Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321010578
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8321010578.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2026
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/77/2021 zo dňa
31.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku v spojení s ust. § 281 ods. 1 Tr. poriadku a § 9 ods. 1 písm.
a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestné stíhanie proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr. C.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že v presne nezistenom čase, približne o 04.00 hod. dňa 16.12.2017, pred nočným barom
E. na F. G. v C. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol A. H. tak, že ho niekoľkokrát
udrel päsťou do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na zem, čím mu tak spôsobil zranenia a to
tržnú ranu obočia vľavo, pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, povrchové odreniny čela vpravo a

zlomeninu distálnej epifýzy vretennej kosti vpravo s posunom, s dobou liečenia v trvaní 40 dní a počas
doby imobilizácie pravého zápästia pri liečbe v dĺžke 28 dní, aj so sťaženým obvyklým spôsobom života
A. H.,

z a s t a v u j e.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného A. H., nar. XX.XX.XXXX v Humennom, trvale bytom D.
XXX, okr. C. o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie alebo na
konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase, približne o 04.00 hod. dňa 16.12.2017, pred nočným barom E. na F. G. v
C. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol A. H. tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do
oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na zem, čím mu tak spôsobil zranenia a to tržnú ranu obočia
vľavo, pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, povrchové odreniny čela vpravo a zlomeninu distálnej
epifýzy vretennej kosti vpravo s posunom, s dobou liečenia v trvaní 40 dní a počas doby imobilizácie

pravého zápästia pri liečbe v dĺžke 28 dní, aj so sťaženým obvyklým spôsobom života A. H..Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výške 500,- eur. Podľa § 57 ods. 3
Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný

trest odňatia slobody na 5 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť
poškodenému A. H. škodu vo výške 1.368,- eur z titulu bolestného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie proti výroku o vine,
ako aj proti výroku o treste, ktoré prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne odôvodnil tým, že s

rozsudkom Okresného súdu Humenné nesúhlasí, trvá na písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora
zo dňa 02.05.2023, pretože ani po doplnení dokazovania na základe pokynu odvolacieho súdu nebolo
podľa jeho názoru v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe. Výpoveď poškodeného okrem
výpovede obžalovaného vyvracajú výpovede svedkov, ktorí boli prítomní na mieste udalosti. Samotná
skutočnosť, že sa obžalovaný s uvedenými svedkami pozná, nemôže automaticky spochybňovať

ich vierohodnosť. Vierohodnosť výpovedí svedkov nebola spochybnená žiadnymi skutočnosťami ani
dôkazmi. Svedkovia vypovedali pod prísahou a pokiaľ by klamali, museli by byť za to stíhaní. Naopak
svedkovia, ktorých vo svoj prospech uviedol poškodený, neboli prítomní na mieste, kde sa skutok mal
stať, všetko čo uviedli, vedia iba z počutia od poškodeného. Výpoveď poškodeného A. H. nepotvrdzuje
žiaden priamy svedok, ani žiadne iné dôkazy. Podľa výpovedí poškodeného mali v kritický deň súčasne

fyzicky napádať traja útočníci, s poukazom na túto skutočnosť nie je možné jednoznačne dospieť k
záveru, že zranenia, ktoré utrpel poškodený, mu mal spôsobiť práve obžalovaný A. B.. Vierohodnosť
výpovedí poškodeného podľa názoru odvolateľa spochybňuje skutočnosť, že v uvedený večer bol
značne pod vplyvom alkoholu, čo potvrdil tak poškodený, obvinený, ako aj svedkovia, políciu neprivolal
ihneďposkutku,aleoznámiljuažpodvanástichdňoch.Uobžalovanéhonebolpreukázanýžiadnymotív,

navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a poukazujúc na zásadu in dubio pro reo sám
vo veci rozhodol a to tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd konštatuje, že ide o jeho v poradí druhé rozhodnutie vo veci samej, keď uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/20/2023 zo dňa 18.01.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.

