Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202239
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724202239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok právnej veci žalobcu: 1/ J.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. D. XX, XXX XX

B., štátny občan SR, 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. D. XX,XXX XX B., štátna občianka SR,
zastúpení: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o. so sídlom Doležalova č. 5, 821 04 Bratislava, IČO:
47253479, proti žalovanej 1/ J.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. T. XX, XXX XX K., štátna občianka
SR, zastúpená: JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova ul. č. 14, 811 05 Bratislava,
IČO: 30 850 436, 2/ J.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX B., štátny občan SR, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré budú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade do
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa touto žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že sú spoločne a nerozdielne
oprávnení z vecného bremena bezodplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti a to rodinný dom s. č. XXXX
postavený na parcele č. 5400/102, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec
B., katastrálne územie B., parcelu č. 5400/102 zastavanú plocha a nádvorie o výmere 200m2 a parcelu
č. 5400/58 záhrada o výmere 520m2 evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne územie B..

2. Žalobcovia žijú spolu v jednej domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele
č. 5400/102 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX

vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne územie
B. (ďalej aj „Rodinný dom). Podľa údajov uvedených na predmetnom liste vlastníctva Rodinný dom
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, v ktorých bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
spoluvlastnícky podiel na Rodinnom dome 1/5 k celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/5
k celku je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Parcela č. 5400/102 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 200m2, na ktorej je Rodinný dom postavený (ďalej aj „zastavaný pozemok") ako aj
parcela č. 5400/58 záhrada o výmere 520m2 (ďalej aj „záhrada") sú evidované na liste vlastníctva číslo

XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne
územie B.. Na účely tejto žaloby sa Rodinný dom, zastavaný pozemok a záhrada označujú ako
„Nehnuteľnosti: Podľa údajov uvedených na predmetnom liste vlastníctva zastavaný pozemok a záhrada
sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v druhom rade v podiele 4/5 k celku a v bezpodielovomspoluvlastníctve žalobcov 1/5 k celku. Žalovaný v 2. rade je synom žalobcov, pričom výstavbu tohto
rodinného domu v celom rozsahu financovali žalobcovia spoločne a nerozdielne. V čase začiatku a aj
v priebehu stavebných prác (rok 2008) žili a pracovali žalobcovia v Kežmarku, pričom ich syn v čase

začatia stavebného konania žil v Bratislave. Žalobcovia sa chystali, že na starobu budú žiť v blízkosti
syna v B. a Rodinný dom bude vo výlučnom vlastníctve ich syna. Žalovaný v 2. rade požiadal o stavebné
povolenie, ktoré mu, ako stavebníkovi, bolo vydané príslušným stavebným úradom dňa 15.08.2008. Po
vydaní stavebného povolenia sa začali práce na Rodinnom dome, pričom vodorovné a zvislé nosné
konštrukcie Rodinného domu vrátane múrov (teda stavba ako taká) boli zhotovené do konca roku 2008.

Užívanie stavby bolo povolené Rozhodnutím zo dňa 21.03.2011 rovnako výlučne na meno žalovaného
v 2. rade. Následne bolo dňa 18.04.2011 vydané Mestom B. Rozhodnutie o určení súpisného čísla,
všetko výlučne na meno žalovaného v 2. rade. Žalobcovia žijú v dotknutom rodinnom dome od počiatku,
tj. od jeho zhotovenia, a výlučne ho užívajú, pričom aj uhrádzajú 100% prevádzkových nákladov na
chod a údržbu tohto Rodinného domu. Žalovaná 1/ sa nepodieľa a nikdy sa nepodieľala na financovaní
výstavby a ani prevádzky daného Rodinného domu. Žalobcovia financovali celú stavbu z vlastných

zdrojov, pričom všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní ako aj vyjadrenia dotknutých orgánov
boli vydané na meno ich syna, tj. žalovaného 2/ len formálne. Žalovaná sa nepodieľala finančne ani na
výstavbe a ani na chode tohto Rodinného domu a i napriek tomu si naň vznáša nároky v súdnom konaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spis. zn. B3-11C/47/2022 vedeného na Mestskom súde
Bratislava IV. V minulosti žalobcovia opakovane žiadali syna, tj. žalovaného 2/ o právne kroky smerujúce

k ochrane ich majetku, on ich však uistil, že jeho manželka, tj. Žalovaná 1/ si je plne vedomá toho. že
tento dom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, lebo ho financovali výlučne žalobcovia a nebude
vznášať žiadne nároky z tohto titulu, žiaľ opak sa stal pravdou. Žalobcovia, v zmysle ústnej dohody,
ktorú dobromyseľne uzatvorili so žalovanými ako osobami blízkymi, majú právo Rodinný dom, zastavaný
pozemok a záhradu bezodplatne výlučne užívať a obývať ich ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať

ich a platiť úhrady za náklady spojené s ich užívaním (voda, plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz
odpadu). Preto toto právo bezodplatne výlučne užívať predmetné Nehnuteľnosti vykonávajú právom
a dobromyseľne. Žalovaní nikdy nevyzvali žalobcov na vypratanie Nehnuteľností, ani nepožadovali
od nich nájomné či vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie Nehnuteľností. Žalobcovia nikdy
nepožadovaliodžalovanýchžiadneplnenieztituluvykonávaniaúdržbyastarostlivostiNehnuteľnostíani

z titulu vynaložených plnení spojených s užívaním Nehnuteľností. Žalobcovia sa nepretržite a výlučne o
Nehnuteľnosti starajú, vykonávajú na nich opravy, udržiavajú ich a sústavne ich bezodplatne a výlučne
užívajú a to od zhotovenia Rodinného domu v roku 2011 až doposiaľ a to jednak fakticky užívaním
(držba) ako aj zriadením svojho jediného obydlia (trvalým obývaním) a to so súhlasom žalovaných v
zmysle vzájomnej ústnej dohody. Žalobcovia, v zmysle ústnej dohody, ktorú dobromyseľne uzatvorili so

žalovanými ako osobami blízkymi, majú právo Nehnuteľnosti bezodplatne výlučne užívať a obývať ich
ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady spojené s ich užívaním (voda,
plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz odpadu). V zmysle uvedeného skutkového stavu, žalobcovia
malú právo bezodplatne výlučne užívať Nehnuteľnosti a toto právo vykonávajú dobromyseľne. Žalovaní
sa voči žalobcom nikdy a to ani ústne ani písomne nedomáhali vypratania predmetných nehnuteľností.

3. Naliehavý právny záujem: Žalovaná 1/ má v úmysle Rodinný dom speňažiť v rámci vyporiadania BSM,
pričom hodnotu Rodinného domu stanovila na cenu trhovú - bez prihliadnutia na vydržanie vecného
bremena bezodplatného užívania Rodinného domu žalobcami. Z vyššie uvedeného je evidentné, že
žalovaná 1/ právo vecného bremena bezodplatného užívania Rodinného domu žalobcami neakceptuje.

Žalobcovia majú právny záujem na určení práva vecného bremena, ktorý je daný spôsobilosťou
rozsudku súdu byť podkladom pre zápis práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov do
katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Právne postavenie žalobcov je v tejto situácii neisté
a bez požadovaného určenia je ich výkon práva ohrozený.

4. Písomným podaním zo dňa 08.10.2024 sa žalovaný 2/ vyjadril k žalobe nasledovne: Žalobcovia 1/ a
2/ sú mojimi rodičmi, ktorí žijú spolu v rodinnom dome s. č. XXXX postavenom na parcele č. 5400/102,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedený
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne územie B. (ďalej
aj „Rodinný dom"). Uvedený rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktorí vlastnia 1/5

a v podielovom spoluvlastníctve mňa a mojej bývalej manželky je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov spoluvlastnícky podiel 4/5. Výstavbu rodinného domu v celom rozsahu financovali moji rodičia
z vlastných finančných prostriedkov a z tohto dôvodu mali byť uvedený ako stavebníci na liste vlastníctva
oni. Avšak v čase začiatku a aj v priebehu stavebných prác v roku 2008 žili moji rodičia v Kežmarku,kým ja ich syn, som žil v Bratislave a preto som aj vybavoval všetky stavebné povolenia na moje
meno, aby to nebolo také zložité. Na moje meno bolo vydané aj kolaudačné povolenie a rozhodnutie
o určení súpisného čísla. V predmetnom rodinnom dome od počiatku, tj. od jeho postavenia, žijú moji

rodičia, ktorí ho aj sami užívajú a uhrádzajú všetky náklady a platby s týmto spojené. Je pravdou, čo sa
uvádza v žalobe, že Ing. Marta Kalinová sa nepodieľala finančne ani na výstavbe a ani na chode tohto
Rodinného domu a i napriek tomu si naň vznáša nároky v súdnom konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva spis. zn. B3-11 C/47/2022 vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, v ktorom konaní
si nárokuje svoj podiel z hodnoty domu, pričom hodnotu spoluvlastníckeho podielu 4/5 k celku vyčíslila

