Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622206131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XX, t.č. bytom E. X. XXXX XX, F. G. H., zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Miroslava Slovinská, advokátka, so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, IČO: 42 319
617,protižalovanému:F.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XX,ovyporiadanieBSM,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. októbra 2024, č.k. 10C/95/2022-145

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II.Žalobkyni priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo aj len súd) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že určil, že z nehnuteľných vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pripadajú žalovanému do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku a to
parcela registra ,,C“ č. 54/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 442 m2, parcela
registra „C“ č. 54/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, stavba rodinný
dom, súp. č. XX, stojaci na parcele registra „C“ č. 54/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 220 m2, nachádzajúce sa v okrese Spišská Nová Ves, obec D., k.ú. D., podľa zápisu na LV

č. XXX vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom (I. výrok); žalovaný je
povinný na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
žalobkyni sumu 77.500,- eur, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok); žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej (III. výrok) a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť trovy svedočného svedkyne F. J. za svedeckú výpoveď na pojednávaní dňa
7.10.2024, o ktorého výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo

veci samej (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) žalobkyne a žalovaného, ktorých manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.1.2020 sp.zn. 3P/356/2022, právoplatným dňa
26.2.2020. Predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti, tak ako sú tieto špecifikované vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), pričom žalobkyňa navrhla BSM vyporiadať

tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a uloží žalovanému
povinnosť z titulu úplného vyporiadania zaplatiť jej sumu 78.000,- eur, určenú na základe znaleckého
posudku znalca A. H. C. K. XXX/XXXX z 9.11.2022 a žalovaný navrhol, aby predmetné nehnuteľnosti
súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal žalobkyňu vyplatiť mu sumu 78.000,- eur.3. Vec právne posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, 2, § 149 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ) konštatujúc, že k vyporiadaniu všetkého majetku patriaceho do zaniknutého

BSM strán sporu nedošlo na základe dohody žalobkyne a žalovaného, preto o majetku, ktorý strany
učinili predmetom vyporiadania (predmetné nehnuteľnosti), autoritatívne rozhodol.

4. Uviedol, že žalovaný pôvodne so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhla žalobkyňa nesúhlasil a
navrhoval predmetné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, avšak v priebehu

konania o vyporiadavané predmetné nehnuteľnosti prejavil záujem, preto ich súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanému. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom úplného
vyporiadania majetku patriaceho do BSM sumu 77.500,- eur, kde pri určení výšky finančného
vyporiadania vychádzal jednak zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom A. H.
C., ktorý určil hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 156.000,- eur, ale predovšetkým zo
sumy 155.000,- eur, ktorú bolo možné získať predajom predmetných nehnuteľností, zastávajúc názor,

že najpresnejšou metódou stanovenia hodnoty vyporiadania je hodnota, ktorú určuje trh. Vychádzal
pritom zo skutočnosti, že strany sporu v priebehu konania usilovali o predaj predmetných nehnuteľností,
avšak k predaju napokon nedošlo a to pre neochotu žalovaného, čo mal súd preukázané výsluchom
realitnej maklérky – svedkyne F. J. a potvrdil to aj samotný žalovaný. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplynulo, že žalovaný prejavil ochotu zaplatiť žalobkyni sumu 60.000,- eur, nakoľko na túto sumu

mal schválený úver na bývanie. Tu však súd zdôraznil, že keďže aj napriek časovému odstupu medzi
vypracovaním znaleckého posudku (r. 2022) a určením hodnoty predmetných nehnuteľností samotným
trhom (6.5.2024), boli tieto hodnoty takmer totožné, nemohol sa stotožniť so žalovaným navrhnutou
sumou 60.000,- eur na výplatu žalobkyni, pretože na ťarchu žalobkyne nemožno prisúdiť nižšiu sumu,
než akú by mala preukázateľne možnosť získať predajom predmetných nehnuteľností a preto žalovaný,

ktorý má záujem predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, je nútený
rešpektovať trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností, a to sumu 155.000,- eur, z ktorej polovicu, t.j.
sumu 77.500,- eur mu súd uložil titulom vyporiadania vyplatiť žalobkyni.

