Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-8C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210588
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1217210588.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v spore žalobcov: 1. RNDr.

K. V., K.., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ XX, G. 2. G. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom J.
H. XXXX/X, K., oboch zastúpených Mgr. Mag. Monikou Korbášovou, advokátkou, IČO: 41 909 895,
so sídlom Nám. SNP 13, Bratislava, proti žalovanému: Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava,
a.s. (BTS), IČO: 35 884 916, so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou MCL, s.r.o., IČO: 50 074 369, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o zaplatenie 349.034,77
eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť

- žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 233.536,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 66.094,09 eur od 21.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 75.026,80 eur od 05.06.2020 do zaplatenia
a vo výške 8,75% ročne zo sumy 92.415,18 eur od 02.06.2023 do zaplatenia,

- žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 115.498,75 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 32.687,79 eur od 21.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 37.105,59 eur od
05.06.2020 do zaplatenia a vo výške 8,75% ročne zo sumy 45.705,32 eur od 02.06.2023 do zaplatenia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
J. H. 4, K., sa žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2017 od žalovaného domáhal zaplatenia
104.743,00 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I., a to parcela
registra „C", parc.č. XXXX/XX, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela
registra „C", parc.č. XXXX/X, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela

registra „C", parc.č. XXXX/XX, výmera 379 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej
len „nehnuteľnosti"). Ako druhý spoluvlastník nehnuteľností je podľa žalobcu na predmetnom liste
vlastníctva zapísaný žalovaný. Pôvodný žalobca v roku 1997 uplatnil u Slovenskej správy letísk, vtedy
vykonávajúcej správu Letiska M.R. Štefánika v mene SR, nárok na zaplatenie nájmu za užívanie
nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzajú v areáli letiska v Bratislave. V tom čase boli
spoluvlastníkmi nehnuteľností pôvodný žalobca a jeho sestra Žofia N.. Slovenská správa letísk podala
listom zo dňa 04.07.1997 reklamáciu listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom boli vtedy nehnuteľnosti

zapísané. Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor reklamácii nevyhovel. Slovenská správa letísk
podala v roku 1998 žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti pôvodnému žalobcovi
a jeho sestre Žofii Szabovej. Okresný súd Bratislava II v predmetnom konaní vedenom pod sp.zn.
13C/293/98 rozhodol tak, že žalobu zamietol z formálnych dôvodov. V roku 2001 sa žalobca znovapokúšal rokovať o náhrade za užívanie nehnuteľností. Pôvodný žalobca uviedol, že bude potrebné toto
konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod
sp.zn. 18C/48/2002, v ktorom sa Slovenská republika, zastúpená Slovenskou správou letísk, domáha

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca pokračoval, že jeho sestra uzavrela Dohodu
o odstránení duplicitného vlastníctva, na základe ktorej podal žalovaný návrh na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Žalobca sa v roku 2011 opakovane snažil vyriešiť spor majetkovoprávnym
vysporiadaním nehnuteľností, avšak bezúspešne. Ďalej uviedol, že k nehnuteľnostiam v rozsahu jemu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu nemá prístup a žalovaný tak dlhodobo obmedzuje jeho

vlastnícke právo bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Uviedol, že okrem uvedeného mu subsidiárne
svedčí aj ochrana pri užívaní nehnuteľností žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu.
S ohľadom na § 31 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon"), sa
podľa žalobcu možno domnievať, že žalovaný obmedzuje jeho vlastnícke právo na základe zákona,
vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere. Zásah do vlastníckeho práva je však podľa žalobcu

zákonom č. 460/1992 Zb., Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") povolený iba podľa
čl. 20 ods. 4. Primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu žalovaným musí spĺňať
požiadavku, aby náhrada mala povahu ekvivalentu k trhovej cene. Výšku náhrady podľa žalobcu možno
určiť peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie podobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Nájomné sa podľa neho pomeriava s

obvyklouhladinounájomnéhoobchodovanéhobezakýchkoľvekzvýhodneníaleboobmedzenívblízkom
okolí. Odkazujúc na nález PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016 pôvodný žalobca uviedol, že primeraná
náhrada prináleží žalobcovi opakovane, nie jednorazovo. Jedná sa o právo majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobca uplatnenú výšku pohľadávky odvodzuje
od obvyklých ekonomických výnosov v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností

a dokladoval ju znaleckým posudkom 67/2017 zo dňa 05.05.2017 vypracovaným ÚEOS - Komercia,
a.s. (ďalej len „znalecký posudok 67/2017"). Uviedol, že žalovanú sumu bude postupne dopĺňať podľa
cien nájmov na realitnom trhu v relevantnom mieste a čase, pričom si zatiaľ uplatňuje pohľadávku
zodpovedajúcu primeranej náhrade vo výške obvyklého nájomného za 3 roky spätne odo dňa podania
tejto žaloby. Pre dobu od konca obdobia uvedeného v znaleckom posudku do podania žaloby považuje

žalobca predbežne výšku nájomného za rovnakú ako v období 01-03/2017.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Navrhol, aby súd konanie prerušil
až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.
18C/48/2002. Žalobu v tejto veci považoval za predčasne podanú, nakoľko žalobca nevie a nemôže

preukázať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Podľa žalovaného je pravda, že sa snažil so žalobcom
dohodnúť mimosúdnou cestou, nedospeli k dohode.

3. Pôvodný žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.01.2018 nesúhlasil s názorom žalovaného o
predčasnosti podanej žaloby, nakoľko považoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za preukázané z

výpisu z listu vlastníctva č. 4616 pre k.ú. I., pričom žalovaným nebol preukázaný opak. S prerušením
konania nesúhlasil.

4. Súd dňa 13.03.2018 vydal uznesenie, č.k. 8C/37/2017-82, ktorým prerušil konanie až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 18C/48/2002.

5. Podaním doručeným súdu dňa 01.06.2020, doplneným dňa 10.10.2020, označeným ako „Návrh na
zmenu petitu žaloby", sa pôvodný žalobca domáhal zmeny petitu žaloby tak, že žiadal zaplatenie sumy
210.914,27 eur spolu s príslušenstvom. Uviedol, že v žalobe žiadal nárok na zaplatenie primeranej
náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva žalovaným vo výške, ktorá mu bola známa v čase

podania žaloby, a to za obdobie od 01.06.2014 do 31.05.2017. Čo sa týka výšky primeranej náhrady
za mesiace 04-05/2017, žalobca ju v čase podania žaloby nevedel preukázať znaleckým posudkom, a
preto ju odvodil tak, že za rok 2017 bola v znaleckom posudku 67/2017 určená cena nájmu 36.418,10
eur, t. j. po vydelení 365 predstavovala primeraná náhrada 99,77561 eur. V posudku bola za obdobie
01-03/2017 uvedená suma 9.104,52 eur. To znamená, že žalovanú sumu je potrebné znížiť o rozdiel

15.066,12-9.104,52=5.961,60eur(t.j.dopočítaniezaaprílamáj2017).Topredstavujezmenudoposiaľ
žalovanej sumy nasledovne 104.743,48 eur - 5.961,60 eur = 98.781,88 eur (za obdobie od 01.06.2014
do 31.03.2017). Výšku primeranej náhrady za obdobie 04-05/2017 a obdobie uplynulých troch rokov od
podania žaloby do dňa podania tohto návrhu (01.04.2017 - 31.05.2020), dokladuje žalobca znaleckýmposudkom 61/2020 zo dňa 05.05.2020 vypracovaným ÚEOS - Komercia, a.s. (ďalej len „znalecký
posudok 61/2020"), ktorý určuje primeranú náhradu za obdobie od 01.04.2017 do 31.03.2020 vo výške
106.000,00 eur. Od predmetného znaleckého posudku žalobca odvodil aj primeranú náhradu za obdobie

04-05/2020, a to tak, že nájomné za 01-03/2020 bolo v predmetnom znaleckom posudku stanovené vo
výške 9.198,58 eur, pričom za dva mesiace je to 6.132,3866 eur. Výška predpokladaného nájomného
za mesiace 04-05/2020 je teda 6.132,39 eur. Výška primeranej náhrady za obdobie od 01.04.2017 až
do 31.05.2020 podľa žalobcu predstavuje sumu vo výške 112.132,39 eur.

