Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200777
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, IČO: 14 285
410, miesto podnikania: Partizánska 684/80, Poprad, zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát,
so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
101555079/2020 z 8. októbra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-1S/92/2020-299 z 26. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Prešov (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Rozhodnutím správcu dane č. 100341134/2020
zo 4. februára 2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie") bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok") vyrubený
žalobcovi rozdiel dane v sume 2 263,01 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2016.

2. Na základe vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období
apríl 2016 porušil § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon
o DPH") tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou

pokladnicou (ďalej aj ako „ERP"), ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej tlačiarne nezaznamenávali,
boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby Hotovosť*. Tieto doklady neboli zahrnuté v
kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101555079/2020 z 8. októbra 2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie") tak, že prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom4. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie a priznať žalobcovi plnú náhradu
trov konania. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. PO-1S/92/2020-299 z 26.
júna 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok") správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok (ďalej „SSP") ako nedôvodnú zamietol.

5. Správny súd vlastnou činnosťou zistil, že senát správneho súdu 5S vo veci rovnakého žalobcu a
žalovaného, totožného skutkového stavu (odlišného len zdaňovacím obdobím), z rovnakých dôvodov
správnu žalobu zamietol. Správny súd mal za to, že iné súdne konanie vedené na správnom súde sa

týkalo totožného predmetu konania ako tomu bolo v prípade súdneho konania vedeného správnym
súdom pod sp. zn. PO-1S/92/2020. Senát 5S správneho súdu sa v rozsudku č. k. PO-1S/100/2020-290
z 5. októbra 2023 vysporiadal s identickými žalobnými námietkami žalobcu, aké žalobca uplatnil aj v
tomtosúdnomkonaní.Súčasnezistil,ževobidvochsúdnychkonaniachbolisprávnemusúdupredložené
písomné podania obdobného obsahu.

6. Správny súd konštatoval, že boli splnené podmienky predpokladané v § 140 SSP a tak správny súd
v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal v celom rozsahu na rozsudok správneho súdu č.
k. PO-1S/100/2020-290 z 5. októbra 2023, s ktorého odôvodnením sa v tomto konaní v celom rozsahu
stotožnil.

7. Správny súd dospel k presvedčeniu o správnosti a zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, a nedospel k záveru o
naplnení ani jedného z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ") v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tým, že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

9. Sťažovateľ odkazujúc na články Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre
ľudské práva namietol, že napadnutý rozsudok neobsahoval odpovede na zásadné otázky súvisiace s
predmetom konania, teda správny súd nedal sťažovateľovi odpovede na otázky súvisiace so základom
žalobných dôvodov a žalobných námietok.

10. Správny súd podľa sťažovateľa len nekriticky prevzal závery orgánov verejnej správy, ale
nevysporiadalsasexistencioudôkazov,ktoréúdajnepotvrdzovalitvrdeniasťažovateľa.Poukázalpritom
na výpovede svedkýň pani T., pani D., pani B., pani T. a pani D.. Svedkyne mali podľa sťažovateľa
vypovedať, aké funkcie používali pri evidencii tržieb v rámci elektronickej registračnej pokladnice, pričom
ani jedna z nich neuviedla, že používala funkciu „Hotovosť*".

11. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí podľa sťažovateľa odvolával na vyjadrenie pani T. zo
zápisnice z miestneho zisťovania z 23. októbra 2017, pričom žalovaný v inom skoršom rozhodnutí sám
uviedol, že toto vyhlásenie nebolo postačujúce pre porušenie ustanovení § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2
daňového poriadku. Žalovaný sa neskôr od svojho skoršieho názoru odklonil.

12. Ďalej sťažovateľ namietal, že aj výpovede svedkov pána I., pána V. a pani C. boli vyhodnotené
selektívne a orgány verejnej správy z nich prevzali len tvrdenia, ktoré sa im „hodili". Títo svedkovia
nepotvrdili, resp. vyvrátili existenciu tzv. nefiskálnej tlačiarne u sťažovateľa a nepotvrdili, že by tzv.
„falošný" doklad (Hotovosť*) bol z tlačiarne vytlačený a zákazníkovi vydaný. Sťažovateľ súčasne

rozporoval, že niektorí svedkovia boli zo strany správcu dane vypočúvaní sugestívnym spôsobom.
Výpovede svedkov pani T., pani D., pána E., pani G. a pána E. správca dane neuviedol, keď tieto osoby
mali údajne tvrdenia správcu dane vyvrátiť.13. Ako nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom namietal sťažovateľ aj to, že tento záver
žalovaného vo veci existencie nefiskálnej tlačiarne u sťažovateľa v priebehu roka 2017 vyhodnotil ako
správny, resp. relevantný aj v podmienkach súdenej veci. Správny súd pritom údajne vôbec nevzal do

úvahy pri posudzovaní tejto otázky obsah administratívneho spisu vo veci. Sťažovateľ poukázal na 13
výpovedí, z ktorých malo vyplývať, že nefiskálna tlačiareň v rozhodnom čase u sťažovateľa nebola.
Sťažovateľ navrhol správnemu súdu vykonať zápisnice z výsluchu týchto svedkov, pričom napadnutý
rozsudok sa s týmto jeho návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal.

