Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1521204508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. E., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, A. - G., a otca: H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom

D. XXXXX/X, A. – I. A., v konaní zastúpený: Mgr. Ondrej Dostál, advokát so sídlom Robotnícka 79,
Senica, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-68P/271/2022-730 zo
dňa 04.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a súvisiacom výroku VI. z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky.
Výrokom II. rozhodol o oprávnení oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 300,- Eur
mesačne za obdobie od 22.11.2021 do 18.05.2022 a od 19.05.2022 v sume 100,- Eur mesačne, ktorú

sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Výrokom IV. povolil otcovi zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie 22.11.2021 do 31.01.2024
v sume 1.247,- Eur splácať v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc
dňom 01.02.2024 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Výrokom V. ponechal styk otca s maloletým dieťaťom neupravený.
Výrokom VI. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 prvá,
druhá veta, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 63 ods. 1, 2, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, na základe ktorého dospel k záveru, že

návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný, vzhľadom
k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, doposiaľ neboli
upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu žiadnym súdnym rozhodnutím a rodičia
nedospeli k rodičovskej dohode. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súd
odôvodnil tým, že od narodenia sa o dieťa stará matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky, so zverením maloletého dieťaťa do jej starostlivosti súhlasil otec i kolízny opatrovník.

Otec o maloleté dieťa nejaví žiadny záujem, okrem platenia výživného sa o maloletého žiadnym iným
spôsobom nezaujíma, na osobnej starostlivosti o dieťa sa vôbec nepodieľa, neposiela mu darčeky aneudržiavasnímžiadnykontakt,ikeďmumatkavkontaktesdieťaťomžiadnymspôsobomnebráni.Otec
svoj nezáujem o maloletého odôvodňoval strachom z matky, avšak žiadny relevantný dôkaz o uvedenom
tvrdení súdu nepredložil, preto súd jeho tvrdenia považoval za nepostačujúce a účelové so snahou

ospravedlniť svoj nezáujem o dieťa. K argumentácii otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave v tejto
súvislosti súd neprihliadol, keďže otec uviedol, že v starostlivosti o druhého syna J. výdatne pomáha,
dochádza za ním na hausbót, kde sa zdržiava s matkou, vozí ho do a zo školy, odletel na futbalový zápas
na Cyprus a absolvoval dovolenku v Chorvátsku. Súd dospel k záveru, že otec v starostlivosti o svojich
dvoch synov robí výrazné rozdiely, o maloletého J., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti jeho matke

sa otec dobrovoľne stará, zatiaľ čo o maloletého A. nejaví absolútne žiadny záujem.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok súd ponechal obom rodičom.

4. Vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
preukázanú výšku príjmu matky z daňového priznania za rok 2020, z ktorého vyplýva, že úhrn príjmov
matky bol od všetkých zamestnávateľov 13.035,- Eur, základ dane bol 11.288,31 Eur, základ dane

4.374,14 Eur, daň 656,12 Eur, z daňového priznania za rok 2021 vyplýva, že úhrn príjmov matky bol
od všetkých zamestnávateľov 12.960,- Eur, základ dane bol 4.552,33 Eur, daň 1.958,12 Eur, daňový
preplatok bol 731,56 Eur, z daňového priznania za rok 2022 vyplýva, že príjmy z tabuľky mala 20.506,40
Eur, základ dane mala 4.397,98 Eur, daň zo základu dane 253,39 Eur, daň 0,- Eur. Matka poberala
rodičovský príspevok. Z potvrdenia K. D. J., J., H. vyplýva, že matka mala za obdobie od januára 2021

do decembra 2021 čistý priemerný mesačný netto príjem 772,40 Eur. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 19.11.2019 mal súd preukázané, že matka kúpila nehnuteľnosť za 181.300,- Eur, z výpisu
z LV č. XXXX vyplýva, že matka je vlastníčkou bytu v A. – G..
Otcov príjem mal súd preukázaný z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 13.11.2023,
z ktorého vyplýva, že otcovi bol dňa 19.05.2022 priznaný invalidný dôchodok v sume 210,60 Eur, od

01.01.2023 v sume 235,50 Eur a od 01.07.2023 v sume 260,50 Eur. Iný otcom príjem súd preukázaný
nemal, nakoľko otec tvrdil, že žiadny príjem nemal. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava
o poberaní dôchodku matkou otca, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti bolo preukázané, že
matka otca poberá starobný dôchodok v sume 567,90 Eur a vdovský dôchodok v sume 157,90 Eur.
Z výpisu z jej účtu v K. L. vyplýva, že jej konečný zostatok na účte je v sume 2.096,91 Eur. Súd vzal

do úvahy, že otec mal od roku 1996 vydané živnostenské oprávnenie, ktoré súdu nepreukázal a ako
sám uviedol na záverečnom pojednávaní, živnosť vrátil v priebehu tohto súdneho konania, cca pred
4 mesiacmi, doklad o tom súdu nepredložil a nepredložil ani daňové priznania, ktoré ako podnikateľ
má povinnosť podávať, nakoľko uviedol, že nemal príjem. Tieto zistenia svedčia v neprospech otca,
keďže otec ako podnikateľ mal možnosť si privyrobiť aj pri 45% pracovnej nespôsobilosti, avšak takejto

činnosti, a teda aj príjmu sa vzdal, keďže uviedol že, vrátil podnikateľské oprávnenie, z ktorého mohol
mať príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. V neprospech otca svedčí aj to,
že pokiaľ bol v roku 2021 práceneschopný a nepoberal žiadne nemocenské a ani iné dávky, o túto
možnosť sa nezaujímal a nesnažil sa si zabezpečiť aj takýto možný príjem, teda nehľadel na záujmy
maloletého. Otec preukázal svoju zníženú pracovnú schopnosť o 45%, avšak žiadnu prácu vo zvyšnej

