Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123010967
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1123010967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného O. G.

pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 02. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný :

O. G., nar.: XX. XX. XXXX/XXXX S. G., trvale bytom Bratislava - U., V. pre W. Bratislava, C. XXXX/X,
H.. Č.. S. S. H. P. Z. Ú. C. D. A.

sa uznáva za vinného, že

obžalovaný O. G. dňa 20. 02. 2023 v čase medzi 09:00 hod. a 10:00 hod. v byte na ul. C. X S. N., v spálni
bytu žiadal od poškodenej O.. O.Y. O., D.. XX. XX. XXXX, H.. N. C. X, Bratislava, ktorá je osvojiteľkou
obvineného O. G. finančnú hotovosť 15,- Eur, ktoré mu poškodená odmietla dať na čo obvinený chcel,
aby mu túto hotovosť išla poškodená vybrať do bankomatu, čo poškodená odmietla a následne obvinený
O. G. zvýšeným tónom poškodenej povedal, že keď mu nedá peniaze, tak bude mať doma peklo, začal

jej vulgárne nadávať aj so slovami, aby zdochla, následne obvinený O. G. potrhal ponožky a hodil do
poškodenej vankúš, ponožky a uterák a následne sa presunul do obývacej izby uvedeného bytu, kde
telefonicky požadoval finančnú hotovosť 15,- Eur aj od svojho osvojiteľa M. O., ktorý mu tiež odmietol
dať, po čom obvinený O. G. začal päsťou udierať do steny obývacej izby a do stoličiek a popri tom
vykrikoval, že otcovi poškodí auto a udrie ho do hlavy, čo počula poškodená O.. O. O.,

t e d a

hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. c/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické, zamerané na liečbu drogovej závislosti ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný O. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 07. 2027, po prednesení obžaloby
prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava IV a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods.
2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., s poučením o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm.
b/, písm. c/ Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 4 až ods. 8 Tr. por., a o tom, že má právo poradiť sa
so svojim obhajcom, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda, že je vinný zo skutku

uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv/67/2023 zo dňa 06. 06. 2023.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného G., súd tomuto položil otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Tr. por. s tým, že obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“.

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného G., súd podľa § 257 ods.
7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv/67/2023 zo dňa 06. 06. 2023 a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, o náhrade škody a o ochrannom opatrení.

* * *
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného
G., jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd mal pri tom na pamäti, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom vymeraný trest zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

U obžalovaného G. súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že spáchal trestný čin v spojitosti s

negatívnymi dôsledkami svojej choroby a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o kvalitatívnej stránke prejavenej úprimnosti. U obžalovaného
bola vzhliadnutá žiadna priťažujúca okolnosť a to, že bol už za trestný čin odsúdený, pričom súd nemal
dôvod na túto okolnosť neprihliadať a to vzhľadom na obdobnosť charakteru spáchanej trestnej činnosti.

Zo znaleckého posudku č. 3/2023 zo dňa 30. 04. 2023 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria vyplýva, okrem iného, že u obžalovaného bolo v roku 2010 diagnostikované hraničné pásmo
intelektových schopností až stredný stupeň ľahkej mentálnej retardácie, pre ktorú bolo odporúčané jeho
preradenie do špeciálnej základnej školy a od roku 2013 sa liečil u detského psychiatra s diagnózou
mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania. Počas jeho deväť mesačného pobytu v

Súkromnom liečebno - výchovnom sanatóriu v Senci mu boli stanovené diagnózy ako akútna stresová
porucha, iná zmiešaná porucha správania a emócií, depresívna porucha správania, porucha aktivity a
pozornosti a poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kanabinoidov. Po dosiahnutí plnoletosti
v psychiatrickej liečbe nepokračoval. Z uvedeného teda rezultuje záver, že jeho ovládacie schopnosti
boli podstatne znížené v dôsledku nielen kompulzívneho konzumu drog, vyplývajúceho z prítomnosti

závislosti od nich, ale aj z ostatných psychických porúch, ktorými obžalovaný trpí. Je teda zrejmé, že
psychiatrické diagnózy obžalovaného v kombinácii s užívaním drog viedli k spáchaniu trestného činu a
teda nebola to výlučne jeho závislosť, ktorá by zakladala zníženie jeho ovládacích schopností. V osobe
obžalovaného ide o sobou mierne duševne zaostalú a jeho výkon sa javí v pásme mentálnej subnormy.
Napokonouvedenomsvedčíiznaleckýzáver,žebezpsychiatrickejliečbyjevýznamprotitoxikomanickej

liečby sporný. Z tohto dôvodu bola súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c/ Tr. zák.
Znalkyňa navrhla uloženie ochranného liečenia psychiatrického ambulantnou formou, zameraného na
liečbu porúch aktivity a pozornosti a tiež protitoxikomanické liečenie ústavnou formou zamerané na
liečbu drogovej závislosti.Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ dva krát súdne trestaný,
okrem nižšie uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/49/2022 zo bolo odsúdenie
rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5 - 7T/8/2023 zo dňa 17. 08. 2023 pre prečin krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a odsúdenie rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B4
- 3T/36/2022 zo dňa 14. 09. 2023 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Zákonom ustanovená trestná sadzba za prerokúvaný zločin predstavuje rozpätie štyroch rokov až

desiatich rokov.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný G. bol rozsudkom bývalého Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 2T/49/2022 zo dňa 05. 10. 2022 a právoplatného toho istého dňa uznaný za vinného
zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.
Z tohto dôvodu súd, aplikujúc § 38 ods. 5 Tr. zák., zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovene trestnej

sadzby o jednu polovicu. Novovytvorená trestná sadzba tak u obžalovaného predstavuje rozpätie sedem
rokov až desať rokov.

