Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201079
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201079.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátuJUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.RomanaLajoša,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXXX D., E., právne zast. JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou, so sídlom Kpt.
Nálepku 20, 071 01 Michalovce, IČO: 35 553 677, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/
XX, XXX XX G., právne zast. F. F. H., advokátkou, so sídlom Pugačevova 1378/1, 066 01 Humenné, IČO:

50 170 741, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 21C/24/2024 – 31 zo dňa 18.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol

tak, že vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX v k. ú. K., obec K., okres Humenné, a to k rodinnému domu súp. č. XX postaveného na parcele č.
XXX, ako aj k parcelám CKN č. XXX o výmere 1 130 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a k parcele
CKN č. XXX o výmere 3 609 m2, druh orná pôda. Vo výroku II. súd uvedené nehnuteľnosti prikázal do
podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade F. B. a žalovanej v 2. rade I. J., v podiele každému
z nich po 1/4 z celku. Vo výroku III. uložil žalovaným v 1. a 2. rade každému z nich vyplatiť žalobkyni na

vyrovnanie jej podielu sumu 23 750 eur, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
výroku IV. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 136, § 137, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 149, § 150, § 185, §191 ods. 1, §
216 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že žalobkyňa preukázala
svoje skutkové tvrdenia a uniesla dôkazné bremeno. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. K.,
pričom žalobkyňa má podiel 1/2 a žalovaní v 1. a 2. každý z nich 1/4 . Strany sporu sú súrodencami.

4. Súd prisúdil podiel žalobkyne žalovaným tak, ako to navrhovala žalobkyňa z dôvodu, že táto dlhodobo
žije v zahraničí, kde má rodinu a kde pracuje, predmetné nehnuteľnosti neužíva a nemá o ne záujem. Zo
zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti reálne užívajú od smrti matky a starajú
sa o nich žalovaní v 1. a 2. rade a ich najmladší brat. Z tohto dôvodu súd prisúdil podiel žalobkyne na
týchto nehnuteľnostiach do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali, aby podiel žalobkyne bol prikázaný im do spoluvlastníctva s tým,
že oni vyplatia žalobkyni maximálne sumu 15 000 eur spolu. Žalovaní v 1. a 2. rade odmietli návrhžalobkyne na prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť im spolu 15
000 eur. Rovnako žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že nesúhlasia s predajom nehnuteľností tretej osobe,
a to z dôvodu, že to sľúbili svojej nebohej matke.

6. Pri určovaní trhovej ceny nehnuteľností súd vychádzal z ceny, ktorú uviedla a preukázala žalobkyňa
vo výške 95 000 eur predložením odhadu trhovej ceny realitnou kanceláriou. Žalovaní v 1. a 2. rade
nesúhlasili s touto cenou a tvrdili, že cena nehnuteľností je maximálne 30 000 eur s tým, že obdobné
nehnuteľnosti sa predali v obci za 40 000 eur, respektíve 60 000 eur. O svojich tvrdeniach žalovaní

nedoložili súdu žiadny dôkaz - kúpne zmluvy, odhad realitnej kancelárie, ani žiaden iný dôkaz. Rovnako
žalovaní v 1. a 2. rade nedoložili ani súkromný znalecký posudok, respektíve nežiadali, aby súd nariadil
súdnoznalecký posudok. Súd v takýchto prípadoch nemôže sám vykonávať dokazovanie, pretože nejde
o spotrebiteľskú, respektíve inú vec. V tomto spore neboli preukázané ani dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zamietnutie žaloby.

