Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 33C/149/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623201960
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1623201960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená ADVOKA, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Komárnická 36, 82102 Bratislava, proti žalovaným 1: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/
X, XXX XX F. 2: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX F., obe zastúpené Mgr. Gordanou
Dlhou advokátkou, Bystrická 30, 902 01 Pezinok, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalované 1 a 2 majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2023 domáhala voči žalovaným 1 a 2

určenia, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 06.07.2023 medzi I. E., D. J., nar. XX.XX.XXXX trvale
bytom H. XXXX/X, XXX XX F., Slovenská republika ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a G.
E., D. E., nar. XX.X.XXXX trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX F., Slovenská republika, ako obdarovanou
a povinnou z vecného bremena je absolútne neplatná.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaná 1 je obdarovanou na základe darovacej zmluvy
zo dňa 06.07.2023 (ďalej len „Darovacia zmluva“), ktorou žalovaná 2, ako darkyňa prejavila vôľu

darovať žalovanej 1 vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XX k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavokrese:A.,obec:K.L.A.,katastrálneúzemie:K.L.A.,zapísanýmnalistevlastníctva
č. XX ako parcely registra „M.“: a) s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, b) s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, c) s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2, d) s parcelným číslom: XX/X , druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
e) s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2 a stavby: a)

rodinný dom postavený na pozemku s parcelným číslom XX/X, súpisné číslo: XXX, b) garáž postavená
na pozemku s parcelným číslom XX/X, c) hospodárska budova postavená na pozemku s parcelným
číslom XX/X (ďalej spolu len ako „Nehnuteľnosti“). Žalovaná 2 je darkyňou na základe Darovacej
zmluvy, ktorá na prvý pohľad prejavila vôľu previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 35/36 k Nehnuteľnostiam na žalovanú 1. Žalovaná 1 je sestrou žalobkyne, žalovaná 2 je
matkou žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že Darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalobkyňa sa Darovacej zmluve dozvedela od svojho syna B. C., ktorý sa náhodným nahliadnutím

na N. na LV XX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom pre okres A. obec: K. L. A.,
katastrálne územie: K. L. A. dozvedel, že je na ňom evidovaná plomba, konkrétne zapísaná ako „Plomba
vyznačená na základe K./XXXX. Vkladové konanie vedené na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore
pod číslom K. na podklade Darovacej zmluvy je toho času prerušené pričom žalované 1 a 2 boli vyzvanéna odstránenie vád Darovacej zmluvy v časti článku III – zriadenia vecného bremena. Po tomto zistení
žalobkyňa oslovila svoju matku – žalovanú 2 so žiadosťou o vysvetlenie nakoľko nebola ani ňou ani
svojou sestrou – žalovanou 1 predtým informovaná o zámere darovať spoluvlastnícky podiel žalovanej

2 výlučne iba žalovanej 1, nebola požiadaná ani o udelenie súhlasu so zriadením vecného bremena
na Nehnuteľnostiach, pričom jej súhlas je v tomto smere potrebný a nevyhnutný, pretože je podielovou
spoluvlastníčkou predmetných Nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/36. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že asi pred rokom pri jednom z rozhovorov so žalovanou 2 sa dozvedela, že žalovaná 1 vtedy
chcela od nej podpísať darovaciu zmluvu týkajúcu sa Nehnuteľností, pričom vtedy žalovaná 2 výslovne

odmietla darovaciu zmluvu podpísať. Žalovaná 1 sa o to pokúsila opäť a tentokrát zjavne primäla a
zmanipulovala matku – žalovanú 2 k podpisu Darovacej zmluvy. Žalovaná 2 o udalosti, ktorá sa medzi
ňou a žalovanou 1 ohľadne pôvodnej darovacej zmluvy odohrala informovala svojho vnuka B. C. a pri
osobnom stretnutí mu túto nepodpísanú darovaciu zmluvu s dôverou odovzdala a požiadala ho, aby
ju uschoval. Okrem toho žalovaná 2 sa často sťažovala telefonicky aj osobne žalobkyni a niekedy aj
synom žalobkyne na zlé zaobchádzanie zo strany žalovanej 1, napríklad na scény, vykrikovanie a hrubé

nadávky, ale súčasne nechcela, aby žalobkyňa alebo jej synovia žalovanej 1 niečo o tom hovorili a riešili
to, bála sa jej. Viackrát im s plačom hovorila, že vyskočí z okna. Žalované bývajú spolu v byte, ktorý
dostala žalovaná 1 od žalovanej 2 a od vtedy žijúceho otca. Žalobkyňa viackrát navrhovala žalovanej
2 bývanie v bydlisku žalobkyne, čo ale vždy žalovaná 2 odmietla. Žalovaná 2 aspoň navštevovala
žalobkyňu, ktorá sa o ňu vždy postarala a snažila sa jej spraviť program. Samozrejmosťou boli aj rodinné

oslavy u žalobkyne, keďže chcela, aby sa celá rodina spolu stretávala. Vnuci žalovanej 2 sa pravidelne
telefonicky zaujímajú o jej zdravotný stav, ako sa má, a pri príchode na Slovensko ju navštevujú.
Žalobkyňa bola niekoľkokrát so žalovanou 2 na lekárskych vyšetreniach. Žalovaná 2 bola však hlavne
zvyknutá na doprovod žalovanou 1, a tak niekedy pomoc žalobkyne odmietla. Keď sa žalobkyňa a jej
synovia snažili so žalovanou 2 telefonicky skontaktovať žalovaná 1 robila prekážky kontrolou mobilu

