Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci oprávnenej na výživné/
oprávnená: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Lilou
Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, proti osobe,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné/povinný: A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX C., zastúpený JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01
Šaľa, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, o odvolaní povinného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II., zo dňa 04.03.2025 č.k. 9Pc/55/2023-295 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

II. Odvolanie proti výroku IV. odmieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.400
eur titulom príspevku na výživu nevydatej matky, ktoré povolil zaplatiť v mesačných splátkach 200 eur,
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok od právoplatnosti

rozsudku (výrok I.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.), žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na
náhradu trov konania (výrok III.), povinnému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo
výške 28 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
2. Vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon
o rodine“) § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 52
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“). Konštatoval, že oprávnená
si uplatňovala od povinného príspevok na úhradu svojej výživy nevydatej matke za obdobie od 03/2023

do 05/2024 celkovo vo výške 2.000 eur, pričom za obdobie od 01.03.2023 do 31.10.2023 sumu 600
eur (tzv. „1. obdobie“) a od 01.11.2023 do 28.05.2024 (tzv. „2. obdobie“) sumu 1.400 eur. Dokazovanie
vykonal najmä výsluchom účastníkov, fotokópiami dokladov preukazujúcich výdavky oprávnenej, listami
vlastníctva, potvrdením o príjme povinného, potvrdením ÚPSVaR Bratislava o poskytovaní rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa, potvrdením F. C., G. o platbách povinného oprávnenej, špecifikáciou
výdavkov oprávnenej a povinného, obsahom spisu sp.zn. 27P/129/2023 vo veci maloletého H. D., nar.
XX.XX.XXXX.

3. Za preukázané mal, že oprávnená je vlastníčkou bytu v C. kde s maloletým býva a bytu v I. v ktorom
býva jej matka, za ktorý matka neuhrádza žiadne poplatky a nemá z neho žiaden zisk. Vychádzal
z oprávnenou vyčíslených jej mesačných výdavkov, na úver čerpaný na kúpu bytu v C. 323,51 eur,zálohové platby 126,90 eur, energie 30 eur, plyn 5 eur, internet a Tv 19,70 eur, benzín 20 eur, poistka na
byt, poistka na auto, pravidelná údržba auta a diaľničná známka 40 eur, náklady na auto, tankovanie 60
eur, strava 226 eur, hygiena, kozmetika, vlasy 40 eur, ošatenie, obuv 25 eur, lekári 15 eur, telefón 20 eur.

Na strane povinného zistil, že v zmysle zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie čerpal úver vo
výške105.000eur,smesačnousplátkou559,80eur,nazákladekúpnejzmluvyzodňa07.02.2024predal
jednoizbový byt o výmere 34 m 2 za cenu 98.000 eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2024
kúpil štvorizbový byt o výmere 74,59 m 2 v C. za kúpnu cenu 143.500 eur, je výlučným vlastníkom
garáže a v zmysle zmluvy o nájme s hlavným mestom SR Bratislava uhrádza nájomné za pozemok pod

garážou v D. C. 117 eur mesačne. Je vlastníkom motocykla Honda (r.v. 2018) a osobného motorového
vozidla Peugeot 407 (r.v. 2010). Podľa zmluvy o nákupe investičného zlata č. 1020000180 uzavretej
s obchodnou spoločnosťou ROYAL Golden Group a.s. má sporiaci program s cieľovou sumou 40 000
euro, z ktorej uhradil jednorázovo 2.000 eur a zaviazal sa mesačne splácať 100 eur. Obsahom spisu
sp.zn. 27P/129/2023 vo veci maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX, zistil, že rozsudkom Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 09.12.2024, č.k. 27P/129/2023-235 (ktorý doposiaľ nie je právoplatný) bol maloletý

syn účastníkov zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi určená povinnosť prispievať na výživu
maloletého 300 eur mesačne k rukám matky od 19.10.2023 a zročné výživné za obdobie od 19.10.2023
do 31.12.2024 580 eur zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.