časti svojej pracovnej schopnosti nevykonáva, čo odôvodnil tým, že si nevie nájsť prácu zo zdravotných
dôvodov, ako aj z dôvodov, že bol 25 rokov profesionálnym športovcom a nikto ho nezamestná. Počítač
nevlastní a podľa vlastných slov s ním nevie robiť. V minulosti sa venoval realitám. Z vyjadrenia G. M. –
A. K. zo dňa 21.04.2022 mal súd preukázané, že otec nie je v spoločnosti v pracovnom pomere, ale je
s ním od 01.12.2015 podpísaná Zmluva o spolupráci spočívajúca v sprostredkovaní obchodu, ale kvôli

svojmu zdravotnému stavu realitnú činnosť nevykonáva. V rokoch 2020 až 2022 ponúkal nehnuteľnosti,
ktorých predaj realitná kancelária nezrealizovala, čo vyplýva z potvrdenia spoločnosti. Je vyštudovaný
mechanik automatizačných zariadení. Na úrade práce sa zaevidoval dňa 07.02.2024, t. j. jeden deň pred
záverečným pojednávaním a súdu nebolo zrejmé, prečo skôr neriešil túto možnosť evidencie a prípadnej
žiadosti o dávky v hmotnej núdzi, čo je v neprospech maloletého. Z rozsudku Mestského súdu Bratislava

II č. k. 11P/181/2022-111 zo dňa 12.07.2023, právoplatného dňa 22.08.2023 vyplýva, že súd znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu
50,- Eur mesačne, kedy súd vychádzal zo súhlasných tvrdení oboch strán o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave otca, ktorý výrazne ovplyvňoval jeho zárobkové možnosti a schopnosti a otec nemal
žiadny príjem. Otec uviedol, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého J. v sume 50,- Eur,

lebo nemá z čoho. V konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané vlastníctvo majetku otcom.
Fotografie založené do spisu zachytávajú otca napríklad ako kormidluje loď dňa 09.11.2022, fotka otca
s bicyklom, na hausbóte, otca nastupujúceho do Mercedesu a ďalšie fotografie, ktoré samé o sebe nie
sú dôkazom toho, že otec je vlastníkom majetku, skôr dokumentujú, že je spôsobilý pracovať okrem 45%pracovnej nespôsobilosti. V minulosti mal pridelenú užívaciu plochu na plavidlo na C. C., za užívacie
miesto neplatil a mal ho preto, lebo si myslel, že raz možno bude niečo vlastniť. Súd mal za preukázané
z potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 847/2014 - 220 zo dňa 21.02.2018 a

z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 8C 43/2012-204 zo dňa 21.05.2014, že žalovaný - otec
je povinný zaplatiť M. B. sumu 41.487,68 Eur. Dopravný úrad Bratislava zaslal do spisu kúpnopredajné
zmluvy uzatvorené medzi B. B. a J. N. zo dňa 13.10.2017 a medzi O. K. a B. B. zo dňa 10.12.2015, z
ktorých nevyplýva, že by účastníkom bol otec. Obsahom spisu je lodné osvedčenie na hausbót, kde otec
nie je uvedený ako držiteľ. Z evidenčných kariet zaslaných z MV SR k osobným motorovým vozidlám

zn. Volkswagen Golf a Mercedes Benz ML nevyplýva, že by bol otec uvedený ako držiteľ auta a z
rozhodnutiaOÚBratislava,katastrálnyodborzodňa30.08.2019malsúdzapreukázané,žebolpovolený
vklad vlastníckeho práva do KN k nehnuteľnosti v katastrálnom území I. A., ale je v prospech B. D., nar.
XX.XX.XXXX a zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je uzatvorená medzi predávajúcimi L. B. a
B. B. na kupujúcu B. D., z čoho je zrejmé, že otec nie je účastný na uvedených zmluvách. Čo sa týka
vyhláseniaotcakosobnémubankrotu,sámuviedol,žezatiaľbolibapodanýnávrh,závernieježiadnyku

dňu rozhodovania súdu. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie prihliadol aj na zistenia, že otec
uvádzajúcisvojeopakovanézdravotnéťažkosti,bolpredtromarokminadovolenkevChorvátsku,údajne
na pozvanie kamaráta, jazdí na osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes, ktorého vlastníčkou je L. H.
– M. G., za prenájom ktorého podľa vlastného vyjadrenia neplatí, jazdí na člne, zúčastnil sa pred dvoma
mesiacmifutbalovéhozápasunaCypre,čomumalzaplatiťfutbalovýklubaneplatízaadvokátskeslužby.

Z lekárskej prepúšťacej správy súd zistil, že otec bol hospitalizovaný od 30.09.2020 do 07.10.2020,
chodil na rehabilitácie, z prepúšťacej správy UNB Bratislava, neurochirurgické oddelenie súd zistil, že
otec bol hospitalizovaný od 08.08.2019 do 13.08.2019, do spisu bol založený ambulantný nález NÚRCH,
zktoréhovyplýva,žeotecmádg.Artritídu,zosprávALPHAMEDICALzodňa13.01.2021vyplynulzáver:
Stredne ťažká chronická pangastritída, z lekárskej správy zo dňa 25.02.2021 vyplynula dg. Konkrement

močovoduazlekárskejsprávyUNBBratislavavyplývahospitalizáciaotcaod13.06.2019do17.06.2019.
O vyšetreniach zdravotného stavu otca vypovedajú lekárske správy o zdravotnom stave, žiadanka o
vyšetrenie a kúpeľnú liečbu, lekárska správa z 19.08.2019, prepúšťacie správy z hospitalizácie od
08.08.2019 do 13.08.2019, od 10.09.2019 do 17.09.2019, od 13.06.2019 do 17.06.2019, vyšetrenia z
10.11.2015, 13.06.2019, 02.08.2019, 08.08.2019, 23.09.2019, žiadanka o reumatologické vyšetrenie

otca z 13.10.2022, 10.02.2023 a 19.05.2022.

5. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie postupoval diferencovane prihliadajúc jednak na
vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zároveň na príjmové, majetkové možnosti a schopnosti
otca, preto stanovil výživné v sume 300,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu na súd, t. j.

od 22.11.2021 do dňa predchádzajúceho dňu, ktorým mu bola oficiálne posudkom znížená pracovná
schopnosť, t. j. do 18.05.2022 a od 19.05.2022, odkedy má posudkom zníženú pracovnú schopnosť
a priznaný čiastočný invalidný dôchodok určil výživné na v nižšej sume, t. j. v sume 100,- Eur
mesačne. Mal za to, že takto určené výživné zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého,
ktorému matka poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť, na ktorej sa otec okrem zasielania výživného

v sume 100,- Eur mesačne nepodieľa, ale najmä je primerané zárobkovým možnostiam a znížených
schopnostiam otca, pričom zároveň prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú v
sume 657,30 Eur mesačne, okrem ďalších jednorazových a tiež prihliadol na podnikateľskú činnosť
otca, ktorý nepreukázal príjem z podnikania (za zdaňovacie obdobie rokov 2019, 2020, 2021 nepodal
daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby), a preto súd aplikoval pri určení výživného za toto obdobie

ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
Za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú v celkovom súčte 657,30 Eur mesačne súd ustálil
pomernú časť nákladov na bývanie v sume 158,84 Eur, pomernú časť nákladov na stravu v MŠ v sume
57,- Eur, stravu doma v sume 150,- Eur, oblečenie a obuv v sume 60,- Eur, detskú kozmetiku v sume
35,- Eur, Benitim v sume 15,- Eur, lezecký výcvik v sume 9,16 Eur, angličtinu v sume 47,30 Eur, futbal

v sume 25,- Eur a pohonné hmoty v sume 100,- Eur. Súd považoval matkou vyčíslenú sumu na stravu
(doma) maloletého v sume 200,- Eur za nadsadenú, výdavky na zdravotnú starostlivosť dieťaťa v sume
60,- Eur matka nepreukázala, preto ich súd nezohľadnil a výdavky na pohonné hmoty v sume 200,- Eur
sa súdu javili ako neprimerané.

6. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o určení výživné na maloleté dieťa odôvodnil tým, že
po zohľadnení všetkých skutočností vychádzal z toho, že aktuálne je jediným príjmom otca čiastočný
invalidný dôchodok, ďalší príjem, ani prácu nemá a nakoľko v spoločnej domácnosti žije so svojou
matkou – starobnou dôchodkyňou zohľadnil aj jej príjem. Pri určení výživného vychádzal zo súčtu ichmesačného príjmu v sume 986,30 Eur, prihliadol na otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a určil výživné
v zmysle zaužívanej súdnej praxe vo výške 12-14% z príjmu povinnej osoby, teda v sume 100,- Eur
mesačne, plus 20,- Eur mesačné splátky na dlžnom výživnom. Pri stanovení výšky výživného prihliadol

aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.11.2023, z ktorej vyplýva, že
o maloleté dieťa sa stará matka, ktorá má vytvorené podmienky na priaznivý vývoj maloletého, maloleté
dieťa otca nepozná, nekontaktuje ho ani stará matka zo strany otca. Súd vyjadril presvedčenie, že otec
dostatočne nevyužíva svoje schopnosti, zručnosti a možnosti, ktoré poskytuje pracovný trh a vzhľadom
na nároky dieťaťa možno tieto obmedziť len v tom prípade, ak rodičia nemajú možnosť zvyšovať svoju

vlastnú životnú úroveň. I podľa súdnej judikatúry R 5/1969, pre určenie výšky výživného na maloleté
dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové skutočnosti, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale i okolnosťami objektívneho rázu,
najmä existenciou pracovných príležitostí primeraným vlastnostiam rodiča. Otec vo svojej výpovedi sám
uviedol, že okrem výživného pomáha s osobnou starostlivosťou o 10 ročné maloletého syna J., čo taktiež
vyžaduje psychickú a fyzickú námahu, pritom maloletému A. okrem výživného ju neposkytuje. Otec si

bude musieť hľadať adekvátnu prácu, aby mohol skôr prispievať primerane na odôvodnené potreby
svojho maloletého syna A.. V neprospech otca svedčí skutočnosť, že sa o maloletého syna žiadnym
spôsobom nezaujíma. Povinnosťou každého rodiča je poskytovať nielen výživné, ale zabezpečiť všetky
odôvodnené potreby maloletého, nielen matkou, ale je aj na otcovi, aby tiež participoval na týchto
odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa. Na matke i naďalej zostáva celodenná starostlivosť

o maloletého, keď otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma a okrem určeného výživného mu
neposkytuje žiadne iné plnenia. Súd mal za to, že ak otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov
maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne do času priznania mu čiastočného invalidného dôchodku
a matka ju vykompenzuje osobnou starostlivosťou a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov
na dieťa a daňový bonus, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb

maloletého v období od 22.11.2021 do 18.05.2022, kedy od 19.05.2022 (od zníženej pracovnej
schopnosti otca a priznania čiastočného invalidného dôchodku) určil jeho vyživovaciu povinnosť na
maloleté dieťa v sume 100,- Eur mesačne.

7. Zročné výživné na maloletého za rozhodné obdobie od 22.11.2021 do 08.02.2024 súd ustálil v sume

1.247,- Eur (5x 300 + alikvótna časť + 20 x 100 + alikvótna časť = 3.797 – 2550 = 1.247,- Eur), nakoľko
z celkovej dlžnej sumy za rozhodné obdobie odpočítal doposiaľ zaplatené výživné v sume 2.550,- Eur
a zostávajúcu sumu na dlžnom výživnom povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne, spolu
s bežným výživným, s prihliadnutím na celkovú sociálnu situáciu na strane otca a jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť.

8. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko rodičia nežiadali styk upraviť.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) ako aj z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že len
ona je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca platiť výživné na
maloletého v sume 400,- Eur mesačne za obdobie od 22.11.2021 do 18.05.2022 a od 19.05.2022 v sume
300,- Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k jej rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred.

Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou, keď súd obom rodičom určil oprávnenie
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom postupoval v rozpore s vyjadrením účastníkov
ohľadne zastupovania a správy majetku maloletého. Obaja rodičia súhlasili s tým, že maloletý bude
zverený jej a ona ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Mala za to, že je v rozpore so záujmom
maloletého, aby otec, ktorý o dieťa nejaví žiadny záujem a ktorého nevidel od 6-teho mesiaca jeho