žalovanej 2. Žalobkyňa sa chcela so žalovanou 2 osobne stretnúť bez prítomnosti žalovanej 1, aby sa
od nej dozvedela, ako prišlo k podpísaniu Darovacej zmluvy a súčasne sa vyhnúť súdnemu konaniu.
To sa jej žiaľ nepodarilo. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná 2 nemá priaznivý zdravotný stav, boli
jej pred niekoľkými rokmi diagnostikované ochorenia: Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.
Žalovaná 2 je v dôsledku vyššie uvedených diagnóz toho času ľahko manipulovateľná, veľakrát si

nespomenieočomsanapríkladrozprávalasožalobkyňou.Žalovaná2satedavčasepodpisuDarovacej
zmluvy nenachádzala v takom zdravotnom stave, aby bola schopná rozpoznať o aký právny úkon ide s
následným dosahom voči ostatným deťom. Okrem toho Darovacia zmluva ako právny úkon je v rozpore
s dobrými mravmi, keď žalovaná 1 hrubo zneužila ovplyvniteľnosť matky a jej zdravotný stav vo svoj
prospech a pod istým druhom nátlaku ju primäla k podpisu Darovacej zmluvy v rozpore s jej skutočnou

vôľou. Žalovaná 2, zrejme zo strachu, žalobkyni o predmetnej Darovacej zmluve pred jej uzatvorením
nič nepovedala. Darovacia zmluva bola uzatvorená žalovanou 2 ako osobou, ktorú zdravotný stav robil
na takýto právny úkon nespôsobilou. Žalobkyňa poukázala na to, že na tomto určení má naliehavý
právny záujem, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne a jej právne postavenie
by sa stalo neistým. Je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou, žalovanou

1 a žalovanou 2, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, a ktorý nemožno inými právnymi
prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Žalobkyňa a žalovaná 1 sú
súrodenci, neopomenuteľní dedičia. Žalovaná 1 v minulosti dostala od žalovanej 2 a vtedy ešte aj
otca nehnuteľnosť – byt v F., m.č. G. s príslušenstvom, zapísaný na LV č. XXXX. Žalovaná 2 bola
predpodpisomDarovacejzmluvypodielovouspoluvlastníčkouspoluvlastníckehopodieluNehnuteľností,

pričom po ich darovaní žalovanej 1 by sa de facto dosiahol stav, že žalobkyňa po smrti matky
nenadobudne nič. Určením neplatnosti Darovacej zmluvy bude vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam
svedčiť stále v prospech žalovanej 2, pričom v prípade jej úmrtia budú rovným dielom prededené medzi
žalobkyňu a žalovanú 1, čím bude zabezpečená ochrana vlastníckeho práva aj žalobkyne ako dcéry
žalovanej 2 ako neopomenuteľného dediča. Uzavretie darovacej zmluvy a následný prevod vlastníckeho

práva k spoluvlastníckemu podielu z vlastníctva žalovanej 2 do vlastníctva žalovanej 1 by mal významný,
priamy a negatívny dopad na právne postavenie a majetkové práva žalobkyne a jedine určením, že
darovacia zmluva je neplatná, sa odstráni právna neistota žalobkyne.

3. Žalované 1 a 2 prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.01.2024 uviedli,

že žalobu považujú za zjavne nedôvodnú (§ 138 CSP), navrhujú ju zamietnuť a priznať im náhradu
trov konania. Žalovaná 2 v darovacej zmluve a dohode o zriadení vecného bremena realizovala a
prejavila svoju vôľu, jej úkon bol slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Dôvody, o ktoré žalobkyňa
opiera svoje tvrdenia sú skreslené, účelové a niektoré doslova vymyslené. Žalobkyňa nemusela byt'informovaná o vkladovom konaní, ani o zámere žalovanej 2 uzatvoriť darovaciu zmluvu. Darovanie
je slobodná vôľa darcu. Nie je povinný svoje rozhodnutie prerokovať s inou osobu či žiadať o súhlas
alebo povolenie nakladať so svojim majetkom. Spolunažívanie žalovaných 1 a 2 nepredstavuje pre

žalovanú2žiadnerizikoakosatosnažívykresliťžalobkyňa.Spolunažívaniesostaršímiosobamiprináša
svoje špecifiká, vznikajú nezhody, no rozhodne nespôsobujú žalovanej 2 traumy, či ohrozenie na živote.
Nie je pravdou, že žalobkyňa navrhovala bývanie žalovanej 2 u nej. Prakticky by to nebolo možné,
nakoľko žalobkyňa je neustále pracovne vyťažená. Žalované bývajú spolu v byte, ktorý žalovaná 1
nedostala darom, ale si ho v roku 1998 kúpila. V byte žil do svojej smrti aj O. P. E. manžel žalovanej

2 a otec žalobkyne a žalovanej 1. Tak ako žalovaná 1 poskytuje pomoc a opateru matke (žalovanej
2), poskytovala pomoc aj svojmu otcovi do jeho smrti. Rodičia a aj žalovaná 1 intenzívne pomáhali
žalobkyni a jej rodine či už finančne alebo osobne. Vnúčatá boli podporované, dostali peniaze na
zahraničné štúdia, žalované 1 a 2 často opatrovali a starali sa o deti žalobkyne. Žalobkyňa nemá
dôvod cítiť sa opomenutá. Žalobkyňa popisuje zdravotný stav žalovanej účelovo v hrubom rozpore s
realitou. Žalovaná 2 je 88 ročná osoba, ktorá samozrejme má zdravotné problémy. Navštevuje viacerých