5. O náhrade trov konania rozhodol v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP

a žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu považujúc ju za plne úspešnú stranu sporu,
keďže rozhodol takmer identicky s jej návrhom, ktorým sa domáhala vyporiadania BSM. Prihliadol pritom
aj na správanie žalovaného v predsúdnom konaní a počas súdneho konania, keď podľa názoru súdu
neprejavil skutočný záujem na vyporiadaní BSM, toto konanie odďaľoval a možnosť vyporiadania BSM
predajom nehnuteľností tretej osobe zmaril. Zároveň súd nezistil žiadne dôvody v zmysle ust. § 257

CSP, pre ktoré by náhradu trov konania žalobkyni priznať nemal.

6. Samostatným výrokom rozhodol o trovách svedočného, ktoré vznikli svedkyni F. J., na náhradu
ktorých zaviazal žalovaného, a o výške ktorých súd rozhodne po ich vyúčtovaní svedkyňou uznesením
po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti jeho výrokom II., III. a IV. z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP. Uviedol, že nakoľko v súčasnosti disponuje aktuálnym
znaleckým posudkom zo dňa 10.11.2024 vypracovaným A. L. M., ktorý k odvolaniu pripojil a podľa
ktorého cena predmetných nehnuteľností je určená vo výške 137.000,- eur, je potrebné, aby sa odvolací

súd zaoberal aktuálnou hodnotou nehnuteľností a sumu na úplné finančné vyporiadanie podielu z BSM
určil na sumu 68 500,- eur. V tej súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri
oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa nevychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,
ale z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Preto ak súd prvej inštancie pri určovaní hodnoty
nehnuteľnosti vychádzal z takmer 3-ročného znaleckého posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného

právneho názoru. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý súd priznal žalobkyni
voči žalovanému namietol, že v konaní o vyporiadanie BSM súdy náhradu trov konania zvyčajne
nepriznávajú, kde v tej súvislosti poukázal a citoval z rozhodnutia R 42/1972. Mal za to, že napadnuté
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a zakladá jeho neudržateľnosť, čím došlo k zásahu do práva
žalovaného na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zmenil vo výroku II. tak, že žalovanému uloží na úplné finančné vyporiadanie podielu z BSM
zaplatiť žalobkyni sumu 68 500,- eur, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku III. tak,že žalobkyňa voči žalovanému nemá nárok na náhradu trov konania a vo výroku IV. tak, že žalovaný je
povinný nahradiť trovy svedočného svedkyne F. J. za svedeckú výpoveď na pojednávaní dňa 7.10.2024.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním žalovaného v celom rozsahu nesúhlasí
a má za to, že žalovaným označené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Žalobkyňa má za to, že
skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania sú správne
a skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu pre spravodlivé rozhodnutie v spore. Žalovaný
nesprávnosť skutkových zistení opiera výlučne o ním predložený znalecký posudok, ktorý pripojil k

odvolaniu.Kuvedenémuvšakžalobkyňauvádza,žetakýtopostupjeneprípustnýavrozporesozásadou
koncentrácie konania. Civilný sporový poriadok pripúšťa predloženie nových dôkazov v odvolacom
konaní len v prípadoch popísaných v § 366 CSP. V danom prípade je však zrejmé, že žalovanému nič
nebránilo zabezpečiť si znalecký posudok podstatne skôr. Navyše niekoľko pojednávaní pred súdom
prvej inštancie bolo odročených práve z dôvodu ponechania lehoty pre žalovaného na zabezpečenie
si vlastného znaleckého posudku. Žalovaný však tento priestor nevyužil, v konaní pred súdom prvej

inštancie bol pasívny a túto svoju pasivitu sa snaží zhojiť až v odvolacom konaní, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že objednávka na jeho vyhotovenie bola
žalovaným podaná až dňa 10.11.2024, teda až viac ako mesiac po tom, čo súd prvej inštancie v spore
rozhodol.Vyslovila,žezostranyžalovanéhoidelenoďalšieúčelovékonanie,ktorýmsavšemožnesnaží
oddialiť svoju povinnosť vyporiadať zaniknuté BSM. Žalovaný navyše v podanom odvolaní neuvádza

