Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202549
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225202549.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa : A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. XXXX/XX, B. G., a otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dunajská Streda, o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a o zákaze styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.1.2023 , č.k.
5P/78/2022-57 na malol. A. B. A. nar. X.X.XXXX zo sumy 50 euro zvyšuje na sumu 100 euro mesačne,
vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť

počnúc od 28.8.2025.

II. Dlh na zročnom výživnom od 28.08. 2025 do 16.12.2025 na malol. A. B. v sume 205,- € je otec
povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,-€, s tým, že nezaplatením
jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Návrh zákazu styku otca s dieťaťom súd z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 28.08.2025 domáhala zvýšenie výživného na malol. A. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX,naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu dňa 31.01.2023, č.sk.
5P/78/2022-57, sumou 50,-€. V rozhodnom čase mal malol. dieťa päť rokov, navštevovalo predškolské
zariadenie. Matka v rozhodnom čase ukončila materskú dovolenku. Otec dieťaťa nemal pravidelný
príjem. S dieťaťom udržiaval kontakt. Podľa potreby kupoval pre dieťa oblečenie pre neho. Matka podala

samostatný návrh na zákaz styku otca s dieťaťom, pre neadekvátne správanie sa otca, keď na styk má
chodiť pod vplyvom alkoholu a dieťa sa ho bojí.

2. V zmysle uznesenia tunajšieho súdu dňa 20.10.2025 boli podania spojené na spoločné konanie.

3. Súd predvolal otca na pojednávanie oznámením na úradnej tabuli Obecného úradu Vrakúň, keď sa
ho nepodarilo zabezpečiť na pojednávanie cestou mestskej polície Dunajská Streda.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:5. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili
pomery, keď dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, tretí ročník. Dieťa je zdravé. Má záľubu vo
futbale, ktorý navštevuje v rámci školy, bezplatne. Dieťaťu škole platí obedy 25,-€ mesačne a 25,-€

družina. Pracuje v Bratislave, zatiaľ bez pracovnej zmluvy s príjmom 800,-€ mesačne. Platí 550,-€ na
nájom a 37,-€ internet. S dieťaťom býva sama. Z neziskovej organizácie dostala na dieťa jedno rázovú
sumu 250,-€.

6. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa potrieb dieťaťa a možností a schopností otca.

7. Z evidencie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vyplynulo, že otec dieťaťa v roku 2024 doteraz
pracoval v októbri 2024, v januári 2025 a v marci 2025 u spoločnosti PROPLUSCO Servis s.r.o.,
Bratislava, kde mu účtovali vymeriavací základ 180,-€.

8. Z predloženého výpisu z účtu navrhovateľky vyplynulo, že platí na nájomné 550,-€, internet Slovanetu

33,84€,obedy dieťaťu 30,-€.

9. V zmysle § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

10. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované
výživné sa nevracia.

11. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Dieťa navštevuje prvý stupeň základnej

školy, tretí ročník. V čase posledného rozhodnutia navštevovalo predškolské zariadenie. V dôsledku
tejto skutočnosti sa podstatne zmenili náklady na dieťa, na školské pomôcky, obedy, družina, mesačne
celkom 50,-€ . Matka v čase posledného rozhodnutia žila s dieťaťom u svojich rodičov. Toho času s
dieťaťom prenajímajú byt, kde platí nájomné 550,-€, z čoho na jednu osobu pripadá suma 270,-€. K tomu
internet 33,84€.Už len tieto náklady odôvodňujú zvýšenie výživného, vzhľadom na zvýšené náklady

navrhovateľky oproti poslednému rozhodnutiu. Súd zvýšil výživné na malol. dieťa zo sumy 50,-€ na
100,-€, vychádzajúc z toho, že aj keď by otec mal len základné vzdelanie, jeho príjem by mohol byť z
pracovného pomeru aspoň vo výške minimálnej mzdy 740,-€, z čoho by bol schopný platiť primerané
výživné, vychádzajú c aj z usmernenia ministerstva spravodlivosti , v prípade dieťaťa od 6 do 9 rokov
20% z príjmu , čo by znamenalo 140,-€ mesačne. Je zrejmé, že otec má príjem, nakoľko ,pri návšteve

dieťaťa, je podľa tvrdenia matky, opakovane pod vplyvom alkoholu. Na dieťa inak dokladovala matka
len bežné náklady. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

14. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) 20. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak

rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých
okolností (na jednej či druhej strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie
(odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú
situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa,

prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd
vždy musí prihliadnuť pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé
obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo
zmene ktorého súd začal konanie bez návrhu.

19. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa bolo potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami
bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu,

schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež
skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a

výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
dieťaťa bolo nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné na výšku a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne nemožné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,

kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadnuť na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže
žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.Vtakomto
prípade súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovení § 78 Zákona o rodine, pri použití
ustanovení § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť oboch rodičov trvá do tej doby kým
dieťa nie je schopné sa živiť. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Od posledného
rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky. Dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, tretí ročník. V

čase posledného rozhodnutia navštevovalo predškolské zariadenie. V dôsledku tejto skutočnosti sa
podstatne zmenili náklady na dieťa, na školské pomôcky, obedy, družina, mesačne celkom 50,-€ . Matka
v čase posledného rozhodnutia žila s dieťaťom u svojich rodičov. Toho času s dieťaťom prenajímajú
byt, kde platí nájomné 550€, z čoho na jednu osobu pripadá suma 270,-€. K tomu internet 33,84€.Už
len tieto náklady odôvodňujú zvýšenie výživného, vzhľadom na zvýšené náklady navrhovateľky oproti

poslednému rozhodnutiu. Súd zvýšil výživné na malol. dieťa zo sumy 50€ na 100€, vychádzajúc z toho,
že aj keď by otec mal len základné vzdelanie, jeho príjem by mohol byť z pracovného pomeru aspoň
vo výške minimálnej mzdy 740,-€, z čoho by bol schopný platiť primerané výživné, vychádzajú c aj
z usmernenia ministerstva spravodlivosti , v prípade dieťaťa od 6 do 9 rokov 20% z príjmu , čo by
znamenalo 140,-€ mesačne. Je zrejmé, že otec má príjem, nakoľko ,pri návšteve dieťaťa, je podľa

tvrdenia matky, opakovane pod vplyvom alkoholu. Na dieťa inak dokladovala matka len bežné náklady.
Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.21. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. S poukazom na citované ustanovenie súd priznal zročné výživné od podania návrhu 28.08.2025 do
16.12.2025, v sume 205,-€.

23. V zmysle § 232 ods. 12 Civilného sporového poriadku povolil úhradu nedoplatku na výživnom po

10 eura spolu s bežným výživným, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na
výživnom spolu v celkovej sume 205 euro mesačne až do vyrovnania. Splátka stanovuje minimálnu
výšku, v prípade možností otec môže zaplatiť dlh na zročnom výživnom aj v kratšom období a vyššími
splátkami.

24. Podľa § 38 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských
práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon
rodičovských práv a povinností.

25. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

26. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a
povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

27. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním
maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských
práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd
pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

28. Súd zamietol návrh navrhovateľky na zákaz styku s dieťaťom, ako jedno z práv rodiča k malol.
dieťaťu, čo považoval za neadekvátny zásah do práv dieťaťa, ako aj otca, hoc aj za jeho neprimerané
správanie sa v prítomnosti dieťaťa. Je v budúcnosti žiaduce aby otec sa stránil stretnutí s dieťaťom, keď
bude pod vplyvom alkoholu a tým vyvolával strach u dieťaťa a zhoršoval aj svoje postavenie ako otca, čo
negatívne môže ovplyvniť postoj dieťa k nemu do budúcna. V prípade, že by táto okolnosť pretrvávala

dlhodobo a otec by sa dožadoval takomto stave styku s dieťaťom, je na zváženie obmedziť rodičovské
práva otca voči malol. dieťaťu.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko s týmto konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide opodanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)