Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121386288
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6121386288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. G. X., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ D.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v B. J. č. XXX, právne zastúpených
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej
č. 13, IČO: 36 492 086, proti žalovanému C.C.S., s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Vranovskej č. 75,
IČO: 36 445 711, právne zastúpenému JUDr. Elenou Žgravčák Boháčovou, advokátkou, so sídlom v
Prešove, na ul. Levočskej č. 12, o zaplatenie sumy 4.662,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.08.2025 č. k. 20CSP 107/2021 - 470, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov konania za znalecké úkony znalcovi
Ing. G. C..

Žalovanému sa priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Znalcovi Ing. G. C. náhradu trov konania za znalecké úkony
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia ako budúci kupujúci
a žalovaný ako budúci predávajúci 1 a Ing. I. U. ako budúci predávajúci 2 uzatvorili dohodu o rezervácii
nehnuteľnosti a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok budúcich
predávajúcich a budúcich kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti do 30.09.2020. V konaní
nebolo sporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný v odpore popísal skutkové okolnosti

veci,pričomtvrdil,žekuzatvoreniukúpnejzmluvynedošlozdôvodovnastranežalobcov.Uviedol,žedňa
30.09.2020 boli v plnej pripravenosti k uzavretiu kúpnej zmluvy prítomní žalovaný a budúci predávajúci
2 ako aj sprostredkovateľ, dom bol riadne skolaudovaný, k dispozícii pre žalobcov boli všetky technické
podklady a rozhodnutia, certifikáty a pod. a dom bol dokončený do štádia zmluvnými stranami vopred
dojednaného. Aj napriek uvedenému žalobcovia bezprostredne po obhliadke z miesta bez slova odišli a
nereagovali ani na výzvu sprostredkovateľa, či je možné pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobcovia
vo vyjadrení k odporu uviedli, že žalovaný argumentuje nesúvisiacou skutkovou situáciu, ktorú navyše

opisuje nesprávne a nepravdivo. Podľa ust. § 151 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Popretie žalobcov sa tak pokladalo za neúčinné,keďže žalobcovia neuviedli vlastné tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Za takejto situácie, teda k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalobcov.

3. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia si u žalovaného objednali práce, ktorými sa menilo vyhotovenie
domu oproti stavu popísanému v Dohode o rezervácii. Žalobcovia opäť tieto tvrdenia žalovaného
účinne nepopreli. Žalovaný fakturoval žalobcovi v 1. rade práce na akcii - rodinný dom - Záhradné
vo výške 4.662,19 eur. Predmetnú sumu uhradil žalobca v 1. rade dňa 04.09.2020. Tieto práce boli
viazané na nadobudnutie nehnuteľnosti, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom nehnuteľnosti

boli predané 3 osobe. V dôsledku uvedeného nemožno v zmysle ust. § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy
zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká
podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok
zaniká. Účastníkom zmluvného vzťahu tak vznikla povinnosť si navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy
dostali. Pri zrušení zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§

457 Občianskeho zákonníka).

4. Žalobcovia si uplatnili sumu 4.662,19 eur titulom zrealizovaných stavebných prác, ktoré boli žalobcami
uhradené vo výške 4.662,19 eur. Tento nárok bol posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

5. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2015 vydaného vo veci 5Obd 49/2014,
zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je
tzv. investíciou do cudzieho majetku, ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom a záleží na jej

obsahu, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody
s vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované
napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na investujúceho, môže
ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj pokiaľ ide o výšku
bezdôvodného obohatenia, dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak boli vynaložené hodnoty

do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný
vydať, potom pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale
rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej.

7. V danom prípade preto je potrebné vychádzať z toho, že výška bezdôvodného obohatenia sa určí nie

ako suma vynaložených finančných prostriedkov na investíciu do cudzej nehnuteľnosti, ale ako rozdiel
medzi hodnotou nehnuteľnosti pred investíciou a po nej.

8. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo 74/1993, ktoré akceptuje i súčasná
konštantná judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 82/2008, dostatočným

právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti
o jej budúcom prevode (nie je vylúčené, že i o prechode), na ktorej základe bolo nevlastníkom do
nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento
svoj prísľub odvolá.

9. Citované rozhodnutia sú použiteľné i na daný prípad. V prejednávanom veci podľa výsledkov
vykonaného dokazovania bola medzi žalobcami, žalovaným a Ing. I.om U.om uzatvorená zmluva o
budúcej zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov. Po neuzavretí
kúpnej zmluvy možno konštatovať, že právny dôvod investícií odpadol. V prípade bezdôvodného
obohatenia je potrebné skúmať nie hodnotu investovaných finančných prostriedkov (napr. cenu

jednotlivých stavebných materiálov, cenu práce), ale skúmať, aká bolo hodnota nehnuteľností pred
investíciou a po nej. Rozdiel takto zistený predstavuje bezdôvodné obohatenie. Pri vynaložení nákladov
na cudziu vec, napr. vo forme investície do cudzej nehnuteľnosti, sa považuje za neoprávnený majetkový
prospech nie to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila (R 1/1979).10. Dohoda o rezervácii nehnuteľností a Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 22.07.2020 bola
posúdená ako spotrebiteľská, nakoľko žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako dodávateľ konajúci v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobcovia vystupovali ako spotrebitelia.

11. Nakoľko strany sporu sa na bezdôvodnom obohatení nedohodli, do konania bol pribratý znalec Ing.
G.C.,ktorývznaleckomposudkuč.XX/XXXXuviedol,žehodnotadomupovykonaníprácuvedenýchvo
faktúrez18.08.2020je138.482,75euravšeobecnácenaholodomu135.091,70eur.Znalecvznaleckom

posudku nezodpovedal na otázky, ktoré mu boli uložené uznesením zo dňa 26.07.2023 č. k. 20Csp
107/2021-193 a ktoré mu bolo riadne doručené dňa 07.08.2023. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že
nedostal také podklady, aby vedel, aké zmeny boli urobené, pričom zhodnotenie nacenil z faktúry. Nie
je elektrikár, nedostal projekty, tak to robil zo skúseností a podľa svojho názoru. Neboli mu poskytnuté
potrebné údaje. Ak by mal konkrétne podklady, tak by sa dohodol s nejakým kolegom, vedel by to dať
spracovať, ale to by muselo byť ako to je v projekte, ako je to v skutočnosti a čo bolo navrhované.

Keďže znalec nezodpovedal na položené otázky, pri svojom výsluchu uviedol, že zhodnotenie nacenil z
faktúry, pričom nemal podklady, nesplnil zadanie, ktoré mu bolo uložené a uvedené sa nedalo napraviť
ani jeho výsluchom, prvoinštančný súd na znalecký posudok nemohol prihliadať ako na hodnoverný,
presvedčivý a správny.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené bola do konania pribraná znalkyňa Ing. D. D., ktorá v znaleckom
posudku č. XX/XXXX okrem iného uviedla, že žiadne zo zmien, ktoré si objednali žalobcovia na
dome, nemajú vplyv na jeho zhodnotenie. Zmeny, ktoré požadovali pre digestor a zmeny súvisiace
s umiestnením zariaďovacích predmetov boli na žiadosť kupujúceho oproti štandardnej ponuke a
nemajú vplyv na zhodnotenie rodinného domu. Aj keby zostali s požadovanými zmenami, tieto by

vplyv na zhodnotenie rodinného domu nemali. Uvedenými zmenami vznikli predávajúcemu náklady
na uvedenie do pôvodného stavu rodinného domu na základe projektu. Prívod elektroinštalácií pre
elektrické ovládanie vonkajších žalúzií nie je zhodnotením rodinného domu, ale jeho poškodením.
Vrt, ktorý bol požadovaný pre zriadenie vŕtanej studne sa zohľadnil v takej miere ako to znalkyňa
dokázala zohľadniť. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu v stave ponuky polohovou

diferenciáciou na sumu 148.780,21 eur a po vykonaných zmenách na sumu 148.208,42 eur.

