Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124287290
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124287290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu A. B. C., C.,

D.: XX XXX XXX, E. X, XXX XX F., právne zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Prievozská2,82109Bratislava,konajúcakonateľomJUDr.JánomDolejšom,advokátom,protižalovanej
G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX F. F., o zaplatenie 980,52,-EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasanávrhomnavydanieplatobnéhorozkazudoručenýmsúdudňa29.4.2024,prostredníctvom

právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 980,52,-
EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 859,60,-EUR od 17.12.2022 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neplnenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 264478984669886
uzatvorenej dňa 21.3.2022 (ďalej len "zmluva o úvere").

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §

524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.6.2023 medzi postupcom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 (ďalej len "postupca") a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči

postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej žalobca uviedol, že postupca uzatvoril
so žalovanou dňa 21.3.2022 zmluvu č. 42796829931100 (pozn. súdu: nesprávne č. zmluvy), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Ďalej žalobca uviedol, že
uplatnený nárok predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver.
Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania
banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,
hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca

postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň
s každou splátkou zvyšuje. Žalobca zastával názor, že uvedená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnenízákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch. Žalovaná
porušila povinnosti podľa zmluvy, preto postupca ku dňu 16.12.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

Ďalej žalobca uviedol, že jeho pohľadávka predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 980,52,-
EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 859,60,-EUR a riadneho úroku vo výške 120,92,-EUR. Takáto
špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu úhradu.
Žalobca si v konaní zvyšnú časť dlžnej sumy neuplatnil. Uplatnil si zákonný úrok z omeškania 7% ročne

zo sumy 859,60,-EUR od 17.12.2022 (po zosplatnení) do zaplatenia. Žalobca k uplatneným úrokom
(pozn. súdu, ktoré si neuplatnil) poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/113/2018
zo dňa 30.7.2019 a na rozhodnutie ESD zo dňa 7.8.21018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17,
pričom Najvyšší súd SR uviedol: "V súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu
nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora
(piatej komory) zo 7. augusta 20148 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza,

že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách ustanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne
nehradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ
čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej
sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na

bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania." Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania zo sumy 859,60,-EUR, podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa 17.12.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky, až do zaplatenia.

3. K žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu zo dňa 17.1.2024,
výpis zo spisu žalovanej, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2023 a špecifikáciu postúpenej
pohľadávky, pokus o zmier zo dňa 11.4.2024 s poštovým podacím hárkom zo dňa 15.4.2024, oznámenie
o registrácii pre DPH zo dňa 5.2.2024, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 s prílohou,
Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní

platobných služieb č. 264478984669886 zo dňa 21.3.2022, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 16.12.2022 s doručenkou, Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb
účinné od 1.1.2021, Sadzobník poplatkov platný od 1.1.2021, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
zo dňa 2.9.2022 s poštovým podacím hárkom zo dňa 6.9.2022.

4. Na výzvu súdu, na uvedenie pre ktorú konkrétnu splátku došlo k zosplatnenieu úveru a či bola
pred poskytnutím úveru preskúmaná bonita žalovanej, žalobca citoval ustanovenia § 7 ods. 1, ods.
1, § 2ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, podľa ktorých
ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa
podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú

výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky
položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.
Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet výšky splátky
poskytovaného spotrebiteľského úveru a sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa.

Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa určuje najmenej vo
výške sumy životného minima spotrebiteľa a osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť
a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Celkovou výškou nákladov sa potom rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa zvýšená o 20 % rozdielu
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa osoby, voči ktorej

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Výdavky
na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, sú vo výške určenej právoplatným
rozhodnutím súdu, najmenej vo výške 30 % životného minima. S poukazom na uvedené ustanovenia
žalobca uviedol, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver je poskytovateľ úveru povinný
brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkov

získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a
počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi. Veriteľ je povinný pred
poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť
hodnotu1.Peňažnýmizáväzkamiznižujúcimipríjemspotrebiteľasarozumejúvšetkypravidelnévýdavky
spotrebiteľa, ktoré znižujú jeho príjem (výška výživného, výška splátky úverov a pôžičiek a pod.). Vzorec

na výpočet je nasledovný: DSTI= výdavky (V) / (prijem (P) - náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb (N)), pričom N je životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. Ďalej
žalobca tvrdil, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom
režime a dáta z vykonaných dopytov v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu a
to vo forme počítačového kódu, ktorý postupca pretavil do "Výpočtu primárnej návratnosti". Existujúce

záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 21.3.2022, z ktorého je zrejmé,
že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiadne exitujúce záväzky. Splátka novo poskytovaného
úveru bola stanovená na 45,-EUR mesačne. Príjem spotrebiteľa, deklarovaný vo výške netto 800,-
EUR, bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne s pozitívnym výsledkom, pričom žalovaná
predložila3výplatnápáskyapracovnúzmluvu.Vrámcinákladovnazabezpečeniezákladnýchživotných
potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a dvoch maloletých detí, ktoré bolo ku dňu

poskytnutia úveru 417,-EUR. Celková výške nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa bola vo výške 570,20,-EUR (153,20 + 417). Výpočet DSTI bol realizovaný nasledovne:
DSTI= 45 € / (800 € - 570,20 € ) = 0,20. Ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia
úveru prekročiť hodnotu 1,00, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú
rezervu vo výške 40% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom

spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za tieto osoby boli považované deti
žalovanej. S poukazom na uvedené skutočnosti, bola schopnosť žalovanej splácať úver posúdená s
odbornou starostlivosťou. Žalobca sa vyjadril aj k plynutiu premlčacej doby a poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, ktoré vo vzťahu k plynutiu premlčacej
doby takmer celé odcitoval a uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa
nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádza, po dobu troch mesiacov, t. j. v
praxi odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva bezprostredne predchádza.

Žalobca podal na súd žalobu dňa 29.4.2024. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa
16.12.2022, pričom došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná
na 10.9.2022. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 11.12.2022 a uplynula by 11.12.2025.

5.ŽalobcanapreukázaniesvojichtvrdenípredložilsúduDohoduozmenepracovnýchpodmienokzodňa

30.12.2021, spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo zo dňa 21.3.2022,
výpočet schopnosti splácať úver a 2x výplatnú pásku žalovanej.

6. Žalovaná bola v konaní nečinná. Žaloba jej bola doručená dňa 3.6.2024. K žalobe sa nevyjadrila.

7. Súd vo veci nenariadil pojednávanie v súlade s § 297 písm. b) CSP z dôvodu, že ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR. Súd vo veci vyhlásil rozsudok podľa § 219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
(§ 219 ods. 3CSP).

8. Súd, rozsudkom sp. zn. 7Csp/24/2024 zo dňa 2.9.2024 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, pre nesplnenie podmienok na platné postúpenie pohľadávky v zmysle §
92 ods. 8 zák. o bankách č. č. 483/2001Z.z., keď v konaní žalobca nepreukázal, že by jeho právny
predchodca pred postúpením pohľadávky žalobcovi, doručoval žalovanému výzvu podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31.3.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 a sp.
zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 16. júla 2018, mal súd prvej inštancie za to že žalobca tak nepreukázal splnenie
podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný
subjekt, ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá osobitnú a samostatnú písomnú výzvu

banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (nie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), adresovanú
klientovi banky, aby plnil dlžnú pohľadávku a následné omeškanie dlžníka s plnením postupovanej
pohľadávky viac ako 90 dní, pre platné postúpenie pohľadávky banky. Súd prvej inštancie považoval
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.12.2022, za výzvu na plnenie podľa § 563Občianskeho zákonníka podľa ktorého platí, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný plniť
dlh prvý deň po výzve veriteľa a to z dôvodu, že žalovanej bol poskytnutý úver vo forme povoleného
prečerpania, ktorý nie je poskytnutý v pevnej sume a ani splatný vo vopred dohodnutých splátkach,

ale je splatný opakujúcimi sa plneniami v závislosti od opakovane čerpaných plnení a to až do doby,
kým nezanikne výpoveďou, dohodou, alebo iným spôsobom. Takúto výzvu, ktorou je určená splatnosť
pohľadávky, súd prvej inštancie nepovažoval ani podľa obsahu za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn. 17CoCsp/42/2024-130
zo dňa 23.1.2025, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd v odôvodnení nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že list zo dňa 16.12.2022 je podľa
svojho obsahu výzvou na plnenie podľa § 563 OZ, pretože v konaní nebolo tvrdené ani preukazované,
že by banka poskytla úver žalovanej formou povoleného prečerpania k jej bežnému účtu, ale bolo
tvrdené a preukazované, že banka poskytla žalovanej revolvingový úver. Ďalej odvolací súd uviedol, že

