Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/111/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011506
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3121011506.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 03.12.2024 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovanú

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., F. G. XXX/XX, H. D.,

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 45/18 ako trestný čin prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mala dopustiť tak, že ako ošetrujúca lekárka maloletej I., nar. XX.XX. XXXX, počas jej hospitalizácie
na Klinike pediatrie a neonatológie J. I. K. L. so sídlom na ulici M. N. XX v čase od 16.10.2013
od 00.48 hod. do dňa 17.10. 2013 do 04.27 hod., porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z
jej zamestnania, zanedbala zdravotnú starostlivosť o maloletú hospitalizovanú pacientku I.. tým, že
nezabezpečila správne a dostatočné monitorovanie pacientky a vykonanie všetkých zdravotníckych
výkonov za účelom správneho určenia ochorenia maloletej, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby

maloletej, v liečbe maloletej nešlo o odborne správny postup a jej liečba nebola poskytnutá v súlade s
postupmi lege artis, nakoľko po tom, ako bola maloletá I.. dňa 16.10. 2013 v čase o 00.48 hod. prijatá
na hospitalizáciu do FN Trenčín pre gastroenteritídu s vývojom dehydratácie s nutnou parenterálnou
rehydratačnou liečbou a následne v čase o 07.00 hod. ju A. B. C. po nástupe do služby prevzala
do svojej zdravotníckej starostlivosti ako jej ošetrujúca lekárka, obžalovaná nezabezpečila dostatočnú
rehydratáciu (náhradu tekutín) a monitorovanie telesných funkcií u maloletej I.. a to vzhľadom na
aktuálny klinický zdravotný stav maloletej a jeho prognózu a tiež vzhľadom na predchorobie maloletej,

vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie, čím nezabezpečila včasnú a účinnú liečbu a vykonanie
opatrení na zlepšenie zdravotného stavu pacientky, a to pulz, dych, krvný tlak, príjem a výdaj tekutín,
príjem bol sledovaný nedostatočne, výdaj sledovaný vôbec nebol, vnútorné prostredie organizmu nebolo
sledované dostatočne a tiež z dôvodu, že nenaordinovala maloletej I.. antibiotickú liečbu, ktorá mala byť
podľa záverov znaleckého posudku č. 99051/2021 znaleckého ústavu v odbore zdravotníctvo a farmácia
Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. ordinovaná najneskôr dňa 16.10.2013 na
obed, po druhom vyšetrení hodnôt CRP a IL-6, a to vzhľadom ku všetkým skutočnostiam, najmä

predchorobiumaloletej,kdôvodujejhospitalizácie,kprejavomčrevnejinfekcie,laboratórnymvýsledkom
a ukazovateľom CRP a IL-6, pričom pri odchode zo služby dňa 16.10. 2013 o 15.30 hod. neupozornilanastupujúcu lekárku A. O. O. na závažný zdravotný stav maloletej pacientky I., v dôsledku čoho došlo
následne k prudkému zhoršeniu zdravotného stavu maloletej, ktorá bola o 04.30 hod. dňa 17.10.2013 z
FN Trenčín prevezená do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, kde dňa 17.10. 2013 v

čase o 20.36 hod. zomrela, čím podľa záverov znaleckého posudku č. 99051/2021 znaleckého ústavu
Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. podcenila zdravotný stav maloletej, ktorej
neboli odborne správne a dostatočne intenzívne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie
a zhodnotenie ochorenia, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, dieťaťu nebola poskytnutá správna
liečba v súlade s postupmi lege artis, pretože dieťa malo nedostatočnú rehydratáciu vzhľadom k jeho

klinickému stavu a predchorobiu, nedostatočne boli počas liečby monitorované jeho telesné funkcie,
oneskorene bola maloletej podaná antibiotická liečba, čo viedlo k prehlbovaniu dehydratácie a zápalu
črevného traktu u predtým zdravotne postihnutého dieťaťa s ochorením tráviaceho traktu, výsledkom
čoho bol vývoj ileózneho stavu a sepsa (otrava krvi), s postupnou progresiou do zápalu pobrušnice,
progresiou septického stavu až šoku, s neskorším úmrtím dieťaťa s tým, že maloletá I. P.. zomrela
bezprostredne na zlyhanie kardiovaskulárneho a dýchacieho systému pri multiorgánovom zlyhaní, ktoré

vzniklo v dôsledku septického stavu,

Súd obžalovanú oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanej kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného
skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán výsluchom
obžalovanej, svedkov Q. P., A. O. O., A. B. B., C. F. K., R. E., A. S. K., A. D. E., A. T. U. a A. B. A., znalcov
A. V. O., A. I. A., A. A. E., T. a T. A. L. U., P., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného
konania A. Q. M., A. W. B., A. H. O., A. M. K., A. N., A. A., B. U. a A. A. E., a prečítaním listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový
stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní nahliadaním do svojich poznámok vypovedala zhodne
o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy poprela zanedbanie zdravotnej

starostlivosti z jej strany ako ošetrujúcej lekárky. Ku skutku uviedla, že do Fakultnej nemocnice Trenčín
na kliniku pediatrie a neonatológie nastúpila dňa 01.10.2013 ako sekundárny lekár, na skúšobnú
dobu, predtým pracovala na novorodeneckom oddelení v Nemocnici v Ilave. Špecializáciu v pediatrii
absolvovala v r. 2006. Dňa 16.10.2013 nastúpila do práce o 07:00 hod. Vedúci lekár oddelenia väčších
detí A. A. jej pridelil izby, na ktorých mala vykonať vizity, na jednej z týchto izieb ležala aj maloletá I. P..

Predtým, ako šla na vizitu zistila z dokumentácie že dieťaťu okolo 06:30 hod. stiekla druhá infúzia 250 ml,
o 07:00 hod mala pre teplotu 39,2 stupňa a bol jej podaný paralen 250 mg. Pri vizite okolo 08:30 hod. bolo
dieťa subfebrilné, jej teplota bola 37,8 stupňa celzia, pri vyšetrení bola kľudná, bruško bolo priehmatné,
nebolestivé. V laboratórnom náleze ešte z prijatia bolo CRP 166,23 mg/l, IL 6 (interleukin) mal hodnotu
4834. Na základe toho indikovala infúziu Vá fyziologického roztoku 500 ml, trvalú medikáciu dieťaťa

(askorutín, helicid, kanavit, flavobion), antipyretiká pri teplote, kontrolu laboratórnych parametrov zápalu
na 12:00 hod, aby sa posúdila dynamika stavu. Nariadila monitoring pulzovej a dychovej frekvencie
na každé 4 hodiny, príjem a výdaj tekutín, rovnako aj telesnú teplotu. Pred desiatou sa konala vizita,
na ktorej bol prítomný aj primár oddelenia A. U. a vedúci lekár A. A.. Zápis o primárskej vizite nie je
v zdravotnej dokumentácii. Od 09:00 hod. boli dieťaťu podané lieky podľa ordinácie, v čase o 09:30

hod do 12:00 hod. I. P.. tiekla infúzia. Dieťaťu boli okolo dvanástej hodiny realizované odbery, výsledky
prišli o 13:20 hod., podľa nich bolo CRP 178, IL 6 bol 3164. Neodkladne o výsledkoch informovala
vedúceho lekára A. A., ktorý zhodnotil, že IL 6 klesá a antibiotiká neindikoval. O 13:00 hod. maloletá
bola bez zvýšenej teploty a o 14:20 hod. dieťa vyšetrila s tým, že nemala teplotu ani bolesti bruška.
Pred koncom pracovnej doby, pred sedením lekárov o 15:00 hod., kde bol prítomný aj primár oddelenia

a A. A., tento zdravotný stav maloletej nijako nereferoval, ani primár sa na ňu nepýtal. Potom okolo
15.30 hod. odišla z práce domov. Zdravotný stav dieťaťa sa počas jej pracovnej doby zlepšil. Antibiotická
liečba sa všeobecne používa na liečbu bakteriálnych infekčných ochorení. Podozrenie na salmonelózu
u maloletej vyslovil pán primár na vizite, rovnako aj na možnú kampylobakterovú etiológiu hnačiek, ale
aj vzhľadom na prebiehajúce hnačky s teplotami a vysoko zápalovú aktivitu. Salmonelóza je bakteriálne

ochorenie. Antibiotiká sa v zmysle štandardných postupov nepovažujú za primárne indikované prigastroenteritídach, hoci, v prípade hnačkovitých ochorení zvyčajne ide o infekčné ochorenie. Indikácia
ATB je možná v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu, alebo v istých špecifických situáciách,
napr. dieťa do 6 mesiacov, dieťa s imunodeficitom. Indikácia ATB bola na polemiku, nakoľko na jednej

strane bola vysoká zápalová aktivita, na druhej strane boli brušné obtiaže dieťaťa a aj možné nežiaduce
účinky ATB liečby. So záverom znaleckej organizácie, že ATB liečba mala byť podaná oveľa skôr,
preto nesúhlasí. Indikácia antibiotík je podľa obvinenej počas pracovnej doby výlučne v kompetencii
primára. Napriek uvedenému stav dieťaťa a prípadnú indikáciu ATB opakovane konzultovala s vedúcim
lekárom A. A., tento však ATB liečbu nenaordinoval. Vo vzťahu k hydratácii uviedla, že maloletej

počas jej zmeny stiekla infúzia FR 500 ml do žily. Čo sa týka príjmu ústami, dekurz uvádza na dátum
16.10.2013 v prvej kolónke 750 ml. So závermi znaleckého posudku ohľadne nedostatočnej hydratácie
nesúhlasí. K predchorobiu dieťaťa uviedla, že v nemocnici pracovala krátko, maloletú a jej diagnózy
nepoznala, k dispozícii mala zdravotnú dokumentáciu a informačný systém Medis. Základné ochorenia
u hospitalizovaného dieťaťa zreferoval pri jej nástupe do práce na rannom sedení predchádzajúci lekár
z nočnej služby A. B., ktorý referoval stav u maloletej po opakovaných sklerotizáciách pažerákových

varixov, a iné, podľa dokumentácie. Následne si preštudovala zdravotnú dokumentáciu o predchorobí
dieťaťa, s touto sa oboznámila v priebehu doobedňajších hodín toho dňa. Zo zdravotnej dokumentácie
a aj z dokumentácie v informačnom systéme nemocnice sa podľa dostupnosti vtedajších informácií
zoznámila aj s diagnostickými závermi z predchádzajúcich hospitalizácií maloletej v Bratislave.