13. Pri rozhodnutí sa vychádzalo zo znaleckého posudku č. 27/2025. Tento posudok je logický,
odôvodnený, presvedčivý, pričom znalkyňa prihliadla ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mala
vyporiadať a jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Bolo potom

na žalobcoch, aby sa v konaní účinne bránili, závery znaleckého posudku vyvrátili alebo ho spochybnili
inými predloženými dôkazmi. Žalobcovia však žiadne dôkazy preukazujúce opak v konaní neoznačili
ani nepredložili a ani nenavrhli výsluch znalkyne, pričom tento výsluch sa vzhľadom na presvedčivý
znalecký posudok nepovažoval za potrebný. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že práce,
ktoré si objednali žalobcovia nezhodnotili nehnuteľnosť, ale naopak ju znehodnotili, a preto sa žalovaný

nemohol na úkor žalobcov bezdôvodne obohatiť. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie žalobu v
celom rozsahu zamietol.

14. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

15. Pokiaľ ide o znalca Ing. G.a C., tomuto náhrada trov konania za znalecké úkony priznaná
nebola, keďže znalec nezodpovedal na otázky položené mu uznesením zo dňa 26.07.2023 č. k.
20Csp 107/2021-193. Pri svojom výsluchu navyše uviedol, že nemal všetky podklady na vypracovanie
znaleckého posudku a teda mal požadovať ich preloženie, prípadne odmietnuť vykonanie úkonu.

16. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov konania za znalecké úkony
znalcovi Ing. G. C., podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok v
napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobe žalobcov bolo vyhovené. Ako dôvod uviedli, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prvoinštančný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.17. Hodnotenie dokazovania v civilnom sporovom konaní nesvedčí znalcovi, ale je podľa normotvorcu
výlučnou právomocou a súčasne povinnosťou súdu, pričom nestačí, aby súd pri odôvodnení rozsudku
len odkázal na znalecký posudok.

18. Zo strany žalovaného boli žalobcom vyúčtované práce a materiál vo výške 4.662,19 eur, vrátane
dane z pridanej hodnoty, ktoré mali podľa vyúčtovania pozostávať z inštalácie káblov k vonkajším
žalúziám v sume 1.648,20 eur, vytvorenia prestupu pre digestor v sume 102 eur, vyvŕtania studne
20 metrov v sume 2.000 eur, dodávky a montáže elektrickej inštalácie k studni v sume 642 eur a

súvisiacich stavebných úprav (úprava fasády na žalúzie) v sume 270 eur. Rodinný dom uvádzanou
investíciou získal nezávislý zdroj vody na vlastnom pozemku, čím stratil závislosť na dávke za vodu
zo spoločnej studne a aj pri zavedení vodovodu v obci bude v dome vlastná voda bez povinnosti
hradiť poplatky navyše za jej čerpanie (minimálne dodávka úžitkovej vody). Danou investíciou teda
objektívne došlo k zvýšeniu hodnoty rodinného domu a jeho súčastí a príslušenstva. Vytvorením otvoru
pre digestor získala kuchyňa potrebný otvor pre zdravé, aktívne a rýchle odvetranie a vyčistenie vzduchu

pri varení, čo dovtedy bolo možné iba cez otvorené okná, tzv. pasívne vetranie, teda aj v danom prípade
ide o objektívne zhodnotenie nehnuteľnosti, keďže digestor je aktuálne nepochybne štandardným
prvkom väčšiny kuchýň. Inštaláciou káblov k vonkajším žalúziám a hoci s následne vyvolanou opravu
fasády získal rodinný dom, ktorý bol predajcom od počiatku prezentovaný voči spotrebiteľovi ako nízko
energetický, potrebný nástroj na tienenie a objektívnu úsporu energie na chladenie domu. Rodinný dom

teda aj s prihliadnutím na investíciu zo strany žalobcov získal na hodnote. Danou investíciou objektívne
došlo k zvýšeniu hodnoty rodinného domu a jeho súčasti a príslušenstva,