6. Po právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.
18C/48/2002, súd nariadil pojednávanie na 28.09.2021, kedy pripustil zmenu žalobného návrhu v
zmysle podania žalobcu zo dňa 01.06.2020, doplneného dňa 10.10.2020. Okresný súd Bratislava II
rozhodol rozsudkom zo dňa 25.01.2019 tak, že žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zamietol,
pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.11.2020,
č.k. 16Co/224/2019-1200. Žalobca na pojednávaní uviedol, že otázka spoluvlastníctva žalobcu k

predmetným nehnuteľnostiam už bola vyriešená a v konaní je spornou už len výška nároku. Ďalej
uviedol, že posudok predložený žalovaným sa netýka nehnuteľností, ktoré sú prioritnou infraštruktúrou
majetku, ktorou predmetné nehnuteľnosti podľa neho sú. V roku 2019 bol žalovaným oslovený z
dôvodu zriadenia vecného bremena, pričom záver znaleckého posudku 69/2019 zo dňa 09.05.2019,
vyhotoveného ÚEOS - Komercia, a.s. (ďalej len znalecký posudok 69/2019) korešponduje so záverom

žalobcom predloženého znaleckého posudku 61/2020. Žalovaný uviedol, že považuje znalecké posudky
predložené žalobcom za nadhodnotené, pričom sa odvolal na ním doložený znalecký posudok 16/2020
zo dňa 19.02.2020, vypracovaný znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o. (ďalej len „znalecký posudok
16/2020"), ktorý ohodnotil výšku nájmu obdobných nehnuteľností, ktoré sa tiež nachádzajú pod dráhou a
v ochrannom pásme. Navrhol kontrolné znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k výške nájmu je podľa neho

bezpredmetné, či sa jedná o prioritný majetok alebo nie.

7. Dňa 04.10.2021 doručil pôvodný žalobca súdu podanie, ktorým súdu predložil znalecký posudok
69/2019, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktoré malo byť
zriadené k jednej z nehnuteľností - k pozemku parc.č. XXXX/X, k.ú. Vrakuňa, zapísanom na LV č. XXXX.

Podľa predkladaného znaleckého posudku bola všeobecná hodnota predmetného pozemku parc.č.
XXXX/X, k.ú. I., za obdobie od 06/2018 do 03/2019 stanovená na 96,53 eur za 1 m2 a cena nájmu na
6,319eurza1m2.Uvedenézodpovedáhodnotámstanovenýmznaleckýmposudkom61/2020.Uvedený
znalecký posudok bol podľa žalobcu vypracovaný na objednávku tretej osoby - Letové prevádzkové
služby SR a bol zaslaný žalobcovi v rámci dojednávania odplaty za zriadenie vecného bremena.

8. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2021 uviedol, že o znaleckom posudku 69/2019 nemal
vedomosť až do dňa jeho doručenia žalobcom v rámci tohto konania. Podľa žalovaného je zrejmé
už z jeho titulnej strany, že tento znalecký posudok nebol vyhotovený v súvislosti s tým, že žalovaný
mal osloviť žalobcu vo veci zriadenia vecného bremena, keďže touto osobou bola spoločnosť Letové

prevádzkovéslužbySR.Žalovanýsúdupredložilznaleckýposudok60/2021zodňa18.10.2021,ktorýbol
vypracovaný spoločnosťou STATUS Plus, s.r.o. (ďalej len „znalecký posudok 60/2021"), a to na základe
jeho žiadosti. Predmetom tohto znaleckého posudku má byť stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu
dotknutých nehnuteľností za obdobie mesiacov 06/2014 až 09/2021, pričom táto bola stanovená spolu
vo výške 108.544,51 eur, zaokrúhlene 109.000,00 eur. Z predloženého znaleckého posudku je podľa

žalovaného zrejmé, že stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu predmetných nehnuteľností za obdobie o
16 mesiacov dlhšie oproti obdobiu vyplývajúcemu spolu zo znaleckých posudkov 67/2017 a 61/2020
predložených žalobcom. Rozdiel v dĺžke obdobia zohľadňuje skutočnosť, že žalobcom predložený
znalecký posudok sa týka taktiež 18 mesiacov (04/2020 až 09/2021) nasledujúcich po marci roku
2020, ktorý je posledným mesiacom uvedeným v znaleckom posudku 61/2020 predloženým žalobcom.

Znalecký posudok predložený žalovaným sa však netýka apríla a mája roku 2014, ktoré sú predmetom
znaleckého posudku 67/2017 predloženého žalobcom, za ktoré si žalobca neuplatňuje náhradu. Podľa
žalovaného ním predložený znalecký posudok stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností na
takmer polovicu oproti ich všeobecnej hodnote nájmu stanovenej spolu znaleckými posudkami 67/2017
a 61/2020 predloženými žalobcom, a to aj pri období o 16 mesiacov dlhšom.

9. Na základe úmrtia pôvodného žalobcu dňa 22.10.2021 a uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa
20.02.2022, 23D/299/2021 - 119, Dnot 142/2022, a na základe oznámenia dedičov pôvodného žalobcu,
že žiadajú o pokračovanie v konaní súd vydal uznesenie, č.k. 8C/37/2017 - 377 zo dňa 18.07.2022, vktorom rozhodol tak, že v konaní pokračuje s dedičmi žalobcu: 1. RNDr. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, G., 2. G. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXXX/X, K..

10. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 01.06.2023 navrhli zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 233.536,02 eur spolu s úrokom z omeškania
a žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 115.498,75 eur spolu s úrokom z omeškania. Podľa žalobcov
má žalobca 1. na uplatnenom nároku podiel 0,669091 a žalobca 2. podiel 0,330909. Žalobcovia týmto
podaním zároveň rozšírili uplatnený nárok o sumu 138.120,50 eur, ktorá predstavuje primeranú náhradu

za obmedzenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za nadchádzajúce obdobie až do 31.05.2023.
Túto odvodili zo znaleckých posudkov 67/2017 a 61/2020, pričom vychádzali zo všeobecnej hodnoty
pozemkov pri koeficientoch uvedených v týchto znaleckých posudkoch pri navýšení povyšujúceho
faktora v rokoch 2020-2021 na 1,35 a v rokoch 2022-2023 na 1,4. Redukujúci faktor sa podľa žalobcov
neuplatní, nakoľko vzletová a pristávacia dráha a ochranné pásmo žalovaného nemôže byť na ťarchu
žalobcov, pričom odkázali na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.

