Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219203946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, A., zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlo
Idanská 17, Košice, o zaplatenie 9.044,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. K2-22Csp/131/2019-232 zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.034,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.205,99 eur od 20.03.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 1.1.2018 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.1.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od
16.2.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.3.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy
500 eur od 16.4.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.5.2018 do zaplatenia, 5 % ročne

zo sumy 500 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.7.2018 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.8.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.9.2018 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od
16.11.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.12.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy
500 eur od 16.1.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.2.2019 do zaplatenia, 5 % ročne
zo sumy 328,59 eur od 16.3.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.) v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 99,78% ( výrok III.)

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
IČO: 35815256, domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného plnenia titulom neuhradených faktúr
za dodaný zemný plyn s tým, že strany sporu uzatvorili dňa 07.08.2014 zmluvu o združenej dodávke
plynu v domácnosti, v súvislosti s ktorým zmluvným vzťahom žalobca vystavil žalovanému za dodaný
plyn faktúry a následne opravné faktúry, ktoré žalovaný napriek písomnej výzve nezaplatil. Opravné

faktúry dôvodil tým, že odberné miesto žalovaného nebolo v rokoch 2014 až 2016 sprístupňované
k fyzickému odčítaniu, z dôvodu ktorého bolo fakturované cez odhady podľa tzv. typového diagramu
dodávky (náhradný stanovený spôsob), ktoré boli vypočítavané podľa predošlých nízkych spotrieb
odberného miesta nezodpovedajúcimi skutočnosti na meradle. Následne po sprístupnený odbernéhomiesta k odpočtu bola nakumulovaná spotreba spätne prepočítaná cez typový diagram dodávky a
pôvodný podhodnotený odhad bol opravený pri všetkých stavoch.

3. Súd uznesením zo dňa 18.01.2023 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256
z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil do konania nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 53 255 739.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 100
ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 151
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 17 ods. 3, § 64 ods. 2
písm. i), § 69 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 2 písm. b), § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike,
konštatujúc, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom

zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení. V konaní nebolo sporným,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa
plynu v domácnosti dňa 07.08.2014 pre odberné miesto E. F. č. XXX. Pôvodným žalobcom tvrdenú
skutočnosť, že v rokoch 2014-2016 mu nebolo odberné miesto za účelom fyzického odpočtu spotreby

plynužalovanýmsprístupnené,žalovanýnerozporoval.Zuvedenéhodôvodubolažalovanémuúčtovaná
spotreba cez odhad, podľa tzv. typového diagramu dodávky a odberné miesto bolo sprístupnené k
odpočtuaodčítanéažpo06.10.2017sostavom18.873m3.Následnedňa27.02.2018došlokukončeniu
zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného na základe žiadosti o zmenu odberateľa
plynu na odbernom mieste, s konečným stavom meradla 22.535 m3. V konaní taktiež nebolo sporným,

že žalovaný žiadal právneho predchodcu žalobcu o splátkový kalendár žiadosťou zo dňa 15.11.2017.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo sporným premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky
ako aj výška spotreby plynu žalovaného na odbernom mieste E. F. G. XXX a s ňou spojená výška
uplatnenej pohľadávky v tomto spore. Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 15.11.2017 súd posúdil podľa
jej obsahu ako uznanie dlhu zo strany žalovaného ku fakturovanej spotrebe za obdobie 22.08.2014 -

18.10.2017, keďže žalovaný v nej uviedol, že dlží právnemu predchodcovi žalobcu ku dňu žiadosti, t.j. k
15.11.2017 celkovú čiastku vo výške 9.781,28 eur, ktorá vznikla z obchodného styku medzi dodávateľom
a odberateľom zemného plynu pre domácnosť. Podľa súdu tak žalovaný súhlasil s výškou dlžnej
čiastky voči právnemu predchodcovi žalobcu a zároveň sa zaviazal uhradiť svoj záväzok v celkovej
výške 9.781,28 Eur právnemu predchodcovi žalobcu v tam presne špecifikovanej výške splátok ako

aj dátumami splatnosti jednotlivých splátok. Uviedol, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existovala
a špecifikoval zákonnom požadované náležitosti. Konštatoval, že žiadosť o splátkový kalendár má
všetky zákonom vyžadované náležitosti uznania dlhu – a) písomná forma, b) presne určená výška dlhu
9.781,28 eur, c) definícia dôvodu vzniku uznávaného dlhu nezameniteľným a pre strany zrozumiteľným