Procesom dokazovania produkovaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k názoru, že u
obžalovaného G. prichádza do úvahy, resp. je žiaduce, aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu.

Konajúci súd považuje za nevyhnutné v stručnosti poukázať na teoretické východiská použitia inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu a to z dôvodu komplexnosti odôvodnenia úvah, ktoré súd viedli k
uplatneniu § 39 Tr. zák. v tomto konkrétnom prípade.

Trestné právo možno, in genere, vymedziť ako oblasť verejného práva, ktorá disponuje tými
najciteľnejšími, resp. najinvazívnejšími prostriedkami, ktorých aplikáciou dochádza k značným zásahom
do osobnostnej sféry jednotlivca. V uvedenom kontexte je preto potrebné na trestnoprávnu úpravu
spoločenských vzťahov nazerať optikou princípu ultima ratio a k aplikácii inštitútov trestného práva
je potrebné pristúpiť ako k poslednej inštancii až v momente, keď inštitúty ostatných právnych

odvetví zlyhali alebo v dôsledku intenzity protispoločenského konania jednotlivca nie sú dostatočným
prostriedkom na odstránenie neželaného stavu. Koncepčné ponímanie odvetvia trestného práva ako
prostriedku ultima ratio sa odzrkadlilo aj v úprave obsiahnutej v § 39 Tr. zák., prostredníctvom
ktorej zákonodarca za splnenia tam uvedených podmienok poskytuje súdu vyššiu mieru diskrečnej
právomoci vo vzťahu k ukladaniu sankcií ako mu je poskytnutá prostredníctvom znenia konkrétnych

skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Zákonodarca teda
prostredníctvom dotknutej právnej normy reguluje možnosť uloženia trestu vo výmere nižšej, ako je
Trestným zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby konkrétnej skutkovej podstaty. Možno
teda uzavrieť, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu pôsobí v určitej miere vo vzťahu k individuálnym
okolnostiam, za ktorých bol trestný čin spáchaný, ako určitá forma korektívu.

Práve zhora uvedené úvahy sa premietli do prerokúvaného prípadu a to s ohľadom na už zmienený
znalecký posudok č. 3/2023 zo dňa 30. 04. 2023 z ktorého záverov nespochybniteľne vyplýva, že u
obžalovaného boli síce zachované jeho rozpoznávacie schopnosti, no jeho ovládacie schopnosti boli
podstatnou mierou znížené v dôsledku poruchy aktivity a pozornosti a organického poškodenia intelektu

a CNS. V osobe obžalovaného ide a v čase spáchania skutku aj išlo, o mierne duševne zaostalého
človeka.

Bolo preto priliehavé aplikovať mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. podľa
ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj

vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má
za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Súd obžalovanému neukladal trest odňatia slobody nespojený s odňatím slobody, keďže tomuto v čase
spáchania prejednávaného skutku plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia určená mu na
dva roky zhora uvedeným rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/49/2022 zo
dňa 05. 10. 2022 a právoplatného toho istého dňa.Výmeru dvoch rokov považuje súd za adekvátnu vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej
činnosti, výšku škody, ku ktorej jeho protiprávne konanie smerovalo, ako aj k jeho zdravotnému stavu.

Súd nie je presvedčený, že by dlhotrvajúci nepodmienečný trest odňatia slobody viedol k lepšej náprave
obžalovaného, najmä za situácie, kedy je na toho potrebné primárne pôsobiť terapeuticky tak, ako
je formulované v záveroch už spomínaného znaleckého posudku psychiatrického. Napokon nemožno
ponechať bez povšimnutia priebeh samotného skutku, čím súd nijakým spôsobom nebagatelizuje
konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej a ani nerozporuje jeho trestnosť, no spôsob konania

obžalovaného výraznejšie vybočuje z obvyklých prípadov trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák.
a aj preto odôvodňuje zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Naostatok súd obžalovanému uložil ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické, zamerané
na liečbu drogovej závislosti ústavnou formou tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku
najmä s prihliadnutím na to, že pobyt obžalovaného na slobode je pre spoločnosť nebezdný a to pri
pokračujúcom konzume psychoaktívnych látok, keďže je vysoké riziko opakovania maladaptívneho

správania, ktoré viedlo k páchaniu trestnej činnosti. Na prokurátorom modifikovanú formu ochranného
liečenia na ambulantnú, vzhľadom na prípadnú zmenu formy už uloženej ochrannej liečby v konaní
bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/49/2022, súd nereflektoval, nakoľko ide o konanie v
inej trestnej veci s nepredpokladateľným výsledkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.