Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale
bytom ako matka, v súčasnosti s bydliskom A. XXX, C. D., okres B., zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. XX/XX, G., H. B., v súčasnosti s bydliskom A. XXX, C. D., okres B., a otec I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpený: JUDr. Pavol Biroš, advokát, so sídlom Bardejovská 44,
Prešov, v konaní o znížení výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 9P/57/2024-191 zo dňa 31.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/57/2024-191 zo dňa 31.01.2025, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd návrh
otca na zníženie výživného na maloleté deti A. B., nar. XX. X. XXXX a A. B., nar. X. XX. XXXX
zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie „výsluchmi účastníkov - rodičov maloletých detí na

pojednávaní 23.9.2024, 2.12.2024, 13.1.2025; listinami v spise, najmä lustráciami účastníkov konania
v Registri obyvateľov SR č. l. 6 - 9, lustráciami rodičov maloletých detí v Sociálnej poisťovni č. l. 10
- 11, oznámením zamestnávateľa matky J. J. o mzde č. l. 28, správou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Ružomberok s prílohami č. l. 31 - 33, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov
rodičov a maloletých detí zo 17.5.2024 č. l. 36, správou Daňového úradu Prešov o dani z príjmu fyzických
osôb - otca maloletých detí za rok 2023 č. l. 42, 56, oznámením zamestnávateľa matky C. nemocnica s
poliklinikou A. E. J. C. A. o mzde č. l. 60, správou daňového úradu o daňovom priznaní otca maloletých

detí za rok 2023 č. l. 63, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti B. K. J. č.l. 64, výpisom
zo živnostenského registra otca maloletých detí č. l. 65, výtlačkami z internetových stránok L. H. J. B. K.
J., č. l. 66 - 71, prehľadom príjmov a výdavkov otca spracovaných otcom č. l. 72, výtlačkom aktualizácie
príjmov matky z lustrácie v Sociálnej poisťovni č. l. 77, aktualizáciou príjmov matky od zamestnávateľa
M. N. O. J. B. č. l. 82, výpismi z účtu obchodnej spoločnosti B. K. J. č. l. 84 - 95, výpismi z účtu otca
maloletých detí č. l. 96 - 143, kópiou daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2023
RK K. J. č. l. 144 - 153, kópiou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 - otca

maloletých detí č. l. 154 - 163, aktualizáciou výpisu zo živnostenského registra otca maloletých detí č.
l. 164, výtlačkom prehľadu výdavkov a príjmov otca maloletých detí spracovaných otcom maloletých
detí č. l. 165, výtlačkami faktúr - daňových dokladov vystavených obchodnou spoločnosťou B. K. J.
č. l. 166 - 171, prehľadom výdavkov matky a maloletých detí spracovaných matkou maloletých detíč. l. 172, 173, prehľadom nákladov za opravu a údržbu motorového vozidla otca maloletých detí č. l.
181 a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš: Okresného súdu Ružomberok
sp.zn. 10P/50/2019, sp.zn. 9P/18/2021, sp. zn. RK-10P/9/2023 a sp. zn. 9P/50/2024. Súd nevykonal

dokazovanie výpismi zo všetkých účtov matky za rok 2023 a od 1.1.2024 do 15.11.2024 (prípadne
do 30.11.2024) a dokladmi preukazujúcimi za rok 2023 a 2024 (od 1.1.2024 do 15.11.2024) všetky
príjmy matky (okrem mzdy z pracovného pomeru), napr. z prenájmu nehnuteľnosti a výdavky na
bývanie matky (napríklad za kúrenie, elektrickú energiu, vodu, plyn, komunálny odpad) a na prenajatú
nehnuteľnosť (byt matky); na maloleté deti: napr. stravné v škole, náklady na ubytovanie (internát)

školné, cestovné náklady na dochádzanie do a zo školy, voľnočasové aktivity (krúžky), doplatky za
zdravotnú starostlivosť (napríklad dokladmi o úhrade, výpismi z účtu). Súd vyššie zvedenú povinnosť
uložil matke na návrh otca na pojednávaní 23.9.2024 a v písomnej výzve z 27.9.2024 (č. l. 79) doručenej
matke3.10.2024.Matkabezvážnychdôvodovpovinnosťuloženúsúdomnesplnilavurčenomtermínedo
pojednávania 2.12.2024 a ani na nasledovnom pojednávaní 13.1.2024. Ak sa matka nemienila ustanoviť
na pojednávanie 13.1.2025, mohla si splniť povinnosť uloženú súdom doručením listín, preukazujúcich

jej tvrdenia o výške príjmov a výdavkov. Otec navrhol zdokladovanie príjmov a výdavkov matky a
maloletých detí. Neuspokojil sa s tvrdením matky o jej príjmoch a výdavkoch. Na pojednávaní 13.1.2025
otec upustil od vykonania dokazovania listinami preukazujúcimi príjmy a výdavky matky a maloletých
detí. Ku dňu pojednávania 13.1.2024 súd vyhodnotil, že má dostatok dôkazov na zistenie skutočného
stavu veci (Čl. 6, 10 CMP) a ďalšie odročovanie pojednávania by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti (Čl. 12 CMP).“
3. Okresný súd s poukazom na § 62 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ďalej iba („ZR“), § 75 ZR, § 78 ods. 6 ZR, § 6 ods. 10 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Predmetom
konania bolo rozhodovanie o zmene výšky vyživovacej povinnosti, na návrh otca na zníženie výživného.

Dôvodom na zníženie výživného (zmenu výšky výživného) je preukázanie podstatnej zmeny okolností
na strane rodičov alebo maloletých detí, ktoré odôvodňuje zníženie výživného. Otec tvrdil podstatnú
zmenu pomerov na jeho strane.
4. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 25.5.2023 č. k. 10P/9/2023-102 bola otcovi
maloletých detí uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. vo výške 320 eur mesačne a

maloletej A. B. vo výške 280 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých
detí, počnúc od 4.4.2023. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.6.2023. V čase rozhodovania súdu
žil otec maloletých detí v Austrálii, kde dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 5.281,91 eur. Otec
mal (má) s manželkou J. B. spoločné dieťa P. B., nar. XXXX. Náklady na bývanie v Austrálii mu hradil
zamestnávateľ. Na Slovensku bol vlastníkom rodinného domu a pozemkov, ktoré kúpil začiatkom roku

2023.Predalbyt,vktorombýval,zasumu180.000eur,zktorýchprostriedkovkúpilpozemoknavýstavbu
rodinného domu. Okresný súd zistil z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie a obec B., že
otec maloletých detí pred odletom do Austrálie kúpil do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom a
pozemky.Včaserozhodovaniasúdubolamatkamaloletýchdetínarodičovskejdovolenkesrodičovským
príspevkom 412,60 eur mesačne a poberala prídavky na tri deti spolu 180 eur. Matka mala príjem

z prenájmu bytu v jej výlučnom vlastníctve vo výške 400 eur mesačne. Na výživu maloletého I. B.,
narodeného v roku 2021 prispieval jeho otec 150 eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu
Ružomberok sp.zn. 2P/4/2022. Matka bola spoluvlastníčkou rodinného domu v G.. Matka tvrdila náklady
na bývanie 200 eur mesačne a žila s deťmi v rodinnom dome svojej matky.
5. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu (25.5.2023) mal maloletý A. XX rokov a maloletá A.