odborných lekárov. Trpí cukrovkou, má Parkinsonovu chorobu, ochorenie dolných končatín, ale v
žiadnom prípade netrpí Alzheimerovou chorobou (nie je ani v lekárskej správe predloženej žalobkyňou).
Túto chorobu si žalobkyňa vymyslela. Ošetrujúci lekár žalovanej 2 v správe jasne vyjadril lekársky
názor, že vôľové vlastnosti žalovanej 2 sú v poriadku a je ochotný svoj názor potvrdiť ďalšou správou.
Pretože žalobkyňa v žalobe vykresľuje svoju matku ako nesvojprávnu osobu, čo sa jej hlboko dotklo

a urazilo, rozhodla sa absolvovať odborné vyšetrenie u psychiatra, ktorý v správe uviedol, že očný
kontakt je zachovaný, na otázky odpovedá adekvátne, dostatočne informatívne, aj keď stručnejšie,
uvedomujesizmyselotázok,rečjeprimeranéhotempaihlasitosti,gramatickysprávna,artikuláciadobrá,
rozumie kladeným otázkam, situácii, v ktorej sa nachádza, vedomie bez kvalitatívnej a kvantitatívnej
poruchy. Poruchy vnímania nepriekazné, bez suicidálnych myšlienok a tendencií, obsahy zametané na

reaktívny moment (uvedomuje si svoje rozhodnutie), aktivita veku primeraná, osobnosť bez známok
psychotickej alterácie. Zo správ lekárov jasne vyplýva, že žalovaná 2 si uvedomuje svoje konanie, koná
vedome. Žalované ďalej uviedli, že žalobkyňa hoci je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností, o dom
a záhradu vo K. L. A. nejaví záujem. Neprispieva na údržbu a chod domu, nezaujíma sa o platby ako
je daň z nehnuteľnosti, poplatok za odvoz odpadu, poistenie domu. Starostlivosť žalobkyne o rodičov

bola minimálna a sporadická. V podstate len, keď nemohla ísť na vyšetrenie so žalovanou 2 jej dcéra
žalovaná 1 bola o sprievod požiadaná žalobkyňa. Niekedy sa žalobkyňa neozvala mesiac, dva, ani
na Vianoce, Nový rok, otec aj matka to ťažko niesli. Rodičia bývali pozvaní na narodeninové oslavy
k žalobkyni. Občas žalobkyňa vezme žalovanú 2 k vnučke do A., raz bol výlet do Q. cca pred troma
rokmi. Spolužitie so staršou osobou je náročné. Keď sa občas žalovaná 1 posťažovala na matku, reakcia

žalobkyne bola, že ostáva len jedna možnosť, dať matku do domova dôchodcov. V júni 2023 sa odohrala
udalosť, po ktorej sa žalovaná 2 rozhodla podarovať nehnuteľnosti žalovanej 1. Žalobkyňa telefonovala
žalovanej 2, že potrebuje uskladniť pneumatiky v predmetnom dome na Záhorí, príde po matku a pôjdu
spolu. Žalovaná 1 požiadala žalobkyňu, aby išli na dom na druhý deň doobeda nakoľko bolo v daný deň
horúco a pre matku je také počasie obťažujúce. Žalobkyňa sa nahnevala, že nemôže ísť ako chcela,

osočila sa na žalovanú 1 a matke povedala, že ju a sestru k svojmu životu nepotrebuje. Žalovanej 2
sa vyhlásenie dcéry hlboko dotklo a sklamala ju. Na základe dvoch výrokov - dať matku do domova,
a že ju nepotrebuje k životu sa žalovaná 2 utvrdila v tom, že podarovanie Nehnuteľnosti na Záhorí
žalovanej 1/ je správne rozhodnutie a svoju vôľu realizovala. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalovaná
2 rozhodla podarovať nehnuteľnosti žalovanej 1 je skutočnosť, že žalovaná 1 sa o nehnuteľnosti

stará, zabezpečuje údržbu, opravy, trávi tam čas so žalovanou 2. Ide o rodičovský dom žalovanej 2,
ktorý nadobudla po svojich rodičoch a časť nehnuteľnosti vlastnila spolu s manželom, ktorý tam tiež
rád trávil čas. Manžel žalovanej 2 a otec žalobkyni a žalovanej 1 spísal závet, v ktorom vyjadril svoju
vôľu a svojej manželke odkázal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok garáž v F. (medzičasom darované
žalovanej 1) a Nehnuteľnosti vo K. L. A.. V dedičskom konaní žalobkyňa závet otca nerešpektovala

a uplatnila si zákonné právo neopomenuteľného dediča (dieťa poručiteľa), čím nadobudla podiel 1/36
k Nehnuteľnostiam. Žalovaná 1 nededila, rešpektovala závet poručiteľa. Žalobkyňa ešte v dedičskom
konaní poukázala na dar hodnoty, ktorý nadobudla žalovaná 1 od poručiteľa ( garáž uvedená v závete)
a žiadala, aby bol žalovanej l dar započítaný do jej podielu. Pred poslednými Vianocami 2023 žalovaná
2 zavolala žalobkyni, chcela jej popriať pekné sviatky. Žalobkyňa matku ani poriadne nepustila k slovu,

hrubo jej vynadala, spýtala sa prečo jej volá a povedala, že ona s nimi skončila (s matkou aj sestrou)
a hovor ukončila. Naliehavý právny záujem žalobkyne smeruje len k jedinému - bod 6. ods. 3 žaloby,
kde je zhrnutá obava žalobkyne citujeme: „Po ich darovaní žalovanej 1 by sa de facto dosiahol stav, žežalobkyňa po smrti matky nenadobudne nič.” Zo znenia žaloby možno nadobudnúť presvedčenie, že
problémom nie je, že žalovaná 2 uzatvorila Darovaciu zmluvu, ale že ju neuzatvorila aj so žalobkyňou.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že po smrti otca jej mama (žalovaná 2) navrhla, že jej Nehnuteľnosť -
dom vo K. L. A. daruje a sestre (žalovanej 1) netreba o tom hovoriť. Žalobkyňa s takýmto spôsobom
riešenia vyjadrila nesúhlas, nakoľko nechcela robiť veci poza chrbát svojej sestry, pričom zdôraznila, že
nechce postupovať rovnako ako sa voči nej zachovali ohľadne bytu rodičov. Žalobkyňa tiež uvádza, že v
roku 2022 počas návštevy sa jej žalovaná 2 zdôverila s tým, že žalovaná 1 od nej žiada, aby jej dom vo

