Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200491
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8318200491.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcu: 1. Mesto Snina, Strojárska
2060/95, Snina, IČO: 00 323 560, 2. Základná škola Budovateľská 1992/7, Snina, IČO: 361 587 47,
obaja zastúpení JUDr. Martinom Barnom, bytom Komenského 2974/58, proti žalovaným: 1. R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, L., 2. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, L., zastúpená
JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, Strojárska 3995/113, Snina, o zaplatenie 43.717,23 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 10.04.2024 č.k. 10C
5/2018-269, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1.
rade sumu 37.249 eur.

Rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu nad 37.249
eur m e n í tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcoviv1.radevovzťahukžalovanémuv1.radenáhradutrovkonaniavrozsahu70%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

v 1. rade istinu 43.717,23 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade
proti žalovanej v 2. rade zamietol. Žalobu žalobcu v 2. rade proti prvému žalovanému zamietol. Súd
priznal žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Priznal
žalovanej v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % a napokon priznal
žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na výsledky trestného konania, ktoré bolo na

základe podanej obžaloby vedené voči žalovaným v 1. a 2. rade Okresným súdom Humenné sp. zn. 2T
63/2011 a 2T 10/2011. Zdôraznil, že žalobcovia si voči žalovaným uplatnili náhradu vzniknutej škody v
súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo vedené proti obom žalovaným s tým, že žalovaný v 1. rade
bol právoplatne uznaný za vinného zo zločinu podvodu a zločinu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku. Podobne žalovaná v 2. rade bola uznaná vinnou zo spáchania spolupáchateľstvom
trestného činu podvodu. V tomto konaní žalobcovia uplatňovali voči žalovaným náhradu škody vzniknutú
v súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaných. Predovšetkým sa prvoinštančný súd vyporiadal

s námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú námietku vzniesli obaja žalovaní. Zdôraznil, že vo
vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade bola žaloba podaná na Okresnom súde
Humenné 08.02.2018. Škoda podľa trestného rozsudku vznikala v čase od 11.02.2003 do 10.07.2007.
Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej lehoty súd vzal do úvahy vznik prvej škody, a to 11.02.2003.Oskutočnosti,ževzniklaškodaaktojuspôsobilsažalobcav1.radedozvedeldoručenímupovedomenia
o začatí trestného stíhania žalovaného v 1. rade 20.09.2010. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota
bola zachovaná, keďže žalobca v 1. rade si škodu v trestnom konaní s uvedením výšky škody riadne

uplatnil 14.10.2010. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, ktorá sa počíta od vzniku škody do uplatnenia
nároku 14.10.2010, zdôraznil, že pri najstaršej škode do uplatnenia nároku uplynulo 7 rokov 7 mesiacov
13 dní, pri poslednej škode uplynuli 3 roky 3 mesiace a 4 dni. Počas trestného konania premlčacia
doba neplynula, rozsudok vydaný v trestnom konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nadobudol
právoplatnosť 23.06.2017 a žaloba bola podaná 08.02.2018. Žalobca v 1. rade teda žalobu podal včas

aj v rámci plynutia 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby, a tak skonštatoval, že vo vzťahu medzi týmito
stranami konania nárok premlčaný nie je.

3. Čo sa týka nároku žalobcu v 1. rade proti žalovanej v 2. rade opätovne zdôraznil, že škoda vznikla
v rokoch od 11.02.2003 do 10.07.2007. Upovedomenie o začatí trestného stíhania žalovanej v 2. rade
bolo žalobcovi doručené 28.06.2010. Opäť uviedol, že pri najstaršej škode vzniknutej 11.02.2003 do

uplatnenia nároku do 14.10.2010 uplynulo 7 rokov 7 mesiacov a 13 dní. Rozsudok v trestnom konaní
voči druhej žalovanej nadobudol právoplatnosť 21.05.2011, avšak žaloba prvého žalobcu voči druhej
žalovanej bola podaná až dňa 06.02.2020. Skonštatoval, že v tejto súvislosti uplynula zákonom určená
10 -ročná objektívna lehota, preto tento nárok je medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade
premlčaný.

4. Čo sa týka žaloby žalobcu v 2. rade proti obom žalovaným, súd skonštatoval, že tento nárok je
premlčaný a podrobným spôsobom v bode 22. popísal plynutie premlčacích lehôt.