4.Dôvodilzmyslom§74Zákonaorodine,ktorýmjeposkytnúťochranunárokomnevydatejmatkydieťaťa

jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a jednak v
súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Oprávnenou z tohto
zákonného nároku je matka dieťaťa, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa a povinným je otec dieťaťa, to
znamená muž, ktorého otcovstvo bolo určené buď súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, resp.
pred matričným úradom, alebo rozhodnutím súdu. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka

dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený primeranosťou príspevku, pri posudzovaní ktorej treba vychádzať
predovšetkým z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje, t.j. aby sa postavenie nevydatej ženy - matky
dieťaťa priblížilo, pokiaľ je to možné, postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa. Súd pritom prihliadne na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podmienkou na priznanie príspevku na výživu nie
je odkázanosť matky, priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku;

väčší význam má nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii. Rozhodujúcimi skutočnosťami
sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca
na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Ďalším nárokom nevydatej matky je
príspevok na úhrada nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorým patria náklady spojené
s lekárskymi prehliadkami, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, náklady na

zakúpenie tehotenského ošatenia a obuvi, pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod. Náhrada
týchto nákladov má byť primeraná, čo znamená, že otec dieťaťa je povinný na ne prispieť podľa svojich
schopností a možností.

5. V prejednávanej veci zistil a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že v 1. období (t.j. od 01.03.2023

do 31.10.2023) žili v spoločnej domácnosti, ako druh a družka a spolu finančne hospodárili. Povinný,
zamestnanývspol.F.H.A.J.,organizačnázložka,malvtomtoobdobípríjemcca1.600eurnettovrátane
daňového bonusu 140 eur mesačne a oprávnená poberala rodičovský príspevok a príspevok na dieťa
spolu vo výške cca 500 eur (od 1/2023 rodičovský príspevok vo výške 412,60 euro, od 8/2023 vo výške
473,39 euro mesačne, rodinné prídavky vo výške 60 euro mesačne). V tomto období prispieval povinný

oprávnenej sumou 500 eur mesačne, z ktorej 100 eur uhrádzal prevodom na jej účet (v bankových
výpisoch úhrada označená ako „nájomné“) a 400 eur nechával v hotovosti „v miske“. Čo sa týka výberov
hotovosti „z misky“, povinný tvrdil, že si za celé obdobie „z misky“ vybral iba raz (9/2023) 100 eur a tieto
použil na nákup potravín do spoločnej domácnosti. Oprávnená tvrdila, že si odporca „z misky“ bral
hotovosť pravidelne vo výške 100 - 150 eur a z nich kupoval pochutiny pre seba, ale aj obedy pre ňu.

Odporca v rámci svojich vyjadrení uvádzal, že v tom čase nerozlišoval, koľko z uvedenej sumy 400 eur
je výživné na matku a koľko na ich maloleté dieťa, lebo žili spolu v jednej domácnosti, ale v priebehu
konania konkretizoval, že ak to musí určiť, tak 200 eur bolo výživné na matku a 200 eur bolo výživné na
dieťa. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdené a aj preukázané skutočnosti mal súd prvej inštancie za to,
že za toto obdobie oprávnenej nevznikol nárok na príspevok na úhradu jej výživy ako nevydatej matke

a v tejto časti jej návrh zamietol.

6. V období od 01.11.2023 do 28.05.2024 (tzv. „2. obdobie“), za ktoré si oprávnená uplatnila voči
povinnému výživné, podľa zhodného vyjadrenia účastníkov už nežili v spoločnej domácnosti. Súd prvejinštancie mal z konania vedenom pod sp.zn. 27P/129/2023 o úpravu práv a povinností k maloletému
H. preukázané vyjadrením povinného na pojednávaní dňa 09.12.2024, že do 10/2023 platil sumu 300
eur, z ktorej sumy prislúchalo na maloletého 200 eur a 100 eur bolo výživné na oprávnenú a oprávnená

uviedla, že povinný od podania návrhu vo veci maloletého (od 19.10.2023) do 01/2024 platil na výživu
maloletého sumu 300 eur mesačne, 02/2024 - 200 eur, 03/2024 - 300 eur, 04/2024 -200 eur, 05/2024
- 300 eur. Súd prvej inštancie vychádzal zo zhodného vyjadrenia účastníkov, že povinný do januára
2024 vrátane, platil na maloletého H. výživné vo výške 300 eur mesačne, od februára 2024 do apríla
2024 vrátane vo výške 200 eur mesačne a v máji 2024 vo výške 300 eur mesačne. Od 01.11.2023 do

