Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 23, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/225/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203048
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203048.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci oprávnenej na výživné:
A.B.,narodenáXX.XX.XXXX,trvalebytomB.C.B.XXXX/XXD.,E.,zastúpenásplnomocnencom:JUDr.
Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefániková 14, Bratislava, proti povinnému z vyživovacej povinnosti:
F. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XXXX/XX, E., o určenie výživného na plnoleté dieťa,

o odvolaní oprávnenej na výživné proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 3Pc/50/2025-33
zo dňa 03.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 159, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/480/2014 prebieha

konanie vo veci návrhu oboch rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
ku v tom čase maloletým deťom, v ktorom sa rozhoduje aj o výživnom na oprávnenú na výživné
(ďalej aj ,,navrhovateľka“), ktoré nie je právoplatne skončené a právoplatnosť nenadobudol ani výrok
V., ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k nej zrušená dňom 07.03.2025. Predmetný rozsudok
bol doručený všetkým účastníkom konania, pričom toho času plynula účastníkom konania lehota na
podanie odvolania. Vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Malacky prebieha skôr začaté

konanie, v ktorom sa rozhoduje o výživnom na oprávnenú, ktoré nebolo právoplatne skončené súd
prvej inštancie zastavil konanie, ktoré sa začalo na základe neskôr podaného návrhu. Podmienky
totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania sú splnené súčasne, keďže vo výroku V.
rozsudku 8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025 Okresný súd Malacky doposiaľ neprávoplatne rozhodol
ovyživovacejpovinnostiotca(ďalejaj,,povinný“)vovzťahuknavrhovateľke.Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil. Považovala za nesprávne, že konanie bolo zastavené, pretože povinný následne proti
rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025 podal odvolanie, avšak

napadol len výroky I., II., IV., VI. a VIII. rozsudku, pričom výrok V. o zrušení vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke nenapadol. Výrok V. preto nadobudol právoplatnosť, čím sa konanie v tejto častiprávoplatne skončilo. Za tejto situácie nemožno hovoriť o existencii prekážky litispendencie, pretože
predmetom konania vedeného na Okresnom súdu Malacky pod sp. zn. 8P/480/2014 bolo určenie
výživného na maloletú, neskôr plnoletú navrhovateľku, v čase kedy nebola schopná sa sama živiť,

a to až do 07.03.2025, t. j. do času, kedy jej rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k nej, keďže
od uvedeného dátumu bola schopná sa sama živiť a stratila štatút študenta. Podmienky totožnosti
účastníkov konania a totožnosti predmetu konania sú splnené súčasne, keďže vo výroku V. rozsudku
č. k. 8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025 Okresný súd Malacky doposiaľ neprávoplatne rozhodol o
vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k navrhovateľke. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k.

8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025 teda len deklaroval skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca k
plnoletej navrhovateľke sa zrušila ku dňu 07.03.2025. Toto rozhodnutie malo len deklaratórny charakter,
nie konštitutívny, nakoľko vyživovacia povinnosť otca k plnoletej navrhovateľke zanikla zo zákona a nie
jeho rozhodnutím. A keďže zánik vyživovacej povinnosti otca k plnoletej navrhovateľke nebol medzi
účastníkmi sporný, voči predmetnému výroku rozsudku nepodal ani jeden účastník konania odvolanie a
predmetnývýroknadobudolprávoplatnosť.Odvyhláseniapredmetnéhorozhodnutiavšaknavrhovateľka

bola prijatá na Právnickú fakultu Univerzity Komenského na dennú formu štúdia a od 01.09.2025 sa tak
začala sústavne pripravovať na svoje budúce povolanie. Od uvedeného obdobia teda stratila schopnosť
sama sa živiť, s čím je spojený opätovný vznik vyživovacej povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu.
Nakoľko povinný si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplní, navrhovateľka sa obrátila na súd s návrhom
na určenie výživného.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania(§65a§66CMP)adospelkzáveru,žeodvolaniejedôvodnéauzneseniesúduprvejinštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

6.Pooboznámenísasobsahomspisuasodvolanímnapadnutýmrozhodnutím,odvolacísúdkonštatuje,

že napadnuté rozhodnutie nie je v čase rozhodovania odvolacím súdom vecne správne, pretože
znemožňuje účastníkovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V priebehu odvolacieho konania totiž odpadla prekážka
litispendencie, preto bolo v záujme ochrany ústavou zaručených práv účastníka na súdnu ochranu
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

7. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde.

8. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Uvedené treba vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.

Doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky novým pojmom „právo
naspravodlivýproces“,ktoréhoobsahovéznakyvyplývajúzkonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupre
ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR. V tomto zmysle musí konanie vykazovať znaky spravodlivosti.
Pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach zaujal
stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a

právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Obsah práva na súdnu
a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a
iných orgánov. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva naspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1dohovorujeajprávonaprístupksúdu.Slovenskárepublika,
ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva
a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len

formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.

11. Súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu litispedencie (§ 159 CSP).

12. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že na Okresnom súde Malacky sa pod sp. zn. 8P/480/2014

vedie konanie vo veci návrhu matky aj povinného ako otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnosti ku v tom čase maloletým deťom (vrátane toho času plnoletej oprávnenej na výživné). Okresný
súd Malacky rozsudkom č. k. 8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025, vo výroku V. zrušil vyživovaciu
povinnosť otca k toho času plnoletej navrhovateľke dňom 07.03.2025. Povinný ako otec podal proti
rozsudku odvolanie čo do výrokov I., II., IV., VI. a VIII.. Výrok V., ktorým súd prvej inštancie zrušil
vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej navrhovateľke dňom 07.03.2025, nadobudol tak právoplatnosť

dňa08.10.2025.Návrhomdoručenýmsúduprvejinštanciedňa30.09.2025sanavrhovateľka,oprávnená
na výživné, domáha určenia vyživovacej povinnosti voči povinnému.

13. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide

o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

15. Prekážka začatého konania (§ 159 CSP) vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými
osobami nemôže byť na tom istom alebo na inom súde začaté ďalšie konanie. Prekážka litispedencie
predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie k zastaveniu
konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd spravidla zastaví konanie o
návrhu, ktorý bol podaný neskôr.

16. Z vyššie uvádzaných skutkových okolností vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už
v dôsledku právoplatného zastavenia skôr začatého konania prekážka litispendencie odpadla, nakoľko
medzičasom rozsudok č. k. 8P/480/2014-2467 zo dňa 13.05.2025 vo výroku V. o zrušení vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľke nadobudol právoplatnosť dňom 08.10.2025. Z uvedených dôvodov

odvolací súd dospel k záveru, že hoci rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v čase jeho vydania správne,
je potrebné ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušiť, keďže prekážka litispendencie odpadla a
zastavením konania by bolo oprávnenej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva,
čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v
ďalšom konaní návrh oprávnenej voči povinnému riadne prejednať a vo veci rozhodnúť.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).