žaloba je založená na skutkových tvrdeniach, že banka poskytla žalovanej revolvingový úver, žalovaná
sa zaviazala úver splácať v splátkach (v úverovej zmluve určených percentuálnou sadzbou z dlžnej
sumy) a taktiež na tom, že v dôsledku neplnenia si tejto povinnosti riadne a včas banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Aj vo vyjadrení k výzve súdu
prvej inštancie, aby žalobca uviedol, pre ktorú splátku vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru,

za túto splátku označil splátku splatnú dňa 10.09.2022. Odvolací súd preto v otázke posudzovania
obsahu listu zo dňa 16.12.2022 uzavrel, že sa jedná o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktorého
zaplatenie bolo pôvodne dohodnuté v splátkach a zároveň o výzvu na zaplatenie zosplatneného úveru.
Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore považoval za
predčasný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022, podľa ktorého,

výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť aj súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlhu, ak v oznámení bola konkretizovaná suma, s ktorou je dlžník v omeškaní. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že aj výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 2.9.2022 je výzvou
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a mal za to, že túto je možné považovať len za výzvu podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka, čo vyplýva z časovej následnosti úkonov a samotného vyjadrenia žalobcu z 27.5.2024, v
ktorom uviedol, že uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 16.12.2022 a k uplatneniu
tohto práva v súlade s § 53 ods. 9 OZ došlo pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná
10.9.2022. Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 02.09.2022 teda banka vyzvala žalovanú len
na úhradu dlžných splátok úveru ku dňu 02.09.2022, nie na úhradu celej následne zosplatnenej a

postúpenej pohľadávky žalobcovi a jej zmyslom bolo učiniť zadosť ustanoveniu § 53 ods. 9 OZ, aby
mohol žalobca využiť právo vyplývajúce mu z § 565 OZ. Odvolací súd mal za to, že prejednávaná vec je
porovnateľná s právnou vecou prejednávanou Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 9Cdo/165/2022. Ďalej,
podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť splneniu všetkých
zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka v

platnom znení, ako aj v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. a ani tomu, či úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, čo by malo taktiež vplyv na
otázku omeškania dlžníka a potenciálne na právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Dôkazné
bremeno o platnosti úkonu predčasného zosplatnenia úveru zaťažuje žalobcu. Zodpovedanie otázky
platnosti tohto úkonu má zas právny význam pre splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa

§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Úlohou súdu prvej inštancie malo preto byť opätovné posúdenie,
či bol úver zosplatnený v súlade so zákonom, či je dlžná suma úveru vykazovaná správne, opätovne
posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť.

10. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný.

11. Súd vo veci opätovne konal a nariadil pojednávanie na deň 17.3.2025.

12. Po nariadení pojednávania, písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2025 žalobca
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti Nad

rámec doterajších tvrdení uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu
skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné,
v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok
za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá dôvod produkovať ďalšie dôkazy a navyšovať tak trovyprávneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu
predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces,
nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto

skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne
argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu
konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal
možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na
označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Žalobca v tomto smere poukázal na uznesenia Krajského

súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/55/2022, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/48/2021, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/82/2021,
a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/64/2020. V závere žalobca uviedol, že v prípade, ak
súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie
žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších
tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených

skutočnosti a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 17.3.2025
o 10:30 hod., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti
ako sporných zo strany súdu.

13. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť

na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s konaním súdu v jeho neprítomnosti.

14.Žalovanávkonaníuviedla,ževkonaníideoiPhone,ktorýzobralanasplátkypredcéru,ktoráhomala
splácať a ktorá jej aj tvrdila, že ho spláca. Keď jej prišiel papier na Kostiviarsku, že má zaplatiť 120,-Eur +
30,-Eur mesačne, zistila, že to dcéra neplatila. Poslali jej aj splátkový kalendár aj zmluvu, ale potom, keď

som ich kontaktovala, tak jej už viac neodpovedali. Žiadnu kreditnú kartu nemá, o žiadnej nevie. Zmluva
je asi na ten iPhone. O žiadnom úvere nevedela. Poskytli jej úver na iPhone v Európe, niekde dole, tam
kde poskytujú iPhony a telefóny na splátky. Zmluva, ktorá sa nachádza v súdnom spise na č.l. 38 je tá,
ktorú podpisovala. Povedali jej, že jej po troch zaplatených splátkach príde karta, ktorú môžem čerpať,
ale žiadna karta jej neprišla. Nevedela, ktorej splátky sa týkala výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo

dňa 9.2.2022 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.12.2022. Uvedené listiny
jej prišli asi po nejakých štyroch mesiacoch, asi išlo o splátku z marca. Nepamätala si. Telefonovala tam
a povedali jej, že 6 mesiacov nie sú zaplatené splátky po 30,-Eur mesačne, tak asi to bolo ohľadom
tej marcovej splátky. Chcela sa s nimi dohodnúť, že zaplatí aspoň niečo, ale oni to nechceli, oni chceli
iba celú sumu. Komunikovala s pánom, ktorý jej stále volal, že nie je zaplatená splátka za iPhone.

Ďalej uviedla, že si je vedomá úveru 980,-Eur na ten iPhone, o ktorom hovorila, avšak o žiadnej karte
ona vedomosť nemá. Ide o zmluvu, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Tú a je to tá zmluva na ten
iPhone. O nejakej splátke, že: "minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,-Eur" nemala vedomosť, ani o žiadnej splátke, ktorá je uvedená nižšie v zmluve, ktorá mala byť vo
výške 75,-EUR. Vedela len o splátkach 30,-Eur mesačne. Mala doniesť iba tri výplatné pásky, pričom

jej stále vyvolávali, že kedy ich už donesie. Potom dostala zmluvu na tú 30,-Eur splátku a na ten iPhone
za 980,-Eur.

15. V rámci záverečnej reči žalovaná uviedla, že nie je schopná platiť požadovanú sumu jednorázovo,
avšak je schopná platiť v splátkach tých 900,-Eur na ten iPhone.

16.Poprávnejstránkeposúdilsúdzmluvnývzťah,vsúladesprávnouúpravouplatnouvdeňuzatvorenia
zmluvy o úvere, t.j. dňa 21.3.2022. Pokiaľ ide o postúpenie práv, toto súd posúdil v súlade s právnou
úpravou platnou v deň postúpenia pohľadávky, t.j. dňa 3.7.2023.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom27. Podľa § 1 ods. 2, veta prvá, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zák.
č. 129/2010 Z.z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazminachádzajúcimisavsúdnomspiseatonávrhom

na vydanie platobného rozkazu (č.l. 3-5), plnomocenstvom pre právneho zástupcu zo dňa 17.1.2024
(č.l. 6), výpisom zo spisu žalovanej (č.l. 8), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2023 a
špecifikáciu postúpenej pohľadávky (č.l. 9-10), pokusom o zmier zo dňa 11.4.2024 s poštovým podacím
hárkom zo dňa 15.4.2024 (č.l. 11-12), oznámením o registrácii pre DPH zo dňa 5.2.2024 (č.l. 13),
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 s prílohou (č.l. 14-37), Zmluvou o revolvingovom

spotrebiteľskom a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb č.
264478984669886 zo dňa 21.3.2022 (č.l. 38-41), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 16.12.2022 s doručenkou (č.l. 42-43, Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb
účinnými od 1.1.2021 a Sadzobníkom poplatkov platným od 1.1.2021 (č.l. 44-47), výzvou na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru zo dňa 2.9.2022 s poštovým podacím hárkom zo dňa 6.9.2022 (č.l. 48), podaním

žalobcu zo dňa 27.5.2024 (č.l. 71-77), Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.12.2021 (č.l.
78), spracovaním osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo zo dňa 21.3.2022 (č.l. 79),
výpočtom schopnosti splácať úver a 2x výplatnou páskou žalovanej (č.l. 80-83), uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/42/2024-130 zo dňa 23.1.2025 (č.l. 130-147), podaním žalobcu
zo dňa 13.3.2025 (č.l. 152-154), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

36. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný
skutkový stav veci:37. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom,
vystupujúcim v postavení dodávateľa a žalovanou ako dlžníčkou, vystupujúcou v postavení spotrebiteľa,
bola dňa 21.3.2022 uzatvorená Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, titulom ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,-EUR vo forme úverového rámca, s aktuálnou výškou úverového
rámca 900,-EUR, s úrokovou sadzbou 27%, pri RPMN banky 30,61 %, podľa ktorej sa žalovaná sa
zaviazala úver splácať v mesačných splátkach, vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,-EUR, v 10. deň v mesiaci, počnúc 10. dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v

ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané
zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 21.3.2022. Žalovaná uvedenú zmluvu ako takú nerozporovala,
pričom však výšku splátky uvádzala inak.

