Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124287290
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124287290.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., o zaplatenie 859,60 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Csp/24/2024
– 98 zo dňa 02. septembra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 859,60
eur titulom nezaplateného spotrebiteľského úveru, spolu s príslušenstvom – úrokom vo výške 120,92

eur a úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 859,60 eur od 17.12.2022 do zaplatenia.

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II. výrok).

3. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil

nasledovné:

4. Dňa 21.03.2022 uzavrela zahraničná banka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločnostipodč.542097902,konajúcanaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvomBNPPARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47

258 713 (ďalej aj „banka“ alebo „pobočka zahraničnej banky“) so žalovanou zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č.
XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o revolvingovom úvere“ alebo „úverová zmluva“). Na základe
úverovej zmluvy banka poskytla žalovanej revolvingový úver s dohodnutým úverovým rámcom vo výške
5 000,- eur, aktuálna výška úverového rámca činila 900,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý
úver v mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-

eur, s dohodnutou splatnosťou splátok k 10. dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky bola stanovená na 10.
deňvmesiacinasledujúcompomesiaci,vktorombolouskutočnenéprvéčerpanierevolvingovéhoúveru.
Úroková sadzba činila 27% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) činila 30,61%.

5. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas. Banka ju preto vyzvala listom označeným
ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.09.2022, zaslaným dňa 06.09.2022 na

zaplatenie dlžnej sumy 185,- eur. Následne listom zo dňa 16.12.2022 označeným ako „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.12.2022,oznámila túto skutočnosť žalovanej a zároveň ju vyzvala na uhradenie dlžnej sumy 1 000,52 eur
s upozornením, že od 17.12.2022 si účtuje aj úrok z omeškania. Banka doručila výzvu žalovanej dňa
29.12.2022.

6. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 21.06.2023, pričom
postúpenie pohľadávky oznámila banka žalovanej listom zo dňa 03.07.2023.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom najmä na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9,
§ 565, § 54 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 39, § 563 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 708 ods. 1, §
710 a § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj „Obchodný zákonník“
alebo „ObZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 483/2001 Z.z.“ alebo „zákon o bankách“), § 1 ods. 2 a 4, § 2 písm.

e) a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel súd prvej
inštancie k nasledovným záverom:

8. Súd prvej inštancie 1/ skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore z úradnej povinnosti
s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 407/2016 - 37 zo dňa
12.12.2017, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 a sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko
podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
bankách. Vychádzajúc z toho, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplývajú dve podmienky,
za ktorých môže banka postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe, a to písomná výzva banky klientovi,
aby plnil dlžnú pohľadávku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti postupovanej pohľadávky

nepretržite dlhšie ako 90 dní, bol názoru, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky banky na iný subjekt predpokladá osobitnú, samostatnú a výlučnú písomnú výzvu banky
klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Touto výzvou nie je
výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.
Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, sp.

zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 a sp. zn. 7Cdo 26/2017
zo dňa 28.03.2018, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/11/2023 zo
dňa 24.08.2023 a sp. zn. 11CoCsp/6/2024 zo dňa 30.05.2024.

10. List označený ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 16.12.2022 napriek

tomuto jeho označeniu podľa jeho obsahu nepovažoval súd prvej inštancie za vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka ale za výzvu na splnenie dlhu podľa ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z ustanovení § 708 ods. 1 § 710 a § 497 Obchodného
zákonníka, t.j. mal za to, že žalovanej bol poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý
jej umožňoval čerpať poskytnutý úverový rámec opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania

právneho predchodcu žalobcu. Podstatou úveru bolo, že ak by žalovaná vyčerpala časť alebo celý
úverový rámec a následne by vyčerpanú sumu splatila jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady by
mala opäť k dispozícii celý dohodnutý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu splácala postupne mala k
dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá nebola vyčerpaná a súčasne tú časť, ktorá sa zvyšovala s
každou uhradenou splátkou do výšky poskytnutého úverového rámca. Z týchto úvah súd prvej inštancie

vyvodil, že v danom prípade nešlo o úver, pri ktorom by bolo dohodnuté plnenie v splátkach s poukazom
na to, že pri plnení dlhu v splátkach je výška dlhu vopred určená a jeho splácanie je rozdelené na vopred
určený počet čiastkových plnení (splátok), ktorých súčet predstavuje celkovú výšku záväzku (úveru).
Opakujúce sa plnenie na rozdiel od plnenia dlhu v splátkach znamená, že sa opakujú plnenia v trvajúcom
záväzkového vzťahu, v ktorom celková výška dlhu nie je vopred stanovená ale závisí od doby trvania

samotného záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova
zmysle, ale uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. List zo dňa 16.12.2022doručený žalovanej dňa 29.12.2022 teda spôsobil, že pohľadávka banky sa stala splatnou vo výške
uvedenej v liste (výzve).

11. Vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odstup
času od spísania výzvy (16.12.2022) do postúpenia pohľadávky (21.06.2023) a obsah a účel predmetnej
výzvy smerujúcej predovšetkým k žiadosti o plnenie dlhu, nemožno predmetnú výzvu podľa názoru súdu
prvej inštancie považovať súčasne aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za takúto výzvu
nie je možné považovať ani predchádzajúcu výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 02.09.2022 s

upozornením na možnosť mimoriadneho zosplatenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Žiadna iná výzva banky adresovaná žalovanej sa v súdnom spise nenachádzala. Súd prvej inštancie mal
taktiež za to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2Cdo/266/2020
zo dňa 31.03.2022 okrem iných záverov vyplýva, "reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky ". Nepostačuje teda jeden úkon, jedna výzva na plnenie, ktorá by mala pri
postupnom plynutí času rôzne následky v rôznom čase. Uzavrel, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vyplýva, že banka je povinná zaslať klientovi samostatnú a osobitnú výzvu
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, aby plnil dlžnú pohľadávku a následne, ak k plneniu nedôjde do
deväťdesiatich dní, je banka oprávnená pohľadávku voči klientovi postúpiť na tretí subjekt.

12. Súd prvej inštancie po poukaze na judikatúru súdov ohľadne povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti (dôkazného bremena) uzavrel, že žalobca v tomto spore nepreukázal, že by banka pred
postúpením pohľadávky doručovala žalovanému výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
v konaní existenciu takejto výzvy netvrdil, ani ju spolu s inými listinnými dôkazmi v priebehu konania
nepredložil. Pre rozpor so zákonom – ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je tak postúpenie pohľadávky
v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Žalobca tak nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný v

tomto spore, t.j., že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní. Pre úplnosť dodal, že nebolo
preukázané ani ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalovanej v konaní. Nakoľko jej však v konaní pred súdom prvej inštancie preukázateľne

žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Rozhodnutie označil za nesprávne
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

15. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva,

ževýzvapodľa§92ods.8zákonaobankáchmusíbyťsamostatná,osobitná,výlučná.Citujúcpredmetné
ustanoveniebolnázoru,žezozneniaust.§92ods.8zákonaobankáchvyplýva,žebankaalebopobočka
zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že a) klient bol
písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorého zaplatením je v omeškaní
a b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Mal preto za to, že zo strany

banky boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky na žalobcu. V konaní pritom nebolo
sporné, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky aj napriek písomnej výzve banky v omeškaní so
splnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzkunepretržitedlhšieako90kalendárnychdní.Napodporu
svojho názoru poukázal taktiež na rozhodnutia NS SR, a to na uznesenie sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa
27.09.2023 citujúc z jeho odôvodnenia: „Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“,
na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/169/2020 zo dňa 27.01.2022, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2020
zo dňa 27.02.2024, ako aj na rozhodnutia niektorých krajských súdov SR. Žalobca mal za to, že výzvou
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bola nielen výzva zo dňa 16.12.2022, ale aj výzva

zo dňa 02.09.2022. V týchto výzvach banka uviedla žalovanej aktuálnu dlžnú sumu a vyzvala ju na
jej zaplatenie. Žalovaná napriek tomu svoj dlh neuhradila. K postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo
zmluvou zo dňa 21.06.2023, išlo zo strany žalovanej teda o podstatne dlhšie omeškanie, ako vyžaduje
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu súdu prvej inštancieuvedené výzvy banky nestačia a vytvára si vlastné podmienky, nakoľko ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitých náležitostí) voči svojmu
klientovi na úhradu omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá

môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Taktiež nie je zrejmé, prečo ho súd limituje
ohľadom časovej súvislosti medzi výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a samotným postúpením
pohľadávky. Je predsa právom veriteľa, či sa nakoniec rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť na
tretiu osobu alebo nie a to bez ohľadu na to, či už bola výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
dlžníkovi doručovaná. Pri postúpení pohľadávky bolo dôležité len to, či v čase postúpenia sú splnené

podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. V tomto prípade tieto podľa názoru žalobcu splnené boli,
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje len dolnú časovú hranicu omeškania dlžníka v
rozsahu 90 dní, horná hranica nie je zákonom limitovaná. Preto mu nie je zrejmé, z akého ustanovenia
právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal pri názore, že medzi výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách a samotným postúpením pohľadávky musí ísť o časovú súvislosť spočívajúcu v postúpení
pohľadávky v čo najbližšej dobe vo vzťahu k výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

16. Žalobca bol taktiež názoru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje, aby bol dlžník
po odoslaní výzvy v omeškaní 90 dní a až následne mohol veriteľ postúpiť pohľadávku, t.j. podľa žalobcu
sa moment omeškania dlžníka 90 dní neviaže na moment odoslania, resp. doručenia výzvy podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

17CoCsp/16/2023 z 27.07.2023 a sp. zn. 17CoCsp/6/2023 z 27.07.2023, z ktorých vyvodil záver, že
plynutie lehoty deväťdesiatich dní nenastáva od doručenia výzvy bankou klientovi, ale je nezávislé na
výzve, plynie odvtedy, čo sa dlžník dostal do omeškania s plnením dlhu. Preto názor súdu prvej inštancie,
že lehota deväťdesiatich dní plynie od doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách považoval
za svojvoľný, nevyplývajúci z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru žalobcu súd

prvej inštancie rozhodnutím de facto novelizoval zákonodarcom prijaté znenie zákona, čo je v priamom
rozpore z ústavným princípom trojdelenia moci, na základe, ktorého právomoc meniť zákony prináleží
moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová
značka II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.06.2017: „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno
chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky "novelizovať "“.