19. Súdom prvej inštancie do sporového konania uznesením prizvaný súdny znalec Ing. G. C. v
znaleckom posudku uviedol, že rodinný dom danou investíciou získal na hodnote a túto vyčíslil vo

výške 3.391,05 eur, keďže v závere znaleckého posudku uviedol, že hodnota domu po vykonaní prác
uvedených vo faktúre žalovaného sa zmenila. V ďalšej časti znaleckého posudku tento znalec uviedol,
že hodnotená studňa ku dňu hodnotenia je neukončená, neužívaná, nefunkčná na cudzom pozemku
a túto hodnotil ako neukončenú sumou 1.679,35 eur. Podľa súdneho znalca Ing. G.a C. zhodnotenie
nehnuteľnosti tvorí súčet súm 3.391,05 eur a 1.679,35 eur, čo predstavuje sumu 5.070,40 eur. Žalobou

uplatnená suma je vo výške 4.662,19 eur.

20. Rozsudok je vecne nesprávny a nezákonný, pričom to vyplýva priamo z písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa opäť zaoberal s vecou nesúvisiacimi a pre vec nerozhodujúcimi
okolnosťami (okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu kúpnej zmluvy) a naopak nezaoberal sa pri

hodnotení vykonaného dokazovania reálnou skutkovou situáciou vyplývajúcou z obsahu súdneho
spisu a nepochybne aj preto opäť predmetnú spotrebiteľskú vec nesprávne právne posúdil a dokonca
rozsudok odôvodnil opakovaným odpísaním podstatnej časti pôvodného odôvodnenia, a preto možno
dôvodne zopakovať, že pochybenia, či chyby v riadnom zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej
inštanciespôsobilinásledokvnesprávnomposúdeníveci,keďžeskutkovézistenia,ktorébolipodkladom

pre rozhodnutie súdu prvej inštancie sú nesprávne a neúplné. Skutkové zistenia tak nezodpovedajú
vykonaným dôkazom vzhľadom na to, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebosúdprvejinštancieopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je

úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení je chybný právny názor súdu
prvej inštancie. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak a keď výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 185 až § 211 C.s.p. Pri
hodnotení dôkazov je podľa zákona potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť,
súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové
zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôžu byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 C.s.p., lebo súd prvej inštancie hodnotil každý dôkaz len

jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Dôležité skutkové zistenie pre rozhodnutie o veci samej tak
nie je správne, keďže medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým)
skutkovým záverom je zrejmý nesúlad. Navyše podľa normotvorcu, keďže súd prvej inštancie vyhodnotil
vzťah ako spotrebiteľský, platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorýje pre spotrebiteľa priaznivejší. Aký výklad v tejto časti veci zrealizoval súd prvej inštancie z rozsudku
nevyplýva. V prípade sporu spotrebiteľského neobstojí právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa
neunesenia dôkazného bremena na preukázanie vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia.

21. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na spravodlivosť, čo vyplýva aj z toho, že sa ani len nepokúsil
porovnávať odborné názory a odborné závery dvoch rovnocenných znalcov, ktorých sám do konania
prizval. Súd prvej inštancie na prekvapenie ani nekonfrontoval znalcov s ich názormi prezentovanými v
ich znaleckých posudkoch predložených súdu, pričom mu normotvorca takúto možnosť, či danom type

sporu iste povinnosť v procesnom kódexe dal a uložil. Ak súd prvej inštancie neurčito a nepreskúmateľne
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bolo na žalobcoch, aby sa v konaní účinne bránili,
závery znaleckého posudku vyvrátili alebo ho spochybnili nimi predloženými dôkazmi, bolo zákonnou
povinnosťou súdu prvej inštancie, aby tak sám v rozsudku urobil a keďže to nespravil, svedčí to
o nedostatku súdu, ktorý rozhodol svojvoľne a nesprávne a bez odôvodnenia svojho rozhodnutia,
keďže ani sám nedokázal tento nesprávny procesný postup a nesprávne nezákonné rozhodnutie

