Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-39Er/2031/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211221208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Grancová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7211221208.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XXD.,E.F.,protipovinnému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytomG.XXX/XX,
XXX XX H. - I., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zaostalé výživné od 01.01.2008
do 25.07.2011 vo výške 1.427,17 eur

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, so sídlom Hlavná 6, Košice trovy exekúcie
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi
dňa 25.07.2011 a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zaostalé výživné od 01.01.2008 do 25.07.2011 vo výške
1.427,17 eur. Súdny exekútor prevzal poverenie dňa 17.10.2011.

2. Oboznámením sa s výsledkom lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že povinný zomrel dňa
XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 16D/205/2019.

3. Súd sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Košice II, vydaným prostredníctvom notára JUDr.
Magdalény Keruľovej, PhD. ako súdnym komisárom, sp. zn. 16D/205/2019-70, Dnot 78/2019 zo
dňa 20.01.2020, právoplatným dňa 20.01.2020, z ktorého vyplýva, že dedičom po povinnom sa stal
oprávnený.

4.Podľa§1ods.1zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017.

5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,

c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebod) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.

8.Vzhľadomnauvedené,súdkonštatuje,ženakoľkovkonaníideovymoženiepohľadávkynavýživnom,
k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu

ju zákon priznáva.

14. Podľa § 64 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

17. Podľa § 579 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej
obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie
obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

18. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou
(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

19. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva
a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom
konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na jeho
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností

a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého
dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného
z nich zanikajú. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou
oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).

20. Vyživovacia povinnosť majúca povahu osobného práva bola viazaná výlučne na osobu povinného
a na dedičov preto táto jeho povinnosť neprechádza. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2128/2003, v zmysle ktorého: „Vyživovacia povinnosť a tomu
zodpovedajúce právo na výživné môžu vzniknúť iba osobám, ktoré sú navzájom v určitom vzťahu.Je právom majetkovým, so zreteľom k už uvedenej väzbe osoby oprávnenej a povinnej výživou je
však osobným právom, ktoré v zmysle ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká smrťou
oprávneného aj smrťou povinného (§ 104 Zákona o rodine). Dávky výživného splatné ku dňu smrti

môžu byť predmetom dedičstva, pretože ako dlh, či pohľadávka prechádzajú na právneho nástupcu
zomrelého.“

21. Ak sa stane určitá osoba súčasne subjektom práva (veriteľom pohľadávky) i subjektom povinnosti
(dlžníkom) z toho istého záväzkového vzťahu, záväzok zanikne splynutím. Splynutie (konsolidácia)

teda spočíva v spojení veriteľstva a dlžníctva z určitého záväzku v jednej osobe. K splynutiu dochádza
najmä pri dedení, keď sa dlžník stane dedičom svojho veriteľa alebo veriteľ dedičom svojho dlžníka (§
460 a nasl. Občianskeho zákonníka). Následok splynutia spočíva v tom, že záväzok zaniká okamihom
splynutia. Tým, že právo a povinnosť z toho istého záväzku splynú v jednej osobe, záväzok zaniká,
pretože veriteľ nemôže byť súčasne sám sebe dlžníkom, a dlžník sám sebe veriteľom.

22. Vo vzťahu k dávkam výživného splatným ku dňu smrti povinného je nepochybné, že nadobudnutím
dedičstvapopovinnomnazákladeuzneseniasp.zn.16D/205/2019-70,Dnot78/2019zodňa20.01.2020
vydanom v dedičskom konaní po povinnom sa oprávnený ako veriteľ stal dedičom povinného, t.j. svojho
dlžníka a teda v osobe oprávneného došlo k spojeniu veriteľstva a dlžníctva zo záväzku vyplývajúceho
z exekučného titulu. Spojením veriteľstva a dlžníctva tak nepochybne došlo ku splynutiu záväzku (práva

a povinnosti) spočívajúceho v úhrade výživného v jednej osobe, čím došlo k zániku záväzku.

23. Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že došlo k zániku práva, na základe ktorého sa vedie táto
exekúcia, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 zastavil.

24. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 48,06 eur.

25. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

26. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27.Podľa§203ods.1,2Exekučnéhoporiadku,akdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie

súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

28. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd dospel k záveru, že oprávneného nie je možné v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať na náhradu trov exekúcie, nakoľko oprávnený zastavenie
exekúcie svojím konaním nezavinil a ani ho nemohol predvídať. Oprávnený v čase podania návrhu

na vykonanie exekúcie dňa 25.07.2011, nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť a ani pri náležitej
starostlivosti nemohol predvídať, že povinný v roku XXXX zomrie. Súdny exekútor mal teda 8 rokov na
vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

29. Rovnako nie je možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie zaviazať na náhradu trov ani štát (súd)

podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. nebola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku ale bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože
zaniklo právo priznané exekučným titulom.

30. Súd tak pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora vzhľadom na nemožnosť prikázania
povinnosti ich úhrady oprávnenému, štátu alebo povinnému rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.31. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR k tejto otázke, ktorý vo
svojej konštantnej judikatúre uvádza, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav, že v konečnom
dôsledku nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor

nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie. Predpokladom na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v
zmysle § 203 Exekučného poriadku, je úvaha súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na
zastavení exekúcie. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu vyplýva z rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 29/2005 z 26.1.2005, sp. zn. IV. ÚS 27/2008 z 24.1.2008, sp. zn.

II. ÚS 272/2008 z 22.10.2008, sp. zn. I. ÚS 434/2004 z 17.12.2008, sp. zn. I. ÚS 256/2008 z 7.8.2008.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der
Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny
za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008).

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5
Exekučného poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku II. nie je prípustné odvolanie.