5. Ďalej sa zaoberal náhradou škody, ktorú uplatnil včas žalobca v 1. rade proti žalovanému v 1. rade

s tým, že z rozsudku OS Humenné sp. zn. 2T 63/2011 vyplýva výška škody v rozsahu 43.717,23
eur, táto je uvedená v skutkovej podstate trestného činu v zmysle tom, kto škodu spôsobil a komu.
Zdôraznil, že v priebehu celého konania žiadna zo strán nenamietala výšku spôsobenej škody. Poukázal
na to, že z rozhodovacej praxe NS SR bola ustálená otázka rozsahu viazanosti civilného súdu
trestným rozsudkom, a to nielen pokiaľ ide o výšku škody, ale aj vznik, resp. spôsobenie škody ako

základného predpokladu zodpovednosti za škodu. Teda súd rozhodujúci v civilnom konaní o náhrade
škody spôsobenej trestným činom je viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu,
jeho výrokovou časťou, a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia
páchateľa za tento trestný čin a príkladmo vymenoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré
podporujú vyjadrenú právnu argumentáciu. Zdôraznil, že v spomínanom trestnom rozsudku výška škody

je uvedená v skutkovej podstate trestného činu a civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný
výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Civilný súd je viazaný nielen záverom trestného súdu
o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencie príčinnej súvislosti medzi
zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou. Súd prvej inštancie tak zdôraznil,
že je viazaný rozsudkom sp. zn. 2T 63/2011 zo dňa 24.05.2017, kde vo výroku o vine je uvedené

okrem iného, kto škodu spôsobil, komu a v akej výške. Keďže tento nárok medzi týmito účastníkmi
nepovažoval za premlčaný, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v 1. rade škodu 43.717,23 eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcu v 1. rade proti žalovanej v 2. rade a žalobu žalobcu v 1.
a 2. rade proti obom žalovaným zamietol z dôvodu premlčania nároku. O trovách konania strán sporu
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd v
napadnutej časti rozsudok zmenil tak, aby žalobu vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu v 1. rade voči
nemu vyhovené, zamietol. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a
právny stav prejednanej veci. Pri vypočítavaní lehoty kedy začala plynúť premlčacia doba u žalobcu v

1. rade, určoval túto lehotu od podania trestného oznámenia, s čím spájal skutočnosť, že vtedy sa tento
účastník dozvedel o vzniknutej škode. Podľa žalovaného v 1. rade tento právny názor nie je správny,
z obsahu spisu, ako aj z trestného spisu, podľa neho je zrejmé, že o tejto škode sa žalobca v 1. rade
dozvedel už pri vykonaní kontroly u žalobcu, ktorá je niekoľko rokov pred podaním trestného oznámenia.
Taktiež je zrejmé, že túto škodu riešil so žalovanou v 2. rade, ktorá sa jednoznačne priznala, že túto

škodu spôsobila a bol dohodnutý splátkový kalendár, kde sa zaviazala túto škodu uhradiť. Až po tom ako
tento záväzok neplnila, podal žalobca v 1. rade trestné oznámenie. Pri počítaní lehoty na premlčanie,
kedy sa o škode dozvedel, sa táto lehota začína lehotou, kedy by sa podľa neho uskutočnila kontrola vo
veci u žalobcu v 2. rade, minimálne kedy táto škoda bola riešená so žalovanou v 2. rade a presné lehotysú súdu zrejmé zo spisu. Má za to, že v oboch prípadoch je aj návrh žalobcu v 1. rade premlčaný. Je
ďalej presvedčený, že žalobca v 1. rade nemá aktívnu legitimáciu v spore a to z dôvodu, že žalobca v 2.
rade má od roku 2002 právnu subjektivitu a iba on má aktívnu legitimáciu byť žalobcom v tomto konaní.

Argument, že žalobca v 2. rade disponuje iba s finančnými prostriedkami, ktoré mu poskytne žalobca
v 1. rade a tieto nie sú jeho, iba ich spravuje, je nedôvodný. Existujú základné školy, ktoré nemajú
právnu subjektivitu a v tých prípadoch by bol argument súdu správny. V tomto prípade nie, a teda okrem
premlčania, by žaloba žalobcu v 1. rade mala byť zamietnutá aj pre nedostatok aktívnej legitimácie.
Žaloba žalobcu v 2. rade je nepochybne premlčaná. Dal do pozornosti skutočnosť, že z rozsudku je

zrejmé, že žalovaná v 2. rade mala uhradiť sumu 6.600 eur z tejto škody, pričom aj túto sumu mu konajúci
súd uložil ako povinnosť zaplatiť, s čím nesúhlasí. Ďalej uvádza, že žalobcovia žiadali uhradiť vzniknutú
škodu a povinnosťou žalobcu bolo preukázať, akú sumu je oprávnený od neho žiadať, a to ako od prvého
žalovaného a akú od druhej žalovanej. Nie je to možné žiadať spoločne a nerozdielne. Skutočnosť,
že súd skonštatoval, že u žalovanej v 2. rade je nárok premlčaný, nemôže spôsobiť, aby bol na škodu
zaviazaný iba on. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu potvrdil ako vecne správny.