28.05.2024 (v tzv. „2. období“) teda oprávnenej ako nevydatej matke povinný výživným neprispieval,
hoci na takéto výživné mala zákonný nárok. Na tvrdenie povinného na pojednávaní dňa 04.02.2025,
že „si to rozmyslel“ a na oprávnenú v období (od 1.11.2023 do 28.05.2024) platil 100 eur mesačne, s
tým že „za 02/2024, 03/2024 a 04/2024 uhradil príspevok 100 eur v 6,7 a 8 mesiaci 2024, čo vyplýva
aj z „účtov“ neprihliadol, keď toto bolo vyvrátené jeho vlastným (už vyššie citovaným) tvrdením v konaní
vedenom pod sp.zn. 27P/129/2023 vo veci maloletého H., ako aj obsahom výpisov z jeho bankových

účtov založených v spise. Za preukázané z bankových výpisov povinného za obdobie od 01.11.2023 do
28.05.2024mal,žepovinnýuhradiloprávnenejvmesiaci11/2023sumu300eur,vmesiaci12/2023sumu
300 eur, v mesiaci 01/2024 sumu 300 eur, v mesiaci 01/2024 sumu 300 eur, v mesiaci 02/2024 sumu
200 eur, v mesiaci 03/2024 sumu 200 eur, v mesiaci 04/2024 sumu 200 eur a v mesiaci 05/2024 sumu
200 eur, pričom v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. vyslovene

tvrdil, že toto boli úhrady jeho výživného na maloletého, ktoré sumy boli aj takto započítané do zročného
výživného na maloletého H.. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného, ako aj finančnú situáciu oprávnenej, uložil povinnému povinnosť oprávnenej zaplatiť
za uvedené obdobie sumu 1.400 eur, titulom priznaného príspevku na výživu nevydatej matke vo výške
200 eur mesačne za obdobie od 01.11.2023 do 28.05.2024. Mal za to, že životná úroveň povinného

mu v tomto období dovoľovala prispievať na výživu nevydatej matke (t.j. matke jeho maloletého dieťaťa)
sumou 200 eur mesačne za situácie, keď jeho príjem činil v rozhodnom období (od 1.11.2023 do
28.05.2024) cca 1.600 eur netto a príjem oprávnenej, ktorá vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa, bol titulom rodičovského príspevku a príspevku na dieťa 533 eur mesačne. Splátky povolil
povinnému v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP, keď vzhľadom na jeho príjmy, výdavky a majetkové pomery

ako i s ohľadom na sumu zročného výživného dospel k záveru, že jeho zaplatenie v splátkach je v
predmetnej veci dôvodné, so zohľadnením finančného zaťaženiu povinného. V časti nároku oprávnenej
na príspevok nad 1.400 eur návrh zamietol.

7. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a zohľadňoval personálne oslobodenie
navrhovateľky od platenia poplatku za návrh a keďže návrhu sčasti vyhovel, rozhodol o povinnosti
odporcu zaplatiť podľa výsledku konania (priznaného výživného) súdny poplatok na účet súdu vo výške
28 eur určenej podľa položky 8 a) Sadzobníka súdnych poplatok, ktorý tvorí prílohu vyššie uvedeného
zákona (navrhovateľka si uplatňovala 3 400 eur 2%: 68 eur, úspešnosť navrhovateľky 41 % (priznaná

suma 1400 eur zo sumy 3400 eur). O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti výrokom I. a IV. rozsudku podal odvolanie povinný navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok
v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal neúplné hodnotenie dôkazov, keď bolo

preukázané, že pravidelne prispieval na výživu oprávnenej počas trvania spoločnej domácnosti a v
období od novembra 2023 do mája 2024 jej posielal čiastky na jej a synovu výživu a deklaroval, že
súčasťou mesačných platieb je aj suma určená pre oprávnenú. Súd nezohľadnil preukázané príspevky
v sume najmenej 100 eur mesačne počas 7 mesiacov (t.j. spolu 700 eur), čím došlo k skresleniu
skutkovéhozákladurozhodnutia.Uviedol,žepredložiltabuľkyplatiebavýdavkovvdomácnosti,bankové