K. L. A. darovala, čo žalovaná 2 odmietla urobiť pričom všetky vyhotovenia darovacích zmlúv, ktoré jej
predložila žalovaná 2 dala z opatrnosti jej vnukovi – B. C.. Žalobkyňa na žalovanú 2 apelovala, aby, ak by
sa v budúcnosti podobná situácia opakovala, sa s ňou alebo s vnukom vopred poradila. Žalobkyňa tiež
poukázala na účelové konanie žalovanej 1, a teda nato, že žalovaná 1celkom zjavne účelovo, po podaní
žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v jej prospech, zriadila v prospech žalovanej 2 vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu č. 11 nachádzajúcom sa na H. R. J.

X K. F., ktorý žalovaná 1 v roku 1999 dostala od žalovanej 2 a otca žalobkyne a žalovanej 1. Žalobkyňa
vyjadruje svoju obavu nad skutočnou slobodnou vôľou a možnosťou jej prejavu žalovanej 2, keď už zo
samotného vyjadrenia k žalobe vyplýva, že žalovaná 1 hovorí za žalovanú 2, ktorá je pod sústavnou
kontrolou žalovanej 1, pričom v poslednej dobe situácia vyeskalovala do tej miery, že žalobkyňa nemôže
žalovanú2bezprítomnostižalovanej1aninavštíviťalebosňoutelefonovať.Žalovaná2nepoprela,žeby

mala byť k podpisu darovacej zmluvy zmanipulovaná. Toto popretie za žalovanú 2 vo vyjadrení k žalobe
prezentuje opäť len a výlučne žalovaná 1. Pri konflikte medzi rodičmi a žalovanou 1 a jej priateľom, pri
ktorom bola aj žalobkyňa v roku 2018 vyšlo najavo, že 4-izbový byt na H. R. K. F. nevlastnia rodičia už
od roku 1999, kedy ho dali žalovanej 1. Žalobkyni sa uvedené zistenie dotklo, nakoľko sa o uvedenom
dozvedela v podstate len náhodou a po 20 rokoch. Vtedy sa jej sestra - žalovaná 1 spýtala rodičov či jej

o uvedenom nepovedali a tiež, že žalobkyňa dostane dom vo K. L. A., že sa tak dohodli. Byt žalovaná 1
získalaprevodomčlenstvavdružstve.Priodkúpeníbytudosúkromnéhovlastníctvavhodnote48986,54
Sk tieto peniaze žalovaná 1dostala od rodičov. Žalovaná 2 často telefonicky kontaktovala žalobkyňu,
sťažovala sa na hrubé a agresívne správanie žalovanej 1, ktorá ich (vtedy ešte so žijúcim otcom)
vyháňala z bytu a posielala ich bývať do garáže. Rodičia boli z celej situácie nešťastní a chceli získať

byt naspäť. V otázke zdravotného stavu žalovanej 2 žalobkyňa uvádza, že v lekárskych správach z
vyšetrení žalovanej 2 vyplýva, že žalovaná 2 má ...miestami o niečo ťažšia výbavnosť pamäti, najmä
vštepivosť...a ďalej v zázname z 24.5.2023 od A. A. je zrejmé konštatovanie žalovanej 2 ...najviac jej
vadí progredujúca porucha pamäti... Žalobkyňa poukazuje na to, že z predložených lekárskych správ
je zrejmé zhoršovanie pamäti v období od 24.5.2023 do 15.11.2023. Teda záznam z 20.9.2023 nie je

konzistentný so záznamom z 24.5.2023 a ani z 15.11.2023, a tak tvrdenie žalovanej 1 o zdravotnej
kondícii žalovanej 2 nie je jednoznačné. K tvrdeniam žalovanej 1 o tom, že žalobkyňa nejaví žiaden
záujem o dom a záhradu vo K. L. A., neprispieva na chod a údržbu domu, nezaujíma sa o platby spojené
s domom, žalobkyňa uvádza, že v dedičskom konaní po otcovi žalobkyňa zdedila spoluvlastnícky podiel
1/36 k Nehnuteľnostiam vo K. L. A. a odvtedy viackrát riešila havarijnú situáciu domu. Dom má narušenú

statiku z dôvodu chýbajúcej odkvapovej rúry, trhliny v múroch a vadnú vonkajšiu omietku. Žalobkyňa
chcela niekoľkokrát, aby prišiel stav domu posúdil statik, s čím však mama (žalovaná 2) nesúhlasila.
Najmladší syn žalobkyne chcel časť domu odkúpiť, s čím tiež mama nesúhlasila, povedala, že počas
života s domom nechce nič robiť. V zadnej časti domu bolo treba opraviť padajúci múr, o čom bola
žalobkyňa informovaná a na opravu finančne prispela. Doklad o cene za prácu a materiál nedostala.