žiaden dôvod, pre ktorý znalecký posudok do konania nepredložil už podstatne skôr. Súčasne postup
žalovaného je v rozpore aj s § 154 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd na žalovaným predložený znalecký posudok neprihliadal.
Zároveň dodala, že okrem predloženého znaleckého posudku, žalovaný nešpecifikoval žiaden iný

prostriedokprocesnejobranyaleboprocesnéhoútoku,ktorýbyvkonaníneboluplatnený,pretopodľanej
nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. K námietkam žalovaného ohľadne
náhrady trov konania uviedla, že aj v tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne
správne.Súdpostupovalsprávne,akaplikovalzásaduúspechuvyjadrenúv§255CSP.Žalovanýnavyše
v odvolaní nedefinuje žiadnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorú by odvolací

súd mal dospieť k záveru o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. S poukazom na
uvedené vyslovila, že podané odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd
napadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil.Súčasnesiuplatnilavočižalovanémunároknanáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. V odvolacej replike žalovaný namietol tvrdenie žalobkyne, že bol v konaní pred súd prvej inštancie
nečinný, keď v tej súvislosti uviedol, že v priebehu konania chcel uvedenú situáciu riešiť (bol niekoľkokrát
u finančných poradcov), avšak kvôli jeho vtedajšiemu zamestnaniu, keď bol zamestnaný v L. F. a jeho
mesačný príjem bol nízky (nebol postačujúci na to, aby vedel žalobkyňu vyplatiť), finančný poradca
mu odporúčal nájsť si lepšie platené zamestnanie, aby mohol zobrať úver vo výške postačujúcej na

vyplatenie podielu žalobkyne, kde mu pri otázke, či má dať vyhotoviť znalecký posudok na nehnuteľnosť
patriacu do BSM, bolo povedané, že momentálne to nie je vhodné, keďže banky pri schvaľovaní
úveru vychádzajú z aktuálneho znaleckého posudku a bude lepšie, že pri zmene povolania a následne
preukázaní minimálne 3 mesačných príjmov, dá vyhotoviť znalecký posudok, z ktorého bude uvedená
finančná inštitúcia vychádzať, čo aj urobil. Uvedený posudok získal, až po konzultovaní s finančnou

inštitúciou o schválenie úveru a následne, ako aktuálny ho predložil v rámci odvolacieho konania, ako
dôkaz. Skôr ho nevedel získať, keďže aj v banke mu povedali, že to nemá robiť, ceny nehnuteľnosti
klesajú a banka takýto starší posudok nebude akceptovať. V súčasnosti teda disponuje aktuálnym
znaleckým posudkom zo dňa 10.11.2024, kde cena predmetných nehnuteľnosti je určená vo výške
137.000,- eur a je potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal aktuálnou hodnotou nehnuteľností, podľa

ktorého by cena za úplné finančné vyporiadanie podielu z BSM pre žalobkyňu mala byť určená na
sumu 68 500,- eur. Vo veci priznania trov konania žalobkyni uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM
sa dostáva každému z manželov určitý podiel zo zaniknutého BSM, preto považuje za nespravodlivé
zaviazať len žalovaného k zaplateniu trov konania v celej výške. Rešpektoval by, pokiaľ by súd
trovy rozdelil medzi účastníkov, a to v pomere ako bol rozdelený majetok patriaci do zaniknutého

BSM. Opakovane zdôraznil, že je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry, za ktorú sa určite
považuje rozhodnutie R 42/1972, ktoré je v mnohých hmotnoprávnych aspektoch použiteľné dodnes.
Taktiež hranice sudcovskej úvahy vo veci trov konania sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov
konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa. Napriek doslovnému zneniu § 257 CSP,nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť
nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti.

