Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118286518
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118286518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o.,
so sídlom Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpený: Advokátska kancelária SPÁL &
Partners s.r.o., so sídlom Kapitulská 454/12, Trnava, IČO: 54 252 601, proti žalovanému: Mesto Nové
Zámky, so sídlom Hlavné námestie 1/10, Nové Zámky, IČO: 00 309 150, o zaplatenie 64.130,04 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/74/2018 -
654 zo dňa 5. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/74/2018 - 654 zo dňa 5.

apríla 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhým výrokom
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie v merite veci
odôvodnil ust. § 301, § 358, § 369 ods. 1, 2, § 489, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 551 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), § 451
ods. 1, 2 a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na
ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „CSP“).

2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu
s príslušenstvom, titulom neuhradenej časti faktúry č. 201800198 za vykonanie diela podľa zmluvy o
dielo.

3. Za nesporné súd v konaní považoval uzatvorenie zmluvy o dielo č. OÚ/0917/2017 zo dňa 04.08.2017
(ďalej aj „Zmluva“) medzi žalobcom (zhotoviteľ) a žalovaným (objednávateľ) podľa ust. § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dielo podľa
špecifikácie a v rozsahu určenom v zmluve, za dohodnutú odmenu 412.800,- eur a uzatvorenie Dodatku
č. 1 (DOD č. OÚ/1617/2017) k Zmluve, ktorým bol doplnený bod 3.1. o predĺžení termínu realizácie
diela o 4 týždne a upravené znenie bodu 4.1. Zmluvy, podľa ktorého bola celková cena kompletne

zrealizovaného diela vrátane naviac prác dohodnutá na sumu 427.533,86 eur s DPH. Dodatok
nadobudol platnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim
po dni jeho zverejnenia na webovej stránke žalovaného. Na základe vystavenej faktúry č. 201800198
žalovaný uhradil žalobcovi v lehote splatnosti cenu diela len v sume 299.273,78 eur a dňa 13.03.2018vystavil žalobcovi faktúru č. 2113800205, ktorou mu vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 128.260,08
eur. Následne listom zo dňa 10.04.2018 oznámil žalobcovi, že si ku dňu 11.04.2018 započítava svoju
pohľadávku voči pohľadávke žalobcu nakoľko sa vzájomne kryjú do výšky 128.260,08 eur. Jednostranný

zápočet bol žalobcovi doručený dňa 13.04.2018.

4. Prvým vo veci vydaným rozsudkom č. k. 15Cb/74/2018-366 zo dňa 10.07.2019 súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 64.130,04 eur s 8% úrokom z omeškania
ročne od 12.04.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 40,- eur. Rozsudok v uvedenej časti tohto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2017,
pričom nebolo sporné, že žalovaný si túto povinnosť aj splnil. Druhým výrokom súd žalobu vo zvyšnej
časti zamietol a tretím výrokom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

5. Ako spornú súd vyhodnotil otázku, či žalobca (zhotoviteľ) odovzdal žalovanému (objednávateľ)
dielo v dohodnutom termíne a tiež skutočnosť, či si žalovaný oprávnene jednostranne započítal svoju

pohľadávku (z dohodnutej a fakturovanej zmluvnej pokuty) voči pohľadávke žalobcu.

6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dielo bol žalobca povinný vyhotoviť do 12 týždňov od
odovzdaniaaprevzatiastaveniska,ktorémužalovanýodovzdaldňa15.08.2017ažalobcahobezvýhrad
prevzal. Keďže práce sa žalobca zaviazal zahájiť dňa 17.08.2017 a žalovaný voči tomuto dátumu nemal

žiadne výhrady, lehota 12 týždňov uplynula dňa 07.11.2017, resp. 09.11.2017. Z dodatku č. 1 k zmluve
je zrejmé, že lehota na odovzdanie diela bola zmluvnými stranami predĺžená o ďalšie 4 týždne, a tak
mal žalobca povinnosť zhotoviť dielo do 05.12.2017. Ak by sa táto lehota počítala od 17.08.2017, mal by
povinnosť zhotoviť dielo do 07.12.2017. To, že žalovaný s iným, neskorším odovzdaním diela nesúhlasil
v konaní sporné nebolo a v tejto súvislosti nebol k zmluve o dielo podpísaný ani ďalší dodatok, ani

vykonaná zmena v súlade s článkom XI. bod 11.8 zmluvy.

7. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí staveniska (čl. 68) súd zistil, že preberacie konanie začalo dňa
20.12.2017 a skončilo dňa 16.02.2018, kedy zhotoviteľ dielo odovzdal a objednávateľ ho bez výhrad
prevzal. Tvrdenie žalobcu, že dielo bolo objednávateľovi odovzdané ešte dňa 20.12.2017 súd nemohol

akceptovať, pretože toto tvrdenie nekorešponduje s uvádzaným zápisom a navyše termín začatia
preberacieho konania nemožno považovať za termín odovzdania diela. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že dielo žalobca odovzdal žalovanému dňa 16.02.2018, t.j. s omeškaním 72
dní (od 07.12.2017 do 31.12.2017 omeškanie 25 dní, celý január 2018 omeškanie 31 dní, od 01.02.2018
do 16.02.2018 omeškanie 16 dní).

8. Zo samotného zápisu o odovzdaní a prevzatí je zrejmé, že dielo nebolo odovzdané bez vád a
nedorobkov (strana 3/4 zápisu), ktoré mal žalobca odstrániť do 31.01.2018. Z toho vyplýva, že dielo
nemohol žalovaný riadne prevziať dňa 20.12.2017, pretože podľa článku IX. bodu 9.1 zmluvy bolo
predmetom odovzdania celé dielo naraz, a podľa bodu 9.5 si objednávateľ vymienil prevziať dielo len v

prípade jeho zhotovenia bez vád a nedorobkov. V konaní bolo preukázateľne zistené, že zhotovené dielo
dňa 20.12.2017 vymienené kritériá nespĺňalo, a preto nemohlo byť riadne odovzdané, o čom svedčí aj v
spise pripojená fotodokumentácia, zhotovená žalovaným. Samotná skutočnosť, že žalovaný osobitným
dokumentom dielo prevziať neodmietol neznamená, že by ho prevzal, pretože z ďalšej časti vety čl.
9.7 zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný bol povinný spísať zápis, v ktorom uvedie dôvody pre ktoré

dielo neprevzal. Po odstránení vád a nedorobkov, pre ktoré objednávateľ dielo neprevzal, opakuje sa
preberacie konanie podľa tohto článku Zmluvy o dielo. Vyhodnotením zápisu o odovzdaní a prevzatí
podľa jeho obsahu, a aj v súlade s prílohami a vykonanými dôkazmi, konštatoval, že zoznam závad, a
nedorobkov (č.l. 73-74 spisu) predstavuje zápis, v ktorom sú uvedené dôvody, pre ktoré dielo prevzaté
nebolo.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že preberacie
konanie bolo ukončené dňa 16.02.2018, kedy zhotoviteľ dielo riadne odovzdal a objednávateľ ho bez
výhrad prevzal. Tvrdenie žalobcu, že dielo objednávateľovi odovzdal ešte dňa 20.12.2017 súd prvej
inštancie neakceptoval, a ustálil, že termín začatia preberacieho konania nemožno považovať za termín

odovzdania diela, na základe čoho dospel k záveru, že dielo žalobca odovzdal žalovanému dňa
16.02.2018, t. j. s omeškaním 72 dní (07.12.2017 - 31.12.2017 omeškanie 25 dní, celý január 2018 -
31 dní, 01.02.2018 - 16.02.2018 omeškanie 16 dní). Žalobca žiadnym relevantným dôkazom dátum
odovzdania diela uvedený v protokole nespochybnil. Súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením žalobcu,že dielo možno prevziať aj skôr ako po jeho dokončení a odstránení vád a nedorobkov, avšak len
za situácie, ak sa tak zmluvné strany dohodnú a takúto dohodu žalobca nepreukázal. V konaní bolo
naopak preukázané, že aj po 16.02.2018 malo dielo vady a nedorobky, avšak v zmysle zmluvnej dohody

strán sporu, žalovaný týmto dňom dielo prevzal a žalobcovi vznikla povinnosť vady diela odstrániť do
02.03.2018, a až po tomto dátume mu v zmysle zmluvy vznikla možnosť vystaviť faktúru. Súd prvej
inštancie nemal za preukázané, že by sa strany sporu dohodli na prevzatí diela skôr.
10. Tvrdenie žalobcu, že „dňa 16.11.2017 žalovaný odsúhlasil kladačský plán pohľadu (tzn. až od tohto
dátumu bolo možné začať s jeho pokládkou), farbu parapetných dosiek pod oknom na východnej fasáde

a farbu štítových múrov (tzn. až následne ich bolo možné objednať) a zadal spôsob obkladu viditeľných
atík (až od tohto dňa bolo možné objednať materiál a začať s realizáciou tejto časti diela) - uvedené
vyplýva zo stavebného denníka č.l. 0054780 a 0054781,“ súd prvej inštancie ako dôvod, pre ktorý
žalobca nedodržal termín odovzdania diela neakceptoval z dôvodu, že súčasťou verejného obstarávania
bola aj projektová dokumentácia, ktorá sa týkala spôsobu osadenia fasády, ktorej architektonický
vzhľad nebol podľa zhotoviteľa v projektovej dokumentácii dostatočne doriešený. Podľa zápisu v SD

č. 054774 bol kladačský plán zo strany žalovaného odsúhlasený dňa 26.10.2017. Žalobca v liste zo
dňa 06.11.2017 žalovanému oznamoval dôvody na zmenu termínu zhotovenia diela (viď. bod 12.4),
ktoré žalovaný akceptoval a termín realizácie diela bol posunutý o štyri týždne od uplynutia pôvodne
určenej lehoty na jeho zrealizovanie. V uvedenom liste sám žalobca požiadal o posunutie termínu
ukončenia rekonštrukčných prác najneskôr do 22.12.2017 a odovzdania diela najneskôr do 30.12.2017.

