Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 31, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1543/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125316067
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125316067.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zast: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. o vymoženie zmluvnej pokuty, vedenom
súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra

pod sp. zn. 247EX 541/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák, so
sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra pod sp. zn. 247EX 541/25 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 234,54 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.05.2025 domáhal od
povinného vymoženia zmluvnej pokuty v celkovej výške 4360,63 eur na základe exekučného titulu,
ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Levice č. k. 9Cb/7/2022 - 36 zo dňa 20.04.2022 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Levice č. k. 9Cb/7/2022 - 49 zo dňa 16.05.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislav
Polák vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1543/2025 zo dňa 02.06.2025 s európskym spisovým
identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 157EX
419/22.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2025 a doručeným súdnemu exekútorovi

dňa 09.06.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva žalobu
o zastavenie exekúcie. Podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech
oprávneného/dodávateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože povinnému
boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Žiada predmetnú
exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju! Za súdom uznanú pohľadávku 4.357,97 eur a pokutu

v hodnote 0,1% denne (!) žiada exekútor neprehľadným, nejasným a nepreukázaným spôsobom a
navyše ešte aj trovy exekúcie vo finančne likvidačnej čiastke !!! Ako povinná osoba dôrazne podáva
jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky! Spornú
pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky! Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho
titulu! Z dôvodu opatrnosti podáva povinný námietku premlčania! Preto popiera nárok oprávneného v
celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 174/02
ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/11-19. Zdôrazňuje súdu, žeak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v
zákonom obmedzenej výške a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR, v súlade:
zákon č.40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ"), zvlášť ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich podľa § 53, ale aj iné spotrebiteľa chrániace ustanovenia,
Smernica Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách aj
v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade aj v súlade so
zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukazuje na: § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách. § 4 ods.2 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci
(pozn.v tejto spornej veci veriteľ) nesmie: a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý konal aj v čase podpisu
zmluvného vzťahu s povinným v rozpore so zákonmi SR aj EÚ, pričom ho verejne označujú za
viacnásobného finančného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne

oklamal aj povinného. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: a) súd
nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo
nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e)
súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy
boli použité nekalé obchodné praktiky, g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady

93/13/EHS. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný
titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Preto povinný popiera nárok oprávneného/
dodávateľa v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/11-19. Nikto

nemá právo odňať povinnému ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou
Slovenskej Republiky podľa ČI.46, ČI.47, ČI.48 a toto právo nemá ani súd. Rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva,
bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody exekúcie ako aj samotný exekučný titul. Je sporné
či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože
podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie,
ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov čím bola odňatá ústavná možnosť konať

pred súdom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Rozhodnutie súdu je zjavne
nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych

súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou
EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Odôvodnenie a skutkové okolnosti:
Spotrebiteľská zmluva (ďalej len ,,zmluva"), podľa ktorej dodávateľ/veriteľ/oprávnený poskytol dlžníkovi /
povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/

oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne
účinky. Dodávateľ/veriteľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu,
ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a Zmluvu musel podpísať ako celok
jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa ale najmä ide
o zmluvu v rozpore so zákonom z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Pri uzatváraní zmluvy

dodávateľ/veriteľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné
podmienky-neprimeranevysokáodplatavrozporesdobrýmimravmiodôvodňujúcaúžeru,neprimerane
vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ
dozvedel až teraz. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ČI.3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady
Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem
iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokúkompenzáciu. Podľa § 39 zákona č.40/1964 Z.z. OZ: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Podľa § 53d
zákona č.40/1964 Z.z. OZ „Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku

v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia
nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná." Konanie dodávateľa/veriteľa/oprávneného bolo
účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana
patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie

ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ/ veriteľ/oprávnený použil nekalé obchodné
praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil
predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, nedbal na zabezpečenie
ochrany práv spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ( napr. v rozhodnutiach spis. zn. 1 Cdo
57/2005 zo dňa 01.07.2010, spis. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 ) vyslovil právny názor, že v

súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu
na to v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Zároveň
je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu primeranú cenu
porovnateľnýchúverovposkytovanýchbankami,akveriteľvyužijetieseňspotrebiteľa,jehoneskúsenosť,

ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto
prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov, sp.zn. 19Co/44/2014).
Povinný podáva námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože: Nie je v súlade s unijným
právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú
obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov

uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. V Exekučnom príkaze, ktorý zaslal súdny exekútor nie je
zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje
pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči povinným vedie urobil úkony neodôvodňujúce
takúto výšku trov exekúcie. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od
doručeniaupovedomeniaozačatíexekúcie,taktrovyexekúciemôžubyťvyššiejevrozporesozákonom.