7. Vzhľadom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade niečo síce
tvrdili, ale nepreukázali, neuniesli tak dôkazné bremeno, na rozdiel od žalobkyne, a preto súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Rovnako tak žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali svoje tvrdenia, že o
nehnuteľnosť sa od smrti matky starali len oni, a nie žalobkyňa. Nepreukázali napríklad, že len oni platili
daňznehnuteľnostianepodali návrhnavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvavtzv.širšomzmysle.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 257 CSP. Hoci žalobkyňa bola v konaní v celom
rozsahu úspešná, a teda by mala mať nárok na náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania
nepriznal, a to z dôvodu využitia § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol súd v predmete
sporu, že sa jedná o nehnuteľnosti zdedené stranami sporu po svojich rodičoch, ale predovšetkým v tom,

že sa tu riešilo podielové spoluvlastníctvo všetkých troch strán sporu ako podielových spoluvlastníkov
a nemožno teda hovoriť o záujme, respektíve víťazstve len jedného z nich. Okrem toho súd dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP vzhliadol v tej skutočnosti, že strany sporu sú blízke osoby
- súrodenci.

9. Proti výrokom I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

10. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhované dôkazy,

nedostatočnýmspôsobomsavysporiadalsozistenýmskutkovýmstavom,vecnesprávneprávneposúdil
a konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Napriek tomu, že súd v bode 13. odôvodnenia rozsudku uviedol, že v konaní o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového

spoluvlastníctva, vo výroku I. rozsudku zrušil podielového spoluvlastníctvo k celým nehnuteľnostiam
(rodinnému domu a pozemkom), ale vo výroku II. rozsudku prikázal nehnuteľnosti (rodinný dom a
pozemky)dopodielovéhospoluvlastníctvažalovanéhov1.radeažalovanejv2.rade,vpodielekaždému
z nich po 1/4 z celku. Súd prvej inštancie teda nerozhodol o celej veci, nakoľko rozhodol len o prikázaní
1/2 nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o

druhej polovici nehnuteľností.

12. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v danom prípade záviselo od posúdenia skutočností, či
rodinnýdomapozemkysúdeliteľné.Ažpoposúdenínedeliteľnostirodinnéhodomu,akoajnedeliteľnosti
pozemkov, mohol súd prvej inštancie pristúpiť k prikázaniu veci jednej alebo viacerým zo sporových

strán. Žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz 9/89, R 46/1991, v zmysle
ktorého otázka deliteľnosti stavby zo stavebnotechnického hľadiska (teda z hľadiska, či by príslušnými
stavebnými úpravami vykonanými pri rešpektovaní platných stavebných predpisov vôbec mohli vzniknúť
nové samostatné budovy) je odbornou otázkou, ktorej úspešné zodpovedanie nie je možné bez
súčinnosti znalca. Podľa žalovaných súd prvej inštancie otázku deliteľnosti domu vzhľadom na to, že sa

jedná o odbornú otázku, nevyhodnotil správne, keďže ju vyhodnotil bez súčinnosti znalca. Okrem toho
žiadnym spôsobom neposúdil otázku deliteľnosti pozemkov, a to aj napriek ich výmere (parcela CKN č.
XXX o výmere 1 130 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a parcela CKN č. XXX o výmere 3 609 m2,
druh orná pôda) a situovaniu rodinného domu. Bez riadneho vysporiadania sa s deliteľnosťou rodinnéhodomu a osobitne aj s deliteľnosťou pozemkov, ktoré sú predmetom vyporiadania, nemohol súd prvej
inštancie rozhodnúť o ich prikázaní žalovaným v 1. a 2. rade.

13. Žalovaní ďalej namietali, že súd im prikázal veci do spoluvlastníctva bez toho, aby zistil, či s
prikázaním veci súhlasia. V tejto súvislosti súd neskúmal ich kredibilitu na vyplatenie primeranej náhrady
pre žalobkyňu. Obligatórnou povinnosťou súdov je pritom skúmať solventnosť toho, komu má byť vec
prikázaná. Žalovaní poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1346/2002, 22 Cdo
2147/2009 a 3Cdo/548/2015. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí pokiaľ záver všeobecných súdov

o solventnosti spoluvlastníka nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, alebo z výsledkov vykonaného
dokazovania nevyplýva podklad pre jednoznačný záver súdu o tom, že by bol spoluvlastník schopný
poskytnúť náhradu ostatným spoluvlastníkom pri prikázaní veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, výsledok konania pred všeobecným súdom nevyhovuje kritériám spravodlivého procesu.
Neskúmanie kredibility žalovaných je teda možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, nie je možné

označiť za účelné.