podložiť logickou argumentáciou vysvetľujúcou jeho rozhodnutie. Nesprávnosť účelových a nelogických
záverov znaleckého posudku znalkyne sú zjavné aj pre laickú verejnosť. Obsah a závery znaleckého
posudku súdneho znalca Ing. G.a C. od základu vyvracajú a spochybňujú to, čo tvrdila znalkyňa.
Prvoinštančný súd neporovnal a ani nepodrobil svojmu hodnoteniu prezentované úvahy v jednom
posudku so zámermi druhého (skoršieho) znaleckého posudku, pričom predmetné dôkazné prostriedky

majú za aktuálnej procesnej situácie procesne totožnú výpovednú silu, pričom z rozsudku nevyplynulo,
prečobolpreferovanýprávedruhýposudok.Rozporyvyplývajúcezoznaleckéhodokazovaniasúdnijako
neriešil a neodstránil, hoci to bolo jeho zákonnou povinnosťou a úlohou, ktorú mu už v predchádzajúcej
časti konania dal odvolací súd ako súd vyššej inštancie v uznesení zo dňa 26.09.2022.

22. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o porušení ich práv na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

26. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

27. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

28. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu preľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

29. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

30. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

31. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

32. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

33.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

35. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

36. V danom prípade spor medzi žalobcami a žalovaným bol správne posúdený ako spor spotrebiteľský.
Platítotižust.§290C.s.p.,podľaktoréhospotrebiteľskýsporjespormedziobchodníkomaspotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Prvou skupinou sporov s ochranou slabšej strany, teda sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať

odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania, sú spotrebiteľské spory. Civilný sporový
poriadok definuje spotrebiteľský spor ako spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Je nepochybné, že žalobcami uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súvisí s
dohodou o rezervácii nehnuteľností a zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 22.07.2020. Išlo o

zmluvu spotrebiteľskú, čo malo zásadný vplyv na dôvodnosť základu uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,nakoľkovprípadeposúdeniatejtodohodyakospotrebiteľskej,bezohľaduna
to, že k jej realizácii následne nedošlo, žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
by bez akýchkoľvek pochybností s touto nerealizovanou spotrebiteľskou zmluvou súvisel.

39. Proces dokazovania v spotrebiteľských sporoch je právne upravený v ust. § 295 C.s.p., v súlade
s ktorým súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhoval, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

40.Tátonováprávnaúpravapostupusúduvprocesedokazovaniasavýrazneodlišujeodprávnejúpravy

v občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne
však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak

je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne
umožňuje. Ide okrem iného aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečiť taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu
ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude

spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú
iniciatívu sám.

41. Možnosť aplikácie ust. § 295 C.s.p. je daná aj vtedy, ak spotrebiteľ, resp. spotrebitelia sú zastúpení
advokátom. Platí totiž ust. § 291 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom,

ust. § 296 sa nepoužije. Táto právna úprava sa vzťahuje iba k ust. § 296 C.s.p. nie však k ust. § 295
C.s.p., ktoré je naďalej použiteľné aj za situácie ak žalobcov zastupoval advokát.

42. Vo veci už prvoinštančný súd raz rozhodol, keď rozsudkom zo dňa 12.11.2021 č. k. 20Csp
107/2021-82 žalobu žalobcov zamietol. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcov Krajský

súd v Prešove uznesením zo dňa 26.09.2022 č. k. 7CoCsp 10/2022-140 rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stalo sa tak pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, nakoľko prvoinštančný súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol
bez toho, aby zistil charakter sporu vedeného medzi stranami. Súdu prvej inštancie bolo uložené zistiť,
či žalobcami uplatnených nárok má charakter spotrebiteľského sporu alebo nie a v prípade, ak pôjde o

spotrebiteľský spor, ustáliť, či už prostredníctvom odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania
(§ 206 a nasl. C.s.p.), za predpokladu, ak sa strany sporu nedohodnú, výšku bezdôvodného obohatenia
v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti na strane žalovaného.