Svedkyňa poškodená Q. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach
ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že počas celej doby hospitalizácie bola s dcérkou na
izbe. Dňa 16.10.2013 Ninke stiekla jedna infúzia, ktorú naordinoval ešte v noci A. B. a nad ránom jej dali
druhú infúziu, ktorú tiež, asi naordinoval A. B.. V noci urobili I. odbery, dali jej tú infúziu a I. celú noc až
do rána prespala. Vizita za prítomnosti primára a lekárov bola okolo desiatej hodiny, ale táto prebehla

mimo izbu, len z chodby, spoza okienka. I. za celé doobedie nedali lieky, ani ďalšiu infúziu. V podstate
poslednú infúziu jej dal doktor B., a tá dotiekla ráno okolo 06.00 hod. A. C. jej naordinovala jednu infúziu,
ale tá jej nechcela tiecť. Upozornila na to sestričku, že infúzia nesteká, sestrička prišla, skúšala to, ale
nešlo to, tak danú infúziu vybrala. Mala za to, že ju skúsi napichnúť do inej žily, na iné miesto, ale toto
sa nestalo, a sestrička nestečenú infúziu zobrala preč. To, čo stieklo, nebola ani polovica infúzie. Tiež

uviedla, že mala pri sebe teplomer, tak I. doobeda viackrát merala teplotu, ktorá bola kolísavá, stúpala
na 38 až 39°C, pamätá si, že sestrička dala pre I. I. a teplota jej klesla, ale zase k obedu bola teplota
znova zvýšená. Svedkyňa uviedla, že stále chodila von z izby za sestričkami a žiadala, aby I. Q. D..
T. O., N. A. C. R. T. I. H., S. Q. C. O. nechodila. Až poobede, asi pred ukončením zmeny, prišla na
izbu a povedala, že má nejaké výsledky, že sú vysoké hodnoty CRP a že znova bude Ninke odobratá

krv. I. už ledva chodila. Doktorke C. povedala, že I. nič nejedla, že má veľmi vodovú a častú stolicu,
možno že ju mala aj 20 krát, že čo vypila, to z nej vyšlo von. Počas celej služby doktorky C. bola celý
čas s I. na izbe zatvorená a na izbu za I. neprišiel žiadny iný lekár a ani I. nedali infúziu alebo nejaké
iné lieky okrem Nurofenu. Dňa 16.10.2013 prijala I. pol litra vody, určite nie 1,1 litra. Svedkyňa mala so
sebou 1,5 litrovú fľašu minerálky, preto vie, koľko približne I. vypila. Do večera mala dcéra stále teplotu,

k večeru sestrička brala I. nejaké odbery z ruky. Do preloženia I. na JIS-ku jej nezaviedli žiadnu infúziu,
ani lieky. Okolo 22.00 hodine prišla dcéru pozrieť A. O. a rozhodla o preložení I. na JIS-ku. Na JIS-ke
Ninke napojili infúziu a pani doktorka O. išla vybavovať prevoz I. do Bratislavy. Do Bratislavy išla spolu
s I., kde následne zomrela.

Svedkyňa A. O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že do FN Trenčín nastúpila v septembri 2011 po skončení
lekárskej fakulty. Atestáciu v odbore pediatria získala v decembri roku 2016. V roku 2013 pracovala
na oddelení pediatrie a neonatológie v rámci predatestačnej praxe. Do ústavných pohotovostných
služieb bola zaradená od septembra alebo októbra 2013, toto bola jej tretia služba. Dňa 16.10.2013

o 15.30 hod. nastúpila na ústavnú pohotovostnú službu, ktorá trvala do nasledujúceho rána. Pri
preberaní služby a odovzdávaní pacientov na poobednom sedení maloletá I. vôbec spomínaná nebola.
Na sedení sa odovzdávali novoprijaté deti a deti, ktoré sú niečím rizikové, vyžadujú kontrolu stavu,
laboratórnych výsledkov alebo úpravu liečby počas ústavnej pohotovostnej služby. I. aj napriek svojmu
závažnému predchorobiu a diagnózam, ako bola portálna hypertenzia, syndróm krátkeho čreva,

pažerákové varixy, stav po mezenteriko-portálnej anastomóze, hypersplenizmus, trombocytopénia, a
navyše patologickým laboratórnym parametrom - vysokým zápalovým markerom CRP a IL6, spomínaná
nebola. Do služby nemala od ošetrujúcich lekárov naplánované žiadne kontroly zdravotného stavu,
laboratórnych parametrov, nebola umiestnená na JIS-ke. Hneď po nástupe do služby mala tri akútnepríjmy, mala na starosti JIS oddelenie dojčiat, oddelenie veľkých detí, konzília, a od 22.00 hod. aj
ambulanciu LsPP, kde boli ošetrené ďalšie deti. Lekár slúžiaci ústavnú pohotovostnú službu nemá počas
služby časový priestor na podrobné naštudovanie dokumentácie všetkých hospitalizovaných pacientov,

a nie je ani jeho povinnosťou kontrolovať správnosť ordinovanej liečby ošetrujúcimi lekármi počas dňa.
Zvýšenú pozornosť venuje novoprijatým deťom a deťom, na ktoré bol upozornený pri odovzdávaní
služby. V danom čase bola neatestovaným lekárom. Prvýkrát jej volala zdravotná sestra o 17.20 hodine,
že dieťa s akútnou gastroenteritídou má bolesti brucha, pričom pridružené diagnózy nespomenula a tieto
nebolianinapísanénateplotnomlístku.Vzhľadomnato,žeopredchorobímaloletejajejkomplikovanom

zdravotnom stave nebola informovaná a vykonávala vtom čase akútne príjmy na oddelenie, ordinovala
len telefonicky Nurofen, ktorý mala maloletá písaný aj od ošetrujúceho lekára A. C. v teplotnom lístku.
Prvýkrát I. vyšetrila o 19.50 hodine po vybavení príjmu v príjmovej ambulancii. I. bola čulá, brucho
bolo palpačne nebolestivé, nejavila známky dehydratácie. Hneď po prvom vyšetrení jej naordinovala
infúziu 250 ml polovičného fyziologického roztoku rýchlosťou na 3 hodiny, teda do 23.00 hod. Medzitým
bola afebrilná, bez teploty, brucho ju len trochu pobolievalo, nevracala, tekutiny tolerovala. Vzhľadom

k tomu, že stav dieťaťa nebol zmenený oproti dňu a lekári počas dňa sa rozhodli antibiotickú liečbu
nenasadiť, pričom mali vedomosť ojej komplikovanom zdravotnom stave aj o vysokých zápalových
parametroch, ich liečbu nemenila. O 22.40 hod. malo dieťa opäť bolesti bruška, infúzia jej tiekla, do
liečby dieťaťu pridala Espumisan a Fenistil. Hneď po dotečení prvej infúzie dieťaťu naordinovala druhú
infúziu 500 ml polovičného fyziologického roztoku od 23.00 hod. rýchlosťou na 4 hodiny. Okolo polnoci

sa však stav začal napriek infúziám zhoršovať, bolesti bruška boli výraznejšie, a tak infúziu prerušili,
aby spravili kontrolné odbery vrátane zápalových parametrov a hemokultúry. Teda po polnoci bola táto
infúzia prerušená, pričom do času, kedy bolo podávanie tejto infúzie prerušené, maloletej Nine mohlo
stiecť asi 100 ml tekutín polovičného fyziologického roztoku. Následne po obdržaní výsledkov o 02.20
hod. jej ordinovala infúziu s antibiotikom, a to bolo 100 ml fyziologického roztoku a 750 mg Amoksiklavu

intravenózne. Čiže tá pôvodná 500 ml infúzia už opätovne nasadená nebola, nakoľko bola nahradená
infúziou s antibiotikami. Po obdržaní výsledkov, keďže zápalová aktivita CRP a IL6 stúpala, dieťaťu
nasadila infúznu antibiotickú liečbu a preložila ho na JIS-ku, kde boli intenzívne monitorované vitálne
funkcie. Pre bolesti bruška volala konziliárne P. vyšetrenie, A. O. a následne atestovaného pediatra
slúžiaceho na novorodeneckej časti kliniky pediatrie a neonatológie, A. B., ktorá riadila liečbu na JIS-

ke. Obvinená následne vybavovala preklad maloletej na kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny
v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava. V tom čase prišiel na JIS-ku aj primár A. U.,
ktorý mal oficiálnu telefonickú príslužbu kvôli ambulancii LsPP. On bol prítomný fyzicky na oddelení aj
v čase okolo 21.30 hod dňa 16.10.2013, pričom o hospitalizovanom dieťati mal vedomosť. Čo sa týka
dehydratácie, infúznu rehydratačnú liečbu Nine naordinovala hneď po prvom vyšetrení o 19.50 hodine,

čo bolo 250 ml infúzneho roztoku. Infúzie jej išli nepretržite počas ústavnej pohotovostnej služby od času,
kedy ju prvý krát vyšetrila, okrem momentu, kedy bolo potrebné spraviť kontrolné vyšetrenia, a po ich
obdržaní jej bola znova ihneď nasadená infúzna antibiotická liečba, dieťa bolo preložené na JIS, pričom
vtom čase známky dehydratácie nejavila. Keď sa stav maloletej začal zhoršovať, čo bolo okolo polnoci,
spravila potrebné kontrolné vyšetrenia a ihneď po obdržaní výsledkov antibiotickú liečbu nasadila. Vo

vzťahu k monitorovaniu vitálnych funkcií uviedla, že počas dňa určila atestovaná lekárka A. C. meranie
pulzov a dychov v 4-hodinových intervaloch. Dané hodnoty boli približne rovnaké počas dňa, aj v úvode
služby, preto nemala dôvod zvyšovať frekvenciu ich monitorovania. Keď sa stav dieťaťa začal zhoršovať,
boli merané aj hodnoty tlaku krvi a dieťa bolo preložené na JIS, kde bolo monitorovanie vitálnych funkcií
intenzívne. Podľa jej názoru išlo o nezodpovedný prístup primára, vedúceho lekára a atestovaných

ošetrujúcich lekárov, ktorí ju pri odovzdaní služby neupozornili na zdravotný stav maloletej, naviac ona
bola neatestovaný lekár. Súčasne uviedla, že keby bola o I. dostatočne informovaná a upozornená na
jej komplikovaný zdravotný stav, venovala by jej od začiatku ústavnej pohotovostnej služby zvýšenú
pozornosť a starostlivosť.