8. Žalovaná v 2. rade taktiež navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol viacerými výrokmi, pretože sa rozhodlo o
niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, rozhodnutie sa týka žalobcov v 1. a 2.

rade voči žalovaným v 1. a 2. rade, v prípade ktorých ide o samostatné spoločenstvo, preto v zmysle
predpokladov § 367 ods. 2 CSP suspenzívny účinok odvolania sa vzťahuje len na tie výroky rozhodnutia,
ktoré boli odvolaním napadnuté. Je zrejmé, že odvolanie vo veci podal iba žalovaný v 1. rade vo
vzťahu k výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu škody a proti
súvisiacemu výroku IV., ktorým sa rozhodovalo o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1.

rade a žalovaným v 1. rade. Tieto výroky podliehali prieskumu odvolacieho súdu a ostatné výroky (II., III.,
V. a VI.), ktoré odvolaním strán konania napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a
ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd tak preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch I. a IV., ako vo

výroku súvisiacom, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade
je opodstatnené len sčasti.

12. V odvolacom konaní posúdil odvolací súd relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátím zisteného
skutkového stavu.

13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v zásade dostatočne zistil skutkový stav, zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).14. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca v 1. rade, Mesto Snina, s účinnosťou od 01.01.1998 zriadilo
Základnú školu na ulici Budovateľskej v Snine (žalobca v 2. rade) ako rozpočtovú organizáciu s právnou
subjektivitou. Zriadenie organizácie žalobcu v 2. rade bolo vykonané v súlade s § 2 písm. g) zákona

č. 416/2001 Z.z. v nadväznosti na § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy, § 22 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a § 32 zákona
č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach (Dodatok č. 2 Zriaďovacej listiny Základnej školy Snina, ulica
Budovateľská 1992/7). Nebolo sporné, že organizácia žalobcu v 2. rade hospodári v zmysle platnej
legislatívy a podľa opatrení zriaďovateľa, žalobcu v 1. rade, s majetkom, ktorý je vo vlastníctve Mesta

Snina a bol na mesto delimitovaný zo štátu prostredníctvom Okresného úradu v Snine (vecné a finančné
vymedzenie majetku podľa Dodatku č. 2 Zriaďovacej listiny žalobcu v 2. rade).

15. Žalobca v 1. rade s účinnosťou od 01.07.2002 podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 542/1990
Zb. menoval žalovaného v 1. rade do funkcie riaditeľa organizácie žalobcu v 2. rade Základnej školy na
ulici Budovateľskej v Snine.

16. Žalovaná v 2. rade bola zamestnankyňou žalobcu v 2. rade Základnej školy na ulici Budovateľskej
v Snine v pracovnom zaradení mzdovej a finančnej účtovníčky.

17. Okresný prokurátor v Humennom dňa 05.12.2010 podal obžalobu na žalovaných v 1. a 2. rade

na tom základe, že v období od 11.02.2003 do 10.07.2007 v Snine obvinený žalovaný v 1. rade ako
štatutárny orgán Základnej školy na ulici Budovateľskej v Snine v rozpore so Smernicou č. 2/2004
- vykonávanie predbežnej a priebežnej finančnej kontroly, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a
súčinnosti s obvinenou žalovanou v 2. rade, zamestnankyňou Základnej školy na ulici Budovateľskej
v Snine v postavení mzdovej a finančnej účtovníčky, uvádzaním fiktívnych platieb v príkazoch na

úhradu obvinená žalovaná v 2. rade uvádzala do omylu oprávnené osoby tejto školy s podpisovým a
dispozičným právom k nakladaniu s finančnými prostriedkami, za uvedené obdobie vykonala viacero
neoprávnených bankových prevodov v celkovej výške 41.246,14 eur a neoprávneným zvýšením svojej
mzdy a mzdy svojej dcéry v celkovej výške 2.471,09 eur, vykonala bankové prevody z účtu základnej
školy v prospech iných osobných bankových účtov, kde následne tieto finančné prostriedky z osobných

bankových účtov vyberala a z väčšej časti odovzdala obvinenému žalovanému v 1. rade, čím svojim
konaním menovaní mali spôsobiť Mestskému úradu Snina škodu v celkovej výške 43.717,23 eur.