17. Žalobca bol preto názoru, že preukázal splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na neho, svedčí mu teda aktívna vecná legitimácia
v tomto spore. Závery súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia a nedostatku aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcupretopovažovalzanepreskúmateľné,vychádzajúceznesprávnehoprávneho

posúdenia veci a najmä nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže závery súdu prvej inštancie sú
v priamom rozpore s obsahom dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, čím súd znemožnil žalobcovi,
aby vykonával jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,

alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

19. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP, po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu odvolania
podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich podľa § 380
ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a v zmysle § 391 ods.

1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne podľa obsahu posúdil
list banky označený ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
predžalobná výzva“ zo dňa 16.12.2022 doručený žalovanej dňa 29.12.2022 ako výzvu na plnenie podľa

§ 563 Občianskeho zákonníka. Posúdenie obsahu tohto listu z hľadiska, aké právne úkony sú v ňom
obsiahnuté, je totiž dôležité aj vzhľadom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré
poukázal súd prvej inštancie, nakoľko tieto sa nezaoberajú otázkou, či výzva, ktorou je dlžník vyzvaný na
plnenie podľa § 563 OZ, t.j. výzva, ktorou je určená splatnosť pohľadávky nemôže byť zároveň výzvou naplnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre účely postúpenia pohľadávky, ale výslovne sa vyjadrujú
len k tomu, či možno kumulovať dva právne úkony - zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ a výzvu podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

22. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že list zo dňa 16.12.2022 je podľa
svojho obsahu výzvou na plnenie podľa § 563 OZ. V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že
by banka poskytla úver žalovanej formou povoleného prečerpania k jej bežnému účtu. Bolo tvrdené
a preukazované, že banka poskytla žalovanej revolvingový úver. Bežný účet je v zmysle § 709 ObZ

účtom, ktorý banka klientovi zriaďuje za účelom nielen realizácie príkazov majiteľa účtu na vyplatenie
mu požadovanej sumy alebo uskutočnenie v jeho mene platieb ním určeným osobám, ale aj za účelom
prijímania peňažných vkladov alebo platieb uskutočnených v prospech majiteľa účtu nielen samotnou
bankou, ale aj tretími osobami (napr. mzdy od zamestnávateľa, platieb od tretích osôb) a pre prípad,
že platby prijímané na bežný účet nie vždy postačia na krytie platieb vyplatených z bežného účtu, je
možné v zmysle § 710 ObZ v zmluve o bežnom účte, či dodatku k nej dohodnúť, že banka vykoná

do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Naproti
tomu účelom úverového účtu je evidencia čerpania úveru v rámci úverového rámca a jeho splácania.
Ak by dlžník teoreticky realizoval platby v prospech tohto účtu nad rámec jeho záväzku splácať úver
(preplatok), jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie veriteľa, nakoľko platby poukazované na úverový
účet sú platbami realizovanými len za účelom splácania úveru, sú platbami realizovanými v prospech

veriteľa, nie v prospech dlžníka, teda nie sú realizované za účelom ich prijímania, „ukladania“ na účet
v prospech majiteľa účtu – dlžníka (žalovanej), ako je tomu v prípade bežného, či vkladového účtu.
Úverový účet preto nie je bežným účtom v zmysle § 708 ObZ.

23. Samotná žaloba je založená na skutkových tvrdeniach, že banka poskytla žalovanej revolvingový

úver, žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach (v úverovej zmluve určených percentuálnou
sadzbou z dlžnej sumy) a taktiež na tom, že v dôsledku neplnenia si tejto povinnosti riadne a včas
banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Taktiež vo
vyjadrení k výzve súdu prvej inštancie, aby žalobca uviedol, pre ktorú splátku vyhlásila banka predčasnú
splatnosť úveru, za túto splátku označil splátku splatnú dňa 10.09.2022. Splácanie úveru v splátkach

a ich splatnosť k 10. dňu v príslušnom mesiaci boli teda v úverovej zmluve dohodnuté. V konaní teda
nebolo tvrdené ani preukazované, že by žalovaná bola povinná vrátiť peňažné prostriedky čerpané
v rámci úverového rámca a zaplatiť úroky jednorazovo na základe výzvy banky podľa § 563 OZ,
t.j. prvého dňa po tom, čo ju banka o to požiada a dovtedy žalovanou realizované úhrady boli len
opakujúcimi sa plneniami. Navyše aj opakujúce sa plnenia majú svoju vlastnú splatnosť za opakujúce sa