života, bol oprávnený zastupovať maloletého v zásadných otázkach jeho života (napr. v súčasnosti pri
rozhodovaní o výbere základnej školy, ktorú má maloletý navštevovať) bez toho, aby poznal vlastné
dieťa, jeho danosti, povahu, nadanie, zručnosti a zároveň, aby mal rozhodovať o správe jeho majetku,o ktorý sa otec žiadnym spôsobom nepričinil, nakoľko dieťa od otca nemá absolútne nič, ani len darčeky
k narodeninám, okrem minimálneho výživného, ktoré platí.
Nesúhlasila so súdom stanovenou výškou výživného na maloleté dieťa, nakoľko nezodpovedá

schopnostiam, možnostiam a miere starostlivosti a styku otca s dieťaťom. Bola toho názoru, že súd mal
zohľadniť nulový styk otca s maloletým a to, že celá starostlivosť o maloletého bola a je na nej. Otcovi
bola priznaná čiastočná práceneschopnosť, avšak mala za to, že treba zohľadniť, na základe čoho mu
bola priznaná, a to v dôsledku operácie kolena, nakoľko bol profesionálny športovec. Otec je mobilný,
jazdí na bicykli, na skútri, na motorovom vozidle, na lodi a vo vzťahu k získanému vzdelaniu (stredná

škola s maturitou, vyučený mechanik automatizačných zariadení) ako i vo vzťahu k ním deklarovanému
podnikaniu vo sfére sprostredkovania predaja a prenájmu realít, kde má bohaté skúsenosti, by mohol
rozhodne pracovať, či už na pozícii realitného makléra alebo na inej fyzicky nenáročnej pracovnej pozícii
zodpovedajúcej jeho poslednej pracovnej aktivite – realitnej činnosti. V konaní bolo preukázané, že
otec spolupracoval s realitnou agentúrou M. G., K., čo potvrdila jej konateľka L. H. a stále jazdí na
motorovom vozidle MC Benz A., ktoré je v zmysle evidencie dopravného inšpektorátu vedené na L. H.,

teda požíva benefity z tohto pracovného zaradenia do dnešného dňa. Uviedla, že v konaní podrobne
a vyčerpávajúco preukazovala fakt, že otec žije nadštandardnú životnú úroveň – žije, resp. zdržiava
sa na hausbóte vo vlastníctve L. B. (jeho druhej bývalej manželky), s ktorou vychovávajú spoločné
dieťa J. B., jazdí na prémiových vozidlách vo formálnom vlastníctve iných osôb, jazdí na lodi, chodí na
dovolenky s bývalou manželkou a synom J.. Bolo zadokumentované, ako šoféruje loď vo formálnom

vlastníctve L. B. a sám potvrdil, že chodí s maloletým J. a s jeho matkou na dovolenky na jachtu, ktorú
„platí jeho kamarát“. Sám otec potvrdil, že užíva aj ďalšie motorové vozidlá (MC Benz A. vo formálnom
vlastníctve inej osoby), to všetko „bezplatne“. Otec tvrdí, že advokátov v tomto konaní má „bezplatných“.
K pôvodu hausbótu vo formálnom vlastníctve L. B. sa vyčerpávajúco vyjadrila vo svojich podaniach,
avšak pokiaľ tento mal byť nadobudnutý z finančných prostriedkov z predaja hausbótu lodné osvedčenie

SK-4-14 252 vo formálnom vlastníctve matky otca, B. B., tak je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že
v zmysle zabezpečeného listinného dôkazu – Kúpna zmluva na predaj hausbótu mala B. B. z tohto
predaja obdržať 162.000,- Eur, ktoré by mohli byť zohľadnené pri určovaní výšky výživného ako aj jej
majetkové pomery vrátane jej príjmu, keď otec tvrdil, že žije v domácnosti so svojou matkou, ktorá je
okrem iného vlastníkom bytu na D. P. Q. A., kde má otec, jeho matka, jeho bývalá manželka a syn J.

trvalý pobyt. Tvrdila, že otec opakovane klame pred súdom, keď k majetkovým pomerom jeho matky
uviedol, že má byt na Kazanskej a na otázku, ako naložila s hausbótom, ktorý vlastnila odpovedal, že
nebol na ňu písaný žiadny hausbót, nikdy jej nepatril, teda mal pravdu, fakticky patril jemu, na hausbóte
žili spolu a nie jeho matka. Poznamenala, že otec sa dobrovoľne vzdal svojej užívacej plochy na C. G.,
t. j. plochy na ktorej stojí hausbót, lodné osvedčenie SK 4-14331, ktorej užívateľom bol otec v období

od augusta 2016 do januára 2020 a v januári 2020 došlo k zmene užívateľa pridelenej plochy na L. B..
Namietala, že nebolo zohľadnené, že otec prepísal motorové vozidlo MC Benz na L. B., ani to, že otec
so dobrovoľne vzal svojho majetku – pohľadávky voči svojej prvej manželke M. B., ktorej výška bola
30.007,30Eurspríslušenstvom,atoztitulurozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.52C/300/2015
zo dňa 14.06.2018, pričom otec na pojednávaní potvrdil, že pohľadávku mal, ale nevymáha nič. Dodala,

že otec sa dobrovoľne vzdal aj príjmu, ktorý mohol dosahovať i popri 45% pracovnej nespôsobilosti.
Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si hľadal zamestnanie, na úrade práce sa prihlásil deň
pred konaním pojednávania a vzdal sa i nemocenského, na ktoré by bol mal nárok, avšak nemocenské
nepoberal po dobu svojej PN.
Vinila súd prvej inštancie z toho, že pri ustálení výdavkov na maloletého neakceptoval jeho výdavky

na stravu v sume 200,- Eur, ani výdavky na zdravotnú starostlivosť, hoci maloletý má preukázaný
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v zmysle lekárskeho posudku (recidivujúce infekcie dýchacích
ciest, poruchy imunity, tráviace ťažkosti, laktózovú intoleranciu, potravinové alergie), a preto je nereálne,
aby za sumu 150,- Eur mesačne pre dieťa zaobstarala adekvátnu stravu, pričom len náklady na
biostravu má v rozsahu 250,- Eur mesačne. K neuznaniu žiadneho výdavku na zdravotnú starostlivosť

na maloletého poukázala na to, že doložila ročný poplatok za pediatra v sume 120,- Eur, ročný poplatok
za imunológa v sume 90,- Eur, ročný poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi v sume 70-84,- Eur
a priložila ďalšie doklady o úhradách za lieky a vitamínové doplnky za obdobie 2022 – 2023 v celkovej
hodnote 435,60 Eur, t. j. 217,80 Eur ročne. Dodala, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výdavok na
futbal v MFK G. v sume 25,- Eur, pričom mesačne platí 30,- Eur, o čom dokladá dôkaz. Namietala, že súd