Niekoľkokrát sa žalobkyňa ako aj jej manžel žalovanej 2 pýtali, či a koľko majú prispieť na poplatky
za elektrinu, vodu, plyn a daň z nehnuteľnosti. Mama odmietala akékoľvek peniaze. Žalobkyňa sa tiež
žalovanej 2 pýtala, či sestra – žalovaná 1 na dom prispieva, povedala, že nie , že všetko hradí sama.
Dom využíva hlavne žalovaná 1 a jej priateľ. Žalobkyňa ho užívala najmä s mamou, a to vtedy keď
sestra– žalovaná 1 odchádzala preč na niekoľko dní a mamu nechala v byte samu. Vtedy najčastejšie

mama kontaktovala žalobkyňu s tým, že žalovaná 1 išla preč a nevie kam a kedy sa vráti a či môže
prísť k žalobkyni. Žalobkyňa zobrala mamu buď do Bernolákova kde s rodinou žije, postarala sa o ňu
alebo išli spolu skontrolovať dom do Vysokej pri Morave, alebo absolvovali nejaký výlet. Vzhľadom ku
správaniu žalovanej 1 k mame žalobkyňa viackrát navrhovala mame- žalovanej 2, aby prišla bývať k
nim do Bernolákova, mala by kľud a priamo prístup do záhrady. S tým však mama nesúhlasila, lebo bola

zvyknutá v byte, v ktorom žila so svojím manželom (otcom žalobkyne), a v ktorom teraz žije so žalovanou
1. Žalobkyňa sa o mame nikdy nevyjadrila spôsobom, že ju chce umiestniť do domova dôchodcov.
Žalobkyňa uviedla, že po podaní žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy žalovaná 1 zakázala
žalobkyni a jej rodine navštevovať žalovanú 2 v byte, ktorý patrí žalovanej 1 a kde žalované spolu žijú.Žalovaná 1 tým, že s rodičmi bývala, celkom zjavne, systematicky a postupne ich primäla k tomu, aby
všetok nehnuteľný majetok postupne previedli na ňu, pričom žalobkyňa sa o týchto krokoch dozvedela
zvyčajne vždy len náhodou a so značným časovým oneskorením.

5.Dňa8.5.2024právnazástupkyňažalovanýchvreplikezopakovala,žežalovaná2lekárskymisprávami
ako od neurológa, tak aj od psychiatričky jasne preukázala, že jej mentálny zdravotný stav je v poriadku
a právny úkon realizovala pri plnom vedomí. Žalovaná 2 si stojí za svojim rozhodnutím podarovať
nehnuteľnosti vo Vysokej pri Morave žalovanej 1. Nerešpektovanie závetu otca žalobkyňou v dedičskom

konaní nemalo súvis s vlastníctvom bytu žalovanou 1 ani s garážou. Žalobkyňa trvala na prededení ako
neopomenuteľný dedič. Na pozemky v L. B. si robila nárok žalobkyňa v celom rozsahu a prededenie v
súlade so zákonom, keď bolo možné niektoré pozemky dediť oboma dedičkami (žalobkyňou aj matkou)
bolo zo strany žalobkyne prijaté s nevôľou. Následne žalobkyňa docielila svoj zámer a zdedený podiel si
nechala od žalovanej 2 podarovať a stodolu zdediť. Mailová správa žalobkyne z roku 2018 (15.09.2018)
potvrdzuje pracovnú vyťaženosť žalobkyne, keď uvádza, že počas pracovného roka sa starať skutočne

môže len v urgentných prípadoch. Jasne deklaruje, že nemá možnosť sa o matku starať a táto situácia
trvá doteraz. Potvrdila tak vyjadrenia žalovanej 1, že žalobkyňa na rodičov a na matku čas nemá.
Poprela, že by žalovaná 2 bola pod sústavnou kontrolou žalovanej 1. Tá je zamestnaná, chodí denne
do práce. Nikdy nebránila žalobkyni, jej manželovi a deťom, aby sa so žalovanou 2 stýkali, čo sa ako
uviedli sporadicky dialo. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby, nepredložila žiadny dôkaz, ktorý

by preukazoval nesvojprávnosť žalovanej 2. Opätovne zdôraznili, že problémom nie je, že žalovaná 2
uzatvorila darovaciu zmluvu, ale že ju neuzatvorila aj so žalobkyňou.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vypočul strany sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX ( č.l. 98) pre katastrálne územie K. L. A. súd zistil, že nehnuteľnosti-
parcela reg. „C“: s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, s parcelným
číslom: XX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, s parcelným číslom: XX/

X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2, a stavby: rodinný dom postavený na
pozemku s parcelným číslom XX/X, súpisné číslo: XXX, garáž postavená na pozemku s parcelným
číslom XX/X, hospodárska budova postavená na pozemku s parcelným číslom XX/X, sú v podielovom
spoluvlastníctve žalovanej 2 o veľkosti podielu XX/XX k celku a žalobkyne o veľkosti podielu 1/36 k celku.

8. Z darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2023 súd zistil, že žalovaná 2 ako darkyňa prejavila vôľu previesť
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XX k Nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese: A., obec: K. L. A., katastrálne územie: K. L. A., zapísaným na liste vlastníctva č. XX na žalovanú
1. V článku III. Zriadenie vecného bremena, bod 3.1. Darovacej zmluvy bolo uvedené, že obdarovaná
zriaďuje v prospech darkyne a oprávnenej z vecného bremena vecné bremeno k spoluvlastníckemu

podielu 35/36 k celku na prevádzaných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre
k.ú. K. L. A., pričom obdarovaná ako povinná z vecného bremena má povinnosť pre darkyňu ako
oprávnenú z vecného bremena poskytovať požadované služby ako poskytovať stravu, ošatenie,
doprovod na lekárske vyšetrenia a iné oprávnenou požadované úkony. Medzi stranami nebolo sporné,
že predmetnou Darovacou zmluvou žalovaná 2 previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XX

naNehnuteľnostiachnažalovanú1.Zuvedenéhodôvoduneboloanipotrebné,abysisúdtútoDarovaciu
zmluvu vyžiadal z Okresného úradu A., katastrálny odbor.