z., o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z."). Všeobecná
hodnota pozemkov podľa nich predstavuje za rok 2020 sumu 638.695,10 eur, za rok 2021 sumu
638.695,10 eur, za rok 2022 sumu 662.350,40 eur a za rok 2023 sumu 662.350,40 eur. Pri rovnakom
výpočte nájmu ako v daných znaleckých posudkoch a za použitia predpokladanej doby návratnosti
investície 20 rokov a úrokovej sadzby z vkladov pre vklady domácností s dohodnutou splatnosťou

nad 1 rok a do 2 rokov tak predstavuje suma nájmu za doposiaľ nevyčíslenú časť roka 2020 sumu
31.843,73 eur, za rok 2021 sumu 42.288,08 eur, za rok 2022 sumu 44.385,13 eur a za rok 2023
(obdobie/mesiace 01-05/2023) sumu 19.603,52 eur, spolu suma vo výške 138.120,50 eur. Žalobcovia
zároveň rozporovali znalecký posudok 60/2021, nakoľko v tomto znaleckom posudku znalec v rozpore s
vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. aplikoval redukujúci faktor 0,65 pri stanovovaní všeobecnej hodnoty

pozemkov. Zároveň znalec v tomto posudku pri výpočte obvyklého nájomného za jednotlivé roky uvažuje
s návratnosťou investícií 30 rokov, čo je podľa žalobcov v rozpore s funkčným využitím, polohou a
zastúpením mestských funkcií v okolí. Žalobcovia ďalej uviedli, že podľa ekonomickej analýzy vykonanej
a publikovanej IATA (International Air Transport Association, IATA Economics Briefing No 8, AVIATION
ECONOMICS BENEFITS, IATA, July 2007) je bežná návratnosť investícií 5-6 rokov. Ekonomickú mieru

návratnostiuvádzajúvúrovniach16%až28%ročne.Bolopodľanichpotrebnépoznamenať,žežalovaný
podľavýročnýchsprávzaznamenaltrvalýaudržateľnýnárastpočtuprepravenýchcestujúcichanákladu.
Pozemky sú využívané pre potreby vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 a jej ochranného pásma,
pričom zákonom je táto určená za prioritný infraštruktúrny majetok. Má sa jednať o takú časť letiskovej
infraštruktúry, ktorá je nutná na zabezpečenie dostupnosti Slovenskej republiky leteckou dopravou, na

zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, na obranu a bezpečnosť
štátu. Úvahy o nízkej návratnosti sú tak podľa žalobcov v rozpore s logikou a skutkovým stavom.
Žalobcovia taktiež doplnili, že za predpokladu dodržania ustanovení a nepoužití redukujúcich faktorov by
bola všeobecná hodnota hodnotených pozemkov podľa znaleckého posudku 60/2021 dokonca vyššia,
a teda aj obvyklé nájomné v jednotlivých rokoch a teda aj celkový nárok uplatňovaný žalobcami by bol

vyšší než ten, ktorý si v tomto konaní uplatňujú.

11. Súd na pojednávaní dňa 27.06.2023 vykonal výsluch znalcov. Znalec Ing. X., ktorý vyhotovil znalecký
posudok 67/2017 uviedol, že pri počítaní nájomného sa postupuje podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. Uviedol, že na porovnávaciu metódu nebolo dostatok podkladov, čiže postupoval na základe

metódy výpočtu - na základe všeobecnej hodnoty, použitia úrokovej miery, doby návratnosti investície.
Uviedol, že použil redukujúci faktor 1,0 a nezohľadňoval obmedzenie leteckou dopravou, nakoľko sa
jedná o účel využitia týchto pozemkov. Povyšujúci faktor podľa neho naopak predstavovala skutočnosť,
že letisko je kritická infraštruktúra, je potrebné pre štát a žalovaný je podnikateľským subjektom. Čo
sa týka doby návratnosti investície opätovne odkázal na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z., podľa

ktorej zvolil 20 rokov prihliadajúc na fyzické, polohové a ekonomické faktory: jedná sa o kritickú
infraštruktúru, ktorá je potrebná a nevyhnutná pre fungovanie štátu; nachádza sa v Bratislave, je blízko
dostupné; perspektíva rozvoja je dobrá; sú určité poplatky za využitie letiska; sú potrebné aspoň dve
dráhy pre prípad, že by sa jedna nedala využívať. Ing. X. uviedol, že použil úrokovú mieru nových
vkladov pre obyvateľov, nakoľko sa postupuje podľa toho, kto je majiteľom pozemku. Ďalej uviedol,

že niektoré z dotknutých parciel sa nachádzajú priamo pod pristávacou a vzletovou dráhou, ďalšia
časť je trávnatá plocha, ktorá je nevyhnutná z bezpečnostných dôvodov. Pozemky sa nenachádzajú
priamo v blízkosti administratívnej budovy, nakoľko letisková dráha musí mať potrebnú dĺžku. Znalkyňa
F.. S., ktorá vyhotovila znalecký posudok 61/2020, uviedla, že dobu návratnosti investície 20 rokovpovažovala za optimálnu a to s ohľadom na charakter pozemkov, kde sú situované, ale aj s ohľadom
na svoju prax. Podľa nej je nevyhnutné vždy posúdiť konkrétnu situáciu a všetky konkrétne faktory.
Čo sa týka pozemkov, charakterizovala by ich ako letiskovú dráhu a ich príslušenstvo. Povyšujúci

faktor použila s ohľadom na cenový vývoj ako aj na ďalšie skutočnosti. Koeficient redukujúcich faktorov
0,90 podľa svojich slov znalkyňa použila z dôvodu ochranného pásma letiska a zároveň podľa nej
zohľadňuje zníženie, ktoré treba redukovať. Brala do úvahy aj účel využitia predmetných pozemkov,
pričom ten sa berie do úvahy aj pri určovaní doby návratnosti investície. Čo sa týka všeobecnej
hodnoty, hodnota jednotlivých koeficientov reaguje na určité faktory a jeden a ten istý faktor nemôže byť

zohľadňovaný pri viacerých koeficientoch. Znalkyňa Ing. A., ktorá vyhotovila znalecký posudok 60/2021,
na predmetnom pojednávaní uviedla, že v koeficiente povyšujúcich faktorov sa odzrkadľuje celkový
nárast cien nehnuteľností, nakoľko pozemky sa oceňovali od roku 2014 do roku 2021. V redukujúcom
faktore 0,65 sa podľa nej odzrkadľuje: ochranné pásmo letiska - pozemok je možné využiť len na
účel, na ktorý sa momentálne využíva; tvar pozemku - je dlhý a úzky; prístup k pozemku; nie je
možnosť napojenia na inžinierske siete. Dobu návratnosti investície 30 rokov stanovila z dôvodu, že

tu je ochranné pásmo a s ohľadom na územný plán. Dobu návratnosti investície 40 rokov nestanovila,
nakoľko je predpoklad, že letisko nebude stále stratové. Pri určovaní doby návratnosti zohľadnila
nasledujúce faktory: ekonomické - či sa tu dá postaviť budova, na ktorej sa dajú peniaze získať rýchlo
naspäť; polohové - pozemky sa nachádzajú na okraji mesta, aj keď v intraviláne a územným plánom sú
predmetné pozemky určené len na leteckú dopravu a fyzické - prístup, inžinierske siete a tvar pozemkov.

Úrokovú mieru nových vkladov pre nefinančné spoločnosti podľa svojich slov používa bez ohľadu na to,
či sa jedná o fyzickú osobu.