10. V odvolacej duplike žalobkyňa uviedla, že žalovaný ani v (odvolacej) replike dôvodnosť ním
podaného odvolania neosvedčil, keďže žiadnym spôsobom neosvedčil, že by na ním predložený
znalecký posudok bolo možné aplikovať výnimku z § 366 CSP. Práve naopak, svojim tvrdením,
že znalecký posudok nevedel získať skôr, keďže aj v banke mu povedali, že to nemá robiť, ceny
nehnuteľnosti klesajú a banka takýto starší posudok nebude akceptovať, sám seba usvedčil z toho,

že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konal účelovo v snahe čo možno najviac oddialiť
svoju povinnosť vyplatiť žalobkyňu z vyporiadavaného BSM. Uvedené tvrdenie ho usvedčuje aj z toho,
že v konaní pred súdom prvej inštancie bol nečinný (pasívny) zámerne a účelovo - z vypočítavosti
čakal, že ceny nehnuteľností klesnú. A práve túto svoju pasivitu a účelovosť (vypočítavosť) svojho
konania chce teraz zhojiť v odvolacom konaní predložením znaleckého posudku, ktorý si objednal až
po tom, ako vedel o svojom úplnom neúspechu v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené konanie

žalovaného je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti a nemôže požívať právnu ochranu.
Pokiaľ žalovaný v replike poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, k tejto jeho argumentácii
je nutné uviesť, že ním predložený znalecký posudok neodzrkadľuje hodnotu nehnuteľnosti v čase,
kedy dochádza k jej vyporiadaniu, keďže bol vyhotovený až po tom resp. v reakcii na to, ako súd prvej
inštancie meritórne o vyporiadaní nehnuteľnosti rozhodol. Je len prejavom subjektívneho nesúhlasu

žalovaného s rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho snahou zvrátiť výsledok súdneho sporu vo svoj
prospech, a to i napriek tomu, že žalobkyňa mu v priebehu viac ako 2 rokov konania pred súdom prvej
inštancie neustále vychádzala v ústrety a dávala mu priestor na zabezpečenie si vlastného znaleckého
posudku. S poukazom na uvedené poukazujúc na svoju predošlú argumentáciu zotrvala na návrhu, aby
odvolací súd na žalovaným predložený znalecký posudok z dôvodu jeho predloženia v rozpore s § 153

a § 154 CSP v spojení s § 366 CSP, neprihliadal. K argumentácii žalovaného v otázke náhrady trov
konania uviedla, že žalovaný neuviedol súdu žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by mal súd aplikovať
§ 257 CSP na daný prípad alebo pre ktorý by mal súd uvažovať o aplikovaní moderačného práva. V
rovine tejto argumentácie žalovaný uviedol len všeobecné frázy bez ich reálneho prepojenia s týmto
konkrétnymprípadom.Súčasneuviedla,ženesúhlasístvrdenímžalovaného,ževkonaníovyporiadanie

BSM súd obyčajne neprizná trovy právneho zastupovania. Takéto tvrdenie nemá žiaden relevantný
právny základ. K uvedenému zdôraznila, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie opakovane
ponechávala žalovanému priestor na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM a ako jediná k uzatvoreniu
dohody vyvíjala aktivitu, keďže žalovaný nebol schopný po dobu niekoľkých mesiacov ani len osloviť
znalca s odôvodnením, že tento má dovolenku. Žalovaný sa „zaktivizoval" až po rozhodnutí súdu

prvej inštancie a žalobkyňou poskytnutý priestor na uzatvorenie mimosúdnej dohody zneužíval len na
účelové „naťahovanie“ súdneho sporu a na neustále odročovanie pojednávaní za účelom zabezpečenia
vlastného znaleckého posudku. A teraz sa navyše neštíti žiadať, aby si žalobkyňa sama znášala trovy
právneho zastúpenia. Žalobkyňa uvedené považuje za nehoráznosť a apeluje na odvolací súd, aby
účelovému a vypočítavému konaniu žalovaného neposkytol právnu ochranu.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Hoci žiadna zo strán sporu nepodala odvolanie aj proti výroku I., vzhľadom na predmet tohto konania,

predmetný I. výrok, ktorým súd určil, že predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
(bývalých) manželov pripadajú žalovanému do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku, je vo vzťahu
k odvolaním napadnutému výroku II. (ktorým súd zaviazal žalovaného na úplné finančné vyporiadanie
podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 77.500,- eur) závislým
výrokom tak, ako to má na mysli § 379 písm. a) CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podrobil

odvolaciemu prieskumu celý rozsudok súdu prvej inštancie (teda aj odvolaním nenapadnutý výrok I.).

14. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP.15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je
to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu

prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Na tento odvolací dôvod nadväzuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, podľa

ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je
však potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ
použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej
viny.

17. Odvolací súd zastáva názor, že žiaden zo žalovaným deklarovaných odvolacích dôvodov podľa (§
365 písm. f/ a g/ CSP), naplnený nebol.

18. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu týkajúcich sa
predmetných nehnuteľností tak ako tieto sú špecifikované v žalobnom návrhu ako i výrokovej časti

napadnutého rozsudku.

19. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného vychádza z právneho názoru, že pri oceňovaní vecí
patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, preto ak
súd prvej inštancie pri určovaní ceny vyporiadavaných predmetných nehnuteľností vychádzal z takmer

3-ročného znaleckého posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného právneho názoru. V tej súvislosti
k odvolaniu predložil aktuálny znalecký posudok zo dňa 10.11.2024 vypracovaný A. L. M., podľa ktorého
cenapredmetnýchnehnuteľnostíjeurčenávovýške137.000,-eur, vsúvislostisčímvyslovilpožiadavku,
aby sa odvolací súd zaoberal aktuálnou hodnotou predmetných nehnuteľností a sumu na úplné finančné
vyporiadanie podielu z BSM určil na sumu 68 500,- eur.

20. Uvedená odvolacia námietka súvisí s (ne)možnosťou uplatňovania novôt v odvolacom konaní, kde
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na neúplný apelačný systém, ktorým je ovládané odvolacie
konanie. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred

súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka
z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných
podmienok uvedených v § 366 CSP.

21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa
týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

22. Odvolací súd v posudzovanom prípade nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v §
366 CSP pre použitie novôt zo strany žalovaného v odvolacom konaní (bez ohľadu na to, či tieto

novoty by boli spôsobilé privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nový
dôkaz (znalecký posudok) predložený až v odvolacom konaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaný
nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaný v
odvolaní nepreukázal, že neporušili procesnú diligenciu, t.j. nepreukázal, že dôkaz (znalecký posudok)
predložený až v odvolacom konaní nemohol bez svojej viny uplatniť (už) pred súdom prvej inštancie

(§ 366 písm. d/), pričom novotu uvedenú žalovaným pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s
poukazom na žalovaným uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a g/) podradiť nemožno.23. V tej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočnú
možnosť a časový priestor, aby predložil alebo označil súdu dôkazy včas, aby sa súd, ako i protistrana s
nimi mohli oboznámiť. Pokiaľ sám žalovaný zadal objednávku na vypracovanie súkromného znaleckého

posudku až dňa 10.11.2024, je to zodpovednosť žalovaného za oneskorené konanie spočívajúce v
zadaní objednávky, keď takto konal po dvoch rokoch súdneho konania (a predchádzajúcich pokusoch
o mimosúdne vyriešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu). Žalovanému
nebránili žiadne objektívne okolnosti v tom, aby si v konaní včas zaobstaral a predložil súkromný
znalecký posudok. Pokiaľ objednávku na vypracovanie znaleckého posudku zadal mesiac po vyhlásení

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (7.10.2024) a v konaní pred súdom prvej inštancie
túto okolnosť ani vopred neavizoval, uvedené je nutné vyhodnotiť ako zavinené oneskorené konanie
žalovaného. Skutočnosti, na ktoré v odvolaní žalovaný poukazuje, ako dôvody, ktoré mu bránili znalecký
posudok predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie sú skutočnosťami subjektívneho charakteru.
Žalovaný znalecký posudok nepredložil preto, že objektívne nemohol (nemal možnosť), ale preto že mu
to tak vyhovovalo.