Z uvedeného je zrejmé, že 06.11.2017 už žalovaný kladačský plán odsúhlasil (dňa 26.10.2017) a sám
žalobca navrhol nový termín ukončenia rekonštrukčných prác a odovzdania diela a ako sám tvrdil, iné
odsúhlasenie kladačského plánu preukázané nebolo. Ak súčinnosť žalovaného nebola podľa žalobcu
dostatočná a vedel, že opláštenie kina práve z tohto dôvodu v určenom termíne nestihne, mal (resp.
mohol) navrhnúť neskorší termín ukončenia prác a odovzdania diela, čo však neurobil. Aj v prípade,

že neskorší dátum by žalovaný neakceptoval, mal žalobca uviesť aj tento dôvod ako dôvod zmeny
(posunutia) termínu odovzdania diela. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcom uvádzaný
dôvod nie je dôvodom spôsobilým na pričítanie ho na ťarchu žalovaného a v tejto súvislosti poukázal
na svedecké výpovede E.. H. a X.. D., z ktorých je zrejmé, že pôvodný spôsob upevňovania fasádneho
obkladu menil práve zhotoviteľ. Súd poukázal aj na mail subdodávateľa zhotoviteľa zo dňa 24.10.2017

(č.l. 351), z obsahu ktorého je zrejmé, že práve on porušil pôvodný kladačský plán, upravil ho bez
schválenia investora a postupoval podľa neho. Uvedený krok subdodávateľa žalobcu bol dôvodom
zmeny kladačského plánu a podľa názoru súdu prvej inštancie bola jeho následná zmena zrealizovaná
hospodárne, tak ako tvrdil žalovaný, ktorý akceptoval neschválenú časť urobenú subdodávateľom
žalobcu a následne akceptoval aj tomu prispôsobenú zmenu kladačského plánu.

Súd prvej inštancie neakceptoval ani tvrdenie žalobcu, že „žalovaný prerušil všetky práce na
zhotovovanom diele na štyri dni z dôvodu konania konferencie, a to od 23.11.2017 do 26.11.2017 -
uvedené vyplýva zo stavebného denníka č. l. 0054782,“ ako dôvod, pre ktorý žalobca nedodržal termín
odovzdania diela, pretože v danom termíne už malo byť dielo podľa pôvodne uzavretej zmluvy o dielo

(bez následného dodatku) zhotovené a toto prerušenie žalovaný na ťarchu žalobcu ani nepričítal.
Konferencia sa konala dňa 23.11.2017, teda po termíne pôvodne naplánovaného termínu ukončenia
diela a jej konanie nemalo byť prekážkou realizácie diela, ktoré malo byť podľa zmluvy ukončené do
07.11.2017.

11. Tvrdenie žalobcu, že „dňa 05.12.2017 žalovaný vybral farbu vonkajších a vnútorných parapetov,
rozhodol o vytvorení záskoku na stĺpoch južnej strany fasády a tiež rozhodol, že sa NOBASIL hr
160 mm nahradí NOBASILOM hr 80 mm a vznikne parapet hr 90 mm - uvedené vyplýva z listu č.
0054784 stavebného denníka;“ súd prvej inštancie ako dôvod, pre ktorý žalobca nedodržal termín
odovzdania diela neakceptoval z dôvodu, že z mailu subdodávateľa žalobcu zo dňa 24.10.2017 (č.l.

351) jednoznačne vyplýva, že práve on porušil kladačský plán pri realizácii fasády Kina Mier, ktoré
porušenie vyvolalo následné zmeny. K zmene postupov, na ktoré poukazuje žalobca, a ktoré sú v SD
na č. 0054784 a č. 0054786 nedošlo z dôvodu, že by žalovaný rozhodol o vytvorení záskoku na južnej
strane fasády, a že by toto jeho rozhodnutie vyvolalo ďalšie zmeny zasahujúce do realizácie pôvodného
projektu. Skutočnosť, že aj v prípade porušenia kladačského plánu (subdodávateľom žalobcu) žalovaný

požadoval zhotovenie diela v súlade s projektovou dokumentáciou, nemôže byť podľa názoru súdu prvej
inštancie vyhodnotené ako neposkytnutie súčinnosti žalovaným, t. j. na jeho ťarchu.12. Ani námietku žalobcu, že „dňa 07.12.2017 žalovaný rozhodol o odstránení časti zateplenia
NOBASILOM hr 160 mm a o vytvorení parapetu po celej dĺžke okennej zostavy O10-O10-O9, na
základe posúdenia projektu teplotechniky. Zo zápisu v stavebnom denníku vyplýva, že dňa 07.11.2017

sa strany dohodli na zabezpečení obloženia stĺpa okennej zostavy O11 žalobcom, pričom v dôsledku
chyby v písaní je v stavebnom denníku nesprávne uvedený dátum 07.11.2017 namiesto dátumu
14.12.2017 - uvedený termín žalobca nemohol dodržať z dôvodu, že priamy subdodávateľ žalovaného
včas nenainštaloval svietidlá a obloženie bolo možné realizovať až po ich inštalácii. Uvedené vyplýva
z listu č. 0054786 stavebného denníka“ súd prvej inštancie neakceptoval ako dôvod pre nedodržanie

termínu odovzdania diela, s poukazom na zápis v stavebnom denníku č. l. 0054786, z ktorého vôbec
nevyplýva, že by priamy subdodávateľ žalovaného nenainštaloval svietidlá včas. Poukázal na výpoveď
svedka E.. A. (odsek 12.22 odôvodnenia), ktorý potvrdil, že dňa 14.11.2017 už boli všetky práce zo
strany spoločnosti AMI spol. s r.o. ukončené, okrem programovania farby osvetlenia, ktoré však už s
konštrukciou fasády nesúviselo.

13.Akodôvod,prektorýžalobcanedodržaltermínodovzdaniadielasúdprvejinštancieneakceptovalani
tvrdenie žalobcu, že „dňa 08.12.2017 žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela - uvedené vyplýva
z listu č. 0054787 stavebného denníka, “ pretože aj keď žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela
dňa 08.12.2017, medzi stranami nebolo sporné, že v tomto termíne malo dielo vady a nedorobky a
preberacie konanie bolo ukončené až dňa 16.02.2018, kedy objednávateľ prevzal dielo bez výhrad,

čo vyplýva aj z dôkazu predloženého žalobcom (č.l. 124), ktorý sám uviedol, že 16.02.2018 došlo k
podpisu preberacieho protokolu. Navyše žalobca žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil dátum
odovzdania diela uvedený v protokole. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu alebo
prevádzkového súboru bolo dňa 20.12.2017 začaté preberacie konanie (bod 12.9 odôvodnenia). Ak
žalobca tvrdil, že dodržanie termínu odovzdania diela bolo podmienené spolupôsobením žalovaného

(napr. dodaním materiálov použitých na diele a pod.), mal žalobca túto skutočnosť premietnuť do zápisu,
čo neurobil. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, že by mal žalovaný dodávať akékoľvek komponenty na
dokončenie diela, príp. na odstránenie jeho vád.

14. Súd prvej inštancie ako dôvod, pre ktorý žalobca nedodržal termín odovzdania diela neakceptoval

ani tvrdenie žalobcu, že „dňa 14.12.2017 došlo zo strany projektanta žalovaného k doriešeniu tepelnej
izolácie nad oknami O9 - O10 a teda, že po tomto dátume bolo možné zateplenie zrealizovať - uvedené
vyplýva z listu č. 0054788 stavebného denníka;“ nakoľko tento list v SD neobsahuje žiaden pokyn
objednávateľa, ktorý by sa týkal zmeny rozsahu diela alebo zmeny jeho technického riešenia. Podľa
zápisuoodovzdaníaprevzatístavebnéhoobjektualeboprevádzkovéhosúborupreberaciekonaniebolo

začaté dňa 20.12.2017 (bod 12.9 odôvodnenia). Ak žalobca tvrdil, že dodržanie termínu odovzdania
diela bolo podmienené spolupôsobením žalovaného (napr. dodaním materiálov použitých na diele a
pod.), mal žalobca aj túto skutočnosť premietnuť do zápisu, z ktorého nie je zrejmé, že by mal žalovaný
dodávať akékoľvek komponenty na dokončenie diela, príp. na odstránenie jeho vád.

15. Tvrdenie žalobcu, že „dňa 11.01.2018 žalovaný rozhodol o špárach na ostení južnej fasády a že
vrchná špaleta bude svetlá na južnej strane fasády, čo si vyžiadalo rozobratie a opätovnú realizáciu časti
obloženia a demontáž a opätovnú realizáciu ostenia a nadpraženia okien - uvedené vyplýva z listu č.
0054791 stavebného denníka,“ súd prvej inštancie tiež ako dôvod, pre ktorý žalobca nedodržal termín
odovzdania diela neakceptoval z dôvodu, že ani tento list v SD neobsahuje žiaden pokyn objednávateľa,

ktorý by sa týkal zmeny rozsahu diela alebo zmeny jeho technického riešenia.

16. Súd prvej inštancie sa naopak stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca podpisom zmluvy o
dielo potvrdil, že sa v plnom rozsahu a úplne oboznámil s rozsahom, povahou a charakterom diela, so
všetkými súvisiacimi podmienkami a okolnosťami podstatnými pre jeho vyhotovenie, že sú mu známe

technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k realizácii diela a že disponuje takými kapacitami a
odbornými znalosťami, ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné (bod 2.3 zmluvy). V konaní nezistil záväzok
žalovaného, podľa ktorého by sa mal so žalobcom „spolupodieľať“ na realizácii diela, ktoré si u neho
objednal. Nebolo sporné, že žalobca pred uzavretím zmluvy ale aj počas celej realizácie diela deklaroval
potrebnú odbornú spôsobilosť na jeho realizáciu a ani to, že projektová dokumentácia bola súčasťou

verejného obstarávania. Verejného obstarávania sa zúčastnil dobrovoľne, a preto nemôže spravodlivo
očakávať, že jeho tvrdenie o nekompletnosti a nekvalite projektovej dokumentácie, o ktorej ani netvrdil,
že sa s ňou nemohol oboznámiť, bude dôvodom, ktorý by súd akceptoval ako argument, pre ktorý
nemohol dodržať termín odovzdania diela. Žalobca v konaní nepreukázal, že by pred uzavretím zmluvyo dielo namietal kvalitu, prípadne rozsah projektovej dokumentácie. Naopak, podpisom zmluvy o dielo,
vyššie uvedené skutočnosti (bod 2.3 zmluvy) deklaroval.