XX rokov. A. navštevoval 8. ročník základnej školy a A. 4. ročník základnej školy. Matka mala (má)
tri vyživovacie povinnosti k maloletými deťom A., A. a I. B. (nar. XXXX). Najmladšie dieťa matky I. B.
nie je dieťaťom I. B.. Maloletý A. navštevoval v škole volejbalový krúžok, vo voľnom čase bicykloval
a lyžoval. A. navštevovala taekwondo za mesačný poplatok 15 eur, hru na klavír za 10 eur mesačne.
Keďže maloleté deti trpeli skoliózou, A. absolvoval rehabilitácie na špecializovanom pracovisku v Q.

a mal odporučené plávanie. A. bola po prekonaní boreliózy sledovaná v infektologickej ambulancii. A.
mala zistenú intoleranciu na kravskú bielkovinu. Otec maloletých detí mal (má) tri vyživovacie povinnosti
k maloletým deťom A., A. a P. B. (nar. XXXX). Dcéra manželky otca maloletých detí sa starala o maloletú
dcéru C..
6. V súčasnosti matka s maloletými deťmi nezmenila bydlisko. Naďalej bývajú v C. D., v

dvojposchodovom rodinnom dome vo vlastníctve starej matky maloletých detí (zo strany matky). Pri
prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom matka tvrdila, že svojej matke (starej matke detí) prispieva
za bývanie po 250 eur mesačne, čo je o 50 eur viac ako v roku 2023. Matka maloletých detí je (rovnako
ako v roku 2023) spoluvlastníčkou (podiel 1), podľa matky, neobývanej nehnuteľnosti v G. so svojímbratom (dedičstvo po otcovi). Matka je výlučná vlastníčka bytu v B. (nadobudnutého z prostriedkov z
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov),ktorýprenajíma(rovnakoakovroku2023).Ziskznájmumá
250 eur mesačne, ktorý poukazuje svojmu bratovi na rekonštrukciu domu. Príjem z nájmu nedokladuje a

dostáva ho na účet. Matka upresnila, že mesačný predpis za byt v jej vlastníctve je 130 eur, za vodu 25
eur, za elektriku 24 eur, za plyn 120 eur mesačne (spolu 299 eur). Na komerčné poistenie 20 eur okresný
súd neprihliadol. Matka do práce dochádza autom a tvrdí priemerné mesačné výdavky na pohonné
hmoty 100 - 120 eur.
7. V súčasnosti má maloletý A. XX rokov a maloletá A. XX rokov. V čase zisťovania pomerov (máj 2024)

maloletý A. navštevoval deviaty ročník Základnej školy v C. D. a maloletá A. piaty ročník Základnej
školy v C. D.. Maloletý A. sa stravoval v školskej jedálni a nenavštevoval žiadny záujmový krúžok.
Pravidelne navštevoval fitness centrum v C. A. (tvrdená cena permanentky 40 eur mesačne). V čase
prešetrovania pomerov maloletý A. absolvoval prijímacie skúšky na Strednú elektrotechnickú školu v
C. K.. Výsledky prijímacích skúšok v tom čase neboli známe. Maloletá A. sa stravovala v školskom
zariadení, navštevovala Základnú umeleckú školu I. - krúžok hry na klavír, s mesačným poplatkom

tvrdeným matkou 10 eur. Matka tvrdila, že má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletých
detí - nasadenie zubných strojčekov pre obidve deti. Reálne zvýšené náklady na čeľustnú starostlivosť
detí počas konania na okresnom súde nevznikli, deti nemajú čeľustného ortopéda. Maloletá A. bola
podľa tvrdenia matky naďalej sledovaná pre prekonanú boreliózu v infektologickej ambulancii a naďalej
u nej pretrváva intolerancia na bielkovinu kravského mlieka. Od septembra 2024 maloletý A. študuje

prvý ročník na strednej škole (Súkromná stredná odborná škola R. J. N. Q., do ktorej prestúpil po
prestupových skúškach zo J. S. T. N. C. K.). Matka tvrdí, že za prvý polrok (školský rok 2024/2025)
zaplatila školné 500 eur. Z verejne dostupných zdrojov na internetových stránkach školy je možné
zistiť, že základný školský poplatok je 792 EUR ročne v školskom roku 2024/2025, ktorý je závislý od
prospechu žiaka je možné platiť v splátkach po 66 eur mesačne od priemeru 1,51 alebo menej 44 EUR

od priemeru 1,01, alebo 33 eur od priemeru 1,01, alebo 0 eur pri priemere 1,0. Náklady na ubytovanie v
internáte sú 50 eur mesačne, stravné 150 eur mesačne tvrdené matkou. Tieto ceny zodpovedajú verejne
známym cenám za ubytovanie a stravu študentov. Podľa výpovede matky nemal maloletý vybavenú ISIC
kartu. Maloletému vznikajú náklady na mestskú hromadnú dopravu v Q.. Cestovné náklady za prepravu
železnicou maloletému nevznikajú, má nárok na bezplatné cestovanie. Matka tvrdí, že maloletému

poskytuje vreckové 50 eur týždenne. Následne matka upresnila náklady: školné 80 eur, čo zodpovedá
zisteniam súdu 792 eur :/ 10 mesiacov školského roka, t. j. 79.20 eur; internát 50 eur mesačne, stravné
130 eur mesačne; mestská hromadná doprava približne 18 eur mesačne (53 eur :/3 mesiace); príspevky
na stužkovú 10 eur mesačne; vreckové 50 - 60 eur týždenne. Jednorazové náklady na lyžiarsky boli
tvrdené vo výške 160 eur (ostatné vybavenie je možné prenajať a nie je nutné ho kupovať (snowboard,

snowboardovú obuv, prilbu a pod.) Maloletý študuje informatické a sieťové technológie. Laptop mu
poskytla škola. Na začiatku školského roka mal maloletý náklady na učebnice a zošity. Maloletý zmenil
školu kvôli študijnému programu, ktorý mu viac vyhovoval. Voľnočasové aktivity maloletého A. matka
vyčíslila za vstupy do fitnescentra 35 eur mesačne, aquapass 140 eur ročne /: 12 mesiacov približne
12 eur mesačne. U každého dieťaťa sa predpokladajú náklady na jeho spoločenské potreby (napr. kino,

divadlo).MaloletáA.jevšiestomročníkuzákladnejškoly.Matkatvrdínákladynajejvoľnočasovéaktivity:
hudobná 15 eur mesačne, jazdenie 80 eur mesačne, aquapass 140 eur ročne /: 12 mesiacov približne
12 eur mesačne. Počas pobytu otca v Austrálii mali maloleté deti s otcom len telefonický kontakt, čo
je pre značnú vzdialenosť pochopiteľné. Po návrate otca strávili deti s otcom a jeho rodinou predĺžený
víkend na chate (podľa matky od piatku do nedele 9,30 hod.). Podľa matky, deti strávili u otca ďalší

víkend, z toho polovicu u otcovej matky.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že čistý priemerný mesačný príjem matky
(mzda s daňovým bonusom) je 1.435,04 eur (v C. O. J. R. A. E. J.). Od 1.8.2024 je matka zamestnaná v
M. N. O. J. - L. s čistým priemerným mesačným príjmom 1.559,10 eur. Príjem matky sa od posledného
rozhodovania zvýšil (u prvého zamestnávateľa) o 1.022,44 eur (1.435,04 - 412,60) a u posledného

zamestnávateľa o 1.146,50 eur (1.559,10 - 412,60). Matka poberá prídavky na tri maloleté deti po 60
eur, spolu 180 eur. Počet vyživovacích povinností matky k maloletým deťom (3) sa nezmenil.
9. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec tvrdí čistý príjem v Austrálii 5.500
eur mesačne, bez nákladov na ubytovanie (hradených zamestnávateľom). Otec tvrdí, že v Austrálii bol s
celou rodinou s výnimkou prvých troch mesiacov, preto usporil 5.000 austrálskych dolárov (od 01/2023

do 04/2024). Po návrate z Austrálie z nich žil a požičal si od mamy a sestry. Okresný súd upriamil
pozornosť, na skutočnosť, že náklady na bývanie v Austrálii hradil otcovi zamestnávateľ. Otec tvrdil, že
náklady v Austrálii mal také, aké by mal na Slovensku. Otec maloletých detí je živnostník (I. B. - B. K., s
miestompodnikaniaR.)asúčasnejedinýspoločníkakonateľobchodnejspoločnosti(B.K.J.,J.J.N.R.).Otec tvrdí „pozastavenie podnikania“ na živnosť, lebo podniká cez obchodnú spoločnosť (od 1.12.2022,
č. l. 164 spisu). Otec tvrdí náklady na bývanie za nájom bytu a energie 750 eur mesačne, v ktorom žije s
manželkou, ich spoločným dieťaťom P. a manželkinou dcérou. Manželka bola do troch rokov syna P. na