9. Z rozhodnutia Okresného úradu A., katastrálny odbor Č. K./XXXX zo dňa 31.07.2023 súd zistil, že
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena podľa Darovacej zmluvy Okresný

úrad A., katastrálny odbor prerušil s tým, že nedostatky návrhu je potrebné odstrániť v lehote 30 dní.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vecné bremeno nie je možné zriadiť na Nehnuteľnostiach,
nakoľko darkyňa je vlastníčkou predmetných parciel len v podiele 35/36 a vlastníčkou podielu X/XX je
B. C., ktorá nie je účastníčkou zmluvy.

10. Z Dodatku č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 13.09.2024, ktorý uzavreli žalovaná 1 a žalovaná 2
vyplýva, že sa ním vypustil článok III. Darovacej zmluvy, teda Zriadenie vecného bremena.11. Rozhodnutím Okresného úradu A., katastrálny odbor zo dňa 03.10.2023, bolo konanie o návrhu na
vklad podľa Darovacej zmluvy prerušené, pretože dňa 22.08.2023 bola Okresnému úradu A., katastrálny
odbor doručená žaloba o určenie neplatnosti predmetnej Darovacej zmluvy. Okresný úrad tak konanie

prerušil pre novú okolnosť (súdny spor) do právoplatného rozhodnutia súdu.

12. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súbornom stanovisku zo dňa 27.11.2024
uviedla, že vôľou žalovanej 2 v čase uzavretia Darovacej zmluvy z 06. 07. 2023 bolo vyhovieť dcére
žalovanej 1, aby po jej smrti sa stala vlastníčkou rodinného domu s priľahlými plochami (v rozsahu XX/

XX) v obci K. L. A.. Odplatou mala byť doživotná povinnosť žalovanej 1 zaopatriť jej matku (žalovanú 2).
Zmluva sa teda obsahovo skladá sa z dvoch častí: darovacej zmluvy a zaopatrovacej zmluvy. Darovacia
časť je zjavne právny nástroj, ktorý zvolila právna zástupkyňa p. A. E. G. ako nahradenie skutočnej vôle
p.I.E.,smerujúcejkzávetu.Zaopatrovaciačasťzmluvyjetedaodplatazatakétomajetkovézvýhodnenie
jednej dcéry oproti druhej. Nakoľko „darovacia časť“ zmluvy zo dňa 06. 07. 2023 je odplatná, robí
celú zmluvu zo zákona absolútne neplatnou (§ 628 ods. 1 OZ). Poukázala na existenciu vzájomnej

podmienenosti v darovacej /zaopatrovacej zmluve čo spôsobuje, že dar nie je bezodplatný – kontrakt
je neplatný (NS SR sp. zn. 3 Cdo 302/2009 z 24. februára 2011). Prenos vecného bremena na inú
nehnuteľnosť nič nemení na právnej podstate odplatnosti zmluvy z 06.07.2023. Vôľa žalovanej v prvom
rade, ako je manifestovaná v zmluve z 06. 07. 2023 touto zmluvou dosiahnuť vydedenie druhého
potomka p. I. E. (žalobkyne) obchádza zákon (§ 469a OZ). Aj z tohto dôvodu je inkriminovaná zmluva

neplatná. Pokiaľ by predmetné darovanie bolo zo strany žalovanej 2 cielené na vydedenie jej dcéry
- žalobkyne, ako aj jej troch potomkov, také ujednanie svojimi dôsledkami neguje kogentnú zákonnú
úpravu dedičského práva. Také „darovanie“ treba preto podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. vyhlásiť za
absolútne neplatné pre obchádzanie zákona (II. ÚS ČR 119/2001). K formálnym aspektom podanej
žaloby žalobkyňa uviedla, že žalobu na určení neplatnosti právního úkonu (typicky darovací smlouvy),

může podat i osoba, jež nebyla stranou smlouvy. Úspěch takové žaloby je ovšem podmíněn tím, že
určení existence tohoto právního vztahu, jehož subjektem je třetí osoba, ovlivní právní postavení žalobce
vůčižalovanému(Rc61/2001).Vneposlednomradežalobkyňapoukázalaajnarozporkonaniažalovanej
1 s dobrými mravmi. Žalovaná 1 sa na pojednávaní dňa 12. 11. 2024 jasne vyjadrila a potvrdila, že to
ona cielenie a úmyselne zamedzuje kontakt (osobný, telefonický, poštový, mailový, a pod.) zo strany

širšej rodiny. Takéto konanie zo strany žalovanej 1 je jasným porušením ústavných práv žalovanej 2,
zakotvených v čl. 19 ods. 2 a čl. 22. Ústavy SR. Zásah do týchto základných ľudských práv umocňujú
dva faktory, a to, že svojim správaním žalovaná 1 manipuluje s osobou vo vysokom veku (žalovaná 2
má aktuálne 89 rokov) a že týmto konaním doslova „rozbíja“ vzťah medzi matkou a dcérou B. C.. Takéto
manipulatívne a zlomyseľné správanie je v modernej demokratickej spoločnosti zavrhnutiahodné a

nesmiemubyťposkytnutáprávnaochrana.NakoľkojeDarovaciazmluvazodňa06.07.2023výsledkom
zlomyseľného a manipulatívneho správania žalovanej 1 je zmluva absolútne neplatná pre rozpor zo
zákonom (dokonca na ústavno-právnej úrovni). Žalobkyňa má za to, že žalovaná 2 je pri svojich čoskoro
89-rokoch veku dostatočne orientovaná, vnímavá a racionálne uvažujúca, aj keď na pojednávaní dňa
12.11.2024 už pôsobila mierne zmätene a miestami nereagovala náležite, ale to mohlo byť spôsobené

najmä odobratím načúvacieho zariadenia, bez ktorého žalovaná nepočuje. Žalobkyňa preto berie svoj
návrh na znalecké skúmanie duševnej spôsobilosti žalovanej 2 späť.

