Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205400
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124205400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. D. F., právne zastúpeného: AK VAVRINČÍK, s.r.o., so sídlom
Hurbanova752/1,NovéMestonadVáhom,IČO:52619818,protižalovanému:G.H.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D. E. D. F., o uloženie povinnosti zdržať sa kontaktu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 69C/38/2024-263 zo dňa 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a III.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek kontaktovania žalobcu verbálnou a písomnou formou, najmä zasielaním listov. Výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 50 %.

1.2. Čiastočne tak vyhovel žalobe, ktorou žalobca požadoval uloženie povinnosti žalovanému

zdržať sa akéhokoľvek jeho kontaktovania, najmä verbálnou alebo písomnou formou, zasielaním
listov, elektronickou komunikáciou či zasielaním SMS správ. Uviedol, že žalobca v žalobe dôvodil
neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného do práva na ochranu jeho osobnosti, ktoré začali približne
v roku 2018, po tom, čo bol žalobca zvolený do funkcie zástupcu vlastníkov bytov, s čím žalovaný
nesúhlasil. V uvedenom období sa začala plánovať kompletná rekonštrukcia bytového domu, v ktorom
obaja bývajú a s ktorou žalovaný taktiež nesúhlasil. Vzápätí začali chodiť žalobcovi, jeho rodinným
príslušníkom, iným obyvateľom bytového domu anonymné listy obsahujúce okrem iného nebezpečné

vyhrážky. V trestnom konaní bolo zistené, že autorom týchto listov bol žalovaný, ktorý bol za uvedené
konanie odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Počas skúšobnej doby mal
žalovaný uloženú povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, pričom
žalovaný tento zákaz nedodržiaval. Po uplynutí skúšobnej doby bolo napriek tomu súdom rozhodnuté,
že žalovaný sa osvedčil. Žalovaný však naďalej žalobcu kontaktuje, atakuje ho slovne, vulgárne mu
nadáva, robí si posmešky z jeho zdravotného stavu. Takéhoto konania sa dopúšťa vždy, keď žalobcu
stretne pred bytovým domom, vo vchode, keď ho vidí na balkóne alebo v obchode. Rovnako tak mu robí

rôzne prieky, napr. zadržiava výťah na svojom poschodí alebo napáda členov jeho rodiny, ktoré konanie
je predmetom nového trestného konania vedeného voči žalovanému a jeho družke pre nebezpečné
vyhrážanie sa vnukovi žalobcu. Správanie žalovaného má pritom stupňujúci efekt. Rovnakého konania
sa začala dopúšťať aj jeho družka a už aj jeho maloleté deti. Z podaní žalovaného je zrejmé, že tentoobviňuje žalobcu z konania, ktorého sa tento nikdy nedopustil. Nikdy nenapadol žalovaného, ani jeho
družku, nikdy nepoškodil žiaden jeho majetok ani sa o to nikdy nepokúsil. Konflikty medzi stranami sporu
vznikajú aj v otázke využívania parkovacieho miesta pred bytovým domom vyhradeného pre ZŤP osoby,

na ktoré má nárok aj žalobca aj syn žalovaného. Správanie žalovaného má za následok zhoršovanie
zdravotného stavu žalobcu a strpčuje mu život.

1.3. Z vyjadrení žalovaného k žalobe vyplynulo, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
Tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé, zakladajúce sa na už uzavretých prípadoch a na klamstvách

bez priamych dôkazov. Vo svojich vyjadreniach obvinil žalobcu, že naopak on žalovaného opakovane
verbálne aj fyzicky napadol, rozbil mu auto, že opakovane fyzicky napadol aj jeho družku, pokúsil
sa ju znásilniť a vyhráža sa jej zabitím. Fyzické napadnutie preukazuje podľa žalovaného priložená
lekárska správa. Za takéto konanie nebol žalobca potrestaný kvôli skorumpovanej polícii a pracovníčke
priestupkového oddelenia. Preto sa ho žalovaný snažil zastaviť anonymnými listami, za ktoré konanie
bol odsúdený. V skúšobnej dobe dodržiaval zákaz nepribližovať sa k žalobcovi, ten sa však úmyselne

približoval k nemu, aby zmaril jeho osvedčenie, čo sa mu však nepodarilo. Vnuka žalobcu obvinil z toho,
že na popud žalobcu sám šikanuje deti žalovaného, alebo nahovára iné deti aby tak robili. Rovnako
manželku žalobcu obvinil z toho, že ho mala fyzicky napadnúť. Žalovaný súdu v priebehu konania doručil
niekoľko podaní v ktorým opisuje správanie žalobcu voči nemu a jeho blízkym osobám. Žalovaný sa
v týchto podaniach na adresu samotného žalobcu, jeho manželky, dcér, vnuka, aj na adresu jeho

právneho zástupcu vyjadruje dehonestujúco, neúctivo, oplzlo až vulgárne. Všetky vzájomné konflikty
pritom opisuje ako spôsobené a vyvolané žalobcom, alebo členmi jeho rodiny, pričom žalovaný
a jeho rodina na verbálne útoky a fyzické ataky žalobcu a jeho príbuzných (udieranie päsťami, dverami
od výťahu, hádzanie kameňov) žiadnym spôsobom nereagujú. Z uvedených dôvodov sa bojí svoj život
a život svojej rodiny.

1.4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahu svedeckých
výpovedí E. B. a I. J. - B. zo spisu tamojšieho súdu NM-3C/42/2020, ako aj oboznámením ďalších
listinných dôkazov
a prehraním videozáznamov vyhotovených žalobcom.

1.5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že počiatkom vzájomného sporu bola v roku 2018 skutočnosť,
že bol zvolený do funkcie domového dôverníka. Vlastníci bytov v bytovom dome následne schválili
rekonštrukciu bytovky a zatepľovanie, s čím žalovaný nesúhlasil. Dovtedy boli ich vzájomné vzťahy
normálne. Na jar 2018 partnerka žalovaného začala

v materskej škole dohovárať vnukovi žalobcu, ktorý po tomto týždeň odmietal chodiť do škôlky. Preto
žalobca oslovil partnerku žalovaného, aby v budúcnosti čokoľvek riešila s ním, a nie s dieťaťom. Pani
K. na to začala byť vulgárna, začala kričať a pokračovala
v tomto konaní aj pred svedkami. Za tento incident bola uznaná zo spáchania priestupku
a uložená jej bola poriadková pokuta 10,- EUR. Ďalšieho pol roka potom chodili anonymné listy, za

ktorých posielanie bol odsúdený a potrestaný žalovaný. Žalovaný doteraz trvá na tom, že v listoch
uvádzal pravdu, stojí si za nimi a svoje odsúdenie vníma ako nespravodlivé. Žalovaný obviňuje žalobcu,
že jeho partnerku napadol a mal sa pokúsiť ju znásilniť a že to týmito listami chcel zastaviť. Žalobca
akékoľvek násilné správanie voči družke žalovaného poprel. Žalobca, sused oproti, aj bývalý domovník
mali v zámku nastriekané lepidlo. Nepreukázalo sa, kto to urobil, ale žalobca podozrieva žalovaného.