Svedok A. B. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že 15.10.2013 od 15,30 hod. do 16.10.2013 do
07.00 hod. ako lekár vykonával v nemocnici ústavnú pohotovostnú službu, počas ktorej vyšetroval a
prijímal na hospitalizáciu I.. vykonal objektívne pediatrické vyšetrenie dieťaťa - zhodnotenie klinického
stavu dieťaťa, na základe toho rozhodol o hospitalizácii. Bezprostredne potom nasledoval odber krvi,

vyšetrenie laboratórnych parametrov, a s ohľadom na opakované epizódy zvracania a hnačky bola už
v úvode indikovaná a ordinovaná intravenózna rehydratačná liečba - infúzia. Na rannom sedení bol
prítomný primár a ďalší lekári pediatrickej kliniky. Určite tam povedal a do lekárskej knihy zapísal, že
bude potrebné zopakovať kontrolu zápalových testov a podľa výsledku prehodnotiť ďalší diagnostickýterapeutický postup. Pokiaľ si dobre spomína, na tomto rannom sedení bola prítomná A. B. C., po
službe odišiel domov. Úvodná rehydratačná infúzia, ktorú ordinoval, zohľadňovala vtedajší klinický
stav - subhydratáciu, a anamnézu opakovanej hnačky a zvracania. Ďalší monitoring vitálnych funkcií

ordinuje lekár, vykonáva to sestra. Ďalší manažment rehydratačnej liečby dieťaťa bol v rukách ďalšieho
ošetrujúceho lekára na oddelení. Antibiotickú liečbu môže ordinovať každý lekár, ktorý na tej klinike
pracuje. Rozhodnutie indikovať antibiotickú liečbu v prípade službukonajúceho lekára je individuálne,
lekár s atestáciou z pediatrie je za svoje rozhodnutie zodpovedný právne, lekár bez atestácie by to mal
podľa jeho názoru odkonzultovať s lekárom, ktorý je jeho garant, t.j. s primárom oddelenia alebo iným

zastupujúcim lekárom.

Svedkyňa C. F. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že pracuje ako detská zdravotná sestra na klinike pediatrie
a neonatológie v I. L., v tom čase mala nočnú službu s A. B.. V tom čase maloletá bola pri vedomý,
komunikovala normálne, sama chodila, a nesťažovala sa na nejaké veľké bolesti, A. B. jej naordinoval

infúznu liečbu, stiekli jej celé tie infúzie a o 06.00 hod. ukončila službu. Všetko sa zapisuje do dekurzu,
stav dieťaťa, teplota, vracanie, hnačky, liečba, chronologicky, ako sa jednotlivé úkony vykonávajú a
zaznamená to ten, kto úkon vykoná. Po nahliadnutí do predloženého dekurzu svedkyňa uviedla, že I.
zaviedli intravenózny prístup, urobili odbery krvi a dostala prvú infúziu s liekom Degan, ktorý pôsobí
proti vracaniu, objem infúzie bol 250 ml. Skontrolovala ju o štvrť na 3, pokojne spala, o 4-tej ráno jej

dotiekla prvá infúzia a asi telefonovala lekárovi a pýtala sa na ďalšiu liečbu, ktorou bola ďalšia infúzia 250
ml fyziologický roztok už bez toho Q.. Keď odchádzala z nemocnice, infúzia tiekla, Ninu odovzdávala
kolegyni s informáciou, že treba odobrať aj moč.
Svedkyňa R. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že v tom čase pracovala ako detská sestra pri lôžku na

oddelení starších detí, dňa 16.10.2013 bola v službe v čase od rána 06.00 hod. do 14.00 hod. Maloletá
o 06.50 hod. bola na sono vyšetrení brucha, o 07.00 hod. mala teplotu 39,2 a bol jej podaný paralen 250
mg., mohli to byť tabletky alebo čípok. Ninka určite neraňajkovala, nechcela jesť. Potom bola vizita, po
ktorej dostala lieky podľa rozpisu, o 09.30 hod. to bola infúzia polovičný fyziologický roztok objem 500 ml
cez ľad, to znamenalo, že mala vysokú teplotu, tak ju tá infúzia aj ochladzovala, infúzia tiekla pomaličky

do 12-tej hodiny. Teplota jej poklesla na 38,7, a potom vystúpila na 39,4, tak dostala Nurofen. O 12-
tej boli I. urobené kontrolné odbery a o 13,30 hod. svedkyňa odchádzala z práce, I. mala 36,4 teplotu,
sedela na posteli a trošku jedla. Príjem a výdaj tekutín sa zaznamenáva na lístky, ktoré sa sumarizujú
o polnoci, na JIS-ke sa to robí priebežne.

Svedkyňa A. S. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že v roku 2013 pracovala na pediatrickom
oddelení, bola na pracovisku aj počas hospitalizácie mal. I.. Zúčastnila sa ranného a popoludňajšieho
sedenia. Vie, že mal. I. bola ráno prijatá, potom v popoludní ešte pred popoludňajším sedením sa pýtala
A. A. na jej stav a konkrétne, či jej bude nasadená ATB liečba, na čo odpovedal, že u pacientky antibiotiká
nebudú aplikované.

Svedkyňa A. D. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že v roku 2013 pracovala na pozícii
vedúcej sestry, prax na pediatrickom oddelení bola taká, že o nasedení ATB liečby rozhodoval vždy
primár. Písomný záznam z vizít sa nevyhotovoval. Najskôr prebehla vizita s ošetrujúcim lekárom,
následne na to bola primárska vizita, na ktorej sa odkonzultovala liečba, avšak písomný záznam sa

nevyhotovoval. Aj keď o liečbe nerozhodol ošetrujúci lekár, záznam o tom nebol. Prax bola taká, že
o naordinovaní liečby rozhodne primár a záznam o tom urobí ošetrujúci lekár.

Svedok A. T. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako
vprípravnomkonaní,kedykuskutkuuviedol,ženaklinikepediatrieaneonatológiepracujeakoprimár25

rokov.MaloletúI.poznalodnarodenia,išloodieťapredčasnenarodené,soznámkamiporuchyviacerých
orgánových systémov. I. bola prijatá na hospitalizáciu dňa 16.10.2013 tesne po polnoci, po prijatí a
základnom vyšetrení dostala infúzie. Jej stav sa hodnotil na vizite ako klinicky zlepšený. V priebehu
pracovnej doby bola opakovane vyšetrená sestrou, boli jej merané pulzy, vypité tekutiny, infúzie.
Poobede pred koncom pracovnej doby bola vyšetrená ošetrujúcou lekárkou A. C., ktorá považovala

jej stav za zlepšený, preto nebola referovaná na poobednom sedení ako rizikový pacient do služby. A.
O. mala po 22-hej hodine na starosti aj pohotovosť, aj oddelenie. V tom období nemala atestáciu, a
preto mala telefonickú príslužbu, ktorú vykonával on ako primár. Zároveň bola zaťažená aj príjmovou
ambulanciou po 22.00 hod. Okolo 22.00 hod. došlo k zhoršeniu stavu I., hoci prejavy začali už od 18-tej hodiny. Potom jej boli nasadené antibiotiká, A. O. ešte predtým volala A. B., ktorá ho informovala o
stave dieťaťa. Ninka bola okolo 02.00 hod. preložená na JIS-ku. Svedok prišiel do práce okolo 03.00
hod., keď sa vybavovalo preloženie I. na vyššie pracovisko. Ako primár sa vyjadril aj k organizácii práce

na danom oddelení, keď uviedol, že o nasadení antibiotík nerozhoduje primár, v prípade maloletej sa o
nasadení ATB konzultovalo doobeda, konzultantom pre A. C. bol A. A.. V pracovnej dobe sa nasadenie
ATB konzultuje s vedúcim lekárom, počas služby o nasadení ATB môže rozhodnúť atestovaný lekár
a neatestovaný lekár konzultuje s tým, kto má príslužbu. A. O. v službe nasadila ATB vzhľadom na
zdravotný stav a zhoršenie parametrov a neskôr došlo k ešte k prehodnoteniu a po konzultácii nasadila

aj rezervné antibiotiká.

Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil, že v predmetnom období došlo k zlúčeniu neonatologického
oddelenia s pediatrickým oddelením a on sa zrazu stal primárom na dvoch veľkých pracoviskách,
pričom v danom mesiaci mal 5 služieb a 6 príslužieb. Z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti sa situácia
so zapisovaním vizít pre neho radikálne zmenila. Pripustil, že kontrola nad poskytovaním zdravotnej

starostlivosti sa stratila.

