Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200354
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. X/XXX, E., o zaplatenie 558,63 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2025 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 558,63 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 uzavretej medzi postupcom Tatra
banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 20.07.2018 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky. Napriek opakovaným výzvam postupcu, neplnil žalovaný v termínoch splatnosti splátky, čím
porušilsvojupovinnosťpodľaZmluvy.Postupcadňa09.07.2024vypovedalZmluvu.Pohľadávkažalobcu
predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 558,63 Eur, ktorá pozostávala z istiny 558,63 Eur,

zneuhradenéhoriadnehoúroku0,00Eur,zneuhradenéhopoisteniavovýške0,00Eurazneuhradených
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0,00 Eur, z poistenia splátok 0,00 Eur. Žalovaný
po postúpení nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 558,63 Eur, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny 558,63 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úroky z omeškania
v zákonnej výške odo dňa 22.10.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. Žaloba spolu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená

dňa 17.04.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 04.12.2025 požiadal podmienene o odročenie
pojednávania s tým, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu má
žalobcu vyzvať na preukázanie tvrdených skutočností. Na takúto žiadosť o odročenie pojednávania
súd neprihliadal, nakoľko žalobca odročenie pojednávania žiadal len podmienene, čo nie je prípustné,

navyše neuviedol a nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Žalovanému
bolo predvolanie doručené dňa 21.10.2025 do vlastných rúk. Svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo
dňa 09.12.2025, v ktorom uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z pracovných dôvodov, je mimoúzemia SR a požiadal z tohto dôvodu o ospravedlnenie. Súd teda podľa § 180 CSP rozhodol, že bude
konať v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

5. Zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 20.07.2018 súd zistil, že ju uzavreli pôvodný
veriteľ Tatra banka, a.s. a žalovaný ako majiteľ účtu. Predmetom zmluvy bolo okrem iného poskytnutie

úverového rámca žalovanému na účte formou voliteľného prečerpania – bezúčelový kontokorentný
spotrebiteľský úver. Výška povoleného prečerpania bola dohodnutá od 500 Eur do 3.500 Eur, úroková
sadzba 18,90% p.a.

6. Z výpovede zo dňa 09.07.2024 súd zistil, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že napriek
predchádzajúcim výzvam je neustále v nepovolenom prečerpania na jeho účte vedenom v Tatra banke,

a.s. Vyzval ho preto na zaplatenia sumy nepovoleného prečerpania, pričom určil výšku nepovoleného
prečerpania ku dňu 04.07.2024 v sume 558,63 Eur. Zároveň oznámil žalovanému, že využíva svoje
právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte. Na základe tejto výpovede banka ruší účet v deň uplynutia
výpovednej doby, t.j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Podľa správy zo záznamu
o poštovej preprave súd zistil, že zásielka bola doručená žalovanému dňa 11.07.2024

7. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá
je predmetom tohto sporu na nového veriteľa – žalobcu. Podľa Prílohy k Zmluve dlh ku dňu zosplatnenia
bol 558,63 Eur. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 pôvodný veriteľ oznámil
žalovanému, že pohľadávka voči nemu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na

žalobcu.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa
vyžaduje písomná forma.

13.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

17. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (Ďalej len
„zákon o bankách“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je
potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.

zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci
rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho
vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade,
zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na´sledokzamietnutiezˇaloby.Postupkonaju´cehosu´du,ktory´opomenievyriesˇeniekardina´lnejota´zky,
akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany
´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR,

ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na
´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37). Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ
ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke
stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022).

24. Medzi pra´vnym predchodcom zˇalobcu a zˇalovaným vznikol uzatvoreni´m zmluvy o bežnom účte
a zmluvy o povolenom prečerpaní pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ
podlˇa pri´slusˇny´ch ustanoveni´ Obchodne´ho za´konni´ka (§ 497 a nasl.), ale aj pra´vnych predpisov,
ktore´upravuju´pra´vnevztˇahyspotrebitelˇske´hocharakteru(§52ods.1Obcˇianskehoza´konni´ka,za
´kon cˇ. 129/2010 Z.z. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch), kedˇzˇe zmluva o u´vere je tzv. absolu´tny obchod
a za´rovenˇ pra´vny predchodca zˇalobcu pri uzatva´rani´ zmluvy vystupoval ako veritelˇ s poukazom na

predmet podnikania a zˇalovaný vystupoval ako spotrebitelˇ, pretozˇe pri uzatva´rani´ zmluvy nekonal v
ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo podnikatelˇskej cˇinnosti.
25. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje pohľadávku svojho právneho predchodcu, pričom svoju
aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 21.10.2024
medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom bola pohľadávka z vyššie uvedenej

Zmluvy o bežnom účte a Zmluvy o voliteľnom prečerpaní zo dňa 20.07.2018. Súd teda v prvom rade
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatňovanie danej pohľadávky.
26. Keďže v konaní si žalobca uplatňuje na zaplatenie tzv. bankovú pohľadávku (právnym predchodcom
žalobcu bola banka), je súd toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

27. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po (2) predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita

dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,
ideoprávnyúkonpostúpeniacontralegemaztohodôvodujeabsolútneneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej
výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.
28. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,

že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný. Takýto výklad podporil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku zo dňa
30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, podľa ktorého takýto výklad je súladný s princípom zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv

voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým
výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.

Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom
a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,
hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým

ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky
predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne
zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je tedaexistencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu„ spotrebiteľovi,
avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch
mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku
požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších

podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce
sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak
by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne
uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/
prezentovaného výkladu najvyšší súd poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru v zmysle ktorej

„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,
ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)„. Napokon
aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018 č.k. IV.
ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany

spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky
v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom výzvy
banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer

banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s
upovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.
29. V danej veci žalovaný po poskytnutí spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania tento
riadne a včas nesplácal, a tak ho právny predchodca žalobcu (banka) listinou označenou ako Výpoveď
zmluvy o účte vyzval na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania vo výške 558,63 Eur a oznámil mu,

že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa
11.07.2024. Uplynutím výpovednej lehoty dva mesiace zanikla Zmluva o bežnom účte. Žalobca ako pán
sporu v civilnom kontradiktórnom procese neuviedol skutkové tvrdenia o tom aká bola skutočná výška
povoleného prečerpania (zo zmluvy vyplýva úverový rámec od 500 Eur do 3.500 Eur), neuviedol kedy
sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania a z akého dôvodu, či sa tak stalo raz alebo opakovane,

žalobca neuviedol ani či listinu označenú ako Výpoveď zo Zmluvy (o bežnom účte) považoval za
ukončenie aj Zmluvy o povolenom prečerpaní – zosplatnenie (ktorému musí predchádzať výzva podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá v žalobe nebola ani tvrdená a ani preukázaná), a podobne.
Žalobca uviedol len, že žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil svoj dlh riadne a včas, a tak
postupca zmluvu vypovedal. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu

predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024, pričom
túto skutočnosť oznámil žalovanému Oznámením zo dňa 24.10.2024. V uvedenom Oznámení, pôvodný
veriteľ – Banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu a uviedla žalovanému, že
odo dňa doručenia tohto oznámenia je povinný plniť všetky svoje povinnosti podľa Zmluvy výhradne
postupníkovivprospechjehoúčtu.Žiadnaďalšiavýzvapôvodnéhoveriteľasúdutvrdenáanipreukázaná

nebola.
30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak by aj Výpoveď považoval za ukončenie
spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania - zosplatnenie, neboli v danej veci dodržané
podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt
(žalobcu), pretože nebola súdu preukázaná žiadna osobitná výzva pred postúpením pohľadávky, tak

ako to má na mysli ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Touto výzvou pritom nie je (nemôže byť) výzva
banky na zaplatenie nepovoleného prečerpania, ktorou pôvodný veriteľ zmluvu vypovedal (podporne
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Súd poukazuje na skutočnosť,
že „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom
spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpeniepohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa

24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).
31. Súd tak dospel k za´veru, zˇe z do^vodu nedodrzˇania postupu pri postu´peni´ pohlˇada´vky vocˇi
zˇalovanému v su´lade s ustanoveni´m § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je zˇalobca v konani´ akti´vne
vecne legitimovany´m. Zˇalobca totizˇ v konani´ nepreuka´zal, zˇe by pred postu´peni´m pohlˇada´vky
pôvodný veriteľ – Banka osobitnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky a tiež

skutočnosť, že pohľadávka, ktorú žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval sa stala skutočne splatnou. Z
uvedene´hodo^vodupostu´peniepohlˇada´vkynazˇalobcujevrozporesvysˇsˇiecitovany´mza´konom,
a preto je tento pra´vny u´kon v zmysle § 39 OZ absolu´tne neplatny´, s poukazom na cˇo nie je zˇalobca
opra´vneny´m z danej pohlˇada´vky, a teda nie v konani´ akti´vne vecne legitimovany´m.
32. Z do^vodu nedostatku akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu v konani´ pre neplatnostˇ postu´penia
pohlˇada´vky(podlˇa§39Občianskehozákonníkavspojeni´s§92ods.8zákonaobankách)bolopotom

potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ, a kedˇzˇe zˇalovaný nie je povinný zaplatitˇ zˇalobcovi
istinu a úroky, nemohol sa ani dostatˇ do omesˇkania s jej zaplateni´m, a preto su´d zamietol zˇalobu aj v
cˇastiu´rokovzomesˇkania.Prikonštatovaníneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávoksúdpostupoval
v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho
predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci

mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je
správny výklad, podporený rozhodovacou činnsťou Najvyššieho súdu SR a taký výklad, ktorý sa neprieči
zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

33. V dôsledku konštatovaného neplatného postúpenia pohľadávky na žalobcu a zamietnutia žaloby pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa súd ďalej dôvodnosťou nároku ako takého už nezaoberal.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, t.j. žalovaný bol v konaní plne úspešný,
vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania oči žalobcovi v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že
žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu z dôvodu procesnej
hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v

takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).