18. V súvislosti s takto podanou obžalobou bolo vo vzťahu k obom žalovaným vedené trestné konanie
na Okresnom súde Humenné.

19. Okresný súd Humenné rozsudkom z 05.05.2011 uznal žalovanú v 2. rade vinnú, že v období
od 11.02.2003 do 10.07.2007 v Snine obžalovaný R. Y., žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán
Základnej školy na ulici Budovateľská v Snine v rozpore so Smernicou č. 2/2004 po predchádzajúcej
vzájomnej dohode a súčinnosti so žalovanou v 2. rade U. Q., zamestnankyňou Základnej školy na

ulici Budovateľskej v Snine v postavení mzdovej a finančnej účtovníčky, uvádzaním fiktívnych platieb
v príkazoch na úhradu, žalovaná v 2. rade U. Q. uvádzala do omylu oprávnené osoby tejto školy
s podpisovým a dispozičným právom k nakladaniu s finančnými prostriedkami, za uvedené obdobie
vykonala viacero neoprávnených bankových prevodov v celkovej výške 41.246,14 eur a neoprávneným
zvýšením svojej mzdy a mzdy svojej dcéry v celkovej výške 2.471,09 eur, vykonala bankové prevody

z účtu Základnej školy v prospech iných osobných bankových účtov, kde následne tieto finančné
prostriedky z osobných bankových účtov vyberala a z väčšej časti odovzdala žalovanému v 1. rade,
čím svojim konaním spôsobili Mestskému úradu Snina škodu v celkovej výške najmenej 43.717,23
eur. Teda spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho
do omylu, spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchala čin závažnejším spôsobom

konania po dlhší čas, čím spáchala spolupáchateľstvom zločin podvodu, podľa § 20k, § 221 ods. 1,
3 písm. a), c) Trestného zákona. Za to bola žalovaná v 2. rade odsúdená na trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov, výkon uloženého trestu sa podmienečne odložil a určila sa jej skúšobná doba
v trvaní troch rokov s probačným dohľadom a zároveň bola určená povinnosť v zmysle § 51 ods.
4 písm. c) Trestného zákona, aby žalovaná v 2. rade uhradila v skúšobnej dobe spôsobenú škodu

poškodenej strane Mestskému úradu Snina. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Súd v trestnom
konaní uložil žalovanej v 2. rade povinnosť uhradiť škodu Mestskému úradu Snina vo výške 6.468,23
eur, na ktorej sa dohodli zástupca poškodenej strany Základnej školy ulica Budovateľská v Snine, ktorý
bol splnomocnený Mestským úradom Snina a žalovaná v 2. rade. So zvyškom nároku na náhradu škodysúd odkázal poškodenú stranu Mestský úrad Snina na konanie o veciach občianskoprávnych. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2011 vo výrokoch o vine a treste a dňa 11.06.2011, čo
do výroku o škode.

20. Pokiaľ ide o osobu žalovaného v 1. rade, Okresný súd Humenné rozsudkom z 24.05.2017 č.k.
2T 63/2011-749 uznal žalovaného v 1. rade vinným, že v období od 11.02.2003 do 10.07.2007 v
Snine ako štatutárny orgán Základnej školy na ulici Budovateľskej v Snine v rozpore so Smernicou
č. 2/2004 po predchádzajúcej vzájomnej dohode a súčinnosti s odsúdenou U. Q., teraz žalovaná

v 2. rade, zamestnankyňou Základnej školy na ulici Budovateľskej v Snine v postavení mzdovej a
finančnej účtovníčky, uvádzaním fiktívnych platieb v príkazoch na úhradu odsúdená U. Q. uvádzala do
omylu oprávnené osoby tejto školy s podpisovým a dispozičným právom k nakladaniu s finančnými
prostriedkami. Za uvedené obdobie vykonala viacero neoprávnených bankových prevodov v celkovej
výške 41.246,14 eur a neoprávneným zvýšením svojej mzdy a mzdy svojej dcéry v celkovej výške
2.471,09 eur vykonala bankové prevody z účtu základnej školy v prospech iných osobných bankových

