Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209282
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: Generali Česká
pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452
72 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného: JUDr. Jozef
Barabás, advokát, so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves, IČO: 50076477, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenému: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Tehelná
46, Bardejov, IČO: 42246237, o zaplatenie 87.900,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/8/2023-209 zo dňa 28.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 43 950,49 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 43 950,49 eur od 04.10.2023 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 300

eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 1, § 790, § 789 ods.
2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 až 3, § 12 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že podanú žalobu považoval za dôvodnú
čo do základu uplatneného nároku. Spornou ostala výška plnenia, ktorej sa žalovaný môže od žalobcu

domáhať.

3. Uviedol, že žalobca argumentoval primeranosť výšky uplatneného nároku okolnosťami prípadu a tým,
že uplatnený nárok predstavuje len časť náhrady vyplatenej na náhradu škody spôsobenej žalovaným.Žalovaný argumentoval neprimeranosťou uplatneného nároku žalobcom, okolnosťami prípadu, svojimi
osobnými a majetkovými pomermi a za primerané považoval priznanie nároku na zaplatenie žiadanej
sumy vo výške 15.000,- eur.

4. V súvislosti s okolnosťami predmetného prípadu uviedol, že žalovaný spôsobil škodu na zdraví
poškodenej svojím hrubo nezodpovedným konaním v intenzite trestného činu, kedy pod vplyvom
alkoholu viedol motorové vozidlo po tom, čo v predchádzajúci večer požíval alkoholické nápoje. Súd
prihliadol na túto okolnosť prípadu ako zvlášť závažnú a priťažujúcu. Vedenie vozidla pod vplyvom

alkoholu presahujúcom hranicu koncentrácie 1 promile súd považuje za neakceptovateľné, pričom
takéto protiprávne konanie neospravedlňuje ani nízky vek žalovaného, ktorý si podľa svojho vyjadrenia
nemal uvedomovať rýchlosť odbúravania alkoholu z organizmu. Rovnako za veľmi dôležité považoval
súd v predmetnej veci zohľadniť následky konania žalovaného spôsobené vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Žalovaný svojím konaním okrem materiálnej škody na vedenom motorovom
vozidle spôsobil poškodenej D. E. závažné poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého bola uvedená do

komatózneho stavu (neskôr bdelej kómy) a spôsobený bol zamĺknutý potrat, pričom u poškodenej došlo
v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania k závažnému ovplyvneniu
obvyklého spôsobu života, bola odkázaná na nepretržitú starostlivosť s neistou prognózou vyliečenia,
vysokým rizikom ďalších komplikácií, ktoré môžu viesť k úmrtiu poškodenej. Svojou nezodpovednosťou
sa tak nedopustil „len“ všeobecne nebezpečného úmyselného trestného činu, ale zasiahol aj jednu

z najvýznamnejších spoločnosťou chránených hodnôt, a to zdravie človeka. Okolnosti prípadu tak s
ohľadom na vykonané dokazovanie súd považoval za značne závažné, čomu musí zodpovedať aj výška
žalobcovi priznaného nároku vo vzťahu k jeho výchovnému (odstrašujúcemu) účelu na žalovaného.

5. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáha zaplatenia regresného nároku

z titulu plnenia žalobcu za žalovaného, ktoré bolo vyplatené z titulu poistnej udalosti, pri ktorej žalovaný
viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Žalobca si tak s odkazom na ustanovenie §
12 Zákona o PZP uplatňuje regresnú náhradu, ktorú vyplatil za žalovaného Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, Sociálnej poisťovni a titulom náhrady škody na zdraví. Ďalej zistil, že žalovaný spáchal
úmyselný trestný čin pod vplyvom návykovej látky. Hodnota 1,38 promile alkoholu v krvi žalovaného je