rodičovskej dovolenke (t. j. do 2.2.2024). Náklady na materskú školu pre maloletého P. sú školné 79 eur
a stravné 59 eur mesačne. „Dcéra manželky otca maloletých detí C. je v striedavej osobnej starostlivosti.
Manželka otca maloletých detí je nezamestnaná a bez príjmu (s výnimkou prídavku na dieťa 60 eur
mesačne), podľa tvrdenia otca evidovaná na príslušnom úrade práce. Otec tvrdí odvody do Sociálnej
poisťovne 216 eur mesačne a na zdravotné poistenie 98 eur mesačne (rok 2024). Otec tvrdí príjem 182

eur (05/2024), 800 eur (06/2024), 260 eur (07/2024), 641 eur (08/2024), 1.541 eur (09/2024), 2.350
eur (10/24), 2.500 eur (11/2024); spolu 8274 eur za 7 mesiacov, t. j. 1.182 eur mesačne (po odpočítaní
nákladov na materiál, bez zohľadnenia odvodov na daň, zdravotné a sociálne poistenie). Otec predložil
výpisy z účtu obchodnej spoločnosti B. K. J. 01-11/2024 (č. l. 84-95 za rok 2024) na ktorom sú evidované
úhrnne prijaté platby 05/2024 vo výške 502,74 eur, 06/2024 vo výške 2.200 eur, 07/2024 vo výške 434
eur, 10/2024 vo výške 1.167 eur, 11/2024 vo výške 7.700 eur a prevody z na účet otca 05/2024 vo výške

úhrnne 2.250 eur, 08/2024 vo výške 200 eur, 10/2024 vo výške 1.350 eur, 11/2024 vo výške 3.850 eur,
11/2024 vo výške 6.500 eur. Pri podnikaní mu vznikajú náklady na nákup materiálu, ktorý fakturuje s
prácou. Otec predložil súbor faktúr , ktoré vystavil za plnenia spoločnosti B. K. na sumu 502 eur (z 28.
5. 2024), 2.200 eur (z 15. 6. 2024),434 eur (z 29. 6. 2024), 1.767 eur (z 2. 10. 2024), 3.850 eur (z 31.
10. 2024), 3850 eur (z 12. 11. 2024). V účtovníctve vykazuje skutočné náklady. Otec predložil výpisy

zo svojho účtu za obdobie 01-11/2024 (čl. l. 96-143) s počiatočným zostatkom na účte 1.532,73 eur
(01/2024) a konečným zostatkom na účte 345,19 eur. Pri otcom tvrdených a preukazovaných príjmoch z
podnikania za rok 2024 (v stavebnej sezóne) sa javí, či by nebolo pre otca východnejšie sa zamestnať v
stavebníctve, keďže má odbornosť a prax pri kvalifikovanej práci. Podľa daňového priznania obchodnej
spoločnosti B. K. J. za rok 2023 bol základ dane strata 75,01 EUR, čo je pochopiteľné. Spoločnosť

nevyvíjalažiadnučinnosť,keďževtomčaseboljejjedinýspoločníkakonateľvAustrálii.Podľadaňového
priznania otca - fyzickej osoby za rok 2023 otec priznal príjem 28.951,07 eur, znížený o zaplatený úhrn
poistného 1.960 eur t. j. 26.990,42 eur /: 12 mesiacov t. j. 2.249 eur mesačne. + nárok na daňový
bonus 1.680 eur ročne, t. j. 140 eur mesačne, spolu čistý priemerný mesačný príjem 2.389,20 eur. Otec
počas pobytu v Austrálii na svoj účet fyzickej osoby poukazoval zo zahraničného účtu v roku 2024 sumu

1.187,40 eur (1. 2. 2024), 1.180,40 eur (14. 3. 2024), 1. 761,90 eur (28. 3. 2024). Otec je poberateľ
daňového bonusu na syna P. (úhrnne 1.680 eur). Otec vložil na svoj účet fyzickej osoby 4. 5. 2024 v
hotovosti 2.200 eur. Otec prijal na účet fyzickej osoby zo zahraničia 7. 8. 2024 sumu *641,93 eur, 23. 8.
2024 sumu 1.541,27 eur. Podľa otca išlo o odmenu za prácu, ktorú vykonal v Holandsku a *preplatené
letenky s ubytovaním. On zo svojho účtu zaplatil za výpomoc inej fyzickej osobe 1.500 eur (6. 11. 2024)

a 900 eur (8. 11. 2024). Podľa otca mu matka S. B. (2.400 eur) a sestra A. G. (1.400 eur) poskytli
pôžičky na jeho účet. Súd neprihliada pri výživnom na výdavky, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť (napr.
komerčné poistenie). Otec plánuje stavbu rodinného domu (s rozpočtom na 140.000 eur), aby nemusel
žiť v prenajatom byte za nájomné. Stavbu rodinného domu chce financovať z prostriedkov za predaj
pozemku,ktorýmávspoluvlastníctvesbývaloumanželkou(matkouA.aA.).Vrokoch2019-2020predali

s bývalou manželkou rodinný dom za 235.000 eur a po zaplatení hypotekárneho mu ostalo 100.000 eur
a bývalej manželke 100.000 eur. V rovnakom období predal byt v jeho výlučnom vlastníctve v Českej
republike za 1.200.000 Kč. Kúpil si byt v R. za 140.000 eur, ktorý v roku 2022 predal za 170.000 eur.
V roku 2023 kúpil za 72.000 eur pozemok určený na stavbu rodinného domu. Zostávajúce finančné
prostriedky (približne) 100.000 eur investoval, aby sa zhodnotili. Matka tvrdila, že počas manželstva s

otcom detí kúpil manžel dva byty na svoju sestru a potom rodinný dom v R., ktorý predal za 240.000 eur
a prenajal si byt, lebo vedel, že bude mat súd o výživné. Mohol by bývať v byte napísanom na sestru
alebo v rodinnom dome jeho matky. Otec tvrdí, že vlastní motorové vozidlo zn. Fiat Freemont rok výroby
2021-2015 a Citroen Jumper určený na podnikanie.“
10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka nesúhlasila so znížením

výživného, na ktorom otec trval. Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného. Pre súd je
rozhodujúci stav veci v čase rozhodovania, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov alebo
maloletých detí, čo je dôvod na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ sa tak ešte
nestalo, k zmene pomerov nedošlo (napr. predpokladané náklady na čeľustnú ortopédiu detí, ktorá sa
nevykonáva; nový klavír). Náklady na uspokojovanie základných životných potrieb majú obaja rodičia aj

deti (napr. stravovanie, bývanie, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť, hygiena, vzdelávanie). Rodičia
v produktívnom veku potrebujú regenerovať. Je žiadúce, aby maloleté deti trávili zmysluplne svoj voľný
čas a mali dostatok podnetov pre svoj zdravý fyzický aj psychický rozvoj. Deti majú právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov, čo automaticky neznamená právo na rovnakú životnú úroveň. U dospelých sapredpokladajú vyššie náklady, keďže zabezpečujú svoje potreby a aj svojich detí. S vlastníctvom vecí
(nehnuteľností, motorové vozidlá) sú spojené náklady (na dane, komerčné poistenie, na pohonné hmoty,
povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, opravy a údržba). Výživné má prednosť pred vyššie

uvedenými výdavkami. Obdobne súd prihliada na výdavky na úspory, na životné poistenie, investície
formou vkladov - na cenné papiere a pod.
11. Okresný súd mal preukázané, že na strane maloletých detí nedošlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcich zníženie výživného. Naopak, u detí došlo k zmene ich životnej etapy; u A. z druhého
stupňa základnej školy na 1. ročník strednej školy; u A. z prvého stupňa na druhý stupeň základnej

