Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210236
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpenej: JUDr. Evald Dzurenda, advokát so sídlom
Hlavná 19, 080 01 Prešov, IČO: 50120735, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX
XX, XXX XX D., 2/ I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 3/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. D. F. XXX/XX, XXX XX E., 4/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., 5/ L. G., nar. X.X.XXXX, bytom M.
XXXX/XX, XXX XX C., 6/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX O. K. E., H. K., P. Q., 7/ E.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom Torysa 210, 082 76 Torysa, žalovaní v 1/ až 7/ rade zastúpení: JUDr. Daniel

Boľanovský, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42239265, o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/68/2024-138 zo
dňa 7.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva vo vzťahu k žalovaným v 1/ až 7 rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. U r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 07.02.2024, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Sabinov - katastrálny odbor zo dňa 05.03.2024 pod
N. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX, k.ú. C. K. N. j e n e p l a t n á .

II. U r č u je , že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1., 3. a 4. rade dňa 14.02.2024, ktorej

vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Sabinov - katastrálny odbor zo dňa 11.03.2024 pod
N. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX A. XXXX, k.ú. C. K. N. j
e n e p l a t n á .

III. U r č u je že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 5. rade dňa 14.02.2024, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Sabinov - katastrálny odbor zo dňa 11.03.2024 pod

N. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX, k.ú. C. K. N. j e n e p l a t n á .IV. U r č u je ,že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 6. rade dňa 01.03.2024, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Sabinov - katastrálny odbor zo dňa 03.04.2024 pod
N. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným na

LV č. XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX, k.ú. C. K. N. j e n e p l a t n á .

V. U r č u je , že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 7. rade dňa 06.08.2024, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Sabinov - katastrálny odbor pod N. XXXX/XXXX,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX,

XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX, k.ú. C. K. N. j e n e p l a t n á .

VI. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

VII. Vo vzťahu k výroku II. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

VIII. Vo vzťahu k výroku III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1. a 5. rade nárok na náhradu trov

konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

IX. Vo vzťahu k výroku VI. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1. a 6. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia

vo veci samej.

X. Vo vzťahu k výroku V. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1. a 7. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, § 140, §
602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 605 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 153 ods.
1, 3 CSP a konštatoval, že s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP
neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného v 1/ rade z dôvodu, že tieto neboli uplatnené

včas. Žalovaný v 1/ rade neuviedol, žiadne objektívne okolnosti, ktoré mu bránili vyjadrenie vo veci
samej doručiť v lehote na základe uznesenia zo dňa 30.1.2025, prípadne v primeranej lehote po
doručení predvolania na pojednávanie, ktoré prevzal jeho právny zástupca ešte dňa 22.4.2025 tak, aby
mal súd vytvorený dostatočný časový priestor na zabezpečenie stanoviska žalobkyne k uvedenému
vyjadreniu so zachovaním procesných práv a povinností. Na zásadu sudcovskej koncentrácie poukázal

aj v súvislosti s tou skutočnosťou skutočnosť, že neprihliadal na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade aj
z dôvodu jeho doručenia krátko pred termínom nariadeného pojednávania a z dôvodu zachovania práv
a povinností žalobkyne by bolo nevyhnutné uvedené pojednávanie odročiť a umožniť žalobkyni tak
zaujať stanovisko k týmto novým skutkovým tvrdeniam.

3. Za účelovú argumentáciu žalovaného v 1/ rade považoval aj tvrdenie, že po nahliadnutí do spisového
materiálu zistil, že žalobkyňa súdu prvej inštancie nedoručila žiadne podanie k jeho vyjadreniu k žalobe.
Žalovaný v 1/ rade zastúpený advokátom, u ktorého sa predpokladá znalosť CSP, si musel byť vedomý,
že súd prvej inštancie realizuje nariadenie pojednávania vo veci samej až po realizácii procesného
postupu uvedeného v § 167 CSP. Preto súd prvej inštancie v rámci realizácie procesného postupu