na sumu vo výške 226.000,-€. Čo to znamená pre mojich rodičov? Majú sa snáď teraz po dlhých rokoch
vysťahovať z vlastného domu, ktorí právom nerušene užívajú ? Je pravdou, že lng. Marta Kalinová v
minulosti uisťovala mojich rodičov, že dom patrí mojim rodičom, lebo ho financovali výlučne oni a nebude
si vznášať žiadne finančné nároky na dom. Je pravdou, že existuje a stále platí dohoda, aj keď ústna,
že moji rodičia, majú právo v dome bývať a udržiavať ho s tým, že budú platiť vodu, plyn, elektrickú
energiu, odpadu a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené, so žalobou v celom rozsahu súhlasím a v žalobe

uplatnený nárok v celom rozsahu uznávam. Zároveň týmto vyjadrujem svoj súhlas, aby sa pojednávalo
v mojej neprítomnosti.

5. Písomným podaním zo dňa 16.10.2024, žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla:
Žalobcovia v Žalobe uviedli, že žijú v dotknutom rodinnom dome od počiatku, t.j. od jeho zhotovenia

a výlučne ho užívajú, pričom aj uhrádzajú 100 % prevádzkových nákladov na chod a údržbu tohto
rodinného domu. Žalobcovia ďalej uviedli, že Žalovaná 1/ sa nikdy nepodieľala na financovaní výstavby
a ani prevádzky daného rodinného domu. Žalobcovia uviedli, že financovali celú stavbu z vlastných
zdrojov, pričom všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní ako aj vyjadrenia dotknutých orgánov
boli vydané na meno ich syna, t.j. Žalovaného 2/ len formálne. Žalobcovia ďalej uviedli, že v zmysle

ústnej dohody, ktorú dobromyseľne uzatvorili so Žalovanými ako blízkymi osobami, majú právo rodinný
dom užívať a obývať ich ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady spojené
s ich užívaním (voda, plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz odpadu). Žalobcovia majú údajne
právo bezodplatne výlučne užívať Nehnuteľnosť a toto právo vykonávajú dobromyseľne. Žalovaní sa
voči Žalobcom nikdy a to ani ústne ani písomne nedomáhali vypratania predmetných nehnuteľností. Z

vyššie uvedených dôvodov Žalobcovia uviedli, že došlo k splneniu zákonnom stanovených podmienok
na vydržanie práva vecného bremena, v prospech Žalobcov, spočívajúceho v práve bezodplatne užívať
Nehnuteľnosti, ktoré Žalobcovia nerušene a výlučne užívajú od roku 2011 doposiaľ. Za držbu práva sa
považuje aj jeho výkon po dobu vyžadovanú zákonom, ktorá spolu s naplnením subjektívnej stránky jej
držiteľa a naplnenia objektívnych predpokladov, má právne dôsledky spočívajúce vo vydržaní práva a za

splnenia ďalších podmienok uvedených v zákone, má za následok vydržanie vecného bremena, ktoré
zaťažuje konkrétnu nehnuteľnosť, ku ktorej bolo právo vykonané. Držiteľ je oprávnený, teda vykonáva
právo (zodpovedajúce vecnému bremenu) k cudzej veci pre seba a je presvedčený, že toto právo mu
patrí. Nerušený výkon práva mu trvá po dobu 10 rokov. Nehnuteľnosť môže byť predmetom vlastníctva.
Zo subjektívnych požiadaviek za rozhodujúci treba považovať subjektívny vzťah (presvedčenie) osoby

uskutočňujúcej činnosti zodpovedajúce vecnému bremenu v pomere k týmto činnostiam a to, že daná
osoba je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedené právo patrí. Pre naplnenie
zákonného predpokladu nie je dostačujúce iba subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna skutočnosť,
a to „so zreteľom na všetky okolnosti“. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je splnená základná
podmienka vydržania práva vecného bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní Nehnuteľnosti.

Žalobcovia nie sú dobromyseľní, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere,
že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nie sú pravdivé tvrdenia Žalobcov,
že financovali celú stavbu rodinného domu. Práve naopak, Žalovaní ako manželia financovali stavbu
rodinného domu. Žalobcovia, keď sa do rodinného domu presťahovali a predali svoj byt, dali Žalovaným
sumu, ktorá v tom čase zodpovedala 1/5 sumy celého rodinného domu. Z tohto dôvodu Žalovaná 1/

navrhla, aby sa 1/5 rodinného domu zapísala v prospech Žalobcov, teda aby sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu o veľkosti podielu 1/5. Žalovaní Žalobcom umožnili bývať v rodinnom
dome. Strany sporu sa nedohodli na dobe a nechali Žalobcom rodinným dom bezplatne užívať. Toto
právo je teda Žalobcami realizované z iného dôvodu alebo prípadne bez právneho dôvodu. Na základe
vyššie uvedeného máme teda za to, že Žalobcovia nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému

bremenu.Oprávnenýdržiteľprávazodpovedajúcehovecnémubremenumusíbyťpresvedčený,žejemu,
prípadne jeho právnym predchodcom, toto právo platne vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká
na základe písomnej zmluvy, ku ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba
práva zodpovedajúca vecnému bremenu sa nemôže opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitéhopráva dlhodobo fakticky vykonával. Samotná skutočnosť, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca
žalobcom nebránil v príchode a príchodu ku garážam cez jeho pozemok nemôže byť dôvodom, ktorý by
zakladalichdobrúvierevsmere,žeimsvedčíprávozodpovedajúcevecnémubremenu.“Vneposlednom

rade je potrebné uviesť účelovosť tohto konania. Žalobcovia sa začali domáhať tohto práva až z
dôvodu vyporiadania BSM Žalovaných. Na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B3-11C/47/2022 je
vedené konanie o vyporiadanie BSM Žalovaných ako bývalých manželov. Predmetom vyporiadania
jej aj rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný 2/ približne 2 roky od podania žaloby
prišiel s argumentáciou, že jeho rodičia - Žalobcovia vydržali právo vecného bremena spočívajúce v

užívaní rodinného domu. Ďalej Žalovaný 2/ uvádza, že z tohto dôvodu je hodnota rodinného domu
pri vyporiadaní rovnajúca sa nule. Z tohto konania Žalovaného 2/ je zrejmé, že konanie je účelové
s cieľom znížiť hodnotu rodinného domu z dôvodu vedenia súdneho konania o vyporiadanie BSM.
Takýmto konaním - zriadením vecného bremena dôjde k zníženiu hodnoty rodinného domu a tým
pádom k zníženiu masy BSM v časti aktíva. Na základe vyššie uvedených skutočností máme za to,
že Žalobcovia nikdy neboli v dobrej viere, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ich

správanie nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Konanie Žalobcov a
najmä Žalovaného 2/ je účelové s cieľom znížiť hodnotu rodinného domu v konaní o vyporiadanie BSM.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby súd Žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol a Žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

7. Podľa § 135c ods. 3, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré

je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

8. Podľa § 151o ods. 3, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty

cez priľahlý pozemok.

9. Podľa § 129 ods. 1 - 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

10. Podľa § 134 ods. 1 - 4, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

11. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje

vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení
vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka,
alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce

vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§
151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť,
rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie.
Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom
tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj

ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka.
Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť
len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho
zákonníka). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podliehazmenámzodpovedajúcimstupňuvývojaspoločnosti,možnovovšeobecnostikonštatovať,žezákonnými
podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania.

12. V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že, v súlade s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností
katastrálneho operátu vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, sú žalobcovia
(1/5) a žalovaní (4/5) podieloví spoluvlastníci rodinného domu s. č. XXXX, postavený na parcele č.
5400/102, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený

Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne územie B., a
výlučným vlastníkom parcely č. 5400/102 zastavanú plocha a nádvorie o výmere 200m2 a parcelu č.
5400/58 záhrada o výmere 520 m2, evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne územie B., je žalovaný
2/. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že predmetné nehnuteľnosti užívajú žalobcovia, uhrádzajú
všetky povinné platby za nehnuteľnosti a riadne sa o tieto nehnuteľnosti starajú. Sporným v konaní bol

užívací titul pre užívanie celej nehnuteľnosti, v zmysle ktorého, podľa tvrdenia žalobcov, boli splnené
podmienky pre vydržanie užívacieho práva k celej nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím sa domáhali
zosúladenia faktického a právneho stavu.

13. Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1568/2012, „Vlastníkovi pozemku, ktorý niekto používa

k priechodu alebo prejazdu, musí byť dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena, a vlastník
tento stav musí trpieť, inak nemôže ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o
správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu
(napr. vyprosí, obligácie, verejné užívanie), alebo bez právneho dôvodu. Takéto správanie teda nemôže
viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.“

14. Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1597/2011, „Cudziu nehnuteľnosť alebo jej časť možno
užívať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o
výprosu (vlastník užívanie nehnuteľnosti inými osobami trpí bez toho, aby im k nim vzniklo nejaké
právo). Je tiež možné, že niekto užíva cudziu nehnuteľnosť preto, že sa domnieva, že je jej vlastníkom;

potom nie je držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale je držiteľom vlastníckeho práva.
Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecných práv. Predpokladom držby a vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“ Podľa

rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32Cdo 4428/2009, „Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného
práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba
tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15.PodľarozhodnutiaNSČR,sp.zn.22Cdo1442/2004,„Aknebolavdojednanímedzivlastníkomatým,
komu bolo umožnené užívať cudziu vec, určená ani doba ani účel užívania, nevzniká skutočná zmluva,
ale nezáväzná výprosa a vlastník môže kedykoľvek žiadať vrátenie požičanej veci. Vec prenechaná
užívateľovi z dôvodu výprosy nemôže užívateľ vydržať.“