účtov, kde následne tieto finančné prostriedky z osobných bankových účtov vyberala a z väčšej časti
odovzdala obžalovanému R. Y., žalovanému v 1. rade, čím svojim konaním spôsobil Mestskému úradu
Snina škodu v celkovej výške najmenej 43.717,23 eur. Súd v trestnom konaní uviedol, že takýmto
spôsobom žalovaný v 1. rade spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol niekoho do omylu, spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchal čin závažnejším

spôsobom konania po dlhší čas, porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť spravovať cudzí majetok, spôsobil činom značnú škodu a spáchal čin závažnejším spôsobom
konania po dlhší čas, čím spáchal spolupáchateľstvom zločin podvodu podľa § 20k, § 221 ods. 1, 3
písm. a), c) Trestného poriadku a zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, 3 písm. a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

troch rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov s
probačným dohľadom s tým, že mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného
výchovného programu. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodenú stranu, Mestský úrad
Snina, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 23.06.2017.

21. Žalobu o náhradu takto vzniknutej škody vyčíslenej rozsahom 43.717,23 eur podal žalobca v 1. rade
proti žalovanému v 1. rade na súde prvej inštancie dňa 08.02.2018, v ďalšom priebehu prvoinštančného
konania žalobca v 1. rade dňa 06.02.2020 navrhol pribrať do konania na strane žalovanej v 2. rade U.

Q. so zreteľom na existenciu už spomínaného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 10/2011
zo dňa 05.05.2011 (č.l. 52). Žalobca v 1. rade napokon dňa 28.09.2020 (č.l. 123) navrhol pristúpenie do
konania ďalšieho subjektu na strane žalobcu, a to tak, aby Základná škola Budovateľská 1992/7 v Snine
sa stala žalobcom v 2. rade s odôvodnením, že tento subjekt je rozpočtovou organizáciou žalobcu v 1.
rade a zároveň je bývalým zamestnávateľom oboch žalovaných, a preto má právny záujem na predmete

sporu. Základná škola Budovateľská v Snine zároveň vyjadrila súhlas s pristúpením do tohto súdneho
konania.

22. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvej inštancie sa správnym spôsobom zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie tejto žaloby zo strany žalobcu v 1. rade a opodstatnenosť

jeho vecnej legitimácie na vedenie tohto sporu vyhodnotil správnym spôsobom. Odvolací súd v tejto
súvislosti opakovane poukazuje na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve v znení platnom k 10.07.2007, podľa ktorého obec pri prenesenom výkone štátnej
správy zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15).

23. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, obec vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie
detí a žiakov najmä tým, že zriaďuje školy a školské zariadenia.

24. Podľa § 6 ods. 5 citovaného zákona, obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom
stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec

zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni
podľa tohto odseku a činnosti podľa ods. 8 písm. a), c), d) zabezpečuje pre ňu krajský školský úrad.25. Podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona, pôsobnosť obce podľa ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) je
preneseným výkonom štátnej správy. Na náklady spojené s preneseným výkonom štátnej správy podľa
ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) poskytuje štát obci finančné prostriedky prostredníctvom krajského

školského úradu. Výška týchto prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov v základných školách, ktorých
je obec zriaďovateľom.

26. Podľa § 6 ods. 7 citovaného zákona, činnosti podľa ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) odborne
zabezpečuje obci zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 7 ods. 3.

27. Podľa § 6 ods. 8 písm. a), c), d) citovaného zákona, obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách
a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, ďalej kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných
právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania s výnimkou kontroly podľa § 13 a v oblasti školského
stravovania, vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov, najmä organizačné pokyny na príslušný školský
rok, poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam.

28. Podľa § 6 ods. 12 písm. a) citovaného zákona, obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných
prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy, ktorých je zriaďovateľom a rozpis
finančnýchprostriedkovpoukázanýchpodľaosobitnéhopredpisuprezákladnéumeleckéškolyaškolské
zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

29. Podľa § 6 ods. 13 písm. d) citovaného zákona, obec vykonáva správu škôl a školských zariadení,
ktorých je zriaďovateľom a na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho procesu zabezpečuje okrem
iného investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov.

30. Podľa § 6 ods. 16 citovaného zákona, obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku
hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu
Európskej únie, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe a kontroluje efektívnosť a
účelnosť ich využitia.