školy. A. navštevuje súkromnú strednú odbornú školu so zvýšenými nákladmi na školné, ubytovanie a
stravné. Pokiaľ to nie je vylúčené, pre nedostatok prostriedkov rodičov, nie je dôvod, aby dieťa nemohlo
študovať na strednej škole podľa svojho výberu. Otec nepodnikol žiadne kroky, aby zmaril štúdium syna
na ním vybranej súkromnej škole (§ 35 ZR), hoci je rovnako ako matka jeho zákonným zástupcom. Túto
skutočnosťokresnýsúdvyhodnotiltak,žesozmenouškolysúhlasil.Niejemožnéspravodlivopožadovať
od študenta strednej školy, ktorý počas letných prázdnin po ukončení základnej školy brigádoval, aby

z týchto prostriedkov hradil svoje základné životné potreby. So zmenou životnej etapy sú spojené
zvýšené výdavky na potreby detí, ktoré rastú s vekom. Obidve deti dospievajú a zdanlivo miera osobnej
starostlivosti klesá. O to náročnejší je dohľad rodiča, aby sa deti neubrali zlým smerom (zanedbávanie
štúdia, rizikové správanie - požívanie alkoholu, omamných a psychotropných látok, fajčenie cigariet).
Táto fáza vývoja je spojená s prudkými fyzickými a psychickými zmenami, ktoré musí zvládať rodič,

ktorý sa o deti stará. Miera osobnej starostlivosti o deti je zo strany otca nízka. S deťmi sa otec stretáva
sporadicky (nepravidelne), čo môže vyplývať z preferencií detí, ich veku, hoci vzťah medzi otcom a
deťmi je dobrý. Otec strávil približne rok a takmer štyri mesiace v Austrálii, kedy bol jeho kontakt s deťmi
obmedzený na telefonovanie, či videohovory. Otec mal podmienky venovať sa zárobkovej činnosti, lebo
matka detí zabezpečovala v plnej miere osobnú starostlivosť o obidve spoločné deti. Otcovi po návrate

z Austrálie poklesol príjem, keďže obnovil podnikateľskú činnosť právnickej osoby, v ktorej je jediným
konateľomaspoločníkom.Okresnýsúdvychádzalibazúčtovadaňovýchdokladov-faktúrpredložených
otcom. Počet vyživovacích povinností sa ani u jedného z rodičov nezmenil (po 3). Manželka otca
je nezamestnaná (evidovaná na úrade práce) po skončení rodičovskej dovolenky. Otec má okrem
maloletých detí A., A. a P. vyživovaciu povinnosť k manželke (§ 71 ZR). Otec nemá vyživovaciu

povinnosť k manželkinej dcére C., hoci s ním a manželkou žije v spoločnej domácnosti (§ 30 ods. 2, § 62
ods. 1 ZR). Matke stúpol čistý mesačný príjem v priemere o 1084,47 eur (1.022,44 eur + 1.146,50 eur,
spolu 2.168,94 /: 2 t. j. 1.084,47 eur). Otec tvrdil čistý mesačný príjem v Austrálii 5.500 eur, čo je
približne 9.175,99 AUD (1 EUR = 1,67 AUD) a úspory, ktoré v Austrálii vytvoril 5.000 AUD, čo je približne
2.998 EUR. Otec tvrdil, že náklady v Austrálii sú porovnateľné so Slovenskom. Otec tvrdil, že náklady na

ubytovanie znášal jeho zamestnávateľ. Tvrdenia otca sú v rozpore s daňovým priznaním otca (fyzickej
osoby) za rok 2023, ktorý strávil celý v Austrálii a priznal ročný príjem 28.951,07 eur, znížený o zaplatený
úhrn poistného 1.960 eur (v SR) t. j. 26.991,07 eur /: 12 mesiacov t. j. 2.249 eur mesačne. + nárok na
daňový bonus 1.680 eur ročne, t. j. 140 eur mesačne, spolu čistý priemerný mesačný príjem 2.389,20
eur (2.249 + 140). Pri príjme 5.000 eur by bol hrubý ročný príjem otca 60.000 eur a nie 28.951,07 eur. Pri

príjme 5.500 eur by bol hrubý ročný príjem otca 66.000 eur a nie 28.951,07 eur. Otec daňové priznanie
k dani z príjmu právnickej ani fyzickej osoby za rok 2024 počas konania na súde (do rozhodnutia súdu)
nepodal. Obidvaja rodičia majú nadštandardné majetkové pomery, sú vlastníci viacerých nehnuteľností
(podrobnejšie v odsekoch 11-14 odôvodnenia rozsudku - pozemky, byty, rodinné domy); otec úspory,
ktoré investoval (podrobnejšie v odsekoch 11-14 odôvodnenia rozsudku) a plánuje výstavbu rodinného

domu.Nadobúdaniemajetku(kúpanehnuteľností,investovaniefinančnýchprostriedkov)nemáprednosť
pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom. Pri ročnom príjme otca v Austrálii 60.000-66.000
eur, nemal byť pre otca problém nakladať so svojím príjmom tak, aby aj po ukončení pracovných
víz na prechodné obdobie, kým obnoví podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike, mal dostatok
prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom A. a A.. Výživné na maloletého A.

320 EUR predstavuje sumu 10,49 eur/deň (320 eur /: 30,5 dňa) a na maloletú A. 280 EUR predstavuje
sumu 9,18 eur/deň (280 eur /: 30,5 dňa). Sumy 9,18 a 10,49 eur na deň, nie je problém prestravovať
pre deti vo vývojovej fáze dospievania, najmä u chlapcov. Z takejto sumy majú byť uspokojované všetky
odôvodnené potreby maloletých detí s prihliadnutím na skutočnosť, že aj matka má k maloletým deťom
vyživovaciu povinnosť. Za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje aj osobná starostlivosť o deti (§

62 ods. 4 ZR), ktorú v dlhodobo v prevažnej miere vykonáva matka. Preto okresný súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52, § 57 a § 58 ods. 1
CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.12. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že
„.I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.: 10P/9/2023-102 zo dňa 25.05.2023 v časti o
určení výživného na maloleté deti tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A., nar.: XX.XX.XXXX,

výživným vo výške 165,- Eur mesačne a na výživu mal. A., nar.: XX.XX.XXXX, výživným vo výške 143,-
Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku. II. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s
nákladmi týkajúcimi sa maloletého A. sa otec vyhradzuje voči tvrdeniu súdu prvej inštancie, uvedenému
v odôvodnení napádaného rozsudku, kedy možno podľa okresného súdu vyhodnotiť skutočnosť, že otec

nevyjadril výhrady voči výberu súkromnej strednej školy, tak, že otec s tým súhlasil. Treba zdôrazniť,
že otcovi bol výber súkromnej strednej školy pre syna matkou a synom zatajený, keďže v prípade, že
by bol zaradený do rozhodovacieho procesu”, by s výberom spoplatnenej súkromnej školy z dôvodu
nevyhovujúcej finančnej situácie nesúhlasil. Taktiež je po oboznámení sa s prezentáciou uvedenej
súkromnej strednej školy podľa otca zrejmé, že existovali alternatívy v podobe štátnych stredných škôl,
štúdium na ktorých nepodlieha spoplatneniu a ktoré ponúkajú totožný obsah výučby, ako predmetná

súkromná stredná škola. Preto má otec za to, že náklady na štúdium na tejto súkromnej strednej škole
nemožno radiť medzi oprávnené náklady, ktoré majú byť zohľadnené pri určovaní výšky výživného. Mal.
A. bol súbežne s prijatím na súkromnú strednú školu prijatý aj na štátnu strednú školu (v C. K.), ale po
tom, čo otec podal návrh na zníženie výživného na súd, matka bez vedomia a súhlasu otca nechala
syna zapísať na štúdium na súkromnej strednej škole, čím sa v značnej miere zvýšili náklady na syna.