hodnota, ktorú si musel uvedomovať, nakoľko táto hodnota dokáže ovplyvniť reakcie človeka. Žalobca
dával do pozornosti, že zhodnotil už aj spoločné zavinenie poškodenej a v rámci regresného nároku si
uplatňuje polovicu uplatnených nárokov, pričom sa nejedná o konečnú škodu, ktorá vznikla, ale žalobca
má ďalšie náklady súvisiace so stavom poškodenej vytvorenej rezervy viac ako 200.000,- eur, pričom
je názoru, že moderácia ohľadom zníženia sa má týkať budúcnosti vyplatených náhrad. V súvislosti

s majetkovými pomermi žalovaného poukazoval, že tieto sa mu javia prispôsobované tomuto konaniu.
Uplatnená výška regresnej náhrady nie je vyššia ako bežná hypotéka a je názoru, že v danom prípade
priestor na uplatnenie moderácie súdu za účelom zníženia regresného nároku nie je daný a navrhoval
žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný poukazoval na obsah svojich písomných vyjadrení, poukazoval na svoje majetkové pomery,
býva v obecnom byte, narodila sa mu dcéra, je ženatý, bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného a jeho
manželky bolo rozhodnutím Okresného súdu Bardejov zrušené za trvania manželstva. Manželka je
aktuálne práceneschopná, stará sa o maloleté dieťa, o výške nemocenskej dávky manželky žalovaného
nebolo doposiaľ rozhodnuté. Žalovaný je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok. Je ochotný platiť

primeraný nárok žalobcu. Nepopieral, že v roku 2018 spôsobil dopravnú nehodu. Poukazoval, že v tom
čase bol jeho vek nízky, býval u svojich rodičov, pričom s následkami spôsobenej nehody aj on sa
musel vyrovnávať. Absolvoval pobyt v F. D. G., následne bol vo výkone trestu odňatia slobody, z
ktorého bol podmienečne prepustený. Žalovaný teda nemal možnosť nadobudnúť relevantný príjem a
majetok. Suma, ktorú v konaní navrhol žalovaný nie je bezvýznamná voči jeho pomerom. Úhrada sumy,

ktorú požaduje žalobca považuje za nereálnu a v prípade vyhovenia by voči žalovanému nasledovala
dlhodobá exekúcia. Žalovaný má nepochybne bežné výdavky, napr. titulom ošatenia a súdu môžu byť
doklady o úhradách bežných výdavkoch žalovaného predložené. Zároveň navrhol, aby súd vykonal
lustráciu majetku žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný vo veku necelých 22 rokov spôsobil dopravnú
nehodu s tragickými následkami, ktorá obrátila život na ruby hlavne poškodenej a jej rodine, ale vo

významnej miere aj žalovanému, a to až do takej miery, že mal opakovane samovražedné sklony.
Okolnosti dopravnej nehody boli predmetom podrobného vyšetrovania a je zjavné, že vzhľadom na svoj
nízkyvekžalovanýnedokázalposúdiťsvojuschopnosťviesťmotorovévozidlovzhľadomnaodbúravanie
alkoholu v jeho tele. Trestný súd prihliadal aj na okolnosť, že žalovaný s poškodenou síce boli v mestena víno, ale odviezli sa taxíkom, čo podľa jeho názoru poukazuje na elementárnu zodpovednosť pri
konzumácii alkoholických nápojov. V skorých ranných hodinách, na naliehanie poškodenej, ktorá bola
veľmi blízkou osobou žalovaného, jej tento chcel vyhovieť, ale šťastne už na miesto nedošli. Žalovaný