13. Právna zástupkyňa žalovaných vo vyjadrení zo dňa 13.01.2023 opätovne namietala nedôvodnosť
žaloby. Poukázala, že na pojednávaní dňa 12.11.2024 sa žalovaná 2 nijakým svojim vyjadrením

nezmienila, žeby bola k darovaniu zmanipulovaná a ovplyvnená, jasne sa vyjadrila, že išlo o jej vôľu.
Že k nátlaku na žalovanú 2 nemohlo prísť svedčí aj to, že darovacia zmluva bola pripravená v roku
2020 a bola podpísaná v roku 2023. Asi ťažko uveriť, že by žalovaná 1 pôsobila na žalovanú 2 tri roky
a presviedčala ju o nutnosti podpísať darovaciu zmluvu. Taktiež namietala aktívnu vecnú legitimáciu
žalobkyne, ktorá by ju oprávňovala uplatňovať svoje domnelé právo. Žalobkyňa nebola účastníkom

darovacej zmluvy. Neplatnosti zmluvy sa domáha len z pozície neopomenuteľného dediča (domnelého
dediča, pretože žalovaná 2 žije), a že darovaním by sa dosiahol stav, že žalobkyňa po smrti matky
nenadobudne nič a určením neplatnosti zostane zachované vlastnícke právo žalovanej 2, pričom po
jej úmrtí budú dediť rovným dielom žalobkyňa a žalovaná 1. Absencia právnych ustanovení, o aké
hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia svoj žalobný návrh opiera, hoci bola na precizovanie

žaloby opakovane vyzývaná sudkyňou, poukazuje na nedôvodnosť žaloby. Žalobkyňa len abstraktne
vyjadruje, že sa dožaduje určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Vyjadrenie žalobkyne na
pojednávaní dňa 12.11.2024 „nepáčil sa mi spôsob darovania, za akých okolností darovanie prešlo,
ako aj to, že sestra dostala všetko a ja mám byť vydedená a neviem z akého dôvodu”, jej nedávaprávo domáhať sa súdnou cestou určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej účastníčkou
nebola. Všetky uvádzané dôvody nelegitimujú žalobkyňu k podaniu žaloby. Tiež poukázala na to, že
citácie a výroky z iných súdnych rozhodnutí, na ktoré žalobkyňa poukázala nie je možné aplikovať na

predmetné konanie, nakoľko sa v nich rozhodovalo o iným predmetoch konania napr. rozhodnutie NS
SR Č.k. 3Cdo 302/2009 (dedičský spor), Či II. ÚS 119/01 Nález Ústavního soudu ČR (zmluva o pôžičke
a záložná zmluva). Žalobkyňa síce v podaní zo dňa 27.112024 poukazuje na judikát NS ČR R 61 /2001,
avšak z jeho znenia jasne vyplýva, že pre podanie žaloby žalobkyňa nie je vecne aktívne legitimovaná,
pretože nebola účastníčkou darovacej zmluvy a tiež nie je v postavení dediča, ktorý sa domáha svojich

dedičských práv, pretože matka (žalovaná 2) stále žije.

14. Súd po vykonaných výsluchoch strán sporu oznámil, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dokazovanie
vykonaním výsluchov svedkov a prehratím zvukovej nahrávky nevykoná a túto skutočnosť na
pojednávaní odôvodnil. Dôvodom nevykonania ďalšieho dokazovania je hospodárnosť konania, keďže
tieto nemohli ovplyvniť výsledok sporu (zamietnutie žaloby pre nedostatok procesných podmienok).

15. V rámci právneho stavu veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

16. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

17. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

22.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

24. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

25. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, ak súd rozhodol o neplatnosti

právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

26. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná.

27. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že medzi I. E., D. J., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom H. XXXX/X,
XXXXXF.,(žalovanou2)akodarkyňouaoprávnenouzvecnéhobremenaaG.E.,D.E.,nar.XX.X.XXXXtrvalebytomH.XXXX/X,XXXXXF.,(žalovanou1)akoobdarovanouapovinnouzvecnéhobremenabola
dňa 06.07.2023 bola uzatvorená Darovacia zmluva, ktorou žalovaná 2 prejavila vôľu darovať žalovanej
1 vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XX k Nehnuteľnostiam v k.ú. K. L. A..

Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti tejto zmluvy.

28. V prvom rade tak bolo úlohou súdu posúdiť, či žaloba o určenie neplatnosti Darovacej zmluvy je
prípustná podľa § 137 CSP. Žalobkyňa nekonkretizovala či sa domáha určenia práva alebo určenia
právnej skutočnosti, uviedla iba, že ju zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,

že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem.

29. Určovacia žaloba v zmysle Civilného sporového poriadku má preventívny charakter. Predovšetkým
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, resp.
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi

účastníkmi (stranami sporu). Žalovaná 1 doposiaľ nenadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na
základe podpísanej Darovacej zmluvy podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Darovacia zmluva
je síce právnym dôvodom prevodu, sama však prevod vlastníctva nespôsobuje, preto žaloba o určenie
vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP neprichádza do úvahy. Žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu –Darovacej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.

