď súd žalobu v časti zamietol, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný v časti, ktorá
bola predmetom konania, a to v časti, ktorá bola správcom popretá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).