v § 181 ods. 2 CSP konštatoval, že na podanie žalovaného v 1/ rade zo dňa 30.4.2025 prihliadať
nebude a v zmysle jeho návrhov nevykoná návrhy na doplnenie dokazovania, keďže by tým nedošlo
k zmene právneho posúdenia predmetu sporu. V súvislosti s tým poukázal na tú skutočnosť, že jediným
relevantným dôkazom, ktorým by bola vyvrátená pravdivosť skutkového tvrdenia žalobkyne o porušení
jej predkupného práva pred prevodom spoluvlastníckych podielov žalovanými v 2/ až 7/ rade, by bolo

predloženie písomnej ponuky zo strany žalovaných v 2/ až 7/ rade realizovanej pred prevodom ich
spoluvlastníckych podielov v prospech žalovaného v 1/ rade v súlade s ustanovením § 605 Občianskeho
zákonníka. Relevantným dôkazom nemôže byť predložená elektronická komunikácia medzi žalobkyňoua žalovaným v 1/ rade spolu s návrhom kúpnej zmluvy, ktorý sa týkal prevodu jej spoluvlastníckych
podielov a nie spoluvlastníckych podielov žalovaných v 2/ až 7/ rade.

4. Za splnenie si povinností spoluvlastníka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka nie je možné
považovať ponuku inej osoby ako prevádzajúceho spoluvlastníka a v inej forme a s iným obsahom, ako
to vyžaduje zákon (7Cdo/46/2020, 7MCdo/1/2013, 2Cdo/84/2023).

5. Tiež uviedol, že pokiaľ žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 140

Občianskehozákonníkaježaloboupodľa§137písm.d)CSP,kedysúdneskúmaexistenciunaliehavého
právneho záujmu na podanie takejto žaloby, je potom akákoľvek argumentácia žalovaného v 1/
rade týkajúca sa motivácie žalobkyne k podaniu predmetnej žaloby právne irelevantná. Súd prvej
inštancie v takomto prípade iba zisťuje, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne pri prevode
spoluvlastníckych podielov zo strany iných spoluvlastníkov v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 602 a § 606 Občianskeho zákonníka.

6. Uviedol, že v konkrétnom prípade neobstojí ani kritérium dobrých mravov v súvislosti s realizáciou
práva žalobkyne garantovaného ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, pokiaľ samotní žalovaní
v 2/ až 7/ rade nerešpektovali svoju zákonnú povinnosť pred prevodom svojich spoluvlastníckych
podielov postupom podľa § 602 a § 606 Občianskeho zákonníka.

7. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaných v 1/ až 5/ a 7/ rade na pojednávaní dňa 7.5.2025, že žalobkyňa
sa nedovolala relatívnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv vo vzťahu k predávajúcim z dôvodu, že
pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu
a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto,
aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa
tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v

rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31.8.2010 pod sp. zn. 5Cdo/211/2009).

8. Na základe zistených skutočností preto pre porušenie predkupného práva žalobkyne vyhovel žalobe o
neplatnosť právnych úkonov tak, ako uviedol vo výroku I. až V. predmetných spoluvlastníckych podielov

žalovaných v 2/ až 7/ rade a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojením s § 262
ods. 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovaným v 1/ až 7/ rade nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ až 7/ rade proti

všetkých výrokom prvoinštančného rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. a), b), d),
e), f), g), h) CSP, a to že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávny procesným postupom
znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam, zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Konštatovali, že rozhodnutie prvoinštančného súdu považujú za nezrozumiteľné, neodôvodnené
a zmätočné aj vo vzťahu aj k výroku o trovách konania. Poukázali, že prvoinštančný súd odôvodnil
rozhodnutie tým, že žalobkyňa sa domáhala ako oprávnená spoluvlastníčka relatívnej neplatnosti

právneho úkonu a že žiaden zo žalovaných v 2/ až 7/ rade, ktorí mali postavenie predávajúcich nepopreli
tvrdenie žalobkyne, že realizovali prevod nie blízkej osobe, a že nerešpektovali jej predkupné právo
v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Zároveň neprihliadol na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade zo
dňa 30.4.2025 s odôvodnením koncentrácie konania podľa § 153 CSP.