17. K tvrdeniu žalobcu, že prevádzka kina ho obmedzovala pri realizácii diela, súd prvej inštancie
opätovne poukázal na svedeckú výpoveď X.. D. s dovetkom, že ak prevádzka kina prebiehajúca v jeho
interiéri žalobcu (jeho subdodávateľov) pri realizácii diela obmedzovala, mal postupovať podľa ust. §
551 ods. 1 Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu realizáciu diela prerušiť. To v konaní rovnako
preukázané nebolo.

18. K omeškaniu žalovaného s prevzatím diela súd uviedol, že podľa predložených listinných dôkazov
preberacie konanie začalo dňa 20.12.2017 a preukázateľne skončilo dňa 16.02.2018. Inú dohodu
zmluvných strán v súvislosti s odovzdaním a prevzatím diela, ako po jeho dokončení a odstránení vád
a nedorobkov, žalobca nepreukázal. Podporne tu súd poukázal na bod 31. odôvodnenia rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/54/2021-518 zo dňa 17.03.2022.

19. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade
omeškania zhotoviteľa (žalobcu) s riadnym a včasným odovzdaním diela si zmluvné strany v článku VII.
bod 7.1. zmluvy o dielo dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % zmluvnej ceny diela bez DPH za každý
začatý deň omeškania (0,5 % z 356.278,22 eur = 1.781,39 eur). Toto zmluvné právo realizoval žalovaný

vystavením faktúry č. 2113800205 a následným jednostranným započítaním proti pohľadávke žalobcu,
ktorý žiadal v prípade, že súd bude nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty považovať za
dôvodný, použil moderačné právo a upravil výšku zmluvnej pokuty s poukazom na jej neprimeranú
výšku, najmä s poukazom na výšku zabezpečenej pohľadávky.

20. Výška stranami dohodnutej zmluvnej pokuty sa súdu prvej inštancie javila ako zjavne neprimerane
vysoká, nakoľko žalovaným uplatnená výška predstavuje približne 35,99 % ceny diela. Dospel k záveru,
že ak by bol žalobca ako zhotoviteľ v omeškaní s odovzdaním diela jeden rok, vzniklo by žalovanému
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 182,50% (650.207,35 eur/rok), čo je takmer dvojnásobok
ceny diela bez DPH.

21.Konštatovaltak,ževýškazmluvnejpokutynemôžebyťstanovenáľubovoľne,alemusíbyťprimeraná.
Pri úvahách o jej primeranosti sa zaoberal hodnotou a významom chráneného záujmu a dospel k záveru,
že dohodnutú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu (1.781,39 eur/deň) môže znížiť s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti (356.278,22 eur + DPH - cena diela). Vychádzajúc

z posudzovanej zmluvy o dielo súd konštatoval, že zmluvná pokuta bola stanovená len v prospech
jednej zmluvnej strany, žalovaného ako objednávateľa, a takúto dohodu nemožno z uvedeného pohľadu
považovať za vyváženú, ale jednostranne zvýhodňujúcu len jednu zmluvnú stranu. Poukázal aj na fakt,
že zmluvu o dielo pripravoval žalovaný, v texte zmluvy uviedol výšku zmluvnej pokuty, a teda jeho
pozícia bola v danom prípade výrazne silnejšia. Súd prvej inštancie pri hodnotení primeranosti výšky

zmluvnej pokuty prihliadol aj na skutočnosť, že žalovanému v danom prípade žiadna škoda nevznikla,
resp. v konaní takúto skutočnosť netvrdil. V konaní bolo nesporné, že zhotoviteľ povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou síce porušil, ale v dodatočnej lehote ju splnil, a tak boli účinky porušenia zmluvy
odstránené.

22. Zohľadniac uvedené a postupujúc tak, aby priznaním zmluvnej pokuty nedošlo k neúmernému
obohateniuveriteľa,akoanikbezdôvodnémupoškodeniudlžníka,súdprvejinštancieznížilneprimerane
vysokú zmluvnú pokutu na sumu 64.130,04 eur, ktorá po prepočítaní predstavuje zmluvnú pokutu
0,25 % za každý deň omeškania a možno ju aj z hľadiska dobrých mravov hodnotiť ako všeobecne
akceptovateľnú. V daných súvislostiach zdôraznil, že v odseku I výroku rozsudku č. k. 15Cb/74/2018

- 366 zo dňa 10.07.2019 (v poradí prvého), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
64.130,04 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.04.2018 do zaplatenia a 40,- eur titulom
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V uvedenej časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť dňa 30.07.2019, pričom nebolo sporné, že žalovaný si túto povinnosť voči žalobcovi splnil.

23. Spôsob realizácie prác na predmetnom diele zistil súd prvej inštancie svedeckými výpoveďami,
pričomanijednazosvedeckýchvýpovedínepreukázala,žedielobolo dňa20.12.2017riadneodovzdané
tak, ako tvrdí žalobca, a ani to, že by žalovaný súhlasil s neskorším termínom odovzdania diela
než bolo stranami písomne dohodnuté. Tento záver súdu potvrdzuje aj žalobcom vedený stavebnýdenník č. 052350, z ktorého je nesporné, že práce na diele boli realizované aj po dátume 05.12.2017,
resp. 07.12.2017 tak, ako je uvedené v bode 12.25 odôvodnenia rozsudku. Ani z jednej svedeckej
výpovedenevyplynulo tvrdeniežalobcu,žebymužalovanýprizhotovovanídielaneposkytovalzákonom

stanovenú súčinnosť, a zo žiadnej predloženej listiny a ani z vykonaného dokazovania nemal súd prvej
inštanciezazistenúapreukázanúpovinnosťžalovanéhospolupôsobiťnarealizáciidiela,ktorémalpodľa
zmluvy zhotoviť žalobca.

24. K námietke žalobcu, spochybňujúcej dôveryhodnosť a objektívnosť výpovedí svedkov navrhnutých

žalovaným, súd prvej inštancie analogicky poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 276/2014 - 29 zo dňa 09.06.2015: „Spochybňovanie objektívnosti
výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného
či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne
zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba
výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť

dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ Súd prvej inštancie poukázal na
nepredloženie žiadnych relevantných dôkazov, ktoré by spochybňovali svedecké výpovede svedkov v
konaní navrhnutých žalovaným.

25. Vzhľadom k množstvu uvádzaných informácií a dôkazov produkovaných v prejednávanej veci, súd
prvej inštancie záverom dodal, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti
právanaspravodlivýprocesneznamenápovinnosťsúdudaťodpovedenavšetkyargumentystránsporu,
ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce. Na základe uvedených
skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca ako zhotoviteľ neodovzdal žalovanému ako

objednávateľovi dielo v dohodnutom termíne, ale s omeškaním, a preto žalobu v časti o zaplatenie istiny
vo výške 64.130,04 eur ako nedôvodnú zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko úspech žalobcu i žalovaného vo veci bol iba čiastočný (pozn. I. výrokom rozsudku
č. k. 15Cb/74/2018 - 366 zo dňa 10.07.2019 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
64.130,04 eur s príslušenstvom, v časti ktorej rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2019).

26. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc vynesený rozsudok
v celom rozsahu, s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a
h/ CSP (nesplnené procesné podmienky, nesprávny procesný postup, iná vada konania, nevykonanie
navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci).

27. K odvolaciemu dôvodu nesplnenia procesných podmienok, s poukazom na povinnosť súdu
rozhodnutie, ako aj prípadný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe riadne odôvodniť žalobca
namietal, že predčasným vydaním rozsudku, mu súd odňal možnosť vo veci procesne konať, pričom
procesné podmienky, ktoré ho zaväzovali na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie skutkových a

právnych okolností, tak v rámci zákonnej úpravy CSP, ako aj v rámci skôr vydaných rozhodnutí súdov
vyššej moci, dodržané neboli. Súd prvej inštancie sa v novom rozsudku opätovne nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca už skôr v konaní namietal, vychádzal iba zo skutkových tvrdení
žalovanéhoa naskutočnosti,ktorénebolimedzistranamisporné(napr.stavebnánepripravenosťmiesta
realizácie diela v čase 17.09.2017 - 21.09.2017) neprihliadol, čím nedodržal procesné podmienky, ktoré

sám v bodoch 8 až 10 odôvodnenia rozsudku konštatoval a napriek procesnej absencii preukaznosti a
presvedčivosti skutkových dôkazov, zotrval na rovnakých záveroch, ktoré už raz boli zrušené a vrátené
na ďalšie konanie.

28. Naplnenie odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení žalobca pripisoval záverom súdu

o jeho časovom omeškaní s odovzdaním diela (bod 14.24 rozsudku). Úlohou zápisu o vykonaní
stavebných prác na diele v stavebnom denníku, je preukázať súlad prevedenia stavebných prác na diele
a ich faktické vykonanie (neexistuje obmedzenie časového rámca, počas ktorého sa majú podstatné
skutočnosti do denníka zapisovať, pričom zápisy deklarujú výlučne to, že boli dodatočne odstránené
aj všetky vytýkané vady, čo nie je sporné). Z hľadiska právneho a skutkového posúdenia omeškania

žalobcu nie je podstatné, či žalovaný s neskorším dátumom odovzdania diela súhlasil a táto skutočnosť
nemá vplyv ani na posúdenie zmluvne dohodnutého rozsahu žalobcom vykonaného diela pri odovzdaní,
čo preukázal a žalovaný nikdy nerozporoval. Žiaden vplyv rovnako nemá ani na moment odovzdania
diela. Súd kogentnú povinnosť žalovaného prevziať vykonané dielo v celom rozsahu odignoroval anáslednenereflektovalaninapovinnosťžalovanéhospolupôsobiťpriodstraňovanívytýkanýchváddiela.
Konštatoval, že jeho domnelé omeškanie vzniklo následkom porušenia zákonnej povinnosti žalovaného,
za ktoré si voči nemu sporne uplatňuje započítanie svojho nároku na zmluvnú pokutu voči nároku

za vykonané dielo. Je tiež zrejmé, že skutkové tvrdenia predložené v súdnom konaní nepreukazujú
ani len oprávnenie na zmluvnú pokutu, a už vôbec nie, že došlo k preukázaniu proporcionality výšky
samotnej uplatňovanej zmluvnej pokuty žalovaným. Žalobca tvrdil, že k omeškaniu s odovzdaním diela
nemohlo dôjsť ani po termíne 07.12.2017, pričom súd na skutkové okolnosti, ktoré tento záver vyvrátili,
neprihliadol.