Rovnako tak ho podozrieva z toho, že manipuloval s jeho elektromerom, následkom čoho bol ohrozený
na zdraví, žalovaný bol totiž elektrikár. Trestné konanie v tejto veci ale bolo prerušené, nakoľko
sa nepodarilo stotožniť páchateľa. Potom, ako uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia
za zasielanie anonymov, sa žalovaný aj so svojou partnerkou dopustili opakovane nebezpečného
vyhrážania voči vnukovi žalobcu, pričom trestné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Všetky

veci, ktoré sa nachádzajú v podaniach žalovaného, označil žalobca za vymyslené. Žalovaný ho uráža,
uráža jeho dcéry. O jednej rozširuje že je promiskuitná, o druhej že je prostitútka, o žalobcovi rozpráva,
že bol vo väzení, alebo že sa suseda odsťahovala kvôli nemu, lebo ju bil. Posmieva sa mu, napodobňuje
jeho kolísanú chôdzu, pokrikuje po ňom, že je kripel, hovado, potkan, udavač, manželku označuje ako
sliepku, ale používa voči nim aj tie najhrubšie vulgarizmy. Robí to kdekoľvek, kde ho zastihne - na ulici,

vo vchode domu, v obchode. Ak prechádza okolo autom, kričí na neho z okienka auta. Takéto vyjadrenia
žalobcu dehonestujú a urážajú. Tieto skutočnosti preukazujú vyhotovené videozáznamy. Keď sa žalobca
pokúša nahrať žalovaného na mobil, aby mal dôkaz o jeho správaní, ten hneď kričí, že je to protizákonné.Žalovaný si ho pritom fotí bežne. Žalobca potvrdil, že žalovaný ho kontaktuje iba verbálne a v minulosti
listami. Nikdy mu neposielal SMS správy, nepísal maily, ani mu netelefonoval.

1.6. Žalovaný vo svojej výpovedi označil tvrdenia žalobcu za nepravdivé a nepreukázané. Uviedol,
že je to žalobca a jeho manželka, ktorí mu robia schválnosti. Napríklad držia výťah, aby ho nemohla
využívať jeho rodina. Žalobca tiež schválne celý deň parkuje na jedinom mieste pred domom, ktoré je
vyhradené pre ZŤP osoby a ktoré roky využíval syn žalovaného. Žalovanému potom ľudia nadávajú,
ak využíva bežné miesto, že má parkovať na tom osobitnom. Žalovaný poukázal na svoje písomné

podania, v ktorých rozpísal celý svoj denný režim za účelom poukázania toho, že tam niet priestoru,
kedy by mohol opakovane stretnúť žalobcu a niekoľkokrát denne mu nadávať. Keď bol v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, žalobca ho úmyselne kontaktoval, približoval sa k nemu, aby potom
mohol poukazovať na to, že žalovaný nedodržiava nariadený odstup. Žalobca tak robí s cieľom dostať
ho do basy. Najnovšie svojho vnuka dáva do svojho činžiaku a do školy, do ktorej chodia aj deti
žalovaného úmyselne preto, aby sa s ním žalovaný musel stretnúť a tak porušiť zákaz priblíženia, ktorý

má momentálne nariadený. Uviedol, že dopisy, ktoré napísal, si riadne odpykal, a to aj napriek tomu, že
boli pravdivé a stojí si za každým slovom. Žalobca stále vyťahuje tieto staré veci, pretože nemá žiadne
iné dôkazy. Bol to pritom žalobca, ktorý dvakrát zmlátil jeho družku, pokúsil sa ju znásilniť, zmlátil aj
žalovaného, rozbil mu auto
a udal ho na sociálke, že pri kúpaní masíruje svojim dcéram pohlavné orgány. Udrel ho dverami výťahu

tak, že spadol a manželka žalobcu ho zozadu udrela do chrbta. Žalobca ho opakovane nezákonne
nahráva. Najprv ho vyprovokuje a potom si nahráva jeho reakciu. Svedkom týchto incidentov je jeho
partnerka a maloleté deti. Uviedol, že on nemá konflikty
s nikým iným okrem žalobcu a potvrdil, že žalobcu nikdy nekontaktoval formou mailu, SMS správ alebo
telefonicky. Žiadne iné listy okrem tých, za ktoré už bol odsúdený, neposlal.

1.7.ZosvedeckejvýpovedeE.B.,manželkyžalobcu,vypočutejnapojednávanídňa23.09.2024vkonaní
vedenom pod sp. zn. NM-3C/42/2020 vyplynulo, že
vdôsledkurečí,ktoréonichrozširuježalovaný,saknimzačaliajsusediasprávaťodcudzujúco.Nepekne
saknimsprávajúajdetižalovaného,aleibavtedy,keďidúsním.Vykrikujúnajejmanželaneslušnéslová

a ukazujú neslušné gesta. Zo začiatku sa k nej osobne žalovaný nesprával nevhodným spôsobom, ale
terazposlednémesiacejetohoršie.Napríkladjustretolvobchodenanákupochanazvaljusliepkou.Keď
nesie nákup z obchodu, žalovaný sa jej vysmieva, že nesie nákup chudobných, že sú chudáci. Svedkyňa
tiež uviedla, že jej manžel je zodpovedný a čestný chlap, nikdy nikoho nenapadol, ani žalovaného, ani
jeho partnerku, ani ich deti. Rovnako tak ona nikdy žalovaného nenapadla. Bola prítomná pri jednom

incidente medzi nimi dvoma, kedy medzi nich skočila partnerka žalovaného, avšak jej manžel sa jej
nijako nedotkol. Žalovanému sa celkovo snažia vyhýbať. Jeho rodina často vystáva na balkóne a keď
vidia, že žalobca s manželkou nesú ťažký nákup, privolajú výťah
a zablokujú ho paličkou alebo kamienkom tak, aby sa nedal použiť. Žalovaný sa správa urážajúcim
spôsobom len vtedy, keď idú sami dvaja; keď sú prítomní iní susedia, tak nie. Bola tiež svedkom situácie,

že žalovaný so svojou partnerkou nadávali jej vnukovi
a nenechali ho prejsť do vchodu, až keď si ju všimli, tak sa rozostúpili. Boja sa ho všetci susedia
a vyhýbajú sa mu. Obsahovo totožné skutočnosti svedkyňa uviedla vo svojom písomnom podaní
svedectva zo dňa 18.04.2024.