16. Za držbu práva sa považuje aj jeho výkon po dobu vyžadovanú zákonom, ktorá spolu s naplnením
subjektívnej stránky jej držiteľa a naplnenia objektívnych predpokladov, má právne dôsledky spočívajúce
vo vydržaní práva a za splnenia ďalších podmienok uvedených v zákone, má za následok vydržanie
vecného bremena, ktoré zaťažuje konkrétnu nehnuteľnosť, ku ktorej bolo právo vykonané. Držiteľ je

oprávnený, teda vykonáva právo (zodpovedajúce vecnému bremenu) k cudzej veci pre seba a je
presvedčený, že toto právo mu patrí. Nerušený výkon práva mu trvá po dobu 10 rokov. Nehnuteľnosť
môže byť predmetom vlastníctva. Zo subjektívnych požiadaviek za rozhodujúci treba považovať
subjektívny vzťah (presvedčenie) osoby uskutočňujúcej činnosti zodpovedajúce vecnému bremenu
v pomere k týmto činnostiam a to, že daná osoba je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, že mu uvedené právo patrí. Pre naplnenie zákonného predpokladu nie je dostačujúce iba
subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna skutočnosť, a to „so zreteľom na všetky okolnosti“. Na
tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je splnená základná podmienka vydržania práva vecného
bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní Nehnuteľnosti. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázalidobromyseľnosť držby vo vzťahu k vecnému bremenu, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a
neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaní majú
užívacie právo k domu titulom ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaní zároveň Žalobcom umožnili

bývať v rodinnom dome (daná skutočnosť nebola v konaní sporná). Strany sporu sa nedohodli na dobe
a nechali Žalobcom rodinným dom bezplatne užívať. Toto právo je teda Žalobcami realizované z iného
dôvodu ako z práva vecného bremena. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že Žalobcovia
nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

17. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť presvedčený, že jemu,
prípadne jeho právnym predchodcom, toto právo platne vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká
na základe písomnej zmluvy, ku ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba
práva zodpovedajúca vecnému bremenu sa nemôže opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitého
práva dlhodobo fakticky vykonával.

18. Vzhľadom na neexistenciu putatitívneho titulu preukazujúceho dobromyseľnosť nadobudnutia
vecného práva a to práva užívania celej nehnuteľnosťami žalobcami, žalobcov 1/ a 2/ nemožno
považovať za oprávnených držiteľov, a teda nie sú naplnené ustanovenia § 129, § 130 a § 134
Občianskeho zákonníka a v konaní nie je možné priznať právo zodpovedajúce vecnému bremenu
Žalobcom na základe vydržania.

19. Rovnako má súd za to, že Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali v konaní existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, ktorý je jednou z podmienok určovacej žaloby predpokladanou
zákonom.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. 2 Cdo 110/2009, naliehavý právny
záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna
zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Naopak, naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť.

21. Súd konštatuje, že Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení
z dôvodu, že ich spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti rodinného domu s. č. XXXX postavený na
parcele č. 5400/102, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 200 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXX, vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., katastrálne
územie B., nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Do výkonu ich užívacieho práva nikto nezasahuje. V
konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalovaní súhlasia s ich nadužívaním spoločnej nehnuteľnosti
a voči žalobcom si neuplatňujú žiadne nároky titulom spoluvlastníctva. Žalobcovia, ako jediní užívatelia
nehnuteľnosti, uhrádzajú dane a vykonávajú jej riadnu údržbu. Vzhľadom na tieto skutočnosti by súdne

rozhodnutie nezmenilo postavenie žalobcov a taktiež postavenie by sa bez takéhoto určenia nestalo
neistým, nakoľko Žalobcovia majú zabezpečený výkon svojho užívacieho práva a nie sú v ňom nikým
rušený.Zároveňprípadnýstavprávnejneistotyjemožnéodstrániťajinýmprávnymprostriedkom,ktorým
je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastnícva strán sporu, kedy žalobcom priamo zo zákona
vyplýva predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že u Žalobcov nie sú splnené predpoklady
vydržania práva vecného bremena podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a žalobcovia zároveň v konaní
nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení existencie vecného bremena a preto
súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, tak že
žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.