31. Podľa § 6 ods. 22 citovaného zákona, obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s
finančnými prostriedkami pridelenými podľa ods. 12 a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

32. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v
stave platnom k 10.07.2007, zo štátneho rozpočtu sa hradia výdavky štátnych rozpočtových organizácií

a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám.

33. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým
osobám. Dotácie vo svojej vecne pôsobnosti poskytuje správca kapitoly alebo orgán štátnej správy, ktorý

je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na jeho rozpočet alebo ak tak stanoví osobitný zákon, iná
rozpočtová organizácia. Dotácie s výnimkou dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy obciam a vyšším územným celkom, dotácii na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo
verejnom záujme, dotácii na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ a dotácií
verejným vysokým školám, sa poskytujú spravidla na základe žiadosti. Rozsah a ďalšie podmienky

poskytovania dotácií a spôsob ich poskytovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy, ak nie sú ustanovené osobitným zákonom. Ak
správca kapitoly nie je orgánom štátnej správy, môže poskytovať dotácie za podmienok ustanovených
zákonom. Použitie dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého
spôsob určuje Ministerstvo financií SR; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa

nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 100,- Sk.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 597/2003 Z.z., o financovaní základných a stredných škôl a školských
zariadení v znení platnom k 10.07.2007, v školách zriaďovaných podľa osobitných predpisov (ďalej
len štátna škola) sa zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona zabezpečuje financovanie výchovno-

vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, rekonštrukcií a modernizácii školských
objektov a ich vybavenia a prispieva sa na financovanie rozvoja.35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, zdroje financovania štátnych škôl a štátnych
školských zariadení sú prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR,
ako aj prostriedky z rozpočtov obcí a prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov.

36.Podľa§2ods.3vetaprvácitovanéhozákona,školyaškolskézariadeniapoužijúfinančnéprostriedky
pridelené zo štátneho rozpočtu na financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky, rozvoja
a na riešenie havarijných situácií.

37. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu sa
uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva. V kapitole ministerstva sú samostatne rozpočtované
finančné prostriedky určené na financovanie školstva v podmienkach obcí podľa štruktúry týchto
prostriedkov definovanej v ods. 2.

38. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva

zriaďovateľom štátnych škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných
prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa.

39. Podľa § 1 ods. 1 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je právnickou osobou,
ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými

príjmami.

40. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, ak zákon pri úprave pôsobnosti od obce neustanovuje, že ide
o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

41. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej
správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec,
štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

42. O financovaní obce pojednáva § 7 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že obec financuje

svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.

43. V prejednávanej veci vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí súdu v spomínanom
trestnom konaní nebolo sporné, že uplatňovaná škoda bola spôsobená spoločným konaním žalovaných
v 1. a 2. rade. Ako už bolo uvádzané, zriaďovateľom organizácie žalobcu v 2. rade je žalobca v 1.

rade, ktorý má zákonom určenú povinnosť všetky normatívne určené finančné prostriedky rozdeliť medzi
školy v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Tieto finančné prostriedky, ktoré sú účelovo viazané,
pokiaľ sa v rámci rozpočtu v konkrétnom období kalendárneho roka nepoužijú, je škola povinná vrátiť
prostredníctvom zriaďovateľa späť do štátneho rozpočtu. Základná škola ako rozpočtová organizácia
mesta má teda takto účelovo určené a poskytnuté finančné prostriedky iba zverené do hospodárenia,

koncom kalendárneho roka sú tieto prostriedky zúčtované voči zriaďovateľovi - mestu a rozhodne sa ich
poskytnutím základná škola nestáva vlastníkom finančných prostriedkov, ako to nesprávne uzavrel súd
prvej inštancie. Funkciu kontrolnú a zodpovednostnú na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
pridelenými zo štátneho rozpočtu má štatutárny zástupca základnej školy, ale aj mesto, ktoré je jej
zriaďovateľom, z čoho nepochybne plynie vecná aktívna legitimácia predovšetkým žalobcu v 1. rade.

Vecnú aktívnu legitimáciu má v danom konaní tiež žalobca v 2. rade, aj keď nebolo preukázané, že
by predmetom neoprávneného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami žalovanými v 1. a 2.
rade boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 86/2017 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 2/2020, kedy v spore o náhradu škody vedenom voči bývalému

štatutárnemu zástupcovi základnej školy dovolací súd uznal ako opodstatnenú vecnú aktívnu legitimáciu
tak mesta, ako aj konkrétnej základnej školy, ktorým subjektom mala vzniknúť tvrdená škoda veľkého
rozsahu.