1.8. Zo svedeckej výpovede I. J. - B., dcéry žalobcu, vypočutej na pojednávaní dňa 09.09.2022 v
konaní vedenom pod sp. zn. NM-3C/42/2020 vyplynulo, že konfliktné situácie začali vznikať vtedy, keď
jej syn chodil do škôlky so synom žalovaného. Stalo sa, že družka žalovaného začala dohovárať synovi
svedkyne, nadávať mu a obviňovať ho, že ubližuje jej synovi. Aj teraz, keď chodí syn do školy, obviňujú
ho, že ubližuje deťom žalovaného. Škola ani škôlka však žiadne konflikty medzi deťmi neriešila. Deti

svedkyne sú u starých rodičov denne namiesto družiny a stretávajú sa aj cez víkendy. Z tohto dôvodu sa
stretávajú so žalovaným, ktorý máva vo vzťahu k svedkyni aj k jej deťom poznámky, vulgárne im nadáva
a snaží sa vyvolať konflikt. Svedkyňa uviedla, že ona sa žalovanému snaží vyhýbať, ale stalo sa, že
žalovaný alebo jeho družka pri tom, ako išli okolo nich, vrazili ramenom do syna svedkyne. Potvrdila
tiež, že jej manžel bol adresátom jedného z listov, ktoré napísal žalovaný. Obviňoval ju v ňom z nevery,

čo vážne naštrbilo dôveru medzi manželmi
a v konečnom dôsledku ako jeden z dôvodov viedlo až k rozvodu jej manželstva.1.9. Z jednotlivých anonymných listov, ktorých autorom bol žalovaný, vyplynuli nasledovné skutočnosti.
Jeden z listov bola adresovaný manželke žalobcu a bola v ňom vulgárnym a oplzlým spôsobom
upozornená na údajnú neveru svojho manžela. Ďalší z listov bol adresovaný priamo žalobcovi. Bol v

ňom označený za neúspešného podnikateľa, nezákonne zvoleného domového dôverníka a obvinený
z nevery. Tento list obsahoval aj vyhrážky, aby sa okamžite vzdal funkcie domovníka a zrušil platené
upratovanie spoločných priestorov bytového domu inak bude pripravený o auto a jeho byt bude
podrobený deratizácii. Ďalší list bol adresovaný v tom čase zaťovi žalobcu, ktorý bol upozornený na
neveru svojej manželky. Opakovane boli použité expresívne výrazy, hrubé výrazy na osobu žalobcu

aj na osobu jeho dcéry. Jeden z listov bola adresovaný E. L., ktorého manželka za finančnú odmenu
vykonávala upratovanie v bytovom dome. V liste bol žalobca obvinený
z toho, že má intímny pomer s manželkou adresáta. List adresovaný M. L. obsahoval rovnako vulgarizmy
na adresu žalobcu, obvinenia z nevery ale aj vyhrážky, aby
p. L. ukončila upratovanie v bytovom dome, inak bude ohrozený jej byt aj auto.

1.10. Z fotografií predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že je na nich zachytený automobil
žalobcu zaparkovaný pred bytovým domov na mieste vyhradenom pre osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom tento automobil je zablokovaný automobilom žalovaného,
ktorý svoje vozidlo zaparkoval priečne pred auto žalobcu tak, že tento nemohol opustiť parkovacie
miesto. Na ďalších fotografiách sú zachytené spoločné priestory bytového domu a schodisko zapratané

starými kočíkmi, hračkami a nábytkom. Žalobca uviedol, že takýto stav spôsobil žalovaný pred
rekonštrukciu bytového domu, ale začína veci hromadiť aj v súčasnosti. Žalovaný k tomu uviedol, že v
spoločných priestoroch sa nachádzajú aj veci vo vlastníctve žalobcu.

1.11. Prehratím 14 videozáznamov vyhotovených žalobcom na mobilný telefón prvoinštančný súd

zistil, že žalovaný pri osobnom kontakte označuje žalobcu nie len slovami ako chudák, najchudobnejší
podnájomník, potkan, hovado, krypel, úradne uznaný krypel, zdechlina hnusná, sviňa hnusná, ale aj
takými hrubými vulgarizmami ako potkan skurvený. Rovnako tak na jednom zázname maloleté dieťa
žalovaného opakuje po otcovi a vykrikuje na žalobcu rovnaké urážky. Na jednom zázname je tiež
viditeľné, že žalovaný a rovnako tak jeho maloleté deti pri pohľade na žalobcu začnú teatrálne krívať. Na

inom zázname je zreteľné, že žalovaný prednesie na vnuka žalobcu počas toho, ako tento prechádza
okolo neho, aby býval doma a nechodil do cudzích barakov. Pri niektorých záznamoch je zrejmé, že
žalovaný reaguje na skutočnosť, že ho žalobca nahráva a upozorňuje ho na to, že si to neželá, avšak pri
niektorých žalovaný nadáva žalobcovi bez toho, aby zaznamenal skutočnosť, že žalobca z ich kontaktu
vyhotovuje zvukovo - obrazový záznam.