poriadku krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 3T/77/2021
zodňa15.02.2022,ktorýmpodľa§285písm.c)Tr.poriadkuobžalovanéhoA.B.oslobodilspodobžaloby
prokurátora, pretože podľa jeho názoru nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a krajský súd
v zrušujúcom uznesení nariadil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd doplnil dokazovanie v rozsahu, ako bol uvedený v zrušujúcom
uznesení, avšak skôr ako by sa mohol krajský súd zaoberať otázkou, či sa skutok stal, či má znaky
trestného činu a či ho spáchal obžalovaný, musel sa zaoberať otázkou, či od posledného rozhodovania
krajským súdom nedošlo k takej zmene Trestného zákona, v dôsledku ktorého by nebolo možné ďalej
viesť trestné stíhanie.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, ak už bolo začaté, nemožno v
ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Obžalovanému A. B. bolo kladené za vinu spáchanie skutku, ktorý bol prokurátorom v podanej obžalobe

a napokon aj okresným súdom právne kvalifikovaný ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov a to
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody až na 3 roky a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť
trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do dvoch rokov. Skutok, ktorý sa obžalovanému A. B. kladie
za vinu, mal byť spáchaný obžalovaným dňa 16.12.2017, pričom obvinenie vo veci mu bolo vznesené

uznesením povereného príslušníka OO PZ Humenné ČVS: ORP-851/HE-HE-2017 dňa 29.12.2020.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší.Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Podľa § 87 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch.
Z uvedeného plynie, že s účinnosťou od 06.08.2024 došlo k zmene Trestného zákona, keď nadobudla
účinnosť novela Trestného zákona (zákon číslo 40/2024 Z. z.), pričom táto novela sa vzťahuje aj na
prejednávaný prípad, keďže trestná sadzba trestu, ktorý by v prípade odsudzujúceho rozsudku bolo
možné obžalovanému B. uložiť, neprevyšuje tri roky, teda v posudzovanom prípade pôvodne premlčacia

lehota piatich rokov sa po novele Trestného zákona zmenila na premlčaciu dobu troch rokov.

Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj/124/2024 zo dňa 28.11.2024 pritom plynie, že pri
výklade ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zákona v súlade s článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky
je treba posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa

priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je
premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou
úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia
premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Tr. zákona zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom
alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom

posudzovaní, skrátenej a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe. To ale neplatí pri trestných
činoch taxatívne vypočítaných v § 87 ods. 7 Tr. zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu
finančnýchzáujmovEurópskejúnie,keďžetotozákonnéustanovenievsúladesčlánkom7ods.2Ústavy
Slovenskej republiky reflektuje judikatúru súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava lex
specialis nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania a to ani v

kontexte § 2 ods. 1 Tr. zákona (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Z predmetného zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda vyplýva, že
nové kratšie premlčacie doby sa majú uplatňovať aj spätne a teda, ak nebolo vznesené obvinenie v tejto
novej kratšej premlčacej dobe, je trestné stíhanie premlčané. Keďže v danom prípade nejde o trestné

činy uvedené v § 87 ods. 7 Tr. zákona, krajskému súdu neostávalo nič iné, len zrušiť napadnutý rozsudok
a trestné stíhanie z dôvodu, že toto bolo podľa novej právnej úpravy premlčané, zastaviť. Skutok sa mal
v danom prípade stať dňa 16.12.2017 a obvinenie pre tento skutok bolo obžalovanému vznesené až
dňa 29.12.2020, teda po uplynutí troch rokov.

Keďže v priebehu trestného konania nadobudol účinnosť zákon, ktorý skrátil pôvodnú premlčaciu dobu
z piatich rokov na tri roky a obvinenie bolo obžalovanému B. vznesené až po uplynutí troch rokov, je
trestné stíhanie (podľa právnej úpravy účinnej od 06.08.2024) premlčané, preto nemohol krajský súd
vo veci ďalej konať a v súlade aj so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
jednohlasne zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a trestné stíhanie obžalovaného zastavil.

V súlade s ustanovením § 281 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého ak súd konanie zastaví (napríklad
pre premlčanie), odkáže poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody , na civilný proces alebo
na konanie pred iným príslušným orgánom, preto krajský súd odkázal poškodeného A. H., ktorý riadne
a včas uplatnil nárok na náhradu škody s týmto nárokom na civilný proces.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť prípustná nie je.