13. Otec v odvolaní uviedol, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracoval v Austrálii, kde bol
jeho čistý mesačný príjem na úrovni približne do 5.000,- Eur. V súvislosti s tým sa súd prvej inštancie
nesprávne vysporiadal s nákladmi otca počas pobytu v Austrálii, kedy, ako otec uvádzal na pojednávaní,
nehradil náklady za bývanie len prvé tri mesiace od príchodu do Austrálie, vtedy ich skutočne znášal
otcov zamestnávateľ, následne, po príchode manželky a syna, otec už náklady za bývanie riadne hradil,

a tie sa pohybovali na úrovni približne jednej tretiny príjmu otca. Vo vzťahu k daňovému priznaniu, ktoré
predložil otec za rok 2023 nie je pravdou, ako uvádzal okresný súd, že toto daňové priznanie reflektuje
príjem za celý kalendárny rok 2023, ale len za prvú polovicu roka 2023, a to z dôvodu, že zdaňovacie
obdobie v Austrálii predstavuje časový interval od 01.07. - 30.06. (uvedené vyplýva aj z predloženého
daňového priznania, kde je na prvej strane uvedené Period: 01/07/2022-30/06/2023), preto možno v

zmysle otcom predloženého daňového priznania, ktoré je súčasťou spisu, ustáliť, že otcov priemerný
čistý mesačný príjem v Austrálii za obdobie január 2023 (príchod otca do Autrálie) - 30.06.2023 (koniec
zdaňovacieho obdobia) bol vo výške 4.825,18,- Eur. Pri odchode z Austrálie otec disponoval úsporami
vo výške 5.000,- Eur, ktoré po návrate na Slovensko použil v súvislosti so zabezpečením bývania
pre svoju rodinu a štartom podnikania. Otec poukázal na to, že po príchode na Slovensko začal

podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti B. K. J. a na základe ním predložených dôkazov,
faktúr vystavených touto obchodnou spoločnosťou, po odpočítaní daňových a odvodových povinností
a nákladov, možno určiť priemerný čistý mesačný príjem otca približne na úrovni 1.100,- Eur. Práce,
ktoré obchodná spoločnosť otca vykonáva, majú sezónny charakter, a preto je aktuálny mesačný príjem
otca ešte pod uvedenou hranicou. „Vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, tak, ako ich v odôvodnení

napádaného rozsudku špecifikoval súd prvej inštancie, otec dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že
je pravdou, že je vlastníkom rodinného domu s pozemkom v obci B., pričom uvedený rodinný dom je
momentálne v neobývateľnom stave a je zámerom otca tento rodinný dom nechal odstrániť a postaviť
tam nový rodinný dom na účely zabezpečenia bývania pre otca, jeho manželku a syna, kde budú
zároveň k dispozícii aj samostatné izby pre mal. A. a mal. A., ale aktuálne úspory otca nepostačujú na

uskutočnenie tohto zámeru, preto je nútený zotrvať v nájme, pokiaľ úspory otca a prípadne získaný úver
neumožnia otcovi a jeho manželke financovať stavbu nového rodinného domu. To vysvetľuje aj otcom
prezentované náklady na živobytie, vrátane úhrad nájomného.“ Jeho mal. syn P. trpí poruchou imunity a
histamínovou intoleranciou, v dôsledku čoho sú naňho zvýšené náklady oproti bežným nákladom, a to
v súvislosti so stravou a liekmi. V zmysle judikatúry a rozhodovacej praxe súdov výživné nie je možné

určovať hrubým neodôvodneným odhadom, čo by narúšalo základné zásady, na ktorých sú postavené
civilné procesné kódexy.
14. V odvolaní otec uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo metodiku pre výpočet výživného
rodičov k deťom, ktorá je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť, má odporúčací charakter,
čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. Podľa uvedenej tabuľky, vzhľadom na 3 vyživovacie

povinnosti otca k maloletým deťom, by mal otec uhrádzať na mal. A. výživné vo výške 15 % z
jeho príjmu, t. j. 165,- Eur mesačne a na mal. A. výživné vo výške 13 % z jeho príjmu, t. j. 143,-
Eur mesačne. Aktuálna finančná situácia otcovi ani neumožňuje hradiť výživné vo výške v zmysle
predchádzajúceho rozhodnutia a je nútený siahať na úspory určené na stavbu rodinného domu, resp.sazadlžovať pôžičkami. Takto určené výživné považuje otec za adekvátne a zodpovedajúce tak jeho
majetkovým pomerom a príjmovým možnostiam, ako aj oprávneným potrebám a im zodpovedajúcim
nákladomnastranemaloletýchdetí.Výživnénadotcomnavrhnutýrozsahotecpovažujezaneprimerané

a nezodpovedajúce rozhodujúcim faktorom, z ktorých má súd pri určovaní výšky výživného vychádzať.
Žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutím okresného
súdu a navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/57/2024 zo dňa 31.01.2025
bol potvrdený ako vecne správny.

16. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s odvolaním nesúhlasila, ktorý podľa nej
klamal o svojom príjme z ročného pobytu v Austrálii a ako živnostník robí skoro všetky zákazky na
hotovosť bez vystavenia faktúr. Robil to tak už počas ich manželstva, a o to viac to robí teraz, keď
nechce svojim deťom platiť dôstojné výživné. Využíva na to účty iných ľudí, väčšinou účty rodinných
príslušníkov. Taktiež, prečo si prenajíma luxusný byt so záhradou v meste, keď je v núdzi, ako tu tvrdí,
prečo nejde bývať k svojej matke, keď býva sama v dome so záhradou. Prečo jeho nová manželka

nejde tiež pracovať? Príde jej až tragikomické, keď pošle fotky rozpadnutého domu, na ktorý má už
objednanú firmu na demoláciu a na tomto stavebnom pozemku si chce dať postaviť nový dom na kľúč.
Keď posielal tie fotky, to nepochopila. Chce tým povedať, že takto bývajú? Alebo, ako je to myslené,
netuší. Prečo nemá na normálne výživné pre svoje vlastné deti, ale na investovanie, ako tvrdil na súde,
má? Mimochodom, investuje aj do zlatých tehiel, lebo verí, že ak vypukne vojna, mu to pomôže. Je

vlastníkom stavebných pozemkov, ktoré nadobudli počas spolužitia a pri rozvode sa dohodli, že ich
nechajú deťom. Momentálne sa ich snaží predať, má už aj vážneho záujemcu, to tu však jeho právni
zástupcovia nespomínajú. Kde previedol finančnú hotovosť 170.000 eur z predaja domu pred odchodom
do Austrálie? Predpokladá, že nie na účty, ktoré prezentuje. Deti ho nikdy moc nezaujímali, nemá záujem
s nimi tráviť voľné chvíle, nikdy sa s nimi neučil a ani nezastal, keď sa stalo niečo nepríjemné, netuší, čo

potrebujú a cítia. Ktorý rodič, keď si nevidí deti rok, im ani nedovolí, aby ho išli privítať s tým, že už má
so svojou novou manželkou zaplatený pobyt. Zato predvolanie na súd, že nemá z čoho platiť výživné,
už riešil pred príletom, aby nezameškal ani chvíľočku. Svoju neschopnosť starať sa o deti kompenzuje
agresívnymi telefonátmi a po zablokovaní z mojej strany, vypisovaním urážlivých a ponižujúcich emailov
o tom, aká je zlá, zákerná a aký je on ukrivdený, že musí platiť výživné. Pred posledným súdom si zrazu

chcel aktivovať Edupage, aby sa tu mohol prezentovať ako starostlivý rodič. Akurát mu nik neporadil,
že starostlivosť o deti sa neprejavuje čítaním Edupage a ani psychickým napádaním ich matky. Niežeby
bol rád, že aj bez neho sú aj jeho deti šťastné, úspešné, múdre, šikovné a vychované, ale má potrebu
napádať ženu, ktorá je schopná sa o ne postarať.
17. Kolízny opatrovník k doručenému vyjadreniu matky maloletých detí odd. SPODaSK uviedol, že nemá

výhrady.
18. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril odvolateľ, ktorý uviedol, že po rozvode predali
ich rodinný dom, čo každému zabezpečilo 100 000 eur. Ostal však pozemok, ktorého delením sa už tri
roky súdi, pretože exmanželka odmietla dohodu o rozdelení BSM. V súčasnosti nemá v úmysle predať
celý pozemok, ale plánuje predať len také množstvo, ktoré mu umožní dofinancovať jeho bývanie, keďže