1.12. Zo znaleckého posudku č. 77/2019 vypracovaného MUDr. Slávkou Lenerovou, znalkyňou z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v čase spáchania
skutku - vyhotovenia anonymných listov, aj v súčasnej dobe trpí paranoidnou poruchou osobnosti,
kompulzívnym zhromažďovaním vecí a počínajúcim organickým psychosyndrómom centrálneho

nervového systému. Psychiatrickým vyšetrením pacienta a štúdiom jeho zdravotnej dokumentácie
dospela znalkyňa k záveru, že
u menovaného sa jedná o paranoidnú poruchu osobnosti s nedôverou a podozrievavosťou voči
iným ľudom. Ich motívy si interpretuje ako zlovoľné. Neutrálnym poznámkam a udalostiam prikladá
skrytý význam, akoby sa v nich skrývala snaha ponížiť ho alebo zastrašiť. Jeho nepriateľstvo je

trvalé, neodpúšťa urážky, zaznamenáva útoky na svoj charakter a povesť, ktoré ostatní ľudia ako
útoky nevnímajú a reaguje zlobou alebo protiútokom, opakovane podozrieva iných z nevery voči
svojim partnerom. Jeho presvedčenie je chorobné, ale nedosahuje bludnú hĺbku. Na paranoidnú
poruchu osobnosti a jej dekompenzáciu mali vplyv aj bludy jeho partnerky. Čo sa týka chorobného
zhromažďovania vecí a problémov zbaviť sa ich bez ohľadu na aktuálnu hodnotu, toto má

obsedantno kompulzívny charakter. Pri vypratávaní žalovaný pociťuje nezvládnuteľnú úzkosť. Pokračuje
v zhromažďovaní vecí napriek tomu, že mu toto spôsobuje sociálne problémy. Nejedná sa o psychotickú
formu ani
o dementný syndróm, jeho rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku boli znížené vo forenzne
nevýznamnej miere. Žalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť ani pre neho samotného. Na tlmenie

uvedených prejavov znalkyňa navrhla nariadiť žalovanému ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou
formou.1.13.ZrozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomNM-2T/67/2019zodňa13.02.2020vyplynulo,
že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vydierania na tom skutkovom základe, že
odoslal listy bližšie konkretizované v bode 10 odôvodnenia prvoinštačného rozsudku. Za toto konanie

bol žalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na dva roky. Zároveň bola žalovanému uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze nepribližovať sa k poškodenému žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Žalobca ako poškodený bol so svojim nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces. Z uznesenia Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom

č.k. 2T/67/2019 - 964 zo dňa 20.12.2022, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 3Tos/56/2023-978 zo dňa 10.10.2023 vyplýva, že žalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2023.

1.14. Z vyjadrení N. K., družky žalovaného zo dňa 20.03.2024, 09.04.2024
a 20.05.2024 súd prvej inštancie zistil, že tieto sú koncipované v rovnakom duchu, s totožnou štylistikou,

za požitia rovnakých výrazových prostriedkov, ako vyjadrenia samotného žalovaného pričom družka
žalovanéhovnichopisujerovnakýmspôsobomvznikajúcekonfliktnésituáciesrodinoužalobcu.Žalobcu
v uvedených podaniach okrem iného obviňuje zo sexuálneho napadnutia, z opakovaného fyzického
napadnutia, kedy ju mal žalobca otrieskať o zábradlie, resp. udrieť päsťou do hrude, ďalej z toho, že
keď ide vo výťahu, tak si ju privolá a potom barlou drží dvere, aby nemohla výťahom pokračovať ďalej,

z verbálnych vulgárnych útokov na ňu i na jej maloleté deti, z toho, že palicou rozbil sklo na ich aute,
z toho, že sa jej vyhráža zabitím, alebo uškrtením vôdzkou pre psa.

1.15. Z lekárskej správy zo dňa 13.04.2023 vyplynulo, že družka žalovaného N. K. dňa 13.04.2023
navštívila lekára z dôvodu bolesti na hrudi a sťaženého dýchania. Pri vyšetrení uviedla, že sa dňa

30.03.2023 zamiešala do bitky žalobcu a žalovaného, vbehla medzi nich, pričom bola pravdepodobne
nechtiac udretá žalobcom do oblasti hrudnej kosti. RTG vyšetrenie potvrdilo, že družka žalovaného mala
prasknutú hrudnú kosť. Z lekárskeho nálezu zo dňa 15.06.2018 vyplýva že N. K. bola vyšetrená vo
Fakultnej nemocnici Trenčín pre narazené ľavé stehno, pričom uviedla, že bola napadnutá susedom.

1.16. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 11
a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako čiastočne dôvodný.

1.17. Vyhodnotením zasahujúcich prejavov žalovaného voči žalobcovi dospel k záveru, že konanie
žalovanéhospočívajúcevjednakvrozposielanílistov,vktorýchdehonestuježalobcuajehoblízkeosoby,

ako aj verbálne útoky na žalobcu, ktorých sa žalovaný dopúšťa pri ich osobnom kontakte, sú prejavmi
spôsobilými zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Konštatoval, že tieto skutočnosti vyplývajú v
prvom rade z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci sp.
zn. 2T/67/2019. Podľa § 193 C.s.p. je súd viazaný rozhodnutím súdu o tom, či bol spáchaný trestný čin.
Zároveň akcentoval, že i keď žalovanému bol za rozposlanie anonymných listov uložený trest, ktorý

si odpykal, neznamená to, že žalobcovi tým zanikol nárok na ochranu pred takýmto alebo obdobným
správaním žalovaného. Naviac, žalovaný v priebehu konania svojim správaním
a vyjadreniami opakovane potvrdil, že vôbec nemá kritický náhľad na svoje konanie, vníma ho ako
oprávnené a svoje potrestanie ako krivdu, ktorá ešte posilnila jeho nepriateľské naladenie voči žalobcovi.
Zároveň mal prvoinštančný súd zo svedeckých výpovedí manželky a dcéry žalobcu, ako aj z obrazovo

- zvukových záznamov vyhotovených žalobcom preukázané, že žalovaný sa voči žalobcovi opakovane
dopúšťa slovných útokov spočívajúcich v urážkach rôzneho stupňa vulgarity či posmeškoch.

1.18. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z celkového vyjadrovania žalovaného
na pojednávaní či z jeho vyjadrení adresovaných súdu vyplýva, že žalovaný úplne rutinne označuje

žalobcu dehonestujúcimi označeniami ako primitívny udavač, klamár, najchudobnejší podnájomník,
bezdomovec, chudák, psychopatický pomstiteľ, hnusná sviňa, agresívny pomstychtivý psychopat a pod.
Zaeštezávažnejšiuoznačilskutočnosť,žežalovanýopakovaneabezdôkazovobviňuježalobcunielenz
nevery, ale aj z rozmanitej trestnej činnosti ekonomického i násilného charakteru. Prvoinštančný súd pre
úplnosť k predloženým lekárskym záznamom uviedol, že tieto preukazujú iba to, že družka žalovaného

pri lekárskom vyšetrení uviedla, že bola napadnutá žalobcom, nie však samotnú skutočnosť, že sa útok
stal. Vzhľadom na štylistiku, výrazové prostriedky a celkový obsah podaní označených ako vyjadrenia
N. K. súd prvej inštancie vyjadril oprávnenú pochybnosť o autorstve týchto podaní a označil ich za
dielo samotného žalovaného. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na konštatovanie znalkyne MUDr.Lenerovej obsiahnuté vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, že na paranoidnú poruchu osobnosti
žalovaného a jej dekompenzáciu majú vplyv aj bludy jeho partnerky.