sa podrobil sociálnej pomoci z ťažkých podmienkach F. D. G. s tým, že následne si odpykal aj trest
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. Vzhľadom na okolnosti ani nežiadal o odpustenie zvyšku trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Po tomto období, ktoré trvalo niekoľko rokov, sa žalovaný
zaradil do normálneho života, oženil sa a má dieťa. Má tak vyživovacie povinnosti voči manželke a
dieťaťu bez ohľadu na to, či bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené alebo nie. Zrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov za daných okolností podľa názoru žalovaného je logickou a
legitímnou požiadavkou jeho manželky. Žalovaný so svojou rodinou má prenajatý obecný byt, pokúšal sa
pracovať, pričom z daňového priznania za rok 2023 vyplýva, že jeho príjmy v roku 2022 boli 7.184,- eur
a v predchádzajúcom období 6.125,- eur. Vzhľadom na mladý vek aj okolnosti, že žalovaný pochádza z
početnej rodiny, reálne nemá žiaden majetok, ani ho nemal ako nadobudnúť v čase spáchania dopravnej
nehody. Žalovaný sa ani žiadneho majetku nezbavil. Je zjavné, že škody sú veľmi vysoké, tak ako

boli súdom zistené, pričom žalovaný nemá ani z čoho zaplatiť škodu na zničenom vozidle Citroën,
ktoré patrilo jeho rodičom. V rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci predložil žalovaný žalobcovi
návrh, avšak k dohode nedošlo, pričom okolnosti na strane žalobcu sú pochopiteľné, avšak žalovaný iné
možnosti, bez toho, aby ohrozil riadnu výživu svojej rodiny, nemá. Pokiaľ bude zaviazaný v plnej sume v
zmysle žaloby, uvedené môže viesť jedine k exekúcii. Ústavný súd v spomínanom náleze jednoznačne

hovorí o výchovnom pôsobení výšky náhrady v daných prípadoch ale vylučuje jej likvidačný charakter.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný v konaní navrhol sumu, ktorá podľa jeho názoru pri mesačnom
splácaníbudeprenehoajehorodinuciteľná.Budetrvaťdlhšieobdobieažalovanýbudemusieťvynaložiť
snahu, aby mohol uvedené splácať. Preto žiada súd, aby zohľadnil obranu žalovaného, zaviazal ho k
plneniu vzhľadom na vykonané dokazovanie a návrh žalovaného a povolil plniť žalovanému v splátkach

vo výške 150,- eur mesačne.

7. Z predloženého potvrdenia žalobcu o poistení č. XXXXXXXXXX zo dňa 3005.2016 vyplýva, že
motorové vozidlo Citroën C4 poistníka a zároveň vlastníka A. B., nar. X.X.XXXX, VIN: G. bolo poistené
(PZP) u žalobcu so začiatkom poistenia od 23.5.2016, 09.15 hod na dobu neurčitú.

8. Z predloženého oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla k č. poistnej zmluvy (PZP) XXXXXXXXXX vyplývajú nasledovné údaje: ev. č.
poisteného vozidla (vinníka) H.. K dopravnej nehode došlo dňa 9.9.2018 v čase o 07.10 hod. za obcou
C.. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla A. B., nar. XX.XX.XXXX tým, že dostal s vozidlom

šmyk a narazil do stromu. Z priloženej relácie dopravnej polície vyplýva, že pri dopravnej nehode utrpel
vodič motorového vozidla ľahké zranenia a spolujazdkyňa D. E. utrpela ťažke zranenia. Vodičovi bola
pri dychovej skúške zistená koncentrácia alkoholu v dychu 0,66 mg/l.

9. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2019 uznaný

za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým,
že dňa 9.9.2018 v čase asi o 07.10 hod. ako vodič, v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol osobné
motorové vozidlo Citroën C4, ev. č. H. po ceste Ml/3533 v smere od obce C. na obec D., I. H., kde pri

prejazde pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať, následkom čoho s vozidlom prešiel do ľavej časti vozovky, kde s vozidlom zišiel mimo
cestu do strmej priekopy, v ktorej strednou pravou časťou vozidla narazil do stromu, pričom došlo k
zraneniu spolujazdkyne sediacej vedľa vodiča D. E., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom C., J. B. K.