43. Prvoinštančný súd riadiac sa týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2

C.s.p.) po posúdení prebiehajúceho sporu ako sporu spotrebiteľského, pri neexistencii dohody o výške
bezdôvodného obohatenia medzi žalobcami a žalovaným pristúpil ku skúmaniu výšky bezdôvodného
obohatenia prostredníctvom znaleckého dokazovania.44. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.07.2023 č. k. 20Csp 107/2021-193 bolo v konaní
nariadené znalecké dokazovanie a jeho vykonaním poverený znalec Ing. G. C., ktorý mal zodpovedať na
9 konkrétnych otázok, ktoré však nezodpovedal a v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.04.2024

svoj záver obmedzil len na konštatovanie o všeobecnej hodnote holodomu po vykonaní prác uvedených
vo faktúre žalovaného z 18.08.2020 v sume 138.482,75 eur a túto porovnal so všeobecnou hodnotou
holodomu ním ustálenou na sumu 135.091,70 eur. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami ustálil na
čiastku 3.391,05 eur. Tento znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 12.07.2024
zároveň potvrdil, že nemal k dispozícii všetky podklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.

Zatakejtosituáciezhodnotenieuvedenéhoznaleckéhoposudkuakonehodnoverného,nepresvedčivého
a nesprávneho má oporu vo vykonanom dokazovaní.

45. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak ďalším uznesením zo dňa 18.09.2024
č. k. 20Csp 107/2021-322 opätovne vo veci nariadil znalecké dokazovanie a jeho vykonaním poveril
znalkyňou Ing. D. D.. Tejto bolo uložené zodpovedať na tých istých 9 otázok, na ktoré mal poskytnúť

odpoveď predchádzajúci znalec Ing. G. C.. Znalkyňa Ing. D. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX
zo dňa 12.05.2025 úplne a zrozumiteľne zodpovedala na všetkých 9 otázok potrebných na ustálenie
rozsahu zhodnotenia nehnuteľností vykonanými zmenami, pričom dospela k jednoznačnému záveru,
podľa ktorého týmito zmenami nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ale naopak k ich znehodnoteniu.
Všeobecná hodnota s vykonanými zmenami bola znalkyňou vyčíslená na sumu 148.208,42 eur,

čo je čiastka nižšia oproti sume 148.780,21 eur predstavujúcej podľa znalkyne všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti v stave podľa pôvodnej ponuky.

46. K otázke možného zhodnotenia nehnuteľností sa vyjadrili aj 2 realitné kancelárie, a to MARWINN
s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Mukačevskej č. 47 a Korijkov & Agents s.r.o., so sídlom v Sokoli, na

ul. Hlavnej č. 14/24. Tieto realitné kancelárie vo svojich odborných vyjadreniach zo dňa 16.09.2024 (č.l.
334 spisu) a zo dňa 07.10.2024 (č.l. 335 spisu) dospeli k zhodnému záveru, podľa ktorého vykonanými
zmenami k žiadnemu zhodnoteniu nehnuteľnosti nedošlo. S obsahom týchto vyjadrení realitných
kancelárií sa právni zástupcovia strán sporu oboznámili na pojednávaní konanom dňa 21.07.2025.

47. V prejednávanej veci výsledky vykonaného dokazovania a predovšetkým závery znaleckého
posudku znalkyne Ing. D. D. bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že k zhodnoteniu nehnuteľnosti
vykonanými zmenami nedošlo, a teda na strane žalovaného ani nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade ničím právne významným
nespochybnili závery, ku ktorým dospela znalkyňa Ing. D. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX a vo

vzťahu k nimi tvrdenému zhodnoteniu nehnuteľnosti neuniesli svoje dôkazné bremeno.

48. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

49. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).