výpisy, z ktorých vyplývali platby oprávnenej i výbery hotovosti, čestné vyhlásenie o investíciách
do domácnosti a ponechanom majetku v hodnote viac ako 900 eur. Súd neuvádza analýzu týchto
dôkazov a obmedzuje sa na všeobecné vyjadrenia o nepreukaznosti výživného na oprávnenú, čím
robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Namietal nesprávne právne posúdenie § 74 Zákona o
rodine, keď príspevok má slúžiť na kompenzáciu zníženej životnej úrovne a nemožno ho považovať

za náhradu všetkých nákladov matky po pôrode, najmä ak mala prístup k 2 nehnuteľnostiam, pričom v
jednej býva bezplatne jej matka, disponovala úsporami z materského príspevku cca 4.000 eur. Zákon o
rodine neukladá otcovi povinnosť hradiť „hypotetický deficit“ v príjme matky, ale len primeraný príspevok,
ktorý zodpovedá jeho možnostiam. Poukázal na povinnosť financovať nový byt formou hypotekárnehoúveru, platiť výživné na dieťa 300 eur mesačne a jeho potreby počas osobného styku, preto nemožno
hovoriť o jeho schopnosti znášať výživné na oprávnenú v rozpore s testom primeranosti podľa § 74 ods.
1 Zákona o rodine.

9. Oprávnená písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného nepodala.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním povinného
napadnutej časti výroku I. ktorým súd prvej inštancie uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke 1.400 eur

titulom príspevku na výživu nevydatej matky a výrok IV., ktorým uložil povinnému zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok vo výške 28 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný odvolacími dôvodmi § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením
rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k nasledujúcim záverom.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

14. Za nedôvodné posúdil námietky povinného o nepreskúmateľnom rozhodnutí. Dáva mu do
pozornosti,žepovinnosťouvšeobecnéhosúdujeuviesťvrozhodnutídostatočnéarelevantnédôvody,na
ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia;

avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi

konania. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. § 220 ods.
2 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP, konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa oprávnená podaným návrhom
domáhala, akými skutočnosťami ho odôvodnila, ako sa k návrhu vyjadril povinný, aké skutočnosti zistil
súd vykonaným dokazovaním, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre

rozhodnutie, a následne, dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o čiastočnom vyhovení návrhu.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním
napadnutého rozsudku (vo vzťahu k výroku I.) v ktorom súd prvej dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej podstatný význam a nárok aj správne

právne posúdil (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd v plnej miere na dôvody súdu prvej inštancie poukazuje
a len v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi povinného uvádza nasledovné.

17. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu povinného (v zmysle obsahu jeho odvolania), že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1

písm. f/ CSP) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktorévyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k

záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú
vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

18. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej

výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

19. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania na súde prvej inštancie
bol návrh oprávnenej ako nevydatej matky, ktorým sa domáhala za obdobie od 03/2023 do 05/2024
priznania príspevku na úhradu jej výživy zo strany povinného, ako otca ich spoločného dieťaťa H. D.

nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý návrh oprávnenej posúdil ako čiastočne dôvodný a v súlade s § 74 ods. 1 Zákona o rodine priznal
jej príspevok vo výške 200 eur mesačne za obdobie od 01.11.2023 do 28.05.2024, ktorý v čase svojho
rozhodnutia (dňa 04.03.2025) vyčíslil za toto uplynulé obdobie v celkovej sume 1.400 eur, povinnému
ho povolil zaplatiť v splátkach a vo zvyšku návrh oprávnenej zamietol.