14. Správca dane, ako ani žalovaný nepreukázali, že by sťažovateľovi v zdaňovacom období vznikol
zdaniteľný príjem vo výške určenej prvostupňovým rozhodnutím, keď zároveň nebolo preukázané, že
došlo k dodaniu tovarov alebo služieb, za ktoré by tieto plnenia prijal.

15. V závere kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ ohradil voči záverom správneho súdu, podľa
ktorých v rámci konania orgánov verejnej správy boli identifikované len formálne pochybenia, ktoré

neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Osobitne pritom poukázal na vady týkajúce
sa protokolu, v ktorom nebolo uvedené sídlo správcu dane, čo nebolo podľa správneho súdu podstatné
pochybenie zo strany orgánov verejnej správy. Doplnil tiež, že podstatným procesným pochybením
správcu dane bolo napr. vedenie výsluchov v rámci ústneho pojednávania dňa 9. októbra 2019, kedy
správca dane musel toto ústne pojednávanie ukončiť.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého sťažovateľ zmenil svoju argumentáciu -
kým v správnej žalobe namietal výsluch svedkov a tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu podľa §
68 ods. 3 daňového poriadku, v kasačnej sťažnosti už namietal, že správny súd neaplikoval požiadavku
hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach. Následne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR vo veci sp. zn. 3Sžfk/44/2019 z 10. septembra 2019, kde poukázal na relevanciu technickej expertízy
vykonanej certifikovaným orgánom.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že sa opieral o technickú expertízu a miestne zisťovanie, z ktorých vyplynulo,
že v prevádzke sťažovateľa sa popri fiskálnej tlačiarni používala aj nefiskálna tlačiareň. Tá umožňovala

tlač dokladov „Hotovosť*" mimo fiskálnej pamäte, takže sa nezapisovali do kontrolných záznamov.
Námietky sťažovateľa odmietol ako nelogické a tvrdil, že rozhodujúce bolo samotné preukázané
používanie nefiskálnych dokladov simulujúcich účtenky. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu zamietol.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

18. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd")
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h) SSP). Kasačný súd preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná

sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil
pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
nedôvodná. Preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť týmto rozsudkom zamietol.

19. Kasačný súd zistil, že v prejednávanej veci je predmetom konania pred kasačným súdom takmer
totožný skutkový a právny stav, prakticky iba s rozdielom v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia,
ktorý už bol predmetom konaní pred kasačným súdom a ním vydaných rozsudkov vo veciach vedených
pod sp. zn. 4Sfk/25/2024 (zdaňovacie obdobie august 2015), sp. zn. 5Sfk/25/2025 (zdaňovacie obdobie
september 2015), sp. zn. 5Sfk/17/2024 (zdaňovacie obdobie október 2015), sp. zn. 5Sfk/30/2024

(zdaňovacie obdobie február 2016), sp. zn. 5Sfk/14/2024 (zdaňovacie obdobie jún 2015), sp. zn.
3Sfk/34/2024 (zdaňovacie obdobie apríl 2015), sp. zn. 3Sfk/26/2024 (zdaňovacie obdobie január 2015),
sp. zn. 5Sfk/31/2024 (zdaňovacie obdobie december 2015), sp. zn. 5Sfk/33/2024 (zdaňovacie obdobie
august 2017), sp. zn. 5Sfk/25/2024 (zdaňovacie obdobie máj 2017), sp. zn. 4Sfk/43/2015 (zdaňovacie
obdobie júl 2016) a iných.

20. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej
sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len nasvoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už
nemusí uvádzať.

21. V uvedených konaniach, ktoré spočívali na obdobnom skutkovom základe (kasačná sťažnosť bola
rovnaká), považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k totožným sťažnostným bodom
za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Kasačný súd sa s odôvodneniami týchto
rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a v zmysle § 464 ods. 2 SSP už ďalšie dôvody
neuvádza.

22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani
žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd
nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety

SSP priznané.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.