Svedok A. B. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že v danom čase pracoval ako vedúci lekár oddelenia.
V ten deň ráno 16.10.2013 na sedení službukonajúci lekár informoval o tom, že I. bola prijatá na

hospitalizáciu. Potom okolo 10.00 hod. nasledovala primárska vizita, ktorej priebeh si už nepamätá. Pred
odchodom z práce bolo popoludňajšie sedenie, na ktorom sa on zúčastnil, spolu s A. C., A. O., primárom
a ďalšími lekármi, pričom si nespomína, či na tomto popoludňajšom sedení bola maloletá I. referovaná.
Na konzultácie s A. C. ohľadne antibiotík pre maloletú, si nespomína, je možné, že nejaká konzultácia
mohla byť, prax taká bola. Prečo maloletej neboli nasadené antibiotiká po vizite, sa tiež nevedel vyjadriť,

asi jej boli ordinované nejaké ďalšie laboratórne kontroly. Podľa svedka, ošetrujúci lekár mohol sám
rozhodnúť o nasadení ATB liečby, pričom mal možnosť to konzultovať s primárom oddelenia.
Svedkyňa A. W. B. v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako atestovaná lekárka na novorodeneckom
oddelení trenčianskej nemocnice. Dňa 16.10.2013 bola v práci od rána v kardiologickej ambulancii a
potom od 15.30 hod. do 07.00 hod nasledujúceho dňa pracovala na novorodeneckom oddelení. A. O.

ju dňa 17.10.2013 v skorých ranných hodinách telefonicky poprosila, aby jej prišla pomôcť na detské
oddelenie s jednou pacientkou, ktorej vybavuje prevoz do nemocnice do Bratislavy, pretože sa jej
zhoršil zdravotný stav. Spomína si, že maloletej I. tiekla infúzia a mala naordinované antibiotiká. Podľa
lekárskeho záznamu sa I. po telefonickej konzultácii s primárom pridávala antibiotická liečba liekom
Meronem a plazma, išlo o širokospektrálne antibiotiká. Určite boli nasadené antibiotiká aj predtým ale

nevie sa vyjadriť, aké. Svedkyňa uviedla, že I. vtedy aj osobne vyšetrila, podľa jej chorobopisu išlo o
pacientku so zložitým zdravotným stavom, určite s ňou komunikovala, sama prešla po JIS-ke, na nočník.
Svedkyňa A. Q. M. v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako pediatrický gastroentrológ. Dňa
16.10.2013 okolo siedmej až ôsmej hodiny ráno vykonala maloletej ultrasonografické vyšetrenie brucha,
maloletá v tom čase nebola v závažnom stave. I. nemala známky žiadnej akútnej brušnej príhody a

vyšetrením nezistila žiadnu novú patológiu v porovnaní s predchádzajúcim stavom.
Svedok A. H. O. v prípravnom konaní uviedol, že ako primár chirurgickej kliniky FN Trenčín vyšetroval
maloletú I. dňa 17.10.2013 o 03.18 hod. kvôli bolestiam bruška, zistil, že maximálna bolestivosť je v
pravom podbrušku. Vzhľadom k tomu, že dieťa bolo závažne choré, z iných príčin ako bol dôvod jeho
vyšetrenia, preto odporučil preklad dieťaťa na kliniku detskej chirurgie do Bratislavy.

Svedkyňa A. M. K. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 16.10.2013 vykonávala poobednú službu od
14.00 hod. do 22.00 hod., slúžila sama. Odchádzajúca kolegyňa vždy stručne zhrnie zdravotný stav
každého dieťaťa, s akou diagnózou prišlo, aké lieky mu boli podané a pod., a taktiež povie akou liečbou
treba pokračovať, aké lieky treba podať. Po nástupe do služby odoberala maloletej stolicu. V čase 17.20
hod. bola I. meraná teplota v hodnote 37,8, bol jej podaný nurofen. I. sa sťažovala na bolesť brucha o

čom informovala lekárku. O 18.10 hod. mala teplotu 38,5 a o 19.05 hod. mala 38,2. Ninka sa zobudila,
bola plačlivá, udávala bolesť brucha, a matka trvala a žiadala podanie infúzie pre dieťa, čo oznámila
ošetrujúcejlekárkeS.,ktoráprišlaaordinovalainfúziuo20.20hod.250mlfyziologickýroztoksglukózou.
I. vtom čase už mala zavedený intravenózny vstup. O 21.35 hod. podľa záznamu jej infúzia stále tiekla,
I. nemala zvýšenú teplotu. Viac si zo služby nepamätá.

Svedkyňa A. N. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 16.10.2013 o 22.00 hod. nastupovala na nočnú
službu, po nástupe do služby sa vybrala pozrieť deti po izbách, takto sa to bežne robí, s teplomerom
kontrolujú teplotu a zdravotný stav detí. I. bolelo bruško, bola privolaná službukonajúca doktorka a bolordinovaný Espumisan a Fenistil. O 23.00 hod. mala I. riedku stolicu, teplotu 37,3. O 23.15 hod. jej bola
napojená infúzia, jednalo sa o polovičný fyziologický roztok s glukózou 500 ml, podľa ordinácie lekára,
podľa záznamu kanila bola funkčná. Zo záznamu je zrejmé, že z toho nasadeného 500 ml roztoku,

vytieklo cca 20 ml Ninke do žily. Ďalšie záznamy k tejto 500 ml infúzii už v dekurze nie sú, preto sa
svedkyňa nevedela vyjadriť, čo bolo s tými zostávajúcimi 480 ml infúzie, či ich I. dostala alebo nie.
Po nahliadnutí do záznamov svedkyňa uviedla, že čas kedy infúzia stiekla bol o 00,50 hod. I. bola
predložená500mlfľašainfúzie,zdôvodu,žezrejme250mlnebolavtedykdispozícii,pričomztýchto500
ml Ninka mala dostať a bolo jej ordinované iba tých 250 ml. Takto je to uvedené na správnu mieru. V čase

o 00.15 hod. mala I. L. 37,8, o 00.30 hod sa odoberala krv a maloletá mala teplotu 38,3, bol jej podaný
nurofen 6,5 ml. O 01.30 hod. mala pulzovú frekvenciu 140 úderov za minútu, dychovú frekvenciu 40
dychov za minútu, o čom bol upovedomený službukonajúci lekár. O 01.50 hod. zistila, že venózny prístup
je nefunkčný, bola vykonaná asistencia lekárovi pri zavádzaní novej kanily do ľavej ruky. O 02.00 hod.
bolapodľaordinácielekáranapojenáinfúziaantibiotiká750mgamoxiklavv100mlplnéhofyziologického
roztoku, stolicu od polnoci nemala, teplota 38,3. O 02.30 hod. antibiotiká dotiekli v poriadku, pulzová

frekvencia140,dychováfrekvencia40,telesnáteplota38,3.Včaseo02,50hod.bolamaloletápreložená
na JIS oddelenie. Od polnoci do toho času vypila cca 100 ml tekutín.
Svedkyne B. U. a A. A. v prípravnom konaní zhodne uviedli, že dňa 16.10.2013 prišli o 22.00 hod. do
práce na nočnú službu na JIS a slúžili do 17.10.2013 do 06.00 F. I. bola na oddelenie JIS preložená
dňa 17.10.2013 v čase o 03.00 hod. Mala viditeľne bolesti, vyhľadávala na lôžku úľavovú polohu, išla

na nočník, mala riedku žltozelenú sekanú stolicu, spolu s močom v objeme 100 ml. Potom I. uložili na
posteľ a napojili na pulzný oximeter, prístroj, ktorý zaznamenáva vitálne funkcie dieťaťa, konkrétne pulz,
tlak, saturáciu kyslíka. Následne podľa ordinácie lekárky A. S. o 04.15 hod bola napojená infúzia, bol to
polovičný fyziologický roztok 100 ml, a to toho išiel I. X,X A., to je prípravok od bolesti a od teploty, a po
skončení Novalginu o 04.30 hod. boli do infúzie podané ešte antibiotiká Meropenem. Na oddelenie k I.

prišla aj A. B. a o 03.10 hod primár A. O., ktorý I. tiež vyšetril a doporučil preklad do Bratislavy, prišiel
tam aj primár A. U.. O 04.50 hod. bola maloletá odovzdaná posádke RLP.

Svedok A. A. E. v prípravnom konaní uviedol, že v predmetnej dobe 16.10.2013 až 17.10.2013 pracoval
vo Fakultnej nemocnici Trenčín ako sekundárny lekár bez atestácie, v tom čase bol zaradený buď na

oddelení batoliat a dojčiat alebo v príjmovej ambulancii, už si presne nespomína. Od leta tohto roku
už vo Fakultnej nemocnici nepracuje. Maloletú Ninu CH. poznal z jej predchádzajúcich hospitalizácií
v ich nemocnici, taktiež poznal jej matku, ktorá bola spolu s ňou opätovne hospitalizovaná. Pokiaľ si
spomína, I. trpela zväčšením sleziny a následne pečene a pažerákovými varixami, to boli diagnózy,
kvôli ktorým bola opakovane hospitalizovaná. Pokiaľ si dobre spomína, v uvedených dňoch prišiel s I.