XX/XX, I. H., ktorá utrpela zranenia, a to polytraumu, mozgovo-lebečné poranenia, v dôsledku, ktorých
je doposiaľ v stave bdelej kómy, sériovú zlomeninu rebier 1-8 vpravo s posunom, zlomeninu panvy,
zlomeninu krížovej kosti vľavo horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo, zlomenina tela lonovej
kosti vpravo, zlomenina dolného ramienka lonovej kosti vpravo, uvoľnenie spony, zlomeninu priečneho
výbežku 5.driekového stavca vľavo, zamĺknutý potrat, kde doba liečenia doposiaľ trvá, pričom A. B.

bol na mieste dopravnej nehody dňa 9.9.2018 v čase o 07:41 hod. podrobený dychovej skúške na
zistenie požitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A 409017 (číslo
merania1410),ktorýmmubolanameranákoncentráciaalkoholu0,66mgetanolunalitervydychovaného
vzduchu, dňa 9.9.2018 v čase o 08:24 hod. bol podrobený opakovanej dychovej skúške na zisteniepožitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A 409659 (číslo merania
658), ktorým mu bola nameraná koncentrácia alkoholu 0,61 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu
pričom podľa znaleckého posudku mal v čase vedenia vozidla hladinu etylalkoholu krvi od 1,45 do 149

g/kg (promile), čím svojím konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d), §
16 ods. 1) s poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 písm. a,) c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10. Prvoinštančný aplikujúc závery ústavného súd v náleze IV.ÚS/377/2018 považoval za potrebné

posúdiť primeranosť uplatneného nároku za zohľadnenie výšky plnenia miery jej percentuálneho
zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode a konkrétnych pomerov toho, kto škodu spôsobil. Mal
za to, že za žalovaného bola žalobcom nesporne vyplatená náhrada vo výške 87.900,98 eur.

11. Pokiaľ ide o výšku plnenia mal súd za to, že za žalovaného bola žalobcom nesporne vyplatená
náhrada vo výške 87.900,98 eur, po zohľadnení spoluzavinenia poškodenej v rozsahu 50 %. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v
2. štvrťroku 2024 predstavovala sumu 1.520,- eur. Nárok v uplatnenom rozsahu tak predstavuje takmer
58-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, čo podľa názoru
súdu predstavuje značnú sumu, pričom tieto skutočnosti súd vezme do úvahy aj v ďalšom rozhodovaní
v kontexte s majetkovými a sociálnymi pomermi žalovaného. Pokiaľ ide o predpoklad budúcich

výdavkov žalobcu titulom náhrady škody na zdraví poškodenej spolujazdkyne v súvislosti so žalovaným
spôsobenou dopravnou nehodou, ktorými žalobca argumentoval dôvodnosť výšky uplatneného nároku,
tu súd uvádza, že v zmysle predloženého oznámenia B. H., poškodená D. E. dňa XX.X.XXXX zomrela,
čím táto jeho argumentácia budúcimi výdavkami stratila opodstatnenosť.

12. Pokiaľ ide o okolnosti predmetného prípadu, tu súd uviedol, že žalovaný spôsobil škodu na zdraví
poškodenej svojím hrubo nezodpovedným konaním v intenzite trestného činu, kedy pod vplyvom
alkoholu viedol motorové vozidlo po tom, čo v predchádzajúci večer požíval alkoholické nápoje.
Prihliadol na túto okolnosť prípadu ako zvlášť závažnú a priťažujúcu. Vedenie vozidla pod vplyvom
alkoholu presahujúcom hranicu koncentrácie 1 promile súd považuje za neakceptovateľné, pričom

takéto protiprávne konanie neospravedlňuje ani nízky vek žalovaného, ktorý si podľa svojho vyjadrenia
nemal uvedomovať rýchlosť odbúravania alkoholu z organizmu. Rovnako za veľmi dôležité považoval
súd v predmetnej veci zohľadniť následky konania žalovaného spôsobené vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Žalovaný svojím konaním okrem materiálnej škody na vedenom motorovom
vozidle spôsobil poškodenej D. E. závažné poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého bola uvedená do