29. Z konštatácie súdu prvej inštancie v bode 14.6 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný ku dňu
20.12.2017 neodmietol dielo prevziať, čím si splnil svoju kogentnú povinnosť jeho prevzatia. Žalobca
nesúhlasil so záverom, že zoznam závad a nedorobkov z preberacieho konania predstavuje zápis
podľa bodu 9.7 zmluvy o dielo (t.j. zápis, ktorým mal žalovaný dielo odmietnuť prevziať (bod 14.16
rozsudku), naviac, v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou. Z predmetného zápisu takáto skutočnosť

nevyplýva a pokiaľ by aj nepriamo vyplývala, takýto postup žalovaného nemožno považovať za súladný
s kogentnou právnou úpravou. Súd nesprávne konštatoval a nie je zrejmé ako dospel k záveru, že
dňa 20.12.2017 začalo preberacie konanie a žalovaný vykonané dielo odmietol prevziať. Z vykonaného
dokazovania totižto vyplýva jednoznačný skutkový záver o vykonaní diela k uvedenému dátumu, ako
aj to, že dielo žalovaný na základe začatého preberacieho konania aj skutočne písomne prevzal (s

výhradami zistených vád).

30.Dôkazyžalovaného,ktorémalipreukázaťvadydiela,označilžalobcazasubjektívne,nedôveryhodné
a v konečnom dôsledku za nedostatočne objektívne na preukázanie skutkových vlastností vykonaného
diela, podstatných na vyvrátenie zákonných povinností na strane žalovaného. Žalobca na rozdiel od

žalovaného vlastnými dôkaznými prostriedkami (kladačské plány, projektová dokumentácia, svedecké
výpovede - viď bod 4 rozsudku, jednotlivé záznamy zo stavebných denníkov a kontrolných dní,
dohodnuté harmonogramy prác, listy žalovanému, začatie preberacieho konania) spoľahlivo preukázal
vykonanie diela a reálne fotografické zaznamenanie vád diela pri jeho odovzdaní, ktoré boli následne
po riadnom odovzdaní diela dodatočne odstránené.

31. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že konferencia zo strany žalovaného nie je objektívnou
prekážkou zhotovenia diela, nakoľko pôvodné znenie zmluvy o dielo uvádzalo skorší dátum odovzdania
diela, ešte pred realizovaním tohto podujatia. Pokiaľ právna úprava pripúšťa prekážky realizácie
diela, nemôže byť podľa názoru žalobcu sporné, že tieto prekážky vzniknú až následkom zmluvného

predĺženia doby na odovzdanie diela. Za naplnenia objektívnych predpokladov na aplikáciu prekážky v
realizácii diela, súd nemôže konštatovať, že žalobcovi právo neprizná len z dôvodu, že došlo k zmene
dátumu odovzdania vykonaného diela. Z uvádzaného skutkového záveru súdu by logicky vyplývalo, že
prekážky pri realizácii diela môžu vzniknúť len pri pôvodnej zmluve, ale nie v prípade ďalších zmluvných
dodatkov. Takýto skutkový záver je podľa právneho názoru žalobcu skutkovo a právne neudržateľný.

32. K dôvodom, pre ktoré súd neakceptoval nedodržanie termínu odovzdania diela (bod 14.9
napadnutého rozsudku) žalobca namietal, že dôkazy predložené v konaní nikdy nepreukázali jeho
konanie v rozpore s dohodnutou projektovou dokumentáciou. Žalovaný (pozn. má byť žalobca)
dielo vykonal a všetky namietané vady v dodatočnej primeranej dobe riadne odstránil. Súd zároveň

v bode 14.9 odôvodnenia rozsudku zmätočne uviedol iba jeden kladačský plán, pričom žalobca
dôkladne rozlišoval medzi kladačským plánom fasády (odsúhlaseným žalovaným dňa 26.10.2017) a
kladačským plánom podhľadu (odsúhlaseným žalovaným dňa 16.11.2017). Kladačské plány neboli
súčasťou projektovej dokumentácie poskytnutej žalovaným, čo počas konania ani nebolo sporné.

33. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca odkázal na bod 12.27
rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že žalovaný nemohol byť v omeškaní súčasne so žalobcom. Podľa
harmonogramu prác mali prípravné práce trvať do 29.08.2017. Ak by bolo pravdou, že žalobca sa už od
počiatku realizácie diela dostal do omeškania, nebolo by prakticky možné, aby už dňa 31.08.2017 (zápis
v SD č. 54764) prebehla prvá obhliadka odkrytých častí obkladu a podhľadu (zápis v SD č. 54765),

keďže podľa harmonogramu prác mal žalobca až do 29.08.2017 čas postaviť lešenie, bez ktorého by
tieto časti nebolo možné odkryť. Naviac, posúdenie týchto skutočností navrhovaných žalovaným, je pre
právne posúdenie merita veci irelevantné.34. Žalobca vo vzťahu k uvedenému podotkol, že zabezpečiť, aby najneskôr dňa 22.09.2017 došlo
k ukončeniu všetkých projekčných prác (doprojektovanie detailov a projekt podsvietenia fasády) bol
povinný žalovaný, čo však ani do dňa odovzdania a prevzatia diela nesplnil. Jeho súčinnosť bola

pritom kľúčová, odvíjali sa od následné termíny realizácie diela žalobcom (zápis v SD č. 54764 zo dňa
18.09.2017 - pozastavenie búracích prác zo strany žalobcu z dôvodu neodovzdania detailov, ktoré mali
byť podľa tohto zápisu v SD č. 54764 dodané do 26.09.2017 - už s omeškaním voči harmonogramu
prác o 4 dni, avšak do dňa odovzdania a prevzatia diela dodané neboli). Zápis v stavebnom denníku č.
54764 zo dňa 18.09.2017 preukazuje, že dňa 18.09.2017 búracie práce žalobca realizoval v čase danom

harmonogramom (t. j. nie v omeškaní), a že z dôvodu omeškania žalovaného s poskytnutím súčinnosti
bol nútený práce pozastaviť (prerušiť) z dôvodu nedoriešenia detailov projektovej dokumentácie,
za ktorú zodpovedal žalovaný, a v zmysle harmonogramu prác sa ju zaviazal dodať najneskôr do
22.09.2017 a tiež aj z dôvodu existencie skrytých prekážok miesta realizácie diela. Jednotlivé zápisy zo
stavebného denníka počas celej realizácie diela dokazujú, že ešte dlho po uplynutí lehoty na poskytnutie
súčinnosti (22.09.2017), nemal žalovaný doriešené detaily projektovej dokumentácie (chýbajúce detaily

farby oplechovania atiky, podhľadových plechov, podkladnej konštrukcie nad podhľadom, obkladu
pod oknami, vonkajších parapetov, prevedenie podhľadových plechov, špáry medzi doskami obkladu,
vytvorenie záskoku na stĺpoch južnej fasády a iné). Táto súčinnosť mu vyplývala tak zo zmluvy o dielo,
ako aj z jednotlivých dokumentov, ktoré sám vypracovával (záznamy z kontrolných dní) a v neposlednom
rade z odsúhlaseného harmonogramu prác, ktorý počas konania nebol sporný. Žalobca sa teda nemohol

dostať do omeškania tak, ako to v bode 12.27 odôvodnenia rozsudku konštatoval súd.

35. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že súd pri právnom posúdení skutočností uvedených v bode 14.4 a
14.5 odôvodnenia rozsudku nezohľadnil kogentnú úpravu ust. § 537 ods. 2 OBZ, ktorá má prednosť pred
zmluvnou úpravou a žalovanému ako zmluvnej strane ukladá povinnosť prevziať vykonané dielo (aj

vadné). Z kogentnej právnej úpravy je zrejmé, že dátum odovzdania dohodnutého diela sa tak nemôže
v zmysle paralelne uplatniteľných zmluvných nárokov aplikovať v neprospech zmluvnej strany, ktorá zo
svojej dispozičnej vôle nemôže procesne vykonať ďalšie úkony smerujúce k odovzdaniu už vykonaného
diela. Žalobca tak vzhľadom na kogentnosť tohto ustanovenia vykonal v zmysle zákonnej a zmluvnej
úpravy všetky úkony, ktoré boli pre odovzdanie vykonaného diela nevyhnutné, pričom skutočnosti, že

dielo mohlo mať vady pri odovzdaní, resp. mohli vzniknúť aj po odovzdaní, nemôžu vytvárať právnu
pochybnosť o takomto úkone žalobcu.