Žiada, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie
exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich
práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným
právom, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej
povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol tak, že oprávnený

je povinný nahradiť trovy konania.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený, prostredníctvom
právneho zástupcu, svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
oprávnený nesúhlasí. Odôvodnenie návrhu na zastavene exekúcie je všeobecné, dôvody na zastavenie

exekúcie povinný bližšie nešpecifikoval, tvrdí, že „súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či boli použité nekalé obchodné praktiky, rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté
ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť

ku všetkým dôkazom. Exekúcia sa vedie na základe nespôsobilého exekučného titulu.“ Návrh na
zastavenie exekúcie je všeobecný, chýba mu riadne odôvodnenie, nie je možné zistiť, v čom podľa
povinného spočíva dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto nemá možnosť relevantne sa
k týmto všeobecne uvedeným dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie vyjadriť. Ohľadne tvrdení
povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť,

že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v
akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania
možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali
pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť
uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie odporu proti platobnému

rozkazu). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Povinný bol
v základnom konaní nečinný, hoci mal možnosť uplatniť svoje procesné práva podaním odporu a
zúčastniť sa pojednávania, ktoré by bolo následne nariadené, v jeho prítomnosti pred súdom prvého
stupňa. Tvrdenie, že povinnému boli upreté jeho práva na prejednanie veci a že sa nemohol vyjadriťje nedôvodné a účelové. Nevyužitie práva si povinný automaticky zamieňa s jeho odňatím resp.
nemožnosťou. Povinný nevyužil ani svoje právo podať odpor proti platobnému rozkazu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na

zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by
nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní.
Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych
okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej

poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza,
iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré
by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti nie je
ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý §
61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu
„námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k

Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie
z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a
podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané
skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na

zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania
vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím
príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné,
aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom
konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť

už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu,
zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to
určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom
pre exekúciu (porovnateľne napr. R47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať

do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade
vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len
po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal
povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným
prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať

dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie
povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie
je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 –
56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu (od 03.09.2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce

vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom
konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným
podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči
zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči

zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP
nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd
uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.

5. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 244058-52074 zo dňa 07.06.2017

je zmluvou obchodnoprávnou, uzavretou medzi dvoma podnikateľskými subjektami pri výkone ich
podnikateľskej činnosti a úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Z tvrdení
povinného okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť,
ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že
právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe

jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný v základnom
konaní povahu zmluvy nespochybnil, ale robí tak až v čase exekučného konania svedčí o účelovosti
tvrdení povinného. Tvrdenia povinného bez toho, aby boli preukázané zo strany povinného by boli
popieraním existencie písomnej formy právneho úkonu. Veriteľ by potom nemal možnosť nikdy obhájiťsvoje práva a postavenie, pretože dlžníkovi by stačilo tvrdiť čokoľvek, vrátane popierania svojho konania
a bol by bez ďalšieho považovaný za spotrebiteľa a záväzkový vzťah za spotrebiteľský. Povinný sa
nemôže dovolávať prípadného ľahkovážneho konania pri uzatváraní zmluvy o úvere. Takáto ochrana

nie je prípustná ani v prípade ak sa jedná o spotrebiteľa. Argumentácia o spotrebiteľskom postavení
povinného sa javí preto len ako účelová. V súvislosti s týmto tvrdením povinného poukazujeme
tiež na rozhodnutie zverejnené na www.justice.gov.sk, podľa ktorého ak spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné
takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť

dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva. (rozhodnutie
Bundesgerichtshof VIII ZR 91/04). Súdny dvor Európskej únie rozhodol (C-464/01, vo veci Johann
Gruber proti Bay Wa AG), že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Zo zmluvy vyplýva, že pri označení
dlžníkasauvádzaajjehoIČO.PrideľovanieIČOupravujezákonč.540/2001Z.z.oštátnejštatistikevust.
§ 27 a nasl. Z uvedených ustanovení vyplýva: Identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu

právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje úrad (§ 27 ods. 1),
Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. (§ 27 ods. 2), Každej právnickej
osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo (§ 27 ods. 3). Fyzická osoba
môže tak mať, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pridelené IČO len titulom svojho postavenia
podnikateľa (keďže v prípade právnických osôb sa prideľuje bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský

subjekt alebo nie napr. nadácie, občianske združenie, akciová spoločnosť založená za iným účelom než
podnikaním majú takisto pridelené IČO). Podľa § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka, každý podnikateľ
je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej
forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Predmetná skutočnosť, t.j. že na

zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní.
Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa sídla Jókaiho
277/1, Čata 935 63, IČO: 37726366 a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom
registri : Obvodný úrad Levice, reg.č. 402-14748. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva
Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...). Podľa

článku 12., ods. 12.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania
tejto Zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či
iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom
Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať
nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby –

podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre
výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 12.,
ods. 12.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník
zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na
schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i

vymožiteľnosťzabezpečeniaaleboktorémôžuvkonečnomdôsledkuzapríčiniťalebovyústiťvporušenie
tejto Zmluvy. Podľa článku 15, ods. 15.1 písmeno b) Zmluvy: Ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí
bude považovaná za prípad neplnenia (ďalej len „Prípad neplnenia“) : Dlžník prestane prevádzkovať
svoju činnosť ... Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže
pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým

obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a
skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými
sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 19., ods. 19.9 uzatvorenej zmluvy o úvere povinný
vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej
vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Aj fyzická osoba - podnikateľ

môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné
účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský – spotrebiteľský charakter. Pokiaľ
dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach
deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších
ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že

zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel.
Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a
o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Konanie povinného pri uzatváraní zmluvy
je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladaťpísomnýprávnyúkon,tedanajmänaustanovenie§35ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
v platnom znení (ďalej aj Občiansky zákonník). Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa

vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Povinný predložil
oprávnenému pri podaní žiadosti o úver živnostenský list, kópiu daňového priznania za rok 2016, z
ktorého je nesporné, že ide o daňové priznanie typu B, ktoré je určené pre podnikajúce fyzické osoby
a na strane 3 sú uvedené príjmy zo živnosti. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil ako fyzická osoba
podnikateľ a uviedol všetky údaje pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru uviedol „nákup

auta na podnikanie“. Z obsahu žiadosti a vypĺňaných údajov jednoznačne vyplýva, že príslušné údaje
vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické
osoby - spotrebiteľov. Na základe uvedeného tvrdíme, že tvrdenia povinného o jeho spotrebiteľskom
postavení sú nedôvodné a nedôvodné sú preto aj tvrdenia o neprijateľných podmienkach zmluvy. Medzi
účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy.

6. Oprávnený ďalej uviedol, že čo sa týka námietky premlčania pohľadávky oprávneného túto námietku
povinný žiadnym spôsobom neodôvodnil. Platobný rozkaz sp.zn. 9Cb/7/2022 - 36 vydaný Okresným
súdom Levice dňa 20.04.2022 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.05.2022 nadobudol
právoplatnosť dňa 22.06.2022. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 15.05.2025, t.j. pred
uplynutím 4 ročnej premlčacej doby. Nárok oprávneného vymáhať svoju pohľadávku nie je premlčaný.

Námietka povinného je nedôvodná. V zmysle uvedeného je preto vymáhaná pohľadávka oprávneného v
celom rozsahu dôvodná, tak ako vyplýva z exekučného titulu. Povinný neuviedol žiadne iné skutočnosti,
ktoré by spochybnili nárok oprávneného. Povinný neuvádza v podaní žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre
ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal

splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený
navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %
a ktoré sú ku dňu podania vyjadrenia v celkovej výške 234,56 eur vrátane DPH (2 úkony – prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 4.357,97 eur vo výške 99,03 eur vrátane

DPH /80,51 eur + 23 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 18,25 eur vrátane DPH /14,84
eur + 23% DPH/).

7. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
16.06.2025. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného na zastavenie exekúcie

nevyjadril.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatichpracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak zákon

neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

17. Podľa § 402 ObZ, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia
svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

18. Podľa § 408 ods. 1 ObZ, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov
z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí
šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v

súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

19. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda

ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je
formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a

ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. Exekučný súd v rámci konania o návrhu na
vykonanie exekúcie, preskúmal návrh oprávneného, exekučný titul a všetky prílohy k návrhu priložené a
tietoposúdilspríslušnýmiustanoveniamiExekučnéhoporiadku,akeďževkonanínezistilžiadnedôvody,
pre ktoré by návrh oprávneného mal v zmysle ust. § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmietnuť alebo
podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, v posudzovanej veci vydal poverenie na vykonanie

exekúcie, ktorého doručením súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Preto nemôžu obstáť tvrdenia
povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého
právneho titulu, ako aj tvrdenia o spornosti toho, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri ich preskúmaní mal byť
zistený rozpor so zákonom.

20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu
na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia
exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie

exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú
povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo
všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť
svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanoveníhmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.
iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného.

21. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať

vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo
riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o

opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna
stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné
a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

22. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by
zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali

existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
uvádza, že neuznáva pohľadávku oprávneného čo do dôvodu a výšky, že rozhodnutie súdu vydané
v základnom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že je nezákonné a predpokladajúce
svojvôľu a že mu bolo odňaté ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, exekučný súd uvádza,
že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie

proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť
existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného
titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je
potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná

ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu,
a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho
práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že
v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného
vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach,

o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd,
v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže
v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva.
V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá

slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie
je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie
je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv.

materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie
bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). S poukazom na uvedené, exekučný súd preto
konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré

predchádzalo vydaniu exekučného titulu a to podaním riadneho opravného prostriedku proti tomuto
rozhodnutiu.23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným
a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie poukazuje na
spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej s oprávneným a posudzovanie jej zmluvných podmienok

zhľadiskaichneprijateľnostivzmyslespotrebiteľskéhopráva,exekučnýsúduvádza,žetietoskutočnosti
sú v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie irelevantné, keďže
preskúmaním predloženej úverovej zmluvy exekučný súd ustálil, že v posudzovanej veci nejde
o spotrebiteľský zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, ale o vzťah obchodnoprávny, keďže súd
mal zo Zmluvy o úvere č. 244058-52074 zo dňa 07.06.2017 za nesporné, že žalobca (oprávnený v tomto

konaní) a žalovaný (povinný v tomto konaní) uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a zároveň je potrebné konštatovať, že predmetná zmluva z dôvodu, že obsahuje podstatné
náležitosti ustanovené zákonom (§ 497 Obchodného zákonníka) bola platne uzavretá. Ďalej bez ohľadu
nato,žezmluvamedzioprávnenýmapovinnýmjeuzatvorenápodľaustanoveníObchodnéhozákonníka
je potrebné podotknúť, že povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým pobytom, resp.
miestom podnikania a IČO-m z čoho jednoznačne vyplýva, že povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy

s oprávneným v rámci tohto záväzkového vzťahu vystupoval ako podnikateľský subjekt. S poukazom na
skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia, a teda na skutočnosť, že exekučný
súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia, pričom obsahom tohto rozhodnutia je viazaný, nemožno v rámci exekučného
konania vzťah medzi oprávneným a povinným považovať za vzťah spotrebiteľský, na ktorý by bolo

možné aplikovať jednotlivé ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

24.Kpovinnýmvznesenejnámietkepremlčaniaexekučnýsúduvádza,žepremlčanieakohmotnoprávny
inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ
nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť

námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho,
aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa
dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania.
Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom
subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu

jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné
uplatnenie.Účelomtohtoinštitútujezachovanieprávnejistotyvprávnychvzťahoch,keďjednakstimuluje
veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ
si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi
teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa

a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku
premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie
podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva
(nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o

inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie
je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo
alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