komatózneho stavu (neskôr bdelej kómy) a spôsobený bol zamĺknutý potrat, pričom u poškodenej došlo
v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania k závažnému ovplyvneniu
obvyklého spôsobu života, bola odkázaná na nepretržitú starostlivosť s neistou prognózou vyliečenia,
vysokým rizikom ďalších komplikácií, ktoré môžu viesť k úmrtiu poškodenej. Svojou nezodpovednosťou
sa tak nedopustil „len“ všeobecne nebezpečného úmyselného trestného činu, ale zasiahol aj jednu

z najvýznamnejších spoločnosťou chránených hodnôt, a to zdravie človeka. Okolnosti prípadu tak s
ohľadom na vykonané dokazovanie súd považoval za značne závažné, čomu musí zodpovedať aj výška
žalobcovi priznaného nároku vo vzťahu k jeho výchovnému (odstrašujúcemu) účelu na žalovaného.

13. V prípade majetkových a sociálnych pomerov žalovaného, súd mal za preukázané, že je v podstate

bezmajetný(nevlastnímotorovévozidláaninehnuteľnosti,nemávedenýúčetvCDCPanevlastnížiadne
cennosti). V konaní bolo ďalej zistené, že žalovaný je ženatý, býva so svojou manželkou a maloletým
dieťaťom v nájomnom obecnom byte, pričom v súčasnosti je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok
a dosahuje mzdu zhruba 380,- eur mesačne. S manželkou má žalovaný súdom zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Manželka žalovaného je na materskej dovolenke s ich spoločným maloletým

dieťaťom, pričom v súčasnosti je práceneschopná a poberá nemocenskú dávku. Žalovaný netvrdil a ani
nepreukazoval, že by mesačne vynakladal peňažné prostriedky na akékoľvek zvýšené výdavky jeho,
alebo členov jeho rodiny. Z vykonaného dokazovania vyplynuli len štandardné výdavky jeho manželky
na telekomunikačné služby, stravu a plienky pre maloleté dieťa. Z predložených listinných dôkazov tiež
vyplynuli mesačné výdavky žalovaného na bývanie v sume 396,- eur (246,- eur nájomné a 150,- eur

zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu). Nepochybne má žalovaný okrem týchto výdavkov
aj iné bežné výdavky napríklad na stravu a ošatenie, ktoré však žalovaný nepreukazoval, preto súd
vychádzal ohľadom bežných výdavkov z výšky životného minima (273,99 eur mesačne na plnoletúfyzickú osobu a polovicu zo sumy 125,11 eur mesačne na nezaopatrené dieťa). Životné minimum dvojice
s jedným nezaopatreným dieťaťom predstavuje v súčasnosti sumu 590,24 eur mesačne.

14. Súd citlivo vnímal to, že žalovaný ťažko znášal následok svojho konania na zdraví poškodenej
spolujazdkyne D. E., v dôsledku čoho u neho došlo aj k sebapoškodzovaniu. Vzhľadom na závažnosť
svojho konania, ako aj na negatívne vnímanie jeho osoby okolím, reagoval sebareflexiou a prácou,
pričom v neposlednom rade následkom jeho nezodpovedného konania bol aj výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Súd však dáva do pozornosti, že výchovný účel žalobcom uplatneného nároku

je len jedným z atribútov, ktorý súd zohľadňuje pri určení jeho výšky.

15. Žalobca si uplatnil regresný nárok vo výške 87.900,98 eur. Súd tento regresný nárok znížil o jednu
polovicu,tedao43.950,49eur.Tedaodcelkovejuplatnenejsumysúdodpočítaljednupolovicuazaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi po zohľadnení všetkých kritérií stanovených judikatúrou sumu 43.950,49
eur. Pri určení výšky vychádzal zo záverov horecitovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorého výška

regresnej náhrady nemá byť príliš nízka, keď neplní svoj účel a na druhej strane nemá byť likvidačná.
Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný je v podstate bezmajetný, ale na druhej strane aj skutočnosť,
že žalovaný za posledné roky nevyvinul žiadnu snahu na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky
na úhradu nárokov zo spôsobenej dopravnej nehody. Rovnako tak nemal za preukázané akékoľvek
objektívne dôvody, pre ktoré by žalovaný bol nútený pracovať na polovičný pracovný úväzok, v ktorom