12. Dňa 07.07.2023 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uvádza, že znalci F.. X. a
Ing. S. na pojednávaní dňa 27.06.2023 dostali pri výsluchu otázky, prečo nezohľadnili pri stanovení

výšky koeficientu redukujúcich faktorov špecifiká a určité obmedzenia pozemkov súvisiace s ochranným
pásmom letiska a stavebnými obmedzeniami, vrátane územného plánu, avšak svoj postup nevysvetlili
dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne. Čo sa týka stanovenia obdobia predpokladanej návratnosti
investície, títo znalci sa nezhodli s Ing. A.. Odkázal na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z., konkrétne
na prílohu č. 3, písm. G., ktorá určuje presný vzorec výpočtu nájomného za nehnuteľnosti. Písmeno

„n" v tomto vzorci predstavuje podľa vyhlášky obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla
v intervale 15 až 40 rokov, a to v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. Znalci
podľa neho musia starostlivo a individuálne identifikovať tieto faktory, vyhodnotiť ich a zapracovať
do výpočtu. Žalovaný ďalej uviedol, že z výsluchu znalcov F.. X. a Ing. S. nevyplynulo, že by tento
postup dodržali. Znalkyňa Ing. Masárová vo svojej výpovedi nevedela uviesť, prečo určila dobu

návratnosti práve 20 rokov, keď uviedla, že toto obdobie používa štandardne, a nevedela si spomenúť
na znalecký posudok, kedy by stanovila dlhšiu dobu návratnosti. Ing. A. podľa žalovaného naopak
detailne opísala, ktoré faktory pri určení obdobia návratnosti zobrala do úvahy, pričom poukázala aj
na odbornú literatúru, konkrétne na Zborník Žilinskej univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva,
kedy sa na s. 44 nachádza článok o období predpokladanej návratnosti investície ako aj odporúčania

pre postup znalca pri jeho určení. V tomto článku sa uvádza, že znalcom určené obdobie musí byť v
znaleckom posudku náležite zdôvodnené, avšak v znaleckých posudkoch, ktoré vypracovali Ing. X. a
Ing. S. podľa žalovaného akékoľvek zdôvodnenie absentuje. Naopak znalecký posudok vypracovaný
Ing. A. pri výpočte nájmu pozemku uvádza aj vysvetlenie stanovenia dĺžky návratnosti. V predmetnom
článku sa podľa žalovaného taktiež uvádza, že spodná hranica odporúčaného intervalu je vhodná pre

pozemky s vysokým predpokladom návratnosti, umiestnenie v dobrej polohe, a s dobrými fyzickými
charakteristikami. Horná hranica tohto intervalu je vhodná pre pozemky s nízkym, prípadne až žiadnym
predpokladom návratnosti, umiestnené v nevhodnej polohe, a to v sídle aj mimo neho a s nevhodnými
fyzickými charakteristikami. Z výsluchu znalcov malo vyplynúť, že predmetné nehnuteľnosti nie sú
napojené na inžinierske siete, nie sú pripojené na cestnú sieť a nie je na nich možná zástavba. Sú

relatívne vzdialené od centra Bratislavy a iných menších priľahlých sídel. Tvar nehnuteľností je úzky a
dlhý, čo je nevhodné pre akékoľvek stavebné účely. Žalovaný sa preto domnieva, že bolo potrebné zvoliť
dobu návratnosti skôr k hornej hranici odporúčaného intervalu. Podľa teoretického výpočtu Ing. A. by pri
znížení doby návratnosti o desať rokov (z 30 na 20) vyšla suma nájmu za obdobie rokov 2014-2021 vo
výške 171.000,00 eur, t.j. čiastka o 56% vyššia.

13. Na pojednávaní dňa 27.07.2023 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov,
doručeného súdu dňa 01.06.2023.14. Žalobcovia doručili súdu dňa 01.08.2023 podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcov k podaniu
žalovaného zo dňa 07.07.2023". Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že znalcovia Ing. X. a Ing.
S. majú s oceňovaním obdobných pozemkov bohaté skúsenosti, naopak Ing. A. podľa nich uviedla,

že s oceňovaním pozemkov s daným účelom využitia nemá žiadne skúsenosti a z jej výsluchu
vyplynulo, že pozemky kvázi posudzovala ako ktorékoľvek iné v danej oblasti. Podľa žalobcov Ing.
A. na otázku žalobcu 1. na predmetnom pojednávaní sama spochybnila svoje závery a ospravedlnila
sa za nezrovnalosti uvedené v znaleckom posudku. Žalovaný podľa nich síce doplnil súdu Zborník
prednášok zo seminára k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. z novembra 2010, ktorého sa mala Ing. A.

pridržiavať,avšakzozoznamupoužitejliteratúryjejznaleckéhoposudkuuvedenénevyplýva.Privýpočte
všeobecnej hodnoty nájmu mala táto znalkyňa uviesť dobu 30 rokov s ohľadom na polohu pozemkov,
ich funkciu a zastúpenie mestských funkcií v okolí, pričom pri výsluchu uvedené nevedela konkretizovať.
Z jej znaleckého posudku tak podľa žalobcov nevyplýva, že by sa rozhodovala podľa kritérií, na ktoré
poukazuje žalovaný. Hľadiská pre voľbu hornej hranice intervalu návratnosti investície sú v predmetnom
zborníku uvedené iba príkladmo a nemožno ich tak aplikovať bez prihliadnutia na špecifiká konkrétnych

pozemkov. V tomto zborníku je uvedené, že vždy je potrebné brať do úvahy konkrétny skutkový stav,
na čo poukazovali F.. X. a Ing. S.. S ohľadom na to, čo sa na predmetných pozemkoch nachádza a
účel ich využitia, sú kritéria, ktorými žalovaný argumentuje nezmyselné. Pozemky nemajú úzky a dlhý
tvar a bez ohľadu na to predmetné pozemky boli vhodné pre účely žalovaného, ktoré zriadilo aj všetky
inžinierske siete potrebné na jeho prevádzku. Ďalšia zástavba je podľa žalobcov vzhľadom na existujúcu

stavbuavyužitiebezpredmetná.Ing.A.taktiežargumentovalavýročnýmisprávamižalovaného,čopodľa
žalobcov pramení skôr z podania žalobcov zo dňa 31.05.2023, nakoľko sa nenachádzajú obsiahnuté
ako prílohy k jej znaleckému posudku a v rámci podania vysvetlenia bol tento argument použitý
žalovaným ako kontra argument s poukazom na určitý konkrétny rok, kedy mal žalovaný vykazovať
stratu. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný neustále čerpá investičné úvery so splatnosťou 10 rokov,

pričom predpokladali, že keby nebol predpoklad splatenia úveru, úver by nemohol čerpať. Účtovné
dokumenty podľa žalobcov len potvrdzujú vysokú mieru návratnosti na posudzovaných pozemkoch. Pri
stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sa podľa nich vychádza zo skutkového stavu, tzn. zo skutočného
účelu využitia daných pozemkov. Zákon stanovuje, že sa jedná o prioritný infraštruktúrny majetok, účel
využitia je v danom prípade dlhodobý (trvalý) a nezmeniteľný, a to v neprospech žalobcov. Žalovaný