obdobia trvania záväzkového vzťahu (viď nižšie), preto taktiež nie je namieste určovať splatnosť výzvou
podľa § 563 OZ, ktorá má význam len vtedy, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí (hypotéza uvedenej právnej normy). V konaní nebolo v tomto
prípade žalobcom tvrdené, že list zo dňa 16. decembra 2022 nie je v skutočnosti zosplatnením úveru,
ktorý bola žalovaná povinná splácať v splátkach, ale výzvou podľa § 563 OZ. Úlohou súdu v civilnom

sporovom konaní je vychádzať zo skutkového vymedzenia žaloby, na základe ktorého si žalobca svoj
nárok vymedzený v žalobnom návrhu uplatňuje, ustáliť, či skutkové tvrdenia strán sporu sú nesporné
alebosporné,čiichtrebadokazovaťanazákladeskutočnostítvrdenýchstranamiavkonanínesporných,
resp. preukázaných ustáliť zistený skutkový stav a naň aplikovať relevantnú právnu normu, t.j vec právne
posúdiť.

24. K záveru súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve nebolo dojednané plnenie v splátkach na
dobu určitú, celková výška dlhu nie je vopred stanovená, teda štandardná splátka, ktorú bola žalovaná
povinná plniť bola len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu odvolací
súd uvádza nasledovné:

25. Odvolací súd si pre ozrejmenie svojich úvah v tejto otázke dovolí odcitovať z 1. vydania komentára
k Občianskemu zákonníku: „Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie,
resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto
prípade vopred stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať pri vzťahoch na dobu určitú) a závisí od

doby trvania samotného záväzkového vzťahu. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú
splnením v pravom slova zmysle, ale uplynutím času (§ 578 OZ), výpoveďou (§ 582 OZ), dohodou
(§ 572 ods. 2 OZ) alebo iným odlišným spôsobom. Splnením môžu zaniknúť iba jednotlivé záväzky
zodpovedajúce individuálnemu a opakujúcemu sa plneniu, ktoré však nemá charakter splátky celkovéhodlhu. Ide predovšetkým o plnenie nájomného (§ 671 OZ), dôchodku (§ 842 OZ), vyživovacej povinnosti
podľa ZR (zákona o rodine – poznámka odvolacieho súdu) a podobne. Na právne vzťahy s opakujúcim
sa plnením nemožno § 565 aplikovať.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,

F.,Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 1986 s.).

26. Aj keď odvolací súd uznáva, že revolvingový úver má určité špecifiká oproti „klasickému“ úveru,
ktorého výška je vopred už v čase uzavretia zmluvy stanovená, nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že
jeho vrátenie nebolo dojednané v splátkach. Revolvingový úver je charakteristický tým, že sa vopred

dohodne, resp. schváli len tzv. úverový rámec, v ktorom sa môže dlžník pri čerpaní úveru pohybovať
a naozaj závisí od vôle a konania dlžníka, či čerpanie finančných prostriedkov v rámci schváleného
úverového rámca využije, alebo nie. Akonáhle však hoci aj len časť prostriedkov z úverového rámca
vyčerpá, niet rozdielu v záväzku oproti „klasickému“ úveru túto čerpanú časť (+ príslušný dojednaný
úrok, či poplatok) vrátiť (v splátkach). V úverovej zmluve bola stanovená povinnosť dlžníka čerpanú
čiastku vracať v mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší

násobok 300,- eur s dohodnutým termínom splatnosti v 10. deň v mesiaci. Ak by teoreticky medzitým,
ako dlžník dospláca čerpanú čiastku úveru znova úver nečerpal, splnením poslednej splátky v závislosti
od celkovej výšky istiny a k nej prislúchajúcim úrokom či poplatkom by celkový dlh zanikol, nie je
teda naplnená požiadavka, že celkový dlh splnením (poslednej príslušnej splátky) nezaniká. Na tom
nič nemení skutočnosť, že samotná zmluva o revolvingovom úvere trvá naďalej, pretože počas jej

existencie je dlžníkovi stále daná možnosť ďalšieho čerpania úveru. Práve vzhľadom na uvedený
charakter revolvingového úveru (kedy sa navyše často časovo prelína čerpanie a splácanie úveru)
nemožno vopred už pri uzatváraní zmluvy určiť, dohodnúť dobu trvania záväzkového vzťahu nejakou
lehotou, či konkrétnym termínom konečnej splatnosti úveru, či počet splátok, a preto keďže vzhľadom
na dané špecifiká sa zmluva o revolvingovom úvere dojednáva na dobu neurčitú, možno ju ukončiť

napr. výpoveďou, resp. dohodou, ktorá má okrem iného za následok, že aj keby dlžník už všetko
splatil, nemohol by už znova úver čerpať vzhľadom na zánik právneho vzťahu založeného ukončenou
zmluvou.Danéšpecifikárevolvingovéhoúveruvšaknespôsobujúnemožnosťdojednaniaplneniadlžníka
v splátkach. Praktický ekonomický život priniesol potrebu revolvingového úveru, v ktorom je nastavený
automatickýmechanizmus(opakovaného)čerpaniaasplácaniaúveru.Bezjehoexistenciebybolonutné

každé jednotlivé čerpanie a splácanie dojednávať osobitnou zmluvou, čo odporuje potrebe praktickosti
a flexibility ekonomického života. Skutočnosť, že revolvingový úverový vzťah má ako svoju podstatu
a zmysel zakotvený automatický mechanizmus čerpania a splácania úveru bez potreby osobitného
znovudojednávania úveru však neznamená, že sa naň (až na špecifiká stanovené vyššie) nevzťahujú
zákonné pravidlá pre „klasický“ úver. Nemá oporu v zákonnej úprave, že ust. § 53 ods. 9 a § 565 O.z.