dosahuje nízky príjem. Preto pri určovaní výšky príjmu žalobcu vychádzal zo sumy priemernej mzdy,
ktorávzmysleevidencieštatistickéhoúradupredstavujesumu1.520,-eur.Žalovanývkonanínetvrdil,že
by mu v dosahovaní príjmu v primeranej (priemernej výške) bránili akékoľvek objektívne prekážky (napr.
zdravotný stav). Po zohľadnení výšky plnení odvádzaných z hrubej mzdy, zostane žalobcovi dostatočná
finančná rezerva na to, aby priznaný nárok žalobcovi splácal v primeraných splátkach a zároveň plnil

svoje zákonné vyživovacie povinnosti.

16. Nárok žalobcu tak považoval za dôvodný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 43.950,49 eur, a to
po zohľadnení všetkých kritérií pre posúdenie uplatneného nároku. V prevyšujúcej časti tak súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

17. Pokiaľ išlo o žiadosť žalovaného splácať túto náhradu v splátkach po 150,- eur mesačne, súd
poukázal na to, že žalovaný neprezentoval v konaní akýkoľvek relevantný dôvod, pre ktorý by bol
nútený žalovaný pracovať na polovičný úväzok, preto vzhľadom na potencionálny príjem žalovaného
mal za to, že jediná možnosť ako splácať priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach po 300,- eur.

Uviedol,žepovoleniesplátokniejespôsobiléžalobcovispôsobiťekonomicképroblémyvjehoobchodnej
činnosti. Zaoberal sa tiež nárokom na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, pričom poukázal na
vykonávací predpis ustanovujúci výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, a to nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 tohto nariadenia a uviedol, že žalobcom požadovaná sadzba úroku
z omeškania 9,5 % ročne takto určenú sadzbu nepresahuje, preto uložil žalovanému popri istine zaplatiť

aj úrok z omeškania 9 % ročne z priznanej sumy od 4.10.2023 do zaplatenia. Za prvú výzvu na
zaplatenie žalobcu adresovanú žalovanému považoval doručenie žaloby, jej príloh a platobného rozkazu
žalovanému 2.10.2023 a žalovaný tak bol povinný plniť žalobcovi dňa 3.10.2023 a do omeškania sa
dostal 4.10.2023. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

18. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca bol v základe
nároku plne úspešný, pričom rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu po zohľadnení
hľadísk, aj právneho názoru vyjadreného v náleze Ústavného súdu SR, preto priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Bol názoru, že nemožno od žiadneho žalobcu
spravodlivo očakávať v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, aby sa

trafil do úvahy súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto bolo namieste priznať plnú náhradu trov konania,
ak bol žalobca v základe plne úspešný, pričom úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré boli
podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia nie čo do základu uplatneného nároku.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, proti I. a III. výroku,

teda čo do zaviazania povinnosti plniť žalobcovi sumu 43.950,49 eur s príslušenstvom, ako aj trovy
konania.Jenázoru,žesúddospelčiastočneknesprávnymskutkovýmzisteniamavecnesprávneprávne
posúdil. Poukázal, že je si vedomý svojho konania a následkov a vníma, že súd síce pristúpil k veci
citlivo, zohľadňoval jeho pomery, ako aj snahu zaradiť sa do života, avšak nemal možnosť zabezpečiťprostriedky na úhradu akejkoľvek časti v menšej, či väčšej miere. Vzhľadom aj k jeho psychickému
stavu sa mu ťažko hľadala robota, či možnosť zárobku. V tomto smere ho podporila rodina. Zistenia
súdu o možnosti priemerného zárobku v sume 1.500,- eur nie sú dostatočné, nakoľko je potrebné