36. V súvislosti s povinnosťou žalovaného dielo prevziať, žalobca poukázal na ust. § 370 OBZ, ktoré bolo
právne vyložené nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS 394/2014 zo dňa 25.11.2014: „Podľa § 370 Obch. zák.

veriteľ (žalobca ako objednávateľ) je v omeškaní ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo
záväzkovéhovzťahuneprevezmeriadneponúknutéplneniealeboneposkytnespolupôsobeniepotrebné
na to, aby dlžník (žalovaný ako zhotoviteľ) mohol splniť svoj záväzok. Z dikcie citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ak dôvodom omeškania dlžníka je porušenie záväzku zo strany veriteľa tým,
že neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne dohodnuté potrebné spolupôsobenie, nie je

dlžník v omeškaní. Nedostatok spolupôsobenia veriteľa môže spôsobiť jeho omeškanie len vtedy, ak je
povinný takéto spolupôsobenie poskytnúť.“ ďalej tiež bolo právne vykladané prepojenie spolupôsobenia
druhej zmluvnej strany s nesprávne uplatňovaným sankčným mechanizmom v obsahu odôvodnenia
Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/77/2017 zo dňa 20.03.2018, kde sa uvádza:
„... Zhotoviteľ totiž nemôže znášať sankčné dôsledky toho, že dielo nebolo dokončené a odovzdané

v dohodnutom termíne v dôsledku nečinnosti objednávateľa, ktorú možno kvalifikovať ako nedostatok
jeho súčinnosti pri zhotovovaní diela. Žalovanej tak nevznikol ani nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu
za uvedené obdobie...“

37. Žalobca ďalej argumentoval, že zákonná úprava ukladá žalovanému jednoznačnú povinnosť

vykonané dielo prevziať, pričom moment prevzatia bol viazaný ku dňu začatia preberacieho konania (t.
j. 20.12.2017), kedy najneskôr mohol byť žalobca v omeškaní s odovzdaním vykonaného diela. Neskôr
uplatňované nároky žalovaného sú podľa tvrdenia žalobcu výlučne nárokmi z vád diela, ktoré vplyv na
omeškanie žalobcu nemajú a jeho následné domnelé omeškanie nemôže vytvárať právny základ pre
započítanú zmluvnú pokutu zo strany žalovaného.

38. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie mali vyplývať zo záverov v bodoch 14.15 (pozn.
žalobcu - dĺžka preberacieho konania iba preukazuje nesplnenie povinnosti žalovaného dielo prevziať)
a 14.16 odôvodnenia rozsudku, kde súd zmätočne uviedol skutočnosti súvisiace s neaplikovateľnýminštitútom v zmysle ust. § 551 OBZ za súčasného opomenutia aplikácie kogentného ust. § 537
ods. 2 OBZ (povinnosť prevzatia diela). Súd nesprávne vyvodil oprávnenie žalovaného, spočívajúce
v odmietnutí prevzatia diela na základe zistených vád, nakoľko ak zákon kogentným ustanovením

ukladá povinnosť vykonané dielo prevziať, potom ani zmluvná dohoda nemôže žalovaného oprávňovať
k obídeniu tejto povinnosti. Zistené vady a nedostatky sú výlučne nárokmi z vád diela, ktoré sú
inštitucionálne odlíšiteľné od odovzdávacieho a preberacieho konania, pričom ako žalobca v konaní
už viackrát poukazoval, žalovaným uvádzaná argumentácia na základe vytknutých vád, nemá právnu
oporu postaviť ho do omeškania s odovzdaním celého diela, na základe ktorého sa žalovaný snaží

o neoprávnené započítanie zmluvnej pokuty, ktorá je v danom momente vyrubovaná za obdobie,
ktoré žalobca nemohol žiadnym úkonom objektívne skrátiť, nakoľko bolo výlučne na žalovanom, kedy
vykonané dielo od momentu jeho odovzdania subjektívne prevezme. Zmätočné právne vyhodnotenie
súdu o primeranom prevzatí vykonaného diela žalovaným ku dňu 16.02.2018, od jeho odovzdania
žalobcom ku dňu 20.12.2017, nie je podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade v súlade s proporcionalitou
zákonnej úpravy o prevzatí vykonaného diela žalovaným.

39. Žalobca poukázal aj na nesprávne určenie začiatku plynutia omeškania žalobcu zo strany
konajúceho súdu, a to z dôvodu, že do omeškania sa nemohol dostať v deň, kedy mu možnosť riadne
vykonané dielo odovzdať, reálne vznikla (najskôr nasledujúceho dňa).

40. Porušenie práva na spravodlivý proces nachádzal žalobca v nasledovnom postupe súdu:
-zmätočnýmiavzájomnesiprotirečiacimiskutkovýmiaprávnymizisteniamisúdvniesoldorozhodovacej
činnosti ústavne neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu
- nevysporiadal sa s relevantnou argumentáciou žalobcu (najmä otázkou správnosti vyhodnotenia
zistených skutkových okolností, otázkou aplikácie obchodnoprávnej úpravy ex officio, otázkou právneho

posúdenia povinností zmluvných strán, otázkou spolupodieľania sa zmluvných strán na jednotlivých
úkonoch, otázkou proporcionality a rovnosti zmluvných strán), čím sa rozsudok stal zmätočný a
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
- nerešpektovaním celého obsahu zákonnej úpravy, ako aj samotného obchodnoprávneho charakteru
záväzkového vzťahu porušil ústavný, ako aj civilno-procesný princíp právnej istoty žalobcu.

41. K naplneniu odvolacieho dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov žalobca poukázal na bod
14.25 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali výpovede svedkov. Tvrdil, že súd odignoroval a nevykonal
ďalšie hodnotiace kroky ním navrhnutých dôkazov, ktoré boli pre objektívne zistenie skutkových vecí

podstatné. Napriek skutočnosti, že súd formálne v bode 4 odôvodnenia rozsudku uviedol, že vykonal
aj tieto dôkazy navrhované žalobcom, v rozhodnutí ich fakticky nevykonal, napriek skutočnosti, že mali
rovnakú dôkaznú váhu a charakter ako dôkazy (svedecké výpovede) žalovaného.

42. Poznamenal, že ak odvolací súd vyhodnotí, že niektoré zo žalobcom uvedených dôvodov

subsumovaných pod iné odvolacie dôvody, možno považovať za tzv. inú vadu konania, žiada, aby
boli takto posudzované. Ide pritom o také závažné vady konania, ktorých bezprostredným a priamym
následkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyslovil presvedčenie, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je nezákonný, nesprávny, právne neudržateľný, v jeho odôvodnení sa súd nedostatočne
vysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v žalobe, ktoré boli pre samotné konanie rozhodujúce a

kľúčové a následne vec nesprávne právne posúdil, pričom nepostupoval v súlade s právnymi predpismi
a ustálenou rozhodovacou praxou. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže na úhradu žalovanej istiny v zmysle žalobného návrhu
a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

43. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. §
387 ods. 1, 2 ho potvrdil.45. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

46. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací
súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené, nakoľko súd prvej

inštancie vyvodil na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne skutkové a právne závery,
ktoré premietol do výrokovej časti napadnutého rozsudku, v odôvodnení ktorého jasne a zrozumiteľne
vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval
za nesporné a akými úvahami sa pri vyhodnotení vykonaných dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou obranou strán
sporu. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,

keďže ten sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie meritórneho
rozhodnutia precízne vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

47. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal odvolací súd zo zákonných ustanovení a zo
skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre

posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie, a ktoré nepochybne
existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil,
preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie a

zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu uvádza.
48. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

49. Podľa § 537 ods. 1 a 3 OBZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje

nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela
viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
50. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

51. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

52. Podľa § 551 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu
na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho
vykonávanievnevyhnutnomrozsahuprerušiťdodobyvýmenyvecíalebozmenypokynovobjednávateľa
alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí
a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota
určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením

vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

53. Podľa § 551 ods. 3 OBZ, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za
vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných
mu objednávateľom.

54. Podľa § 552 ods. 1 OBZ, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci,
na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky
znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočnéhoodkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ
oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy,
môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

55. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny
titulom neuhradenej časti faktúry vystavenej dňa 12.03.2018, za stavebné práce realizované podľa
Zmluvy o dielo zo dňa 04.09.2015, v znení Dodatku č. 1 („Obnova fasády kina Mier"). V deň splatnosti
uhradil žalovaný len sumu vo výške 299.273,78 eur a zostatok faktúry vo výške 128.260,08 eur,
napriek viacerým upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Týmto podľa tvrdenia žalobcu porušil

svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 2.1 Zmluvy, zaplatiť mu dohodnutú odmenu za vykonanie diela.
Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že sumu nižšiu ako dohodnutá cena diela uhradil žalobcovi
titulom vykonania jednostranného zápočtu ku dňu 11.04.2018, podľa ust. § 358 a nasl. OBZ, z dôvodu
uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 128.260,08 eur za 72 dní omeškania zhotoviteľa s riadnym a
včasným odovzdaním diela (0,5% zo zmluvnej ceny diela za každý deň omeškania), podľa čI. VII. bod
7.1 zmluvy. Táto pohľadávka žalovaného bola v zmysle vystavenej faktúry splatná dňom 27.03.2018.

Omeškanie žalobcu dokazujú ním predložené listiny, ako aj fakt, že na faktúre zo dňa 12.03.2018
žalobca uviedol dátum dodania a daňovej povinnosti 12.03.2018, čím jednoznačne potvrdil, že z
jeho strany došlo k omeškaniu s riadnym a včasným odovzdaním diela. Žalobca faktúru žalovanému
vrátil, argumentujúc neoprávnenosťou jednostranného zápočtu, jeho rozporom so zmluvou o dielo a
kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

56. Výrokom I vo veci vydaného prvého rozsudku č. k. 5Cb/74/2018 - 366 zo dňa 10.07.2019 súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu istiny len v časti 64.130,04 eur s príslušenstvom, nakoľko
dospel k záveru, že žalovaný si dôvodne započítal zmluvnú pokutu, ktorej výška však bola neprimerane
vysoká, a preto ju využitím moderačného práva znížil na sumu 64.130,04 eur (0,25% zo zmluvnej

ceny diela za každý deň omeškania). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II) a žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III). Tento rozsudok bol v časti zamietavého výroku a
výroku o trovách konania potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 26Cob/60/2019 - 438 zo
dňa 30.04.2020, ktorý NS SR uznesením sp. zn. 2Obdo/101/2020 zo dňa 23.06.2021 zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie neskúmal rozhodujúce skutočnosti na

strane žalovaného, ktorý mohol neposkytnutím riadnej a nevyhnutnej súčinnosti zapríčiniť omeškanie
žalobcu a posun termínu zrealizovania diela.
57. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po opätovnom prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie
č.k. 15Cb/74/2018 - 366 zo dňa 10.07.2019 v časti jeho výroku II a III uznesením č. k. 26Cob/54/2021
- 518 zo dňa 17.03.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti a za účelom náležitého vysporiadania sa so skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv
nadĺžkuomeškaniažalobcusodovzdanímdielaanásledneajvýškuzmluvnejpokuty(bod28sodkazom
na bod 19 odôvodnenia). V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na bod 28 až 36 odôvodnenia
svojho predchádzajúceho rozsudku č. k. 26Cob/60/2019 - 438 zo dňa 30.04.2020 v časti, ktorej sa
rozhodnutie dovolacieho súdu nedotklo a na ktorých záveroch naďalej trval, pričom týmto jeho názorom

bol súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodnutí veci v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný.

