Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123252964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123252964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a sudcov

JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a
JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Krajinská
2954/32, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A., C. A. XX,
zastúpená JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, Šoltésovej 94/11, o zaplatenie
7 800,- EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 15Csp/36/2023-102 zo dňa 06.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutom výroku I. ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 434,34 EUR s úrokom z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 22,60 EUR
od 08.01.2023 do zaplatenia, s úrokom s omeškania 7 % ročne zo sumy 39,88 EUR od 08.01.2023

do zaplatenia a s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 43,78 EUR od 08.01.2023 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Napokon
rozhodol o trovách konania tak, že tieto priznal žalovanej proti žalobcovi v rozsahu 89,48 % (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľského úveru, pričom jeho základ tkvel vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti tohto úveru.
Zároveň zo žaloby vyplynulo, že žalobca žiadal aj zaplatenie splátok č. 2 až 4 spolu s úrokmi. Medzi
stranami bolo sporné, či žalobca riadne zosplatnil úver, žalovaná totiž namietala doručenie zásielky

s výzvou na splatenie celého úveru. Svoju argumentáciu podložila listinným dôkazom – výstupom
z webovej stránky D. vo vzťahu k doporučenej zásielke s definovaným podacím číslom s tým, že
predmetná zásielka bola uložená dňa 30.12.2022 na pošte v E. F. G.. Z tohto dôvodu, za ktorý nenesie
zodpovednosť, sa ani objektívne nemohla oboznámiť s predmetnou zásielkou a túto si vyzdvihnúť.
Žalobca naopak argumentoval, že zásielku adresoval žalovanej na adresu uvedenú v úverovej zmluve (v
A., pozn. krajského súdu) a nie je mu známe, prečo pri označenom podacom čísle figuruje Pošta E. F. G..
3. Okresný súd poukázal na to, že žalobca uloženie doporučenej zásielky na pošte v E. F. G. nenamietal,

ani výslovne netvrdil, že žalovanej bola listina doručovaná na adresu podľa úverovej zmluvy – C. A.
XXXX/XX, XXX XX A. X. Také doručovanie nebolo preukázané a za tým účelom ani nebolo navrhnuté zo
strany žalobcu dokazovanie. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia
oznámenia o zosplatnení úveru žalovanej. Pokiaľ žalobca argumentoval, že výzva na splatenie celéhoúveru je súčasťou žaloby a dostala sa tak do dispozičnej sféry žalovanej, uvedené nebolo relevantné.
Veriteľ totiž mohol zosplatniť dlh len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V danom prípade teda
doručením výzvy zo dňa 23.12.2022 na splatenie celého úveru až 19.04.2023 nemohlo účinne dôjsť

k zosplatneniu sporného úveru. Pre úplnosť okresný súd podotkol, že pred vyhlásením mimoriadnej
splatnostiúveruveriteľdoručovalžalovanejvýzvuzodňa11.11.2022,ktorábolazjavneuloženánaPošte
A. X.
4. Zároveň okresný súd konštatoval, že výzva na zosplatnenie úveru neobsahuje špecifikáciu splátky,
pre omeškanie s ktorou veriteľ mienil zosplatniť úver.

5. Následne sa okresný súd v rozsudku zaoberal uplatneným žalobným nárokom na zaplatenie splátok
č. 2 až 4 v zmysle úverovej zmluvy. V podrobnostiach rozoberal argumentáciu žalovanej, ktorú
nepovažoval za dôvodnú. Konkrétne mal za to, že jej námietky týkajúce sa nepredloženia úverových
zmluvných podmienok zo strany veriteľa, neskúmania jej bonity či absencie údaja o dobe trvania úveru,
neboli preukázané. Preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie spomínaných troch splátok, výška každej
jednejznichdosiahlasumu144,78EUR,súčettakpredstavuje434,34EUR.Tiežpriznalžalobcovinárok

na úrok z omeškania z hodnoty istiny troch splátok vo výške 106,26 EUR, pričom vychádzal z repliky
žalobcu, konkrétne z Výpisu čerpania splátok a úhrad. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až
od 08.01.2023, ktorý okresný súd akceptoval. S ohľadom na rôzne sadzby úrokov z omeškania platné
v čase splatnosti jednotlivých splátok, okresný súd rozlišoval tieto sadzby vo výroku rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol.

6. Pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal
z čistého úspechu žalovanej v rozsahu 89,48 %.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, konkrétne proti výroku II. rozsudku
okresného súdu, pričom sa domáhal zaplatenia sumy 7.800,- EUR, úroku vo výške 460,60 EUR spolu

s úrokom z omeškania vo výške 7 % zo sumy 7.800,- EUR od 04.05.2023 do zaplatenia. Nestotožnil sa
so závermi okresného súdu, ktorý vytýkal žalobcovi nepreukázanie doručovania výzvy na zosplatnenie
úveru na adresu žalovanej v A.. Žalobca si šetrením interného systému vyžiadal informácie o zasielaní
listiny zosplatnenia úveru žalovanej. Zistil, že v ten istý deň boli zasielané zosplatnenia úveru dvom
dlžníčkam s rovnakým priezviskom. Slovenská pošta pochybila a zamenila adresy týchto dlžníčok. List

s výzvou na zosplatnenie úveru išiel zavinením pošty do E. F. G., hoci mal byť doručený žalovanej na
adrese v A.. Žalovanej bol teda doručovaný list zosplatňujúci úver na adresu v A., ktorý si zámerne
neprevzala, hoci bola na túto skutočnosť upozorňovaná. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje aj SMS
správa zo dňa 23.11.2022 o možnosti zosplatnenia úveru. Žalobca mal za to, že postupoval v súlade
s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Upozornil totiž žalovanú viacnásobne na existenciu dlhu,

a to prostredníctvom „Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 11.11.2022, ako aj Výzvy k splatneniu
celého úveru zo dňa 23.12.2022. K obom výzvam je v spise evidovaný podací hárok adresovaný
žalovanej do mesta A..
8. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu SMS správy a telefonáty, ktoré žalobca zasielal
a realizoval za účelom upozornenia na nesplácania úveru. Podľa jeho názoru z § 565 Občianskeho

zákonníka nevyplýva, že podmienkou upozornenia spotrebiteľa je následné preukázanie doručenia
zásielky. Odkázal na úverové zmluvné podmienky, konkrétne § 4 Hlava 9, ktoré upravujú spôsob
doručovania zásielok. Zdôraznil, že žalovanej bola doručovaná aj predžalobná výzva, ktorá je súčasťou
žalobného návrhu a z ktorej vyplýva požiadavka na zaplatenie dlhu vo výške 8.327,38 EUR.
9. Odvolateľ zdôraznil, že zásielka bola doručovaná žalovanej v listinnej forme so všetkými žalobnými

prílohami aj prostredníctvom súdu a súčasťou tejto zásielky bola aj listina obsahujúca výzvu pred
zosplatnením, s ktorou sa žalovaná oboznámila dňa 19.04.2023 prostredníctvom Okresného súdu
Banská Bystrica spolu s doručeným platobným rozkazom.
10.NapodporusvojejargumentácieodkázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/36/2020,
ktoré sa zaoberalo tzv. teóriou dôjdenia.