1.19. Súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď je do určitej miery pochopiteľné, že správanie žalovaného
má základ v jeho zdravotnom stave, jeho prejavy sú natoľko v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami
slušného správania, že ich možno jednoznačne hodnotiť ako neoprávnené zásahy do práva žalobcu
na ochranu jeho cti a dôstojnosti. Preto vyhodnotil nárok žalobcu na ochranu pred takýmito prejavmi
žalovaného ako oprávnený.

1.20. Pokiaľ žalobca požadoval, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
kontaktovania žalobcu, najmä verbálnou alebo písomnou formou, zasielaním listov, elektronickou
komunikáciou, telefonickou komunikáciou či zasielaním SMS správ, súd prvej inštancie vychádzal zo
skutočnosti medzi stranami nespornej, že k takto široko koncipovanému zásahu do správ žalobcu
nedochádza. Preto žalovanému uložil zákaz iba takých neoprávnených zásahov, akých sa v skutočnosti

dopúšťa, t. j. zasielania listov
a verbálneho kontaktu, ku ktorým u dochádza pri osobnom styku žalobcu so žalovaným a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

1.21. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a to predložením zdravotných

záznamov žalobcu o zhoršení zdravia za rok 2017, a za 6 - 12. mesiac roka 2018 a ich vzájomné
porovnanie, predloženie rtg záznamov na preukázanie zhoršenia stavu srdca žalobcu, psychologické
vyšetrenie žalobcu za účelom preukázania jeho traumy z toho, že žalovaný prezradil jeho neveru,
predloženie daňového priznania žalobcu za účelom preukázania prijatia provízie za organizovanie
rekonštrukcie bytového domu, predloženie povolenia na montáž dvoch kamier na chodbe spoločných

priestorov a predloženie najnovšieho trestného oznámenia, ktoré podal žalobca na jeho družku, Dôvodil
tým, že takýto rozsah dokazovania by bol nadbytočný, bez priameho súvisu k predmetu sporu.

1.22. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď vyčíslením
pomeru úspechu jednotlivých strán sporu ustálil, že úspech žalobcu v spore predstavoval 75 %

(vzhľadom na rozsah požadovaného zákazu kontaktu a rozsah akej bolo žalobe vyhovené) a úspech
žalovaného 25 %. Preto súd žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % trov konania, teda vo výške rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom
žalovaného s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne
a nezákonné, a to hlavne z dôvodu, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu nezistil skutočný stav
veci a zároveň zo skutočností, ktoré zistil, vyvodil nesprávne závery. Za zásadné pochybenie súdu prvej

inštancie považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
a to, že súd sa absolútne nevysporiadal s jeho argumentáciou a so skutočnosťami, ktoré uvádzal.

2.2. Uviedol, že hlavnou príčinou písania dopisov bolo obťažovanie jeho partnerky žalobcom, najskôr
volanie na kávu, potom keď nepochodil, tak začal obmedzovať príchod

od činžiaku tak, že zamkol dvere pred ňou a ešte dal ležať psa pred dvere. Robil to,
pokiaľ niekto iný nešiel, potom ju pustil. Poukázal na to, že žalobca bol dlhodobo nezamestnaný - bol
vyhodený zo zamestnania na Ministerstve poľnohospodárstva za obťažovanie spolupracovníčok, potom
zamestnaný v skladoch TESCO, kde ho spolupracovníci zmlátili za šikanu a obťažovanie žien. Po tom,
čo ho vyhodili z kasární, si otvoril podnikateľskú činnosť a neplatil nájom a zamestnankyniam nedával

výplatu, skončil vyhadzovom a na exekúciách, tak rýchlo prepísal byt na dcéry, aj auto a rozviedol sa,
aby mu nezobrali nábytok. A tak sa z neho stal najchudobnejší občan. Keď sa mu nedarilo zmanipulovať
jeho partnerku, tak sa ju pokúsil znásilniť. Skončil s fackou, ktorú nemohol stráviť, tak o pár dní, keď
ju stretol na chodbe, tak ju otrieskal o zábradlie. Podala na neho trestné oznámenie. Na poriadkovej
komisii, kde sa ani nezúčastnil, dostala pokutu 10 EUR s tým, že ak chce odškodné, má sa obrátiť na

súd. Predložila lekársku správu z Trenčianskej nemocnice. Pre túto nespravodlivosť napísal tie dopisy,
aby zabrzdil agresivitu
a psychopatické správanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.2.3. Namiesto potrestania žalobcu dostal on, žalovaný, 2-ročnú podmienku, ktorú absolvoval podľa
príkazu súdu. Lenže tento agresor sa začal činiť tak, že každé ráno čakal pri výťahu, keď šiel do školy s
deťmi a vykrikoval „Ja ťa do tej basy dostanem!“ Týchto rôznych udaní za 2 roky dostal 35 kusov. Jedno

z nich bolo aj pasca na neho, že mu odpojil elektromer. O 8.00 hod. vraj išiel niekam a o 11.00 hod. už
vedel, že to bol on, žalovaný. Žalobca sa doteraz sa nemôže stotožniť s tým, že za to, čo si na neho
bez dôkazov vymyslel, mohol byť 4 roky v base, a nie je. Tvrdil, že mu zalepil jeho zámky lepidlom, ale
ktoré potom otvoril sám kľúčom a že vraj v sobotu musel zámok vymeniť. Tieto jeho tvrdenia nemajú
obdobu a je zúrivý, že sa mu stále nedarilo „dostať ho do basy“. Na pojednávaní dokonca tvrdil, že

ho denne asi 10 krát vulgárne napáda a keď mu dal časový harmonogram jeho chodenia von ráno o
6.00 hod., vysvitlo, že on, žalovaný je doma a večer okolo 19.00 hod., je tiež doma. To sú časy, kedy
žalobca chodí von so psom.