58. Po vrátení veci odvolacím súdom, bolo predmetom ďalšieho konania zaplatenie žalovanej istiny vo
výške 64.130,04 eur, v ktorej časti súd pôvodne žalobu zamietol. Spornou skutočnosťou v konaní ostalo,
či žalobca ako zhotoviteľ odovzdal žalovanému dielo v dohodnutom termíne, a tiež či si žalovaný ako

objednávateľ oprávnene jednostranne započítal svoju pohľadávku z dohodnutej a fakturovanej zmluvnej
pokuty voči pohľadávke žalobcu. Po opätovnom vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba je v tejto časti naďalej nedôvodná a preto ju zamietol.
59. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal nesplnenie procesných podmienok na vydanie
napadnutého rozsudku, argumentujúc tým, že súd sa naďalej nevysporiadal so všetkými skutočnosťami,

ktoré žalobca v konaní už skôr a opakovane namietal a napriek procesnej absencii preukaznosti a
presvedčivostiskutkovýchdôkazov,opätovnetrvalnarovnakýchprocesnýchaprávnychzáveroch,ktoré
mu už raz boli zrušené a vrátené späť na ďalšie konanie.

60. S odkazom na závery NS SR, vyslovené v rozhodnutí č.k. 2Obdo/101/2020 zo dňa 23.06.2021,

odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie, sa primárne, nie však výlučne, zaoberať
otázkou, v akom rozsahu mali na dĺžku omeškania žalobcu vplyv nasledovné skutočnosti, ktoré žalobca
namietal už vo vyjadrení k podanému odporu:? dňa 16.11.2017 žalovaný odsúhlasil kladačský plán pohľadu (tzn. až od tohto dátumu bolo možné
začať s jeho pokládkou), farbu parapetných dosiek pod oknom na východnej fasáde a farbu štítových
múrov (tzn. až následne ich bolo možné objednať) a zadal spôsob obkladu viditeľných atík (až od tohto

dňa bolo možné objednať materiál a začať s realizáciou tejto časti diela) - vyplýva z listov č. 0054780
a 0054781 stavebného denníka;

? žalovaný prerušil všetky práce na zhotovovanom diele na štyri dni z dôvodu konania konferencie od
23.11.2017 do 26.11.2017 - vyplýva z listu č. 0054782 stavebného denníka;

? dňa 05.12.2017 žalovaný vybral farbu vonkajších a vnútorných parapetov, rozhodol o vytvorení
záskoku na stĺpoch južnej strany fasády a tiež rozhodol, že sa NOBASIL hr 160 mm nahradí
NOBASILOM hr 80 mm a vznikne parapet hr 90 mm - vyplýva z listu č. 0054784 stavebného denníka;

? dňa07.12.2017žalovanýrozhodoloodstráneníčastizatepleniaNOBASILOMhr160mmaovytvorení

parapetu po celej dĺžke okennej zostavy O10-O10-O9, na základe posúdenia projektu teplotechniky. Z
tohto zápisu taktiež vyplýva, že sa strany dňa 07.11.2017 dohodli, že žalobca zabezpečí obloženie stĺpa
okennej zostavy O11, pričom v dôsledku chyby v písaní je v stavebnom denníku nesprávne uvedený
dátum 07.11.2017 namiesto dátumu 14.12.2017, tento termín žalobca nemohol dodržať z dôvodu, že
priamy subdodávateľ žalovaného včas nenainštaloval svietidlá a obloženie bolo možné realizovať až po

ich inštalácii - vyplýva z listu č. 0054786 stavebného denníka;

? dňa 08.12.2017 žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela - vyplýva z listu č. 0054787 stavebného
denníka;

? dňa 14.12.2017 došlo zo strany projektanta žalovaného k doriešeniu tepelnej izolácie nad oknami
O9 - O10 a teda, že po tomto dátume bolo možné zateplenie zrealizovať - vyplýva z listu č. 0054788
stavebného denníka;

? dňa 11.01.2018 žalovaný rozhodol o špárach na ostení južnej fasády a že vrchná špaleta bude svetlá

na južnej strane fasády, čo si vyžiadalo rozobratie a opätovnú realizáciu časti obloženia, demontáž a
opätovnú realizáciu ostenia a nadpraženia okien - vyplýva z listu č. 0054791 stavebného denníka.

61. Súd prvej inštancie sa s vyššie uvedenými námietkami, pre ktoré mu odvolací súd už predchádzajúce
rozhodnutie zrušil, náležite a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal, jednotlivo v bodoch 14.7 až 14.15

odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, ako mu to prikázal odvolací súd v bode 19 zrušujúceho
uznesenia, odkazujúc pritom na závery NS SR, vyslovené v uznesení č. k. 2Obdo/101/2020 zo dňa
23.06.2021, ktorými boli napokon oba súdy pri vydaní svojho rozhodnutia viazané. Nakoľko sa súd
prvejinštancievysporiadalsovšetkýmiskutočnosťamirozhodnýmiprevydaniemeritórnehorozhodnutia,
odvolací súd nemohol súhlasiť s námietkou žalobcu o nesplnení procesných podmienok na vydanie

rozhodnutia, ako ani s tvrdením, že jeho rozhodnutie bolo založené výlučne na skutkových tvrdeniach
žalovaného. Pri posúdení uvedených skutočností vychádzal súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného
dokazovania, prihliadal na zápisy v stavebnom denníku, emailovú komunikáciu medzi zmluvnými
stranami, Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, ako i na výpovede svedkov.

62. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Závery súdu žalobca navyše
v odvolaní v konkrétnostiach nijako nerozporoval a odhliadnuc od uvedeného, v konaní neprodukoval

ani dôkazy, ktoré by potvrdili, že pokyny objednávateľa mali vplyv na rozsah, či zmenu realizácie
diela, alebo by potvrdzovali skutočnosť, že zo strany objednávateľa mu nebola poskytnutá potrebná
súčinnosť, vyplývajúca zo zmluvy alebo zákona. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo ani to, že
v stavebnom denníku nie je evidovaný žiaden záznam, ktorým by žalobca upozornil žalovaného na
hroziace oneskorenie harmonogramu prác, ako ani záznam o prerušení prác z dôvodu neposkytnutia

súčinnosti žalovaného.

63. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, v ktorej žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že v
konaní neprihliadol na skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami v konaní sporné, napriek tomu, že na neopakovane poukazoval. Príkladmo uviedol iba stavebnú nepripravenosť miesta realizácie diela v čase
od 17.09.2017 do 21.09.2017. V konaní nebolo sporné, že žalobca prevzal stavenisko dňa 15.08.2017,
pričom podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí staveniska mal stavebné práce zahájiť dňa 17.08.2017,

avšak meškal s nimi ešte dňa 23.08.2017 (č.l. 216, 217, 346 spisu). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v
čom mala nepripravenosť staveniska v žalobcom namietanom období spočívať, najmä preto, že žalobca
stavenisko prevzal dňa 15.08.2017 (t. j. jeden a pol mesiaca pred údajnou nepripravenosťou miesta
realizácie diela) bez výhrad a svojim podpisom sa zaviazal k začatiu stavebných prác počnúc dňom
17.08.2017. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu v októbri 2017 vyplýva, že žalobca vznášal

námietky k nekompletnej projektovej dokumentácii, ktoré žalovaný o. i. vzhľadom na časový odstup
od prevzatia staveniska neakceptoval. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
žalobca v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím Zmluvy o dielo namietal kvalitu, prípadne
rozsah projektovej dokumentácie. Žalobca podpísaním zmluvy o dielo potvrdil, že sa v plnom rozsahu
a úplne oboznámil s rozsahom, povahou a charakterom diela, všetkými súvisiacimi podmienkami a
okolnosťami podstatnými pre jeho vyhotovenie, a tiež to, že sú mu známe technické, kvalitatívne a

iné podmienky potrebné k jeho realizácii, a že disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami,
ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné (bod 2.3 Zmluvy). Žalobca počas konania netvrdil ani to, že s
projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou verejného obstarávania sa pred podpisom zmluvy
nemohol oboznámiť. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že verejného obstarávania sa žalobca
zúčastnil dobrovoľne, a preto nemôže spravodlivo očakávať, že jeho tvrdenie o nekompletnosti a

nekvalite projektovej dokumentácie bude súd akceptovať ako dôvod, pre ktorý nemohol zmluvne určený
termín odovzdania diela dodržať.

64. Okrajovo odvolací súd dopĺňa, že v priebehu prvoinštančného konania žalobca ani raz nenavrhol
vykonať znalecké dokazovanie alebo iný dôkaz za účelom preskúmania projektovej dokumentácie v tom

smere,činetrpelatakýmizávažnýminedostatkami,ktorébyžalobcoviobjektívnebránilivzhotovenídiela
v dohodnutom termíne, a to porušením povinnosti žalovaného podľa ust. § 539 ods. 1 OBZ. Aj v prípade,
že žalobca u žalovaného nedostatky projektovej dokumentácie, ktoré mu bránili v riadnom vykonávaní
diela namietal, jeho povinnosťou bolo po bezodkladnom upozornení objednávateľa (žalovaného) práce
prerušiť,atoaždodobyvýmenyvecíalebozmenypokynovobjednávateľaalebopísomnéhooznámenia,

že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov (§ 551
ods. 1 OBZ). Bez podrobenia projektovej dokumentácie odbornému posúdeniu, nemohol súd prvej
inštancie sám konštatovať jej vady a nedostatky, ktoré mali žalobcovi brániť v riadnom uskutočňovaní
diela, a ktoré podľa jeho tvrdenia predlžovali práce a spôsobovali omeškanie na jeho strane zavinením
žalovaného - neposkytnutím dostatočnej súčinnosti (t. j. dodaním neúplnej projektovej dokumentácie),

neopomínajúc skutočnosť, že žalobca stavebné práce podľa ust. § 551 ods. 1 OBZ neprerušil do
doby poskytnutia potrebnej súčinnosti a vyriešenia nedostatkov projektovej dokumentácie. Odvolací
súd poznamenáva, že žalobca v konaní netvrdil a konkrétnym dôkazom nepreukázal ani to, ktoré ním
vykonanéprácenebolizahrnutévdodatkukzmluve,podpisomktoréhosatermínrealizáciedielaposunul
o ďalšie štyri týždne (keďže tvrdil, že išlo o práce, ktoré neboli predmetom dodatku).