38. Ďalej nebolo v konaní sporné a bolo preukázané z predloženej platobnej histórie žalovanej, že
si žalovaná svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas, na základe čoho ho právny predchodca

žalobcu vyzval dňa 2.9.2022, výzvou označenou ako "Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru", na
úhradu pohľadávky vo výške 185,-EUR. Výzva bola žalovanej doručovaná do sféry jej dispozície, t.j. na
adresu uvedenú v zmluve. Následne, dňa 16.12.2022, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru,právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanej,ževyhlásilcelýúverzasplatnýdňom16.12.2022a
vyzval žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške 1.000,52,-EUR. Oznámenie bolo žalovanej doručované

do sféry jej dispozície, t.j. na adresu uvedenú v zmluve a bolo jej doručené dňa 29.12.2022. Ani uvedené
skutočnosti žalovaná v konaní nerozporovala.

39. Nesporné bolo aj postúpenie pohľadávky, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.6.2023 medzi postupcom

a žalobcom.

40. Nebolo sporné ani to, že si žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok z nesplatených úverov zo dňa 21.6.2023.

41. Súd považoval naďalej, t.j. aj po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a to aj
s poukazom na závery odvolacieho súdu a vychádzajúc z jeho záverov, za spornú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v spore. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, súd opätovne posudzoval,
či bol úver zosplatnený v súlade so zákonom a opätovne aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

42. Súd v prejednávanom spore skúmal či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu bez námietky, z
úradnej povinnosti, (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017,
alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020
zo dňa 27. októbra 2021).

43. Súd aj po opätovnom preskúmaní predložených dôkazov zistil, že v spore nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

44. Súd nespochybňuje, že aktívnu vecnú legitimáciu je v zásade možné nadobudnúť postúpením

pohľadávky, ktorá je predmetom konania, avšak v danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že
postupcom pohľadávky bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá
povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie
pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a §
565), ale aj ustanovenia zákona o bankách (§ 92 ods. 8) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 17).

Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

45. Pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, sa okrem dodržania podmienok v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, predpokladá aj dodržanie zákonných podmienok v zmysle

ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky,
postúpenie splatnej pohľadávky v jej celosti, teda, postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne
splatnosti alebo po predčasnom, mimoriadnom zosplatnení pohľadávky.46.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovsúdzistil,žepredmetompostúpeniabolamimoriadnezosplatnená
pohľadávka. Z uvedeného dôvodu súd skúmal platnosť mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru, keďže aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore závisela práve od platnosti

postúpenia pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru, tretej osobe, nebankovému subjektu.

47. Vo vzťahu k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru súd poukazuje na
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých môže veriteľ žiadať dlžníka
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od

omeškania so zaplatením tejto splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní, na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky, neúčinné. Z § 565 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že
veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky.

48. V danom prípade nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bolo
dohodnuté plnenie dlhu v splátkach, ako na to poukázal odvolací súd. S poukazom na ustanovenie § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, bol preto právny predchodca žalobcu povinný vopred upozorniť
žalovanú na to, že môže od nej žiadať uhradenie celého dlhu a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
využitím tohto práva. Takéto upozornenie obsahovala "Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru" zo dňa

2.9.2022. Iná výzva sa v súdnom spise nenachádzala. Vychádzajúc ďalej zo záverov odvolacieho súdu,
súd konštatuje, že následne, "Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796829931100
Predžalobná výzva" zo dňa 16.12.2022, právny predchodca žalobcu úver mimoriadne zosplatnil ku dňu
16.12.2022. Z obsahu predložených jednostranných právnych úkonov, právneho predchodcu žalobcu
ako veriteľa, súd zistil, že v týchto úkonoch nebola špecifikovaná konkrétna neuhradená splátka, ktorá

spôsobila mimoriadne zosplatnenie úveru žalovanej.

49. Žalobca v konaní, na výzvu súdu, síce uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo z dôvodu
neuhradeniasplátkysplatnejdňa10.9.2022,avšakzvyššieuvedenýchjednostrannýchprávnychúkonov
jehoprávnehopredchodcu,ktorébolidoručovanéžalovanej,akoklientkeprávnehopredchodcužalobcu,

toto tvrdenie žalobcu nijako nevyplývalo. Predložené listinné dôkazy jeho tvrdenie nepreukazovali.
Žalovaná sa v konaní tiež vyjadrila, že nevedela, ktorej neuhradenej splátky sa predmetné listiny týkali,
mala však za to, že to mohlo byť ohľadom "marcovej splátky".