2.4. Žalovaný uviedol, že nie on, ale žalobca sústavne napádal jeho rodinu. Na tieto napadnutia
písomneupozorňovalsvojímvyjadrenímprvoinštančnýsúd,alebolotobezodozvy.Potomzačalžalobca

nezákonne natáčať na telefón. Zakričal z balkóna „Ty starý plesnivý k.k.t, čo si mal už byť v base, čo
som ti vybukoval „a začal natáčať, keď išli
z nákupov. Samozrejme, že tam padli aj nadávky. Keby nebol natáčal, tak by mu nepovedali ani slovo.
Takto nezákonne si robil dôkazy, ktoré sudkyňa brala ako základ žaloby. Ale že 31.03.2023 zaútočil
na jeho partnerku úderom do hrude, to popiera, hoci on bol toho svedkom a lekársku správu na súd

predložil. Na neho zaútočil dverami od výťahu s výkrikom „Ja ťa zabijem!“ a celou silou ho praštil do
chrbta. Aj jeho manželka ho pri výťahu praštila do hlavy a chrbta a to všetko len preto, že zmarila svojou
výpoveďou, že on nerozširoval tie dopisy po verejnosti. To im zmarila škrt cez rozpočet, že mal vyvesiť
ospravedlnenie v činžiaku.

2.5. Ďalej žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že sa ani zmienkou nevyjadril k jeho dopisom a
vyjadreniam, ktorými upozorňoval na agresívne a útočné správanie žalobcu ako krivého udavača.
Žalobca dostal ochranu ho nekontaktovať, ale on, žalovaný a jeho rodina, žiadnu ochranu nedostali.
Týmto rozhodnutím súdu žalobcovi stúplo sebavedomie a odvaha
a púšťa sa do ďalších atakov voči nemu a jeho rodine.

2.6. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že to žalobcovi by mal byť nariadený zákaz kontaktovať jeho osobu
a jeho rodinu, ústne, písomne, telefonicky, alebo inými prostriedkami úplne z dôvodu ochrany telesnej a
duševnej integritu, ktorá môže byť takým konaním ohrozená, ďalej zákaz, aby sa na určenú vzdialenosť
nepribližoval k nemu a k členom jeho rodiny. V opačnom prípade pri psychopatických útokoch žalobcu

sa nemôže on, žalovaný nijako brániť a ani ho upozorniť, aby s tým prestal, ale len sa mlčky prizerať a
znášať jeho slovné a dokonca aj fyzické útoky. Uviedol, že dňa 16.04.2025 jeho partnerka išla domov aj
s dcérou a on vyšiel z činžiaka, zastavil sa medzi dverami a zakričal „Dokedy ma budeš ty jedna k.rva
udávat, ja ta čoskoro vyženiem z tohto činžiaku a toho tvojho starého plesnivého k.k.ta dostanem do
basy!“ Trvalo to asi 15 minút, potom žalobca odišiel a ona sa dostala domov.

2.7.Žalovanýpretožiadal,abyodvolacísúdzhodnotilťažkéublíženianazdraví,oktoromdoložillekársky
záznam. Žalobca dvakrát spôsobil jeho partnerke ublíženie na zdraví, kde sa jej vyhrážal zabitím, aby
vraj nechodila ani von, lebo ju zabije alebo niekoho nahovorí. Jemu rozbil auto, aby bol z neho vraj vrak,
aby ho policajti odstránili z parkoviska, lebo mu vraj zavadzia. Škoda na aute bola 750 EUR. S výkrikom

„Ja ta zabijem!“ ho žalobca praštil plechovými dverami do chrbta, až spadol na zem. On, žalovaný, na
žalobcu nikdy takto fyzicky nezaútočil.

2.8. Požadoval, aby bol žalobca potrestaný tak, že zaplatí jeho partnerke bolestné vo výške 3 000 EUR,
lebo keď nebude potrestaný, bude pokračovať v trestnej činnosti na ňom a jeho rodine ublížením na

zdraví. Ďalej uviedol, že bolo by vhodné žalobcu súdnym príkazom vysťahovať z tohto podnájmu z
činžiaka do inej časti mesta, lebo sa celá rodina žalovaného sa obáva o svoje zdravie a život, keď sa im
žalobca vyhráža zabitím. Upozornil na psychopatické správanie sa žalobcu a na útoky na neho a jeho
rodinu a žiadal o ochranu pred týmto psychopatom a jeho útočným správaním.

2.9. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď nezohľadnil
jeho vyjadrenia o útočnom správaní sa žalobcu voči nemu a jeho rodine, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a následne vo veci nesprávne rozhodol. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v časti napadnutej odvolaním žalovaného ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie

dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci vykonaní rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo
realizované aj za prítomnosti žalovaného. Vysporiadal sa aj
s dôkazmi predloženými žalobcom, aj s dôkazmi predloženými žalovaným a tak bola zachovaná rovnosť
strán. Na pojednávaní oboznámil obrazovo-zvukové záznamy a všetky ďalšie dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť podanej žaloby a poukázal na to, že

z predložených videozáznamov je jednoznačne zrejmé, že žalovaný sa dopúšťa nevhodného,
vulgárneho správania voči nemu, neustále ho osočuje a verbálne na neho bezdôvodne útočí, pričom
jeho slová sú plné vulgarizmov voči jeho osobe a jeho rodine.