11. Žalobca namietal aj výšku okresným súdom priznanej sumy, keďže táto neprislúcha k jednotlivým
splátkam splatným v čase vydania rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi aktuálne patria splátky vo výške
2.895,60 EUR pozostávajúce z 20 splátok vo výške 144,78 EUR.
12. Zdôraznil, že do dnešného dňa žalovaná nezaplatila žiadnu splátku vyplývajúcu zo záväzku
úverovej zmluvy, ani neprejavila žiadnu aktivitu kontaktovať žalobcu s možnosťou uzatvorenia dohody

a pritom si musela byť vedomá, že záväzok vo výške 7.000,- EUR musí splácať. Podľa jeho
názoru sa žalovaná zámerne vyhýba svojim povinnostiam. Napokon poukázal na stanovisko bývalého
podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze I. ÚS 547/2012, ktoré poukázalo na
absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný prístup súdov k ochrane spotrebiteľa.13. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Argumentáciu
odvolateľa o zámene výziev na zosplatnenie úveru adresované dlžníčkam s rovnakým priezviskom

nepovažovala za opodstatnenú. Táto totiž nepreukazuje, že zásielky boli doručované ich skutočným
adresátom. Ak bola zásielka, ktorá bola adresovaná žalovanej, doručovaná na poštu do E. F. G.
a zásielka adresovaná pani F. B. na poštu do A., ani jedna z dlžníčok nemala objektívnu možnosť
sa s relevantnou zásielkou oboznámiť. Pokiaľ by bolo doručené zosplatnenie úveru patriace inému
dlžníkovi, v tomto prípade, ako tvrdí žalobca, pani F. B., ani to by nevyvolalo predpokladané účinky,

pretože zásielka by sa objektívne nedostala do dispozičnej sféry jej konkrétneho adresáta. Žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno, že by zásielku riadne doručil a že mala žalovaná objektívnu možnosť
oboznámiť sa s jej obsahom.
14.Zdôraznilanavyše,žedôkazy,ktoréžalobcapripojilkpodanémuodvolaniu,niesútakéhocharakteru,
že by nemohli byť predložené v priebehu konania na súde prvej inštancie. Z toho dôvodu nemožno
uvažovať o novotách v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné. Napriek tomu trvala na tom, že

ani dôkazy, ktoré boli pripojené k odvolaniu, nie sú spôsobilé vyvrátiť to, že zásielka oznamujúca
zosplatnenie úveru nebola žalovanej riadne doručená.
15. Pokiaľ žalobca odkazoval v odvolaní na SMS správu zo dňa 23.11.2023, k uvedenému žalovaná
uviedla, že toto nie je relevantný podklad pre vyhlásenie splatnosti celého úveru. Žalobca tiež odkazoval
na telefonáty, resp. SMS správy na označené telefónne číslo, ktoré však nebolo uvedené kompletne,

z čoho vyplýva, že táto argumentácia nie je relevantná. Nesúhlasila tiež, že v danom prípade nebolo
nutné preukázať doručenie zásielky na účely aplikácie § 565 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca
zmienil závery prijaté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, žalovaná odkázala
na argumentáciu vyjadrenú v rozsudku okresného súdu. K priznanej sume vo výške 434,34 EUR
s príslušenstvom žalovaná poukázala na to, že okresný súd nemohol žalobcovi priznať viac, ako

na to poukazuje odvolateľ, pretože by rozhodoval mimo rámec petitu žaloby. Napokon akcentovala
skutočnosť, že výzva na zosplatenenie úveru musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu splátky, pre
omeškanie s úhradou ktorej by mal byť splatný celý dlh.

16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej odkázal na obsah svojho odvolania a zároveň zdôraznil,

že v podanom opravnom prostriedku neboli prezentované skutočnosti, ktoré by mohli byť kvalifikované
ako neprípustné novoty.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto
rozhodnutie vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V nenapadnutom výroku I. ostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