považoval výšku ročného nájomného stanovenú Ing. Lenkom a Ing. Masárovou za roky 2014-2020 v
rozmedzí od 5,717 eur/m2 do 6,357 eur/m2 za nadhodnotenú, avšak sám žalovaný podľa žalobcov
prenajímal porovnateľné pozemky v areáli letiska za ročné nájomné vo výške 8,40 eur/m2 bez DPH
a 8,96 eur/m2. L. poukázali na nájomné zmluvy žalovaného so Slovenským hydrometeorologickým
ústavom (ďalej len „SHMÚ") č. 69-500-2015 zo dňa 28.10.2015 a č.195-500-2020 zo dňa 15.01.2021,

ktoré boli uzavreté na obdobie 5 rokov s tým, že výška nájomného sa každoročne navyšuje o infláciu.
Podľa zoznamu faktúr zo dňa 21.02.2023 zverejneného SHMÚ, mal žalovaný fakturovať SHMÚ na
základe zmluvy č.XXX-XXX-XXXX zo dňa 15.01.2021 za 1. kvartál roku 2023 sumu 1.030,94 eur bez
DPH za m2, čo je po prepočte ročné nájomné vo výške 10,62 eur/m2 bez DPH a 12,75 eur/m2 s
DPH. Žalobcovia zároveň poukázali na prílohy k účtovnej závierke žalovaného za roky 2014 až 2022,

kde žalovaný uvádza odhad reálnej hodnoty pozemkov zohľadňujúc ich odhadovanú trhovú hodnotu
vo výške v rozmedzí od 123 eur/m2 (rok 2014) po 230 eur/m2 (rok 2021). Žalobcovia pre porovnanie
uviedli odhad reálnej hodnoty pozemkov žalovaným a všeobecnú hodnotu pozemkov podľa jednotlivých
znaleckých posudkov. S ohľadom na uvedené doplnili, že dôvodný by bol aj vyšší nárok než ten, ktorý
si v tomto konaní uplatňujú a majú tak za to, že nimi predložené znalecké posudky sú dostatočným

podkladom pre náhradu za celé uplatnené obdobie.

15. Žalobca 1. v záverečnej reči na pojednávaní dňa 08.08.2023 okrem vyššie uvedeného doplnil,
že z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. vyplývajúca zásada pre ocenenie pozemku, na ktorom je
stavba, ktorá nie je majetkom majiteľa pozemku, že obmedzenie a záťaže plynúce zo stavby nesmú byť

majiteľovi pozemku na škodu pri hodnotení všeobecnej hodnoty pozemkov, sa objavuje aj v judikatúre
napr. v rozsudku sp.zn. 4Cdo/110/2018, kedy Najvyšší súd SR pri obmedzení vlastníckeho práva uložil
povinnosť nahradiť v plnej výške zníženie hodnoty pozemku vyplývajúce z ochranného pásma cintorína.
Túto zásadu Ing. A. pri vypracovávaní svojho znaleckého posudku neuplatnila. Z odporúčaní uvedených
v zborníku predloženom žalovaným je podľa žalobcu 1. zrejmé, že aj toto sú dôvody uvažovať dolnú

odporúčanú hranicu návratnosti investícií 15 rokov. Pozemky podľa žalobcu 1. užíva subjekt zriadený
za účelom dosahovania zisku. Žalobca 1. uviedol, že je potrebná podstatne kratšia návratná doba, ako
je doba životnosti, z čoho logicky vyplýva, že pre dosiahnutie zisku nie je prípustné dobu návratnosti
určiť dlhšiu ako dobu životnosti investície. V znaleckom posudku tak podľa neho musí byť použitá dobanávratnosti investície podstatne kratšia ako 25 rokov, nakoľko žalovaný stanovil životnosť vzletovej
a pristávacej dráhy na 10-25 rokov. Žalobca 1. ďalej uvádza, že Ing. A. používa úrokovú mieru vo
výške 0,37 % podľa priloženého štatistického prehľadu Národnej banky Slovenska pre nové vklady pre

nefinančné spoločnosti od 1 do 2 rokov v období 08/2021 namiesto úrokovej miery pre domácnosti,
ktorá je
0,94 %. Úroková miera pre nefinančné spoločnosti je výrazne nižšia ako úroková miera pre domácnosti,
čím podľa neho znalkyňa účelovo ponížila hodnotu nájmu. Žalobca 1 poukázal na skutočnosť, že
nájmy pozemkov v rôznych porovnateľných častiach Bratislavy (Vajnory, Podunajské Biskupice, Z., BA-

Nivy, Ružinov - výstavba obchvatu Bratislavy) sa podľa zmlúv medzi Hlavným mestom a Národnou
diaľničnou spoločnosťou pohybovali v roku 2016 od 4,66 eur/m2/rok do 7,48 eur/m2/rok. Nájmy v Moste
pri Bratislave boli 3,924 a 3,614 eur/m2/rok (ekvivalentné po predelení 0,6 je to 6 a 6,5 eur/m2/rok),
Ivanka pri Dunaji-Farná 4,796 eur/m2/rok (ekv. 7,993 eur/m2/rok). Znalkyňa Ing. A. uvádza vzdialenosť
pozemkov od prevádzkových budov letiska približne 5 km, avšak podľa merania v katastrálnej mape je
to podľa žalobcu 1. približne 2270 m. Zároveň vzdialenosť k čističke odpadových vôd je necelých 800

m. Najbližšie rodinné domy vo Vrakuni sú od pozemkov vzdialené 1470 m a 1170 m, čo je oveľa bližšie
ako prevádzkové budovy letiska. Tvrdenie Ing. A., že pozemky nie je možné v blízkom okolí napojiť na
inžinierske siete, podľa žalobcu 1. nepredstavuje nedostatok, pretože pozemky sú zastavané líniovou
stavbou, ktorá je napojená na všetky inžinierske siete potrebné pre prevádzku vzletovej a pristávacej
dráhy a letiska. Podľa Ing. A. predmetné pozemky nemajú prístup na verejné priestranstvo, avšak

podľa žalobcu 1. je tento faktor irelevantný a zavádzajúci, nakoľko majitelia majú prístup k pozemkom
zabránený. Pozemky sú situované v areáli letiska, ktoré má prístup na verejné priestranstvo. Ochranné
pásmo letiska a jeho oplotenie podľa žalobcu 1. nie je rizikom, ale základnou podmienkou prevádzky
vzletovejapristávacejdráhynapozemkoch.Ochrannépásmasúvyhlásenéatedavzletovúapristávaciu
dráhu možno prevádzkovať. Rizikový faktor by podľa neho predstavovali prekážky pre vyhlásenie

ochranných pásiem. Ak by Ing. A. nepoužila redukujúci faktor, vyšla by všeobecná hodnota pozemku
v roku 2021 vo výške 102,54 eur. Ochranné pásmo je podľa žalobcu 1. naopak povyšujúcim faktorom,
nakoľkojeinherentnousúčasťoupodmienokprevádzkystavbynapredmetnýchnehnuteľnostiach.Podľa
žalobcu 1. Ing. A. v znaleckom posudku účelovo vybrala pozemky, na ktorých viaznu výrazné závady,
sú využívané ako poľnohospodárska pôda alebo pozemok nie je v k.ú. Vrakune, ale mimo katastrov

hlavného mesta. Podľa žalobcu 1. znalkyňa v znaleckom posudku zavádzala aj použitými inzerátmi.
Žalobca1.uzavrel,žeznaleckýposudoknesprávnymaúčelovýmspôsobomapoužívanímnepravdivých
údajov zámerne znižuje nielen všeobecnú hodnotu pozemkov ale aj všeobecnú hodnotu nájomného
pozemkov a tým sa žalovaný pokúša presvedčiť súd o neprimerane nízkej hodnote nájomného.