aj do osobného kontaktu, ale bolo to na veľmi krátky čas, bolo to v deň kedy bola prijatá. Zúčastnil sa
vtedy na popoludňajšom sedení lekárov, ktoré bolo v čase cca o 15.00 hod., bol tu osobne prítomný,
pričom pokiaľ si spomína, na tomto sedení boli osobne prítomní zrejme všetci kolegovia, ktorí boli v
tom čase v práci, pričom tam bola prítomná aj ošetrujúca lekárka I. A. C.. Z tohto sedenia, na ktorom
určite bol, si však bohužiaľ vôbec nič nespomína, naozaj sa vzhľadom k odstupu času už nedokáže

vôbec vyjadriť k tomu, kto konkrétne tam bol prítomný, čo kto povedal, akým spôsobom boli presne
pacienti referovaní, taktiež vôbec nevie povedať, či na tomto sedení bola reč o maloletej I., skutočne
k tomu nedokáže nič povedať. Určite si spomínam, že po skončení tohto sedenia to mohlo byť v čase
medzi 15.00 a 15.30 hod. bol osobne pozrieť spoločne s A. C. mal. I. na oddelení, kde ležala, išiel ju
tam pozrieť vtedy ako svoju „starú“ pacientku, ktorú poznal z tých predchádzajúcich hospitalizácií. Tento

posledný kontakt s I. si pamätá, pamätá si to hlavne kvôli tomu, ako sa to potom vyvíjalo nasledujúci
deň a ako nešťastne to skončilo. Keď za I. prišiel, bola na oddelení spolu s matkou, I. stála, bola niekde
pri dverách izby, na ktorej ležala. Čo si spomína, pozdravil ju, spýtal sa jej ako sa má, ona mu len niečo
odvrkla, aj matka pravdepodobne niečo povedala, ale presne to zreprodukovať nedokáže. I. sa mu v tej
chvíli čo ju videl, nezdala byť ničím zvláštna v negatívnom zmysle slova. Určite sa s nimi rozprávala aj s

ním prítomná A. C., ale skutočne nič z toho nedokáže zreprodukovať, lebo si už naozaj nič nespomína.
Potom bol v práci na druhý deň od rána, kde sa na rannom sedení dozvedel udalosti, ktoré nasledovali.
Bohužiaľ si nespomína ani na nič ďalšie z tejto poslednej hospitalizácie I. v ich nemocnici. Nemá k
dispozícii žiadne konkrétne informácie, ktoré by mohli nejakým spôsobom prispieť k objasneniu tejto
veci. Vo všeobecnosti vie iba uviesť, že I. bola po prijatí hospitalizovaná na oddelení väčších detí a potom

niekedy keď zrejme došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu bola preložená na JIS-ku aj toto všetko
vie iba sprostredkovane, preto k tomu priamo nič povedať nevie. Na oddelení väčších detí sa príjem a
výdaj tekutín pokiaľ mali deti takú diagnózu ako I., hnačky a podobne, monitoroval tým spôsobom, že sa
meralomnožstvovylúčenéhomočuapríjemtekutín.Ktomutorobilisestryzápis-bilanciapríjmuavýdajutekutín, kde sa v priebehu dňa zaznamenávali údaje, pričom tento sumár robili sestry keď odovzdávali
službu a v prípade potreby poskytovali všetky informácie ošetrujúcemu lekárovi. Ráno pri vizite sa meral
pulz, tlak, a potom podľa potreby ako určil lekár. Každý deň vizitu vykonával ošetrujúci lekár každého

pacienta potom cca po 9.00 hod. bola primárska vizita, kde ošetrujúci lekár referoval každého pacienta v
prítomnosti primára priamo jemu. Potom bývali popoludné sedenia, ktoré spomínal v úvode, keď v čase
o 15.00 hod. službukonajúci lekár odovzdával službu po ňom nastupujúcemu lekárovi. Nasedenie ATB
liečby navrhuje ošetrujúci lekár, a prechádza vždy schválením na primárskej vizite. Takéto bolo nepísané
zaužívané pravidlo, bežná prax. V kompetencii každého ošetrujúceho lekára je ale nasedenia ATB liečby

pokiaľ to lekár považuje za potrebné a môže tak vykonať aj sám, keď sa jedná napr. o mimopracovnú
dobu. Niekedy sa primárovi vtedy volalo, niekedy nie, podľa konkrétneho prípadu.

Zo Znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Pediatria č. 5/2019, ktorý sa na
hlavnom pojednávaní predniesol znalec T. A. L. U., P., vyplýva, že z podrobnej analýzy zdravotnej
dokumentácie a v nej uvedených diagnostických a liečebných postupoch A. B. C. v pracovnej dobe

16.10.2013 07:00 - 15,30 hod. nie je žiadna súvislosť s úmrtím I. P.. Klinický obraz I., jeho zlepšenie a
systém práce na detských klinikách so spoločnými vizitami a konzultovaním diagnostických a liečebných
postupov toto úplne potvrdzuje. Závery spoločných vizít predstavujú maximálnu snahu využiť celý
odborný potenciál lekárov a sestier danej kliniky na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku liečby. Vývoj
sepsy u I. bol fulminantný - veľmi rýchly nástup výrazných príznakov, ktoré nereagovali na príslušnú

liečbu a fatálny - viedol po veľmi krátkom trvaní k úmrtiu približne v priebehu 40 hod. hospitalizácie.
Takýto priebeh sepsy je neobvyklý a mimoriadny, zvyčajne je prologovaný (trvá dlhšie) a v závislosti
od mnohých faktorov (vek, základná choroba, typ mikróba, odolnosť organizmu, diagnostika, liečba)
končí uzdravením, uzdravením s následkami alebo úmrtím. Dlhodobé ochorenia I., postihujúce hlavne
zažívací systém - vysoký tlak v žilovom systéme pred pečeňou s tvorbou rozšírením žíl v oblasti

pažeráka a žalúdka, opakované krvácania z varixov, odstránenie 1 metra tenkého čreva, zápaly čreva,
výraznévnútrobrušnézmenypoopakovanýchoperáciáchai.,poruchyimunityapod.viedlikzávažnému
oslabeniu organizmu, ktorý nedokázal bojovať so systémovým zápalovým procesom, ktorý v priebehu
niekoľkých hodín zasiahol viacero orgánov - pľúca, slinivka brušná, srdce a i. Hlavný podiel na tom, že
I. napriek liečbe aj na Detskej klinike anestéziológii a intenzívnej medicíny DFNsP Bratislava tak rýchlo

v priebehu 12 hod. od prijatia umiera, bolo postihnutie srdcového svalu, v ktorom sa vytvorili početné
ložiská nekrózy (odumretie, rozpad buniek) s následným zlyhaním srdca (pitevný protokol PBAPA 2013
0945). Ide o ojedinelý nález v priebehu sepsy u detí, kde literatúra a klinická prax doteraz hovorila o
depresii (znížení) funkcie myokardu rôznymi zápalovými pôsobkami organizmu.

Zo Znaleckého úkonu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Pediatria č. 23/2024, ktorý bol na
hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že konkrétny čas prechodu zápalu črevného traktu do sepsy u
maloletej I. je dňa 17.10.2013 po 0:45 hod. kedy A. O. S. na základe klinického zhoršenia zaznamenala:
sťažuje si na bolesti bruška, objektívne - akcia srdca pravidelná, f 110/min., dýchanie zrýchlené, bez
patologických fenoménov, expírium nepredĺžené, brucho nad úrovňou hrudníka, ťažšie prehmatať, bez

známokperitoneálnehodráždenia,meteorizmus,akráteplé,kapilárnynávratdo1sekundy,zočíhnisavý
výtok - odobraný ster na kultiváciu. TK 120/80 mm Hg, odbery krvi: biochémia, hemokoagulačné,
odobratáhemokultúra.Tentonáhlyrozvojklinickéhonálezuviedolkukontrolnémuvyšetreniezápalových
markerov - CRP 221,84 mel: IL-6 5000 pg/ml: PCT (prokalcitonín) 100 ng/ml, čo svedčilo pre sepsu,
viedlo k podaniu antibiotík (Amoksiklav, následne Meropenem) a chirurgickému konzíliu. Posudzovanie

prechodu akejkoľvek infekcie do sepsy sa opiera o klinické príznaky sepsy a tzv. markery zápalu,
ktoré sa vyšetrujú v krvi pacienta. V úvode má sepsa nešpecifické príznaky - horúčka, triaška, závrate,
potenie, slabosť a i. V ďalšom rozvoji sepsy začínajú byť zrejmé poruchy funkcie orgánov - krvného
obehu (kvalita pulzu, spomalenie kapilárneho návratu, pokles krvného tlaku), poruchy dýchania (na
začiatkuzrýchlenédýchanie),poruchyzrážaniakrviai.Pretosaprediagnostikupoužívajúajlaboratórne

vyšetrenie krvi. FW aj CRP sú bežne využívané markery, avšak oba sú nešpecifické indikátory zápalu
ako infekcie a možno ich použiť pri stanovovaní závažnosti a progresie choroby, ale nie na odlíšenie
sepsy a tzv. systémovej zápalovej odpovedi (tá môže mať infekčné aj neinfekčné príčiny). IL 6, ktorý
bol odobratý po prijatí dieťaťa a potom v dennej smene A. C., je v podobnej situácii ako CRP, avšak sú
správy, ktoré podporujú jeho väčší význam pri diagnostikovaní infekcie, vrátane sledovania dynamiky

jeho hladín. Významný pokles IL 6 pri vyšetrení o 12:00 hod na 3164 pg/ml (zo 4834 pg/ml) a nepatrnom
vzostupe CRP (zo 166.23 mg/l na 178,33 mg/l) pri dobrom klinickom stave Ninky viedol vedenie Kliniky
pediatrie a neonatológie — primár, vedúci lekár oddelenia - k vyčkávaciemu stanovisku, t.j. antibiotiká
zatiaľ pri hnačkovitom ochorení dieťaťa nepodať. Nebolo to rozhodnutie A. C., vyplývalo zo zaužívanejklinickej praxe kliniky, ktorej hlavným cieľom bolo postupovať lege artis, neohroziť vývoj ochorenia
známymi nežiaducimi účinkami podania antibiotík, keďže nepatria do štandardných terapeutických
postupov pri liečbe bakteriálnej hnačky. Tento postup rovnako vyplynul aj z poznatkov, ako I. zvládala