20. Odvolací súd za správne a podložené vykonaným dokazovaním považuje závery súdu prvej
inštancie, na základe ktorých priznal oprávnenej nárok na príspevok nevydatej matke za obdobie od
01.11.2023 do 28.05.2024, správne ustálil jeho výšku a správne ho aj za uplynulé priznané obdobie
vyčíslil v sume 1.400 eur. V odvolaní povinného neboli uvedené žiadne nové skutkové tvrdenia, alebo

také, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré ako správne poukazuje, ako aj s výkladom týkajúceho sa inštitútu príspevku na
úhradu primeranej výživy nevydatej matke. Napokon odvolací súd konštatuje, že medzi účastníkmi
nebol sporný nárok oprávnenej na určenie príspevku za aj súdom určené obdobie od 01.11.2023 do

28.05.2024, a sporná zostala len jeho výška. Súd prvej inštancie pri posúdení nároku oprávnenej
vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie príspevku na výživu v súlade s § 74 ods. 1 Zákona
o rodine, správne zhodnotil podmienky pre jeho určenie, zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové
pomery tak oprávnenej ako aj povinného, ich osobné náklady a príspevok ustálil vo výške tak, aby
postačoval na pokrytie primeranej výživy oprávnenej. Za nesporné a vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že v posudzovanom období, za ktoré súd prvej inštancie príspevok priznal, účastníci nežili
v spoločnej domácnosti, oprávnená vykonávala celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a jej
jediným príjmom bol rodičovský príspevok 473,39 eur mesačne a príspevku na dieťa, pričom príjem
povinného bol cca 1.600 eur netto mesačne vrátane daňového bonusu 140 eur mesačne. Rovnako bolo
vykonaným dokazovaním preukázané, že povinný v tomto období, t.j. v období po ukončení vedenia

spoločnej domácnosti a spoločného hospodárenia na výživu oprávnenej neprispieval. Svoje tvrdenie, na
ktoré povinný bez ďalšieho poukazoval vo svojom odvolaní, že od novembra 2023 do mája 2024 posielal
oprávnenej mesačné platby na jej výživu, nepreukázal. Odvolací súd odkazuje na správne závery súdu
prvej inštancie uvedené v ods. 40 odôvodnenia rozsudku, že preukázané platby poukazované povinným
oprávnenej, ako matke ich maloletého dieťaťa, za november 2023 až máj 2024 vrátane, boli účastníkmi

uznané ako výživné na maloletého H. a v celosti uznané na započítanie pri ustálení zročného výživného
na maloletého za obdobie od 19.10.2023 do 31.12.2024 (rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa
09.12.2024, č.k. 27P/129/2023-235). Pokiaľ povinný tvrdí, že zhodnotil majetok oprávnenej investíciou
do jej domácnosti viac ako 900 eur, počas obdobia, kedy s oprávnenou býval užíval jej nehnuteľnosť,
nemá vplyv na dôvodnosť a výšku priznaného nároku.

21. K námietke povinného, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenýskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k uplatnenému nároku oprávnenej
správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

22. Ďalšie argumenty povinného považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi
konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
(účastníkmi konania). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku strany (účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a
relevantné argumenty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS
200/2009).
23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods.1
CSP ako vecne správne potvrdil.

24. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

25. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

26. Podľa § 59 ods. 1 CMP, odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. f).

27. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

28. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania povinného vo vzťahu k výroku

IV. rozsudku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo
výške 28 eur (podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, zohľadňujúc personálne oslobodenie oprávnenej od
platenia poplatku za návrh, ktorému sčasti vyhovel, podľa položky 8 a) Sadzobníka súdnych poplatkov)
zisťoval, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Konštatuje že

rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku má procesnú povahu uznesenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že odvolanie proti uzneseniu vo svojej podstate prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch,
ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 357 CSP pri splnení podmienky, že takéto uznesenie bolo
vydané sudcom. V civilnom mimosporovom konaní ust. § 59 a § 60 CMP modifikuje prípustný predmetrozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné a možnú konkurenciu opravného
prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej nápravy (sťažnosti). Vychádzajúc z uvedenej koncepcie
prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, považoval napadnutý

výrok rozsudku (ktorý má procesnú povahu uznesenia) o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za také rozhodnutie, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa.

29. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie povinného voči výroku IV. podľa § 2 ods. 1 CMP,
§ 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP, § 52 CMP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).