nemá momentálne dostatok financií na kompletné nové bývanie. Zostávajúcu časť pozemku by rád
rozdelil medzi jeho tri deti. Exmanželka mylne uvádza, že v roku 2022 predal dom. V skutočnosti išlo o
predaj bytu v R. o rozlohe 60 m2 za cenu 170.000 eur. Tieto prostriedky sú jasne zdokumentované vo
výpisochzbankyačasťfinanciíbolapoužitánakúpupozemkusostarýmdomom,ktorývyžadujeznačnú
investíciu na rekonštrukciu alebo búranie. Zvyšné financie z predaja bytu sú momentálne určené na

financovanie budúceho bývania a momentálnej situácie bývania, keďže je nútený bývať v podnájme. Čo
sa týka otázky, prečo nebýva v rodičovskom dome jeho matky, tak z praktických dôvodov to nie je možné.
Býva tam jeho mama, sestra a jej syn, pričom priestor nie je vhodný na to, aby sa tam sťahovali ďalšie
štyri osoby. Všetky dôkazy, ako sú výdavky a príjmy, ako aj jeho zamestnanie a pobyt v zahraničí, vrátane
času v Austrálii, boli preukázané. Pravidelne platil výživné a v Austrálii žil s rodinou z tam zarobených

peňazí. Jeho finančné výdavky v Austrálii sú tiež preukázané rôznymi dokladmi, ako sú nájomné zmluvy,
poistenie, inkaso a podobne. Exmanželka sa obula aj do jeho súčasnej manželky a kritizuje ju, prečo
nepracuje. Dôvodom je, že ich syn, z dôvodu zdravotného stavu, navštevuje škôlku iba sporadicky. Preto
nemá jeho manželka možnosť zamestnať sa. Pri synovi nemá nikoho iného, kto by sa o neho postaral,
na rozdiel od jeho exmanželky, ktorá má tento problém vyriešený inak, so svojou mamou a deťmi. Po

rozvode, keď boli deti menšie a nemohli cestovať vlakom samé, počas troch rokov často jazdil autom pre
nenaLiptovtamaspäťlenon.Exmanželkaaniraznebolaochotnáichdoviesť.Ichkomunikáciajedobrá;
snažia sa s deťmi vymýšľať rôzne aktivity, ako rybolov, stanovanie, kúpalisko, opekačky alebo výlety na
chatu. S deťmi majú veľa pekných zážitkov a oni by o tom vedeli porozprávať tiež. To, že o deti nemázáujem, ako vraví matka, je číre klamstvo a výmysel, len aby ho pred sudom a všetkými urobila zlým
otcom. Keď sa mal vrátiť po roku z Austrálie koncom apríla, písal ex, že hneď prvý víkend chce zobrať
deti na chatu. Samozrejme, na to nereagovala, a tak sa dohodol so synom A., ktorý mu povedal, že by

to mali odložiť na ďalší víkend, lebo sa musí pripravovať na skúšky na strednú školu. Tak mu napísal, že
chatu presunú na ďalší týždeň, ak mu to viac vyhovuje. Rád by zdôraznil, že to sa rozhodne nestalo tak,
ako uviedla exmanželka vo svojom liste, že najprv išiel s manželkou na pobyt a až potom zobral deti po
roku, čo ich nevidel. Má písomnú komunikáciu so synom ohľadom tejto situácie, takže nemá problém
to preukázať. Ex manželka len klame a očierňuje ho. Rovnako klame aj v situácii so školou, keď tvrdí,

že kričal na syna, prečo ide na strednú súkromnú školu, a že mu tým neznížia výživné. To je absolútne
klamstvo. Vôbec nekričal, dokonca ani vtedy, keď malý mal autonehodu, pri ktorej si zlomil ruku, a tvrdil,
že sa to stalo na túre v lese, lebo mu to matka nariadila. Rád by spomenul strednú súkromnú školu,
na ktorú sa syn A. prvýkrát túžil ísť. Jeho matka však z finančných dôvodov prv nesúhlasila, pretože
náklady na školu boli vysoké. Nakoniec bol prijatý na strednú štátnu školu do C. K.. Pani B. vyžaduje, aby
platil primerané výživné, avšak nemá povinnosť informovať ho o dôležitých zmenách v živote detí, ako

sú zdravotný stav, slávnostné podujatia alebo rôzne závažné situácie, ako bola autonehoda, ktorej sa
deti zúčastnili. Vo svojom liste tvrdí, že nikdy nešírila nevraživosť, nenávisť ani nezakazovala stretnutia
s otcom, k čomu uviedol niekoľko konkrétnych situácií. Avšak množstvo klamstiev, ktoré spomína matka,
ho osobne zasiahlo, a preto sa musel k tomu vyjadriť. Všetky svoje deti má rovnako veľmi rád a záleží
mu na nich, avšak bohužiaľ nemôže so všetkými tráviť rovnaký čas. Keď deti z C. ku nemu prídu, cíti, že

ho majú radi. On so svojou rodinou sa musia uskromniť, pretože fakt nezarobí toľko, aby pokryl všetky
výdavky. Jeho manželke sa nedá pracovať a samému platiť nájomné, vysoké výživné, stravu, poistenia
a ostatné výdavky je veľmi ťažké, hlavne v zimných mesiacoch, keď je pracovných príležitostí menej,
keďže má sezónnu prácu. Aj keď v marci matke e-mailom oboznámil, že sa mu nedá momentálne poslať
iba polovicu výživného, teda nie 600 eur, že jej dlh doplatí, keď sa počasie zmení a bude mať viac práce,

tak aj tak dala na neho exekúciu. Exmanželka nie je v takej zlej finančnej situácii, aby jej musel platiť 600
eur výživné, najmä keď už rok nepoberá austrálsky plat. Exmanželka prenajíma dve nehnuteľnosti a je
majiteľkou rovnakej stavebnej parcely ako on, keďže nemajú rozdelené BSM. Býva so svojou mamou v
rodinnom dome, a preto má menšie náklady na bývanie, pretože sa spoločne podieľajú na výdavkoch
a na dom nemajú žiadny úver. Má stabilný a nie malý plat v nemocnici. Keď už nepracuje v zahraničí,

je exmanželka na tom podstatne finančne lepšie, a tak by bol rád, keby sa to zohľadnilo. Aj jeho „rodina
má právo na otca, a nie len na to, aby som bol nepretržite v práci, aby som uspokojil moju exmanželku
a aj tak je to nemožné. Bolo by spravodlivé, ak by sa reálne - nie vymyslené - výdavky platili podľa
možností oboch rodičov. Súd v B. a moja exmanželka stále poukazujú na moje rezervy z predaja bytu,
avšak tie nie sú nekonečné. Rád by som zabezpečil svojej rodine domov aby sme už neplatili nájomné

a tým pádom mali nižšie náklady na bývanie a menej stresujúci život, kde nájsť peniaze na to všetko.
Na záver chcem zdôrazniť, že všetky moje konania vychádzajú z úprimného záujmu o naše deti a ich
pohodu. Usilujem sa o spravodlivé a transparentné riešenie, ktoré zohľadní záujmy našich detí a umožní
nám všetkým nadviazať väzby, ktoré sú pre nás dôležité.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádzadôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu, preto dať za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
21. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

22. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom otca na dokazovanie sa
zameral predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, maloletých detí a na rast životných
nákladov, pričom nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 25.5.2023 č.k. 10P/9/2023-102, ktorým bola otcovi maloletých detí uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. vo výške 320 eur mesačne a maloletej A. B. vo výške
280eurmesačne,vždydo15.dňavmesiacivopred,krukámmatkymaloletýchdetí,počnúcod4.4.2023,

pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť 24.6.2023. Pomery rodičov a detí, v čase predchádzajúceho rozhodnutia, okresný súd
vyhodnotil dostatočne najmä v ods. 9. a 10. napadnutého rozsudku.
23. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že závery okresného súdu v rovine
vyhodnotenia pomerov maloletých detí a rodičov sú tiež dostatočné, napriek odvolacím námietkam otca,

k záverom okresného súdu, s ktorými odvolateľ nesúhlasil. K vyhodnoteniu pomerov maloletých detí
a ich odôvodneným potrebám odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu uvedené v celom
odôvodnení napadnutého rozsudku, s dôrazom na tie najmä v ods. 12., ods. 15. napadnutého rozsudku.
24. V rámci dokazovania, správne, podľa odvolacieho súdu, okresný súd skúmal, či došlo k zmene
pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky, maloletých, a to od predchádzajúcej

úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného.
25. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi
mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle
§ 78 Zákona o rodine, v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí

byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.

26. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak
závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie rozsudok Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 25.5.2023 č. k. 10P/9/2023-102, ktorým bola otcovi maloletých detí uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. vo výške 320 eur mesačne a maloletej A. B. vo
výške 280 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc

od 4.4.2023, pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové
trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
konania. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom konštatuje, že k takýmto kvalifikovaným zmenám
pomerov, odôvodňujúcim zníženie vyživovacej povinnosti otca, nedošlo, pričom sa primerane odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s dôrazom na jeho ods. 15.

27. Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že
súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z
hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

28. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu, ktorý
nekonštatoval takú kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca, a to napriek tomu, že otec už nepracuje
v Austrálií, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na mal. A. a A..
29. Aj odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na výsledky odvolacieho prieskumu vo väzbe na odvolacie
dôvody otca, nebolo preukázané, že by nebolo v jeho objektívnych možnostiach a schopnostiach platiť

naposledyurčenévýživnénadeti,apripomínasanatomtomieste,ževyživovaciapovinnosťrodičovvoči
deťom má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami rodiča. S ohľadom na § 75 ods. 1 zákona
o rodine dospel okresný súd, podľa odvolacieho súdu, k správnym záverom, že odôvodneným potrebám
maloletej A. a maloletého A. a príjmovým schopnostiam matky na jednej strane, ale aj schopnostiam,možnostiam a majetkovým pomerom otca na druhej strane, aj naďalej zodpovedá výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 25.5.2023 č.k. 10P/9/2023-102, ktorým bola otcovi
maloletých detí uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. vo výške 320 eur mesačne a

maloletej A. B. vo výške 280 eur mesačne. Na strane maloletých detí, matky, a ani otca, napriek tomu, že
už nepracuje v Austrálii a vyživovaciu povinnosť si podľa vlastného uváženia a vlastných tvrdení plní vo
vzťahu ku každému dieťaťu, vzhľadom na všetky ostatné posudzované skutočnosti okresným súdom,
s odkazom na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods.
1, 2 CSP, nedošlo k takým kvalifikovaným zmenám odôvodňujúcim zmenu výšky vyživovacej povinnosti,

naktorýzáverzostalitvrdeniaotcavovyvolanomodvolacomkonaníbezvplyvu,keďžedôvodyuvádzané
okresnýmsúdom,primárnevskutkovejrovinevnapadnutomrozhodnutípredstavovalidostatočnepevný
a spoľahlivý základ.
30. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
31. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Povinnosť vyživovať deti A. a A. patrí medzi základné
povinnosti rodičov tak matky, ako i otca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádzalo zo
schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliadalo sa aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o deti osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie
do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo automaticky
neznamená právo na rovnakú životnú úroveň. U dospelých sa predpokladajú vyššie náklady, keďže
zabezpečujú svoje potreby a aj svojich detí. S vlastníctvom vecí (nehnuteľností, motorové vozidlá) sú
spojenénáklady(nadane,komerčnépoistenie,napohonnéhmoty,povinnézmluvnépoistenie,havarijné
poistenie, opravy a údržba). Výživné má prednosť pred vyššie uvedenými výdavkami. Obdobne ako

okresný súd, tak i odvolací súd, prihliada na výdavky, na úspory, na životné poistenie, investície formou
vkladov - na cenné papiere a pod.
32. V napadnutom rozsudku okresný súd konštatoval, že otec mal podmienky venovať sa zárobkovej
činnosti, lebo matka detí zabezpečovala v plnej miere osobnú starostlivosť o obidve spoločné deti, ktorý
záver zodpovedá obsahu spisového materiálu. Otcovi po návrate z Austrálie poklesol príjem, keďže

obnovil podnikateľskú činnosť právnickej osoby, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom. Okresný
súd vychádzal iba z účtov a daňových dokladov - faktúr predložených otcom. Počet vyživovacích
povinností sa ani u jedného z rodičov nezmenil (po 3). Manželka otca je nezamestnaná (evidovaná na
úrade práce) po skončení rodičovskej dovolenky. Otec má okrem maloletých detí A., A. a P. vyživovaciu
povinnosť k manželke. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že matke stúpol čistý

mesačný príjem v priemere o 1084,47 eur (1.022,44 eur + 1.146,50 eur, spolu 2.168,94 /: 2 t. j. 1.084,47
eur), správne posúdil otcov čistý mesačný príjem v Austrálii 5.500 eur, čo je približne 9.175,99 AUD (1
EUR = 1,67 AUD), čo vyplýva z č.l. 2 spisu, ale i z č.l. 23 spisu Okresného súdu v Ružomberku č.k.
10P/9/2023-23 a úspory, ktoré v Austrálii vytvoril 5.000 AUD (odôvodnenie rozsudku okresného súdu
ods. 15 čo je približne 2.998 EUR, v odvolaní otec uviedol však úspory vo výške 5.000 Eur (čl. 208

rub spisu) Otec tvrdil, že náklady v Austrálii sú porovnateľné so Slovenskom. Otec tvrdil, že náklady
na ubytovanie znášal jeho zamestnávateľ. Tvrdenia otca boli okresným súdom podľa odvolacieho súdu
vecne správne vyhodnotené ako rozporné s daňovým priznaním otca (fyzickej osoby) za rok 2023, ktorý
strávil celý v Austrálii a priznal ročný príjem 28.951,07 eur, znížený o zaplatený úhrn poistného 1.960eur (v SR) t. j. 26.991,07 eur /: 12 mesiacov t. j. 2.249 eur mesačne. + nárok na daňový bonus 1.680 eur
ročne,t.j.140eurmesačne,spolučistýpriemernýmesačnýpríjem2.389,20eur(2.249eur+140eur).Ak
za tejto situácie odvolací súd pri posudzovaní schopností a možností otca, pri určenej výške výživného

bral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti vo väzbe na tvrdenia otca v odvolaní „B. K. J. a na
základe ním predložených dôkazov, faktúr vystavených touto obchodnou spoločnosťou, po odpočítaní
daňových a odvodových povinností a nákladov, možno určiť priemerný čistý mesačný príjem otca
približne na úrovni 1.100,- Eur“, tak sa s nimi nemohol stotožniť a nemohol ich považovať za také, ktoré
by mali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu konštatovanú v ods. 14. a 15. napadnutého

rozsudku. Otcom uvádzané tvrdenia v odvolaní o príjme „približne na úrovni 1.100,- Eur“ (odvolanie
na č.l. 208 rub spisu) a ich odôvodnenie sú len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie, ktoré
nie je možné verifikovať. Vzhľadom na k otcom uvádzaným rozdielnym skutočnostiam, a to v závislosti
od štádia súdneho konania, v konaní pred okresným súdom v rovine výšky zárobku nad 5000 Eur,
v odvolaní „ do 5.000,- Eur“, v konaní sp.zn. 10P/9/2023 čistý mesačný príjem 5.500 eur (č.l. 23 spisu
sp.zn. 10P/9/2023), v odvolaní 4.825 Eur za prvú polovicu roku 2023, v odvolaní „úspory vo výške 5000