priebeh predchádzajúcich hospitalizácii na klinike. Včasným nasadením antibiotickej liečby nebolo
možné zabrániť prechodu do sepsy pretože, ak nepoznáme mikróby, ktoré infekciu spôsobili, liečba je
len empirická (na základe skúseností, t.j. „naslepo“), sleduje sa pritom odpoveď na podané antibiotiká
a ak nemajú očakávaný výsledok, sa v čase menia. Tu treba podotknúť, že kultivácie baktérií a
najmä citlivosť vykultivovaných baktérií na antibiotiká klinické pracovisko obdrží z mikrobiologického

pracoviska až za minimálne 2 dni. U I. pri prejavoch gastroenteritídy pri klinickom stave, v ktorom
sa nachádzala v čase smeny A. C. nebol dôvod antibiotiká podať. (Pozn. znalca — nepodal ich ani
A. B., ktorý dieťa prijímal a dobre ho poznal už z predchádzajúcich hospitalizácií na klinike, pričom
laboratórne hodnoty vrátane zápalových parametrov mal k dispozícii už on). Preventívne podávanie
antibiotík je indikované len v presne určených prípadoch, napr. pri prevencií vzniku endokarditídy (zápal
vnútornej výstelky srdca) u predtým poškodených chlopní srdca pri invazívnych výkonoch či chirurgickej

liečbe, v prípade hnačiek v rámci gastroenteritídy pri známom závažnom vrodenom alebo získanom
imunodeficite, prolongovanej hnačke, eventuálne závažným klinickým priebehom a pod., pretože z
klinických štúdií vyplýva, že preventívne podávanie antibiotík nezabránilo vzniku infekčných komplikácii.
Okremtohopodanieantibiotíkspôsobujevždyrizikoichnežiadúcichúčinkov,predovšetkýmpoškodením
organizmu zničením pre telo nevyhnutných baktérií, ktoré sú súčasťou imunitnej obrannej odpovede,

a teda samotné antibiotiká majú najčastejší nežiadúci účinok práve vyvolanie hnačky, vrátane ťažkých
klostrídiových enterokolitíd. Priebeh ochorenia u dieťaťa bol atypický, po polnoci veľmi rýchly a žiadna
z predchádzajúcich hospitalizácií I. pred takýmto priebehom „nevarovala“. Pojem „správne nasadená
antibiotická liečba“ znamená poznať vyvolávateľa infekcie, jeho citlivosť na príslušné antibiotikum a
jeho indikované podanie. Aj v iných prípadoch však výsledok liečby nezávisí len od antibiotika, ale od

celej komplexnej odpovede organizmu, ktorú zabezpečuje najmä imunitný systém. Z klinickej praxe
poznáme prípady, kedy aj správne nasadená liečba (štandardne indikovaná a cielená na známu citlivú
baktériu) je neúspešná a pacienta strácame. Takže vyjadriť sa klinicky zodpovedne, či by nasadená
antibiotická liečba zabránila prechodu do stavu sepsy, sa nedá. Z hľadiska medicínskeho je veľmi
problematické sa vyjadriť k pojmu „nezvratný stav“, keďže vzhľadom na predchorobie mal. I. mala

v sebe už v sebe viaceré nezvratné stavy (je to myslené chronicky). No v akútnom slova zmysle
nezvratný stav u maloletej nastal pravdepodobne 17.10.2013 v období po 0:45 hod., kedy A. O. S. na
základe klinického zhoršenia a laboratórnych vyšetrení okamžite ordinovala antibiotikum (Amoksiklav,
Meropenem - o 02:00) a vyžiadala si konziliárne vyšetrenie chirurgom, ktorý zistil peritonizmus (príznaky
podráždenia pobrušnice predpokladajúcim jej zápal) a chýbanie peristaltiky (pohybov čriev) a odporučil

preklad na Kliniku detskej chirurgie do Bratislavy. No si myslím, ak sa chcem vyhnúť retrospektívnemu
hodnoteniu celého priebehu (t.j. že by som primárne vychádzal z pitevného protokolu), že sa nedá
klinicky jednoznačne ustáliť, kedy sa stav ťažkej sepsy u I. vinul do stavu nezvratnosti (či ešte na klinike
vo FN Trenčín, počas prevozu do Bratislavy alebo v NÚDCH Bratislave). To je proces, ktorý nemá presnú
hranicu najmä, ak prebiehal takto rýchle a nepredvídateľne.

Zo Znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo, odvetvie rôzne so špecializáciou anestéziológie,
resuscitácie a intenzívna starostlivosť dospelých a detí č. 3/2022, ktorý sa na hlavnom pojednávaní
predniesol znalec ČR A. A. E., Ph.D, vyplýva, že podanie antibiotík pri gastroenteritíde sa štandardne
nerealizuje, pokiaľ nie sú jasné klinické a laboratórne známky sepsy. Detské gastroenteritídy sú väčšinou

spôsobené vírovým agens a v menšom počte bakteriálnym agens. Ani v tomto prípade nie je indikácia
k nasadeniu antibiotík. Štandardný postup je pokiaľ dieťa vykazuje známky straty tekutín, tieto doplniť
infúznou terapiou a diétou. To, že sa nepodali mal. I. antibiotiká do počiatku klinických a laboratórnych
príznakov začínajúcej sepse je postup lége artis. Vzhľadom k tomu, že rozvoj ťažkej sepsy a septického
šoku s následným úmrtím je zdokumentovaný až od 17.10.2013 01:30 hod, nie je v bezprostrednej

príčinnej súvislosti s konaním alebo nekonaním ošetrujúcej lekárky v dobe od 7:00 hodin do 15:30 hodin
16.10.2013. Známky dehydratácie nediagnostikoval prijímací lekár a ani lekárka preberajúca službu od
15:30 hod a ani z dokumentácie táto diagnóza nevyplýva. A. C. pri starostlivosti o dieťa postupovala
lége artis. Vzhľadom k tomu, že zhoršenie stavu prebieha veľmi rýchlo v priebehu necelých 4 hodín, a
chirurg nevylúčil náhlu príhodu brušnú, nemôže sa znalec ubrániť dojmu, že sa jednalo o náhly stav,

vedúci fulminantne až k septickému šoku s fatálnym koncom.
Zo Znaleckého posudku č. 99051/2021 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, ktorý vypracoval Znalecký
ústav Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava, a ktorý na hlavnom
pojednávaní predniesli znalci A. V. O. a A. I. A. vyplynulo, že maloletá I. P.. zomrela bezprostrednena zlyhanie kardiovaskulárneho a dýchacieho systému pri multiorgánovom zlyhaní, ktoré vzniklo v
dôsledku septického stavu. Základným ochorením bola nešpecifická chronická enterokolitída. Počas
hospitalizácie na Klinike pediatrie a neonatológie FN Trenčín v dňoch 16.10.2013 od 00.48 hod. do

17.10.2013 do 04.37 hod. neboli odborne správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne
určenie a zhodnotenie ochorenia so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Dieťaťu nebola poskytnutá
správna liečba v súlade s postupmi lége artis. Hlavné odborné medicínske pochybenia je možné
definovať nasledovne:
- Nedostatočná rehydratácia vzhľadom k predpokladaným stratám tekutín u dieťaťa a vzhľadom k jeho

klinickému stavu a predchorobiu
- Nedostatočné monitorovanie telesných funkcií počas liečby
- Oneskorená ordinácia antibiotickej liečby
- Celkové vedenie liečby dieťaťa ako aj monitorovanie, ktoré bolo nedostatočné takmer počas celej
hospitalizácie.
Podcenenie zdravotného stavu dieťaťa a nedostatočne intenzívna liečba so sledovaním jej efektu

viedla k prehlbovaniu dehydratácie a zápalu črevného traktu u predtým zdravotne postihnutého dieťaťa
s ochorením tráviaceho traktu, výsledkom čoho bol vývoj ileózneho stavu a sepsa (otrava krvi), s
postupnou progresiou do zápalu pobrušnice, progresiou septického stavu až šoku, s neskorším úmrtím
dieťaťa. Napriek prvej hodnote CRP 166.23 mg/l boli antibiotiká maloletej ordinované až o 02.20 hod
dňa 17.10.2013, a to Amoksiklav 750 mg i.v. a doplnené o 04.15 hod. o Meronem 750 mg i.v. Za

kritickú pre diskrimináciu príčiny zápalu sa považuje hodnota 100 mg/l. Antibiotická liečba mala byť
vzhľadom ku všetkým skutočnostiam, najmä predchorobiu maloletej, k dôvodu jej hospitalizácie, k
prejavom črevnej infekcie, laboratórnym výsledkom, ukazovateľom CRP a IL-6, ordinovaná najneskôr
na obed dňa 16.10.2013, po druhom vyšetrení hodnôt CRP a IL-6. Hodnoty CRP a IL-6 po prijatí do
nemocnice dňa 16.10.2013 boli podozrivé z baktériovej systémovej infekcie. Opakované vyšetrenie

týchto markerov potvrdilo predpoklad závažnej bakteriálnej infekcie. Ordinovanie antibiotickej liečby bolo
jednoznačne indikované a to aj v prípade, že by išlo o salmonelovú alebo kampylobakterovú infekciu.
Zdravotný stav maloletej včasné podanie antibiotickej liečby nemohlo zhoršiť. Podanie antibiotickej
liečby bolo v danom čase nevyhnutným racionálnym rozhodnutím. Indikáciu na ordináciu antibiotickej
liečby podporoval však aj fakt prítomnosti závažného základného ochorenia v predchorobí. Maloletá

nebola bežné dieťa s diagnózou akútnej gastroenteritídy. Jej preexistujúce predchorobie predurčovalo
nutnosť zvýšených preventívnych opatrení, preto ATB liečba pri zjavných, laboratórne potvrdených
známkach zápalu, mala byť ordinovaná. Diagnózy predchorobia maloletej boli významnými rizikovými
faktormi z hľadiska vývoja komplikácií pri akútnych ochoreniach, teda aj pri gastroenteritíde, a to
z hľadiska možného narušenia rovnováhy vnútorného prostredia v organizme, ako aj infekčných