sa vzťahujú len na „klasický“ úver. Z daných ustanovení nevyplývajú kritériá, že musí byť vopred (už
v čase uzavretia zmluvy) dohodnutá, či určená celková suma úveru a konečná splatnosť úveru. V tomto
prípade bola dohodnutá výška splátky spôsobom jej určenia a termín splatnosti každej splátky (10. deň
v mesiaci). Taktiež celková výška dlhu je po čerpaní úveru vopred známa, je určiteľné s prihliadnutím
na dojednané zmluvné podmienky a vzhľadom na aktuálnu výšku vyčerpaného úverového rámca, akú

sumumádlžníkplniťvakých(mesačných)splátkachapriichdodržaní,kedydôjdekjejsplateniu.Natom
nič nemení skutočnosť, že po každom ďalšom čerpaní sa táto suma, počet splátok a termín jej splatenia
menia. Napokon aj zákon č. 129/2010 Z.z. s revolvingovým úverom výslovne počíta v ust. § 14, ktoré
pojednáva o zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú, jej charakteristickom znaku oproti zmluve
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú spočívajúcom v oprávnení spotrebiteľa na (opakované) čerpanie

úveru a o podmienkach jej ukončenia a tento zákon osobitne tento spotrebiteľský úver nevylučuje
z uplatňovania podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 daného zákona.

27. Ako správne uvádza vyššie citovaný komentár, typickým príkladom opakujúceho sa plnenia (nie
plnenia v splátkach) je plnenie výživného alebo nájomného. Dĺžku trvania vyživovacej povinnosti

nemožno vopred určiť. Napr. (zákonná) vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom v zmysle § 62 ods.
1 ZR trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Celková výška výživného je určiteľná, resp.
predvídateľná len na určité časové obdobie. Taktiež čiastkové výživné zodpovedajúce napr. jednému
mesiacu splnením zanikne, za ďalší mesiac sa však stane splatným ďalšie výživné, preto platí, že
tento záväzkový vzťah (samotná vyživovacia povinnosť) s opakujúcim sa plnením nezaniká splnením

v pravom slova zmysle. Každé opakujúce sa plnenie výživného má vlastnú splatnosť, výživné za
príslušný mesiac sa nestane splatným jednorazovo na základe výzvy podľa § 563 OZ. Výzva podľa §
563 OZ je potrebná tam, kde splatnosť dlhu nie je stanovená. Vyživovacia povinnosť ako taká zaniknenapr. nadobudnutím schopnosti dieťaťa samo sa živiť, smrťou vyživovanej osoby, resp. osoby výživou
povinnej, teda iným spôsobom ako splnením dlhu.

28. Obdobne nájomná zmluva môže byť uzavretá na dobu neurčitú. Opakujúcim sa plnením je nájomné,
ktoré je nutné za určité časové obdobie nájmu uhradiť (opakujúce sa plnenie nájomného má napr.
mesačnú splatnosť, nie je teda ani na splatnosť nájomného potrebná výzva podľa § 563 OZ). Celková
výška dlhu na nájomnom nie je vopred známa, keďže nie je vopred známe, dokedy bude nájomný vzťah
trvať, avšak nájomné je objektívne predvídateľné (dlžník vie, koľko bude musieť na nájomnom za určité

časové obdobie zaplatiť). Opätovne splnením nájomného za určité dojednané časové obdobie zanikne
len toto plnenie, bude sa však obnovovať pre nasledujúce časové obdobia (preto je opakujúcim sa
plnením) až dovtedy, kým nedôjde k ukončeniu nájomného vzťahu napr. výpoveďou, dohodou a pod.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že list zo dňa 16.12.2022 označený ako „oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru...predžalobná výzva“ nemožno len preto, že sa týka

revolvingového úveru, považovať za výzvu na zaplatenie podľa § 563 OZ (t.j. jednostrannú žiadosť
veriteľa o zaplatenie dlhu, na základe ktorej dôjde k určeniu splatnosti dlhu).

30. Odvolací súd preto v otázke posudzovania obsahu listu zo dňa 16.12.2022 uzatvára, že sa jedná
o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktorého zaplatenie bolo pôvodne dohodnuté v splátkach

azároveňovýzvunazaplateniezosplatnenéhoúveru.Samozrejmeztohoautomatickynemožnovyvodiť
záver o platnosti predčasného zosplatnenia úveru, či platnosti postúpenia pohľadávky, t.j. o dodržaní
všetkých zákonných podmienok na realizáciu týchto právnych úkonov a nastaní právnych účinkov
(následkov) s nimi spojených, nimi sledovaných.

31. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky z banky
na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a tým o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto spore považuje odvolací súd za predčasný. Senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici
zotrváva na názore vyslovenom už napr. v rozhodnutiach sp. zn. 17CoCsp/14/2024 z 29. mája 2024,
sp. zn. 17CoCsp/23/2024 z 30. júla 2024, či sp. zn. 17CoCsp/26/2024 zo dňa 16.08.2024 prijatých pod

vplyvom rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022, že výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu, ak v oznámení o vyhlásení predčasnej
splatnosti bola konkretizovaná suma, s ktorou je dlžník v omeškaní.

32. V bode 6.5. uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 najvyšší súd označil otázku zodpovedajúcim

spôsobom zadefinovanú dovolateľom, na ktorú v tejto konkrétnej veci mal odpovedať a znela: „Pri
splnení ktorých podmienok dochádza k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky ?“ a odpovedal
na ňu poukazom na skoršie rozhodnutia dovolacieho súdu riešiacich túto otázku (7Cdo/26/2017,
1Cdo/147/2017). Doplnil, že v ním prejednávanom spore bola neplatnosť postúpenia pohľadávky
vyvodená zo skutkového zistenia, že písomná výzva banky z 10. júla 2013 uvažujúcej o postúpení riadne

nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil, nebola riadne doručená, teda nebola
splnenájednazozákladnýchpodmienoknapostúpeniepohľadávkypodľa§92ods.8zákonaobankách.
V ďalšom texte odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4Cdo/75/2020 najvyšší súd citoval z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca 2022, v ktorom podstatnou bola otázka, či výzvu, ktorou sa
zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky možno považovať za výzvu podľa ustanovenia § 92

ods. 8 zákona o bankách a odcitoval záver, ku ktorému najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dospel „že
obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru
aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ a práve tento citát z rozhodnutia NS SR sp.

zn. 2Cdo/266/2020 považuje odvolací súd za zavádzajúci pri výklade ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktorý viedol súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskomúvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Aké skutkové okolnosti boli posudzované najvyšším súdom vo veci sp. zn. 2Cdo/266/2020 je
zistiteľné z rozhodnutí súdov nižšej inštancie, ktorých sa uvedené dovolacie konanie týka. Okresný
súd Humenné rozsudkom sp. zn. 18C/229/2016 z 11. apríla 2018 zamietol žalobu, ktorou sa právny

nástupca banky domáhal voči žalovaným zaplatenia dlžnej sumy z úveru pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie postupníka na uplatnenie tohto nároku. Záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
postupníka je odôvodnený tak, že na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu (banky) postúpená
pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie
je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu a zároveň

neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky
na žalobcu. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že písomná výzva banky podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách sa dostala do dispozičnej sféry oboch žalovaných. Súd prvej inštancie mal
dokonca za to, že písomná výzva banky na úhradu dlhu musí nasledovať po nepretržitom omeškaní so
splácaním splátok úveru dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Okresný súd sa k obsahu a forme výzvy podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách nevyjadroval.

35. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku rozhodoval Krajský súd
Prešov rozsudkom sp. zn. 20Co/77/2018 z 11. apríla 2019 a potvrdil ho. Žalobca v odvolaní namietal, že
v konaní pred súdom prvej inštancie predložil vlastnoručne podpísané doručenky o prevzatí oznámení

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti oboma žalovanými a vytýkal súdu prvej inštancie, z akého dôvodu
nepovažoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu za nedoručené, resp. z akého dôvodu
neakceptuje oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu z 10. septembra 2014 ako výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Krajský súd s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu
k zákonným podmienkam platného postúpenia pohľadávky z banky na iný subjekt (písomná výzva

klientovi, nepretržité omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosť pohľadávky) uzavrel,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia všetkých predpokladov možnosti
postúpenia pohľadávky, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. V bode 12. odôvodnenia krajský
súd uviedol, že písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky
alebo jej časti na inú osobu. Žalobca predložil text výziev na úhradu dlžnej sumy (výzvy E. E., F. -

obe datované dňom 15. augusta 2014, ktoré boli adresované žalovanému 1/ a žalovanej 2/), avšak ich
zaslanie ani doručenie žalovaným preukázané nebolo. Ani odvolací súd sa nevyjadroval k možnosti
zahrnúť dva úkony nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt do
jedného formálneho prejavu.

36. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 rovnakým spôsobom reprodukoval
rozhodnutia súdov nižšej inštancie (zaslanie a doručenie výziev z 15. augusta 2014 preukázané nebolo).
Žalobca v dovolaní žiadal zodpovedať otázky „či výzva vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru
predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ a či „je žalobkyňa povinná predkladať
doručenky výziev v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v prípade, ak je postúpenie pohľadávky

a doručenie výziev medzi stranami nesporné“. Dovolací súd po zopakovaní podstatnej argumentácie
odvolacieho súdu, z čoho vyvodil nesplnenie predpokladov na postúpenie pohľadávky (výzvy z 15.
augusta 2014 neboli doručené žalovaným) konštatoval, že „za takto zisteného právneho stavu“ sa
odvolací súd svojim právnym posúdením v otázke nesplnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky
vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu. Na otázku, či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách odpovedal, že ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku a skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniuo mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, tento text
však nasleduje po konštatovaní, že „z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 18
a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením

splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“.

37.Ztaktoformulovanejodpovedenajvyššiehosúdunapoloženúotázkuvdovolaníapopisuskutkového
stavu odvolací súd vyvodzuje, že v konkrétnej veci posudzovanej najvyšším súdom pod sp. zn.

2Cdo/266/2020 nebolo možné považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
10. septembra 2014 za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vzhľadom na obsah a formuláciu
textu tejto písomnosti a nie že vo všeobecnosti musí vždy oznámeniu o zosplatnení predchádzať
výzva banky a tieto úkony nie je možné kumulovať do jedného dokumentu. Tento názor odvolacieho
súdu je podporený skutočnosťou, že žiadne iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
okrem rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/75/2020, v ktorom je podľa názoru odvolacieho súdu text rozsudku sp.

zn. 2Cdo/266/2020 vytrhnutý z kontextu, neprevzalo argumentáciu o potrebe výlučnej a samostatnej
výzvy na splnenie dlhu a nemožnosti považovať za takúto výzvu obsiahnutú v oznámení o zosplatnení
dlhu. V rozsudku sp. zn. 8Cdo/169/2020 z 27.01.2022 nevytkol najvyšší súd Krajskému súdu v Nitre
vyslovený právny názor, že ak obsahom oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu bola aj
výzvažalovanýmnazaplateniepohľadávky,zákonnépodmienkynapostúpeniepohľadávkybankypodľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách splnené boli.

38. Dovolací súd práve v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023 po námietkach dovolateľa,
že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neustanovuje osobitné náležitosti výzvy banky a
že súdy nižších inštancií nejednotne posudzujú obsahové náležitosti písomnej výzvy banky klientovi

pred postúpením pohľadávky a v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú rôzne, čo narúša
princíp právnej istoty na otázku, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky banky voči klientovi s odkazom na judikát R 60/2018 zdôrazňujúc jeho aktuálnosť s tým,
že nie je vzhľadom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách namieste vyžadovať, aby výzva banky
adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahovala ďalšie osobitné náležitosti

než tie explicitne vyjadrené odpovedal, že banka je povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Zákon ale pre výzvu v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách neustanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Ak banka klienta/dlžníka
písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť

považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno
pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.
Z výzvy nemusí výslovne vyplývať informácia o možnosti postúpiť pohľadávku, musí z nej však byť bez
akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací
súd poukázal na to, že túto otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého

vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky. I keď rozhodujúcou otázkou pre posúdenie prípustnosti a dôvodnosti dovolania vo veci sp.
zn. 7Cdo/191/2021 bol spôsob doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách klientovi, nie je
možné opomenúť, že aj vo veci posudzovanej dovolacím súdom pod sp. zn. 7Cdo/191/2021 bola výzva

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu a
dovolací súd nevytkol bezvýznamnosť položenej otázky pre prejednávanú vec s odôvodnením, že výzva
nemôže byť súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

39. Práve vec prejednávanú dovolacím súdom pod sp. zn. 9Cdo/165/2022 považuje odvolací súd za

porovnateľnú s vecou prejednávanou súdom prvej inštancie pod sp. zn. 7Csp/24/2024 a odvolacím
súdom pod sp. zn. 17CoCsp/42/2024 z dôvodu, že v jednej aj druhej veci súčasťou oznámenia o
vyhlásení predčasnej splatnosti bola aj výzva na zaplatenie konkrétnej dlžnej sumy, s ktorou bola
žalovaná v omeškaní. Neakceptovanie takejto výzvy súdom vyhodnotil dovolací súd vo veci sp. zn.
9Cdo/165/2022 ako nesprávne právne posúdenie veci. Zo záveru formulovaného dovolacím súdom v

bode 41. uznesenia sp. zn. 9Cdo/165/2022 jednoznačne vyplýva, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho
úkonu, ak toto oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na úhradu dlhu.40. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku na podporu svojej argumentácie na
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/11/2023 zo dňa 24.08.2023 a sp. zn.

11CoCsp/6/2024 zo dňa 30.05.2024 vyžadujúce samostatnú výzvu spĺňajúcu náležitosti podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách a opierajúce tento svoj názor o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/75/2020 v spojení s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020, senát 17Co
Krajského súdu v Banskej Bystrici sa vzhľadom na vyššie uvedené s týmto názorom nestotožňuje.
Poznanie judikatúry vlastného súdu neznamená povinnosť iného senátu prevziať názor vyslovený iným

senátom, ak sa s ním nestotožňuje, iba povinnosť svoj odklon odôvodniť (viď uznesenie NS SR sp. zn.
7Cdo/3/2023 z 29. mája 2024).