14. Podľa názoru žalovaných sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ocenením nehnuteľností
žalobkyňou v písomnosti z 11.10.2022 a rozdielom ocenenia nehnuteľností v samotnej žalobe. Žalovaní
namietali ocenenie realitnou kanceláriou, ktoré bolo vyhotovené bez akejkoľvek obhliadky predmetných

nehnuteľností. Žalobkyňa žije vo Švajčiarsku a ich nikto za účelom obhliadky nekontaktoval. Uvedené
potvrdzuje aj satelitná fotografia nehnuteľnosti, ktorá ako jediná fotografia je súčasťou ocenenia.
Ocenenie realitnou kanceláriou je vzhľadom na absenciu základných náležitosti nezákonným dôkazom.
V predmetnom ocenení chýba akýkoľvek popis predmetných nehnuteľností (konštrukcie, veľkosti,
veku, vybavenia, počtu poschodí, izieb rodinného domu) okrem informácii z verejne dostupného listu

vlastníctva, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že nemala prístup do rodinného domu, uvedené tvrdenie
žalobkyňanepreukázala.Žalobkyňanikdynežiadalažalovanýchoprístupdorodinnéhodomuzaúčelom
vyhotovenia súkromného znaleckého posudku.

16. Žalovaní súčasne poukázali na to, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.07.2024 a tiež na
pojednávaní dňa 18.09.2024 navrhla súdu, aby zvážil vyžiadanie odborného vyjadrenia na ocenenie
nehnuteľností. S poukazom na § 186 ods. 2 CSP namietali, že ohľadom určenia spôsobu primeranej
náhrady súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalobkyne, resp. pasivity žalovaných a neprevzal na

seba povinnosť určenia výšky primeranej náhrady tak, ako to vyplýva zo stanoviska občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj. 30/97.

17. Žalovaní namietali aj nesprávne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, a to
s poukazom na to, že o nehnuteľnosti sa starajú a opravujú ich. Minulého roku bola povodeň,

všetko bolo zamoknuté. V záverečnej reči uviedli, že za posledné štyri roky investovali do domu
veľa peňazí. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, resp. nevykonal iné
dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto nedostatočne zistil skutkový stav. Porušením
práva na spravodlivý proces je nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces
vyhľadávania, vykonávania a hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá

časťskutočností,ktorávyšlanajavo,alebobolikvalifikovanenamietané,alesúdyichprávnenezhodnotili
v celom súhrne posudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnili
ich irelevantnosť.

18. Na základe uvedeného žalovaní v 1. rade a 2. rade žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku I., II. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadali náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných vyjadrila tak, že súd prvej inštancie správne zrušil podielové
spoluvlastníctvo k celým nehnuteľnostiam, ale nesprávne určil výšku novovzniknutých spoluvlastníckych

podielov. Podľa ustálenej súdnej praxe nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve,
a preto mala právo požiadať o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Snažila sa primárne o uzavretie
mimosúdnej dohody, čo však bolo neúspešné, a preto podala žalobu. Námietka žalovaných o tom, že
súd mal primárne uvažovať o reálnom rozdelení nehnuteľností neobstojí, nakoľko samotní žalovaní napojednávaní uviedli, že pozemok teoreticky je možné rozdeliť, ale dom nie. Neuviedli ani možnosti, ako
by sa delenie dalo zrealizovať, keďže k pozemku by nebol prístup z verejnej komunikácie. Ani jedna zo
strán neprejavila záujem o reálne rozdelenie a zabezpečenie technického vykonania takejto deľby, ktorá

by bola finančne nákladná. Z tohto hľadiska súd ustálil, že s deľbou by súviseli neprimerané náklady,
a preto skúmal druhú možnosť, a to prikázanie veci za náhradu.

20. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaní nenamietali navrhované vyporiadanie, ale nesúhlasili
s trhovou cenou. Zároveň odmietli predaj nehnuteľností, prípadne ich prikázanie žalobkyni. Podľa

žalobkyne žalovaní nepreukázali, že nemajú finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady
a ani nepožiadali o splátkový kalendár. Keďže žalovaní nenavrhli a nepredložili žiaden dôkaz o cene
nehnuteľností, jediným dôkazom tak bolo vyjadrenie realitnej kancelárie predložené žalobkyňou. Na
základe toho žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny vo výroku I. a vo výroku II. zmenil tak, že uvedené nehnuteľnosti by prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade v podiele každému po 1 z celku a zároveň

žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.

21. K vyjadreniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná v 2. rade. Okrem iného uviedla, že ohodnotenie
realitnou kanceláriou nepredstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné predmetné nehnuteľnosti
predať. V tejto súvislosti poukázala aj na ponuku z realitného portálu predloženú samotnou žalobkyňou

v rámci odvolania, pričom dodala, že ide o predaj rodinného domu v obci Topoľovka v cene 75 000 eur,
avšak nejde o podobný rodinný dom, ale o väčší rodinný dom. Ďalej zotrvala na podanom odvolaní.

22. V rámci odvolacieho konania neboli podané ďalšie vyjadrenia.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

25. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu. Rozsah suspenzívneho účinku odvolania v zmysle § 367 ods. 2 CSP sa týka všetkých
výrokov napadnutého rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože
v danom prípade určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

26. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa § 137 písm. b) CSP,
teda o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný návrhom na spôsob
vyporiadania a žalobca dokonca nie je povinný uviesť výšku vyrovnacieho podielu. V odvolacom konaní
súd nie je viazaný rozsahom odvolania v súlade s § 379 písm. c) CSP.

27. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

28. V prípadoch podielového spoluvlastníctva môže ktorýkoľvek spoluvlastník kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi.

Súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez ohľadu na výšku jeho
spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkovkonania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady vyplývajúcej z
ustanovenia § 216 ods. 2 CSP (avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia).

29. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je
judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia
i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné
využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob

vyporiadania(prireálnomrozdeleníiprikázaníveci),mimopredajaveci.Pokiaľideoposúdeniemožnosti
uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na
veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na
veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/305/2019).

30.Vsúvislostisnámietkoužalovanýchotom,žesúdprvejinštancienevyporiadalnehnuteľnosťvsúlade
so zákonom, tzn. v celosti, odvolací súd konštatuje, že túto námietku považuje za dôvodnú, nakoľko súd
prvej inštancie vo výroku II. rozsudku prikázal 1 nehnuteľností žalovanému v 1. rade a 1 nehnuteľností
žalovanej v 2. rade. To znamená, že reálne vyporiadal len 1 predmetných nehnuteľností a zostávajúca

polovica nehnuteľností patriaca žalobkyni ostala nevyporiadaná.

31. Naznačený postup súdu je v rozpore so zásadou komplexného vyporiadania spoluvlastníckych
vzťahov. Cieľom súdneho vyporiadania prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom má
byť buď úplné odstránenie spoluvlastníctva a prikázanie predmetu sporu do výlučného vlastníctva

jedného zo spoluvlastníkov alebo zrušenie spoluvlastníctva a usporiadanie spoluvlastníckych podielov
tak, aby ich rozdelenie medzi ostávajúcich spoluvlastníkov zodpovedalo jednému celku.

32. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom je iba celá vec, ktorá je
v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vyjadrí vo výroku rozsudku, že sa celá vec prikazuje buď
jednému spoluvlastníkovi do výlučného vlastníctva, alebo viacerým spoluvlastníkom do podielového
spoluvlastníctva, a v akom pomere, a nie teda, že sa podiel niektorého spoluvlastníka prikazuje jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2281/2003).