10. Poukázali, že žalovaný v 1/ rade sa vyjadril k žalobe dňa 20.2.2025, pričom v tomto podaní sporoval
v žalobe uvádzané skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou. Tvrdil, že žalobkyňa
poskytuje skreslené informácie vo vzťahu aj k neuplatneniu predkupného práva a že rovnako skreslený
rozsah ňou tvrdených skutočností preukáže dôkazom – a to výsluchom samotnej žalobkyne. Žiadal súd,abypredvolalžalobkyňuazabezpečiljejprítomnosť,abybolavypočutá.Dňa22.4.2025boložalovanému
v 1/ rade doručené predvolanie na pojednávanie na deň 7.5.2025. Následne požiadal na konajúcom
súde o nahliadnutie do súdneho spisu, pričom zistil, že žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade

nevyjadrila, preto žalovaný v 1/ rade doplnil podanie (ako dupliku), ktoré realizoval 30.4.2025, teda
6 pracovný deň po dni oznámenia termínu pojednávania. Vo vzťahu k uvedenému vyjadreniu zo dňa
30.4.2025 uviedol, že na toto súd neprihliadal, pričom sa odvolal na koncentráciu konania podľa § 153
CSP.

11. Má za to, že konajúci súd nepostupoval spôsobom podľa § 167 ods. 4 CSP, a teda nemohlo dôjsť
k sudcovskej koncentrácii konania uznesením, ktorým sa žalovaná strana zvyčajne vyzýva na tzv.
dupliku.

12. Uviedol, že 30.4.2025 nebolo súdne konanie zo strany súdu skoncentrované a nebol ani zákonný
dôvod na to, aby súd neprihliadal na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade. Vo vzťahu k ostatným žalovaným

poukazoval na tieto skutočnosti v rámci svojho prvotného vyjadrenia k žalobe na pojednávaní. Preto súd
svojim postupom naplnil odvolacie dôvody v rozsahu § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.
O koncentrácii konania konajúci súd nevydal uznesenie podľa § 167 ods. 4 CSP a ani vo vzťahu k v tom
čase právne nezastúpeným účastníkom v 2/ až 7/ rade.

13. Žalovaný v 1/ rade totiž realizoval popretie skutkových a právnych okolností tvrdených žalobkyňou
a návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne v rámci svojho vyjadrenia k žalobe a žalovaní v 2/
až 7/ rade realizovali popretie a návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne na konaní dňa
7.5.2025, teda všetko pred vykonaním zákonnej koncentrácie konania zo strany súdu, teda podľa § 154
CSP. Preto žalovaní v 1/ až 7/ rade majú za to, že takýmto postupom súdu boli naplnené odvolacie

dôvody, ktoré mali zásadný vplyv na výsledok konania. Výsluch žalobkyne je možné považovať za
jeden zo základných dôkazných prostriedkov a odmietnutie vykonania takéhoto navrhovaného dôkazu
považuje za zásadný zásah do práva účastníka konania, ktorý mohol mať vplyv na výsledok konania.
Poukázal, že osobitný vzťah žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho je postavením, ktoré neumožňuje
v rámci procesného konania vykonávať dôkaz s preukázaním realizovanej ponuky predkupného práva,

keďže ako kupujúci túto nerealizuje. V tomto postavení kupujúceho je teda dôvodné klásť vyššiu mieru
právnej ochrany účastníka konania tým, že sa mu poskytne možnosť realizovať iné dôkazy, pričom za
taký možno považovať výsluch žalobkyne ako navrhovateľky v konaní. S ohľadom na túto pozíciu návrh
na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne považujú za elementárny dôkazný prostriedok, ktorého
popretie zo strany súdu má vážny dopad na procesnú schopnosť, spravodlivé a efektívne konanie

a uplatňovať princíp spravodlivosti. Názor súdu, že výsluch žalobkyne by nijako nezmenil právny názor
súdu uviedol, že žalovaný v 1/ rade ako kupujúci má obmedzenú možnosť dôkazných prostriedkov
vo vzťahu k realizácii predkupného práva a jeho dôkazná aktivita musí smerovať aj k iným dôkazom
preukazujúcim záujmy žalobkyne. Vo vzťahu k osobe žalobkyne žalovaný v 1/ rade predložil 30.4.2025
aj iné listinné dôkazy, ktoré súd nevykonal ich oboznámením. Žalovaní v 1/ až 7/ rade sú názoru, že

žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným v 1/ rade pomerne jasne prejavila záujem o predanie nehnuteľnosti,
na základe ktorého žalovaný v 1/ rade nechal vyhotoviť kúpnu zmluvu, až tesne pred podpisom tejto
kúpnej zmluvy, požadovala však vyššiu, než dojednanú cenu. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetomzáujmu–ideorodinnýdomsúpisnéč.XXX,oktorýsažalobkyňanestará,aniknehnuteľnosti
patriacim pozemkom, a neprejavuje akýkoľvek záujem. Práve činnosť žalovaného v 1/ rade smerujúca

k sceľovaniu neužívateľmi spoluvlastníckych podielov smeruje k účelnému využitiu veci. Za tým účelom
vyhľadal žalobkyňu, ponúkol odkúpenie jej podielu, a keďže neuhradil cenu žalobkyňou náhle zmenenú,
táto realizovala svoje formálne právo, pričom mala vedomosť, že žalovaný v 1/ rade tieto spoluvlastnícke
podiely sceľuje. Poukázal tiež, že žalobkyňa nekoná vo vlastnom záujme, a k formálnemu uplatneniu
relatívnej neplatnosti došlo zo strany žalobkyne až po tom, čo žalovaný v 1/ rade odmietol scelené

podiely previesť na jeho osobu.

14. Žalovaní v konaní preukazovali skutočný nezáujem žalobkyne o vedené nehnuteľnosti a iba
formálny výkon jej práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka a všetky žalovanou stranou navrhované
dôkazy smerovali k preukázaniu tohto formálneho výkonu práva. Tiež namietali odôvodnenie bodu 35.

napadnutého rozhodnutia, že nie je možné odmietnuť posúdenie kritéria dobrých mravov za situácie,
keď žalovaní 2/ až 7/ rade nerešpektovali svoju povinnosť ponuky predkupného práva. Uviedli, že
kritérium dobrých mravov je práve určené pre posúdenie postupu účastníka, ktorý je výkonom jeho
zákonného práva, avšak existujúci rozpor s dobrými mravmi neguje ním formálne uplatňované právo.Takéto posúdenie, ako vykonal súd prvej inštancie, vykonáva všeobecnú a absolútnu negáciu aplikácie
ustanovenia o výkone zákonného práva v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali analogicky na nález
Ústavného súdu ČR IV.ÚS/3542/2020, ktorý judikuje, že nie je vylúčené, že aj výkon práva, ktorý

zodpovedá zákonu, môže byť považovaný v rozpore s dobrými mravmi a bude mu preto súdom odopretá
súdna ochrana.

15. Uzavrel, že žalovaní majú jednoznačne za to, že žalobkyňa bytom v Liptovskom Mikuláši
neprejavovala a neprejavuje akýkoľvek záujem o dané nehnuteľnosti v k.ú. C. K. N. a svoj iba zištný,

formálny záujem prezentuje podanou žalobou voči účastníkom, ktorých postup smeruje k sceľovaniu
a účelnému využitiu dlhodobo neužívaných nehnuteľností. Celková výmera pripadajúca na žalobkyňu,
z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje dotknuté predkupné právo na 13-tich parcelách predstavuje výmeru
spolu 46,4 m2. Samotná výmera žalobkyne vo väzbe na veľkosť spoluvlastníckych podielov a počet
parciel zreteľne ilustruje jej „skutočný záujem“ o zachovanie jej spoluvlastníctva a jej záujem o formálne
využitie predkupného práva. Takéto uplatňovanie práva je vzorkou a hypotézou právnej normy kritéria

dobrých mravov.

16. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania v piatich výrokoch vyvoláva zmätočnosť,
pretože násobné priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia za jeden a ten istý úkon právnej služby
opakovane, teda päťkrát za jeden a ten istý úkon právneho zástupcu žalobkyne vyvoláva zmätočnosť.

Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. K podanému odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, pričom prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový
stav veci a premietol aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. K argumentácii žalovaných týkajúcej

sa nesprávnej aplikácie inštitútu sudcovskej koncentrácie uviedla, že ku každému z prostriedkov
procesného útoku, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo svojej žalobe, mali žalovaní objektívnu možnosť
sa riadne vyjadriť v 15-dňovej lehote. Túto povinnosť si však v rámci vyjadrenia sa k žalobe riadne
nesplnili. Žiadny z prostriedkov procesnej obrany, ktoré žalovaný v 1/ rade prezentoval až vo vyjadrení
30.4.2025, nepredstavuje prostriedok procesnej obrany, ktorý by nebolo možné uplatniť už v rámci

vyjadrenia sa k žalobe zo dňa 20.2.2025. Za účelom ochrany svojich práv bolo výlučne v záujme
žalovaných dbať na ich procesnú diligenciu a nespoliehať na skutočnosť, ktorá v závislosti od postoja
žalobkyne mohla, no nemusel nastať. S postupom súdu prvej inštancie sa stotožňuje nakoľko v rámci
súdneho konania nebolo sporné, že žalovaní v 2/ až 7/ rade porušili svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu
k zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Okolnosti, na ktoré poukazujú

v odvolaní, nie sú pre účely tohto súdneho konania relevantné. To, že prejavila v minulosti záujem
odpredať svoje spoluvlastnícke podiely neznamená, že tento postoj je trvalo nemenný. Poukázala na to,
že konajúci súd nie je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz, ale iba tie, ktoré sú relevantné pre
objasnenie prejednávanej veci s prihliadnutím na princíp, rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti konania.
Preto obrannú stratégiu žalovaných založenú na argumentácii výkonu práva žalobkyne v rozpore

s dobrými mravmi považuje za účelovú a špekulatívnu. Rovnako správne považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj o trovách konania, keďže súd rozhodoval o samostatných nárokoch žalobkyne, preto
na túto skutočnosť reflektoval aj pri rozhodovaní o trovách konania, kde individuálne posudzoval úspech
žalobkyne voči každému z ňou uplatňovaných nárokov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

18. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili aj žalovaní v 1/ až 7/ rade, ktorí zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednáva v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancienastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanovil medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil
správny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktoré obstojí v konfrontácii s požiadavkami
kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí.

22. K námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkový zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávny právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce aplikoval správny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny
právny záver (pozri napr. 7Cdo/7/2010).

23. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu sa predmetnou žalobou žalobkyňa domáhala
určenieneplatnostikúpnychzmlúvuzatvorenýchmedzižalovanýmv1/radeakokupujúcimažalovanými
v 2/ až 7/ rade ako predávajúcimi v predmete prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 2/ až
7/ rade k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,
XXXX, XXXX, XXXX titulom porušenia jej predkupného práva. Poukazovala, že spoluvlastnícke podiely

žalovaný v 1/ rade nadobudol na základe kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva uzatvorených
so žalovanými v 2/ až 7/ rade, ktorí svoje spoluvlastnícke podiely previedli bez toho, aby v súlade s §
140 Občianskeho zákonníka splnili svoju zákonnú povinnosť a tieto jej ponúkli na ich odkúpenie ako
podielovému spoluvlastníkovi.

24. V konaní nebolo sporné, že žalovaní v 2/ až 7/ rade potvrdzovali, že predmetné spoluvlastnícke
podiely k sporným nehnuteľnostiam neponúkli k odkúpeniu žalobkyni, a teda nepopreli pravdivosť jej
tvrdenia, že realizovali prevod bez toho, aby jej ponúkli na odkúpenie tento spoluvlastnícky podiel a že
nešlo o prevod, ktorý by mal postavenie blízkej osoby.

25. Preto správne prvoinštančný súd zameral svoju pozornosť na procesnú aktivitu žalovanej strany,
najmä vo vzťahu k zásade koncentrácie konania a tej skutočnosti, že prvoinštančný súd po obdržaní
žaloby a potrebných úkonov uznesením zo dňa 30.1.2025 č.l. 91 vyzval žalovaných v 1/ až 7/ rade, aby
sa vyjadrili k žalobe, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, označili dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Toto uznesenie realizoval postupom podľa § 167 ods. 2 CSP. Prvoinštančný

súd v odôvodnení svojho uznesenia odkázal, že vydané uznesenie realizuje v zmysle § 167 ods. 2 CSP.
Zároveň pripojil aj poučenie o procesných právach strán sporu.

26. Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v
lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol

vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

27.Podľaustanovenia§167ods.4CSP,aksúdneurobíinévhodnéopatrenia,doručívyjadreniežalobcu
podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej

súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

28. Odvolací súd na časovej osi tohto prípadu následne z obsahu spisu zistil, že podaním zo dňa

20.2.2025 na č.l. 98 sa žalovaný v 1/ rade vyjadril k žalobe žalobkyne, ktorý popieral skutočnosti tvrdené
žalobkyňou a poukazoval, že tento skreslený rozsah ňou tvrdených skutočností preukáže dôkazom,
a to výsluchom žalobkyne, ktorý navrhoval súdu ako dôkaz vykonať. Prvoinštannčný súd vo veci dňa
30.3.2025 vytýčil termín pojednávania na 7.5.2025, pričom 24.4.2025 žalobkyňa ospravedlnila písomne
svoju neúčasť súdu s odkazom na vzdialenosť od sídla súdu, keďže je na materskej dovolenke a stará sa

o 5-mesačné dieťa. Následne 29.4.2025 do spisu nahliadol žalovaný v 1/ rade a doplnil svoje vyjadrenie
dňa 30.4.2025 a navrhoval vykonať výsluch ďalších svedkov J. R. a jeho manželky R., bytom C. K. N..29. Súd na vytýčenom termíne pojednávania (7.5.2025) konštatoval, že bola zachovaná 5-dňová lehota
na prípravu pojednávania, že na pojednávanie sa nedostavili žalovaní v 2/ až 7/ rade, že bolo doručené
právne zastupovanie žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ až 5/ rade a 7/ rade a žalovaný v 6/ rade

svoju neúčasť neospravedlnil. Následne konal v neprítomnosti žalovaného v 6/ rade. Právny zástupca
žalovaných žiadal, aby súd vykonal dôkazy v zmysle nimi predloženého návrhu spolu s listinnými
dôkazmi, na ktoré sa odvolávali. Následne súd prvej inštancie realizoval predbežné právne posúdenie
v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Okrem iného poukázal, že skutkové tvrdenia a nové dôkazy sú súdu
predložené v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania s tým, že poukázal, že žalovaný

v 1/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2025 iba žiadal o predĺženie lehoty do 26.2.2025, avšak
žiadne dôkazy – vyjadrenie nepredložil až pred termínom pojednávania, v dôsledku čoho by bolo
porušené právo strany sporu na spravodlivé konanie, pretože pokiaľ sa nepredložili zo strany žalovaných
listinné dôkazy preukazujúce, že splnili podmienku pred prevodom ich spoluvlastníckych podielov na
žalovaného v 1/ rade v súlade s § 605 Občianskeho zákonníka, potom je žaloba dôvodná a súd vykoná
dokazovanie iba oboznámením kúpnych zmlúv bez vykonania dôkazov v zmysle návrhu žalovaného

v 1/ rade.

30. Odvolací súd v súvislosti so zisteniam prvoinštančného súdu konštatuje, že ak prvoinštančný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia odkazuje na tú okolnosť, že neprihliadal na prostriedky procesnej
obrany žalovaného v 1/ rade z dôvodu, že neboli uplatnené včas, pričom žalovaný v 1/ rade neuviedol

žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili vyjadrenie vo veci samej doručiť v lehote na základe
uznesenia do 30.1.2025, prípadne v primeranej lehote, potom je potrebné považovať argumentáciu
žalovaného v 1/ rade za účelovú a konštatáciu súdu, že na podanie žalovaného v 1/ rade zo dňa
30.4.2025 prihliadať nebude a nevykoná návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu, že by nedošlo
tým k zmene právneho posúdenia predmetu sporu, za dôvodnú.