komplikácií. Preto maloletá I. vyžadovala počas hospitalizácie zvýšenú pozornosť a osobitný prístup,
čo ošetrujúci odborný medicínsky personál Pediatrickej kliniky FN v Trenčíne vedel v čase jej prijatia
z údajov o predchorobí maloletej. V žiadnom prípade teda nešlo o bežného detského pacienta s
akútnou gastroenteritídóu. Jej predchorobie, s významným gastroenterologickým ochorením bolo nutné
zohľadniť pri diagnostike a liečbe jej ťažkostí. Akákoľvek úvaha, smerujúca k tomu, či niekto z personálu

mal alebo nemal možnosť sa podrobne oboznámiť s predchorobím maloletej, je bezpredmetná. Už
počas pracovnej doby dňa 16.10.2013, a to aj v čase do 15.30 hod. existoval reálny predpoklad, že u
maloletej môže nastať zhoršenie zdravotného stavu, ale aj jeho komplikácia. Znalecký ústav súčasne
uviedol, že manažment liečby maloletej I. nebol správny, pretože starostlivosť o dieťa bola ponechaná
dňa 16.10.2013 na ošetrujúcom lekárovi, ktorý zrejme pacientku najmenej poznal z predchádzajúcich

hospitalizácií. Počas dňa navyše prebiehali bližšie neobjektivizovateľné konzultácie, vrátane vizity
primára, bez záznamu v dekurze. Po skončení pracovnej zmeny dňa 16.10.2013 dieťa prechádza
do starostlivosti službukonajúceho lekára, bez príslušnej špecializácie, ktorému žiadna kompetentná
osoba neposkytla ani len základné anamnestické údaje o nutnosti kontroly liečby a monitorovania
dieťaťa v službe, u takto chorobne stigmatizovaného dieťaťa. Neatestovaný lekár, nastupujúci do

ústavnej pohotovostnej služby dňa 16.10.2013, mal byť pri preberaní služby informovaný o pacientke,
s odporučením diagnosticko-terapeutického postupu, vzhľadom na jej závažné predchorobie a viaceré
laboratórne parametre.
Znalec A. I. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnom prípade išlo o exaktné poskytovanie
zdravotnej starostlivosti non lége artis, teda nie v súlade s najlepšou praxou, ktorá je ustálená na

konkrétnu diagnózu a konkrétne nozologické jednotky pacienta. Znalec tiež poukázal na viaceré
pochybenia J. L. E. T. nasledovne:
- Nevyhotovovanie záznamov z primárskej vizity, pričom záznam z vizity je obligátna súčasť zdravotnej
dokumentácie pacienta SR.- Nekoordinovaná činnosť jednotlivých zložiek pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti mal. pacientky.
- T. E. J. L. fungovala spôsobom, že jedine primár bol tým, ktorý rozhodoval o antibiotickej liečbe, čo nie
je lége artis poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

- Mal. I. bola zverená do rúk dvom lekárkam, ktoré nepoznali jej zdravotný stav absolútne, napriek tomu,
že nebola bežným pacientom, pričom obžalovaná sa čiastočne oboznámila s jej zdravotným stavom.
Tento spôsob pridelenia pacienta dvom lekárkam považuje znalec za lapsus vedenia J. L. E. T..
Ďalej znalec vyslovil názor, že miera pôsobenia obžalovanej, ako ošetrujúcej lekárky, bola významne
obmedzená procesom riadenia kliniky. Obžalovaná, ktorá poskytovala mal. I. zdravotnú starostlivosť

počas dňa bola v tom súkolí toho reťazenia problémov, ktoré tam nastali už ráno 16.10.2013
a stratifikácie a vyhodnotenie závažnosti tej pacientky ako takej. Nie je možné odpovedať na otázku či
postup, ktorý zvolila obžalovaná, je možné vôbec hodnotiť vo vzťahu k úmrtiu mal. I. T.. K smrti mal.
I. došlo z chorobných príčin. Organizáciou práce na klinike došlo k zníženiu prognostických šancí, aby
mal. I. bola prežila túto udalosť, a aj keby boli všetky postupy kliniky pediatrie realizované absolútne
bezprecedentne správne, tak nie je zaručené, že by k tomu úmrtiu nedošlo.

Znalec A. I. A. napokon v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní ešte
uviedol, že akákoľvek spätná rekonštrukcia stavu dieťaťa I. P., ktorý viedol k smrti je pohľadom na
prípad expost. Podstatným je, že hospitalizácia dieťaťa I. P. začala 16.10.2013 v skorých ranných
hodinách a skončila dňa 17.10.2013 taktiež v skorých ranných hodinách, trvala niečo viac ako 24
hodín, jedná sa o medicínsky interval, v ktorom sa opisujú a posudzujú jednotlivé úkony poskytovania

zdravotnej starostlivosti. Otázka, kedy vznikla sepsa, nie je vôbec relevantná, pretože išlo o dieťa, ktoré
bolo závažne stratifikované z predchorobia, to znamená, že to dieťa bolo stigmatizované, akákoľvek
aplikácia bežného postupu pri liečbe gastroenteritídy v prípade I. P. neplatí. Nie je možné, ak by sme
aj opomenuli význam tej otázky, stanoviť, kedy došlo k zvratu, lebo za daných okolností by sme museli
mať k dispozícii úplne monitorované dieťa na jednotke intenzívnej starostlivosti. I. P. od 16.10.2013 od

prijatia až do skorých ranných hodín 17.10.2013 nikto neodmeral krvný tlak. Takže pri takomto deficite
parametrov nie je možné ostro ohraničiť, kedy gastroenteritída prešla do sepsy. Zároveň nedokážeme
odhadnúť, ako by sa vyvíjal zdravotný stav I. P., aj keby od samotného začiatku mala nasadenú
antibiotickú liečbu. Ak bolo zaužívaným pravidlom v L., že o tak bežnej veci, ako je podanie antibiotík
v predmetnom prípade, rozhodne celá klinika, potom by sa dalo očakávať, že o takomto postupe budú

zjavné záznamy v zdravotnej dokumentácii, ktoré sa však v zdravotnej dokumentácii nenachádzajú.
Ponechať I. P. v starostlivosti dvoch lekárov (A. C. a A. O.) bolo nezodpovedné z pohľadu vedenia
kliniky a to krajne nezodpovedné, pretože všetci ostatní lekári toto dieťa jednoznačne poznali a poznali
jeho predchádzajúci zdravotný stav, na rozdiel od menovaných lekárok. Bolo vrcholne nezodpovedné,
že ak ako primár vykonám konzultáciu s ošetrujúcim lekárom a poradím mu, alebo s ním vediem

profesionálny rozhovor, tak nezapíšem do zdravotnej dokumentácie ani jednu čiarku. Preto nie je možné
takéto poskytovanie zdravotnej starostlivosti označiť ako správne a lege artis. Nie je možné vôbec
konštatovať so 100% istotou, že aj keby antibiotiká boli podané včas I. P. pri jej predchorobí, by daný
atak gastroenteritídy prežila. Dieťa však jednoznačne malo dostať antibiotickú liečbu. Najneskôr do
obedňajších hodín 16.10.2013 mali byť antibiotiká podané. Ak teda neboli podané pri príjme dieťaťa

16.10.2013 skoro ráno, tak potom v obedňajších hodinách bol ten moment, kedy mali byť tie antibiotiká
podané. Nerozhoduje, že o 13 hodine malo dieťa teplotu 37°C, v tejto súvislosti boli rozhodujúce
laboratórne parametre, ktoré boli dostupné, a taktiež bolo rozhodujúce aj to, akým spôsobom bolo dieťa
A. B. prijaté na hospitalizáciu s diagnózou akútnej gastroenteritídy s možným rozvojom dehydratácie
a je dôležité, že ak teda prijímajúci lekár neaplikoval antibiotiká a čakal na vývoj zdravotného stavu,

tak to bol postup lege artis, ale 16.10.2013 v doobedňajších, maximálne v obedných časoch, malo byť
rozhodnuté o podaní antibiotík. A to je to obdobie, keď obžalovaná nebola nepochybne pri dieťati sama,
ale bola v bežných prevádzkových hodinách kliniky a teda malo dochádzať ku konzultáciám, ktoré neboli
zaznamenané v žiadnej zdravotnej dokumentácii. Z hľadiska prognostických kritérií je dôležité povedať,
že nepodanie antibiotickej liečby I. P. znamenalo zníženie šance, že I. P. zvládne akútnu gastroenteritídu,

z preventívnych dôvodov jej mali byť antibiotiká podané. O. I. P. bol už ťažko medicínsky riešiteľný už
vskorýchrannýchhodinách17.10.2013,aleakotoodvíjaťeštečasovospätne,niejemedicínskymožné.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: vyjadrenie FN TN a popis prác,
správa Okresného Úradu Považská Bystrica, výpis zo živnostenského registra, správa obce Košeca,

správa Úradu práce, správa FN TN, pracovný posudok, výpis z OR, odpis z RT a CESDAP.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu nahlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne
bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že
skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne

podanej obžalobe. Predovšetkým výpoveďami obžalovanej, svedkov A. O. O., A. B. B., C. F. K., R.
E., A. S. K., A. D. E., A. T. U., A. B. A., A. Q. M., A. W. B., A. H. O., A. M. K., A. N., A. A., B.
U. a A. A. E., znalcov A. V. O. a A. I. A. bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa
vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani

nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy
vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich
priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal. Obžalovaná poprela skutočnosť, že by pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti mal. I. postupovala non lége artis, tak ako jej to bolo obžalobou kladené za vinu.
Obrana obžalovanej bola podporená na hlavnom pojednávaní prednesenými znaleckými posudkami
znalcov A. A. E., T. a T. A. L. U., P.. V rozpore so závermi vyššie uvedených znalcov vypovedali