16. Žalovaný vo svojej záverečnej reči okrem vyššie uvedeného uviedol, že znalecké posudky dodané
žalobcami výšku uplatneného nároku neodôvodňujú a nevysvetľujú, najmä určenie 20 ročného obdobia
návratnosti investícií. Naopak znalecký posudok predložený žalovaným uvádza vysvetlenia použitej
výšky návratnosti investícií, k čomu znalkyňa predložila metodické usmernenie, ktorého sa pridržiavala.
Tvar pozemku žalobcov je nesporne úzky, podlhovastý, čiže nespôsobilý na nejakú činnosť. K listinám

doloženým žalobcami žalovaný uviedol, že tak ako iné spoločnosti s majetkom štátu berú úvery, čo
však nesúvisí s pozemkami. Susedné pozemky žalobcov nie sú vzhľadom na výmery použiteľné ako
argument. Pokiaľ ide o cenu pozemkov z výročnej správy, žalovaný zdôraznil, že ide o odhadovanú
cenu, v podstate o účtovnú operáciu a je autorstvom manažmentu, nie znalcov a od predajnej ceny sa
tak môže líšiť, čo je uvedené priamo v účtovnej závierke. Podľa žalovaného je znalecký posudok Ing.

A. najpresvedčivejší.

17. Súd vykonal všetky listinné dôkazy navrhnuté žalobcami a žalovaným: výpis z listu vlastníctva č.
XXXX; výpis z ORSR zo dňa 01.06.2017; reklamácia LV č. XXXX zo dňa 04.07.1997; vyjadrenie k
reklamácii LV č. XXXX, k.ú. I.; list žalobcovi zo dňa 21.12.2011; ortosnímky nehnuteľností; znalecký

posudokXX/XXXXzodňa05.05.2017;znaleckýposudok61/2020zodňa05.05.2020;znaleckýposudok
69/2019 zo dňa 09.05.2019; opatrenie Okresnej prokuratúry Piešťany, Pv 433/21/2204 - 6 zo dňa
26.10.2021; výpisy z listov vlastníctva pre k.ú. Vrakuňa č. XXXX, XXXX a XXXX zo dňa XX.XX.XXXX;
Dopočítanie nároku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za roky 2020-2023; Porovnanie
všeobecnej hodnoty pozemku zažalovaného nároku a posudku STTUS Plus pri nepoužití redukujúcich

faktorov; Poznámky k účtovnej závierke žalovaného za rok 2022, s. 31 bod 6. Bankové úvery; Nájomná
zmluva žalovaného so SHMÚ č. Z/BTS/O.-P./XXX/XXXX, označená č. XX-XXX-XXXX zo dňa 28.10
2015; Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 69-500-2015 zo dňa 30.10.2015; Výpis z Centrálneho registra
zmlúv; Nájomná zmluva č. Z/BTS/DRS-FAM/58/2020, označená č. 195-500-2020 zo dňa 15.01.2021;Zoznam zverejnených faktúr SHMÚ zo dňa 21.02.2023; Poznámky k účtovným závierkam žalovaného
za roky 2014 až 2022; Návrh žalobcov na zmenu petitu žaloby, doručený žalovanému dňa 01.06.2023;
znaleckýposudokčíslo16/2020zodňa19.02.2020;výpiszORSRzodňa19.10.2021;znaleckýposudok

číslo 60/2021 zo dňa 18.10.2021; teoretický prepočet znalkyne Ing. A. pre dobu návratnosti 20 rokov
(namiesto 30 rokov); Zborník Žilinskej univerzity v Žiline z novembra 2010, s. 1 a 44, ako aj ďalšie listinné
dôkazy založené v spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 01.06.2017 súd zistil, že spoluvlastníkmi nehnuteľností,

ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Vrakuňa, a to parcela registra „C", parc.č. XXXX/
XX, výmera 8629 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C", parc.č. XXXX/
X, výmera 2568 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C", parc.č. XXXX/
XX, výmera 379 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, boli pôvodný žalobca a žalovaný,
pričom každému z nich prináležal spoluvlastnícky podiel 1/2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo
dňa 22.05.2023, pre k.ú. I., parcela registra „C", parc.č. XXXX/XX, výmera 8629 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, súd zistil, že žalobcovi 1. patrí spoluvlastnícky podiel 3/10, žalobcovi
2. patrí spoluvlastnícky podiel 2/10 a žalovanému patrí spoluvlastnícky podiel 1/2. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 22.05.2023, pre k.ú. I., parcela registra „C", parc.č. 3197/1, výmera XXXX
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, súd zistil, že žalobcovi 1. patrí spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/2 a žalovanému patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, pre k.ú. Vrakuňa, parcela registra „C", parc. č. XXXX/XX, výmera XXX m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, súd zistil, že žalobcovi 2. patrí spoluvlastnícky podiel vo výške
1/2 a žalovanému patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2.

19. Znaleckým posudkom 67/2017 mala byť stanovená všeobecná hodnota nájmu predmetných

nehnuteľností (vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2) za obdobie od apríla 2014 do marca 2017
vrátane. Pre výpočet nájmu pozemkov bola použitá úroková miera z vkladov domácnosti (nové obchody)
s dohodnutou splatnosťou do 1 roka, základná sadzba dane z príjmu pre fyzické osoby vo výške 19
%, všeobecná hodnota m2 pozemku polohovou diferenciáciou 86,04 eur/m2 a návratnosť investície 20
rokov.Vzáverepredmetnéhoznaleckéhoposudkubolastanovenávšeobecnáhodnotanájmupozemkov

za dané obdobie vo výške 104.448,80 eur, zaokrúhlene 104.000,00 eur. Za obdobie 04-12/2014 nájom
predstavoval 25.963,52 eur, za rok 2015 sumu 35.167,89 eur, za rok 2016 sumu 34.212,87 eur a za
obdobie 01-03/2017 sumu 9.104,52 eur. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť
pôvodného žalobcu spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava,
konkrétne znalcom Ing. I. X..

20. Znaleckým posudkom XX/XXXX mala byť taktiež stanovená všeobecná hodnota nájmu dotknutých
nehnuteľností (vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktoré patrili pôvodnému žalobcovi) za obdobie od
apríla 2017 do marca 2020. Pre výpočet bola použitá úroková miera z nových vkladov domácnosti (nové
obchody)sdohodnutousplatnosťouod1do2rokov;základnásadzbadanezpríjmuprefyzickéosobyvo

výške19%;všeobecnáhodnotam2pozemkupolohovoudiferenciáciou88,28eur/m2zarok2017,91,96
eur/m2 za rok 2018 a 95,63 eur/m2 za roky 2019 a 2020; návratnosť investície 20 rokov. V závere tohto
znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemkov za dané obdobie vo výške
105.908,83 eur, zaokrúhlene 106.000,00 eur. Za obdobie 04-12/2017 nájom predstavoval 24.817,50
eur, za rok 2018 sumu 35.133,16 eur, za rok 2019 sumu 36.759,59 eur a za obdobie 01-03/2020 sumu

9.198,58 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť pôvodného žalobcu spoločnosťou ÚEOS
- Komercia, a.s., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, konkrétne znalkyňou Ing. Luciou S. a samostatným
odborným pracovníkom
Ing. Tomášom O..