65. K žalobcom namietanému konaniu konferencie žalovaného v dňoch 23.11.2017 až 26.11.2017
odvolací súd uvádza, že omeškanie v týchto dňoch nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, nakoľko
lehota na ukončenie diela sa dodatkom k zmluve predĺžila na žiadosť žalobcu a konferencia sa konala v
tejto predĺženej lehote. Naviac žalovaný za toto obdobie žalobcovi omeškanie nepočítal. Za nedôvodnú

odvolací súd považoval aj námietku, v ktorej žalobca tvrdil, že práce nemohol uskutočňovať v čase
prebiehajúcej prevádzky kina v jeho interiéri, po 17.00 hod.. V konaní pred súdom prvej inštancie
žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by od žalovaného požadoval umožnenie uskutočňovať
stavebné práce po 17.00 hod., naopak, zo zápisov v stavebnom denníku preukázateľne vyplýva, že
stavebné práce sa uskutočňovali výlučne v pracovných dňoch od 07:00 do 17:00 hod.. Odvolací súd sa

nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný mu bol povinný poskytnúť potrebnú súčinnosť nielen
počas realizácie diela, ale aj v čase odstraňovania zistených vád a nedorobkov. Žalovaný sa k takémuto
záväzku zmluvne nezaviazal, pričom ako už odvolací súd vyššie uviedol, žalobca podpísaním zmluvy
potvrdil, že sa v plnom rozsahu a úplne oboznámil s rozsahom, povahou a charakterom diela, všetkými
súvisiacimi podmienkami a okolnosťami podstatnými pre jeho vyhotovenie, a tiež, že sú mu známe

technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k realizácii diela, a že disponuje takými kapacitami a
odbornými znalosťami, ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné (bod 2.3 Zmluvy o dielo). Žalobca v konaní
rovnako netvrdil, že sa s projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou verejného obstarávania
nemohol pred podpisom samotnej zmluvy oboznámiť. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k údajnejpovinnosti žalovaného, poskytnúť mu v štádiu odstraňovania vád diela potrebnú súčinnosť, pričom z
odvolania žalobcu nie je zrejmé, ktorých povinností by sa mala týkať a z akej právnej skutočnosti ich
odvodzuje.

66. Z dikcie citovaného zákonného ust. § 370 OBZ vyplýva, že ak dôvodom omeškania dlžníka je
porušenie záväzku zo strany veriteľa tým, že neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne
dohodnuté potrebné spolupôsobenie, nie je dlžník v omeškaní. Nedostatok spolupôsobenia veriteľa
spôsobí jeho omeškanie vtedy, ak bol povinný takéto spolupôsobenie poskytnúť (rozsudok NS SR sp.zn.

4Obdo/108/2019 zo dňa 31.05.2021). Nakoľko v konaní nebola preukázaná povinnosť žalovaného
poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri vyhotovovaní diela, odvolací súd konštatuje, že nedodržanie zmluvne
dohodnutého termínu realizácie diela nemožno pričítať žalovanému.

67. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že odovzdávacie a preberacie konanie bolo začaté a skončené toho
istého dňa 20.12.2017 s výhradami zistených vád a povinnosťou žalovaného dielo v zmysle ust. § 537

ods. 2 OBZ prevziať. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie bol ohľadne určenia
dátumuzačatiaaskončeniapreberaciehokonania(bod28odôvodnenia),posúdeniaotázky,čimoholbyť
očakávaný deň odovzdania diela vnímaný ako prvý deň omeškania žalobcu (bod 29 a 30 odôvodnenia) a
posúdenia námietky neplatnosti zmluvnej pokuty (bod 31 až 36 odôvodnenia) pri vynesení napadnutého
rozsudku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (uznesenie č. k. 26Cob/54/2021 - 518 zo

dňa 17.03.2022, v ktorom odkázal na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí
č. k. 26Cob/60/2019 - 438 zo dňa 30.04.2020, ktorý nebol zrušujúcim rozhodnutím NS SR sp. zn.
2Obdo/101/2020 zo dňa 23.06.2021 dotknutý). S týmito závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje
a v ďalšom na ne odkazuje.

68. K posúdeniu okamihu začatia a skončenia preberacieho konania, odvolací súd poukazuje na bod
28 odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/60/2019 - 438 zo dňa 30.04.2020, v
ktorom vyslovil záver, že preberacie konanie síce bolo začaté dňa 20.12.2017, ale preukázateľne bolo
skončené až dňa 16.02.2018:

„Spor medzi stranami nastal ohľadom dôvodu, pre ktorý žalovaný žalobcovi neuhradil žalovanú sumu
v lehote splatnosti. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca dielo žalovanému neodovzdal v
dohodnutom termíne a za každý deň omeškania žiadal zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o dielo, a
tú jednostranne započítal voči neuhradenej časti fakturovanej sumy. Naproti tomu žalobca sa bránil tým,
že dielo odovzdal dňa 20.12.2017, a preto nesúhlasil s termínom odovzdania 16.02.2018. K uvedeným

sporným tvrdeniam, t. j. k dátumu odovzdania diela, strany sporu produkovali dôkazy, ktoré súd prvej
inštancie správne vyhodnotil osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, a dospel k správnemu záveru,
že dátum začatia preberacieho konania bol síce 20.12.2017, avšak preberacie konanie bolo ukončené
až dňa 16.02.2018, kedy bolo dielo odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom bez výhrad.
Uvedené vyplýva aj z dôkazu predloženého žalobcom č. l. 124 spisu, kedy uviedol, že dňa 16.02.2018

došlo k podpisu preberacieho protokolu. Rovnako ako súd prvej inštancie, tak ani odvolací súd, sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dielo bolo odovzdané objednávateľovi ešte dňa 20.12.2017, pretože
medzi stranami sporu bolo nesporné to, že dielo malo vady a nedorobky. Ako správne sám žalobca v
odvolaní uviedol, dielo možno prevziať aj skôr ako po jeho dokončení a odstránení vád a nedorobkov,
avšaklenzasituácie,aksatakstranysporu,resp.zmluvnéstranydohodnú.Takútodohoduvšakžalobca

v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal. Preukázané bolo práve naopak to, že aj po dni 16.02.2018
dielo malo vady a nedorobky, avšak v zmysle zmluvnej dohody strán sporu, žalovaný týmto dňom
dielo prevzal a žalobcovi vznikla povinnosť vady diela odstrániť do 02.03.2018, ako aj až po tomto
dátume mu vznikla v zmysle zmluvy možnosť vystaviť faktúru. Teda odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa strany sporu ako zmluvné strany dohodli na prebratí

diela skôr. Práve naopak v rámci zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 68 spisu) boli vytýkané
vady a nedorobky, ktoré mal žalobca odstrániť do 31.01.2018, čo aj urobil a až následne vyzval na
kontrolu odstránených závad (č.l. 353 spisu). Naviac, žalobca predložil do spisu záznam o odstránení
vád a nedorobkov (č. l. 72 spisu), v ktorom uviedol, že vady a nedorobky zdokumentované dňa
20.12.2018 boli odstránené v požadovanej kvalite. Zoznam vád a nedorobkov s potvrdenými dátumami

ich odstránenia bol prílohou protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.02.2018, ktorý MsÚ Nové
Zámky potvrdil písomne 22.02.2018. Z uvedeného vyplývalo, že aj sám žalobca považoval protokol
o odovzdaní a prevzatí diela za podpísaný až dňa 16.02.2018. K skutočnosti, že v protokole nebola
povinná náležitosť dátum, z čoho žalobca usudzoval, že išlo len o deklaratórny zápis, uvedené podľaodvolacieho súdu nič nemení na skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal odovzdanie diela dňa
20.12.2017. Práve dátum ako náležitosť odovzdávacieho protokolu je na prospech strán sporu ohľadom
unesenia dôkazného bremena, ktorú môže strana sporu vyvrátiť, avšak k tomu musí produkovať dôkazy

a nielen tvrdenia, pretože v takomto kontexte odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musí zastať
ten právny názor, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil dátum odovzdania diela,
uvedený na protokole. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že posledná vada a nedorobok bol
podľa tvrdenia žalobcu odstránený dňa 06.02.2018, pretože žalobca preukázateľne vyzval žalovaného
na ukončenie preberacieho konania až dňa 12.02.2018, teda uvedené omeškanie je na vadu žalobcu.