18. Treba zdôrazniť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa, ktorý
tak môže učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku za splnenia zákonných podmienok. Mimoriadna
splatnosť úveru sa spája s nutnosťou náležitého zadefinovania konkrétnej splátky, od ktorej nesplnenia
sa tzv. zosplatnenie má odvíjať. Účelom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je totiž aj poskytnutie
možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením splátky,

pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu môže dôjsť. Okolnosť náležitého zadefinovania konkrétnej
splátky je rovnako relevantná z hľadiska využitia predmetného oprávnenia veriteľa, ktoré je podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka časovo limitované do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ má pritom
právo vybrať si, pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého dlhu. Tento výber je ale
spojený s povinnosťami dodržať zmienenú zákonnú lehotu. Napokon, vymedzenie „zročnosti nesplnenej

splátky“ je významné taktiež vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka
(R 29/2023). Potrebu konkretizácie splátky na účely postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
potvrdila aj prax Najvyššieho súdu SR v publikovanom rozhodnutí R 34/2025.
19. Zároveň platí, že všetky relevantné úkony znamenajúce modifikáciu úverového vzťahu (k čomu treba
zaradiť aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) musia byť účastníkovi zmluvného vzťahu doručené

(bližšie aj R 4/2021).

20. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bolo nedoručenie výzvy žalobcu ako
veriteľa na splatenie celej sumy úveru (tzv. zosplatnenie) potom, čo žalovaná svoje povinnostivyplývajúce zo zmluvy neplnila. Závery okresného súdu k výkladu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka a k súvisiacej potrebe doručovania relevantných úkonov sú správne.
21. Bolo totiž zodpovednosťou žalobcu nielen tvrdiť vznik nároku na zaplatenie žalovanej sumy, ale

aj uplatnený nárok preukázať. Podstatou žalobnej argumentácie bolo neplnenie povinností žalovanej
ako dlžníčky, v dôsledku čoho veriteľ pristúpil k použitiu § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
V dôsledku pochybenia pri doručovaní zásielky žalovanej sa táto ale reálne nemohla oboznámiť
s hmotnoprávnym úkonom veriteľa – vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, z čoho vyplýva, že tento
úkon sa vlastne nestal a nemohol tak vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca si preto nemohol na základe

takého (chybného) úkonu úspešne uplatniť nárok v spore.
22. Je pritom úplne nepodstatné, či chybu pri doručovaní spôsobil žalobca alebo pošta. Bol to totiž
žalobca, ktorý v spore predložil dôkaz v podobe potvrdenia doručovania výzvy na splatenie úveru
adresovanej na úplne inú adresu ako je adresa žalovanej. Potom nemôžu byť opodstatnené námietky
o zámene mien dvoch dlžníčok či tvrdenie o tom, že nejaké (iné) zásielky boli žalovanej doručené, resp.
že bola predtým upozorňovaná SMS správami či telefonátmi. Relevantné je, že žalovaná sa nemohla

skutočne oboznámiť so zásielkou obsahujúcou hmotnoprávny úkon veriteľa znamenajúci zásadnú
modifikáciu právneho vzťahu. Zároveň platí, že sa tak nestalo pre opomenutie žalovanej. Doručenie
spornej zásielky až v priebehu sporu nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, k čomu v podrobnostiach
možno odkázať na náležité posúdenie veci okresným súdom.

23. Treba dať za pravdu argumentácii okresného súdu aj v tom smere, že úkon vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru nedefinoval splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k postupu podľa § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka (viď výklad vyššie), čo bol ďalší dôvod potvrdzujúci neopodstatnenosť nároku
uplatneného v spore.

24.Akodvolateľvpodanomopravnomprostriedkudoplnilsvojuargumentáciuohľadomzámenyzásielok
adresovaných dvom dlžníčkam s rovnakým priezviskom, resp. doručovania SMS správ, išlo jednak
o úplne neopodstatnené tvrdenia, jednak o novoty, ktoré nie sú v odvolacom konaní prípustné (§ 366
CSP a contrario).

25. Napokon požiadavka na priznanie nároku podľa „aktuálneho času“, znamenajúca návrh na priznanie
jednotlivých dlžných splátok nemohla obstáť, pretože by išlo o úplne iný nárok. Zmena žaloby je pritom
v spotrebiteľskom spore neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

26. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II.

i v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému neboli produkované žiadne odvolacie námietky.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v štádiu konania o podanom odvolaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov.
O výške týchto trov rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.