zisťovať reálne možnosti príjmu v danom mieste a čase, teda v pozícii robotníka na opracovávanie kovov
v okrese H., kde podobné miesta sú na príjmovej úrovni 1.000,- eur. Ak by aj mal možnosť dosiahnuť
aspoň priemerný príjem, uvedené v jeho okolí nie je možné a ak by pracoval vo vzdialenej lokalite,
napríklad na západnom Slovensku, mal by ďalšie výdavky a náklady. Tiež v súvislosti s priznanou
sumou súdom a jeho povinnosťou splácať túto sumu v 300,- eur splátkach vzhľadom na aktuálnu

výšku dlhu 54.000,- eur, bude platiť minimálne 180 mesiacov, teda 15 rokov, k čomu treba prirátať aj
rastúce príslušenstvo a celkovo by mal splácať dlžobu viac ako 20 rokov, pričom s manželkou by nemali
možnosťrozmýšľaťovlastnombývaní.Pretomázato,žeuvedenénespĺňavýchovný,aleskôrlikvidačný
charakter. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že ponúkol žalobcovi mimosúdnu dohodu, ako
aj na tú skutočnosť, že žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho pomery, že je
nemajetný a nemá veľké zárobkové možnosti a pribudla mu vyživovacia povinnosť.

20. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal žalobcovi na regresnej náhrade sumu 15.000,-
eur a uložil mu možnosť splácať v splátkach a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Zároveň
žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

21. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal, že sa domáha zaplatenia regresného nároku
z titulu plnenia žalobcu za žalovaného pri vzniku poistnej udalosti, a to konkrétne v situácii, keď žalovaný
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky a spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej bola vážne zranená poškodená s trvalými následkami. Poukazoval na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. IV.ÚS/377/2018, v zmysle ktorého je potrebné pri skúmaní náhrady posudzovať tri komponenty,

a to okolnosti škodovej udalosti, výšku škody a ekonomické pomery žalovaného. Žalobca poukazoval
na to, že k škodovej udalosti došlo tým, že žalovaný ju spáchal úmyselným trestným činom pod vplyvom
návykovej látky s vysokou hodnotou alkoholu v krvi 1,38 promile. Ďalej uviedol, že v danom prípade
sa nejedná o konečnú škodu, ktorá vznikla, pretože žalobca má ďalšie náklady súvisiace so stavom
poškodenej vytvorenej rezervy viac ako 200.000,- eur. A k tretej okolnosti v súvislosti s vyššie uvedeným

nálezom poukázal, že ekonomické pomery žalovaného boli predmetom zisťovania v súdnom konaní,
preto súd pri určení primeranej výšky regresnej náhrady zohľadnil všetky tri kritériá a určil ich vo výške
50 % sumy požadovanej žalobcom.

22. Žalovaný za posledné roky nevyvinul žiadnu snahu na to, aby zabezpečil finančné prostriedky na

úhradu nárokov zo spôsobenej dopravenej nehody, pričom neboli preukázané akékoľvek objektívne
dôvody, pre ktoré by bol žalovaný nútený pracovať na polovičný úväzok. Preto súd správne vychádzal zo
sumypriemernejmzdy,t.j.zosumy1.520,-eur.Sumu,ktorúnavrhuježalovanýzaplatiťžalobcapovažuje
za príliš nízku, ktorá voči nemu by neplnila výchovný účinok a odkazoval na príslušný nález Ústavného
súdu SR. Prezentovaná nepriaznivá ekonomická situácia žalovaného je účelovým vytvorením pre toto

konanie a súdom povolená výška splátky 300,- eur po dobu 12 rokov nepredstavuje ani len polovicu
nákladov na bývanie vynaložených v súčasnosti bežnou rodinou.

23. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania žalobca nesúhlasí s návrhom žalovaného o nepriznaní
trov konania žiadnej zo strán. Žalobca bol v základe nároku plne úspešný a rozhodnutie o výške záviselo

len od úvahy súdu. Navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s
požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
a len na doplnenie jeho správnosti dodáva. K námietke žalovaného v podanom odvolaní, že
prvoinštančnýsúdčiastočnedospelknesprávnymskutkovýmzisteniamavecnesprávneprávneposúdil,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis nesprávne ho interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. 7Cdo/7/2010 Najvyššieho
súdu SR).