24. Relevanciu však nebolo možné pripísať (ani) jeho odvolacej námietke, že súd pri vyporiadaní BSM
vychádzal z takmer 3-ročného znaleckého posudku, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutiasúduvyplýva,žesúdlenpodpornevychádzalzcenyurčenejznaleckýmposudkomznalcaA.
H. C. K. XXX/XXXX z 9.11.2022, ktorý určil hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 156.000,-

eur, a za určujúcu považoval sumu, ktorú bolo možné získať predajom predmetných nehnuteľností
k máju 2024, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je to suma 155.000,- eur a vyrovnací
podiel určil ako polovicu tejto sumy (77.500,- eur). Pokiaľ súd takto postupoval, jeho postupu nie je
čo vytknúť, pretože pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je
predovšetkým určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste

a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Aplikácia inej než trhovej ceny by
neoprávnene zvýhodňovala toho z bývalých manželov, do výlučného vlastníctva ktorého (by) vec v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vlastnícky pripadla.

25. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu napokon nemá oporu ani tvrdenie žalovaného, že

súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie nedostatkom riadneho odôvodnenia
netrpí. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných
strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a

určitým spôsobom uviedol úvahy, ako dospel k svojim záverom a to s poukazom na zistený skutkový
stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé z akých právnych úvah
vychádzal,zhodnotiacpritomvšetkyžalobnénámietky,argumentáciužalobkyneižalovanéhovpriebehu
sporu, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno podľa názoru odvolacieho súdu

kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Súd tak žalovanému, ako aj žalobkyni vytvoril
všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.

26.Pokiaľideoodvolacienámietkyžalovanéhosmerujúcevovoči(III.)výrokuotrováchkonania,ktorými
žalovaný predovšetkým apeloval na charakter sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, kde z tohto dôvodu namietal, že súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania pristúpiť
na aplikáciu § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že aj v takomto konaní súd posudzuje úspech strán v
spore, kde sa porovnáva, aký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov každá
zo strán sporu navrhovala a ako vo veci rozhodol súd. V slovenskej judikatúre sa totiž čoraz častejšie
presadzuje názor, že charakter sporu o vyporiadanie BSM ako tzv. iudicium duplex nemá vplyv na

rozhodovanie súdu o nároku strán sporu na náhradu trov konania, ale aj v tomto konaní má súd o tomto
nároku rozhodnúť podľa pomeru úspechu strán v spore. V prípade, ak žiadnej zo strán sporu nebolo
vyhovené v celom rozsahu, t.j. súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spôsobom, ktorý
úplne nekorešponduje ani jednému z návrhov strán sporu, v takom prípade súd v zmysle § 255 ods. 2
CSP žiadnej zo strán sporu neprizná právo na náhradu trov konania. Ak ale v rozhodnutí súdu vo veci

samej vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úplne zodpovedá návrhu jednej zo strán
sporu, t.j. návrhu strany sporu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo úplne
vyhovené, má sa za to, že napriek charakteru sporu iudicium duplex vzhľadom na jej plný úspech voveci, v spore má táto strana sporu voči protistrane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v
zmysle § 255 ods. 1 CSP.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2023
zo dňa 25.5.2023, v zmysle ktorého: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255
CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to,

aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá
zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III. US 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973.“ (odkaz
na stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované pod č. Cpj 8/72 zo dňa 8.3.1973, publikované v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 54/1973, kde sa uvádza: „Ak súd vyhovel návrhu a
zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali,

a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je, pravda, prípad, ak súd
rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné
použiť ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie
ustanovenia§150O.s.p.(porov.rozhodnutieuverejnenépodč.31/1972Zbierkyrozhodnutíastanovísk).

So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý
priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci
dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom.“).

28. Odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/168/2022 zo dňa

28.6.2023, v ktorom NS SR akceptoval výklad ust. § 255 CSP odvolacím Krajským súdom v Žiline
obsiahnutý v uznesení sp. zn. 11Co/88/2021 zo dňa 28.1.2022, v zmysle ktorého pri rozhodovaní
o trovách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zásade platí, že pokiaľ
podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom, ktorý bol navrhnutý, niet v zásade prekážky,
aby súd nemohol priznať žalobcovi nárok podľa § 255 ods. 1 CSP ako plne úspešnej strane v

konaní, k čomu NS SR uviedol: „Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania podľa
§ 255 ods. 1 CSP právne konformným spôsobom podal výklad „zásady úspechu v konaní„ v situácii,
ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva takým
spôsobom vyporiadania, o ktoré sa márne pokúšal a aký následne úspešne navrhol v súdnom konaní,
a to bez ohľadu na výšku primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel.“

29. Aj keď sa uvedená judikatúra vzťahuje na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, je z hľadiska rozhodovania o nároku strán sporu na náhradu trov konania aplikovateľná
aj na konanie o vyporiadanie BSM, nakoľko obidva typy konaní majú charakter tzv. iudicium duplex (obe
strany sporu majú postavenie tak žalobcu ako aj žalovaného) a v oboch prípadoch súd nie je v zmysle

§ 216 ods. 2 CSP viazaný návrhmi strán sporu na vyporiadanie spoluvlastníctva vzhľadom na to, že
určitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamisporu(vtomtoprípadevyporiadaniaspoluvlastníctva)
vyplýva z osobitného predpisu (§ 142, resp. § 150 OZ).

30. Pre ustálenie pomeru úspechu v konaní bolo tak kľúčové ustáliť čoho sa žalobkyňa žalobou presne

domáhala, s akým výsledkom bolo o jej žalobe rozhodnuté (či dosiahla to, čoho sa domáhala súdnou
cestou), aká bola skutková situácia žalobkyne v čase podania žaloby, aký bol od začiatku konania postoj
žalovaného a tiež v jeho priebehu, príp. ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie úspechu/
neúspechu strán sporu v tomto konaní.

31. V posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie všetkým vyššie uvedeným zaoberal. Ustálil, že
žalobkyňa je plne úspešnou stranou sporu, keďže rozhodol takmer identicky s jej návrhom, ktorým sa
domáhala vyporiadania BSM. Pred podaním návrhu na súd sa pokúšala so žalovaným dohodnúť, no
neúspešne, a prihliadol aj na postoj žalovaného v predsúdnom konaní a počas súdneho konania, ktorý
vyhodnotil tak, že žalovaný neprejavil skutočný záujem na vyporiadaní BSM, toto konanie odďaľoval

a možnosť vyporiadania BSM predajom nehnuteľností tretej osobe zmaril. Žalovaný súčasne neuviedol
a súd sám neidentifikoval existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by
náhrada trov konania žalobkyni ako úspešnej strane sporu nemala byť priznaná. Rozhodnutie vo výroku,ktorým súd žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, je preto vecne
správne.

32. Napokon súdu prvej inštancie niet čo vytknúť ani pokiaľ ide o odvolaním žalovaného tiež napadnutý
IV. výrok, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy svedočného svedkyne F. J. za
jej svedeckú výpoveď, ktorý výrok plne korešponduje s vyššie uvedenou zásadou úspechu v spore.
Žalovaný v konaní úspešný nebol, preto je povinný znášať trovy svedočného.

33. Tu zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný síce predmetný (IV.) výrok napadol odvolaním, no
žiadne osobitné výhrady v podobe odvolacích námietok k predmetnému výroku nevzniesol, a navyše
vrámci alternatívneho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že žalovaný je povinný
nahradiť trovy svedočného svedkyne F. J. za svedeckú výpoveď na pojednávaní dňa 7.10.2024, teda
jeho odvolací návrh korešponduje s tým ako rozhodol súd prvej inštancie.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná,

odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotineúspešnémužalovanémuvplnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP.

36. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.