3.2. Ďalej uviedol, že nevhodné správanie žalovaného voči jeho osobe pokračuje doposiaľ (aj po
súdnom konaní) a odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že sa žalovaný aj v rámci jednotlivých

pojednávaní na súde sa voči nemu verejne za prítomnosti všetkých osôb bezdôvodne vyjadroval
dehonestujúco, urážal ho a vulgárne sa vyjadroval k nemu vyjadroval. Tým tiež bolo preukázané, že sa
žalovaný voči nemu dopúšťa nevhodného správania
a vulgárne sa na jeho adresu vyjadruje. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak sa žalovaný odváži na neho
takto nevhodne nadávať pred súdom na pojednávaní, je zrejmé, že nemá žiadne zábrany. Vyjadrenia

žalovaného v rámci hlavného pojednávania sú obsahom zvukových nahrávok z pojednávaní, s ktorými
sa odvolací súd môže oboznámiť. Vzhľadom na to, že aj v rámci pojednávaní sa žalovaný preukázateľne
na jeho osobu nevhodne vyjadroval a bezdôvodne mu nadával, mal žalobca zato, že bolo preukázané
nevhodné správanie žalovaného voči nemu a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

3.3. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie prvoinštačného súdu je nedostatočne
odôvodnené. Súd posúdil všetky vykonané dôkazy a skutkové tvrdenia strán
a tieto riadne vyhodnotil a so všetkým sa dôsledne vysporiadal v rámci predmetného rozhodnutia.
Nejednásaožiadneformálneodôvodnenie,akouvádzažalovaný,alesúddetailneaindividuálneposúdil
celkový zistený skutkový stav, vykonané dôkazy a na základe toho uviedol svoje právne posúdenie

a argumentáciu svojho rozhodnutia. Rozhodnutie teda obsahuje riadne odôvodnenie a nedošlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.4. Nešlo ani o žiadne staré konania žalovaného voči žalobcovi, ako sa to žalovaný snaží vykresliť
v rámci svojho odvolania, ale, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané (výpoveďou žalobcu,

listinnými dôkazmi, a hlavne videozáznamami), nevhodné správanie žalovaného voči nemu pokračuje,
prebieha dodnes a bolo preukázané aj samotným správaním a vulgárnym, nevhodným vyjadrovaním
žalovaného voči jeho osobe na pojednávaniach. Správanie žalovaného mu je veľmi nepríjemné, lebo
dodnes na neho vulgárne a hanlivo bezdôvodne pokrikuje- či už na ulici, alebo v rámci ich bytového
domu a takéto správanie ho obťažuje.

3.5. Žalobca poprel, že by sa voči žalovanému alebo jeho rodine dopustil akéhokoľvek konania
popísaného žalovaným v odvolaní. Uviedol, že on žalovaného a jeho rodinu nekontaktuje, nerozpráva sa
s nimi a snaží sa im vyhýbať. Žalovaný navyše svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Všetky
jeho vyjadrenia, ktoré uvádza aj v tomto odvolaní, on na pojednávaniach spochybnil a vyvrátil. Odmietol

úhradu žalovaným požadovanej sumy, nakoľko sa ničoho nedopustil.

3.6. Uviedol, že zo všetkých vyjadrení žalovaného a aj z jeho odvolania vyplýva nevhodné správanie
sa žalovaného voči nemu - neustále ústne aj listinné osočovanie a dehonestovanie jeho osoby a rodiny
a vymýšľanie si neprávd. Preto toto jeho konanie a správanie treba zastaviť, nakoľko mu tak žalovaný

strpčuje a veľmi znepríjemňuje život. Žalovaný je známy tým, že je problémový a nikto s ním nič nechce
mať spoločné, každý sa mu radšej vyhýba. On, žalobca nemal inú možnosť, ako sa brániť súdnou
cestou, lebo zlé správanie žalovaného voči mu má stupňujúci charakter a veľmi ho to obťažuje.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.06.2025 zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom

odvolaní. Žalobcu označil za psychopatického agresora, ktorý všetko rieši bitkami, klame, zavádza,
uvádza o jeho osobe nepravdy a bezdôvodne ho udáva, tak, ako tieto skutočnosti o konaní žalobcu
uviedol nielen v podanom odvolaní, ale aj v podaniach doručených súdu prvej inštancie. Poukázal na
pochybenia a bezdôvodné útoky, ktorých sa žalobca dopúšťal ako zástupca vlastníkov bytov voči nemu.Pokiaľ žalobca tvrdí, že napadol a zmlátil svoju družku, je povinný to preukázať, lebo inak je to ďalšie
jeho krivé svedectvo
a účelové obvinenie. Žiadal, aby doložil priame dôkazy aj na ďalšie jeho tvrdenia uvedené

v žalobe, ale nie nezákonné nahrávanie, ktorého sa dopúšťa provokáciou z balkóna a ktorým porušuje
a zasahuje do jeho práva na súkromie a potom upravené a zmanipulované predkladá súdu. Uviedol, že
pokiaľ má byť nariadenie účinné a spravodlivé, mal by byť nariadený aj žalobcovi zákaz kontaktovať ho
a približovať sa k nemu a k členom jeho rodiny. Zdôraznil, že on sa žalobcovi vyhýba, na dôkaz čoho
priložil fotografie, na ktorých vidno, ako žalobca chodí ráno a večer so psom a to hlavne, keď on je ešte

doma a cez deň ho ani nestretáva, lebo aj keď ide do obchodu, tak ide spolu s partnerkou alebo s deťmi,
aby mal na to svedkov.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2025 uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava svojich
predošlých vyjadrení. Tvrdenia uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení označil za výmysly znova len
potvrdzujúce to, že sa k nemu neustále správa nevhodne a vulgárne, že toto jeho správanie neprestalo

a aj z toho vyplýva potreba jeho ochrany. Pokiaľ žalovaný požaduje, aby predložil dôkazy o tom,
že napadol svoju partnerku, žalobca poukázal na výpoveď N. K. (partnerky žalovaného) spísanú dňa
04.07.2019
o 17:00 hod., založenú v spise 2T/67/2019 č. listu 706 a 707, kde menovaná sama uvádza, že bola
napadnutá H. tak, že menovanú udrel po hlave, spadla, stratila vedomie

a sanitka ju zobrala na psychiatriu. Sama teda poskytla dôkaz o útoku žalovaného na ňu. Tiež poukázal
na výpoveď H. zo dňa 04.07.2019 o 13:15 hod., založenú v spise 2T/67/2019
č. listu 703, 704 a 705 a na výpis z evidencie priestupkov MV SR vyhotovený 18.10.2019, založený
v spise 2T/67/2019 č. listu 777. Žalobca zároveň poprel, že by nahrávky, ktoré predložil súdu, boli
akokoľvek upravené a zmanipulované; naopak, vyplýva z nich jasný dôkaz nevhodného správania

žalovaného voči nemu. Súd prvej inštancie sa s otázkou vykonania týchto nahrávok zaoberal, posúdil ich
a tieto nahrávky následne ako dôkaz vykonal v rámci dokazovania. Žalobca tiež pripojil videozáznamy
o tom, ako žalovaný a jeho partnerka urážali nielen jeho, ale i jeho manželku, a to po vyhlásení
prvoinštančného rozsudku, a to na dôkaz toho, že nevhodné správanie žalovaného voči jeho osobe
a rodine pokračuje aj naďalej.

6. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti ako vecne správy podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil
správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací
súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si
odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v celkom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2
CSP poukazuje a dodáva nasledovné:

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody
a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie bolo posúdenie, či súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
kontaktovaniažalobcuverbálnouapísomnouformou,najmäzasielanímlistov,vyhovel.Žalovanýuplatnil

ako odvolacie dôvody nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP).

10. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazovv súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu len v prípade,
ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani

inak nevyšli v konaní najavo, prípadne by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov,
ktorévyplynulizprednesustrán,alebovyšlinajavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval.

12. V sporovom konaní platí prejednací princíp, ktorým je ovládané dokazovanie a ktorý spočíva v tom,

že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať
a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná
zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu, potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten,
komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú,

potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok,
spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.

13. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že nevyhnutným predpokladom aplikácie negatórnej
žaloby v zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ je existencia skutočností odôvodňujúcich uloženie povinnosti

žalovanému zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcu verbálnou a písomnou formou spôsobilou
svojou intenzitou privodiť ujmu na osobnosti žalobcu v čase rozhodovania súdu. Teda bolo na žalobcovi
preukázať, že v čase vyhlásenia rozsudku dochádza konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcu.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania, ako správne konštatoval súd prvej inštancie nepochybne
vyplynulo, že žalovaný sa dopúšťal opakovane konania spočívajúceho jednak v rozposielaní listov,
v ktorých dehonestoval žalobcu a jeho blízke osoby a taktiež sa dopúšťal verbálnych útokov na žalobcu
pri ich osobnom kontakte, a to prejavmi spôsobilými zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Nielen
z oboznámených svedeckých výpovedí manželky a dcéry žalobcu vypočutých v konaní vedenom na

tamojšom súde pod sp. zn.NM-3C/42/2020, ale aj z obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených
žalobcom nepochybne vyplynulo, že žalovaný sa opakovane voči žalobcovi dopúšťa slovných útokov
spočívajúcich v urážkach rôzneho stupňa vulgárnosti, či v posmeškoch. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že žalovaný v priebehu konania svojim správaním a vyjadrovaním opakovane potvrdil
jeho nepriateľské naladenie voči žalobcovi. Aj z jeho vyjadrovania na pojednávaní a z vyjadrení

adresovaných prvoinštančnému súdu vyplynulo, že bežne označuje žalobcu dehonestujúcim spôsobom
(napr. primitívny udavač, klamár, najchudobnejší podnájomník, bezdomovec, chudák, psychopatický
pomstiteľ, hnusná sviňa, agresívny pomstychtivý psychopat a pod). Súd prvej inštancie rovnako
vychádzal zo zistenia, že žalovaný opakovane a bez dôkazov obviňuje žalobcu z nevery, z rozmanitej
trestnej činnosti ekonomického a násilného charakteru. Vychádzajúc z uvedených zistení súd prvej

inštancie vyhodnotil správanie žalovaného ako rozporné s pravidlami slušného správania a s dobrými
mravmi, neoprávnene zasahujúce do práva žalobcu na ochranu jeho cti a dôstojnosti.

15. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného obsahujú argumentáciu, ktorú žalovaný
uplatňoval už v konaní na súde prvej inštancie a s ktorou sa prvoinštančný súd v rámci vyhodnotenia

vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci náležite vysporiadal. Tvrdenia žalovaného
uvedené v odvolaní sú v prevažnej miere jeho obranou, ktorú uplatňoval už na súde prvej inštancie a ten
sa ňou podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci hodnotenia dôkazov dôsledne vysporiadal.

16. Odvolanie žalovaného je v zásade polemikou so závermi prvoinštančného súdu, avšak ako bolo

už vyššie uvedené, odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody na ich prehodnocovanie. Pokiaľ žalovaný
namietal, že žalobca založil svoju žalobu na udalostiach a skutočnostiach, ku ktorým došlo pred 7 rokmi
a za ktoré už bol právoplatne odsúdený, súd prvej inštancie správne poznamenal, že odpykanie si trestu
za rozposielanie anonymných listov v minulosti ešte neznamená, že žalobcovi tým zanikol nárok naochranu pred takým ďalším obdobným správaním žalovaného, ku ktorému preukázateľne dochádzalo
aj v ďalšom období.

17. Čo sa týka tvrdení žalovaného o dôvodoch, pre ktoré došlo z jeho strany k vyhotoveniu listov
popisujúcichsprávaniežalobcu,akoajjehotvrdeníoagresívnomanásilníckomsprávanísažalobcuvoči
nemu a jeho rodinným príslušníkom, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne rozložil
bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu medzi strany sporu a po zhodnotení dôkazov uvedených v bodoch
6 až 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázaním na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 11 a §

13 ods. 1 Obč. zák. vyvodil záver o dôvodnosti nároku žalobcu na ochranu pred znevažujúcimi prejavmi
žalovaného.

18. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie mu neposkytol
náležitý priestor na vyjadrenie a že sa dostatočne nevysporiadal s jeho tvrdeniami a dopismi, v ktorých
upozorňoval na agresívne správanie žalobcu ako krivého udavača, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd akcentuje, že súd prvej inštancie v bode 23 napadnutého rozhodnutia riadne vysvetlil
svoj postup pri ustálení skutkového a právneho stavu veci spôsobom uvedeným v ust. § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že spravodlivé rozhodnutie nie je také, aké očakáva
strana sporu, ale také, ktoré vychádza zo skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a na
základe aplikácie právnch noriem na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie v predmetnej veci svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil a skutočnosť, že jeho výrok nenapĺňa predstavu žalovaného o výsledku
sporu, neznamená, že rozhodnutie je svojvoľné a nedostatočne odôvodnené.

19.Pokiaľsažalovanývzáveresvojhoodvolaniasámdomáhalochranypredpsychopatickýmsprávaním
žalobcu a útokov na neho a jeho rodinu a zaplatenia bolestného jeho partnerke, odvolací súd uvádza, že

nič nebráni ani jemu a ani jeho partnerke podať na súd žalobu s uplatnením takých nárokov, o dôvodnosti
ktorej rozhodne vecne a miestne príslušný súd na základe riadne vykonaného dokazovania.

20. Odvolací súd po zistení, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý tak má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).