30. Zákonodarca v § 137 CSP, písm. c) a d) CSP nanovo upravil prípustnosť určovacích žalôb a takáto
žaloba je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa
názoru súdu je takýmto osobitným predpisom § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a
ozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(Katastrálnyzákon),podľaktoréhoaksúdrozhodol

o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto
právna zmena týka. Okresný súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/71/2022 – 156, konkrétne: „Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p.

neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu výslovne (explicitne) pripúšťajúcu možnosť podania
žaloby o určenie právnej skutočnosti ale postačuje, podľa názoru odvolacieho súdu, ak prípustnosť
takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení nepriamo (implicitne), teda ak existuje určité
zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej
skutočnosti. ...Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa

aktuálnej právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po
zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho
úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy
môže byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p., a teda môže
byť výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia. Ust. § 34 ods.

2 Katastrálneho zákona je preto potrebné považovať za osobitný predpis vo vzťahu k § 137 písm. d)
C.s.p.“ Na základe uvedeného preto okresný súd považoval žalobu žalobkyne za prípustnú.

31. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o
ktorých sa koná. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo, v každom štádiu konania a aj

v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho
vždy vedie k zamietnutiu žaloby.32. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacia
zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na
strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne

legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy. V posudzovanom
spore nepochybne účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, žalobkyňa
nie je, preto nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností a preto nemá v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu.

33.Žalobkyňaargumentovala,žejeosobou,ktorámánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,
keď uvádzala, že: i) ona a žalovaná 1 sú súrodenci, neopomenuteľní dedičia, ii) žalovaná 1 v minulosti
dostala od žalovanej 2 a vtedy ešte aj otca nehnuteľnosť – byt v F. m.č. G. s príslušenstvom, zapísaný
na LV číslo XXXX, iii) žalovaná 2 bola pred podpisom Darovacej zmluvy podielovou spoluvlastníčkou
spoluvlastníckehopodieluNehnuteľnostípričompoichdarovanížalovanej1bysadefactodosiaholstav,
žežalobkyňaposmrtimatkynenadobudnenič,iv)určenímneplatnostiDarovacejzmluvybudevlastnícke

právo k Nehnuteľnostiam svedčiť stále v prospech žalovanej 2, pričom v prípade jej úmrtia budú rovným
dielom prededené medzi žalobkyňu a žalovanú 1, čím bude zabezpečená ochrana vlastníckeho práva
aj žalobkyne ako dcéry žalovanej 2 ako neopomenuteľného dediča. Žalobkyňa má za to, že prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu z vlastníctva žalovanej 2 do vlastníctva žalovanej 1 by
mal významný, priamy a negatívny dopad na právne postavenie a majetkové práva žalobkyne, a jedine

určením, že Darovacia zmluva je neplatná sa odstráni právna neistota žalobkyne.

34. Súd sa s predmetnou argumentáciou žalobkyne nestotožňuje. V zásade platí, že neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať s úspechom i tá osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou napadnutej
zmluvy, ale len ak bola takýmto právnym úkonom na svojich právach dotknutá. Žalobkyňa, ktorá nebola

účastníčkou napadnutej Darovacej zmluvy, nebola touto zmluvou nijako dotknutá, pretože predmetný
právny úkon sa jej práv k Nehnuteľnostiam (k podielu 1/36) nijako nedotýka a určenie jeho neplatnosti
nijako neovplyvní jej postavenie voči žalovaným. Vyhovenie žalobe by právne postavenie žalobkyne
nijako nezmenilo. Ak by k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1 nedošlo a spoluvlastníčkou podielu
35/36 k Nehnuteľnostiam by zostala naďalej žalovaná 2 nič by jej nebránilo podľa svojej vôle disponovať

svojim spoluvlastníckym podielom (§ 123 Občianskeho zákonníka) a tento znovu počas života previesť.
Žaloba žalobkyni nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho
postavenia a táto žaloba nie je ani zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Žalovaná 2 ako
matka môže slobodné disponovať so svojím vlastníctvom, previesť ho, či na dcéru alebo na inú osobu,
za odplatu alebo bezodplatne. Nie je možné dosiahnuť ani to, že by vyhovením tejto žalobe sa zabránilo

tomu, aby žalobkyňa bola ako neopomenuteľná dedička ukrátená na svojich právach. Táto žaloba
nenahrádza nároky, ktorých sa môže podľa zákona domáhať iba dedič. Žalobkyňa nie je v postavení
dediča, ktorý sa domáha svojich dedičských práv, pretože žalovaná 2 stále žije. Uplatňovanie nárokov
neopomenuteľného dediča je v tomto prípade predčasné.

35. Žalobkyňou zvolená určovacia žaloba jej nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe
dosiahnutia zmeny jej právneho postavenia. Určenie Darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu
by totiž nemalo za následok, to, že by žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel, ktorý sa stal
predmetom Darovacej zmluvy a ani to, že v prípade úmrtia žalovanej 2 by boli Nehnuteľnosti rovným
dielom prededené medzi žalobkyňu a žalovanú 1. Ak by sa návrhu žalobkyne vyhovelo a určenie by

spôsobilo zachovanie súčasného stavu, resp. stav, aký existoval pred uzavretím Darovacej zmluvy,
darkyňa ako vlastník by mohla opätovne slobodne disponovať so svojím vlastníctvom ešte za života
alebo pre prípad smrti.

36. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne a po vecnej stránke žalobu nepreskúmaval.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalované
mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. S poukazom na zásadu úspechu vo veci, súd priznal žalovaným nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,

možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je vtakom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).