Čo sa týkalo posunutia termínu z 14.02.2018 na termín 16.02.2018, uvedené rovnako tak nemožno
pričítať na úkor žalovaného, pretože v zmluve o diele bolo uvedené, že v prípade odmietnutia prevzatia
diela, sa preberacie konanie zopakuje, pritom v zmluve boli uvedené lehoty 14 kalendárnych dní a
do 7 kalendárnych dní, preto požiadavka žalobcu na započítanie omeškania na strane žalovaného
v trvaní 2 dní sa javí ako neprimeraná a najmä nepreukázaná v zmysle zmluvného vzťahu. Naviac,
ani uvedenému tvrdeniu, že posledná vada a nedorobok bol odstránený 06.02.2018 nemožno pripísať

skutkovú relevanciu, nakoľko zo stavebného denníka vyplýva ešte dátum 09.02.2018 a tiež dátumy
12.-16.02.2018. Okrem toho odvolací súd dodáva, že aj v danom prípade nie je až tak podstatné, či
došlo k odmietnutiu prevzatia diela zo strany žalovaného, avšak podstatná skutočnosť je tá, kedy dielo
bolo riadne bez vád a nedorobkov prevzaté žalovaným. Pri tejto skutočnosti figuruje preukázateľne len
jeden dátum, a tým je 16.02.2018.“

69. K námietke žalobcu, že pre posúdenie veci je irelevantné, či žalovaný s neskorším dátumom
odovzdania diela súhlasil, nakoľko zo stavebného denníka vyplýva, že vytknuté vady boli dodatočne
odstránené a kogentná povinnosť zaväzovala žalovaného dielo prevziať a pričom porušením tejto
povinnosti malo dôjsť k domnelému omeškaniu na strane žalobcu, ktoré však zapríčinil žalovaný,

odvolací súd uvádza.
70. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

71. Podľa čl. 2.2 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť pri dodržaní kvalitatívnych a technických podmienok určených projektom stavby, v
súlade s platnými technickými normami a všeobecne záväznými právnymi predpismi, za podmienok
dohodnutých v zmluve, riadne a včas zhotovené dielo odovzdať objednávateľovi.

72. Podľa § 537 ods. 2 OBZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

73. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

74. Podľa § 263 ods. 1 a 2 OBZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej
jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,
§ 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a,

340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, §
479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, §
660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743
a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v
tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

75. Podľa bodu 9.1 Zmluvy o dielo, predmetom odovzdania a prevzatia bude celé dielo naraz.

76. Podľa bodu 9.4 Zmluvy o dielo, o odovzdaní a prevzatí diela spíše a objednávateľ a zhotoviteľ
preberací protokol.

77. Podľa bodu 9.5 Zmluvy o dielo, objednávateľ sa zaväzuje prevziať dielo v prípade, ak bude dielo bez
vád a nedorobkov a zhotoviteľ odovzdá pri preberacom konaní objednávateľovi všetky doklady uvedené
v bode 9.3 tejto zmluvy.78. Podľa bodu 9.7 Zmluvy o dielo, ak objednávateľ odmietne prevziať dielo, je povinný spísať zápis, v
ktorom uvedie dôvody, pre ktoré dielo neprevzal. Po odstránení vád a nedorobkov, pre ktoré dielo nebolo

prevzaté objednávateľom, opakuje sa preberacie konanie podľa tohto článku Zmluvy o dielo.

79. Zmluvné strany sa v bode 9.5 zmluvy dohodli na povinnosti objednávateľa dielo prevziať len za
predpokladu jeho riadneho vykonania bez vád a nedorobkov, pričom predmetom odovzdania a prevzatia
malo byť celé dielo naraz (bod 9.1 Zmluvy). Žalobca namietal, že odmietnutím dielo prevziať žalovaný

porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 537 ods. 2 OBZ, ktoré žalobca označil za kogentné,
majúce prednosť pred zmluvnými dojednaniami. Ustanovenie § 537 ods. 2 OBZ nie je ako kogentné
subsumované ust. § 263 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou tam uvedených ustanovení. Rovnako sa
zmluvné strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v
tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Nemožno vylúčiť

povinnosťžalovanéhodieloprevziať,avšakokolnostiapodmienkyzasplneniaktorýchmutátopovinnosť
vznikne, si zmluvné strany môžu a majú modifikovať dohodou.

80. Povinnosťou žalobcu je dielo vykonať riadne a včas (bod 2.2 Zmluvy) podľa špecifikácie a v rozsahu
určenom v zmluve, a tomu potom zodpovedá povinnosť žalovaného, prevziať iba také dielo, ktoré

bude vykonané riadne a včas podľa zmluvy. Pokiaľ malo dielo vady, žalovanému nevznikla povinnosť
dielo prevziať a jeho neprevzatím z dôvodu existujúcich vád a nedorobkov, ktoré v preberacom konaní
žalobcovi vytkol, nemohlo dôjsť k omeškaniu s odovzdaním diela zavinením žalovaného, o to viac, ak
predmetom odovzdania a prevzatia malo byť celé dielo naraz (č. 9.1 Zmluvy o dielo), pričom ako zo
Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, jeho súčasťou bol súpis vád a nedorobkov v prílohe č. 2,

na ktorých odstránenie sa žalobca zaviazal do 31.01.2018. Odmietnutie žalovaného prevziať dielo v
procese preberacieho konania nemožno vnímať inak ako uplatnenie jeho práv v súlade čl. 9.1, 9.5 a
9.7 zmluvy o dielo, znenie ktorých navyše nijako neodporuje obchodnoprávnej úprave zmluvy o dielo
a kogentným ustanoveniam § 263 ods. 1 OBZ. Vzhľadom k uvedenému, potom nemožno súhlasiť
ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný ku dňu 20.12.2017 dielo prevziať neodmietol, a že odstránenie

vád a zistených nedostatkov, ktoré podľa názoru žalobcu možno považovať výlučne za nároky z vád
diela, prebiehalo po podpísaní preberacieho protokolu a skončení odovzdávacieho a preberacieho
konania dňa 20.12.2017 (skutočnosť ktorú žalobca nepreukázal). Posúdením zápisu o odovzdaní a
prevzatí diela (č.l. 68 a nasl. spisu) podľa jeho obsahu, ako aj v súlade s prílohami a vykonanými
dôkazmi, odvolací súd skonštatoval, že zoznam závad a nedorobkov (č.l. 73-74 spisu) predstavuje

zápis, v ktorom sú uvedené dôvody, pre ktoré nebolo dielo v súlade s čl. 9.7 Zmluvy o dielo prevzaté.
Tvrdenie žalobcu rozporuje aj samotný Záznam o odstránení vád a nedorobkov, v ktorom je uvedené:
„vady a nedorobky zdokumentované dňa 20.12.2018 (pozn. po správnosti rok 2017), boli odstránené v
požadovanej kvalite.“ Zoznam vád a nedorobkov s potvrdenými dátumami ich odstránenia bol prílohou
protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.02.2018, ktorý MsÚ Nové Zámky (žalovaný) potvrdil

písomne dňa 22.02.2018. Záznam o odstránení vád a nedorobkov bol datovaný dňom 12.03.2018 a
podpísaný stavebným dozorom a stavbyvedúcim žalobcu.

81. Z vykonaného dokazovania preto jednoznačne vyplynulo, že preberacie konanie bolo ukončené
dňa 16.02.2018, kedy zhotoviteľ dielo riadne odovzdal a objednávateľ ho bez výhrad prevzal. Súd

prvej inštancie správne neakceptoval tvrdenie žalobcu, že dielo bolo objednávateľovi odovzdané ešte
dňa 20.12.2017, a tiež správne ustálil, že termín začatia preberacieho konania nemožno považovať
za termín odovzdania diela. Podľa Zmluvy o dielo bol žalobca povinný zhotoviť dielo do 12 týždňov
od odovzdania a prevzatia staveniska. Žalovaný podľa zápisu odovzdal stavenisko žalobcovi dňa
15.08.2017, ten ho bez výhrad prevzal, z čoho je zrejmé, že lehota 12 týždňov uplynula dňa 07.11.2017

resp. 09.11.2017, keďže sa žalobca zaviazal zahájiť práce 17.08.2017 a žalovaný voči tomuto dátumu
nemal žiadne výhrady. Z Dodatku č. 1 k zmluve o dielo je zrejmé, že lehota na odovzdanie diela
bola zmluvnými stranami predĺžená o ďalšie 4 týždne. Žalobca mal potom povinnosť zhotoviť dielo
do 05.12.2017, resp. ak by sa táto lehota počítala od 17.08.2017 mal by povinnosť dielo zhotoviť do
07.12.2017. Sporným v konaní nebolo, že žalovaný s iným, neskorším odovzdaním diela nesúhlasil

a v tejto súvislosti nebol k Zmluve o dielo podpísaný ani ďalší dodatok, prípadne zmena v súlade s
článkom XI. bod 11.8. Zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
žalobca odovzdal žalovanému dielo dňa 16.02.2018, t. j. s omeškaním 72 dní (07.12.2017 -31.12.2017
omeškanie 25 dní, celý január 2018 omeškanie 31 dní, 01.02.2018 - 16.02.2018 omeškanie 16 dní).82. Odpoveď na námietku, v ktorej žalobca spochybňoval dôveryhodnosť a objektívnosť výpovedí
svedkov navrhnutých žalovaným, súd prvej inštancie poskytol v bode 14.25 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v ktorom s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 276/2014-29 zo dňa 09.06.2015
konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali
svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným: „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov
a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované

skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné
bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“

83. Podľa § 358 OBZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

84. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

85. Podľa § 301 OBZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..

86. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa s vyhotovením diela preukázateľne dostal do omeškania a
nedodržal zmluvne určený termín v znení jeho dodatku, žalovanému vznikol nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty, na ktorej sa zmluvné strany dohodli v čl. VII. Zmluvy o dielo. Právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty realizoval žalovaný vystavením faktúry č. 2113800205 a následným jednostranným
započítaním proti pohľadávke žalobcu. Nakoľko výška zmluvnej pokuty bola neprimerane vysoká
(predstavovala približne 35,99 % ceny diela), majúc na zreteli význam a hodnotu zabezpečovacej
povinnosti, ako aj skutočnosť, že žalovanému žiadna škoda nevznikla, súd prvej inštancie túto pokutu

aplikujúc inštitút moderačného práva znížil z 0,5% na 0,25% zmluvnej ceny diela bez DPH za každý
začatý deň omeškania. S takto určenou výškou zmluvnej pokuty sa odvolací súd stotožnil.

87.Súdprvejinštanciesprávnerozhodolajonárokunanáhradutrovkonania,keďžiadnejzostránsporu,
ktorých úspech v konaní bol iba čiastočný, ich náhradu nepriznal (pozn. žalobca bol úspešný v časti

istiny 64.130,04 eur s príslušenstvom a žalovaný v prevyšujúcej časti istiny, v ktorej súd napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol; t. j. 128.260,08 - 64.130,04 = 64.130,04 eur).

88. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu
(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP")
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
splnil.89. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, konštatujúc, že ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

91. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto
konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).