spôsobom tým, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla z obchodného styku medzi dodávateľom (právnym
predchodcom žalobcu) a odberateľom zemného plynu pre domácnosť (žalovaným), ako aj zákazníckym
číslom 5101625985, d) prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť v špecifikovaných splátkach. K spochybnenej
výške spotreby plynu a tým aj výške uplatnenej pohľadávky žalovaným, ktorý tvrdil, že odberné miesto
neužíval súd uviedol, že vzhľadom na podpísané uznanie dlhu (žiadosť o splátkový kalendár), žalovaný

uznal výšku svojho dlhu tam uvedenú, teda vo výške 9.781,28 eur ku fakturovanej spotrebe za obdobie
22.08.2014 - 18.10.2017. Nakoľko žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, neuniesol
dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, t.j. o neexistencii dlhu v čase jeho uznania, a preto
súd vychádzal z toho, že dlh v čase jeho uznania existoval. Vo vzťahu k premlčaniu nároku konštatoval,
že pohľadávka žalobcu za obdobie 22.08.2014 - 18.10.2017 nie je premlčaná, keďže k uznaniu dlhu

došlo dňa 15.11.2017 a žaloba podaná dňa 04.05.2019 bola včas, nakoľko právo sa premlčuje za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Žalovaný uznal dlh vo výške 9.781,28 eur, pričom žalobca si
žalobou uplatňoval z uvedeného dlhu len sumu 7.828,59 eur, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
Pohľadávku žalobcu za obdobie 19.10.2017 - 27.2.2018 súd posúdil podľa zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike a ustanovení § 52 a nasledujúcich OZ. Právny predchodca žalobcu žalovanému za

obdobie od 19.10.2017 do 27.02.2018 vystavil vyúčtovaciu faktúru číslo 7417942944, s počiatočným
stavom meradla 18.873 m3 (v nadväznosti na vyúčtovaciu faktúru číslo 7401252049 i opravnú faktúru
číslo 7401252739) a s konečným stavom meradla 22.535 m3, ktorou si vyúčtoval nedoplatok vo výške
1.205,99 Eur. Tento stav meradla bol evidovaný aj v žiadosti žalovaného o zmenu odberateľa plynuna odbernom mieste zo dňa 26.02.2018. Žalovaný spochybňujúci takúto vysokú spotrebu plynu na
preukázanie svojich tvrdení neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy čím neuniesol dôkazné bremeno a H.
nepreukázal úhradu tohto nedoplatku. Súd preto dospel k záveru, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná a

zaviazal žalovaného aj na úhradu sumy 1.205,99 Eur. Nárok žalobcu na náhradu vynaložených nákladov
za vystavenie a zaslanie upomienky vo výške 10 Eur spolu s úrokmi z omeškania súd zamietol, nakoľko
žalobca v súvislosti s týmto poplatkom nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz odôvodňujúci zaplatenie
tohto poplatku za upomienku. Zároveň dodal, že tento poplatok je zrejme súčasťou Cenníka, pričom súd
opakovanevobdobnýchprípadochkonštatovalžetietoneboliindividuálnedojednanéauplatnenímtohto

nároku dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil včas, dostal sa tak
do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok dohodnutých v uznaní dlhu (žiadosti o splátkový
kalendár), t.j. od 16-teho dňa toho ktorého mesiaca roku 2018 a 2019 a pri sume 1.205,99 Eur odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7417942944, t.j. od 20.03.2018 do zaplatenia vo výške 5 %.

Pri splátke splatnej dňa 15.12.2017 vo výške 500 Eur (vyplývajúcej zo žiadosti o splátkový kalendár),
súd viazaný žalobným návrhom nepriznal úroky z omeškania od 16.12.2017, ale od 1.1.2018, nakoľko
žalobca žiadal tieto priznať od uvedeného dátumu.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalobca

bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 9.034,58 Eur. Súd tak priznal žalobcovi pri pomernom rozdelení
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 99,78% (99,89 % - 0,11 %).

6. Proti uvedenému rozsudku vo výrokoch I. a III. podal žalovaný odvolanie uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Poukázal na to, že účastník konania má právo

na riadne odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zreteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky. Podklady priložené k žalobe považoval za nepreukazné v tom, že by
žalovaný mal na uvedenom odbernom mieste, ktoré celý rok neužíval, takú veľkú spotrebu plynu.
Vyčíslenie podľa typového diagramu odôvodnené pôvodným žalobcom nesprístupnením odberného
miesta k fyzickému odčítaniu, nepovažoval za reálne tvrdenie, nakoľko meradlo je sprístupnené cez

otvor v objekte po celý rok, o čom predložil súdu fotografie odberného miesta. Namietal, že žiadosť
osplátkovýkalendárnepodpísalanikdyžalovanúpohľadávkuneuznal.Uviedol,žejehoprávnyzástupca
sa dňa 12.03.2024 musel zúčastniť pojednávania na ŠTS Pezinok, kde mal ako obhajca povinnú
obhajobu. Namietol nevykonanie dokazovania navrhnutého v podanom odpore. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov

celého konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

7.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuvyjadrilstotožneniesasnapadnutýmrozsudkom.Navrholnapadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

9. Rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, v tomto
výroku nadobudol právoplatnosť v zmysle § 367 ods. 2 CSP, a preto v tejto časti nebol v odvolacom

konaní preskúmavaný.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska

odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP ako aj
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2025 o 10:25 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá

odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

16. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia

skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz ,ktorý

je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

17. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom nato, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je možné vnímať ako reálnu vadu
rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Prípustnosť
tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že

novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie
nemohol použiť bez vlastnej viny.

19. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

20. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených žalovaným
uplatnených odvolacích dôvodov nie je v danom prípade naplnený.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Súd svoje úvahy,
ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku s poukazom na zistený skutkový
stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy

súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď
na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
posúdenia odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v zmysle § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za porušujúce právo žalobcu na spravodlivý
proces. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti

napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových
zistení) ani právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať rozhodnutie v
danom spore v prospech žalovaného. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná
vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). So zreteľom na to, že odôvodnenie a
rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

s ktorými sa stotožňuje, ako i s ohľadom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale
ibanatienámietky,ktorémajúpodstatnývýznamprerozhodnutieodanomopravnomprostriedku,zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:23. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

26. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou,

podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má
povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Uvedená
zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne
vecou strán sporu a iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde.
Povinnosťou súdu je posúdiť relevantnosť tvrdených skutočností v spojitosti s predloženými dôkazmi,

nie vyhľadávať, či skúmať, ktorý z predložených dôkazov má uplatnený nárok preukázať. V súlade
s uvedeným, procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, resp. aj za nesplnenie dôkaznej
povinnosti stranou je jej neúspech v konaní. (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.
decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011).

28. Pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného
postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú, inštitucionálne
prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť
k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. V ustanovení § 150 CSP je zakotvená
tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesná povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými

prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Koncentrácia konania

predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí
jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom
arbitrárneho poriadku.

29. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Popretie

skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154). Z
ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených
v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových
tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako

skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k § 150).
Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových
tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je
úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým

stavom tvrdeným protistranou.

30. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu. Bolo preto
v záujme žalovaného, v konaní kvalifikovane zastúpeného advokátom, aby mal súd prvej inštancie
k dispozícii všetky skutočnosti/tvrdenia ako i dôkazy potrebné na uskutočnenie podrobného vecného

preskúmania dôvodnosti nároku už pred prvým pojednávaním vo veci.

31. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu žalobcom žalobou uplatnenej
pohľadávky kvalifikovaným spôsobom nepoprel. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia popierajúcetvrdenia protistrany. Pričom je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu
žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť
skutkové tvrdenia, preto sú skutkové zistenia súdu limitované tým, čo strany tvrdia. Skôr ako súd v

sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné
aktorésúnesporné.Aksúskutkovétvrdeniastránsporné,jepovinnosťousúduvyhodnotiťichpravdivosť
na základe vykonaných dôkazov. Pričom identifikácia toho, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo
nesporné sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. V zmysle § 151 ods. 1 CSP,
je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, príp. ak sa k tvrdenej skutočnosti

nevyjadrila alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Iba účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú
za sporné.

32. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žiadosť o splátkový kalendár nepodpísal a sám tak nikdy
žalovanú pohľadávku neuznal.

33. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v žiadnom
zo svojich podaní ani na žiadnom pojednávaní účinne nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, ktorú
žalobca preukazoval predloženou žiadosťou o splátkový kalendár zo dňa 15.11.2017, a to, že žalovaný
pôvodného žalobcu požiadal o splátkový kalendár, v žiadosti ktorej dlh vo výške 9.781,28 Eur uznal
a tento chcel splácať v splátkach. Právnemu zástupcovi žalovaného bola replika žalobcu spolu

sprílohami,atedaspoluspredmetnoužiadosťouosplátkovýkalendár,riadnedoručenádňa11.12.2019,
pričom žalovaný nevyužil svoje právo na vyjadrenie sa prostredníctvom dupliky. K uvedenému žalovaný
v priebehu konania nezaujal žiadne stanovisko a prvý krát sa k splátkovému kalendáru, ktorý súd prvej
inštancie posúdil ako uznanie dlhu, stroho vyjadril až v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie preto
v napadnutom rozsudku vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s § 151 ods. CSP správne konštatoval,

že v konaní nebolo sporným, že žalovaný žiadal právneho predchodcu žalobcu o splátkový kalendár
žiadosťou zo dňa 15.11.2017, ktorú podpísal a vzhľadom na predmetné uznanie dlhu neuniesol dôkazné
bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, ktorými spochybňoval výšku spotreby plynu na odbernom
mieste a s tým priamo spojenú výšku uplatnenej pohľadávky.