31. Je totiž správna argumentácia prvoinštančného súdu, že v konaní pred prvoinštančným súdom
nebola vyvrátená pravdivosť tvrdenia žalobkyne o porušení jej predkupného práva a ponuky zo strany
žalovaných v 2/ až 7/ rade pred realizovaným prevodom žalovaného v 1/ rade. Správne prvoinštančný
súd uzavrel, že elektronická komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade, na ktorú žalovaní

poukazovali vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2025 ako novú skutočnosť, nový dôkaz, potvrdzujúci, že
žalobkyňa mala záujem o odkúpenie tohto podielu (konaním žalovaného v 1/ rade) nepovažoval za
relevantný dôkaz, ktorý by privodil zmenu v právnom závere súdu o tom, že za splnenie povinnosti
spoluvlastníka nie je možné považovať ponuku inej osoby v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Preto ak zásadnou odvolacou námietkou žalovaných bola tá skutočnosť, že vo vzťahu k ich vyjadreniu

zo dňa 30.4.2025 súd na toto vyjadrenie neprihliadal, odvolávajúc sa na koncentráciu konania podľa
§ 153 CSP s odkazom na skutočnosť, že nevydal uznesenie podľa § 167 ods. 4 CSP, túto považoval
za nedôvodnú. Prvoinštančný súd totiž dňa 30.1.2025 vydal uznesenie, ktorým vyzýval na označenie
dôkazov v zmysle § 167 ods. 2 CSP spolu s poučením, uznesenie, ktoré bolo doručené žalovaným
účastníkom konania tak, ako to vyplýva z č.l. 91, teda aj žalovanému v 1/ až 7 rade. Z tohto dôvodu

táto námietka žalovaných neobstojí a rovnako ani tá námietka, že by výsluch žalobkyne bolo potrebné
považovať za jeden zo základných dôkazných prostriedkov, ktorý by mohol mať zásadný zásah do práv
účastníka konania, resp. na výsledok konania žalovaných. Odvolací súd je názoru, že ani samotný
výsluchžalobkynezdôvodov,naktorépoukazovaližalovaní,bynepriniesolzásadnúzmenuvrozhodnutí
súdu, pokiaľ žalovaní nepredložili dôkaz týkajúci sa tej skutočnosti, že žalobkyňa obdržala ponuku

od predchádzajúcich spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť napokon žalovaní ani
nespochybňovali.

32. Preto odvolací súd mal za to, že ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konanie je
normatívnym vyjadrením princípu zakotveného v Čl. 5 CSP, v zmysle ktorého môže súd odmietnuť

procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

33. V zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie
je včasné. Je o diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávanie lehotu na dodatočné
splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4 CSP). Toto ustanovenie je však vo vzťahu

k § 153 ods. 1 druhá veta CSP lex specialis.

34. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú
v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedok procesného úkonuvčas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vydôvodiť
sankčnédôsledky,tedanaomeškanýúkonneprihliadnuť.Jevšakjehopovinnosťvodôvodnenírozsudku
vo veci samej vždy vysvetliť, prečo na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie tohto

diskrečného práva súdu však vždy závisí od okolností konkrétneho prípadu.

35. Keďže predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorých sa žalobkyňa domáha
z dôvodu, že žalovaní v 2/ až 7/ rade ako spoluvlastníci nesplnili svoju zákonnú povinnosť a neponúkli
jej predmetné podiely na odkúpenie a v konaní to ani nepopierali, s ohľadom na hospodárnosť, rýchlosť

konaniaaskutkovýstavveciodvolacísúdmalzato,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,akžalobe
z týchto dôvodov vyhovel. Odvolací súd nevzhliadol, aby v danom konaní boli zásadným spôsobom
porušené práva účastníka konania, napríklad aj vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ktorý sa k žalobe
riadne vyjadril dňa 20.2.2025, uviedol, že nárok žalobkyne neuznával len poukazom na to, že táto
poskytuje skreslené informácie. Tieto skreslené informácie neskôr, ako poukazuje právny zástupca
žalovaných, vyjadrili vo svojom podaní zo dňa 30.4.2025, ktoré mali spočívať v zaobstaraní dôkazov

súvisiacich s elektronickou komunikáciou opäť žalovaného v 1/ rade so žalobkyňou. Tento dôkaz bez
ďalšieho nemôže byť tým relevantným dôkazom pre právny záver súdu o tom, že skutočne nebolo
zistené,abytútoponukurealizovaližalovanív2/až7/rade.Vsúvislostistýmtozáverompotomnásledne
bolo aj správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách konania.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol
v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho
konania vo vzťahu k žalovaným v 1/ až 7/ rade v rozsahu 100 %.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).