Eur“ (č.l. 208 rub spisu), v konaní pred okresným súdom uviedol, že usporil 5.000 austrálskych dolárov,
ktoré tvrdenia potom nie je možné podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako presvedčivé. Otec v odvolaní
uvádza čistý mesačný príjem približne na úrovni 1.100 eur v súvislosti s argumentáciou s podnikaním B.
K., s.r.o. (č.l. 196 a nasl. spisu) avšak z odôvodnenia rozsudku okresného súdu z ods. 14. vyplýva, že
okresný súd uviedol, aj že „Otec tvrdí príjem 182 eur (05/2024), 800 eur (06/2024), 260 eur (07/2024),

641 eur (08/2024), 1.541 eur (09/2024), 2.350 eur (10/24), 2.500 eur (11/2024); spolu 8274 eur za 7
mesiacov, t. j. 1.182 eur mesačne (po odpočítaní nákladov na materiál, bez zohľadnenia odvodov na
daň, zdravotné a sociálne poistenie)“, ktoré závery neboli vo vyvolanom odvolacom konaní osobitne
spochybnené. Vzhľadom na vyhodnotenie rozdielnosti, nekonzistentnosti tvrdení otca, a to v závislosti
od štádia konania, sa tieto závery nevyhnutne museli premietnuť i do konštatovania odvolacieho súdu

o nepresvedčivosti jeho argumentácie vo väzbe na obsah spisového materiálu, výsledkov dokazovania
vykonaného okresným súdom, nebol vo vyvolanom konaní dôvod na to, aby sa odvolací súd odklonil
od záverov okresného súdu. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že spoločník a konateľ spoločnosti s
ručením obmedzeným môže od spoločnosti poberať príjmy za prácu spoločníka a konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným, príjmy na základe pracovnoprávneho vzťahu a podiely na zisku. Príjmy za

prácu spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov považujú za príjmy zo závislej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
z 25. januára 2018 sp. zn. 8Sžf/55/2015 judikoval, že: „Závislá činnosť je širší pojem ako závislá práca
a je právne irelevantným to, či konateľ a spoločník je povinný pri výkone tejto činnosti (práce) pre
spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, keďže u konateľa alebo spoločníka spoločnosti ide vždy o

príjem zo závislej činnosti, ak spoločnosť bude konateľovi alebo spoločníkovi spoločnosti s ručením
obmedzeným poskytovať platby (príjem za činnosť), ktorú vykonal pre túto spoločnosť a ktorej cieľom je
činnosť pre vykonávanie predmetu podnikania tejto spoločnosti. Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy
za prácu“ „spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných
spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať

príkazy inej osoby.“ Rovnaký názor bol vyslovený už v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. novembra 1998 sp. zn. 5Sž/105/98 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR pod publikačným č. 107/99 s právnou vetou: „Na daňové účely sa za príjem zo závislej činnosti
považuje aj príjem spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý mu je vyplácaný za prácu
(služby) poskytovanú pre spoločnosť, a to bez ohľadu na to, či spoločník túto prácu vykonáva na základe

pracovnej alebo inej zmluvy, prípadne aj bez takejto zmluvy.“
33. K svojim vyššie uvedeným záverom odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z článku 6 základných
princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupujevsúčinnostisúčastníkmikonaniaajepovinnýnaúčelyzisteniaskutočnéhostavuvecivykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v

mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s
objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon
nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie

subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp.
zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy
nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie
skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosťzistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon
aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej

nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ
účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový
stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35
CMP.

34. Obidvaja rodičia majú nadštandardné majetkové pomery, sú vlastníci viacerých nehnuteľností,
odvolací súd v tejto rovine odkazuje na ods. 11. až 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku (teda
tam uvedené pozemky, byty, rodinné domy. Nadobúdanie majetku (kúpa nehnuteľností, investovanie
finančných prostriedkov) nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom. Odvolací
súd nemá dôvod odkloniť sa od záverov okresného súdu, ktorý uviedol, že pri ročnom príjme otca v
Austrálii, nemal byť pre otca problém nakladať so svojím príjmom tak, aby aj po ukončení pracovných

víz na prechodné obdobie, kým obnoví podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike, mal dostatok
prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom A. a A., tak k týmto nepochybne
pristupujú i tie, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok zo dňa
25.5.2023 č.k. 10P/9/2023-102, o ktorých nebolo otcom tvrdené, preukazované, že by došlo k momentu
rozhodovania napadnutým rozsudkom k ich strate, prípadne zmenšeniu a ani nedošlo k spochybneniu

záverov vyslovených v ods. 14. odôvodnenia v časti konštatovania okresného súdu „Zostávajúce
finančné prostriedky (približne) 100.000 eur investoval, aby sa zhodnotili“, ktoré spolu s ods. 32 tohto
rozhodnutia nepredstavovali dôvod na vyhovenie návrhu otca na zníženie výživného na mal. A. a A..
35. V odvolaní otec uviedol, že „Pri odchode z Austrálie otec disponoval úsporami vo výške 5.000,- Eur,
ktoré po návrate na Slovensko použil v súvislosti so zabezpečením bývania pre svoju rodinu a štartom

podnikania.“. Uvedené tvrdenia v odvolacom konaní, že tieto peniaze a v ním uvedenej sume, použil
otec v súvislosti so zabezpečením bývania a štartom na podnikanie, zostalo len v rovine tvrdení, bez
náležitého preukázania, preto ani táto argumentácia otca nevytvárala priestor na odklon odvolacieho
súdu od záverov okresného súdu uvedených v napadnutom rozsudku.
36. V odvolaní otec uviedol, že „...Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku,

prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích
povinností je jedno z dôležitých kritérií. Podľa uvedenej tabuľky, vzhľadom na 3 vyživovacie povinnosti
otca k maloletým deťom, by mal otec uhrádzať na mal. A. výživné vo výške 15 % z jeho príjmu, t. j. 165,-
Eur mesačne a na mal. A. výživné vo výške 13 % z jeho príjmu, t. j. 143,- Eur mesačne.“ Pokiaľ otec
poukazoval na východiská uvedené v materiáli Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské kompetencie -

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“, odvolací súd uvádza, že
táto je súhrnom len odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia
praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej
republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/
dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre

objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Dodáva odvolací súd, že
žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti percentuálne
výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by povinnému rodičovi mala z
jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Povinnosťou súdu je pravdaže zvolený
spôsob zdôvodniť. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia

vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Zákon, ani Metodika neupravujú spôsob prepočítania
zmeny pomerov na jednotlivý prípad, preto je na úvahe súdu, akým spôsobom zmenu pomerov
vyjadrí číselne. Povinnosťou súdu je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť. S poukazom na ods. 14.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu

stotožnil, vylučoval rozhodnosť tvrdenia otca v odvolaní o jeho príjme 1100 Eur na kvalifikovanú zmenu
výšky výživného v podobe zníženia, keďže okresným súdom ustálený príjem v konečnom dôsledku
postačoval, i po návrate otca z Austrálie na ponechanie výživného vo výške určenej rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 25.5.2023 č. k. 10P/9/2023-102.
37. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že obligatorným zákonným hľadiskom je osobný výkon

starostlivosti o dieťa. V zmysle § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine sa aj v zmysle súdnej praxe osobný
výkon starostlivosti o dieťa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do
úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosťodieťavrámciplneniavyživovacejpovinnosti,samenípodľavekudieťaťa,resp.jehozdravotnéhostavu.
Ak aj z tejto zákonnej úpravy vychádzal okresný súd a výlučnú intenzívnu osobnú starostlivosť matky
o maloleté dieťa zohľadnil a premietol, resp. vyjadril kompenzáciu v určitej hodnote pri posudzovaní

výšky výživného otcovi maloletých detí, tak tento postup okresného súdu nepredstavoval nesprávne
právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky,
s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť aj príslušným spôsobom finančne kompenzovaná,
a preto nie je možné sa výlučne zamerať na matematický súčet výdavkov maloletých detí.
38. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového

materiálu plynúcich, tieto odvolací súd teda nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu
ako okresný súd.
39. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká.
40. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté detí A. a A., odvolací súd, nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.
41. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
42. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
44. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.45. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.