41. Na č. l. 42 spisu je založená fotokópia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
a predžalobnej výzvy z 16.12.2022 aj s kópiou doručenky preukazujúcej prevzatie tejto výzvy žalovanou
dňom 29.12.2022. Z textu tohto dokumentu vyplýva, že banka oznámila žalovanej, že ani po

opakovaných výzvach na úhradu poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, preto banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.12.2022 v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a vyzvala
žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1 000,52 eur (pozostávajúceho z istiny vo výške 859,60 eur, dlžných
úrokov, poplatkov a poistného vo výške 120,92 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 20,- eur) na bankový účet veriteľa. Tento text je výslovne výzvou na predčasné splatenie zostatku

úveru s príslušenstvom s upozornením, že od 17.12.2022 banka účtuje žalovanej úrok z omeškania a
v prípade jeho nezaplatenia, resp. mimosúdneho nevyriešenia veci bude dlh vymáhaný súdnou cestou.
Táto písomnosť podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa podmienku obsahových náležitostí výzvy podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

42. Vyššie uvedené dôvody postačujú pre záver odvolacieho súdu o nutnosti zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Preto len pre úplnosť riadiac
sa princípom hospodárnosti konania, resp. procesnej ekonómie odvolací súd k zvyšným odvolacím
námietkam žalobcu uvádza:

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že aj výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z
02.09.2022 je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzvu z 02.09.2022 je možné považovať
len za výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad na uplatnenie práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva z časovej následnosti úkonov a samotného vyjadrenia
žalobcu z 27.05.2024, v ktorom uviedol, že uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa

16.12.2022 a k uplatneniu tohto práva v súlade s § 53 ods. 9 OZ došlo pre nesplnenie splátky, ktorej
splatnosť bola datovaná 10.09.2022. Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 02.09.2022 teda banka
vyzvala žalovanú len na úhradu dlžných splátok úveru ku dňu 02.09.2022, nie na úhradu celej následne
zosplatnenej a postúpenej pohľadávky žalobcovi a jej zmyslom bolo učiniť zadosť ustanoveniu § 53 ods.
9 OZ, aby mohol žalobca využiť právo vyplývajúce mu z § 565 OZ.

44. Bez právneho významu je v tomto spore posudzovanie otázky, odkedy má plynúť lehota 90
kalendárnych dní omeškania dlžníka (klienta banky) s platením (čo i len časti) peňažného záväzku ako
podmienka pre uplatnenie práva banky postúpiť pohľadávku, nakoľko v tomto prípade podľa nesporného
skutkového tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe od oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru (v ktorom podľa obsahu listu zo dňa 16.12.2022 banka uplatnila nielen právo na zosplatnenie
úveru, ale aj vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách) do podania
žaloby (29.04.2024), t.j. aj do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 21.06.2023 žalovaná
nevykonala žiadnu úhradu.

45. Aj keď odvolací súd konštatoval splnenie doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
žalovanej, nezaujíma súčasne právny názor k existencii aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore
z dôvodu, že súd prvej inštancie pre právny názor o potrebe existencie osobitnej a výlučnej výzvy podľa §
92ods.8zákonaobankách,ktorápodľanehonemôžebyťsúčasťouoznámeniaovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru sa už nezaoberal splnením všetkých zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru v

zmysle § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ako aj v zmysle § 7 zákona č.
129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ani tým, či úver možno považovať za
bezúročný a bez poplatkov, čo by malo taktiež vplyv na otázku omeškania dlžníka a potenciálne na
právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne splneniapovinnosti banky ako veriteľa podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch síce súd prvej inštancie
vbode4.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,taktiežuviedol,želistinnýmidôkazmipripojenými
k vyjadreniu žalobcu vykonal dokazovanie (bod 29. v spojení s bodom 5. odôvodnenia napadnutého

rozsudku), v rozsudku však absentuje, čo z týchto dôkazov zistil, ako tieto dôkazy vyhodnotil a aké
právne závery aplikujúc príslušné právne normy (§ 7 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.) na ním zistený skutkový stav z toho vyplývajú. Dôkazné bremeno o platnosti úkonu predčasného
zosplatnenia úveru zaťažuje žalobcu. Zodpovedanie otázky platnosti tohto úkonu má zas právny význam
pre splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené za súčasného stavu konania nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom, nakoľko vyvstáva potreba rozsiahlejšieho dokazovania.

47. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude teda posúdiť, či bol úver
zosplatnený v súlade so zákonom, či je dlžná suma úveru vykazovaná správne a vzhľadom na závery

odvolacieho súdu vyslovené v tomto uznesení opätovne posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a
vo veci znovu rozhodnúť.

48. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 CSP v spojení s § 379 písm. a) CSP zrušil aj II. výrok

rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania pred súdom prvej
inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriekvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).