34. K odvolacej argumentácii žalovaného o prístupnosti odberného miesta, resp. meradla cez otvor
v plote na preukázanie čoho mal súdu predložiť fotografie odberného miesta a tým preukázať nereálnosť
tvrdenia žalobcu o nesprístupnení odberného miesta v období od 2014-2016, odvolací súd uvádza, že
žalovaný v súdnom konaní nepredložil žiadne fotografie odberného miesta, preukazujúce tieto tvrdenia.

35. K namietanému nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalovaným odvolací súd uvádza, že žalovaný
v podanom odpore navrhol svoj výsluch a taktiež navrhol aby súd zadovážil u žalobcu priebeh
splácania dodávok plynu z výpisov z účtu bez bližšej konkretizácie, aké žalobcom tvrdené skutočnosti
by vykonaním týchto dôkazov malo byť preukázané, čo napokon žalovaný bližšie nešpecifikoval
ani v podanom odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že výsluch strany sa vykonáva „o tvrdených

skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo“ a len vtedy, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1
CSP). Výsluch strany v civilnom kontradiktórnom konaní tak prichádza do úvahy iba vo výnimočných
situáciách. Ak sa má výsluch strany vykonávať o tvrdených skutočnostiach, ktoré vyšli najavo, je zrejmé,
že jeho účelom nie je umožniť stranám prednášať nové tvrdenia. Odvolací súd ďalej pripomína, že
účelom výsluchu strán (ale v zásade ani žiadneho iného z dôkazných prostriedkov) nie je dopĺňať

skutkovétvrdeniastrán,aletietooverovať.Účelomvýsluchustránakojednéhozdôkaznýchprostriedkov
je umožniť overiť už prednesené tvrdenia a zistiť skutkový stav v prípadoch, keď ho nemožno zistiť
inými dôkaznými prostriedkami. Inými slovami, Civilný sporový poriadok uprednostňuje zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním inak, než výsluchom strán. Nakoľko žalovaný vo svojom návrhu na
vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného ako strany konania a zadováženia u žalobcu priebehu

splácania dodávok plynu z výpisov z účtu vôbec nespresnil, aké jeho tvrdenia majú byť týmito dôkaznými
prostriedkami preukázané, nemožno jeho návrh považovať za kvalifikovaný. Napokon pokiaľ žalovaný
navrhoval, aby bol súdom vypočutý ako strana, mal sa pojednávanie uskutočnené dňa 12.03.2024
riadne dostaviť, nakoľko i v zmysle právnej úpravy, ak súd nariadi výsluch podľa strany podľa § 195
ods. 1 CSP, strany sú vyslovene povinné ustanoviť sa na výsluch, čo sa však nestalo a žalovaný a ani

jeho právny zástupca sa svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnili a ani nežiadali súd
o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
neporušil tým právo žalovaného na spravodlivý proces.36. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno preto vyčítať súdu prvej inštancie žiadne pochybenia
(napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré

vyšli v konaní najavo), pokiaľ súd dospel k záveru, že žalovaný vzhľadom na ním podpísané uznanie
dlhu neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Súd v danom prípade pri svojom
rozhodovaní náležite vychádzal z premisy, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech.

37. Keďže odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie
je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje (uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. IV. ÚS
350/2009 z 8. októbra 2009).

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. rozhodol vecne správne.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
vrátane závislého výroku III. o trovách prvoinštančného konania.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

40. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancii zrejmú nesprávnosť, ktorej sa súd dopustil
pri písomnom vyhotovení záhlavia, keď v záhlaví uviedol nesprávnu adresu sídla žalobcu ako aj jeho
právneho zástupcu ako „Pajštúnska 5, Bratislava“, pričom ako správna adresa sídla mala byť uvedená
„Prievozská 2, Bratislava“. Súd prvej inštancie taktiež opomenul v záhlaví napadnutého rozsudku
uviesť právneho zástupcu žalovaného, ktorým je podľa plnomocenstva zo dňa 23.07.2019 (č.l. 87)

JUDr. Ján Spišák, so sídlo Idanská 17, Košice. Úlohou sudu prvej inštancie bude v zmysle § 224
CSP odstrániť uvedené nedostatky a zrejmé nesprávnosti v záhlaví napadnutého rozsudku vydaním
opravného uznesenia.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).