nezohľadnil žiaden poplatok na predškolské zariadenie, ktoré si uplatnila v tabuľke výdavkov v celkovej
výške 1.100,- Eur, ani výdavky na rodičovské príspevky spojené s návštevou škôlky v sume 50,- Eur/
polrok, žiaden výdavok na voľnočasové aktivity, knihy, hračky, detské športové potreby, ani jednorazové
dovolenky, ktoré podrobne vyčíslila v tabuľke výdavkov. Mala za to, že pokiaľ súd aplikoval § 63 ods.1 Zákona o rodine, mal za obdobie od 22.11.2021 do 19.05.2022 stanoviť otcovi výživné minimálne
v ňou navrhovanej výške. Nesúhlasila s tým, aby sa na úhrade výdavkov dieťaťa podieľala vyššou
sumou ako otec. Bola toho názoru, že pokiaľ súd stanovil výživné za prvé obdobie (od podania návrhu

do uznania čiastočnej práceneschopnosti) vo výške 300,- Eur mesačne potom po priznaní čiastočnej
práceneschopnosti priznal sumu 100,- Eur, ktorá nezodpovedá ani 55% príjmu otca, ktorý priznal za
obdobie do 18.05.2022, t. j. pri takomto postupe mal použiť matematický výpočet a odpočítať z určenej
sumy výživného 45% a dostal by sa na sumu 165,- Eur mesačne. Poukázala aj na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, ktorý navrhol, aby súd zaviazal otca platením výživného v minimálnej výške 200,- Eur,

vzhľadom k tomu, že otec sa s jedným zo synov vôbec nestretáva, teda má k nemu diametrálne odlišný
vzťah ako k prvému synovi, ktorého má s druhou matkou, o ktorého sa dennodenne stará a s ktorým de
facto žije. Vzhľadom na to, že maloletý má v určitých oblastiach (matematické myslenie) nadpriemerné
výsledky, bude sa ho i naďalej snažiť podporovať poskytnutím čo najlepšieho vzdelania, možnosťami
sebarealizácie a podobne, s čím sú spojené nemalé finančné prostriedky.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že s ohľadom na tvrdenia matky ako
i skutočnosť, že otec o maloletého naďalej neprejavuje záujem odporučil súdu vyhovieť matke podľa
možností v plnom rozsahu, minimálne však otca zaviazať platením výživného v sume 200,- Eur
mesačne.

12. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý súhlasí s odvolaním matky čo do výroku II. rozsudku,
teda, aby zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bola oprávnená iba matka. V ostatnom
sodvolanímmatkynesúhlasil,keďžežiadalnižšievýživné,akobolosúdomurčené,alerozhodnutiesúdu
nakoniec prijal a rozhodol sa syna podporiť vyššou sumou, než si môže k dnešnému dňu dovoliť, pričom
s úhradami mu pomáha rodina, predovšetkým matka a má občasnú brigádu. Uviedol, že rozsudkom

určené výživné považuje za správne a spravodlivé, reálne zohľadňujúce jeho osobné schopnosti
a možnosti ako aj životnú úroveň, majetkové pomery, zdravotné problémy a taktiež s prihliadnutím na
odôvodnené a nutné potreby maloletého. Náklady na maloletého, ktoré si matka uplatnila považoval
za nadštandardné, nezohľadňujúce jej príjem, ako ani jeho príjem a možnosti. Jedná sa predovšetkým
o rôzne finančne náročné voľnočasové aktivity, dovolenky (úhrada športových potrieb pre maloletého

v sume 870,75 Eur, dovolenka v Jasnej v sume 487,50 Eur, 885,- Eur a 212,50 Eur), na ktoré sa
matka odvoláva. Nejde o nevyhnutné výdavky maloletého a ak si tieto náklady matka môže dovoliť,
potom jej to jej príjem zrejme dovoľuje, ale nemôže tieto výdavky uvádzať na jeho ťarchu, keďže jeho
možnosti a životná úroveň jemu samému nedovoľujú kupovať si také drahé veci a dovolenky. Uviedol,
že je invalidný dôchodca s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45%, pričom tento invalidný

dôchodok je zatiaľ jeho jediným príjmom. Bol športovcom celý život, kedy si zničil zdravie. Síce sa
vyučil, toto remeslo nikdy nevykonával a ani by v tomto obore nevedel pracovať. Z dôvodu častých
operácii, je dočasne pracovne neschopný, čo mu znemožňuje pracovať a zarábať peniaze. Dodal, že má
diagnostikované stredne ťažké chronické metabolické ochorenie poruchy látkovej výmeny, radikulopatiu
(poškodenie krčných nervových koreňov), v dôsledku čoho musí podstupovať rehabilitácie, menili mu

kolenný kĺb (na túto operáciu ide v krátkej dobe znovu), trpí na DNU, máva ľadvinové koliky. K týmto
fyzickým problémom pribudli aj psychické problémy, kedy si uvedomuje svoje obmedzenia, nemožnosť
sa riadne zamestnať, ale aj celkovo žiť plnohodnotný život, z čoho má depresie. Napriek realizovaným
operáciám sa jeho zdravotný stav nijako nezlepšuje, čo súvisí s jeho vekom. Tvrdil, že sa dlhodobo snaží
zabezpečiť si zamestnanie, avšak jeho zdravotný stav mu to znemožňuje, resp. je pre neho v jeho veku

zložitésinájsťvhodnúprácuazamestnávateliahoodmietajú.Matkounavrhovanévýživnénamaloletého
(v sume 400,- Eur mesačne za obdobie od 22.11.2021 do 18.0.2022 a od 19.05.2022 v sume 300,- Eur)
by bolo pre neho likvidačné a hraničiace s istotou, že by bol vystavený trestnému stíhaniu pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy. Nevlastní žiadny hnuteľný, či nehnuteľný majetok, jeho jediným príjmom
je invalidný dôchodok v sume 270,- Eur. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, s ktorou si navzájom

pomáhajú. Ďalej uviedol, že svojím povinnostiam sa nevyhýba zámerne, či účelovo, jeho zámerom nie
je nijako svojho syna ukracovať. Výživné navrhované matkou nie je schopný platiť z objektívnych príčin,
ktoré sú preukázané lekárskymi správami, priznaním invalidného dôchodku, vyhlásením osobného
bankrotu, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Poukázal na to, že má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť na maloletého J. B., na ktorého bolo výživné znížené zo sumy 200,- Eur na sumu