znalci Znaleckého ústavu Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava A. V.
O. a A. I. A., ktorí jednoznačne skonštatovali nasledovné. Počas hospitalizácie na Klinike pediatrie
a neonatológie FN Trenčín v dňoch 16.10.2013 od 00.48 hod. do 17.10.2013 do 04.37 hod. neboli
odborne správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie a zhodnotenie ochorenia
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Dieťaťu nebola poskytnutá správna liečba v súlade s

postupmi lége artis. Podcenenie zdravotného stavu dieťaťa a nedostatočne intenzívna liečba so
sledovaním jej efektu viedla k prehlbovaniu dehydratácie a zápalu črevného traktu u predtým zdravotne
postihnutého dieťaťa s ochorením tráviaceho traktu, výsledkom čoho bol vývoj ileózneho stavu a
sepsa (otrava krvi), s postupnou progresiou do zápalu pobrušnice, progresiou septického stavu až
šoku, s neskorším úmrtím dieťaťa. Antibiotická liečba mala byť vzhľadom ku všetkým skutočnostiam,

najmä predchorobiu maloletej, k dôvodu jej hospitalizácie, k prejavom črevnej infekcie, laboratórnym
výsledkom, ukazovateľom CRP a IL-6, ordinovaná najneskôr na obed dňa 16.10.2013. Súd sa dôsledne
zaoberal zásadnými rozpormi medzi znaleckými posudkami znalcov A. A. E., T. a T. A. L. U., P. na
jednej strane a znaleckým ústavom na strane druhej, pričom so zohľadnením najmä komplexnosti
znaleckého posudku znaleckého ústavu, na vypracovaní ktorého sa podieľalo 6 znalcov z viacerých

medicínskych odvetví, ktorý zároveň zhodnotil nielen všetky zabezpečené dôkazy, ako výpovede
obžalovanej, svedkov, zdravotnú dokumentáciu maloletej, ale aj všetky tri protokoly Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, znalecký posudok znalca T. A. L. U., P. a jeho doplnenie, si súd osvojil
závery znaleckého posudku znaleckého ústavu.

Následne bolo povinnosťou súdu s poukazom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vyhodnotiť,
či žalovaný skutok naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
prípadne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Zo všetkých na hlavnom
pojednávaní vykonaných dôkazov bol najrelevantnejším znalecký posudok znaleckého ústavu z odboru
Zdravotníctvo a farmácia a najmä po vyhodnotení tohto znaleckého posudku v súhrne s výpoveďami

svedkov a s oboznámenými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že jeden zo základných znakov
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona a to objektívna stránka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou žalovaného
skutku, nebola v plnom rozsahu preukázaná. Objektívna stránka trestného činu charakterizuje
spôsob spáchania trestného činu a jeho následky, vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu.

Obligatórnymi znakmi sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi nimi a len preukázaním všetkých
týchto obligatórnych znakov sa stáva preukázanou a naplnenou objektívna stránka skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu.

Čo sa týka konania, toto je prejavom vôle vo vonkajšom svete. Konanie obžalovanej, kladené

jej za vinu v zmysle obžaloby (ako ošetrujúca lekárka maloletej I.. počas jej hospitalizácie na
Klinike pediatrie a neonatológie Fakultnej nemocnice v L. v čase od 16.10.2013 od 00.48 hod. do
dňa 17.10.2013 do 04.27 hod., porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z jej zamestnania,
zanedbala zdravotnú starostlivosť o maloletú hospitalizovanú pacientku I.. tým, že nezabezpečila
správne a dostatočné monitorovanie pacientky a vykonanie všetkých zdravotníckych výkonov za účelom

správneho určenia ochorenia maloletej, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby maloletej, v liečbe
maloletej nešlo o odborne správny postup a jej liečba nebola poskytnutá v súlade s postupmi lége
artis, nakoľko po tom, ako maloletú I.. dňa 16.10.2013 v čase o 07.00 hod. po nástupe do služby
prevzala do svojej zdravotníckej starostlivosti ako jej ošetrujúca lekárka, nezabezpečila dostatočnúrehydratáciu (náhradu tekutín) a monitorovanie telesných funkcií u maloletej I.. a to vzhľadom na
aktuálny klinický zdravotný stav maloletej a jeho prognózu a tiež vzhľadom na predchorobie maloletej,
vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie, čím nezabezpečila včasnú a účinnú liečbu a vykonanie

opatrení na zlepšenie zdravotného stavu pacientky, a to pulz, dych, krvný tlak, príjem a výdaj tekutín,
príjem bol sledovaný nedostatočne, výdaj sledovaný vôbec nebol, vnútorné prostredie organizmu
nebolo sledované dostatočne a tiež z dôvodu, že nenaordinovala maloletej I.. antibiotickú liečbu),
bolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Z výpovedí svedkov, ale aj samotnej
obžalovanej, tiež z oboznámených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná bola

ošetrujúcou lekárkou s atestáciou maloletej I.. počas jej hospitalizácie na Klinike pediatrie a neonatológie
Fakultnej nemocnice v L. v čase od 16.10.2013 od 07.00 hod. do 15.30 hod. toho istého dňa, pričom
podľa názoru znalcov znaleckého ústavu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, ktorých závery sú vyššie
podrobne uvedené, počas hospitalizácie na Klinike pediatrie a neonatológie FN Trenčín v dňoch
16.10.2013 od 00.48 hod. do 17.10.2013 do 04.37 hod. neboli odborne správne vykonané všetky
zdravotné výkony na správne určenie a zhodnotenie ochorenia so zabezpečením včasnej a účinnej

liečby. Dieťaťu nebola poskytnutá správna liečba v súlade s postupmi lége artis. Antibiotická liečba mala
byť vzhľadom ku všetkým skutočnostiam, najmä predchorobiu maloletej, k dôvodu jej hospitalizácie, k
prejavom črevnej infekcie, laboratórnym výsledkom, ukazovateľom CRP a IL-6, ordinovaná najneskôr
na obed dňa 16.10.2013, po druhom vyšetrení hodnôt CRP a IL-6. Hodnoty CRP a IL-6 po prijatí do
nemocnice dňa 16.10.2013 boli podozrivé z baktériovej systémovej infekcie. Opakované vyšetrenie

týchto markerov potvrdilo predpoklad závažnej bakteriálnej infekcie. Ordinovanie antibiotickej liečby bolo
jednoznačne indikované a to aj v prípade, že by išlo o salmonelovú alebo kampylobakterovú infekciu.
Z týchto dôvodov bol jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázaný obligatórny znak (konanie)
objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Následok ako ďalší obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je
porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, t.j. objektu trestného činu. Následok
v prípade mal. pacientky I.. vyplýva zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, ale aj z ďalších
listinnýchdôkazovavýsluchovsvedkov,tedaskutočnosť,žemal.pacientkaI..zomrelabezprostrednena
zlyhanie kardiovaskulárneho a dýchacieho systému pri multiorgánovom zlyhaní, ktoré vzniklo v dôsledku

septického stavu.

Kauzálny nexus (príčinný vzťah) ako posledný obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu je vlastne proces vnútorného prepojenia konania s následkom. Pritom
príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal. Trestná zodpovednosť je

obmedzená len na tie následky, ktoré páchateľ svojím konaním zavinil. Pokiaľ na pričítanie následku
stačí nedbanlivosť, vyžaduje sa, aby páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a následok predvídal a bez
primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ho nespôsobí, alebo by páchateľ príčinný priebeh a následok
podľa okolností a svojich pomerov predvídať mal a mohol. Príčinný vzťah medzi konaním a následkom
však nebol v predmetnej trestnej veci po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných

dôkazov preukázaný. Ani jeden z týchto dôkazov, pričom je potrebné podotknúť, že v tomto smere
bol výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní zhodný ako v prípravnom konaní, nepreukazoval
naplnenie predmetnej príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Znalci znaleckého ústavu
dospeli k nasledovnému záveru. Miera pôsobenia obžalovanej, ako ošetrujúcej lekárky, bola významne
obmedzená procesom riadenia kliniky. Obžalovaná, ktorá poskytovala mal. I. zdravotnú starostlivosť

počas dňa bola v tom súkolí toho reťazenia problémov, ktoré tam nastali už ráno 16.10.2013
a stratifikácie a vyhodnotenie závažnosti tej pacientky ako takej. Nie je možné odpovedať na otázku
či postup, ktorý zvolila obžalovaná, je možné vôbec hodnotiť vo vzťahu k úmrtiu mal. I. parciálne.
K smrti mal. I. došlo z chorobných príčin. Organizáciou práce na klinike došlo k zníženiu prognostických
šancí, aby mal. I. bola prežila túto udalosť, a aj keby boli všetky postupy kliniky pediatrie realizované

absolútne bezprecedentne správne, tak nie je zaručené, že by k tomu úmrtiu nedošlo. Na základe
vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade aj keby bola mal. I.. poskytnutá komplexná zdravotná
starostlivosť klinikou pediatrie (teda nielen časť poskytnutej zdravotnej starostlivosti obžalovanou)
absolútne bezprecedentne správne, nie je možné konštatovať, že by k jej úmrtiu nedošlo.
Súd preto na základe vyššie uvedeného uvádza, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci síce boli

jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané viaceré závažné pochybenia FN
TN Kliniky pediatrie, ktorých následkom došlo k zníženiu prognostických šancí, aby mal. I. prežila,
avšak neboli jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané všetky obligatórne
znaky, konkrétne príčinný vzťah medzi konaním obžalovanej a následkom, objektívnej stránky skutkovejpodstaty žalovaného trestného činu, prípadne iných trestných činov uvedených v osobitnej časti
Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku
obžalovanú spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.