Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/209/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125214545
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125214545.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR,
trvale bytom E. XXXX/XX, A., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou
Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667 a manžela navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan Českej republiky, bytom G. XXX, H. C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom B.: A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.

II. Konanie s a z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu dňa 18.12.2025 žiadala, aby súd rozhodol o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva.Znávrhunavrhovateľkyokreminéhovyplýva,žemanželnavrhovateľkyještátnymobčanom
Českej republiky. Posledným spoločným bydliskom manželov bol ich spoločný rodinný dom v obci G. H.
XXX, z ktorého sa navrhovateľka spolu s maloletými deťmi odsťahovala v júli 2025, a v ktorom doteraz
žije manžel navrhovateľky. Navrhovateľka v súčasnosti býva na Slovensku v domácnosti jej rodičov.

2. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").

4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

6. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.
Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou
zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer

právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy.Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy
európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejedávanie sporov.

7. V danej veci ide v prvom rade o konanie o rozvod manželstva, s ktorým je až následne v zmysle nášho
právneho poriadku spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý
sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie
upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmito predpisom je Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111

z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovskýchprávapovinnostíaomedzinárodnýchúnosochdetí(ďalejlen"Nariadenie"),ktoréupravuje
aj právomoc súdov členských štátov v konaniach o rozvod manželstva. Toto nariadenia je súčasťou
sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.

8. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 1 písm. a) toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach:

rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.

9. Podľa kapitoly II, článku 3 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu,
a) na ktorého území:

i) majú manželia obvyklý pobyt;
ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
iii) má odporca obvyklý pobyt;
iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo
vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

10. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 17 súd, ktorý koná konanie na súde sa považuje za začaté:
a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde,
za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil
doručenie písomnosti odporcovi,

b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným
doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby
zabezpečil podanie písomnosti na súde, alebo
c) ak súd začal konanie bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo
ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd zapíše vec do registra.

11. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Z návrhu navrhovateľky a jeho príloh mal súd za preukázané, že manželia mali posledné spoločné
bydlisko v Českej republike a že navrhovateľka sa preťahovala na územie Slovenskej republiky v
júli 2025. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že len jeden z manželov mal v čase
podania návrhu na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (nie obaja), manželia nemali na území
Slovenskej republiky naposledy obvyklý pobyt, nemá tu manžel navrhovateľky obvyklý pobyt, nejedná

sa o spoločnú žiadosť manželov, navrhovateľka tu má obvyklý pobyt, avšak nebývala tu najmenej jeden
rok bezprostredne pred podaním návrhu, je štátnou občianskou Slovenskej republiky, avšak nebývala
tu najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu (návrh bol podaný dňa 18.12.2025 a
navrhovateľka uviedla, že sa odsťahovala v mesiaci júl 2025). Navrhovateľka je štátnou príslušníčkouSlovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym príslušníkom Českej republiky. Z uvedených
dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať o rozvode manželstva
v zmysle kapitoly II, oddielu 1, článku 3 Nariadenia.

13. Ďalej súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 100 CMP konštatuje, keďže s konaním o
rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode, že ak nemá právomoc na rozhodovanie o rozvode manželstva účastníkov, analogicky nemá
ani právomoc na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

na čas po rozvode manželstva. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že v danej veci nie je
založená právomoc Okresného súdu Trenčín vo veci konať a rozhodnúť.

14. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať a nedostatok právomoci je
prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161
ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.