50,- Eur. Tvrdil, že jeho životná úroveň je nízka, z dôvodu zlého zdravotného stavu a nemajetnosti
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej iba malou časťou prispieva na domácnosť, skôr
jej pomáha osobne, stará sa o ňu a o domácnosť, zatiaľ čo jeho matka zo svojho dôchodku hradí
náklady spojené s domácnosťou, vrátane stravy. Z odvolania matky, ako aj ňou predložených dokladovvyplynulo, že jej životná úroveň je podstatne vyššia, nakoľko synovi platí voľnočasové aktivity, ktoré ale
nepredstavujú výdavky nevyhnutné pre potreby maloletého. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky
ako nedôvodné odmietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

13. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že jeho návrh na platenie výživného na maloleté
dieťa v sume 200,- Eur považuje za nereálny a nespravodlivý. Konanie a odporúčanie kolízneho
opatrovníka považoval za jednostranne naklonené v prospech matky, nezohľadňujúce jeho reálne
pomery, zdravotný stav, vyhlásenie osobného bankrotu a jeho možnosti. Tvrdil, že jeho zdravotný stav sa

nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa, o čom dokladá lekárske správy. V prvom polroku absolvoval operáciu
karpálnych tunelov a v blízkej dobe ho čakajú ďalšie tri operácie rúk, kedy každá má dobu liečenia 6
– 8 týždňov. Pripravuje sa na operáciu kŕčových žíl, pričom tieto operácie budú prebiehať postupne,
až sa zotaví z jednej, môže podstúpiť ďalšiu. Dodal, že je evidentné, že jeho zdravotný stav mu nijako
neumožňuje nájsť si stabilné zamestnanie a tým si zabezpečiť trvalý príjem. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť.

14.Kvyjadreniuotcakodvolaniusavyjadrilamatka,ktoráuviedla,žedňa02.06.2024malmaloletývážny
úraz, kedy si zlomil ľavý lakeť vrátane ramennej kosti, čo si vyžiadalo akútnu operáciu dňa 03.06.2024
so zavedením klinov, ktoré boli pri druhej operácii v júli vyňaté, na základe čoho s maloletým absolvuje
dennodenne rehabilitáciu na NÚDCH Kramáre (magnet a fyzioterapia). Otca o uvedenom zdravotnom

stave maloletého informovala formou sms. Otec sa však na maloletého ani raz nespýtal, ako sa má, či
mu treba s niečím pomôcť, sprevádzať ho v nemocnici pri rehabilitácii. Otca po poslednom pojednávaní
zaujímalo jediné, a to kedy predajú hausbót, na ktorom sa maloletý zdržuje najmä v lete. Tento hausbót
sa nachádza v lokalite C. G., kde žije otec so svojím synom J. a bývalou manželkou. Dodala, že po
narodení maloletého A. sa snažila s otcom komunikovať, zasielala mu foto ich syna, otec opakovane

uvádzal, že jeho bývalá manželka, s ktorou obnovil spolužitie, mu nedovolí sa s maloletým A. stretávať,
ani jeden z nich nechce, aby sa ich prvorodený syn o svojom bratovi dozvedel, čo otec potvrdil na
pojednávaní. Otec sa plnohodnotne stará o svojho prvorodeného syna J., čo sám potvrdil a keď vidí
ich syna počas pobytu na C. G. pri prejazde loďou, tak ho ignoruje. Spoločný syn ho nezaujíma, jeho
existenciu pred svojou rodinou zatajuje, čomu zodpovedá aj jeho snaha minimalizovať svoju vyživovaciu

povinnosť k maloletému a nulová osobná starostlivosť. Ďalej uviedla, že s maloletým bola prvý krát na
dovolenke až v roku 2023 v Nízkych Tatrách, teda v čase jeho piatich rokov a pokiaľ toto otec považuje
za nadštandardné, tak mohol kedykoľvek zobrať maloletého na dovolenky na jachte, ktoré mu podľa jeho
vyjadrenia „platí“ jeho kamarát C. H. a na ktoré bráva svojho druhého syna J.. Finančne jej vypomáha
matka. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podala až v čase,

keď mal maloletý vyše 3,5 roka a verila že otec si nájde cestu k vlastnému dieťaťu. Nepoprela otcove
zdravotné ťažkosti. Otec uplatňuje voči svojím deťom diametrálne odlišnú starostlivosť.

15. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že jeho nie úplne optimálny vzťah k synovi pramení
z toho, že do jeho počatia bol v podstate vmanipulovaný jeho matkou, ktorej jediným zámerom bolo

splodenie dieťaťa bez ohľadu na ďalšie okolnosti, čo sa výrazne prejavilo po tom, čo matka zistila,
že je tehotná. Ich vzájomný vzťah ochladol, prestala sa o neho zaujímať ako o muža, prestala ich
vzťah rozvíjať. Tvrdil, že má z matky strach v tom zmysle slova, že ho prenasleduje, čo je zrejmé zo
spisového materiálu. Po rozchode s matkou sa k bývalej manželke dočasne presťahoval až potom,
ako jej bola diagnostikovaná rakovina a musela ísť na operáciu. Dodal, že hausbót, ktorý vlastní jeho

bývalá manželka nikdy nebol jeho vlastníctvom, podieľal sa na jeho výstavbe iba ako dozor. Matka
maloletého A. si zámerne tiež kúpila hausbót, z jeho pohľadu preto, aby mohla špehovať jeho a jeho
bývalúmanželku.Ďalejuviedol,žežiadnemotorovévozidlá,aničlnnevlastnil.Tietomalvždyzapožičané
od svojich priateľov, ktoré sa mu takto snažili iba pomôcť a na ktorých ho matka úmyselne a bez jeho
súhlasu fotografovala. Čo sa týka jeho záväzku voči M. B., tá ho oklamala, keď tvrdila, že je otcom jej

dieťaťa, a teda cudzie dieťa živil 17 rokov, zobral si úver na byt, v ktorom M. B. so synom/dcérou žila, aby
sa o nich postaral. Po zistení pravdy, teda, že nie je otcom jej dieťaťa sa ústne dohodli, že úver doplatí M.
B., čo neurobila a zatajila mu, že úver nepláca, čím sa jeho záväzok voči banke navýšil. V tej dobe banke
za ich byt vyplatil 2,1 milióna Sk, V tom čase ešte aktívne a profesionálne hrával futbal. Poznamenal, že
v najbližšej dobe ho čaká 5 operácií ruky a kŕčových žíl, ktoré operácie prebehnú postupne a u každej

s predpokladá doba liečenia 6 – 8 týždňov, čo je daň za jeho profesionálnu športovú kariéru.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) protirozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne
dôvodné.