50. Z obsahu "Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796829931100 Predžalobná

výzva" zo dňa 16.12.2022, vyplývalo, že úver žalovanej bol mimoriadne zosplatnený z dôvodu, že
poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, ani po opakovaných výzvach na úhradu a to ku dňu
16.12.2022 a že bola vyzvaná, aby uhradila dlh vo výške 1.000,52,-EUR (pozostávajúci z úverovej
istiny vo výške 859,60,-EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 120,92,-EUR a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-EUR) a na aký účet. Žalobca v konaní tvrdil, že

mimoriadne zosplatnenie spôsobila splátka splatná dňa 10.9.2022.

51. Z obsahu "Výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru" zo dňa 2.9.2022 vyplývalo, že právny
predchodca žalobu ku dňu spísania výzvy, t.j. ku dňu 2.9.2022 evidoval na úvere výšku dlžnej čiastky
185,-EUR. K uvedenej výzve súd s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádza, že

Uvedená výzva bola spísaná skôr ako mala byť splatná splátka, ktorá mala spôsobiť mimoriadne
zosplatnenie dlhu tak, ako to tvrdil žalobca. Teda, splátky splatnej dňa 10.9.2022 sa toto upozornenie
logicky nemohlo týkať. Žalovaná uvádzala , že upozornenie sa malo týkať "marcovej" splátky.

52. Po posúdení tvrdení sporových strán, vychádzajúc z obsahu uvedených úkonov právneho

predchodcu žalobcu, ktoré boli doručované žalovanej, s ktorými sa mohla žalovaná oboznámiť, t.j.
z úkonov vykonaných dňa 2.9.2022 a dňa 16.12.2022, súd dospel k záveru, že pre žalovanú nijako
nevyplývala informácia, že by splátka, pre ktorú dňa 16.12.2022 došlo k zosplatneniu celého dlhu,
bola splátka splatná dňa 10.9.2022, (čo žalobca síce tvrdil avšak nepreukázal), ani v akej výške táto
splátka mala byť plnená, aby mohla žalovaná ako spotrebiteľka reálne mimoriadnemu zosplatneniu

zabrániť. Nebolo sporné, že splátky mali byť splatné k 10-temu dňu v mesiaci, vo výške podľa zmluvy
"min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-EUR", resp. 75,-EUR a podľa
tvrdení žalovanej (nepreukázaných) vo výške 30,-EUR. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu, súd
konštatuje, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskehozákonníka a to z dôvodu, že upozornenie na možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu zo dňa 2.9.2022,
sa nemohlo týkať splátky splatnej dňa 10.9.2022 a žiadne iné upozornenie, ktoré by sa tejto splátky
týkalo, v konaní preukázané nebolo. Žalobca tak nepreukázal, že by jeho právny predchodca dodržal

ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda, že by dlh žalovanej mimoriadne zosplatnil
platne, v súlade so zákonom. K tvrdeniam žalovanej o tom, že sa upozornenie malo týkať "marcovej"
splátky súd pre úplnosť uvádza, že ani v takom prípade by neboli dodržané zákonné lehoty podľa § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, na platné mimoriadne zosplatnenie dlhu.

53. S poukazom na prejednaciu zásadu sporového konania, súd uvádza, že povinnosť tvrdenia
znamená, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce tvrdí žalovaný. Strana sporu tak nesie zodpovednosť za výsledok sporu a musí preto s
poukazom na koncentráciu konania zvážiť, ktoré dôkazy súdu na preukázanie svojich tvrdení predloží,
resp. ak ich nepredloží, musí si byť vedomá následkov spojených s ich nepredložením. Následky
spojené s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie potom tá

strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, je pritom vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože súd
v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako
procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v

konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č. k. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21.3.2017.

54. Okrem nedodržania zákonných lehôt podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, súd
poukazuje aj na to, že požiadavka špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ úver mimoriadne zosplatnil,
je podmienkou platnosti oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru ako jednostranného právneho
úkonu a súčasne tvorí aj skutkový základ pre objektívne posúdenie dodržania podmienok v zmysle § 565

a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd vo vzťahu k podmienkam pre platné predčasné zosplatnenie
úveru, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, s
ktorého závermi sa stotožňuje, podľa ktorého: "V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh."