21. Znalecký posudok 16/2020 bol vypracovaný na žiadosť žalovaného spoločnosťou FINDEX s.r.o.,
so sídlom Čajakova 2, Bratislava, a to Ing. Petrom N., PhD. Týmto znaleckým posudkom mala byť
stanovená výška nájmu spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemku v Bratislave II, mimo zastavaného
územia obce - parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. I., s celkovou výmerou 4361 m2 (nejedná sa
o dotknuté nehnuteľnosti), a to pre účel vysporiadania podielového spoluvlastníctva. V závere bola

konštatovaná všeobecná hodnota 149.058,98 eur a výška nájmu za rok 6.731,20 eur, zaokrúhlene
6.700,00 eur.22. Znalecký posudok 69/2019 bol vypracovaný na žiadosť Letových prevádzkových služieb Slovenskej
republiky spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, znalkyňou Ing. Vierou
E. a samostatným odborným pracovníkom Ing. Tomášom O.. Predmetom bolo stanovenie všeobecnej

hodnoty vecného bremena na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, podľa projektu „Pasívna
infraštruktúra - 3. etapa", k.ú. Vrakuňa, obec Bratislava, mestská časť Vrakuňa, okres Bratislava II, t.j. na
jednej z predmetných nehnuteľností. Záverom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena
pozemku 1.297,81 eur, zaokrúhlene 1.300,00 eur.

23. Znaleckým posudkom 60/2021 mala byť stanovená všeobecná hodnota nájmu dotknutých
nehnuteľností (vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2) za obdobie od júna 2014 do septembra 2021.
Pre výpočet bola použitá úroková miera pre nefinančné spoločnosti od 1 do 2 rokov; základná sadzba
dane z príjmu právnických a fyzických osôb vo výške 20 %; všeobecná hodnota m2 pozemku polohovou
diferenciáciou 66,65 eur/m2 za rok 2021 a za rok 2020, 61,09 eur/m2 za rok 2019, 2018 a 2017, 55,54
eur/m2 za rok 2016, 2015 a 2014. V závere tohto znaleckého posudku bola stanovená všeobecná

hodnota nájmu pozemkov za dané obdobie vo výške 108.544,51 eur, zaokrúhlene 109.000,00 eur.
Za obdobie 06-12/2014 nájom predstavoval 8.697,46 eur, za rok 2015 sumu 14.087,99 eur, za rok
2016 sumu 13.300,82 eur, za rok 2017 sumu 14.695,73 eur, za rok 2018 sumu 14.788,34 eur, za rok
2019 sumu 14.498,94 eur, za obdobie 01-05/2020 sumu 6.752,16 eur, za obdobie 06-12/2020 sumu
9.506,33 eur a za obdobie 01-09/2021 sumu 12.216,74 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný na

žiadosť žalovaného spoločnosťou STATUS Plus, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta č. 32/B, Bratislava,
konkrétne znalkyňou Ing. Silviou A..

24. Podľa § 137 písm. a) CSP zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

25. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

30. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

31. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ"), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 31 ods. 1 leteckého zákona, z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných

letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.

33. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 136/2004 Z. z., zákon o letiskových spoločnostiach a o zmene
a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 136/2004 Z.z."), na účely tohto
zákona prioritný infraštruktúrny majetok je časť letiskovej infraštruktúry, ktorá je nutná na zabezpečenie
dostupnosti Slovenskej republiky leteckou dopravou, na zabezpečenie strategických hospodárskych
záujmov Slovenskej republiky, na obranu a na bezpečnosť štátu, a to1. vzletová a pristávacia dráha 13/31, vzletová a pristávacia dráha 04/22 a napojené rolovacie dráhy s
odbavovacou plochou, ako aj nimi zastavané pozemky na Letisku M. R. Štefánika Bratislava a
2. vzletová a pristávacia dráha 01/19 a napojené rolovacie dráhy s odbavovacou plochou, ako aj nimi

zastavané pozemky na Letisku Košice.

34. Podľa prílohy č. 3, časti E k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z., pri stanovení všeobecnej hodnoty
pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom
pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby

(napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

35. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobe vyhovel, nakoľko mal náležite preukázanú jej dôvodnosť. Na prvom mieste považoval súd
za nevyhnutné uviesť, že považoval existenciu nároku žalobcov na primeranú náhradu za užívanie
predmetných nehnuteľností (pozemkov) žalovaným medzi stranami sporu za skutočnosť, ktorá je

nesporná a netreba ju dokazovať. Žalovaný nárok žalobcov uplatňovaný v tomto konaní nepopieral a
spornou tak ostala len výška tohto nároku.

36. V prejednávanom spore sa jedná o situáciu, kedy na predmetných nehnuteľnostiach žalobcov
došlo k zriadeniu a prevádzkovaniu verejného letiska a leteckého pozemného zariadenia vrátane jeho

ochranného pásma. Zo strany žalovaného tak došlo k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich
žalobcom z ich práva vlastniť majetok z platnej a účinnej legislatívy. Podľa § 31 ods. 1 leteckého zákona,
patrí žalobcom ako vlastníkom daných nehnuteľností náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva
vo verejnom záujme. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016 a
s odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR musí byť takáto náhrada primeraná a môže byť jednorazová

aj opakovaná. Či je náhrada primeraná, závisí od okolností daného prípadu. Primeraná náhrada by
mala byť poskytnutá za celý čas trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Podľa citovaného nálezu
Ústavného súdu SR je účelom podmienky primeranej náhrady kompenzovať vlastníka za ujmu na jeho
právach náležiacich k obsahu vlastníckeho práva. Zásah môže byť v súlade s Ústavou SR len vtedy,
ak sa splní účel poskytnutia „primeranej náhrady". V zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 37/95

zo dňa 12.09.1996 platí nasledovné: „Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou
cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno
od vlastníka veci spravodlivo požadovať." Súd sa stotožnil s postupom sporových strán, kedy výšku
primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva určovali stanovením všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov v dobe obmedzenia vlastníckeho práva. Podľa súdu by mala primeraná náhrada v tomto

prípade predstavovať peňažnú čiastku, ktorá bude súčtom jednotlivých čiastok všeobecnej hodnoty
nájmu predmetných pozemkov za obdobie od júna 2014 do mája 2023 (obdobie, za ktoré si žalobcovia
uplatňujú svoj nárok na primeranú náhradu za užívanie pozemkov voči žalovanému).

37. Súd považoval znalecké posudky 67/2017 a 61/2020 predložené žalobcami za dostatočne

odôvodňujúce výšku nároku primeranej náhrady žiadanú žalobcami a nepovažoval tak za potrebné
akýmkoľvek spôsobom zasahovať do ich obsahu. Plne sa stotožnil s výpočtami všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov 67/2017 a 61/2020. Pre výpočet všeobecnej
hodnoty nájmu pozemku použili znalci postup podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., Prílohy č. 3. Pre
takýto výpočet bolo nevyhnutné určiť všeobecnú hodnotu pozemkov, úrokovú mieru a dobu návratnosti

investície. Pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie je potrebné
stanoviť aj koeficient polohovej diferenciácie, ktorý sa vyráta súčinom koeficientov všeobecnej situácie,
intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej alebo priemyselnej polohy, technickej infraštruktúry
pozemku, povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov. Súd medzi stranami považoval za sporné
najmä stanovenie obdobia predpokladanej návratnosti investície, úrokovej miery a koeficientu polohovej

diferenciácie.

38. Podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. je možné pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemok stanoviť obdobie predpokladanej návratnosti investície spravidla v intervale 15 až 40 rokov,
a to v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. Žalobcami predložené znalecké

posudky pritom rátali s dobou návratnosti investície 20 rokov a žalovaným predložený znalecký posudok
60/2021 s dobou návratnosti investície 30 rokov. Predmetné nehnuteľnosti (pozemky) sú situované v
Hlavnom meste SR Bratislava, síce na okraji mesta, avšak s dobrou dostupnosťou. Sú použité pre
účely medzinárodného letiska, ktoré predstavuje kritickú infraštruktúru zásadnú pre fungovanie štátu.Na časti týchto pozemkov sa nachádza aj vzletová a pristávacia dráha 13/31, ktorá je zákonom č.
136/2004Z.z.označenázaprioritnýinfraštruktúrnymajetokajednásatakočasťletiskovejinfraštruktúry,
ktorá je nutná na zabezpečenie dostupnosti Slovenskej republiky leteckou dopravou, na zabezpečenie

strategických hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, na obranu a na bezpečnosť štátu. Najmä
s ohľadom na účel využitia dotknutých nehnuteľností (pozemkov) žalobcov má súd za to, že sa nedá
uvažovať o hornej hranici intervalu obdobia predpokladanej návratnosti investície, skôr naopak. Čo sa
týka tvrdenia žalovaného o tom, že v znaleckých posudkoch 67/2017 a 61/2020 predložených žalobcami
absentuje zdôvodnenie stanovenia obdobia predpokladanej návratnosti investície, súd uvádza, že tým

neprišlok„znehodnoteniu"týchtoznaleckýchposudkovakodôkazov.Zvýsluchuznalcovnapojednávaní
dňa 27.06.2023 bolo súdu zrejmé, aké polohové, ekonomické a fyzické faktory znalci zohľadnili. V
nadväznosti na vyššie uvedené tak považoval súd stanovenie obdobia návratnosti investície 20 rokov
za adekvátne a zodpovedajúce špecifikám daného prípadu.

39. Nakoľko sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobcovia, fyzické osoby, považoval súd za

správne použiť pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu pozemku úrokovú mieru z vkladov domácností
(nové obchody) a stotožnil sa tak opäť so znaleckými posudkami 67/2017 a 61/2020, ktoré predložili
žalobcovia. V znaleckom posudku 60/2021, ktorý predložil žalovaný bola použitá úroková miera pre
nefinančnéspoločnosti,avšakdôvodjejpoužitiasúdunebolvpriebehukonaniadostatočnezdôvodnený,
a to aj napriek tomu, že mal vplyv na stanovenie výslednej všeobecnej hodnoty nájmu pozemku v

neprospech žalobcov.

40. Čo sa týka výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie, v znaleckých posudkoch predložených
žalobcami - 67/2017 a 61/2020 a žalovaným - 60/2021, sa výrazne líši najmä hodnota koeficientu
redukujúceho faktora. V znaleckom posudku 67/2017 je použitý koeficient redukujúceho faktora 1, v

znaleckom posudku 61/2020 koeficient redukujúceho faktora 0,90 a v znaleckom posudku 60/2021
koeficient redukujúceho faktora 0,65. Súd považoval použitie koeficientu redukujúceho faktora 0,65 za
nedôvodné a nekorelujúce so skutkovým stavom. Pozemky sa síce nachádzajú v ochrannom pásme
letiska a sú obmedzené leteckou dopravou, ale je nutné vychádzať zo skutočnosti, že sa jedná sa o účel
ich využitia. Pri koeficiente povyšujúcich faktorov bolo podľa súdu vhodné jeho medziročné navyšovanie

v súlade so znaleckým posudkom 61/2020, a to najmä s ohľadom na cenový vývoj, resp. nárast cien
nehnuteľností, nakoľko sa v tomto prípade jedná o pomerne dlhé žalované obdobie 06/2014-05/2023.
Čo sa týka ďalších koeficientov použitých pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie, súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s obsahom znaleckých posudkov 67/2017 a 61/2020, ktoré predložili žalobcovia.

41. Súd pri stanovení podielov žalobcu 1. a žalobcu 2. na uplatnenom nároku vychádzal z podielov
stanovených žalobcami v ich podaní doručenom súdu dňa 01.06.2023, v ktorom uviedli, že žalobca 1.
má na uplatnenom nároku podiel 0,669091 a žalobca 2. podiel 0,330909. Pri stanovení celkovej výšky
primeranej náhrady potom súd vychádzal zo znaleckého posudku 67/2017 za obdobie od 06/2014 až
do 03/2017, podľa ktorého bola všeobecná hodnota nájmu pozemkov za dané obdobie 98.781,88 eur

(nárok žalobcu 1. - 66.094,09 eur + nárok žalobcu 2. - 32.687,79 eur). Ďalej vychádzal zo znaleckého
posudku 61/2020 za nadchádzajúce obdobie do 05/2020, podľa ktorého bola všeobecná hodnota nájmu
pozemkov za dané obdobie 112.132,39 eur (nárok žalobcu 1. - 75.026,80 eur + nárok žalobcu 2. -
37.105,59 eur). Čo sa týka nadchádzajúceho obdobia až do 05/2023, žalobcovia pri stanovení výšky
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov 138.120,50 eur (nárok žalobcu 1. - 92.415,18 eur + nárok

žalobcu 2. - 45.705,32 eur ) vychádzali zo znaleckých posudkov 67/2017 a 61/2020. Pri výpočte použili:
všeobecnú hodnotu pozemkov pri koeficientoch uvedených v týchto znaleckých posudkoch pri navýšení
povyšujúceho faktora v rokoch 2020-2021 na 1,35 a v rokoch 2022-2023 na 1,4 a pri použití koeficientu
redukujúcich faktorov 1,0; predpokladanú dobu návratnosti investície 20 rokov a úrokovú sadzbu z
vkladovprevkladydomácností.Pripoužitívyššieuvedenéhožalobcoviastanovilisumunájmupozemkov

za zvyšnú časť roka 2020 vo výške 31.843,73 eur, za rok 2021 vo výške 42.288,08 eur, za rok 2022 vo
výške 44.385,13 eur a za rok 2023 (do 05/2023) vo výške 19.603,52 eur, spolu vo výške 138.120,50 eur.
Súd sa, aj s ohľadom na vyššie uvedené, s predmetným výpočtom nájmu predmetných nehnuteľností
(pozemkov) v plnej miere stotožnil a považoval ho za správny.

42. Súd žalobcom zároveň priznal zákonný úrok z omeškania vo výške žiadanej žalobcami, t.j. vo
výške 5% ročne od 21.09.2017 do zaplatenia, t.j. od dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žaloba
doručená žalovanému, zo sumy 98.781,88 eur určenej znaleckým posudkom 67/2017; taktiež 5% ročne
od 05.06.2020 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu žalobcu na zmenupetitu žalovanému, zo sumy 112.132,39 eur určenej znaleckým posudkom 61/2020 a vo výške 8,75%
ročne od 02.06.2023 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu žalobcov na
zmenu petitu žaloby súdu, zo sumy 138.120,50 eur, o ktorú bola rozšírená žaloba v zmysle predmetného

návrhu žalobcov na zmenu petitu žaloby.

43. Nakoľko nebola lehota na plnenie explicitne stanovená vo výrokovej časti rozsudku, podľa § 232
CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti tohto rozsudku.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešným žalobcom 1. a 2.
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne v súlade s ustanovením
262ods.2CSPsúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradníkpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.