33. Za relevantné považoval odvolací súd aj námietky žalovaných o tom, že súd prvej inštancie pri
úvahách o prisúdení nehnuteľnosti do podielového vlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2.
rade neposudzoval ich kredibilitu, resp. solventnosť. Žalovaní v tejto súvislosti od začiatku konania
rozporovali výšku náhrady za nehnuteľnosti, keďže žalobkyňou predložený posudok realitnej kancelárie
považovali za nadhodnotený a nezodpovedajúci reálne predajnej cene.

34. Hľadisko solventnosti účastníka na „vyplatenie“ spoluvlastníckeho podielu je významné z dôvodu
samotnejschopnostináhraduposkytnúť,akoajzdôvodujejvčasnéhoposkytnutia.Hľadiskosolventnosti
sa potom v judikatúre profiluje v dvojitej podobe, a to jednak ako samotná podmienka pre prikázanie veci
niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je nutné pri vyporiadaní prihliadať

pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná (napr. pri rovnocenných zákonných kritériách môže
byť rozhodujúcim pre prikázanie veci objektívna schopnosť náhradu poskytnúť z hľadiska dispozície
voľnými finančnými prostriedkami alebo ich bezprostredné obstaranie a použitie v porovnaní s druhým
spoluvlastníkom, hoci aj ten by podmienku solventnosti na poskytnutie náhrady všeobecne spĺňal);
k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3510/2011.

35. Ak záver súdu o solventnosti tej – ktorej strany nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože
z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva podklad pre jednoznačný záver súdu o tom, že
konkrétna strana by bola schopná poskytnúť náhradu ostatným spoluvlastníkom pri prikázaní veci podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výsledok konania nevyhovuje kritériám spravodlivého procesu.

36. Kredibilita, resp. solventnosť osoby, ktorej má byť spoluvlastnícky podiel prikázaný za primeranú
náhradu, nie je v okolnostiach takýchto prípadov zanedbateľnou skutočnosťou, a preto súd prvej
inštancie sa mal touto otázkou dôsledne zaoberať, napr. aj postupom podľa § 150 ods. 2 CSP. Zistenéskutočnosti mal podrobiť náležitej analýze a hodnoteniu a svoje úvahy mal v tomto smere riadne
zdôvodniť.

37. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie dostatočne neposúdil, či je možné predmetné
nehnuteľnosti reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že toto je
dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou
rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie pozemkov prichádza
do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky a funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým

u nezastavaných pozemkov. Posudzujú sa okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku
komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a
celkovej plochy. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd prihliada vždy na to, aby rozdelením
pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku, znemožnený
prístup k tejto stavbe.

38. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti – pozemku (ak nejde o zákaz drobenia pozemkov) zohráva
významnú úlohu geometrický plán. Okrem toho je potrebné skúmať, či je možné reálne rozdelenie
rodinného domu tak, aby plnil účel a aby jeho technická dispozícia umožnila neobmedzený prístup
spoluvlastníka do rodinného domu. V týchto súvislostiach je tiež potrebné skúmať aj prístup k rodinnému
domu z pozemnej komunikácie. V neposlednom rade je potrebné skúmať, či rozdelenie pozemkov

nebude súvisieť s obmedzením prístupu iného spoluvlastníka k rodinnému domu a podobne. V prípade
finančnej náročnosti uvedených riešení je pochopiteľné, ak súd pristúpi k preskúmaniu druhého spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
jedného zo spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva tých, ktorí chcú v podielovom
spoluvlastníctve zotrvať.

39. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, ktorej forme zrušenia dáva
Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia. Ak

o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec, pokiaľ je to možné, medzi spoluvlastníkov rozdeliť.
Inak ju prikáže jednému z nich, pritom dbá o jej využitie. Úlohou súdu je, aby doterajšie spoluvlastníctvo
rozumne zlikvidoval, a nie aby vytváral - dokonca snáď proti vôli účastníkov - nové vlastníctvo. Prvý
spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci podľa výšky
podielov spoluvlastníkov prichádza do úvahy tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný.

Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, ak
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a prikáže vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (zisťuje napr. bytovú
odkázanosť účastníkov konania, prihliada na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval a
podobne). Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, teda hodnotový ekvivalent

vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom.

40. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaných bolo tvrdenie, že spornou otázkou pred súdom prvej
inštancie bola najmä trhová hodnota nehnuteľností a z nej vyplývajúca suma primeranej náhrady, ktorú

by v prípade rozdelenia nehnuteľností medzi žalovaných museli žalobkyni zaplatiť.

41. Žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie navrhovala, aby súd s poukazom na spornosť hodnoty
nehnuteľností, nariadil znalecké dokazovanie. Nepochybne, nešlo o návrh odvolateľov, ale návrh
protistrany. Nič na tom, že v kontexte prejednávanej veci sa žiadala reakcia súdu na uvedený návrh,

pričom súdu nebránilo nič v tom, aby vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil znalecké dokazovanie
na určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého
dôvodu súd navrhnutý dôkaz nevykonal.

42. Žalovaní v spore prejavili vôľu, aby nehnuteľnosti boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva.

Súd prvej inštancie sa však nie úplne vysporiadal s otázkou hodnoty nehnuteľností, ktorú žalovaní počas
celého konania označovali ako nadhodnotenú a taktiež žiadnym spôsobom nevzal do úvahy námietky
žalovaných, že sumu náhrady vo výške, ktorú žalobkyňa požadovala, nie sú schopní žalobkyni vyplatiť.43. Vzhľadom k tomu, že pri stanovení spôsobu vyporiadania je súd viazaný poradím v zákone,
a nie návrhom strán sporu, koncentračná zásada je oslabená. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie mal vyhovieť návrhu žalobkyne a vykonať znalecké dokazovanie na zistenie

hodnoty nehnuteľností a pri spornosti tejto otázky sa nemal uspokojiť len s odhadom realitnej
kancelárie a konštatovaním, že žalovaní hodnotu nehnuteľností žiadnym spôsobom nepreukázali.
Navyše obstaranie odborného vyjadrenia, prípadne nariadenie znaleckého dokazovania by zjavne
nebolo spojené s neprimerane vysokými nákladmi a významným spôsobom by neprispelo k predĺženiu
konania.

44. Žalovaní tiež namietali, že do sporných nehnuteľností investovali. Nenavrhli však vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, k uvedenému nepredložili dôkazy, a preto sa súd prvej
inštancie nemohol touto okolnosťou zaoberať.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať
povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah právnych prostriedkov a rozhodovať podľa
nich. Súdy sú však povinné na všetky uvedené procesné úkony prihliadnuť primeraným, zrozumiteľným
a ustálene akceptovateľným spôsobom.

46. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní nehnuteľností
v celosti, čo znamená, že predmetom zrušenia a vyporiadania musí byť celá vec, a nielen jej časť,

resp. podiel. Zároveň súd bude povinný zaoberať sa zákonnými spôsobmi vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pričom z vykonaného dokazovania sa dosiaľ javí prikázanie nehnuteľností do
výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov alebo do podielového spoluvlastníctva tých, ktorí
chcú v spoluvlastníctve zotrvať, ako najviac relevantný spôsob vyporiadania. Ďalšie dokazovanie však
môže uvedené zmeniť. Je preto potrebné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, resp. vyžiadal

odborné vyjadrenie na ocenenie hodnoty nehnuteľností, keďže takýto návrh už na súde prvej inštancie
predostrela žalobkyňa. Bez zistenia aktuálnej hodnoty nehnuteľností nie je možné zistiť, či sú žalovaní
dostatočne solventní na vyplatenie primeranej náhrady žalobkyni, a teda, či nie je namieste, aby
súd zvolil iný spôsob vyporiadania. Za danej situácie bude tiež povinnosťou strán sporu bdieť pri
ochrane svojich práv. Preukázanie (ne)solventnosti, prípadne návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom zmysle je už otázkou procesnej aktivity strán sporu. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti, na ktoré je
nevyhnutné aplikovať náležitú právnu úpravu. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o všetkých
trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).