55.Teda,spoukazomnauvedenéskutočnosti,súdpovažovalokamžitézosplatnenieúveruza vykonané
v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal dodržanie
zákonných podmienok mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, určujúceho kedy najskôr môže veriteľ požadovať zosplatnenie dlhu a
ani zákonné podmienky ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka určujúceho časový limit, do kedy
mohol toto právo na zosplatnenie úveru veriteľ vykonať. Súd preto dospel k záveru, že takto vykonané
zosplatnenie úveru je absolútne neplatné (§39 Občianskeho zákonníka). Súd na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v spotrebiteľských vzťahoch prihliada z úradnej povinnosti.

56. Súd tak po preskúmaní veci konštatoval, že v danom prípade bola predmetom postúpenia
pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ku ktorej postúpeniu došlo v rozpore s § 17 zák. č. 129/2010 Z.z..
Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a teda, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, že
je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, t.j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní
a žalobu v celom rozsahu zamietol.

58. Vzhľadom na zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, sa súd už ďalej
nezaoberal skúmaním splnenia predzmluvných povinností právneho predchodcu žalobcu, ani otázkou
naplnenia obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy a teda ani tým, či úver možno považovať zabezúročný a bez poplatkov, nakoľko žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný ani pokiaľ ide o tieto
sporné otázky.

59. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.3.2025 uviedol, že
pokiaľ súd v priebehu konania (súd poznamenáva, že v štádiu konania pred otvorením pojednávania)
neprezentuje pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzve žalobcu na preukázanie
skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, potom žalobca objektívne očakáva, že súd považuje jeho
žalobu za dôvodná v celom jeho rozsahu a nemá dôvod produkovať ďalšie dôkazy, súd považoval za

nenáležité a z Civilného sporového poriadku nijako nevyplývajúce. Súd už v predchádzajúcich častiach
odôvodneniasvojhorozhodnutiauviedol,ktoréskutočnostisúdvspotrebiteľskomsporeskúmazúradnej
povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore. Žalobca bol v spore právne zastúpený a skutočnosti,
ktoré súd v spotrebiteľskom spore skúma z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore,
vrátane zákonných podmienok platného predčasného zosplatnenia úveru, nie sú ojedinelé, ale
hromadnesaopakujúcevspotrebiteľskýchsporoch.Povinnosťsúdu,uviesťstranámspornéskutočnosti,

v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, súd vykonáva na prvom pojednávaní. Súd nie
je zo zákona povinný vyzývať žalobcu na doplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti (v
danom prípade súd nad rámec svojich zákonných povinností dokonca žalobcu aj vyzval). Súd poukazuje
opätovne aj na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní. Z tej vyplýva, že strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť k svojim tvrdeniam. Povinnosť tvrdenia

znamená, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce tvrdí žalovaný. Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.. Žalobca si v konaní
uplatňoval svoje práva prostredníctvom odborne spôsobilého subjektu na zastupovanie v konaní pred
súdom. Žalobca bol v konaní právne zastúpený. Ako už súd uviedol, súd nepovažuje za prekvapivé,

skúmanie procesných podmienok konania súdom, pričom aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov
v spotrebiteľských sporoch je ustálené, ktoré skutočnosti súd skúma ex offo a preto princíp právnej
istoty a predvídateľnosti práva súdom porušený nebol, keď sa súd predovšetkým zaoberal vecnou
legitimáciou sporových strán v spore. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola, okrem toho, v konaní
sporná aj v rámci odvolacieho konania. Očakávania žalobcu, spočívajúce v tom, že ak ho súd nevyzve

na preukázanie skutočností, ktoré súd skúma v každom súdnom konaní, ako aj skutočností skúmaných v
spotrebiteľskýchsporochexoffo,takpotomjejehožalobadôvodná,súdpretonepovažovalza legitímne.
Rovnako tak zovšeobecnené tvrdenie žalobcu o tom, že dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba
v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu, súd nepovažoval za správne. Pasivita žalovaného v
konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP a povinnosť všeobecného

súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna
2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalovaná, ktorej tak vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s

ustanovením§262ods.1CSPsúdrozhodollenonárokunanáhradutrovkonania.Ovýšketejtonáhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.