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Predmetomodvolaciehokonaniaspoukazomnadôvodymatkypredostretévodvolaníbolopreskúmanie
správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o zastupovaní maloletého dieťaťa
a spravovaní jeho majetku a o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťaťa a s tým
súvisiaceho výroku a o zročnom výživnom.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred v konaní pred odvolacím súdom.

22. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného

práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak
uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.),
patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12.05.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok z 27.04.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

23. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského

civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods.
2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Konkrétnym a i ústavne konformným výkladom takéhoto
ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielenúplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj vnútorná rozpornosť
jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej interpretácii nevyplývajú

a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.

24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj
z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej

republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom
prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

26. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zastupovaní
maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku oboma rodičmi, ako aj v časti o určení výživného na
maloleté dieťa a s tým súvisiaceho výroku o zročnom výživnom nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti
a presvedčivosti. Hoci nemožno súdu prvej inštancie uprieť snahu o zdôvodnenie svojho rozhodnutia

zodpovedajúce zákonným požiadavkám, najmä v časti o výživnom na maloleté dieťa, jeho odôvodnenie
je nekonzistentné a vnútorne rozporné.27. Hoci matka v podanom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností žiadala, aby bola
oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, práve pre dlhodobý nezáujem otca na
podieľaní sa na starostlivosti o maloleté dieťa, či čo i len akoukoľvek snahou otca o kontakt s maloletým

dieťaťom, a otec s návrhom matky súhlasil, súd prvej inštancie oprávnenie zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom, a to len so strohým konštatovaním (uvedeným v jedinej
vete odôvodnenia svojho rozhodnutia), že toto právo oboch rodičov posúdil ako ústavou garantované
právo, ktoré ponechal obom rodičom. Takéto odôvodnenie súdu neobstojí, práve pre nevysporiadanie
sa s tým, prečo nerešpektoval vôľu rodičov maloletého dieťaťa, ako aj s ohľadom na zistené okolnosti

danej veci o absolútnom nezáujme otca o maloleté dieťa.

28. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní zárobkových pomerov rodičov uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázanú výšku príjmu matky z daňových priznaní za roky 2020, 2021, 2022,
avšak okrem opakového opisu vybraných položiek z týchto daňových priznaní, súd žiadny zistený príjem
matky neuviedol, čím rezignoval na svoju povinnosť ustáliť priemerný mesačný príjem matky vyjadrením

konkrétnej sumy.
Na strane otca (pri určovaní výživného na maloleté dieťa od 19.05.2022) vychádzal z rozhodnutia
Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku otcovi, pričom iný príjem otca nemal za
preukázaný, nakoľko otec tvrdil, že žiadny príjem nemal. Založené fotografie do spisu, ktoré príkladmo
zachytávajú otca ako kormidluje loď, nastupuje do osobného motorového vozidla, súd vyhodnotil tak, že

tieto dokumentujú, že otec je schopný pracovať okrem 45% pracovnej nespôsobilosti. Otec vykonáva
aktivity spočívajúce vo výdatnej starostlivosti o svojho ďalšieho syna J., čo vyžaduje psychickú i fyzickú
námahu, či v tom, že sa zúčastnil futbalového zápasu na Cypre (kde medzi hráčmi je uvedené meno
otca) a absolvoval dovolenku v Chorvátsku, jazdí na osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes, ktorého
držiteľkou je L. H., hoci udával svoje opakované zdravotné ťažkosti. Súd opísal lekárske prepúšťacie

správy otca, lekárske správy o vyšetreniach otca a správy o jeho diagnózach, ktoré žiadnym spôsobom
nevyhodnotilažiadnyzáverznichvyplývajúcineprijal.Ďalejuviedol,žeotecdostatočnenevyužívasvoje
schopnosti, možnosti a zručnosti, ktoré poskytuje pracovný trh. Otec si bude musieť hľadať adekvátnu
prácu, aby mohol skôr prispievať primerane na odôvodnené potreby maloletého A.. O maloletého A.
sa žiadnym spôsobom nezaujíma, preto je celá starostlivosť o maloletého v réžii jeho matky. Súd po

zohľadnení uvedených skutočností dospel k záveru, že jediným príjmom otca je čiastočný invalidný
dôchodok (špecifikovaný za jednotlivé obdobia), ďalší príjem, ani prácu nemá a nakoľko v spoločnej
domácnosti žije so svojou matkou zohľadnil aj jej príjem, ktorý tvorí dokopy 725,80 Eur, teda pri
určení výživného vychádzal zo súčtu ich príjmov (986,30 Eur) a prihliadol na otcovu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť a výživné určil podľa zaužívanej súdnej praxe vo výške 12-14% z príjmu povinnej osoby.

29. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje aj pochybenie súdu prvej
inštancie v právnom posúdení veci. Konkrétne sa jedná o § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie
súd prvej inštancie zvolil správne, avšak ho nesprávne aplikoval.

30. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa je treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv
a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje dieťa a naopak dieťaťu sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený

princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej
povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa
realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu
podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

31. Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným
kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté
v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné
denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže
ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť

uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov
a samotná dôvodnosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.32. Je nutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. Základnou podmienkou

správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré
sa musí reálne urobiť tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.
1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade,
ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná.

Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb ako sú napríklad
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého položky, ktoré sa
pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu

mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory, dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková
úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa
pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na

zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú
iba vo výške na jedného člena rodiny.
V ustálení výdavkov na maloleté dieťa súdom prvej inštancie badať pochybenie v tom, že k niektorým
položkám vyčíslených matkou nezaujal žiadne stanovisko (škôlka, iné výdavky súvisiace s návštevou
škôlky, aktivity, kultúra, knihy, hračky, hudobné DVD, CD, detské športové potreby, ročné jednorazové

výdavky), pri položke zdravotná starostlivosť tento výdavok neuznal s odôvodnením, že ho matka
nepreukázala. Zrejme ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že matka k návrhu pripojila faktúru
o poskytnutí zdravotnej starostlivosti pre maloletého v sume 120,- Eur. Vo vzťahu k položke za futbal
uviedol súd sumu 25,- Eur, ktorú matka rozdielne uvádzala vo vyčíslení výdavkov na str. 484 spisu
a na str. 591 spisu, hoci tento rozpor bolo potrebné odstrániť, napr. výsluchom matky na pojednávaní,

resp. predložením relevantného dokladu. Povinnosťou súdu prvej inštancie je tvrdené náklady na výživu
dieťaťa náležitým spôsobom vyhodnotiť z pohľadu ich dôvodnosti, pričom samotná dôvodnosť potrieb
sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb.

33. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na maloleté dieťa, môže súd

pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej
povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je

preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť
o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má
v prvom rade zabezpečiť výživu všetkých svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Nie je preto
prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť

dieťaťu výživné len v takej výške, aby boli zabezpečené jeho bežné výdavky. V takom prípade by išlo
o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, ale aj v rozpore s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého
dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj,
pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa,

nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia.

34. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Nazníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,

aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia
s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním
možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto,
že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu

povolania, hoci potencionalita príjmov ju nepopiera (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované
a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale zákonodarca umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť
povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

35. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojho dieťaťa a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy dieťaťa. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy dieťaťa v záujme jeho náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z

rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti)
doterajšie zamestnanie za menej výhodné.

36. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS
1335/14 zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na

prejednávanú vec a síce, že akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené,
ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne
preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli
záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojho
dieťaťa napomáhajúcim všestrannému rozvoju jeho osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča

preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri
napr. č. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

37. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného na maloleté dieťa v období od 22.11.2021
do 18.05.2022 z aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, jeho postup bol správny.

Pri určovaní výživného na maloleté dieťa za obdobie počnúc dňom 19.05.2022, odkedy má otec
priznaný čiastočný invalidný dôchodok a zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť 45% súd
prvej inštancie síce na jednej strane konštatuje, že otec je schopný pracovať okrem 45% pracovnej
nespôsobilosti a dostatočne nevyužíva svoje schopnosti, možnosti a zručnosti, ktoré poskytuje pracovný
trh, avšak na strane druhej pri určení výšky výživného na maloleté dieťa vychádzal iba z otcovho

čiastočného invalidného dôchodku ako aj z dôchodku jeho matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Ak mal súd prvej inštancie za to, že možnosti, schopnosti a zručnosti otca odôvodňujú jeho zapojenie do
pracovného procesu v miere prevyšujúcej pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, potom
odôvodnenie jeho rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, prečo neaplikoval princíp potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý má prednosť pred jej faktickým príjmom. Hoci súd prvej

inštancie zistil, že otec sa o maloletého A. žiadnym spôsobom nezaujíma a absolútne neparticipuje
na jeho osobnej starostlivosti, teda všetku starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, tieto
zistenia nepretavil do výšky výživného na maloleté dieťa. Súdu prvej inštancie možno vytknúť, že pri
určovaní výšky výživného na maloleté dieťa zohľadnil daňový bonus, pričom daňový bonus podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa,

a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže
za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje
mesačne (prejaví sa v mzde zamestnanca), alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom
daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane, napríklad u živnostníka.

38. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniuna ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

39. Odvolací súd v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces
so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky
v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež
vypracovanie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220
ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a súvisiacom výroku VI. zrušil podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia procesných práv účastníkov konania do takej miery, že
bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní
pred odvolacím súdom a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec znova prejedná, opätovne rozhodne o oprávnení rodiča/
rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, doplní dokazovanie týkajúce príjmových

a zárobkových pomerov rodičov vyžiadaním si daňových priznaní matky za rok 2023, 2024, prípadne
ďalšíchpodkladovnazhodnoteniejejmajetkovýchpomerov,pokiaľdaňovépriznanianebudúposkytovať
dostatočný podklad na ustálenie príjmu matky, na strane otca vyžiadaním si posudku (lekárskej
správy) zo Sociálnej poisťovne, keďže dátum kontrolnej lekárskej prehliadky bol určený na 09/2024
a zistením, či došlo k zmene zdravotného stavu otca a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu

schopnosti zárobkovej činnosti, so zameraním sa na pracovnú rekomandáciu, posúdením, či miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť osoby uznanej za invalidnú nie je natoľko vysoká,
že takejto osobe úplne bráni vo výkone akejkoľvek zárobkovej činnosti samozrejme s prihliadnutím
na jej zdravotné obmedzenia, zároveň zrozumiteľne vyhodnotí zárobkové (aj potenciálne) a majetkové
schopnosti a možnosti oboch rodičov a konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu

primeranosti určeného výživného (odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú
tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže byť aj Metodika pre výpočet výživného
zverejnená Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho
zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende

a môže súdu slúžiť ako nezáväzná pomôcka). Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky rodičov, posúdiť
ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie overiť. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované
spolužitím s inými osobami. Na strane maloletého dieťaťa posúdi dôvodnosť jeho výdavkov v závislosti
od jeho zdravotného stavu a zistenej životnej úrovne rodičov. Opätovne súd rozhodne nielen o bežnom
výživnom, ale aj o zročnom výživnom.

41. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci rozhodne po dôslednom
zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa
dokazovania v súlade s § 188 o § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom
konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení výsledkov dokazovania, so sústredením

sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade
s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

42. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozsudku
uviedolnesprávnečíslokonaniaB5-68P/271/2022,keďkonaniejevedenépodsp.zn.B5-68P/271/2021,
ďalej uviedol nesprávny dátum jeho vydania 04.01.2024, ktorý dátum musí byť zhodný s dátumom,
kedy došlo k jeho vyhláseniu (08.02.2024). Zároveň súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku (IV.
výrok) uviedol, že zročné výživné vzniklo za obdobie od 22.11.2021 do 31.01.2024 a otec je povinný

ho zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne, s čím však nekorešponduje jeho odôvodnenie (bod 65.),
kde súd uviedol, že zročné výživné vzniklo za rozhodné obdobie od 22.11.2021 do 08.02.2024 a súd
mu povolil ho zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne. Všetky pochybenia bude súd prvej inštancie
povinný napraviť vo svojom novom rozhodnutí.

43. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).