44. Podobne správnym spôsobom prvoinštančný súd vyhodnotil aj námietku premlčania nároku žalobcu

v 1. rade, ktorú v priebehu konania vzniesol žalovaný v 1. rade a aj odvolací súd sa stotožňuje s jeho
záverom, že žiadaný nárok na náhradu škody vo vzťahu medzi týmito stranami sporu premlčaný nie je.45. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna s tým, že ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezáväzne od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek to môže poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
lehota. Subjektívna premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť (§ 100, § 106 ods. 1 a 2 OZ).

46.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu

stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať
s okamihom škodnej udalosti, či protiprávneho konania. Poškodený zároveň musí mať vedomosť aj
o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu

spôsobenú z nedbanlivosti a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (ako je tomu v
prejednávanej veci). V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej
škoda vznikla, teda od škodnej udalosti.

47. V prípade námietky premlčania v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie

treba posúdiť, či nárok na náhradu škody bol uplatnený v trestnom konaní, či bol uplatnený riadne a či
poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979).

48. Vyjadrenie poškodeného v tom zmysle, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu
škody, ako bude orgánom činným v trestnom konaní zistená a podobne, nemožno považovať za riadne

uplatnený nárok na náhradu škody, ak z neho nie je zrejmé, v akej aspoň minimálnej výške má byť škoda
spôsobená trestným činom uhradená (R 7/1968).

49.Jezrejmé,žežalobcav1.radenasúdeprvejinštanciedňa08.02.2018podalžalobuonáhraduškody
proti žalovanému v 1. rade, neskôr dňa 06.02.2020 rozšíril okruh žalovanej strany o osobu žalovanej

v 2. rade a dňa 28.09. 2020 navrhol, aby sa žalobcom v 2. rade stala Základná škola, Budovateľská
so sídlom v Snine.

50. Z obsahu pripojeného spisu OS Humenné sp. zn. 2T 63/2011 vyplynulo, že dňa 22.01.2010 bol na
UJaKP Humenné, odbor justičnej polície pod sp. zn. č.p. I. doručený podnet na trestné stíhanie spolu

s prílohami pre podozrenie z prečinu sprenevery.

51. Vyšetrovateľ Policajného zboru SR dňa 22.02.2010 v tejto veci začal trestné stíhanie pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.

52. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 14.09.2010 bolo začaté trestné stíhanie
proti žalovanému v 1. rade ako obvinenému zo zločinu podvodu a zo zločinu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku. V priebehu trestného stíhania zástupcom mesta Snina - žalobcu v 1. rade
bol JUDr. R. T. na základe plnej moci z 24.2007, ktorý uplatnil za žalobcu v 1. rade v trestnom konaní
náhradu škody vo výške 43.717,23 eur dňa 14.10.2010 podľa obsahu zápisnice o výsluchu menovaného

svedka, ktorý sa vyjadril, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada uhradiť škodu zistenú znaleckým
dokazovaním v uvedenom rozsahu. Je tiež zrejmé, že dňa 20.09.2010 bolo žalobcovi v 1. rade doručené
upovedomenie o začatí trestného stíhania žalovaného v 1. rade.

53. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že požadovaná škoda podľa obsahu konania OS

Humenné sp. zn. 2T 63/2011 vznikla a trvala v čase od 11.02.2003 do 10.07.2007. Žalobca v 1. rade
sa dozvedel o vzniku konkrétnej škody 14.10.2010 a o tom, že za ňu zodpovedá žalovaný v 1. rade
dňa 20.09.2010. Škodu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v priebehu trestného konania riadne uplatnil
14.10.2010. Je správny záver súdu prvý inštancie, že dvojročná subjektívna premlčacia doba vo vzťahu
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade bola zachovaná, keďže, ako už bolo spomínané, tento

sa o škode dozvedel 20.09.2010 a riadnym spôsobom ju uplatnil 14.10.2010. Počas trvania trestného
konania premlčacia lehota neplynula a to až do doby právoplatnosti rozsudku vydaného v trestnom
konaní 23.06.2017 a žalobca v 1. rade podal žalobu voči žalovanému v 1. rade dňa 08.02.2018. Tento
záver platí aj o neuplynutí zákonom určenej 10 -ročnej objektívnej lehoty. V tejto súvislosti prvoinštančnýsúd správne akcentoval, že škoda vznikala v čase od 11.02.2003 do 10.07.2007, riadne bola uplatnená
v priebehu trestného konania dňa 14.10.2010, počas trvania trestného konania ani táto objektívna
premlčacia doba neplynula až do 23.06.2017 a do podania žaloby 08.02.2018 tak nedošlo k jej márnemu

uplynutiu.