27. V danom prípade, ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca uzavrel s poistníkom A. B. (otec žalovaného)
poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s EČV: H. so začiatkom poistenia odo dňa 23.5.2016. Poistná zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dňa 9.9.2018 žalovaný ako vodič poisteného vozidla v úseku
cesty medzi obcami C. a H. neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe

vozovky, v dôsledku čoho s vozidlom pri prejazde pravotočivej zákruty dostal šmyk, zišiel z cesty
a narazil do stromu. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalovaného a k ťažkému zraneniu
spolujazdkyne D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. Žalovaný bol na mieste dopravnej nehody podrobený
dychovej skúške s nameranou hodnotou 0,66 mg/l alkoholu v dychu. Žalovaný svojím konaním spôsobil
poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil náhrady, ktoré plnil za žalovaného

- poistné plnenie poškodenej bolo Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyčíslené na sumu 70.650,64
eur, poukázané následne na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poškodenej D. E. v sume 13.738,-
eur, ďalej Sociálnej poisťovni sumu 2.665,47 eur a tiež 846,87 eur. Správne preto prvoinštančný súd
poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn.
XX/XX/XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2

písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

28. Prvoinštančný súd sa riadne riadil zákonnými podmienkami uplatneného nároku, ako aj ustálenou
súdnou praxou ústavného súdu v náleze IV.ÚS/377/2018 a aplikujúc tieto závery posudzoval

primeranosťuplatnenéhonároku,pričommalzapreukázané,žezažalovanéhobolažalobcomvyplatená
náhrada vo výške 87.900,98 eur. Tiež riadne skúmal priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca
v hospodárstve SR v II. štvrťroku 2024, ktorá predstavovala sumu 1.520,- eur a vzhľadom na okolnosti
prípadu, vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, ale aj skúmanie majetkových a sociálnych pomerov
žalovaného, citlivo vyhodnotil ako žalovaný znášal následok svojho konania svojou osobnou reflexiou

a dôvodne, avšak správne výšku žiadanej sumy žalobcom krátil o 1 vzhľadom na tieto okolnosti.

29. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie toto krátenie považoval za zákonné a spravodlivé
a rovnako aj primerané. Preto nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného vo vzťahu k priznanej
výške,ktorújepovinnýuhradiťvsplátkach300,-eurspoukazomnato,žejehosplácaniepotrvápomerne

dlhý čas a v danom okolí, v ktorom žije nemá príležitosť dosahovať taký príjem, z ktorého vychádzal
súd. Odvolací súd tieto námietky nepovažoval za adekvátne, rozhodnutie súdu prvej inštancie však za
vecne správne.

30. Odvolací súd dáva do pozornosti, že prvoinštančným súdom boli riadne v požadovanom rozsahu

zohľadnené pomery žalovaného, a preto prípadné ďalšie zníženie požadovanej náhrady žalobcovi by
bolo vzhľadom na okolnosti daného prípadu nespravodlivé. Zo strany žalovaného je žiadúce vyvíjať
také úsilie, aby svoje záväzky plynúce z jeho nedovoleného konania, ktorým spôsobil závažné a trvalé
následky poškodenej na zdraví s úmrtím, boli vyporiadané, pričom ich existenciu je nutné si uvedomiť
a vyvinúť potrebné úsilie k tomu, aby tento dlh postupne splácal.

31.Ztohtodôvoduazadanýchokolnostípovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne,
a preto rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil.32. Rovnako správne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania, ak
priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vzhľadom na to, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu.
Bolo správne a zákonné priznať plnú náhradu trov konania, pretože žalobca bol v základe úspešný.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania, a keďže v odvolacom konaní žalovaný
nebol úspešný súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).