25. Pokiaľ povinný vzniesol námietku premlčania súd k danej veci uvádza, že Obchodný zákonník

v § 397 ustanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začína podľa ust. § 392 ods. 1
Obchodného zákonníka plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho
plnením (doba splatnosti), čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné.
Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. Zároveň právna úprava premlčania
v rámci Obchodného zákonníka ustanovuje tzv. všeobecné obmedzenie premlčacej doby (tzv. absolútna

premlčacia doba), ktorá skončí uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.
Pre posúdenie veci exekučný súd požiadal Okresný súd Levice o zaslanie spisu vedeného pod
sp. zn. 9Cb/7/2022. Z pripojeného súdneho spisu exekučný súd zistil, že v posudzovanej veci
sa v rámci základného konania oprávnený (tam ako žalobca) domáhal od povinného (tam ako
žalovaného) zaplatenia sumy 1902,53 eur na tom skutkovom základe, že oprávnený dňa 07.06.2017

uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 244058-52074, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkovnavýkonpodnikateľskejčinnosti.Podľasplátkovéhokalendárakzmluvezodňa07.06.2017
splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 25.06.2017 a poslednej dňa 25.05.2021. Nakoľko žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením 11., 12. a 13. splátky, skutočnosť že sa dostal do omeškania sosplácanímmuoprávnenýoznámillistomzodňa03.07.2018asúčasnemuoznámil,žedňa15.07.2018sa
v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný nedoplatil splátky,
s ktorými sa dostal do omeškania a preto sa všetky splátky stali ku dňu 15.07.2018 splatnými.

26. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť plniť na strane žalovaného nastala dňa 25.04.2018 a teda
dňom splatnosti 11. splátky, s ktorou sa povinný dostal do omeškania. Od tohto okamihu začala plynúť
štvorročná premlčacia lehota, a preto ak žalobca svoj nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere
uplatnil na súde žalobou dňa 07.03.2022, exekučný súd musí konštatovať, že pohľadávka oprávneného

bola uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby a preto jeho pohľadávku nemožno považovať za
premlčanú. Pre úplnosť je potrebné poukázať na ust. § 402 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí
akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie
alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Inak povedané včasné podanie žaloby na príslušný
súd vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že

plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však
o uplatnenom nároku veriteľa prebieha súdne konanie, premlčacia doba prestáva plynúť a to až do
meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Plynutie premlčacej doby sa teda prerušuje a to po celý čas
trvania súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Keďže v posudzovanej veci premlčacia
doba začala plynúť dňa 25.04.2018 a počas súdneho (základného konania), t.j. od 07.03.2022 do

22.06.2022 (nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia) táto prestala plynúť a oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 20.05.2025, nie je možné konštatovať ani to, že v predmetnej veci
uplynula 10-ročná objektívna premlčacia doba. Ohľadom námietky premlčania vznesenej povinným
preto nemožno prijať iný právny záver než ten, že táto je nedôvodná.

27. K námietke povinného proti trovám exekúcie a príslušenstvu exekučný súd uvádza, že nie je
možné súhlasiť s tvrdením povinného, že upovedomenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní
do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je
v rozpore so zákonom. Otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti
upravuje ust. § 197 a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov,

preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č.
68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za výkon exekučnej činnosti
teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených

s vedením konania. Ak ide o exekúciu, predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom
pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia, a preto je potrebné zdôrazniť,
že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítavaná ku
dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej
príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor

má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu, t.j. z vymoženého plnenia. Ak povinný v uvedenej lehote
záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny
exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu
paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného.
V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur, ak
však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 100,- eur. Nemožno
preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov
súdneho exekútora považovať za rozporuplné so zákonom.

28. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v
celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.29.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

36. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v

pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.

§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí

základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov
platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi
platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd
rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči
komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči

povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na
náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy

právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného
ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci
súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať,
že úspech vo veci mal oprávnený.37. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu

povinnéhonazastavenieexekúciespočívajúcuvtrováchprávnehozastúpeniaza2úkonyprávnejslužby
(prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc
z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 4.360,63 eur, odmena za polovičný
úkon právnej služby predstavuje 80,50 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za dva polovičné úkony právnej služby (2 x 80,50 eur), po

pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (2 x 14,84 eur) a 23% DPH vo výške 43,86 eur tak predstavujú
celkovo sumu 234,54 eur.

38.Súdpoprávoplatnostitohtouzneseniavydádodatokkpovereniuvzmysle§199dods.1Exekučného
poriadku.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.