54. Za tejto situácie aj odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 1. rade na
náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a tento nárok premlčaný, so zreteľom na uvedené závery,
nie je. Žalovaný v 1. rade síce v podanom odvolaní spochybňuje časovú súslednosť pri posudzovaní

plynutia oboch premlčacích lehôt, neuvádza však v tejto súvislosti iné konkrétne časové údaje, ktoré by
relevantne spochybňovali závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní prípadného premlčania žiadanej
škody a ich existencia nevyplynula ani z obsahu predmetného spisu.

55. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

56. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

57. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

58. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škodou
je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako
všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady

potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných
požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy). Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Pokiaľ ide o zavinenie, toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má charakter

subjektívny.

59. Zo spomínaného právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn.
2T 63/2011 je nesporné, že žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa §
20 k § 221 ods. 1, 3 písm. a), c) Trestného zákona a zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a), b) Trestného zákona. Žalovaný v 1. rade bol teda uznaný
vinným zo skutku, tak ako bol uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom, zo
spáchania uvádzaných zločinov, čím svojím konaním spôsobil vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade škodu
v celkovej výške najmenej 43.717,23 eur. Týmto rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal, je súd v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku viazaný. Z právoplatného rozhodnutia

vydaného v trestnom konaní nepochybne plynie, že žalovaný v 1. rade sa vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade
dopustil úmyselného trestného činu a pokiaľ ide o výšku škody, táto bola v spomínanom trestnom konaní
ustálená na základe Znaleckého posudku č. XX/XXXX . vyhotoveného znalkyňou Ing. E. Y. z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Znalkyňa z predložených bankových
výpisov a dokladov za sledované obdobie rokov 2003 až 2007 spracovala prehľad čerpania finančných

prostriedkov z rozpočtu ZŠ Budovateľská v Snine a určila hodnotu 43.717,23 eur neoprávneného
čerpania týchto finančných prostriedkov.

60. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný v 1. rade v priebehu sporu nerozporoval rozsah
takto vzniknutej škody a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali závery o jej výške, tak

ako bola ustálená spomínaným znaleckým dokazovaním. Žalovaný v 1. rade zároveň bol poučený
prvoinštančným súdom o jeho procesných právach a povinnostiach (č.l. 20) okrem iného aj o uplatnení
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a koncentrácie konania s tým, že tieto
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

61. Súd prvej inštancie však pochybil, ak pri rozhodovaní o výške požadovanej škody nezohľadnil to, že
žalovaná v 2. rade podaním z 24.02.2011 (č.l. 68) uznala dlh zo škody spôsobenej týmto protiprávnym
konaním vo výške 6.468,23 eur, zaviazala sa tento dlh postupne splácať a strany konania nerozporovali,že škoda v uvedenom rozsahu z jej strany už zaplatená bola. Odvolacia námietka žalovaného v 1. rade
je v tomto opodstatnená.

62. Poukazujúc na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 37.249 eur potvrdil ako vecne
správnypostupompodľa§387ods.1,2CSP(požadovanáškodavrozsahu43.717,23eur-6.468,23eur
uhradená škoda z tohto protiprávneho konania žalovanou v 2. rade). Rozsudok vo výroku I. o povinnosti
žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu nad 37.249 eur odvolací súd vzhľadom na

uvedené zmenil (§ 388 CSP) tak, že v tejto časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

63.Otrováchceléhokonaniavovzťahumedzižalobcomv1.radeažalovanýmv1.radebolorozhodnuté
podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca v 1. rade požadoval od žalovaného v 1. rade zaplatiť škodu

v rozsahu 43.717,23 eur a jeho žaloba v časti sumy 6.468,23 eur dôvodná nebola. Žalobca bol teda
úspešný v spore v časti 85 % a žalovaný v 1. rade v časti 15 %. Žalobcovi v 1. rade preto prináleží po
pomernomrozdelenínáhradatrovkonaniavovýške70%uplatnenýchtrov.Ovýšketýchtotrovrozhodne
následne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).